(1)

Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie 27 rozličných systémov dane z príjmov právnických osôb. Tieto prekážky a narušenia bránia správnemu fungovaniu vnútorného trhu. Odrádzajú od investícií v Únii a sú v rozpore s prioritami ustanovenými v oznámení, ktoré Komisia prijala 3. marca 2010 pod názvom Európa 2020 - Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu . Rovnako sú v rozpore aj s požiadavkami veľmi konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva.

(1)

Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie 27 rozličných systémov dane z príjmov právnických osôb. Tieto prekážky a narušenia bránia správnemu fungovaniu vnútorného trhu. Odrádzajú od investícií v Únii a sú v rozpore s prioritami ustanovenými v oznámení, ktoré Komisia prijala 3. marca 2010 pod názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu , Paktom Euro Plus a hospodárskou, rozpočtovou a fiškálnou integráciou, ktorá je potrebná na realizáciu veľmi konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva.

(1a)

Väčšia spolupráca medzi daňovými orgánmi môže viesť k výraznému zníženiu nákladov a administratívnej záťaže pre podniky uskutočňujúce cezhraničné činnosti v rámci Únie.

(2)

Daňové prekážky cezhraničného obchodu majú mimoriadne nepriaznivý vplyv hlavne na malé a stredné podniky, ktorým často chýbajú prostriedky na to, aby zvládli situácie, keď trh nefunguje efektívne.

(2)

Daňové prekážky môžu mať mimoriadne nepriaznivý vplyv hlavne na malé a stredné podniky (MSP) uskutočňujúce cezhraničnú činnosť , keďže im často chýbajú prostriedky na to, aby zvládli situácie, keď trh nefunguje efektívne.

(2a)

Spravodlivá konkurencia v oblasti daňových sadzieb by sa mala podporovať na úrovni členských štátov aj na regionálnej úrovni v prípade regiónov s daňovými a legislatívnymi právomocami.

(3a)

Zlepšovanie vnútorného trhu je kľúčovým faktorom podpory rastu a vytvárania pracovných miest. Zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) by malo v Únii zlepšiť rast a viesť k vytvoreniu väčšieho počtu pracovných miest znížením administratívnych nákladov a byrokratickej záťaže pre podniky, najmä malé podniky uskutočňujúce cezhraničné činnosti.

(4a)

Keďže vnútorný trh zahŕňa všetky členské štáty, mal by sa vo všetkých členských štátoch zaviesť CCCTB. Ak však Rada neprijme jednomyseľné rozhodnutie o návrhu, ktorým sa má ustanoviť CCCTB, je vhodné bezodkladne začať postup rozhodnutia Rady, ktorým sa povolí posilnená spolupráca v oblasti CCCTB. Takáto posilnená spolupráca by mala byť iniciovaná členskými štátmi, ktorých mena je euro, ale mala by byť kedykoľvek otvorená pre ostatné členské štáty v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

(4b)

Niektoré formy zjavnej daňovej súťaže, daňovej optimalizácie a daňovej arbitráže by mohli narúšať príjmy niektorých členských štátov a narúšať zdaňovanie kapitálu, ktorý je mobilný, a práce, ktorá je menej mobilná. Posilnený Pakt stability a rastu a Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii ukladajú členským štátom, najmä tým, ktorých menou je euro, povinnosť zachovávať prísnu finančnú disciplínu a zároveň uplatňovať kontrolu výdavkov a vytvárať dostatočné daňové príjmy. Z týchto dôvodov a preto, že Pakt Euro Plus, na ktorom sa dohodli hlavy štátov alebo vlád členských štátov, ktorých menou je euro, stanovuje, že vytvorenie CCCTB by mohlo byť príjmovo neutrálnym krokom smerom k zabezpečeniu jednotnosti medzi daňovými systémami jednotlivých štátov, pričom by sa rešpektovali vnútroštátne daňové stratégie, ako aj k podpore fiškálnej udržateľnosti a konkurencieschopnosti európskych podnikov, je kľúčové, aby členské štáty, ktorých menou je euro, boli schopné plniť svoje rozpočtové záväzky s cieľom zaručiť stabilitu eurozóny ako celku, a je žiaduce, aby sa CCCTB uplatňoval čo najskôr v čo najväčšom počte spoločností.

(4c)

Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú MSP zohrávajú na vnútornom trhu, by Komisia mala vytvoriť a pre MSP uskutočňujúce cezhraničné činnosti sprístupniť nástroj, ktorý by zmiernil administratívnu záťaž a náklady a tým im umožnil sa slobodne rozhodnúť pre CCCTB.

(5)

Rozdielne daňové sadzby nie sú príčinou uvedených prekážok, a nie je teda potrebné, aby systém (spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, teda CCCTB) ovplyvnil právomoc členských štátov rozhodovať na základe vlastného uváženia o vnútroštátnych sadzbách zdaňovania spoločností.

(5)

Rozdielne daňové sadzby nie sú príčinou uvedených prekážok, a nie je teda potrebné, aby CCCTB ovplyvnil právomoc členských štátov rozhodovať na základe vlastného uváženia o vnútroštátnych sadzbách zdaňovania spoločností. Členské štáty by si preto mali ponechať aj právomoc prijímať určité stimuly pre podniky, a to najmä v podobe daňových úverov.

(5a)

Cieľom tejto smernice nie je harmonizácia sadzieb dane z príjmov právnických osôb v členských štátoch. Ak sa však ukáže, že na zlepšenie hospodárskej efektívnosti, účinnosti a spravodlivosti dane z príjmov právnických osôb by bolo vhodné zavedenie minimálnych sadzieb, Komisia by mala pri revízii uplatňovania tejto smernice posúdiť, či je takáto harmonizácia vhodná. Je to o to dôležitejšie, že z vývoja sadzieb dane z príjmov právnických osôb v členských štátoch je zrejmé, že daňová súťaž na vnútornom trhu má svoj účinok. Je preto užitočné, aby sa v duchu správy s názvom Nová stratégia pre jednotný trh z 9. mája 2010 rozhodlo, či sú účinky takejto súťaže pre daňovú kultúru, ktorá vyhovuje vnútornému trhu 21. storočia, prínosné alebo jej škodia. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, či odstránenie skrytého napätia medzi integráciou trhu a daňovou nezávislosťou je jedným zo spôsobov zlaďovania trhu a sociálneho rozmeru vnútorného trhu.

(6)

Podstatným prvkom takého systému je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti v Únii čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. V dôsledku konsolidácie sa odstránia formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdaňovanie. Navyše straty jedného daňovníka sa automaticky vyrovnávajú ziskom, ktorý zaznamenal iný člen tej istej skupiny.

(6)

Podstatným prvkom takého systému je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti z rovnakej skupiny, ktoré uskutočňujú cezhraničné činnosti v Únii, čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. V dôsledku konsolidácie sa odstránia formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdaňovanie. Navyše straty jedného daňovníka sa automaticky vyrovnávajú ziskom, ktorý zaznamenal iný člen tej istej skupiny.

(6a)

Vďaka širokému základu dane, konsolidácii a právomociam členských štátov slobodnej voľby v oblasti ich vnútroštátnych sadzieb dane z príjmu právnických osôb bude navrhovaný CCCTB daňovo neutrálny.

(6b)

Pokiaľ by malo uplatňovanie CCCTB vplyv na daňové príjmy regionálnych alebo miestnych orgánov, členské štáty majú možnosť prijať nápravné opatrenia v súlade so svojim ústavným systémom a spôsobom, ktorý je v zhode s touto smernicou.

(8)

Keďže takýto systém je v prvom rade koncipovaný pre potreby spoločností , ktoré vyvíjajú cezhraničnú činnosť, mal by byť dobrovoľnou schémou a existujúce vnútroštátne systémy dane z príjmov právnických osôb by mal len dopĺňať .

(8)

Vzhľadom na to, že táto smernica je v prvom rade koncipovaná tak , aby z nej mali úžitok spoločnosti, ktoré uskutočňujú cezhraničnú činnosť, ale bez toho, aby boli vylúčené ostatné spoločnosti, je navrhnutá ako dobrovoľný systém, ktorý umožňuje účasť všetkým oprávneným spoločnostiam. V prípade európskych spoločností a európskych družstiev, ktoré majú podľa vymedzenia nadnárodný charakter, sa však má za to, že sa rozhodli uplatňovať túto smernicu od konca druhého roka po dátume jej uplatňovania. Všetky ostatné spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky tejto smernice, okrem mikropodnikov a MSP, ako sa vymedzujú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (1), by mali tiež túto smernicu uplatňovať najneskôr od konca piateho roka po dátume jej uplatňovania. Pri hodnotení dôsledkov CCCTB by Komisia mala preskúmať, či by sa mal stať povinným aj pre tieto mikropodniky a MSP .

(20)

Systém by mal zahŕňať všeobecné pravidlo zabraňujúce jeho zneužitiu a mali by ho doplniť opatrenia na obmedzenie konkrétnych typov zneužitia. K týmto opatreniam by mali patriť obmedzenia odpočítateľnosti úroku vyplateného pridruženým podnikom, ktoré sú na daňové účely rezidentom krajiny s nízkymi daňovými sadzbami mimo Únie, ktorá si s členským štátom platcu nevymieňa informácie na základe dohody zodpovedajúcej smernici Rady 2011/16/EÚ týkajúcej sa vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní a zdaňovania poistných prémií, ako aj pravidiel o ovládaných zahraničných spoločnostiach.

(20)

Systém by mal zahŕňať účinné všeobecné pravidlo zabraňujúce jeho zneužitiu a mali by ho doplniť opatrenia na obmedzenie konkrétnych typov zneužitia. K týmto opatreniam by mali patriť obmedzenia odpočítateľnosti úroku vyplateného pridruženým podnikom, ktoré sú na daňové účely rezidentom krajiny s nízkymi daňovými sadzbami mimo Únie, ktorá si s členským štátom platcu nevymieňa informácie na základe dohody porovnateľnej so smernicou Rady 2011/16/EÚ týkajúcej sa vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní a zdaňovania poistných prémií, ako aj pravidiel o ovládaných zahraničných spoločnostiach. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby zaviedli a vzájomne koordinovali dodatočné opatrenia s cieľom znížiť negatívny vplyv krajín s nízkymi daňovými sadzbami mimo Únie, ktoré si nevymieňajú potrebné daňové informácie.

(21)

Vzorec na prisúdenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať tri rovnako vážené faktory (práca, aktíva a obrat). Faktor práca by sa mal počítať na základe objemu miezd a počtu zamestnancov (každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Faktor aktíva by mal pozostávať z dlhodobého hmotného majetku. Nehmotný majetok a finančné aktíva by sa do vzorca nemali zahrnúť pre ich pohyblivú povahu a riziko obídenia systému. Prostredníctvom týchto troch faktorov sa primerane zohľadňujú záujmy členských štátov pôvodu. V neposlednom rade by sa mal zohľadniť obrat, aby sa zabezpečila primeraná účasť členského štátu určenia. Prostredníctvom týchto faktorov a ich váženia by sa malozabezpečiť zdaňovanie ziskov tam, kde vznikajú. Výnimkou zo všeobecného pravidla sú prípady, ak výsledok prisúdenia základu dane členovi skupiny primerane nezodpovedá rozsahu jeho podnikateľských činností, keď je v ochrannej doložke zabezpečená alternatívna metóda.

(21)

Vzorec na prisúdenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať tri faktory (práca, aktíva a obrat). Zatiaľ čo faktory práca a aktíva by mali mať každý váhu 45 %, faktor obrat by mal mať váhu 10 %. Faktor práca by sa mal počítať na základe objemu miezd a počtu zamestnancov (každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Faktor aktíva by mal pozostávať z dlhodobého hmotného majetku. Nehmotný majetok a finančné aktíva by sa do vzorca nemali zahrnúť pre ich pohyblivú povahu a riziko obídenia systému. Prostredníctvom týchto troch faktorov sa primerane zohľadňujú záujmy členských štátov pôvodu. V neposlednom rade by sa mal zohľadniť obrat, aby sa zabezpečila primeraná účasť členského štátuurčenia. Prostredníctvom týchto faktorov a ich váženia by sa malo zabezpečiť zdaňovanie ziskov tam, kde vznikajú. Výnimkou zo všeobecného pravidla sú prípady, ak výsledok prisúdenia základu dane členovi skupiny primerane nezodpovedá rozsahu jeho podnikateľských činností, keď je v ochrannej doložke zabezpečená alternatívna metóda.

(21a)

Jednotné pravidlá pre výpočet CCCTB by nemali viesť k nadmerným administratívnym nákladom spoločností, aby sa tým neznižovala ich konkurencieschopnosť.

(23)

Skupiny spoločností by mali mať možnosť vybavovať záležitosti len s jednou daňovou správou („hlavný daňový orgán“), pričom by malo ísť o daňovú správu toho členského štátu, ktorého rezidentom na daňové účely je materská spoločnosť skupiny („hlavný daňovník“). V tejto smernici by sa mali ustanoviť aj procesné pravidlá správy systému. Takisto by sa v nej mal ustanoviť mechanizmus predbežných rozhodnutí. Audity by mal začať a koordinovať hlavný daňový orgán, ale orgány ktoréhokoľvek členského štátu, v ktorom člen skupiny platí dane, môže o začatie auditu požiadať. Príslušný orgán členského štátu, ktorého je člen skupiny rezidentom alebo v ktorom je usadený, môže napadnúť rozhodnutie hlavného daňového orgánu o oznámení o zvolení systému alebo o zmenenom a doplnenom vymeraní daňovej povinnosti na súdoch členského štátu hlavného daňového orgánu. Spory medzi daňovníkom a daňovým orgánom by mal riešiť správny orgán, ktorý má právomoc zaoberať sa odvolaniami prvého stupňa podľa právnych predpisov členského štátnu hlavného daňového orgánu.

(23)

Skupiny spoločností by mali mať možnosť vybavovať záležitosti len s jednou daňovou správou („hlavný daňový orgán“), pričom by malo ísť o orgán toho členského štátu, ktorého rezidentom na daňové účely je materská spoločnosť skupiny („hlavný daňovník“). V tejto smernici by sa mali ustanoviť aj procesné pravidlá správy systému. Takisto by sa v nej mal ustanoviť mechanizmus predbežných rozhodnutí. Audity by mal začať a koordinovať hlavný daňový orgán, ale orgány ktoréhokoľvek členského štátu, v ktorom člen skupiny platí dane, môže o začatie auditu požiadať. Príslušný orgán členského štátu, ktorého je člen skupiny rezidentom alebo v ktorom je usadený, môže napadnúť rozhodnutie hlavného daňového orgánu o oznámení o zvolení systému alebo o zmenenom a doplnenom vymeraní daňovej povinnosti na súdoch členského štátu hlavného daňového orgánu. Spory medzi daňovníkom a daňovým orgánom by mal riešiť správny orgán, ktorý má právomoc zaoberať sa odvolaniami prvého stupňa podľa právnych predpisov členského štátnu hlavného daňového orgánu.

(23a)

Komisia by mala zriadiť nové fóram CCCTB, podobné Spoločnému fóru pre transferové oceňovanie, v rámci ktorého by spoločnosti a členské štáty mohli riešiť otázky a spory súvisiace s CCCTB. Toto fórum by malo byť schopné poskytovať usmernenia spoločnostiam a členským štátom.

(27a)

Táto smernica obsahuje úplne nový prístup k podstatnej zložke dane z príjmov právnických osôb. Komisia by preto mala uskutočniť dôkladnú analýzu a nezávislé hodnotenie hneď, len čo tak bude možné urobiť zmysluplným spôsobom. Vzhľadom na určitý cyklus charakteristický pre uplatňovanie a vykonávanie dane z príjmov právnických osôb nie je možné vykonať takúto analýzu a hodnotenie pred uplynutím piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Analýza a hodnotenie Komisie by mali zahŕňať preskúmanie týchto bodov: dobrovoľný charakter CCCTB, obmedzenie harmonizácie základu dane, vzorec na rozdelenie, zváženie použiteľnosti tohto režimu pre MSP a vplyv na daňové príjmy členských štátov.

j)

dane uvedené v prílohe III s výnimkou spotrebných daní uvalených na energetické výrobky, alkohol a alkoholické nápoje a spracovaný tabak .

j)

dane uvedené v prílohe III.

c)

Technické rezervy poisťovacích spoločností zriadených v súlade so smernicou 91/674/EHS sú odpočítateľné s výnimkou vyrovnávacích rezerv. Členský štát môže ustanoviť odpočítanie vyrovnávacích rezerv . V prípade skupiny sa takéto odpočítanie vyrovnávacích rezerv uplatní na prisúdený podiel základu dane člena skupiny, ktorý je rezidentom uvedeného členského štátu alebo sa v ňom nachádza. Odpočítané sumy sa preskúmajú a upravia na konci každého daňového roka. Pri výpočte základu dane v budúcich rokoch sa zohľadnia už odpočítané sumy.

c)

Technické rezervy poisťovacích spoločností zriadených v súlade so smernicou 91/674/EHS sú odpočítateľné s výnimkou vyrovnávacích rezerv. V členskom štáte, ktorý podľa článku 62 smernice 91/674/EHS zaviedol obchodnoprávnu požiadavku vytvárať vyrovnávacie rezervy, sa musia aj tieto rezervy stať daňovo odpočítateľnými . V prípade skupiny sa takéto odpočítanie vyrovnávacích rezerv uplatní na prisúdený podiel základu dane člena skupiny, ktorý je rezidentom uvedeného členského štátu alebo sa v ňom nachádza. Odpočítané sumy sa preskúmajú a upravia na konci každého daňového roka. Pri výpočte základu dane v budúcich rokoch sa zohľadnia už odpočítané sumy.

a)

podľa všeobecného režimu danej tretej krajiny dani zo ziskov so zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou ako 40 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch, alebo

a)

podľa všeobecného režimu danej tretej krajiny dani zo ziskov so zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou ako 70 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch,

b)

podľa všeobecného režimu danej tretej krajiny sa zisk zdaňuje zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou než 40 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch, alebo sa na subjekt vzťahuje osobitný režim, ktorý umožňuje podstatne nižšie úrovne zdanenia než všeobecný režim,

b)

podľa všeobecného režimu danej tretej krajiny sa zisk zdaňuje zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou než 70 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch, alebo sa na subjekt vzťahuje osobitný režim, ktorý umožňuje podstatne nižšie úrovne zdanenia než všeobecný režim,

a)

vplyv mechanizmu zriadeného v kapitole XVI o rozdelení základu dane medzi členské štáty a vplyv na ich daňové príjmy ;

b)

využitie a praktické uplatňovanie tejto smernice pre MSP;

c)

výhody a nevýhody povinného charakteru systému pre MSP;

d)

spoločensko-hospodárske vplyvy tejto smernice vrátane vplyvu na celkovú činnosť spoločností a na konkurencieschopnosť oprávnených a neoprávnených spoločností;

e)

vplyv na nestranný a spravodlivý výber daní v členských štátoch;

f)

výhody a nevýhody zavedenia minimálnych sadzieb dane.