15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/9

1.1

„Energetická izolovanosť“ v širokom zmysle slova penalizuje príslušné európske krajiny a regióny tak z hospodárskeho, ako aj zo sociálneho a z environmentálneho hľadiska, keďže sú často veľmi závislé od dovozu energie z fosílnych zdrojov. Okrem toho podporuje výrazné rozdiely v cenách, ktoré prehlbujú nerovnováhu medzi európskymi územiami z hľadiska solidarity a homogénneho rozvoja.

1.2

EHSV schvaľuje cieľ odstrániť energetickú izolovanosť, ktorý vytýčila Európska rada vo februári 2011. V záujme dosiahnutia tohto cieľa podporuje najmä iniciatívy, ktoré umožnia posilniť energetické prepojenia medzi krajinami Únie okolo prioritných osí. Prepojiť „energetické ostrovy“ so sieťami tretích krajín môže byť prednostným riešením, ak je to najlepší spôsob ako zabezpečiť a diverzifikovať ich dodávky energie.

1.3

Vo všetkých členských štátoch, ktorých sa fenomén energetickej izolovanosti týka, nie je rovnaká situácia, pokiaľ ide o výrobu a možnosti dovozu energie. Okrem budovania prepojení, ktoré sú potrebné pre všetky „energetické ostrovy“, ale aj pre ostatné členské štáty EÚ, je nevyhnutné, aby riešenia v oblasti miestnej energetiky boli prispôsobené daným podmienkam.

1.4

Pokiaľ ide konkrétne o pobaltské štáty a krajiny strednej a východnej Európy, EHSV vyzýva, aby sa vyvinulo úsilie na odstránenie rozdielov, ktoré existujú medzi Ruskom a EÚ, pokiaľ ide o interpretáciu zásad energetických trhov a zásobovania energiou, a aby sa to zaznamenalo v medzinárodných dohodách. Jednou z nich by mohla byť nová dohoda o partnerstve a spolupráci s osobitným dôrazom na energetiku (pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, 12562/2011 – 2012/2050(INI)).

1.5

Pokiaľ ide o energetické spoločenstvo v juhovýchodnej Európe, EHSV sa zasadzuje za to, aby zahŕňalo konzultácie a integráciu smerom von, ako aj nový rozmer „činnosti organizovanej občianskej spoločnosti“.

1.6

Situácia niektorých ostrovných európskych krajín a regiónov je zjavne osobitná. Vďaka svojej strategickej zemepisnej polohe by sa Cyperská republika mohla stať skutočným energetickým uzlom, a to z hľadiska energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre dodávky plynu. Vo všeobecnosti by sa na ostrovoch mala rozvinúť vlastná výroba energie. Z tohto hľadiska by mohli predstavovať vhodné testovacie laboratóriá (test-beds) na skúšanie a overovanie nových energetických technológií. Pri prideľovaní finančných prostriedkov Spoločenstva na vývojovú a testovaciu činnosť by sa mohli uplatňovať hodnotiace kritériá, ktoré by zohľadňovali osobitosti a potreby týchto oblastí. Toto kolektívne úsilie by mohlo pomôcť zlepšiť ich znevýhodnenú energetickú situáciu spôsobenú tým, že sú nedostatočne prepojené so zvyškom Európy.

1.7

EHSV odporúča podporovať posilňovanie prepojení, rozvoj vlastnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov a súčasne aj zavádzanie opatrení v oblasti energetickej účinnosti a optimalizácie dopytu po energii. Hodnotiace kritériá, ktoré sa uplatňujú pri programoch EÚ v týchto oblastiach by mali zohľadňovať cieľ zmierniť energetickú izolovanosť, najmä pri výbere projektov v oblasti energetickej infraštruktúry spoločného záujmu.

1.8

V každom prípade ak EÚ – po dohode s členskými štátmi, priemyselnými aktérmi a občianskou spoločnosťou z danej oblasti – nezačne rýchlo zavádzať opatrenia s cieľom postupne odstrániť energetickú izolovanosť, bude omnoho ťažšie naplniť ciele stratégie Európa 2020 a plne využiť spoločné úsilie, ktoré sa už začalo vyvíjať na podporu rastu a konkurencieschopnosti v EÚ.

1.9

EHSV sa domnieva, že v tomto kontexte už nemožno energetickú chudobu považovať za čisto národný, prípadne miestny problém, ktorý spadá len do pôsobnosti sociálnej politiky. Keďže niektoré hlavné príčiny tejto chudoby prekračujú čisto národný rámec, EHSV si želá, aby sa energetická politika EÚ usilovala zmierniť veľké rozdiely, ktoré prispievajú k tomuto javu. Konkrétne politické opatrenia by sa teda odteraz mali posudzovať podľa ich očakávaných účinkov na faktory, ktoré by mohli prehĺbiť alebo zmierniť energetickú chudobu.

1.10

EHSV zastáva názor, že existencia „energetických ostrovov“ predstavuje určité náklady pre spoločenstvo. Tieto náklady sa musia zhodnotiť a riešenia ako ich znížiť musia byť súčasťou celkového úsilia: je nevyhnutné dokončiť európsku energetickú politiku a dať jej prostriedky, ktoré budú zodpovedať stupňu vzájomnej závislosti členských štátov a budú primerané ťažkostiam, ktorým musia tieto štáty čeliť. V snahe pochopiť úplný dosah tohto javu EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby uskutočnila podrobnú štúdiu o „nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti energetiky“ spojených s existenciou „energetických ostrovov“.

1.11

EHSV sa zasadzuje za transparentné, komplexné a presné vyhodnotenie nákladov – vrátane externých – v súvislosti s energiami z fosílnych zdrojov, ako aj nákladov na energie z obnoviteľných zdrojov, vrátane nepriamych nákladov spojených s posilnením siete, rezervnou kapacitou (back-up) a nevyhnutnou podporou „zelených“ technológií. Takéto vyhodnotenie je nevyhnutné, aby sa mohli čo najlepšie usmerniť investičné a politické rozhodnutia, najmä s cieľom výrazne rozvinúť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na niektorých „energetických ostrovoch“, aby sa mohla vyvážať do členských štátov Európskej únie alebo tretích krajín.

2.1

Žiadosť cyperského predsedníctva je ďalším príkladom toho, že je potrebné europeizovať energetickú politiku a vytvoriť „európske energetické spoločenstvo“, ako to odporúča EHSV (1). Vyžaduje si to skutočne posilnenú územnú súdržnosť a homogénne chápanie rozvoja európskych území. Cieľ lepšie prepojiť „energetické ostrovy“ EÚ tak prináša konkrétne usmernenia, ktoré môžu pomôcť zlepšiť spoluprácu v oblasti energetiky, ktorej sa výbor dovolával v januári 2012 v stanovisku na tému „Zapojiť občiansku spoločnosť do vytvorenia budúceho európskeho energetického spoločenstva“ (2).

2.2

V súvislosti so žiadosťou cyperského predsedníctva a diskusiami na európskej úrovni (pozri konkrétne bod 5 záverov Európskej rady zo 4. februára 2011, EUCO 2/1/11 REV 1) pojem energetickej izolovanosti alebo „energetických ostrovov“ označuje ostrovnú alebo vnútrozemskú oblasť, ktorá nemá žiadne vlastné zdroje energie alebo ich má málo, je nedostatočne spojená s energetickými sieťami, a preto je často závislá od jedného vonkajšieho zdroja alebo dodávateľa. Z rozmanitých energetických bilancií členských štátov možno vybadať hlavné rozdiely, ktoré medzi nimi existujú. Pojem „energetický ostrov“ má teda technický a zároveň (geo-)politický rozmer (závislosť od jediného dodávateľa).

2.3

Medzi prvkami, ktoré treba zohľadniť, figurujú najmä nedostatočné prepojenia, závislosť od jediného zdroja a/alebo dodávateľa energie, veľká vzdialenosť od miest výroby/hlavných osí energetických sietí, náklady na investície vzhľadom na veľkosť trhu, skutočnosť, že je ťažké zmeniť hlavné tendencie energetickej politiky jednotlivých štátov, ako aj geografické/klimatické špecifiká.

2.4

Podľa Eurostatu má Európska únia niekoľko stoviek ostrovov rôznej veľkosti a s rôznym štatútom. Okrem štyroch členských štátov – Cypru, Írskej republiky, Malty a Spojeného kráľovstva – je v Európe viac než 286 ostrovov, na ktorých žije vyše 10 miliónov obyvateľov: Severné more a Baltské more, najvzdialenejšie regióny v prípade troch členských štátov (Kanárske ostrovy v prípade Španielska, Madeira a Azory v prípade Portugalska a Réunion, Mayotte, Guyane, Martinique, Guadeloupe a Saint-Martin v prípade Francúzska). V tomto stanovisku sa nebudeme osobitne zaoberať jednotlivými ostrovmi, ktoré patria členským štátom.

2.5

Určitý typ energetickej izolovanosti súvisí hlavne s dejinami 20. storočia. Pyrenejský polostrov je i naďalej takmer „energetickým ostrovom“, keďže počas Frankovho a Salazarovho režimu sa uprednostňovala sebestačnosť vo väčšine sieťových politík: v doprave, najmä železničnej, a výrobe elektriny, kde existovalo veľmi málo vonkajších spojení, najmä so zvyškom európskeho kontinentu cez Francúzsko. Túto situáciu sa počas uplynulých dvadsiatich rokov nepodarilo napraviť, keďže rôzne projekty zamerané na posilnenie sietí, ktoré prechádzajú Pyrenejami, narazili na veľký miestny odpor. Táto situácia sa však v súčasnosti zlepšuje: nové elektrické spojenie s jednosmerným prúdom umožní už čoskoro lepšie prepojenie s juhozápadným pobrežím Stredozemného mora. Avšak okrem posilnenia elektrického prepojenia medzi Francúzskom a Španielskom (ktorého prenosová kapacita sa v roku 2014 zvýši z 1 400 na 2 800 MW) bude nepochybne potrebné uvažovať v budúcich rokoch o ďalších energetických trasách medzi Pyrenejským polostrovom a zvyškom európskeho kontinentu. Cieľ mať do roku 2020 prenosovú kapacitu 4 000 MW, najmä vďaka novému elektrickému prepojeniu na pobreží Atlantiku, je nevyhnutné podporiť. Tento projekt treba zapísať do zoznamu projektov spoločného európskeho záujmu, ktorý bude vytvorený v rámci nariadenia v súvislosti s usmerneniami pre transeurópsku sieť v oblasti infraštruktúry.

2.6

Pobaltské krajiny (Litva, Lotyšsko, Estónsko) takisto vyzerajú z pohľadu EÚ ako „energetické ostrovy“, keďže ich sústavy závisia výlučne od ich bývalého „výhradného“ partnera, Ruska (v menšej miere od Bieloruska). A to je jednou z priorít európskej energetickej integrácie. Je totiž paradoxné, že všetky tri pobaltské krajiny sú neoddeliteľnou súčasťou politickej únie a pritom doposiaľ nevyužívajú výhody integrácie a solidarity, ktoré EÚ ponúka v oblasti energetiky. Ako možno akceptovať, že závisia od tretej krajiny, ktorá je odteraz mimochodom už aj členskou krajinou WTO a ktorá nedodržiava európske normy v oblasti prístupu k sieťam, nepodpísala energetickú chartu a nepodporuje posilnenie prepojení s krajinami strednej a východnej Európy? EHSV preto vyzýva, aby sa zredukovali rozdiely medzi ruským a európskym trhom s energiou a bola podpísaná nová dohoda o partnerstve a spolupráci, ktorá bude ambiciózna a komplexná a bude obsahovať osobitnú kapitolu venovanú spolupráci v oblasti energetiky (pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, 12562/2011 – 2012/2050 (INI)).

2.7

Juhovýchodná časť Európy (oblasť Balkánu) je tranzitným regiónom, a pokrok niektorých štátov na ceste k vstupu do EÚ (Chorvátska, ale aj Srbska, Čiernej Hory, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko...) si vyžaduje zmeny najmä vo vzťahoch so susednými členskými štátmi EÚ (Rumunskom, Bulharskom, Gréckom, Slovinskom, Rakúskom a čoskoro aj Chorvátskom). Myšlienka vytvoriť v tomto regióne energetické spoločenstvo svedčí o uvedomení si tejto situácie a treba ju podporovať a rozvinúť, okrem iného prostredníctvom účinnej a transparentnej konzultácie o energetickej stratégii s organizáciami občianskej spoločnosti v tomto regióne.

2.8

Všetky členské štáty EÚ sú vo všeobecnosti jeden od druhého úzko vzájomne závislé. V prípade niektorých z nich, hoci v striktnom slova zmysle nie sú „energetickými ostrovmi“, je miera závislosti od susedných krajín, najmä v strednej a vo východnej Európe, obzvlášť v Maďarsku, mimoriadne silná. EHSV sa preto nazdáva, že je nevyhnutné vyvíjať takú spoločnú energetickú politiku, ktorá bude primeraná tejto situácii. V tomto kontexte je nevyhnutné, aby sa celá Únia zamyslela nad tým, ako zlepšiť solidaritu v rámci Spoločenstva. Tento aspekt sa pripomína aj v článku 194 ZFEÚ.

3.1

Energetická izolovanosť označuje veľmi rozdielne skutočnosti, ktorých dôsledky sú však bez ohľadu na situáciu takmer rovnaké. Dôsledky tejto izolovanosti majú takmer vždy tieto charakteristické črty:

3.2

Dopyt po energii je veľký a stále rastie tak na „energetických ostrovoch“, ako aj v ostatných oblastiach EÚ. Za týchto podmienok dôsledky potenciálne slabšieho a v každom prípade oveľa nákladnejšieho zásobovania značne penalizujú hospodársku konkurencieschopnosť „energetických ostrovov“. Niektoré priemyselné odvetvia, a teda aj pracovné miesta, môžu byť ohrozené, keďže niektoré aktivity už nie sú dostatočne rentabilné.

3.3

Vysoké ceny energie sú takisto obrovskou záťažou pre rozpočet domácností. Energetická chudoba bola dlho považovaná za čisto národný, či dokonca miestny problém. Priama pomoc poskytovaná jednotlivcom spadá skutočne do právomoci týchto úrovní. Avšak mnohé z hlavných príčin energetickej chudoby presahujú čisto národný rámec a energetická politika EÚ sa musí usilovať zmierniť veľké rozdiely, a tým prispieť k odstráneniu tohto javu.

3.4

Okrem toho v dôsledku často veľmi veľkej závislosti od fosílnych palív, najmä od ropy, zostávajú emisie CO2 stále vysoké. Vzhľadom na environmentálne normy (smernica o priemyselných emisiách) a všeobecnú snahu chrániť zdravie človeka bude nevyhnutné uskutočniť značné investície, aby sa tieto emisie znížili. „Energetické ostrovy“ musia tieto náklady takisto zahrnúť do svojej faktúry za energiu.

3.5

Dôsledky energetickej izolovanosti by sa mali lepšie zhodnotiť, či už ide o dôsledky z hľadiska rastu, konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja pre dané územie, alebo o dôsledky z hľadiska solidarity, súdržnosti a straty na zisku pre zvyšok EÚ v prípade, že Únia nebude mať dokončený a plne funkčný trh s energiou. EHSV zastáva názor, že existencia „energetických ostrovov“ predstavuje určité náklady pre spoločenstvo. Tieto náklady sa musia zhodnotiť a riešenia ako ich znížiť musia byť súčasťou celkového úsilia: je nevyhnutné dokončiť európsku energetickú politiku a dať jej prostriedky, ktoré budú zodpovedať stupňu vzájomnej závislosti členských štátov a budú primerané ťažkostiam, ktorým musia tieto štáty čeliť.

3.6

Cieľom je nielen dokázať prínos väčšej európskej integrácie, ale tiež podporovať priemyselný rozvoj, a tým aj zamestnanosť. Konkurencieschopnosť európskeho priemyslu závisí od mnohých aspektov, ktoré nespadajú (alebo spadajú len v malej miere) do právomoci verejných orgánov. Je teda dôležité, aby nedošlo k tomu, že sa energetická politika – na ktorú EÚ môže a musí vplývať – stane faktorom, ktorý bude obmedzovať rast a zamestnanosť. EHSV vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby prestali brzdiť uplatňovanie opatrení, na ktoré už bolo poukázané a ktoré by mohli pomôcť znížiť náklady na energie a zvýšiť bezpečnosť zásobovania, ako sú napríklad lepšia koordinácia rozhodnutí jednotlivých štátov v oblasti energetiky a spoločné plánovanie infraštruktúry a sietí, vytvorenie európskych zoskupení pre nákup energie z fosílnych zdrojov a prípadne európske mandáty pre rokovanie s vonkajšími partnermi.

4.1

V tomto štádiu sa zdajú byť najvhodnejšie dve riešenia: na jednej strane posilniť prepojenie „energetických ostrovov“ s vnútorným trhom s energiou (infraštruktúra a organizácia trhu) s cieľom skutočne zlepšiť solidaritu a prispôsobiť technickú štruktúru európskej siete politickým a legislatívnym cieľom EÚ, a na druhej strane presadzovať alternatívne zdroje energie, konkrétne miestnu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Znamená to, že treba vyzdvihnúť jej potenciál – ak existuje – a navrhnúť opatrenia, aby sa mohol plne a dlhodobo využívať. K optimalizácii dopytu po energii môže napokon prispieť aj podpora energetickej účinnosti a presadzovanie riadenia dopytu prostredníctvom inteligentných sietí.

4.2

Európska komisia už začala s rozsiahlou reformou európskej politiky na podporu energetickej infraštruktúry, konkrétne pokiaľ ide o prepojenia (pozri Connecting Europe Facility – nástroj „Spájame Európu“), ku ktorej sa EHSV vyjadril pozitívne (3). Napriek tomu by mohlo byť užitočné ísť v spoločnom plánovaní infraštruktúry ešte ďalej, ako to EHSV odporúča v stanovisku o európskom energetickom spoločenstve (4). Pokiaľ ide o elektrinu, Európska rada v roku 2002 stanovila členským štátom za cieľ vybudovať prepojenia, ktoré budú zodpovedať 10 % ich inštalovanej výrobnej kapacity. Na niektorých európskych elektrických hraniciach, ktoré sú stále preťažené, máme k tomuto percentu ešte ďaleko.

4.3

Obrovský rozmach energií z obnoviteľných zdrojov v Severnom mori, ako aj slnečnej a veternej energie na juhu Európy, si bude vyžadovať novú, „inteligentnejšiu“, infraštruktúru, aby mohli byť čo najlepšie začlenené do veľkej európskej siete. Pokrok z hľadiska inteligentných sietí (smart grids) by mohol umožniť znížiť do roku 2020 spotrebu o 9 % a zredukovať emisie CO2 o 9 až 15 %. Inteligentné siete a nástroje na riadenie dopytu môže byť ľahšie rozvinúť na menších trhoch, kde sa dajú rýchlejšie dosiahnuť lepšie výsledky. Spolu s posilnenými opatreniami v oblasti energetickej účinnosti možno tak podstatne prispieť k optimalizácii dopytu po energii. Investície (rozsiahle), ktoré treba uskutočniť, treba posudzovať z hľadiska úplnej kontroly činnosti v tejto oblasti, zníženia faktúry za energie v kontexte nárastu cien a menšej potreby investovať do tradičných výrobných kapacít (zníženie prevádzkových marží) alebo kapacít potrebných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

4.4

Sieť ENTSO-E odhaduje, že v nadchádzajúcich desiatich rokoch bude treba v Európe vybudovať 52 300 km nového vedenia vysokého napätia, čo si bude vyžadovať celkové investície vo výške 104 miliárd eur, okolo sto prioritných projektov, z ktorých 80 % sa bude týkať rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V dôsledku ponímania mierky na „energetických ostrovoch“, ktoré majú potenciál v tejto oblasti, je integrácia energie z obnoviteľných zdrojov ešte chúlostivejšia, ak je ich sieť malá. Výrobná kapacita priemyselných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov (na rozdiel od decentralizovanej výroby) môže predstavovať relatívne vysoké percento výroby alebo spotreby, ktorej účinky, konkrétne nepravidelnosť, sa ťažšie kontrolujú.

4.5

Posilnenie prepojení je teda nevyhnutné na zvýšenie bezpečnosti dodávok energie, ale tiež v záujme lepšej rovnováhy medzi výrobou a spotrebou energie v rozšírenej sieti v kontexte rozsiahleho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. To isté platí aj pre tradičné kapacity, ktoré preberajú štafetu v prípade zastavenia alebo výrazného spomalenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

4.6

Rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje pružnú a primeranú rezervnú kapacitu (back-up), ktorá je schopná fungovať pri slabom zaťažení (low baseload). Skvapalnený zemný plyn môže byť jedným z riešení ako sa zbaviť závislosti od jediného dodávateľa plynu a vyhnúť zvýšeným cenám, ktoré tento stanovil. Zároveň je toto riešenie pružnejšie a menej nákladné než ropa a umožňuje paralelne rozvíjať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Rozvoj skvapalneného zemného plynu si však vyžaduje značné investície do prístavnej a skladovacej infraštruktúry.

4.7

EHSV je presvedčený, že budúcnosť európskeho energetického systému spočíva najmä v lepších prepojeniach a rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým pre „energetické ostrovy“, v záujme zlepšenia bezpečnosti dodávok energie. Využívanie fosílnych zdrojov energie bude i naďalej prevládať, ale v dôsledku zvýšenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov bude nevyhnutné výrazne posilniť sieť na národnej i na európskej úrovni (pozri stanovisko EHSV o pláne postupu v energetike do roku 2050 a tzv. no regrets option  (5)).

4.8

To však nebude možné účinne zrealizovať bez transparentného, komplexného a presného zhodnotenia nákladov. Musia byť k dispozícii čo najobjektívnejšie informácie o nákladoch – vrátane externých – na energie z fosílnych zdrojov ako aj o dodatočných nákladoch spojených s obnoviteľnými zdrojmi energie, aby sa mohli čo najlepšie usmerniť investičné a politické rozhodnutia. Štúdie o týchto nepriamych nákladoch si v mnohých smeroch odporujú, preto je to ešte naliehavejšie.

4.9

Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, treba zohľadniť výšku investícií do nových výrobných kapacít, ale aj náklady spojené s posilnením siete a náklady spojené s prípadnými subvenciami. V súvislosti s týmto posledným bodom môže byť potrebné viac podporovať územia, ktoré sú z energetického hľadiska závislejšie a kde sa až doteraz menej rozvíjali obnoviteľné zdroje energie. Zvyšovanie výroby „zelenej“ energie však bude musieť prebiehať v rovnakom tempe ako posilňovanie siete. Takisto je dôležité určiť, aká rezervná kapacita je potrebná pre každú ďalšiu jednotku vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov. Rezervu je však možné aj doviezť, čo si ale vyžaduje účinné prepojenia a efektívnu regionálnu a európsku spoluprácu. Spôsoby podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov by mali tento aspekt zohľadňovať, aby sa zoptimalizovalo tempo ich rozvoja a náklady na túto podporu, ktoré znášajú daňoví poplatníci.

4.10

Všetky tieto náklady sa musia presne zhodnotiť a potom porovnať s faktúrou za dovoz energie vyrobenej z fosílnych zdrojov, pričom treba zohľadniť všetky náklady, vrátane politických a environmentálnych. Je to nevyhnutné, aby sa mohli posúdiť pozitívne alebo negatívne účinky na konkurencieschopnosť daného územia. Súčasťou tohto úsilia môže byť aj výrazný rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov na niektorých „energetických ostrovoch“ s cieľom vyvážať ju do iných štátov Európskej únie alebo tretích krajín.

4.11

EHSV si želá, aby sa toto úsilie posilniť infraštruktúru prioritne zameriavalo na štáty a regióny, ktorých sa týka energetická izolovanosť, pričom by sa pri určovaní prioritných osí mala zohľadniť ich zvýšenú závislosť. Napríklad plán prepojenia baltského trhu s energiou (Baltic Energy Market Interconnection Plan – BEMIP) by mohol byť základným kameňom lepšej koordinácie politiky a energetického mixu v regióne. Umožnilo by to prelomiť územnú izolovanosť energetických sietí, najmä v Litve, Lotyšsku a Estónsku.

4.12

V spolupráci medzi Litvou a Lotyšskom bol nedávno zaznamenaný určitý pokrok. V tejto oblasti existuje jedna kľúčová iniciatíva: Litva má vybudovať v Klaipéde terminál na skvapalnený zemný plyn, ktorý sa bude prepravovať do zásobníka v obci Inčukalns v Lotyšsku. Litva sa domnieva, že tento zásobník by sa mohol stať „regionálnou rezervou plynu“. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na svoj návrh spoločne využívať zdroje fosílnej energie a najmä vytvoriť zoskupenia pre nákup plynu (6). Litva, Lotyšsko a Estónsko rozvíjajú a realizujú projekty v oblasti elektrických prepojení (LitPol Link NordBalt a Estlink 2) s inými krajinami EÚ, najmä s Poľskom. Všetky tri pobaltské krajiny sa zároveň usilujú plne integrovať do európskeho energetického systému spojením systémov elektrární s kontinentálnymi európskymi sieťami na výrobu elektriny, aby dosiahli synchronizáciu (v súčasnosti prebieha štúdia uskutočniteľnosti). Pobaltské štáty takisto spoločne pracujú na projekte jadrovej elektrárne vo Visaginase, ktorá by mohla pomôcť zabezpečiť dodávky energie v týchto krajinách a mohla by sa stať dôležitým prvkom pri integrácii do európskej elektrizačnej sústavy.

4.12.1

Nový rozmer z hľadiska energetiky nadobudol Cyprus (vďaka objaveniu dôležitých ložísk plynu vo vnútrozemských vodách), a preto sa môže stať dôležitým regionálnym aktérom. Podstatné zvýšenie jeho výrobných kapacít z hľadiska energie z obnoviteľných zdrojov a intenzívne zapojenie do vyššie uvedených projektov by mu mohli umožniť stať sa energetickým uzlom zameraným na lepšiu regionálnu integráciu a významným aktérom susedskej politiky v oblasti energetiky. Nedávno uskutočnený výber subjektov na budúce prevádzkovanie plynových polí na Cypre by mal umožniť lepšiu integráciu do Únie a zároveň pomôcť rozvíjať aktívnu susedskú politiku.

4.13

Okrem toho by sa závislosť od jediného dodávateľa mohla zmenšiť zavedením 3. energetického balíka. Otázka regionálnej organizácie trhov je takisto veľmi dôležitá: Litva a Estónsko sú už účastníkmi Nord Pool Spot, trhu s elektrinou združujúceho pobaltské a severské krajiny, ku ktorému by sa v budúcom roku chcelo pridať aj Lotyšsko. Okrem tohto príkladu EHSV nabáda pobaltské krajiny, aby hľadali spoločné riešenia ako uspokojiť svoje potreby a rozvíjali v oblasti energetiky regionálny dialóg.

4.14

Mali by sa zlepšiť prepojenia so susednými štátmi EÚ, ktoré by mohli vyrábať a vyvážať energiu do EÚ alebo zabezpečovať jej tranzit do EÚ z iných miest výroby. Týka sa to najmä energetických projektov v oblasti Stredozemného mora (Plán pre odvetvie slnečnej energie v Stredozemí, Medgrid, zameranie na energetiku v rámci Únie pre Stredozemie, Desertec atď.), do ktorých by sa mali zapojiť príslušné krajiny (Cyprus, Malta) alebo regióny (Kréta, Sardínia, Korzika, Sicília, Baleáry atď.).

4.15

Energetické spoločenstvo (na juhovýchode Európy) musí zahŕňať konzultácie a integráciu smerom von, ako aj rozmer „činnosti organizovanej občianskej spoločnosti“: zmiešané poradné výbory EHSV (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna hora, Chorvátsko) ako aj hospodárske a sociálne rady a podobné inštitúcie týchto krajín musia v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu.

4.16

Navyše by sa mohlo viac presadzovať testovanie a rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä v súvislosti s plánom postupu v energetike do roku 2050 a nedávno zverejneným oznámením o integrácii energie z obnoviteľných zdrojov do vnútorného trhu (COM(2012) 271 final).

4.17

Riešenia a návrhy by sa mali v rámci EÚ a v jej okrajových oblastiach konzultovať s:

4.18

Len riešenia prijaté po dohode medzi štátmi a medzi prevádzkovateľmi môžu byť udržateľné. Opatrenia v oblasti energetiky, či už ide o dodávky energie, výstavbu sietí, výskum a vývoj atď., nemôžu byť záležitosťou niekoľkých štátov Únie, ktoré môžu mať „autonómnu“ energetickú politiku, lebo by to malo veľké následky pre ostatné štáty. Je potrebné do väčšej miery skoordinovať energetický mix, napríklad medzi štátmi a regiónmi, ktorých sa týka energetická izolovanosť a ktorých energetická politika je v mnohých aspektoch obmedzená. Tieto štáty a regióny by takto mohli ukázať cestu zvýšenej spolupráci na európskej úrovni, ktorá by presahovala snahy zamerané len na „energetickú sebestačnosť“.

4.19

Do týchto riešení – infraštruktúra, výroba energie z obnoviteľných zdrojov, posilnená koordinácia energetickej politiky medzi štátmi a regiónmi – je však nevyhnutné viac zapojiť občiansku spoločnosť, keďže majú vplyv na energetický mix, organizáciu trhov, ceny, konkurencieschopnosť, environmentálne aspekty alebo prijatie zo strany spoločnosti. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na svoj návrh vytvoriť fórum občianskej spoločnosti pre energetické otázky, ktorý vyslovil v stanovisku o európskom energetickom spoločenstve (7).