14.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 76/31

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa nazdáva, že vytvorenie Európskeho výskumného priestoru (EVP) je prioritným cieľom v záujme podpory rastu a hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja EÚ, ako aj vedeckej excelentnosti a súdržnosti medzi členskými štátmi, regiónmi a spoločnosťami. Politika financovania navrhnutá v programe Horizont 2020 by mala byť kľúčovým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa.

1.2

Keďže EHSV v mnohých svojich stanoviskách (1) načrtol svoju predstavu o Európskom výskumnom priestore a už rozbehol diskusiu a podrobnejšiu výmenu názorov v tejto súvislosti s Komisiou, Európskym parlamentom a Radou, vníma toto oznámenie pozitívne.

1.3

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že jedným z prioritných cieľov Európskeho výskumného priestoru je rast. V období súčasnej vážnej hospodárskej a sociálnej krízy má táto skutočnosť mimoriadny význam pre európsku organizovanú občiansku spoločnosť.

1.4

EHSV sa nazdáva, že voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológií by sa mal stať „piatou slobodou“ na vnútornom trhu.

1.5

EHSV zastáva názor, že budovanie jednotného priestoru pre výskum je kontinuálny proces a dokončiť ho v roku 2014 je príliš ambiciózny cieľ, aj vzhľadom na úsporné opatrenia, ktoré zavádzajú mnohé krajiny a v dôsledku ktorých sa znižujú národné investície do výskumu a inovácie.

1.6

EHSV víta návrh vytvoriť EVP skôr prostredníctvom posilneného partnerstva založeného na osvedčených postupoch, než cestou právnych predpisov. Znepokojuje ho však skutočnosť, že memorandá o porozumení podpísané s organizáciami majú dobrovoľný a neformálny charakter, ktorý nie je právne záväzný.

1.7

EHSV dúfa, že bude prejavená silná politická vôľa v záujme podpory účinných a konkurencieschopných vnútroštátnych výskumných systémov, ktoré budú môcť lepšie fungovať vďaka partnerskému hodnoteniu, ktoré by malo vychádzať z posúdenia kvality výskumného tímu, zainteresovaných štruktúr a dosiahnutých výsledkov.

1.8

Výbor sa domnieva, že výskum financovaný verejnými prostriedkami by sa mal prednostne zameriavať na oblasti, ktoré majú osobitný význam pre blaho európskych občanov, a že by sa z verejných zdrojov mali aj naďalej financovať projekty v oblasti silnej a všeobecne uznávanej európskej spolupráce.

1.9

EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré stoja v ceste vytvoreniu EVP a ktoré sú spojené s tým, že neexistuje európsky trh práce pre výskumných pracovníkov, ako aj s ich pracovnými podmienkami, mobilitou a systémom sociálneho zabezpečenia.

1.10

EHSV pripomína, že je naliehavé zmeniť situáciu v súvislosti s dôchodkami a penzijnými fondmi výskumných pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na nadnárodných projektoch, a vytvoriť európsky doplnkový penzijný fond, ktorý by pokrýval/kompenzoval straty vyplývajúce z presunov z jednej krajiny do druhej a z jedného systému sociálneho zabezpečenia do druhého.

1.11

Výbor upozorňuje, že nové iniciatívy, ktoré navrhuje Komisia, by nemali ohroziť alebo zmariť všetko úsilie zamerané na zníženie administratívneho zaťaženia výskumných pracovníkov v rámci EVP.

1.12

EHSV pripomína Európskej komisii a členským štátom, že je potrebné prijať všetky potrebné opatrenia v záujme skutočného odstránenia diskriminácie, nerovností a rozdielov na základe pohlavia, ktoré v súčasnosti ešte stále existujú v akademickej, vedeckej a výskumnej sfére. Obzvlášť oceňuje rozhodnutie zabezpečiť 40-percentné zastúpenie žien vo všetkých výboroch zapojených do náboru, navrhovania a/alebo revízie kritérií vyhodnocovania projektov, ako aj vo výboroch, ktoré rozhodujú o politike zamestnanosti v univerzitných, výskumných a vedeckých strediskách.

1.13

EHSV víta návrh EK vypracovať plán rozvoja elektronickej infraštruktúry na podporu e-Science, a odkazuje na svoje stanovisko (2) k oznámeniu Komisie (3) o prístupe k výsledkom výskumu a vedeckým poznatkom, ako aj o ich uchovávaní a šírení.

1.14

EHSV podporuje výzvu európskej výskumnej sféry a vedeckej komunity (4) adresovanú hlavám štátov a predsedom vlád a vedúcim predstaviteľom inštitúcií EÚ, v ktorej sa uvádza, že Európa si nemôže dovoliť prísť o najlepšie talenty, výskumníkov a univerzitných pedagógov, najmä mladých, že európske finančné prostriedky sú nevyhnutné na to, aby sa zvýšila efektívnosť a účinnosť vnútroštátnych zdrojov a aby sa zlepšila konkurencieschopnosť v celoeurópskom a medzinárodnom meradle. Žiada preto, aby sa v budúcom európskom rozpočte na roky 2014 – 2020 neznižovali prostriedky vyčlenené na príslušnú položku.

1.15

EHSV sa domnieva, že do avizovaného zmapovania činností, ktoré sa majú vykonať v prioritných oblastiach, ako aj do fóra pre šírenie a odovzdávanie výsledkov vedeckých a výskumných projektov a do záverečného hodnotenia výsledkov dosiahnutých na základe oznámenia by mala byť účinne a v plnej miere zapojená občianska spoločnosť, ktorá sa podieľa na EVP.

1.16

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody si EHSV želá, aby bola v rámci jeho štruktúry zriadená skupina, ktorá bude pre európske inštitúcie kontaktnou skupinou v jednotlivých fázach hodnotenia, monitorovania a rozhodovania v súvislosti s vytvorením EVP.

2.1

EHSV v mnohých svojich stanoviskách načrtol svoju predstavu o EVP, ktorá je stále aktuálna a relevantná, a oceňuje oznámenie, ktoré presadzuje posilnené partnerstvo, čo svedčí o tom, do akej miery je naliehavé, aby EÚ a členské štáty pokračovali v začatom úsilí a vystupňovali ho. Pokrok dosiahnutý v členských štátoch nie je rovnaký a v niektorých prípadoch je stále veľmi pomalý. Novátorský aspekt oznámenia spočíva v tom, že sa spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi rozširuje o organizácie spojené s EVP (5). EHSV zastáva názor, že širšia a účinnejšia posilnená spolupráca je nevyhnutná.

2.2

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že EVP by mal podporovať hospodársky rast, vedeckú excelentnosť a súdržnosť medzi regiónmi, krajinami a spoločnosťami. Zároveň by mal zohľadňovať a rozvíjať nevyhnutnú interakciu medzi vedou a trhom, medzi inováciou a podnikmi, medzi novými formami organizácie práce a sférou výskumu, pre ktorú je príznačná čoraz väčšia prepojenosť.

2.3

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na súčasnú celosvetovú krízu je potrebné zaviesť presnejšie a ráznejšie opatrenia, ktoré pomôžu prekonať negatívny dosah vnútroštátnej roztrieštenosti pri vypracúvaní a zavádzaní politiky v oblasti výskumu a umožnia optimalizovať činnosti v záujme zefektívnenia tejto politiky. Tieto opatrenia by sa tiež mali zameriavať na posilnenie zdravej a spravodlivej hospodárskej súťaže a dosiahnutie väčšej cezhraničnej súčinnosti medzi vnútroštátnymi výskumnými systémami, aby sa uľahčila kariéra výskumníkov, ako aj ich mobilita a voľný pohyb poznatkov (6).

2.4

Z verejnej konzultácie, ktorá sa uskutočnila s cieľom prispieť k vypracovaniu oznámenia, vyplynuli tieto skutočnosti:

3.1

EHSV podporuje návrh Komisie posilniť vnútroštátne výskumné systémy pomocou osvedčených postupov a súhlasí s tým, že finančné prostriedky by sa mali prideľovať prostredníctvom otvorených výziev na predloženie návrhov, ktoré by vyhodnocovali komisie zložené zo špičkových expertov (partnerské hodnotenie  (7)) z daného členského štátu, iných členských štátov alebo tretích krajín. Posudzovanie kvality výskumných tímov, príslušných inštitúcií a dosiahnutých výsledkov by malo slúžiť ako základ pre prijímanie rozhodnutí inštitúcií o financovaní z verejných zdrojov. V mnohých prípadoch sa vedci, výskumné tímy, návrhy a programy ešte neposudzujú na základe porovnateľných štandardov, hoci ide o projekty a výskumy realizované a financované podobným spôsobom. Podľa EHSV tak vznikajú neprípustné straty, a to práve v čase, keď mnohé členské štáty výrazne znižujú rozpočtové prostriedky určené na výskum.

3.2

EHSV si uvedomuje, že európsky výskum patrí medzi svetovú špičku. Výskum na univerzitách a vo vedeckých ústavoch umožnil európskym podnikom stať sa lídrami a priekopníkmi technického rozvoja a zaujať miesta na špičke. EHSV preto znepokojuje záver, ku ktorému dospela Komisia v hodnotení vplyvu, v ktorom uvádza, že rozdiely medzi Európou, Spojenými štátmi, Japonskom a ďalšími rozvinutými hospodárstvami sa čoraz viac prehlbujú (8). Zdá sa, že to naznačuje, že Európa stráca na význame, pokiaľ ide o získavanie poznatkov, a že krajiny, ktoré sú svetovými lídrami v oblasti inovácie, EÚ-27 v niektorých ukazovateľoch predstihli. Vzhľadom na celosvetovú krízu a zmeny v pomere síl sa EHSV nazdáva, že EVP by mal pomôcť upevniť vedúce postavenie európskej vedy, ktorej kvalita a excelentnosť by mali byť konkurenčnou výhodou v hospodárskej súťaži s inými medzinárodnými aktérmi.

3.3

V roku 2002 EÚ rozhodla, že investície všetkých členských štátov do VaV by mali predstavovať 3 % európskeho HDP (9). Vzhľadom na opakované neúspešné pokusy dosiahnuť tento cieľ a jeho odloženie do roku 2020 EHSV začína pochybovať, že sa tento cieľ podarí dosiahnuť. EHSV súhlasí s tým, že jednou z priorít EVP by mal byť rast, najmä v období súčasnej vážnej hospodárskej a sociálnej krízy, a znepokojuje ho radikálne znižovanie prostriedkov na výskum, ku ktorému dochádza v dôsledku úsporných opatrení.

3.4

Jedným z pilierov Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, ktorý je úzko spojený s vytvorením EVP, je snaha podporovať mobilitu v záujme skutočného zlepšenia vzdelávania študentov, profesorov a výskumných pracovníkov. V dôsledku spomínaných škrtov bude pre mnohých výskumníkov ťažké využívať výhody EVP a plne sa na ňom podieľať. EHSV je znepokojený týmito rozhodnutiami, ktoré už boli prijaté (10).

3.5

EHSV je i naďalej presvedčený, že efektívne a konkurencieschopné vnútroštátne výskumné systémy si vyžadujú silnú politickú vôľu, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby dosiahli výraznejší a rýchlejší pokrok pri dosahovaní prijatých záväzkov.

3.6

Zdá sa, že v uplynulých rokoch sa výskum financovaný verejnými prostriedkami prestal zameriavať na oblasti, ktoré majú pre blaho európskych občanov strategický význam a ktoré by naopak v rámci EVP mali byť inovatívnymi oblasťami výskumu, najmä z hľadiska všeobecne uznávanej európskej spolupráce.

3.7

EHSV okrem toho pripomína, že na to, aby sa mohla zoptimalizovať a/alebo nanovo definovať finančná pomoc pre vnútroštátne výskumné systémy, je nevyhnutné vyhnúť sa falošnému deleniu na aplikovanú vedu a základnú vedu, ktoré, ako sa zdá, láka niektoré členské štáty usilujúce sa zredukovať svoj rozpočet. Je to vážna prekážka, ktorá bráni prístupu k finančným prostriedkom.

4.1

Spolupráca v oblasti celoeurópskeho výskumu je v EÚ sústredená do niekoľkých veľkých iniciatív (11). Avšak len 0,8 % verejných prostriedkov (12) určených na výskum a vývoj sa využíva na spoločné programy členských štátov, vrátane tých, ktoré podporuje alebo financuje Komisia, napriek tomu, že existujú dôkazy, ktoré potvrdzujú, že vďaka nadnárodnej spolupráci je možné zlepšiť úroveň aktivít VaV, zahrnúť nové oblasti a získať verejné a súkromné dotácie pre spoločné projekty. Preto je potrebné mať dobre rozvinuté vedomostné siete v celej Európe.

4.2

Zavedenie nových programov v oblasti financovania výskumu – ako napríklad grant Európskej rady pre výskum (ERC) na podporu synergie, vytvorený v roku 2012, ktorý má pomôcť malým cezhraničným (a väčšinou interdisciplinárnym) skupinám výskumníkov – môže pomôcť dokázať prínos a komplementárnosť spoločnej práce, ak sú takéto skupiny kreatívne z hľadiska riadenia a dokážu sa novým spôsobom podeliť o doplnkové vedomosti, kapacity a zdroje.

4.3

Okrem toho stále existujú prekážky a bariéry, ktoré bránia cudzincom v prístupe do národných výskumných stredísk európskeho záujmu a znemožňujú prístup k celoeurópskej výskumnej infraštruktúre vedcom pracujúcim v členských štátoch, ktoré do nej nie sú zapojené. V oboch prípadoch sa prístup povoľuje na základe národnej preferencie. EHSV zastáva názor, že takéto ťažkosti bránia tomu, aby sa mohol v plnej miere vytvoriť EVP.

4.4

EHSV sa domnieva, že avizované zmapovanie činností – ktoré by umožnilo určiť silné a slabé stránky ako aj medzery v nadnárodnej vedeckej spolupráci – by sa nemalo zakladať len na informáciách, ktoré poskytnú členské štáty, ale malo by sa zaručiť, že doňho bude skutočne a efektívne zapojená občianska spoločnosť, ktorej sa EVP týka a/alebo ktorú zaujíma.

6.1

V uplynulých rokoch prakticky vo všetkých oblastiach výrazne vzrástol počet žien medzi výskumnými pracovníkmi, ale ešte stále je málo aktívnych výskumných pracovníčok vo vyšších akademických funkciách, vo funkciách vedúcich výskumu na vysokej úrovni vo vedeckých ústavoch a na univerzitách (16). Existujú však dostatočné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že zmiešané výskumné tímy dosahujú lepšie výsledky a môžu ťažiť zo širších skúseností, spoločných poznatkov, rôznych názorov a vyššej úrovne sociálnej inteligencie. Akademická kariéra žien sa i naďalej vyznačuje silnou vertikálnou segregáciou a tento pomyselný „sklený strop“ je stále realitou rovnako ako segregácia v práci (17).

6.2

Stále existujú platové rozdiely medzi ženami a mužmi v akademickej sfére, vo výskumných strediskách ako aj v ďalších hospodárskych odvetviach. K tomuto javu prispievajú okrem iného aj spôsoby popisu náplne práce, ktoré sú teoreticky „neutrálne“, ale ignorujú rozdiely medzi pohlaviami, nedostatočná deľba rodinných povinností a pretrvávanie diskriminácie, či už priamej alebo nepriamej (18). To znamená, že potenciál žien vo výskume je podceňovaný a slabo využívaný, zastúpenie žien je nedostatočné a pri rozhodovaní v oblasti výskumu a inovácii chýba rovnováha medzi pohlaviami.

6.3

Nie všetky členské štáty majú národnú politiku na podporu zohľadnenia rodového aspektu vo výskume, a preto je také ťažké účinne a relevantne tento aspekt zohľadniť. Vďaka spravodlivejšiemu zastúpeniu žien by sa zvýšila rozmanitosť talentovej základne, ponuky pracovnej sily, ako aj rôznorodosť v rámci rozhodovacieho procesu a zlepšila by sa kvalita výskumu. Predišlo by sa tak vysokým hospodárskym nákladom, a dokonca aj chybám v dôsledku toho, že vo výskume sa neprihliada na rodové hľadisko. Ak sa tento aspekt v oblasti výskumu lepšie nezohľadní, bude to mať negatívny dosah na ciele, ktoré si EVP stanovuje z hľadiska úrovne excelentnosti. Väčšie zapojenie žien prispeje k sociálno-hospodárskemu rastu v EÚ a pomôže zlepšiť excelentnosť, výkonnosť a výsledky v oblasti výskumu.

6.4

EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a prijali účinnejšie opatrenia, ktoré umožnia skutočne odstrániť rozdiely medzi pohlaviami, ktoré existujú v akademickej sfére, ako aj vo výskume a vede. Predovšetkým by sa mal splniť sľub, že sa zabezpečí aspoň 40-percentné zastúpenie žien vo všetkých výboroch, ktoré sa zúčastňujú na uzatváraní zmlúv a navrhovaní a/alebo revízii kritérií vyhodnocovania projektov alebo rozhodujú o politike zamestnanosti v univerzitných, výskumných a vedeckých strediskách Vypracúvanie, zavádzanie a vyhodnocovanie akčných plánov na podporu zrovnoprávnenia mužov a žien na univerzitách a vo výskumných strediskách je ďalším opatrením, ktoré EHSV oceňuje, pod podmienkou, že na celom procese sa budú aktívne a v plnej miere podieľať aj ženy.

6.5

Výbor okrem toho žiada Európsku komisiu, aby zaručila, že organizovaná občianska spoločnosť bude zapojená do vypracovania odporúčania, ktoré bude obsahovať usmernenia týkajúce sa inštitucionálnych zmien s cieľom podporiť rodovú rovnosť na univerzitách a vo výskumných strediskách.

7.1

V apríli 2008 Komisia zverejnila odporúčanie (19) o spravovaní duševného vlastníctva pri prenose vedomostí, ktoré obsahovalo kódex osvedčených postupov určený univerzitám a iným verejným výskumným strediskám (20). Na realizáciu cieľov odporúčania však tento kódex nestačí.

7.2

Prístup k vedeckým informáciám je jedným zo základných predpokladov úspešnej podpory výskumu a inovácie, ako aj konkurencieschopnosti Európy. K tomu patrí aj prenos poznatkov medzi výskumnými pracovníkmi, v rámci partnerstiev v oblasti výskumu – najmä medzi výskumom a podnikmi – ako aj medzi vedeckými pracovníkmi a občanmi, a to vrátane otvoreného prístupu k publikáciám. EHSV víta príslušné oznámenie Komisie (21) a poukazuje na špecifické stanovisko (22), ktoré k nemu vypracoval.

7.3

EHSV takisto schvaľuje zámer vypracovať plán rozvoja elektronickej infraštruktúry na podporu e-Science prostredníctvom prístupu k nástrojom a zdrojom v oblasti výskumu.

7.4

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby požadovala a plne využila zapojenie organizácií európskej občianskej spoločnosti v oblasti výskumu a vedy do pravidelných diskusií plánovaných v rámci fóra členských štátov, ktoré bude referenčnou platformou pre šírenie a odovzdávanie informácií o výsledkoch vedeckých programov a projektov.