10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/45

1.1

EHSV víta akčný plán týkajúci sa udržateľnej konkurencieschopnosti stavebníctva, ktorý Komisia zverejnila v júli 2012.

1.2

EHSV uznáva strategický význam stavebníctva v rámci európskeho hospodárstva, a to pokiaľ ide o podiel tohto sektora na tvorbe HDP, ako aj v oblasti zamestnanosti, či ako hybnej sily hospodárskeho rastu.

1.3

EHSV sa domnieva, že sektor stavebníctva je jedným z kľúčových aktérov, ktorí pomáhajú znižovať dopyt po energii v EÚ, obmedzovať vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie a prispôsobiť sa vplyvom klimatických zmien. EHSV očakáva, že tento akčný plán pomôže sektoru úspešne čeliť týmto výzvam, ktoré sú pre spoločnosť mimoriadne dôležité.

1.4

Sektor stavebníctva, ktorý predstavuje takmer 10 % HDP EÚ, je kľúčovým prvkom zdravého hospodárstva ako celku. Pri podpore rastu sa vnútroštátni tvorcovia politiky musia zaoberať stavebníctvom, podobne ako to v tomto oznámení urobila Komisia, a pochopiť, že ak budú vytvorené vhodné finančné a regulačné podmienky, tento sektor môže priniesť rast, pracovné miesta a lepšiu ochranu životného prostredia, ktoré si občania EÚ skutočne zaslúžia.

EHSV sa domnieva, že stavebníctvo nepotrebuje priamu finančnú podporu, akou sú napríklad dotácie, ale že by sa akčný plán mal skôr zameriavať na vytvorenie politického a regulačného rámca, ktorý by tomuto sektoru umožnil optimálne prispievať k hospodárskemu rastu, sociálnemu blahobytu a starostlivosti o životné prostredie. To zahŕňa zabezpečiť primeraný prísun verejných investícií a súkromného financovania na podporu perspektívnych projektov, ako aj financovanie hospodárstva členských štátov, ktoré sa zabezpečuje hlavne prostredníctvom bankových úverov, pričom je dôležité prijať okamžité a účinné opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k úverom, a to aj prostredníctvom osobitných opatrení týkajúcich sa záruky a zabezpečenia.

1.5

Jednoduchosť, stabilita a súlad regulačného a normalizačného rámca EÚ je tiež významným faktorom, ktorý ovplyvňuje vonkajšiu aj vnútornú konkurencieschopnosť stavebníctva v Európe.

1.6

EHSV si uvedomuje, že hoci majú úsporné opatrenia opätovne nastoliť rovnováhu tam, kde sú štrukturálne medzery, nevedú k obnove rastu, ale skôr prehlbujú hospodársku krízu v mnohých krajinách. Na zabezpečenie rastu v Európe a vyhliadok na prácu v budúcnosti sú potrebné investície do udržateľných budov a infraštruktúry.

1.7

Organizovaná občianska spoločnosť vyzýva Komisiu, Európsky parlament, Radu a vlády členských štátov, aby si uvedomili, že investície do udržateľných budov a dôležitej infraštruktúry patria medzi hlavné podmienky budúceho hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, a nie sú to len verejné výdavky ako všetky iné. EHSV okrem toho odporúča, aby sa takéto investície nezohľadňovali pri výpočte výsledkov krajiny v súvislosti s Paktom stability a rastu.

1.8

Renovácia starnúcich budov v EÚ ponúka obrovské možnosti ako znížiť dopyt po energii, čo by umožnilo splniť ciele EÚ, pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % a zníženie spotreby energie o 20 %. Takto by sa tiež znížil dovoz energie z fosílnych zdrojov, a tým by sa pomohlo zabezpečiť, že viac bohatstva EÚ zostane v Európe, čo by pomohlo zachovať pracovné miesta a vytvárať nové aj počas finančnej a hospodárskej krízy. Aby sa dal tento potenciál využiť, musia štáty zabezpečiť primerané finančné a daňové stimuly, ktoré by podnecovali väčšie úspory energie na trhu a zabezpečili zníženie deficitu zručností v tejto oblasti.

1.9

Ďalšou obrovskou výzvou je zlepšiť dopravnú, energetickú a širokopásmovú infraštruktúru v Európe tak, aby vyhovovala potrebám budúcich generácií a dokázala zaistiť Európe konkurencieschopnosť v medzinárodnom meradle a zvýšiť jej atraktívnosť ako miesta pre priame zahraničné investície (FDI – Foreign Direct Investment). Ak vlády nepochopia, že tieto investície sú dôležité, Európe hrozí, že výrazne zaostane za inými časťami sveta, a to tak z hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska sociálneho blahobytu.

1.10

Demografické zmeny prinášajú pre zástavbu výzvy, ktorým bude musieť čeliť sektor stavebníctva. Medzi ne patria aj vplyvy starnutia obyvateľstva na prístup k zástavbe. EHSV berie na vedomie pokračujúcu prácu Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN), ktorý sa pod záštitou Európskej komisie usiluje prispôsobiť príslušné normy zásade koncepcie „Dizajn pre všetkých“. Okrem toho je odvetvie stavebníctva konfrontované s problematikou starnutia pracovných síl. V tejto súvislosti EHSV pripomína stratégiu Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (1) a výzvy, ktorým čelí hospodárstvo ako celok.

1.11

Okrem príspevku stavebníctva k zmierňovaniu klimatických zmien skrýva adaptácia na účinky týchto zmien nové výzvy v stavebníctve, ktorým bude odvetvie musieť čeliť. Patria k nim účinky extrémnych poveternostných javov, ktoré si vyžadujú odolnejšie stavby a zodpovedajúce ochranné štruktúry. EHSV zdôrazňuje, že je to potrebné zohľadniť aj v existujúcich normalizovaných technických postupoch (napr. eurokódy).

1.12

Stavebníctvo môže v tomto ohľade zohrávať dôležitú úlohu, ak budú vyčlenené potrebné investície, a hoci sú projektové dlhopisy jednou z možností ako získať dodatočné súkromné financie na projekty, nemôžu nahradiť verejné investície.

1.13

Mnoho podnikov v odvetví stavebníctva, najmä malých a stredných podnikov (MSP), pociťuje obrovský tlak v dôsledku oneskorených platieb klientov verejného a súkromného sektora. Treba riadne vymáhať uplatňovanie smernice 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, aby sa zabezpečilo prežitie podnikov. V záujme toho, aby sa v plnej miere realizovali ustanovenia smernice 2011/7/EÚ a aby sa realizovali jej ciele EHSV osobitne zdôrazňuje, že je potrebné skrátiť lehoty splatnosti a lehoty na prevzatie v prípade verejného obstarávania na maximálne 30 dní, zabezpečiť ich dodržiavanie prostredníctvom účinnej úhrady faktúr a prijať primerané rozpočtové a administratívne opatrenia (vrátane získania bankových úverov na vyrovnanie nedoplatkov). EHSV súhlasí s tým, že je dôležité prioritne riešiť problém týkajúci sa nedoplatkov zaregistrovaných pred transponovaním smernice 2011/7/EÚ. Značné meškanie pri úhrade faktúr vystavených na základe zmluvy o verejnom obstarávaní v závažnej miere ovplyvňuje konkurencieschopnosť, rentabilnosť a životaschopnosť podnikov. Krajiny, ktoré mali doteraz kratšie lehoty splatnosti by nemali túto smernicu a jej výnimky využívať na predĺženie týchto lehôt. V tomto rámci EHSV odporúča, aby bola maximálna povolená lehota na zaplatenie faktúry stanovená na 30 dní (vrátane prevzatia faktúry a jej overenia).

1.14

V záujme toho, aby sa nenarušili alebo v rozhodujúcej miere nezmenšili šance na oživenie hospodárstva, EHSV zdôrazňuje, že je potrebné obnoviť a zvýšiť objem bankových úverov na podporu investorov a reálnej ekonomiky, pričom odporúča vyhnúť sa nadmernej opatrnosti pri poskytovaní úverov a neuprednostňovať investovanie do cenných papierov na úkor poskytovania úverov podnikom, ktoré prežili aj v čase krízy. Na zabezpečenie každodenného prežitia spoločností, najmä MSP, sú nevyhnutné preklenovacie úvery. Preto skutočnosť, že banky v súčasnosti obmedzujú poskytovanie úverov, predstavuje skutočnú hrozbu pre prežitie týchto podnikov. Aby sa ďalej nezhoršovala až aj tak napätá situácia s úvermi, pravidlá finančnej obozretnosti, ako napríklad tie, ktoré boli navrhnuté v dohovore Bazilej III, by nemali viesť k ďalšiemu obmedzovaniu úverov, ktoré banky poskytujú reálnemu hospodárstvu. Na to je potrebné, aby poskytovanie lacných úverov z ECB bolo podmienené tým, že ich veľká časť bude byť prínosom pre reálne hospodárstvo.

1.15

Nevyhnutnou súčasťou vytvárania udržateľného a konkurencieschopného sektora stavebníctva je zabezpečiť dobré pracovné podmienky v tomto sektore. Už v Atkinsovej správe z roku 1993 (2) sa uvádza, že sektor stavebníctva, ktorý je závislý od nestálych foriem zamestnania, ako napríklad falošná samostatná zárobková činnosť, vytvára stimuly, ktoré negatívne ovplyvňujú produktivitu. Akčný plán by preto mal zahŕňať aj stratégie na stabilizáciu zamestnanosti a boj proti nezákonným praktikám, napr. proti zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti.

1.16

Nezávisle od foriem zamestnanosti je potrebné zaviesť stimuly na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a poskytovanie možností celoživotného vzdelávania.

1.17

Obchádzanie pravidiel a povinností v sociálnej oblasti vedie k narušeniu trhu v sektore stavebníctva. Preto je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých, a to na základe dodržiavania existujúcich právnych predpisov a sociálnych podmienok platných v príslušnom hostiteľskom členskom štáte. Na dosiahnutie rovnakých podmienok sú však potrebné mechanizmy umožňujúce vymáhať uplatňovanie týchto predpisov.

1.18

EHSV vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby posilnili politické opatrenia a podnikli konkrétne kroky proti vplyvu korupcie a zločineckých organizácií na verejné obstarávanie najmä pri veľkých projektoch v oblasti infraštruktúry, ktoré vytvárajú nespravodlivú hospodársku súťaž tým, že využívajú vyhrážky a násilie na obmedzenie slobody a demokracie.

1.19

EHSV zdôrazňuje, že členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať súčasné a doplňujúce kontrolné opatrenia alebo administratívne formality, ktoré považujú za účinné a potrebné. Pritom však bude potrebné zabezpečiť, aby sa takéto kontrolné, monitorovacie a donucovacie mechanizmy skutočne využívali a vykonávali naozaj účinné a vhodné inšpekcie s cieľom zabezpečiť súlad s národným právom a smernicou o vysielaní pracovníkov (96/71/EC).

1.20

Migrujúci pracovníci by mali mať nárok na minimálne sociálne podmienky a/alebo rovnaké zaobchádzanie, podľa podmienok a predpisov platných v hostiteľskom členskom štáte. Mali by byť zavedené mechanizmy vymáhania práva, ktoré v zmysle predpisov o migrujúcich pracovníkoch umožnia bojovať proti sociálnemu dumpingu a nerovnakému posudzovaniu.

1.21

Je potrebné zvýšiť podiel výskumu a vývoja (VaV) v sektore stavebníctva ako prostriedok na zlepšenie produktivity. Je potrebná politika, ktorá by podporovala sústavné inovácie, zvyšovanie produktivity na základe kompetencií pracovnej sily, inteligentné nové produkty a organizáciu práce, ako aj kvalitné pracovné miesta. V tejto súvislosti môže byť jednou z hnacích síl nového vývoja environmentálna technológia.

1.22

EHSV podporuje spravodlivé a vyvážené zmluvné podmienky, ktoré by mali platiť vo všetkých členských štátoch EÚ a mali by zahŕňať aj spoločnosti z krajín mimo EÚ, ktoré pôsobia na trhu v oblasti stavebníctva v EÚ. Podpora ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (namiesto zásady najnižšej ceny), ako aj sústavné zamietanie ponúk s neobvykle nízkou cenou, sú základnými piliermi účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže.

1.23

Aby mohlo stavebníctvo lepšie prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju, EHSV odporúča, aby sa aktíva hodnotili a oceňovali na základe celého životného cyklu. Ak je to vhodné, malo by byť takéto hodnotenie založené na normách vypracovaných a prijatých Európskym výborom pre normalizáciu (CEN).

1.24

EHSV víta skutočnosť, že bolo na úrovni EÚ vytvorené fórum na vysokej úrovni pre stavebníctvo, a rád by sa zapojil do jeho práce, aby sa zvýšil vzájomný súlad politík EÚ vo všetkých oblastiach, ktoré súvisia so sektorom stavebníctva.

2.1

Finančná kríza v roku 2008 a pokles hospodárstva v oblasti stavebnej činnosti, ktorý potom prišiel, vážne ovplyvnili sektor stavebníctva EÚ-27. Revitalizácia rastu bola zdržaná vypuknutím krízy štátneho dlhu v eurozóne a zavádzaním úsporných opatrení v mnohých členských štátoch.

2.2

Stavebníctvo však aj napriek tomu dosiahlo v roku 2011 obrat 1 208 miliárd EUR, čo je 9,6 % HDP EÚ-27 a 51,5 % tvorby hrubého fixného kapitálu (3).

2.3

Pokiaľ ide o podniky, v stavebníctve pôsobí 3,1 milióna podnikov, z toho 95 % tvoria MSP, ktoré majú menej ako 20 zamestnancov, pričom 93 % z nich má menej ako 10 pracovníkov.

2.4

Stavebníctvo je najväčším priemyselným zamestnávateľom v Európe, v roku 2011 v tomto sektore pracovalo 14,6 milióna osôb, čo predstavuje 7 % celkovej zamestnanosti a 30,7 % pracovných miest v priemysle. Od roku 2008 sa zamestnanosť v tomto sektore neustále znižuje.

2.5

Vzhľadom na multiplikačný efekt (každý zamestnanec v tomto sektore generuje ďalšie 2 pracovné miesta v iných sektoroch) závisí od tohto sektora priamo alebo nepriamo 43,8 milióna pracovníkov v EÚ.

2.6

V rôznych členských štátoch ovplyvňujú stavebníctvo rovnaké ekonomické faktory, a to najmä:

2.7

Úsilie jednotlivých štátov narušili rozpočtové opatrenia a opatrenia na fiškálnu konsolidáciu, ako aj prudké zníženie investícií v snahe vyriešiť krízu štátneho dlhu.

2.8

Táto situácia ešte viac podkopala už aj tak oslabenú dôveru podnikov a spotrebiteľov.

2.9

Očakáva sa, že celkový výstup stavebníctva poklesne v roku 2012 o viac ako 2 % v dôsledku zníženia vo všetkých oblastiach sektora stavebníctva.

2.10

Podľa analýzy Svetovej banky patrí sektor stavebníctva medzi odvetvia, v ktorých sa korupcia a organizovaná trestná činnosť prejavujú:

Podľa členských krajín sa fenomén korupcie prejavuje:

3.1

Navrhnutá stratégia má nasledujúce ciele:

3.2

Cieľom tohto návrhu je:

3.3

Navrhnutý akčný plán sa zameriava na týchto päť cieľov:

3.4

Pokiaľ ide o riadenie, navrhuje sa vytvoriť trojstranné strategické fórum (Komisia, členské štáty, zainteresované strany), ktoré by monitorovalo pokrok pri uplatňovaní stratégie v praxi.

4.1.1

Zmierňovanie vplyvu klimatických zmien a prispôsobovanie sa im, a znižovanie vplyvu ľudstva na životné prostredie.

Stavebná činnosť je viazaná na určité miesto a veľmi náročná na pracovnú silu. Výroba sa preto nedá presunúť inam, čo zabezpečuje, že pracovné miesta zostanú v EÚ.

Sektora stavebníctva v EÚ-27 priamo alebo nepriamo zabezpečuje prácu 43,8 miliónov pracovníkov.

Skutočnosť, že v sektore stavebníctva funguje vysoký počet najmenších podnikov a MSP znamená, že činnosť tohto sektora je zakorenená v miestnych spoločenstvách a odráža rôznorodosť miestnych tradícií a kultúry.

V mnohých členských štátoch zohráva sektor stavebníctva, spolu s inštitúciami odbornej prípravy, hlavnú úlohu pri poskytovaní stáží pre mladých pracovníkov, čím zabezpečuje sociálnu mobilitu.

4.2.1

V mnohých krajinách podlieha sektor stavebníctva pravidlám, ktoré sťažujú spoluprácu medzi podnikmi (napríklad o zodpovednosti), pričom hodnotový reťazec je zložitý a existuje tu potenciál pre vznik konfliktov a neúčinnosť. To sú prekážky brániace zvýšeniu konkurencieschopnosti.

4.2.2

Napriek nedávnym vylepšeniam, ako napríklad manifest s názvom „Building Prosperity for the Future of Europe“ (Budovanie prosperity pre budúcnosť Európy), ktorý najprv v novembri 2010 a potom špecificky k oznámeniu Komisie v januári 2013 uverejnila neformálna platforma European Construction Forum (fórum európskeho stavebníctva), tento sektor pozostáva z toľkých rôznych subjektov, že je ťažké koordinovať všetky rozličné názory a zastávať na národnej alebo európskej úrovni jeden názor.

4.2.3

V niektorých prípadoch je tento sektor náchylný na špekulatívny prudký rozmach trhu s nehnuteľnosťami, ako sa to v niektorých členských štátoch stalo v prvom desaťročí 21. storočia, kedy hnacím faktorom bola dostupnosť úverov s nízkym úrokom na výstavbu nehnuteľností.

4.2.4

Politické opatrenia zamerané na podporu špecifických foriem stavebníctva – ako napríklad daňové stimuly na renovácie z hľadiska energetickej účinnosti či činnosti zamerané na vylepšenie existujúceho stavebného fondu, alebo výkupné sadzby, ktoré majú podporiť mikrovýrobu energie z obnoviteľných zdrojov – sú často nepredvídateľné, krátkodobé a ukončované ešte pred tým, ako sa ich vplyv mohol naplno prejaviť.

4.2.5

Verejné obstarávanie je už tradične založené na najnižšej cene. Takýto tlak na znižovanie cien ponúk bráni spoločnostiam inovovať ich postupy a investovať do nových, inovatívnych materiálov. Verejné obstarávanie okrem toho neumožňuje príliš často predložiť rôzne varianty. Nemožnosť predložiť varianty, spolu s reštriktívnym režimom poistenia, sú hlavnými prekážkami rozvoja inovácie.

4.2.6

Investície do výskumu a vývoja sú v tomto sektore v porovnaní s inými odvetviami priemyslu nízke, čo je dané fragmentáciou sektora, do veľkej miery regulovanou a predpísanou povahou stavebných prác a tradične obmedzenými maržami zisku v stavebníctve. EHSV však berie na vedomie verejno-súkromné partnerstvo týkajúce sa energeticky účinných budov (EeB), ktoré spája podporu VaV zo strany Európskej únie a príslušné financovanie zo strany súkromného sektora.

4.2.7

Napriek obrovským pokrokom za posledné roky má sektor stavebníctva ešte stále problém so svojím imidžom a prioritou aj naďalej zostáva zlepšiť štatistiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Všeobecne povedané, napriek hospodárskemu poklesu toto odvetvie priemyslu ešte stále nedokáže prilákať dostatočný počet inžinierov s vysokoškolským vzdelaním. S prebiehajúcimi demografickými zmenami sa tento problém ešte vyostrí. Sektor stavebníctva sa musí usilovať riešiť tento problém imidžu a úspešne prilákať mladých, kvalifikovaných pracovníkov.

4.3.1

Energetická hospodárnosť existujúceho stavebného fondu predstavuje pre tento sektor obrovskú príležitosť na rozvoj činnosti s existujúcimi technológiami. Národné vlády však musia pochopiť potenciál a poskytnúť potrebnú finančnú podporu a fiškálne stimuly.

4.3.2

Členské štáty a Európska únia by mali skoordinovať rozsiahle investičné programy do hlavnej infraštruktúry a budov v rozsahu oveľa väčšom, než je suma, ktorá sa v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci navrhuje na nástroj na prepojenie Európy.

4.3.3

Zo stredno- až dlhodobého hľadiska má tento sektor potenciál prispieť k prechodu na udržateľné hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, pokiaľ budú zavedené potrebné regulačné a finančné stimuly.

4.3.4

Sektor stavebníctva bude na jednom z popredných miest pri riešení otázok spojených so zmierňovaním dôsledkov klimatických zmien a prispôsobovaní sa im.

4.3.5

Rozvoj nových technológií založených na IT, ako je napríklad Building Information Modelling (informačný model budovy – BIM) pomôže rozvíjať inovácie a zlepšiť účinnosť sektora.

4.4.1

Hlavnou hrozbou, ktorej sektor stavebníctva čelí, je nedostatok verejných a súkromných investícií, ktorý už spôsobil bankrot životaschopných podnikov a rozsiahly pokles zamestnanosti od roku 2008. Pretrvávajúca recesia v sektore stavebníctva povedie k trvalej strate architektov, dizajnérov, inžinierov a remeselníkov.

4.4.2

S tým súvisí aj ďalšia hrozba pre tento sektor, ktorou je starnutie pracovných síl a nedostatok kvalifikovaných mladých pracovníkov, ktorí by ich mohli nahradiť. Údaje z Nemecka ukazujú, že v roku 2011 bolo 44 % pracovníkov vo veku nad 45 rokov.

4.4.3

Ďalšou hrozbou je vstup dodávateľov z tretích krajín na európsky trh verejného obstarávania. Tieto spoločnosti, často štátne, využili financovanie svojej domovskej krajiny na to, aby podkopali spravodlivú hospodársku súťaž, ako napríklad pri výstavbe diaľnice A2 v Poľsku v roku 2009, kde bola zapojená čínska štátna spoločnosť. Takáto nespravodlivá hospodárska súťaž znižuje kvalitu v stavebníctve a podkopáva aj mzdy miestnych zamestnancov v stavebníctve.

4.4.4

Tlak orgánov ušetriť čo najviac peňazí na verejnom obstarávaní vedie k častému výskytu ponúk s neobvykle nízkou cenou. Takéto ponuky znižujú kvalitu stavebného fondu, ohrozujú sociálny blahobyt pracovníkov a zvyšujú z dlhodobého hľadiska náklady.

4.4.5

Sektor stavebníctva už je do veľkej miery regulovanou činnosťou, a má to svoje dôvody, avšak legislatíva, prijatá na úrovni EÚ a zameraná na sektor stavebníctva, sa môže stať kontraproduktívnou, ak nebude koordinovaná.

4.4.6

Vysoko mobilná povaha zamestnania je jednou z hlavných charakteristík sektora stavebníctva v EÚ. Využívanie pracovnej sily z inej krajiny a najmä samostatne zárobkovo činných pracovníkov a dočasne vyslaných pracovníkov, by sa nemalo využívať ako druh sociálneho dumpingu s cieľom vyhnúť sa odvodom príspevkov do systémov sociálneho zabezpečenia a obísť sociálne záväzky platné v hostiteľskej krajine.

4.4.7

Obrovskou výzvou pre priemysel stavebných materiálov je prístup k surovinám v budúcnosti, ako aj ich účinné využívanie.

5.1

V názoroch vyjadrených počas verejnej konzultácie, ktorú CCMI usporiadala 19. decembra 2012, boli zdôraznené tieto hlavné aspekty:

6.1

Predpokladaný vývoj sektora stavebníctva je založený na týchto faktoroch:

6.2

Medzi aktérmi sektora stavebníctva musí existovať „trofický reťazec“: stavebné spoločnosti, projektanti, architekti, dizajnéri, developeri a pod. by mali byť zapojení do oblastí poznania ako financovanie, poistenie, verejné obstarávanie, marketing a vzdelávanie.

6.3

S cieľom bojovať proti korupcii a fenoménu organizovanej trestnej činnosti predkladajú stavebné podniky rozsiahly rad opatrení a štrukturálnych reforiem, medzi ktoré patrí: