Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii“

Európsky parlament 15. marca 2012 a Rada 4. apríla 2012 sa rozhodli podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii“

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 28. júna 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 482. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2012 (schôdza z 11. júla 2012) prijal 142 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 EHSV podporuje uvedenú iniciatívu Európskej komisie, ktorej cieľom je posilniť súčasný európsky legislatívny rámec v oblasti zmrazovania a konfiškácie príjmov z trestnej činnosti. Výbor, ktorý má rovnaké politické záujmy ako Európsky parlament a Rada, chce poukázať na to, že organizovaná kriminalita rastie a stáva sa komplexnejšou najmä vzhľadom na svoj cezhraničný charakter a značné prostriedky, ktorými disponuje. Keďže v tejto oblasti neexistujú harmonizované právne predpisy, kriminálne organizácie využívajú najmenej prísne zákony, a preto by sa malo naliehavo zintenzívniť úsilie na európskej úrovni. Ide o bezpečnosť občanov Európskej únie a tento cieľ v plnej miere odôvodňuje prijatie opatrení na úrovni EÚ podľa článku 5 ods. 3 a článku 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

1.2 EHSV by chcel však spresniť, že navrhovanie a uskutočňovanie uvedených opatrení musí byť plne v súlade s tradíciami a postupmi členských štátov v tejto oblasti a musí zohľadniť tiež osobitné črty, najmä pokiaľ ide o špecifické trestné činy, ktoré sa majú potláčať.

1.3 EHSV zdôrazňuje potrebu globálneho, operatívneho a integrovaného prístupu v tejto oblasti a zároveň ľutuje, že predkladaný návrh nezahŕňa acquis communautaire v oblasti justičnej spolupráce a spolupráce vyšetrovacích orgánov. Pátranie a identifikácia príjmov z trestnej činnosti si v prvom rade vyžadujú posilnenie právomocí úradov pre vyhľadávanie majetku a Eurojustu. EHSV okrem toho vyzýva na presadzovanie:

1.3.1 EHSV sa domnieva, že okrem nevyhnutnej koordinácie a systematickej výmeny informácií medzi úradmi členských štátov pre vyhľadávanie majetku je nevyhnutné z dlhodobého hľadiska uvažovať o centralizácii na úrovni EÚ v danej oblasti, a to prostredníctvom novej špecifickej štruktúry alebo priamo prostredníctvom Eurojustu. Vzhľadom na závažnosť problematiky sa boj proti organizovanej trestnej činnosti nemôže obmedziť len na spoluprácu.

1.4 Ak majú byť opatrenia v oblasti zmrazovania a konfiškácie príjmov z trestnej činnosti účinné, je potrebné zaujať globálny prístup, ktorý by vytvoril rámec pre všetky aspekty tohto nástroja. Osobitný dôraz sa pritom musí klásť na opätovné využívanie skonfiškovaného majetku, a to prioritne na sociálne účely.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je nevyhnutné predísť riziku, že priamy predaj majetku umožní zločineckým organizáciám, aby sa opätovne stali držiteľom tohto majetku.

1.5 Na záver EHSV poukazuje na to, že žiadne porušenie základných práv, najmä právo na obhajobu zaručené v Charte základných práv Európskej únie, nebude môcť byť odôvodnené tým, že od toho závisí účinnosť boja proti organizovanej trestnej činnosti.

2.1 Predkladaný návrh, ktorého cieľom je ochrana legálneho hospodárstva pred prenikaním trestnej činnosti, stanovuje minimálne pravidlá pre členské štáty týkajúce sa zmrazovania a konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti – príjmy, vrátane nepriamych príjmov, a nástroje. Keďže hlavným právnym základom tohto návrhu je článok 83 ods. 1 ZFEÚ, jeho rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na tzv. európske trestné činy vrátane trestných činov spáchaných prostredníctvom účasti v zločineckej organizácii, avšak iba pokiaľ boli tieto trestné činy harmonizované na európskej úrovni.

2.2 Tento návrh, ktorý nahrádza jednotnú akciu 98/699/SVV a čiastočne rámcové rozhodnutia 2001/500/SVV (1) a 2005/212/SVV (2):

2.4 Tieto obmedzenia základných práv (3) sú vyvážené minimálnymi zárukami, ktorých cieľom je zaistiť dodržiavanie prezumpcie neviny, práva na spravodlivé súdne konanie, práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom a práva byť informovaný o tom, ako tieto prostriedky nápravy využiť (článok 8).

3.1 Vzhľadom na značné ľudské, sociálne, hospodárske a finančné náklady spojené s organizovanou trestnou činnosťou, odhliadnuc od obmedzení práv a slobôd občanov a aktérov vnútorného trhu, ktoré táto organizovaná trestná činnosť spôsobuje, čím poškodzuje ich dôveru, EHSV vyzdvihuje zásadnú úlohu konfiškačných opatrení v boji proti tejto trestnej činnosti, pretože týmto spôsobom je zasiahnutá jej samotná podstata, ktorou je finančný zisk.

3.2 EHSV súhlasí s cieľmi uvedenej iniciatívy na posilnenie legislatívneho rámca EÚ v tejto oblasti. Európsky parlament i Rada už dlho zdôrazňujú potrebu takéhoto sprísnenia pravidiel v nadväznosti na Štokholmský program. Výbor v tejto súvislosti oceňuje zriadenie osobitného výboru pre boj proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí na základe iniciatívy Európskeho parlamentu, čím sa potvrdzuje vôľa zaradiť boj proti týmto nebezpečným javom medzi politické priority EÚ.

3.3 EHSV apeluje na to, že si treba plne uvedomiť závažnosť situácie spôsobenej krízou a znepokojivým nárastom nezákonnej činnosti v EÚ a žiada, aby sa zintenzívnili harmonizačné opatrenia medzi členskými štátmi v oblasti zaobchádzania so zločineckými sieťami a s ich majetkom.

3.4 EHSV vyzýva na to, aby sa v čase krízy venovala pozornosť možnostiam, ktoré z hospodárskeho a sociálneho hľadiska ponúka konfiškácia nezákonne získaných príjmov, ktoré často predstavujú obrovské sumy, s cieľom vrátiť tieto príjmy do obehu legálneho hospodárstva. Ďalej poukazuje na to, že boj proti organizovanej trestnej činnosti musí vďaka takémuto prístupu vyvolať pozitívnu reťazovú reakciu, ktorá sa bude opierať o lepšie fungovanie vnútorného trhu znížením počtu prípadov narušení hospodárskej súťaže, ktoré poškodzujú legálne podniky.

3.5.1 Keďže účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti spočíva na globálnom prístupe, EHSV ľutuje, že harmonizácia opatrení v oblasti zmrazovania a konfiškácie nie je súčasťou celkového nástroja zahŕňajúceho acquis communautaire, ktoré bolo prijaté v rámci bývalého tretieho piliera v oblasti justičnej spolupráce a spolupráce vyšetrovacích orgánov, pretože ide o doplnkové a neoddeliteľné prvky tej istej politiky.

3.5.2 EHSV zdôrazňuje, že ak majú byť opatrenia v oblasti zmrazovania a konfiškácie príjmov z trestnej činnosti účinné, je potrebné zaujať globálny prístup, s cieľom vytvoriť právny rámec, ktorý by zohľadnil všetky súvisiace aspekty tohto nástroja. Osobitný dôraz sa pritom musí klásť na nevyhnutnosť predísť riziku, že priamy predaj majetku umožní zločineckým organizáciám, aby sa opätovne stali držiteľom tohto majetku.

3.5.3 EHSV žiada, aby v záujme koherentnosti, väčšej právnej istoty a uspokojivejšej transpozície a uplatňovania európskych noriem smernica obsahovala tiež odkaz na rozhodnutie 2006/783/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu a rozhodnutie 2007/845/SVV o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti.

3.5.4 V skutočnosti môžu byť opatrenia v oblasti zmrazovania a konfiškácie účinne vykonávané iba vtedy, ak sa budú opierať o rovnako účinný systém vypátrania a identifikácie príjmov z trestnej činnosti vrátane tých príjmov, ktoré boli legalizované.

3.5.5 V súvislosti s opätovným využitím skonfiškovaného majetku treba zdôrazniť, že je dôležité vytvoriť nástroje spolupráce medzi členskými štátmi, a tým podporiť výmenu osvedčených postupov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

3.5.7 Úspech a účinnosť niektorých centralizačných krokov prijatých na vnútroštátnej úrovni (5) v oblasti skonfiškovaného majetku navyše ukazuje, že tieto skúsenosti by sa mali preniesť na európsku úroveň. EHSV navrhuje, aby sa okrem nevyhnutnej koordinácie a systematickej výmeny informácií medzi úradmi členských štátov pre vyhľadávanie majetku dôkladne preskúmala možnosť centralizácie na úrovni EÚ v danej oblasti, a to prostredníctvom novej špecifickej štruktúry alebo priamo prostredníctvom Eurojustu. Hoci v súčasnosti myšlienka takejto centralizácie naráža v členských štátoch na citlivú otázku spoločného používania niektorých databáz, musíme ju považovať za cieľ, i keď dlhodobý, pretože na dosiahnutie cieľov v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti len spolupráca nestačí.

3.5.8 EHSV na záver upozorňuje, že európska stratégia v oblasti konfiškácie príjmov z trestnej činnosti bude účinná iba vtedy, ak bude súčasťou celosvetového prístupu, a preto ľutuje, že spomínaný návrh sa týmto kľúčovým aspektom nezaoberá.

4.1 Článok 1 návrhu smernice: Nahradiť slová „v trestných veciach“ slovami „získaného trestnou činnosťou“.

4.2.1 EHSV víta rozšírenie týchto opatrení na nepriame výnosy, čo je v porovnaní s rozhodnutím 2005/212/SVV výrazným pokrokom.

4.3.1 EHSV odporúča rozšíriť ju na majetok použitý na spáchanie trestného činu (označený ako „nástroje“). Domnieva sa, že nie je dôvod obmedziť toto opatrenie len na príjmy z trestnej činnosti. EHSV poukazuje na to, že vymedzenie pojmu „nástroje“ zahŕňa dopravné prostriedky použité na prepravu príjmov z trestnej činnosti v EÚ.

4.4.1 EHSV víta zjednodušenie, ktoré prináša stanovenie jednotnej normy v tejto oblasti, pretože režim alternatívnych možností zavedený rozhodnutím 2005/212/SVV viedol k príliš veľkému počtu odlišných vnútroštátnych prístupov a škodil riadnemu uplatňovaniu zásady vzájomného uznávania v tejto oblasti.

4.4.2 EHSV vyjadruje veľké sklamanie z toho, že kritérium nepomeru medzi hodnotou majetku a legálnymi príjmami už nie je v popredí (6), a že je iba implicitne obsiahnuté medzi „osobitnými skutočnosťami“, na základe ktorých súd rozhoduje (článok 4 ods. 1). Toto kritérium má v skutočnosti rozhodujúci význam práve pre tie členské štáty, ktoré najviac pokročili v boji proti organizovanej trestnej činnosti. EHSV berie na vedomie rozhodnutie Komisie ponechať na uvážení vnútroštátnych súdov, či budú na toto kritérium odkazovať a žiada Európsky parlament a Radu, aby toto kritérium opätovne zaviedli a v návrhu smernice po odkaze na „osobu odsúdenú za trestný čin“ doplnili slová „úmerne k výške jej legálnych príjmov“. EHSV zároveň vyzýva vnútroštátne orgány, aby považovali toto kritérium za mimoriadne dôležité.

4.5 Článok 5 návrhu smernice: Konfiškácia, ktorá nie je založená na predchádzajúcom odsúdení.

4.5.1 I keď principiálne sa môže javiť ťažké zladiť konfiškáciu so skutočnosťou, že dotknutá osoba sa nezodpovedá za skutky, ktoré sú základom tohto opatrenia, EHSV uznáva, že z praktického hľadiska ide o užitočné opatrenie a podporuje ho z dôvodu jeho účinnosti. Uvedené opatrenie by okrem toho uľahčilo vzájomné uznávanie s krajinami, v ktorých platí zvykové právo a ktoré už teraz uplatňujú postupy konfiškácie založené na občianskoprávnych konaniach.

4.5.2 EHSV sa obáva, že zavedenie pojmu „dlhodobá choroba podozrivej alebo obžalovanej osoby“ otvorí cestu rôznym taktikám. Keďže právo EÚ umožňuje, aby každá obvinená osoba bola zastúpená obhajcom, EHSV žiada, aby choroba nebola dôvodom konfiškácie, ktorá nie je založená na predchádzajúcom odsúdení, a preto žiada vypustiť z návrhu smernice odkaz na ňu (článok 5).

4.6.1 EHSV pripomína, že súdne konanie a dodržiavanie práva na obhajobu nesmú byť vylúčené na základe odôvodnenia, že od toho závisí účinnosť prevencie.

4.6.2 EHSV sa domnieva, že akékoľvek zmrazenie musí v primeranej lehote potvrdiť súd, avšak príslušný správny orgán musí byť oprávnený prijať akékoľvek okamžité ochranné opatrenie.

4.7.1 Návrh poskytuje obvinenej osobe minimálne procedurálne záruky a súdne prostriedky nápravy v súlade s prístupom Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa uplatňuje pri individuálnom posudzovaní primeranosti určitých opatrení obmedzujúcich základné právo na majetok – najmä rozšírená konfiškácia, konfiškácia bez usvedčenia zo spáchania trestného činu a konfiškácia majetku tretích strán. Hoci sa zdá byť zbytočné pripomínať právo na nestranný súd, je naopak užitočné spresniť, že akýkoľvek súdny príkaz na konfiškáciu musí byť odôvodnený a oznámený dotknutej osobe.

4.7.2 V záujme súladu s požiadavkami stanovenými európskymi normami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí EHSV zdôrazňuje, že v súvislosti s budúcim nástrojom určeným na tento účel je nevyhnutné, aby osoba, ktorej majetok bol zhabaný, mala právo na právnu pomoc.

4.7.3 Podľa názoru EHSV by obvinená osoba nemala mať menej práv než tretia osoba, ktorá uchováva predmetný majetok. Aby sa predišlo akýmkoľvek nejasnostiam v tomto smere, EHSV navrhuje preformulovať odsek 1 takto: „Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, ktorými zaistí osobám dotknutým opatreniami ustanovenými v tejto smernici na účely ochrany ich práv právo na účinný prostriedok nápravy a právo na právnu pomoc. Súdne rozhodnutie o konfiškácii musí byť odôvodnené a oznámené dotknutej osobe.“

4.8.1 Podľa EHSV cieľ zabezpečiť účinné vykonanie rozhodnutia o konfiškácii, ktorý je sám o sebe legitímnym cieľom, nemôže ospravedlniť prijatie „ďalších opatrení“ po konečnom odsudzujúcom rozsudku, ktoré by dopĺňali rozhodnutie súdu. Ide tu o nevyhnutnú ochranu zásady spravodlivého súdneho konania a zásady určenia trestu. Prijateľné sú samozrejme iba „ďalšie vyšetrovacie opatrenia na zabezpečenie kontinuity účinného výkonu trestu uloženého súdnym orgánom.“

4.8.2 EHSV konštatuje, že okrem samotnej konfiškácie môže byť uložený aj trest v podobe trestnoprávnych, daňových alebo colných sankcií, s cieľom vyvážiť riziko podvodu na úkor štátu, a to na základe zloženia majetku získaného nezákonným spôsobom. Odporúča preto, aby smernica ustanovila posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa každý členský štát mohol ubezpečiť, že uložený trest bude vykonaný. Takéto ustanovenie by bolo nevyhnutnou podmienkou účinného trestného stíhania.

4.9 Otázka prerozdelenia a vrátenia skonfiškovaných finančných prostriedkov

4.9.1 Otázka prerozdelenia týchto finančných prostriedkov, ktorá ani zďaleka nie je vedľajšou otázkou, má priamy vplyv na celkovú účinnosť stratégie konfiškácie. Priamy predaj majetku často umožňuje, aby zločinecké organizácie tento majetok znovu nadobudli nepriamym spôsobom. EHSV preto poukazuje na to, že by bolo užitočné prerozdeliť tento majetok prioritne na sociálne účely, ako je to napríklad v Taliansku. Ako konštatoval Európsky parlament (7), takýto prístup by mal dvojnásobný prínos, pretože by pomáhal predchádzať organizovanej trestnej činnosti a podporil by hospodársky a sociálny rozvoj.

4.9.2 EHSV považuje za dôležité to, že generálne riaditeľstvo JUST začalo uvažovať o otázke sociálneho prerozdelenia príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Existuje viacero možných riešení, do ktorých musia byť zapojené ústredné orgány členských štátov a ktoré treba preskúmať a prispôsobiť s prihliadnutím na obete, všeobecný záujem a povahu samotného zmrazeného majetku.

4.9.3 Potreba dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality nesmie brániť EÚ v tom, aby v tejto oblasti navrhla všeobecný právny rámec. EHSV vyzýva členské štáty, aby si v tejto oblasti vymieňali osvedčené postupy.

4.9.4 Podmienkou je stanovenie jasných pravidiel v oblasti vrátenia skonfiškovaného majetku. Často sa totiž stáva, že štát, na území ktorého bol majetok zhabaný, nie je štát, ktorému sa tento majetok musí vrátiť. V záujme spravodlivosti a stanovenia jednotných pravidiel v členských štátoch EHSV žiada, aby EÚ objasnila tento bod najmä s ohľadom na rámcové rozhodnutie z roku 2006, na základe ktorého si členské štáty majú tento majetok rozdeliť na polovicu.

V Bruseli 11. júla 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Rámcové rozhodnutie o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti.

(2) Rámcové rozhodnutie o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti.

(4) Pozri správu Komisie vychádzajúcu z článku 8 rozhodnutia Rady 2007/845/SVV, 12. apríl 2011.

(6) Toto kritérium bolo jedným z troch alternatívnych a/alebo kumulatívnych možností v rozhodnutí 2005/212/SVV (článok 3 ods. 2 písm. c).