4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/170


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Biela kniha o doprave: Zapojenie a angažovanosť občianskej spoločnosti“ (prieskumné stanovisko)

2012/C 299/31

Spravodajca: Stefan BACK

Európska komisia sa 11. januára 2012 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

Biela kniha o doprave: Zapojenie a angažovanosť občianskej spoločnosti

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 25. júna 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 482. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2012 (schôdza z 11. júla) prijal 140 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) by mal podnietiť zriadenie rámca na otvorenú a transparentnú výmenu názorov na uplatňovanie bielej knihy medzi občianskou spoločnosťou, Komisiou a ďalšími relevantnými aktérmi, ako sú napríklad vnútroštátne orgány na rôznych úrovniach. Môže sa tak zlepšiť jej prijatie a pochopenie v občianskej spoločnosti a tvorcovia politiky a osoby zodpovedné za vykonávanie môžu získať užitočnú spätnú väzbu.

1.2   Dialóg by mal byť viacúrovňový a mal by zahŕňať celoštátne, regionálne a miestne úrovne občianskej spoločnosti a správy. Občianska spoločnosť sa musí chápať v širšom význame ako spoločnosť, ktorá zahŕňa podniky, zamestnávateľov, zamestnancov, používateľov, mimovládne organizácie a akademickú obec, ale neobmedzuje sa iba na ne.

1.3   Dialóg musí zaistiť obojsmernú komunikáciu. Európskej komisii musí poskytnúť možnosť komunikovať o návrhoch a politických opatreniach. Zároveň musí predovšetkým občianskej spoločnosti a regionálnej a miestnej správe poskytnúť možnosť nadviazať kontakt s Komisiou, EHSV a ostatnými príslušnými inštitúciami, aby mohli predložiť svoje pripomienky, poukázať na problémy a položiť otázky súvisiace s dopravnou politikou EÚ a jej vykonávaním s istotou, že dostanú odpoveď. Otvorený a konštruktívny dialóg je dôležitý na zvýšenie akceptácie politických opatrení vrátane legislatívnych návrhov a plánov infraštruktúry.

1.4   Malo by byť možné poukázať na konkrétne problémy, napríklad pokiaľ ide o prístupnosť pre osoby s postihnutím, kvalitu miestnej dopravy a primeranosť cieľov dopravnej politiky v určitých kontextoch, ako napríklad presun medzi jednotlivými druhmi dopravy alebo preprava nad určitú vzdialenosť.

1.5   Takýto dialóg by mohol zvýšiť porozumenie a akceptáciu cieľov dopravnej politiky EÚ a navrhovaných vykonávacích opatrení. Môže prispieť k tomu, že inštitúcie EÚ lepšie pochopia reálnu situáciu a potrebu zohľadniť rôzne podmienky v rôznych častiach EÚ a zlepšiť možnosti, ako nájsť uspokojivé riešenia konkrétnych problémov a reagovať na vyjadrené obavy.

1.6   Kontinuita a nadviazanie na položené otázky sú dôležitými prvkami úspešného dialógu, takisto aj včasné informovanie zo strany Komisie pred plánovanými iniciatívami. S cieľom zabezpečiť efektívny, otvorený a transparentný dialóg by sa mala s Komisiou dosiahnuť dohoda o jej zapojení. EHSV chápe, že Komisia prikladá vedeniu dialógu o projektoch týkajúcich sa infraštruktúry a opatreniam zahŕňajúcim zmenu správania osobitný význam. EHSV si tiež myslí, že rozsah dialógu by mal byť širší a že väčšine iniciatív by mohol priniesť pridanú hodnotu.

1.7   Dôležitým prvkom dialógu je zapojenie mladých ľudí, aby sa vzbudil záujem o ciele dopravnej politiky EÚ a zabezpečila ich akceptácia.

1.8   Dialóg by mal byť založený na prevažne internetovej komunikácii. To by malo zahŕňať vytvorenie osobitnej internetovej stránky. Malo by sa zvážiť využitie sociálnych médií, ako sú Facebook a Twitter. Vhodné riadenie internetového dialógu je dôležité na zaistenie fungovania systému. Určitá časť webovej prezentácie dialógu by sa mala zameriavať na mladých ľudí. Malo by tam byť aj niekoľko súvisiacich externých odkazov, napríklad na príslušnú časť webovej stránky Komisie venovanej iniciatíve občanov.

1.9   Internet by nemal byť výhradným prostriedkom komunikácie. Konferencie alebo iné podujatia organizované podľa potreby by mali dopĺňať internetový dialóg a poskytovať fórum na diskusiu o dvoch alebo troch témach. Keď sa to považuje za prospešné, mali by sa realizovať aj priame kontakty medzi EHSV a zástupcami občianskej spoločnosti. Otázky a obavy prednesené v tejto súvislosti by sa mali dať na vedomie Komisii.

1.10   Otázky a problémy prednesené v priebehu dialógu by mohli viesť k uzneseniam výboru EHSV z vlastnej iniciatívy a ovplyvniť jeho názory týkajúce sa súvisiacich tém.

1.11   Pokiaľ ide o zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do dialógu, mali by sa nadviazať styky s Výborom regiónov (VR) s cieľom nájsť dohodu, ako ho zapojiť do dialógu a jeho vedenia s prihliadnutím na príslušné úlohy EHSV a VR.

1.12   Dialóg v EHSV by mal riadiť riadiaci výbor z odbornej sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť (TEN) výboru EHSV s podporou sekretariátu TEN v stálej spolupráci s VR a Komisiou.

1.13   Podrobnosti riadenia a správy internetového dialógu, potrebných zdrojov a rozpočtu by mala preskúmať pracovná skupina, ktorá má svoje názory predložiť do konca roku 2012. Mali by sa hľadať racionálne a jednoduché riadiace a administratívne riešenia, pokiaľ to je možné, v rámci existujúcich zdrojov. Mala by sa posúdiť možnosť spoločného znášania nákladov na riadenie dialógu s VR.

1.14   Cieľový dátum na začatie dialógu by mal byť začiatok roka 2013.

2.   Úvod

2.1   Biela kniha: Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (ďalej len „plán“) stanovuje desať cieľov pre konkurencieschopný dopravný systém efektívne využívajúci zdroje. Tieto ciele slúžia ako referenčné kritéria na dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %. V rámci dlhodobých cieľov sú stanovené globálne ciele do roku 2050, zatiaľ čo iné ciele vytyčujú medzníky na roky 2020 alebo 2030. Biela kniha tiež stanovuje stratégiu zloženú zo 40 iniciatív, ktorá má v priebehu budúcich desiatich rokov prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov.

2.2   Uvedených 40 iniciatív stanovených v pláne by sa malo uskutočniť do roku 2020. Niektoré sú legislatívne. Mnohé však vychádzajú z vnútroštátnych alebo miestnych iniciatív alebo z podnetu na zmenu správania buď preto, že EÚ má v danej oblasti obmedzené právomoci alebo preto, že legislatíva nie je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie zmien správania, ktoré sú nevyhnutné pre úspech predmetnej iniciatívy. Zmena správania je dôležitá, aj pokiaľ ide o celý rad legislatívnych iniciatív.

2.3   Európska komisia v liste z 11. januára 2012 požiadala EHSV o názory na to, ako podnietiť občiansku spoločnosť k tomu, aby sa stotožnila s cieľmi bielej knihy a prispela k naplneniu dlhodobej vízie o doprave. V liste je výslovne uvedené, že je potrebné zladiť vnútroštátne a európske záujmy týkajúce sa dôležitých projektov infraštruktúry v transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T), a nadnesená otázka, ako je možné získať príspevky a podporu občianskej spoločnosti pre dlhodobé ciele stanovené v bielej knihe.

2.4   Možno to prirovnať k úlohe EHSV vo vykonávaní stratégie Európa 2020, v rámci ktorého výbor zriadil nový horizontálny riadiaci výbor pre stratégiu Európa 2020 na umožnenie efektívnejšej spolupráce medzi orgánmi EHSV a vnútroštátnymi zainteresovanými stranami s cieľom identifikovať a naplánovať konkrétne iniciatívy a osvedčené postupy v prebiehajúcom reformnom procese v členských štátoch. Správa o hodnotení vypracovania národných programov reforiem (NPR) zo strany občianskej spoločnosti a o zapojení občianskej spoločnosti do tohto procesu, ktorá Komisii poskytla informácie pre jarné zasadanie Európskej rady, bola zverejnená 23. februára 2011.

2.5   V Akte o jednotnom trhu je tiež stanovené „zapojenie občianskej spoločnosti a podpora kultúry hodnotenia“. V akte je uvedené, že verejná konzultácia jasne preukázala, že občianska spoločnosť chce byť užšie zapojená do rozvoja jednotného trhu. Komisia bude preto pravidelne zverejňovať zoznam 20 hlavných očakávaní občanov a podnikov týkajúcich sa jednotného trhu. Zoznam sa bude predkladať Fóru jednotného trhu, v rámci ktorého sa budú pravidelne stretávať účastníci trhu, napr. podniky, sociálni partneri, mimovládne organizácie, organizácie zastupujúce občanov, verejné orgány na rôznych úrovniach a parlamenty. Preskúma stav jednotného trhu a umožní vzájomnú výmenu osvedčených postupov. Prispeje k rozvoju kultúry hodnotenia politík a v tomto smere sa plne zapojí do monitorovania Aktu o jednotnom trhu, v súvislosti s ktorým sa bude podieľať na skúmaní jeho praktického vplyvu. Potrebné je tiež posilniť úlohu sociálnych partnerov a mala by sa im poskytnúť možnosť prezentovať svoje stanoviská k otázkam, ktoré sa dotýkajú hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

2.6   Prvý súbor očakávaní vychádzajúci zo štúdie bol zverejnený na jeseň roku 2011.

2.7   V EHSV sa v súčasnosti hodnotia aj koncepčné nápady pre európske fórum o skladbe zdrojov energie. Posudzuje sa návrh na stálu štruktúru s riadiacim výborom, stálym sekretariátom, ročnými konferenciami a maximálne šiestimi stretnutiami pracovnej skupiny za rok, a to z hľadiska otázok týkajúcich sa financovania, inštitucionálnych záležitostí, primeranosti a právneho základu. Táto koncepcia zahŕňa aj sieť vnútroštátnych fór.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV zastáva názor, že táto predmetná úloha je podobná úlohám uvedeným vyššie. Zameriava sa na príspevky a podporu občianskej spoločnosti pre dlhodobé dopravné ciele stanovené v bielej knihe a na akceptáciu projektov infraštruktúry. Komisia sa zjavne snaží získať názory občianskej spoločnosti aj na to, či je 60 % zníženie emisií skleníkových plynov a príslušných desať cieľov belej knihy možné dosiahnuť pomocou súčasných nástrojov, ktoré má Komisia k dispozícii.

3.2   EHSV poznamenáva, že v článku 11 ods. 1 až 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) je stanovený formálny základ pre takýto prípad. V týchto ustanoveniach je stanovená povinnosť inštitúcií EÚ udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so združeniami zastupujúcimi zainteresované strany a občianskou spoločnosťou, vykonávať rozsiahle konzultácie s podnikmi a reprezentatívnymi združeniami a poskytnúť občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory. EHSV takisto poznamenáva, že tento článok predstavuje právny základ aj pre iniciatívu občanov.

3.3   EHSV zastáva názor, že z desiatich cieľov ustanovených v bielej knihe je podpora občianskej spoločnosti osobitne významná pre ciele číslo 1 (akceptácia na trhu a zmena správania), 3 (postoj prevádzkovateľov, projektantov dopravy a majiteľov nákladov), 4 (zmeny správania), 5, 7 (optimálne využívanie systémov infraštruktúry a riadenia dopravy, podporovanie efektívneho cezhraničného plánovania) 8, 10 (spravodlivosť systému), 9 (vzorce správania týkajúce sa bezpečnosti a ochrany).

3.4   Podpora cieľov plánu je jednoznačne užitočná, pretože pomáha vytvoriť politicky priaznivé prostredie na ich vykonávanie.

3.5   Podľa názoru EHSV medzi významné všeobecné otázky, pri ktorých by dialóg s organizovanou občianskou spoločnosťou mohol byť osobitne dôležitý, patria:

otázky týkajúce sa spojenia záujmu EÚ s vnútroštátnym/regionálnym/miestnym záujmom, najmä z hľadiska záujmov organizovanej občianskej spoločnosti;

otázky týkajúce sa netechnických spôsobov presadzovania cieľov dopravnej politiky vrátane podnikovej politiky, obchodného správania, akceptácie inovácií a zmeny správania.

3.6   V tejto súvislosti je podpora organizovanej občianskej spoločnosti dôležitá a je možno najlepším spôsobom odovzdávania informácií, získavania podpory, ale tiež spätnej väzby, pokiaľ ide o problémy a prekážky.

3.7   Takéto komunikačné kanály by sa mohli použiť aj na porovnávacie hodnotenie a výmenu informácií.

3.8   Zoznam iniciatív takisto poskytuje predstavu o tom, kde je podpora občianskej spoločnosti dôležitá na dosiahnutie dlhodobých cieľov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Na získanie lepšej predstavy o aspektoch obsiahnutých v akčnom pláne do roku 2020 so 40 položkami stanovenom v bielej knihe, pri ktorých je podpora občianskej spoločnosti osobitne dôležitá, poukazuje EHSV na tieto body.

4.2   Jednotný európsky dopravný priestor

4.2.1   Iniciatívy plánované na podporu kvality pracovných miest a pracovných podmienok vyžadujú aktívnu podporu sociálnych partnerov, ktorí môžu poskytnúť aj dôležitý prínos v súvislosti s ďalšími krokmi v rámci sociálneho dialógu (články 9, 152, 153 ZFEÚ). Pokiaľ ide o predchádzanie sociálnym konfliktom a možným krokom zameraným na vytvorenie rovnakých podmienok v súvislosti s platovými úrovňami, pripomína sa, že tieto oblasti sú výslovne vylúčené z právomoci EÚ (článok 153 ods. 5 ZFEÚ), a preto sa na ne vzťahujú riešenia konfliktov noriem, ako napríklad v smernici o službách alebo v smernici o vysielaní pracovníkov, ktorých praktické stránky môžu v oblasti dopravy predstavovať osobitné problémy.

4.2.2   Bezpečnosť a ochrana v doprave, ako aj voľný pohyb zdravotne postihnutých a starších cestujúcich, ktoré sú priamo spojené s prístupnosťou celého trhu s dopravou, nie sú len otázkou regulácie, ale aj otázkou politiky dopravných spoločností a ľudského faktora.

4.2.3   Podobne jednotné európske nebo, jednotný európsky železničný priestor a spoločný európsky námorný priestor „Blue Belt“ v podstate závisia od regulačných opatrení a administratívnych postupov, skutočné využívanie vznikajúcich možností, najmä v súvislosti s jednotným železničným priestorom a spoločným námorným priestorom vrátane optimálneho využitia inteligentných dopravných systémov a prístupu trhu k prístavom však bude závisieť od činnosti prevádzkovateľov a ostatných dotknutých strán.

4.2.4   Otázky kvality, dostupnosti a spoľahlivosti dopravných služieb sa týkajú nákladnej dopravy aj prepravy osôb. Najmä v prípade nákladnej dopravy je na dosiahnutie úspechu dôležitá činnosť rôznych príslušných prevádzkovateľov. Pokiaľ ide o prepravu osôb, najmä hodnotenie účinnosti regulačného rámca pre práva cestujúcich a kvalita dopravnej infraštruktúry pre zdravotne postihnutých a starších pasažierov si tiež vyžadujú zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti.

4.3   Posilnenie a integrácia miestnych iniciatív

4.3.1   Myšlienka účinného využívania zdrojov, prispôsobenia a udržateľnosti obsiahnutá v bielej knihe o doprave už podnietila vidiecke a mestské občianske akčné programy v celej Európe. Uskutočňujú sa mnohými inovatívnymi spôsobmi. Napríklad systémy organizovaného spoločného využívania áut znižujú individuálne vlastníctvo áut a maximálne lokalizovaná doprava v rámci komunít (najmä doprava fungujúca na žiadosť) ponúka lepší prístup a mobilitu pre znevýhodnené a izolované skupiny. V plánoch na pružnú reakciu spoločenstiev často s dôrazom na minimalizáciu spotreby energií sa ako kľúčový prvok určila doprava účinne využívajúca zdroje a vhodné dopravné spojenia. Takéto reálne programy ponúkajú nielen nové dopravné modely, ale keďže sa rozvíjajú zdola, ponúkajú aj skutočné zapojenie verejnosti a možnosti informovania pre účastníkov. Rozširuje sa tak základ informovanosti verejnosti a pochopenia zmeny v postojoch k doprave, ktorá sa bude musieť uskutočniť.

4.3.2   Mnohé miestne iniciatívy, ktoré sa uskutočňujú po celej Európe, sú však nekoordinované a bez štruktúry, čo nezodpovedá veľkosti budúcich úloh a najmä plánovanému prudkému zníženiu emisií CO2 z dopravy. Úroveň ambícií v bielej knihe si vyžaduje značne zvýšiť úsilie prostredníctvom týchto krokov:

ďalší rozvoj a rozšírenie existujúcich iniciatív, najmä s cieľom maximálne zvýšiť účasť a zapojenie verejnosti;

rozmnoženie takýchto iniciatív v celej Európe na základe existujúcich osvedčených postupov a opäť s osobitným zameraním na účasť a zapojenie verejnosti;

progresívna integrácia všetkých týchto iniciatív prostredníctvom spoločných platforiem a nástrojov komunikácie na výmenu osvedčených postupov, oslovenie väčších spoločenstiev a oboznámenia širokej verejnosti s úlohami/možnými riešeniami.

4.4   Inovácie pre budúcnosť – technológia a správanie

4.4.1   Výskum, inovácia a stratégia zavádzania v oblasti európskej dopravy nie sú len záležitosťou výskumu, financovania výskumu, správy a zavádzania inteligentných systémov mobility. Ako bolo v pláne zdôraznené, potrebná je podpora podmienok regulačného rámca. Nevyhnutnými súčasťami sú však aj akceptácia trhu a záujem na trhu a tu môže organizovaná občianska spoločnosť zohrávať určitú úlohu.

4.4.2   V skutočnosti to je úzko spojené s témou inovačných modelov mobility, kde je nevyhnutný postoj prevádzkovateľov, majiteľov nákladu a v prípade prepravy osôb širokej verejnosti.

4.4.3   Taký je prípad nákladnej dopravy, kde sú ochota využívať technické inovácie a informačné a komunikačné technológie (IKT) rovnako dôležité ako napríklad ochota spolupracovať s cieľom optimalizovať využívanie kapacít.

4.4.4   Podobne ako v prípade mestskej dopravy, mnoho závisí od podpory občianskej spoločnosti, aby trh prijal alternatívne pohonné systémy, aby bola zabezpečená efektívna organizácia posledného úseku distribúcie a udržateľné plánovanie individuálneho cestovania a nákladnej dopravy.

4.5   Moderná infraštruktúra, inteligentné stanovovanie cien a financovanie

4.5.1   V súvislosti s Európskou sieťou mobility ide v podstate o optimálne využívanie nástrojov informačných technológií, systémov zisťovania pohybu a sledovania nákladu, optimalizované cestovné poriadky a toky prepravy (e-freight), na čo je potrebná akceptácia účastníkov na trhu. Táto akceptácia je potrebná na to, aby ich zavádzanie v spojeniach TEN-T bolo výhodné. Je to otázka dosiahnutia optimálnych výsledkov a hodnoty dosiahnutej za investované financie.

4.5.2   V rámci prístupu zameraného na koridory TEN-T ako nástroj na realizáciu hlavnej siete by sa mali vypracovať projekty v oblasti infraštruktúry, a to tak, aby sa občania, občianska spoločnosť a príslušné orgány mohli s týmito projektmi stotožniť. Ich súčasťou by mali byť opatrenia, ako je napríklad včasné zapojenie (už vo fáze plánovania), výmena osvedčených postupov v celej EÚ, uplatňovanie najmodernejších metód plánovania a realizácie alebo nepretržitá transparentná komunikácia. V tejto súvislosti by podpora občianskej spoločnosti mohla prispieť aj k vytvoreniu podmienok, ktoré budú vhodnejšie pre plánovanie cezhraničnej infraštruktúry.

4.5.3   Pokiaľ ide o financovanie, otázka verejno-súkromných partnerstiev (PPP) ostáva v zásade otázkou financovania, ktorá bude sama osebe závisieť najmä od právnych a technických aspektov. Avšak vzhľadom na význam zapojenia občianskej spoločnosti do projektov a služieb v oblasti infraštruktúry, v rámci ktorých by sa mohli využívať verejno-súkromné partnerstvá, má občianska spoločnosť legitímny záujem podieľať sa na koncipovaní a implementácii týchto partnerstiev.

4.5.4   Stanovovanie cien a predchádzanie nezrovnalostiam predstavujú v podstate regulačnú otázku. Styky s občianskou spoločnosťou sa však môžu preukázať ako užitočné, pokiaľ ide o vyhliadky na vytvorenie prostredia, kde budú tieto opatrenia akceptované. Takéto styky môžu takisto poskytnúť informácie týkajúce sa možných sociálnych problémov vyplývajúcich zo závažných vplyvov nákladov v riedko obývaných regiónoch alebo kvality života hospodársky alebo fyzicky zraniteľných skupín.

Na dosiahnutie akceptácie je nevyhnutné, aby bol akýkoľvek systém stanovovania cien vnímaný ako primeraný a spravodlivý, a aj tu môže byť prínos občianskej spoločnosti užitočný.

V Bruseli 11. júla 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON