(1)

Vo veci C-249/10 P (2) Súdny dvor rozhodol, že metóda výberu vzorky stanovená v článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (3), sa nemôže použiť na účely stanovenia nárokov na trhovohospodárske zaobchádzanie podľa článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia.

(2)

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora by bolo potrebné, aby Komisia preskúmala všetky žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie podané spolupracujúcimi vyvážajúcimi vývozcami, ktorí nie sú súčasťou vzorky, bez ohľadu na to, či je počet spolupracujúcich výrobcov vysoký. Takýto postup by však znamenal neprimeranú administratívnu záťaž pre prešetrujúce orgány Únie. Z tohto dôvodu je vhodné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1225/2009.

(3)

Okrem toho použitie metódy výberu vzorky podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1225/2009 na účely stanovenia nárokov na trhovohospodárske zaobchádzanie podľa článku 2 ods. 7 písm c) uvedeného nariadenia je v rámci pravidiel Svetovej obchodnej organizácie povolené. Napríklad porota orgánu Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov v spore DS405 (Európska únia — antidumpingové opatrenia na určitú obuv z Číny, správa prijatá 22. februára 2012) zistila, že Čína nestanovila, že Európska únia nekonala v súlade s článkami 2.4 a 6.10.2 antidumpingovej dohody, odsekom 15 písm. a) bodu ii) Protokolu o pristúpení Číny a bodmi 151 e) a f) Správy pracovnej skupiny o pristúpení Číny, tým, že nepreskúmala žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí nie sú súčasťou vzorky pôvodného prešetrovania.

(4)

S prihliadnutím na tieto súvislosti a z dôvodu právnej istoty sa preto považuje za vhodné zaviesť ustanovenie, ktoré objasňuje, že rozhodnutie obmedziť prešetrovanie na primeraný počet výrobcov použitím vzoriek podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1225/2009 sa týka tiež strán, ktoré podliehajú preskúmaniu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) a c). Zároveň je tiež vhodné objasniť, že prijatie rozhodnutia podľa článku 2 ods. 7 písm. c) by sa nemalo týkať vyvážajúcich výrobcov, ktorí nie sú súčasťou vzorky, pokiaľ títo výrobcovia nepožiadajú a nezískajú individuálne preskúmanie v súlade s článkom 17 ods. 3.

(5)

Navyše sa považuje za vhodné objasniť, že antidumpingové clo, ktoré sa má uplatniť na dovoz od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17, ale neboli zahrnutí do preskúmania, nesmie prekročiť vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené pre strany vo vzorke, bez ohľadu na to, či bola normálna hodnota stanovená pre tieto strany určená podľa článku 2 ods. 1 až 6 alebo článku 2 ods. 7 písm. a).

(6)

Nakoniec, trojmesačná lehota, v rámci ktorej by sa malo podľa článku 2 ods. 7 písm. c) prijať rozhodnutie, sa ukázala ako nedodržateľná, najmä v konaniach, kde sa použil výber vzorky v súlade s článkom 17. Považuje sa preto za vhodné odstrániť túto lehotu.

(7)

V záujme právnej istoty a zásady riadnej správy je potrebné zabezpečiť, aby sa tieto zmeny a doplnenia uplatnili čo najskôr vo všetkých nových a prebiehajúcich prešetrovaniach.

(8)

Nariadenie (ES) č. 1225/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

(1)

V článku 2 sa odsek 7 mení a dopĺňa takto:

(2)

V článku 9 ods. 6 sa prvá veta nahrádza touto vetou:

„Ak Komisia obmedzila svoje preskúmanie v súlade s článkom 17, každé antidumpingové clo, ktoré sa uplatňuje na dovoz od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17, ale neboli zahrnutí do preskúmania, nesmie prekročiť vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené pre strany vo vzorke, bez ohľadu na to, či bola normálna hodnota pre takéto strany stanovená podľa článku 2 ods. 1 až 6 alebo článku 2 ods. 7 písm. a).“.