15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/1

1.1

EHSV sa domnieva, že napriek mimoriadne nestabilnej a zatiaľ nerozhodnej situácii, ktorá prevláda v oblasti Stredozemia, boli vytvorené podmienky (1) na to, aby sa mohol začať dialóg na viacerých úrovniach medzi Komisiou, členskými štátmi, štátmi, ktoré sa zúčastňujú na európsko-stredozemskej spolupráci, miestnymi a regionálnymi samosprávami a občianskou spoločnosťou s cieľom vytvoriť makroregionálnu stratégiu v oblasti Stredozemia, ktorá by bola rozdelená na dve časti a zodpovedala by potrebám regiónu, pričom by posilňovala jeho konkurencieschopnosť.

1.2

EHSV uznáva, že Stredozemie je mimoriadne rozsiahlou oblasťou, ktorá je z hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho hľadiska mimoriadne rozmanitá a tvoria ju krajiny, ktorých štruktúry a infraštruktúra sú takisto rozdielne (členské štáty EÚ, štáty mimo EÚ so štatútom kandidátskej krajiny, štáty mimo EÚ zúčastňujúce sa na európsko-stredozemskom partnerstve), a preto navrhuje, aby sa vytvorili dve subregionálne politiky pre východnú a západnú oblasť Stredozemia, ktoré sa budú vzťahovať na spolupracujúce krajiny, ako aj na makroregionálnu stratégiu pre oblasť Iónskeho a Jadranského mora.

1.3

EHSV berie na vedomie rozhodnutia Rady a stanovisko Európskeho parlamentu, v ktorých sa uvádza, že makroregionálna stratégia nesmie vyžadovať doplnkové finančné zdroje, legislatívne úpravy ani žiadny dodatočný riadiaci orgán (zásada „troch nie“). Domnieva sa však, že treba financovať technickú pomoc na zhromažďovanie údajov a podporu štrukturálnych projektov, ktoré sú potrebné.

1.4

EHSV zastáva názor, že čerpanie značného objemu zdrojov, ktoré už EÚ poskytla na financovanie opatrení a programov zo štrukturálnych fondov, ako aj finančné nástroje EIB predstavujú dostatočné prostriedky, ktoré sa musia využiť transparentne a čo najpružnejšie. Takisto podporuje vytvorenie európsko-stredozemskej investičnej banky prostredníctvom EIB, ako aj politiku, ktorá je otvorená voči financovaniu zo strany rôznych finančných inštitúcií, ako je KfW, EBOR, Svetová banka, Africká rozvojová banka a Islamská rozvojová banka.

1.5

EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť najmä spoluprácu na nižšej ako regionálnej úrovni prostredníctvom zintenzívnenia vzájomnej spolupráce v oblasti obchodu, cestovného ruchu a priemyslu medzi krajinami na južnom pobreží Stredozemného mora.

1.6

EHSV považuje za potrebné, aby Rada prijala príslušné politické rozhodnutia a začala bezodkladne riešiť aktuálne problémy v záujme toho, aby sa Únia pre Stredozemie stala orgánom na plánovanie a realizáciu novej makroregionálnej politiky.

1.7

EHSV sa domnieva, že ak Rada bezodkladne prijme stratégiu pre Jadranské a Iónske more (podľa svojich záverov z 24. júna 2011), umožní sa tým realizácia makroregionálnej stratégie v oblasti Stredozemia.

1.8

EHSV zastáva názor, že Cyprus a Malta, ako aj ostatné ostrovy v Stredozemnom mori, budú zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu v celkovej stratégii, ktorú vypracovala EÚ. Tieto ostrovy sa nachádzajú v mimoriadne ťažkej situácii z toho dôvodu, že nemajú možnosť spojenia a komunikácie s členskými štátmi Únie, ktoré sa nachádzajú na kontinente.

1.9

EHSV zdôrazňuje, že pre všetky regióny v širšej oblasti Stredozemného mora je mimoriadne dôležitá podpora poľnohospodárskej výroby.

1.10

EHSV považuje za dôležité, aby sa zlepšili námorné a letecké spojenia medzi krajinami v oblasti Stredozemného mora, ako aj s ostatnými členskými štátmi EÚ.

1.11

EHSV potvrdzuje, že prostredníctvom tohto stanoviska chce iniciovať diskusiu o novej makroregionálnej stratégii v oblasti Stredozemia a začať dialóg o týchto dôležitých témach. Vyhlasuje, že sa bude naďalej venovať tejto mimoriadne dôležitej otázke vo svojich nových stanoviskách, v ktorých sa budú podrobne a dôsledne uvádzať okruhy problémov popísané v tomto dokumente.

2.1

Cyprus si v období svojho predsedníctva Rady EÚ v druhej polovici roka 2012 určil za svoju prioritu vypracovať stanovisko s názvom „Makroregionálna stratégia v oblasti Stredozemia.“

2.2

Voľba poveriť vypracovaním tejto štúdie EHSV vyplýva z úlohy, ktorú výbor plnil pri vypracovaní poradných stanovísk, ktoré demonštrujú a reprezentujú názory organizácií občianskej spoločnosti v členských štátoch a podporujú participatívnu demokraciu v EÚ.

2.3

Zvolená téma nadväzuje na úspešné vymedzenie makroregionálnych prístupov pre Pobaltie (2), ako aj na makroregionálne rozvojové stratégie pre Podunajsko, oblasť Jadranského a Iónskeho mora a pre Atlantik, vzhľadom na to, že oblasť Stredozemia sa vyznačuje osobitnými znakmi, s ktorými sa spájajú príslušné požiadavky.

2.4

Cieľom tejto stratégie bude vytvoriť koordinované politiky, ktoré pomôžu krajinám v tejto oblasti posilniť svoje hospodárske a spoločenské vzťahy a spolupracovať v záujme toho, aby mohli riešiť spoločné problémy a umožniť tak, aby sa ich región stal konkurencieschopným v medzinárodnom meradle, prosperoval, bol bezpečný a rozvíjal sa ekologicky udržateľným spôsobom. Takáto makroregionálna stratégia okrem toho umožní koordinovať celkové politiky, ciele a opatrenia inštitúcií EÚ s členskými štátmi, regiónmi, miestnymi hospodárskymi a spoločenskými radami a všetkými zainteresovanými stranami v Stredozemí a najmä v malých a izolovaných ostrovných štátoch v oblasti Stredozemného mora.

2.5

Prostredníctvom tejto stratégie by sa takisto mohli riešiť problémy spojené s medzinárodnou hospodárskou krízou, zrýchliť tempo rastu a vytvárania pracovných miest a znížiť miera nezamestnanosti.

2.6

Stanovisko na tento účel preberá definíciu Komisie (3) pre makroregionálnu stratégiu, ktorá ju vymedzuje ako „makroregionálnu“, pokiaľ sa vzťahuje na región, ktorý zahŕňa územia rôznych krajín, ktoré majú spoločné znaky, ako napr. spoločnú námornú alebo inú oblasť alebo čelia rovnakým výzvam, ako sú napr. problémy v oblasti rozvoja, zmeny klímy, obmedzenej hospodárskej a kultúrnej výmeny atď. Makroregionálne stratégie predstavujú prístupy, ktoré využívajú už existujúce nástroje, programy a financovanie, zavádzajú ich s cieľom realizovať osobitné ciele makroregiónu a sú zamerané na to, aby zahrnuli verejné a súkromné zdroje do plánovania v záujme toho, aby širšie politiky boli v súlade s dostupnými finančnými prostriedkami (na európskej, celoštátnej a regionálnej úrovni). Okrem toho umožňujú konvergenciu zdrojov v regiónoch a jednotlivých členských štátoch v rámci realizácie koordinovaného „vzájomného riadenia“, ako aj vytvárania „vzájomnej výhody“ pre všetky zúčastnené strany.

2.7

V dôsledku meniaceho sa a mimoriadne nestabilného politického a sociálneho prostredia, ktoré prevláda po revolúciách v krajinách južného Stredozemia, EÚ prijala nový prístup voči týmto krajinám nazvaný „partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu“, v rámci ktorého sa budú odmeňovať krajiny, ktoré pokročia v realizácii potrebných reforiem a dosiahnu presné a merateľné ciele (4).

3.1

Vzhľadom na veľký počet programov a iniciatív, ktoré už boli vypracované pre širší priestor Stredozemia (európsko-stredozemské vzťahy známe ako „barcelonský proces“), ako aj pre osobitné regióny v Stredozemí, akou je napr. oblasť Iónskeho a Jadranského mora (územná spolupráca v Stredozemí prostredníctvom jadransko-iónskeho makroregiónu), je potrebné konštatovať, že nová makroregionálna stratégia musí zhŕňať všetky krajiny v Stredozemí, a síce členské krajiny EÚ (Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Grécko, Cyprus, Slovinsko, Maltu), ako aj tretie krajiny (Chorvátsko, Čiernu Horu, Albánsko, Turecko, Libanon, Sýriu palestínske územia, Jordánsko, Izrael, Egypt, Líbyu, Alžírsko, Tunisko a Maroko).

3.2

Predtým, ako sa vymedzí rámec pre ciele opatrení a politík, bude potrebné spresniť, akým výzvam čelí tento región.

3.2.1

Stredozemie, a najmä východná oblasť Stredozemia, má predovšetkým veľký historický význam a zahŕňa členské štáty EÚ, ako aj tretie krajiny, ktoré sa nachádzajú v rozdielnych etapách rozvoja. Vzhľadom na skutočnosť, že táto oblasť je už od dávnych čias osídlená, hospodársky sa využíva a prebieha tu intenzívny pohyb tovarov, osôb a námorných plavidiel, oblasť Stredozemia sa vyznačuje tým, že pohyb osôb a obchodné toky sú tu veľmi intenzívne. Hospodárske vzťahy krajín v tejto oblasti však zostávajú mimoriadne obmedzené (napr. neexistujú priame letecké spojenia medzi krajinami ležiacimi vo východnej časti Stredozemia). Niektorí sa nie bezdôvodne domnievajú, že „európsko-stredozemská spolupráca“ sa obmedzuje len na spoluprácu medzi krajinami južného Stredozemia a EÚ alebo na spoluprácu na bilaterálnej úrovni s niektorými členskými štátmi.

3.2.2

Okrem toho, hospodárska nerovnováha, ktorá prevláda v tejto oblasti, a rozdielne úrovne rozvoja a prosperity, ale aj napätie, ktoré je často sprievodným znakom týchto rozdielov, a to najmä v súčasnosti, spôsobujú, že pohyb osôb nadobudol rozsah stálej hospodárskej migrácie (zákonnej alebo nezákonnej) (5), čo má negatívne dôsledky pre krajiny pôvodu, ako aj cieľové krajiny vzhľadom na to, že pohyby osôb hľadajúcich politický azyl sú mimoriadne závažným aspektom tejto problematiky.

3.2.3

Po tretie, oblasť Stredozemia je naďalej ohniskom politickej nestability a ozbrojených konfliktov, ktoré vyvolávajú neželané účinky, či už ide o straty na ľudských životoch, materiálne škody alebo negatívne vplyvy na hospodársku, obchodnú a environmentálnu oblasť. V dôsledku revolúcii v arabských krajinách je navyše potrebné bezodkladne vypracovať stratégiu zameranú na posilnenie hospodárskych a spoločenských vzťahov medzi krajinami v oblasti prostredníctvom iniciatívy EÚ, ktorá bude štruktúrovaná demokratickým dialógom s týmito štátmi, ale aj s občianskou spoločnosťou (6), a poukáže na to, že EÚ stojí na strane obyvateľov južného Stredozemia (7).

3.2.4

Po štvrté, táto oblasť je zdrojom mnohých cenných surovín, najmä pokiaľ ide o zásoby energie v rozsiahlom priestore Stredného východu a severnej Afriky. Charakteristickou okolnosťou je nedávny objav nových nálezísk zemného plynu, vďaka čomu by sa pre EÚ mohlo zabezpečiť stabilnejšie zásobovanie energetickými zdrojmi. Je však potrebné zaručiť bezpečnostné podmienky a zlepšiť cestné, námorné, letecké a iné komunikačné spojenia medzi oblasťou Stredozemia a zvyškom sveta, pričom dôraz sa musí klásť na obchodné loďstvo, ktoré vykonáva hlavnú hospodársku činnosť v tejto oblasti.

3.2.5

Po piate, dlhodobé využívanie tejto oblasti, poľnohospodárska činnosť, najnovšie opakujúce sa obdobia sucha, nadmerná rybolovná činnosť, ale aj hustota námornej dopravy spôsobili v tejto oblasti znečistenie, ktoré má negatívne účinky na život v mori a na pobreží, čo má následne škodlivé dôsledky pre aktivity v oblasti cestovného ruchu. Poľnohospodárske podniky produkujú stále menšie množstvo poľnohospodárskych produktov, ktorých kvalita sa neustále znižuje (8), morské zdroje sa postupne vyčerpali a znižuje sa objem výlovov.

3.2.6

Po šieste, spoločným charakteristickým znakom všetkých krajín v oblasti Stredozemia je význam, ktorý nadobudol cestovný ruch, prostredníctvom ktorého sa vytvárajú pracovné miesta a zabezpečuje sa rast. To je jeden z dôvodov, prečo by podpora cestovného ruchu medzi krajinami v tejto oblasti mala byť kľúčovým prvkom rozvojovej stratégie v záujme toho, aby sa riešili rozsiahle problémy spojené so sezónnym charakterom tohto odvetvia.

3.2.7

Siedmym prvkom je skutočnosť, že využívanie technických a komunikačných prostriedkov, ktoré ponúka internet, je obmedzené najmä v južnom Stredozemí, nevyvíja sa úsilie v oblasti výskumu ani inovácie, pričom ide o dôležitú oblasť moderného hospodárstva. Prepojenie krajín v oblasti Stredozemia je veľmi slabé.

3.3

Je potrebné uviesť, že hospodárske, politické a spoločenské vzťahy medzi krajinami v severnej Afrike sú na mimoriadne nízkej úrovni, v dôsledku čoho sa európsko-stredozemská spolupráca obmedzuje len na spoluprácu EÚ s niektorými krajinami. Politiky a programy, ktoré zaviedla EÚ v tejto oblasti, mali len malý úspech z toho dôvodu, že neexistujú efektívni miestni partneri, z dôvodu korupcie (9), ale aj z dôvodu nedostatočných poznatkov o zvyklostiach, tradíciách a miestnych spoločenských pomeroch. Barcelonský proces, ktorý je v platnosti od roku 2005, priniesol len slabé výsledky, a program MEDA a Únia pre Stredozemie doteraz nepriniesli očakávané výsledky, pokiaľ ide o vhodnú podporu spolupráce medzi EÚ a krajinami v oblasti Stredozemia.

4.1

So zreteľom na uvedené výzvy sa navrhujú tieto hlavné ciele makroregionálnej stratégie:

4.1.1

dosiahnuť udržateľný rozvoj posilnením konkurencieschopnosti ekonomík krajín v tejto oblasti s cieľom čeliť súčasnej medzinárodnej hospodárskej kríze, umožniť vytvárať pracovné miesta a znižovať mieru nezamestnanosti;

4.1.2

upevňovať vzťahy medzi krajinami v oblasti Stredozemia a využívať tieto štáty ako komunikačný most medzi EÚ, Stredným východom a Afrikou s cieľom posilňovať pomery podporujúce mier, prosperitu a regionálnu súdržnosť;

4.1.3

načrtnúť obrysy ambicióznej energetickej politiky slúžiace krajinám v oblasti, ako aj EÚ vzhľadom na to, že EÚ potrebuje diverzifikovať svoje dodávky energie a znížiť svoju závislosť od Ruska;

4.1.4

posilňovať voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb medzi tými krajinami v oblasti Stredozemia, ktoré nie sú členmi EÚ;

4.1.5

zlepšovať sieť spojení s cieľom umožniť rýchly a bezproblémový prístup pre tovary, osoby a služby, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť bezpečnej preprave energetických zdrojov;

4.1.6

posilňovať úlohu malých ostrovných členských štátov EÚ v oblasti Stredozemia, ako sú Malta a Cyprus, a realizovať iniciatívy na zlepšovanie vzťahov so stredozemskými partnermi, a to najmä prostredníctvom rozšírenia elektronického spojenia krajín v tejto oblasti so zvyškom sveta;

4.1.7

povzbudzovať programy zamerané na vytváranie ďalších pracovných miest pre skupiny, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť (10) (ženy, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím atď.).

4.2

Makroregionálna stratégia v oblasti Stredozemia (rozdelená na subregionálne stratégie pre oblasť východného a západného Stredozemia) sa musí sústrediť na to, aby sa tento región skutočne novátorsky transformoval v oblasti obchodu, cestovného ruchu, kultúry, inovačného myslenia, výskumu a vzdelávacích aktivít, tak aby sa stal mierovým regiónom a aby sa docielil hospodárky a spoločensky udržateľný rozvoj a prosperita.

5.1

Uvedená analýza môže pomôcť určiť základné prvky stratégie pre tento región, ktoré sú usporiadané do šiestich pilierov. Tieto piliere sú kompatibilné so stratégiou Európa 2020 (11). Ide o tieto piliere:

5.1.1

Prvý pilier sa týka hospodárskej spolupráce a rozvoja v spojitosti s udržateľnými cieľmi, dôležitými zásahmi v oblasti hospodárstva a zložkami ako sú napr.:

5.1.2

Druhý pilier sa týka ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy. Ide o:

5.1.3

Tretí pilier sa týka dopravy vzhľadom na to, že cieľom je zaručiť bezpečné dopravné spojenia vo vzduchu alebo na mori, ako aj bezpečnú prepravu tovarov a osôb. V tejto súvislosti sú hlavnými cieľmi:

5.1.4

Štvrtý pilier sa týka spolupráce v oblasti energetiky  (12) v prospech uhľovodíkov, zemného plynu, obnoviteľných zdrojov energie a ich bezpečnej prepravy z krajín výroby do EÚ a do ostatných krajín. Dlhodobým cieľom je vytvoriť „energetické spoločenstvo medzi EÚ a južným Stredozemím“, čo je veľmi ambiciózny, avšak nevyhnutný projekt. Na tento účel je potrebné vypracovať viacúrovňovú energetickú politiku pre Stredozemie, ktorá bude zameraná na:

5.1.5

Piaty pilier sa týka inovácie a konkurencieschopnosti. Stratégia bude musieť využiť príležitosti, ktoré ponúkajú iniciatívy EÚ, ktoré sa už realizujú v oblasti výskumu a inovácie, so zámerom posilniť konkurencieschopnosť a prispieť tak k prosperite obyvateľov krajín v širšom stredozemskom regióne na základe týchto opatrení:

5.1.6

Šiesty pilier sa týka prisťahovalectva a mobility (13), jej rozsahu uplatňovania s cieľom podporiť zákonné a dobre riadené prisťahovalectvo, rešpektovať medzinárodné právo v oblasti azylu, obmedziť nezákonné prisťahovalectvo, bojovať proti zločineckým sieťam v oblasti obchodovania s ľuďmi a nakoniec chrániť ľudské práva v rámci kontroly hraníc:

6.1

Nová makroregionálna stratégia v oblasti Stredozemia rozdelená na dva subregionálne oblasti musí vychádzať z rámca stratégie Európa 2020, existujúcich programov a možností EÚ v oblasti financovania (14) a okrem toho musí využívať európske iniciatívy, akou je program Interact, s cieľom ponúknuť technickú pomoc a možnosť odbornej prípravy (15). Bude však nevyhnutné vytvoriť novú infraštruktúru pre riadenie a posilnenie fungovania inštitúcií. Makroregionálna stratégia bude musieť načrtnúť nové prístupy, ktoré budú výhodné pre príslušné krajiny, pričom sa musia prijať pragmatické opatrenia a politiky, ktoré bude možné úspešne realizovať.

6.2

Na vypracovanie stratégie pre oblasť Stredozemia (východnú a západnú časť Stredozemia) bude potrebné využiť všetky dostupné prostriedky a uplatniť pritom aspekty súvisiace so stredozemským prístupom, ktoré sa týkajú vonkajších vzťahov. Táto stratégia bude zameraná na účinnejšiu koordináciu opatrení a politík Európskej komisie a členských štátov, regiónov, miestnych samospráv a ostatných príslušných aktérov.

6.3

EÚ uznáva mimoriadne dôležitú úlohu oblasti Stredozemia a na parížskom samite o Stredozemí, ktorý sa uskutočnil v roku 2008, prijala rozhodnutie bezodkladne pristúpiť k zlepšeniu svojej politiky vytvorením stáleho mechanizmu s názvom „Únia pre Stredozemie (16)“. Tento nástroj, ktorý sa zaviedol v Barcelone a s ktorým sa spájali veľké nádeje, mal za úlohu realizovať konkrétne projekty týkajúce sa znečistenia morí, bezpečnosti na mori, energetiky a rozvoja hospodárskych vzťahov medzi všetkými krajinami zúčastňujúcimi sa na európsko-stredozemskom partnerstve. Žiaľ, Únia pre Stredozemie doteraz prezentovala len mimoriadne neuspokojivé výsledky.

6.4

Makroregióny nemajú presne vymedzené hranice. Témy, ktoré budú vybrané a získajú podporu, sa preto musia sústrediť na výzvy, ktoré sa majú spoločne riešiť, ako aj na spoločné prvky umožňujúce ich riešiť, a okrem toho sa musia koncipovať spolu s ostatnými makroregionálnymi stratégiami, tak ako ich vymedzila EÚ, pričom sa musí uplatniť aj istý obmedzený počet politík a opatrení, ktoré prijali krajiny zúčastňujúce sa na realizácii tejto stratégie.

7.1

V uvedenom vymedzenom rámci by prístup k makroregionálnej stratégii v oblasti Stredozemia mal konkrétne zahŕňať tieto osobitné ciele:

7.1.1

vytvoriť vhodný koordinačný a riadiaci mechanizmus na realizáciu makroregionálnej stratégie, ktorý bude schopný koordinovať veľký počet európskych orgánov a miestnych aktérov, ktorí sa budú zúčastňovať na jej realizácii. Na tento účel sa navrhujú tieto prvky:

7.1.2

realizovať politiku dobrého susedstva EÚ. Prístup k makroregionálnym stratégiám sa doteraz obmedzoval na transponovanie vnútorných politík EÚ. Ak však chceme, aby takáto stratégia v Stredozemí, ktorá zahŕňa viaceré nečlenské krajiny EÚ, bola úspešná, je takisto potrebné uplatniť aspekty vonkajšej politiky, pričom treba samozrejme klásť dôraz na politiku dobrého susedstva EÚ.

7.1.3

Realizovať nové politiky:

7.1.3.1

s cieľom vzdelávať a školiť pracovnú silu;

7.1.3.2

s cieľom zlepšiť komunikáciu prostredníctvom internetu a elektronickou cestou, ako aj trvalo zdokonaľovať internetové služby v elektronickej verejnej správe;

7.1.3.3

s cieľom vypracovať spoločný plán pre výskum a inováciu na účely udržateľného rozvoja a odbornej prípravy;

7.1.3.4

s cieľom zaručiť slobodnú námornú dopravu a prepravu tovarov, osôb a dodávok energie a realizovať politiku bezpečných a dostupných dopravných služieb, vytvárať nové námorné koridory a takisto zlepšovať oblasť komerčnej plavby;

7.1.3.5

s cieľom zabezpečiť efektívne spojenia na mori a vo vzduchu medzi všetkými oblasťami Stredozemia a so zvyškom sveta;

7.1.3.6

s cieľom zintenzívniť obchodné a politické vzťahy a vytvárať zóny voľného obchodu na základe platných európsko-stredozemských dohôd a prostredníctvom odstraňovania prekážok brániacim dovozu vďaka koordinovaným opatreniam, ako je napr. konvergencia v oblasti právnych predpisov;

7.1.3.7

s cieľom prijímať rozhodnutia v oblasti hospodárskej súťaže, verejného obstarávania, ochrany investícií a v otázkach týkajúcich sa zdravotnej a rastlinno-lekárskej starostlivosti.

7.1.4

Projekty cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce sa môžu financovať z existujúcich finančných zdrojov (17), a síce prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ, z príspevkov členských štátov a ostatných darcovských krajín (napr. od Nórska a Švajčiarska), prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) (18), nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP) (19) prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), prostredníctvom medzinárodnej dohody a prostriedkov, ktoré boli vyčlenené pre Úniu a sú určené pre oblasť Stredozemia, a za prípadnej účasti miestnych samospráv, súkromných aktérov a MVO.

7.1.5

Nová makroregionálna stratégia sa bude musieť účinne koncipovať s ostatnými politikami EÚ, ako je stratégia Európa 2020, politika súdržnosti, nová spoločná poľnohospodárska politika a politika v oblasti rybného hospodárstva, nástroj „Spájame Európu“ a dopravné, telekomunikačné a energetické transeurópske siete, program Horizont 2020, digitálna stratégia, program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a najmä integrovaná námorná politika a politika týkajúca sa spoločného európskeho azylového systému (RAEC) (20).

8.1

Je nepopierateľným faktom, že doteraz nebola vypracovaná žiadna komplexná stratégia na úrovni EÚ, ktorá by zohľadňovala osobitné potreby ostrovných členských štátov EÚ, ako sú Cyprus a Malta, ktoré sú konfrontované s problémami v oblasti dopravy a energetiky. Ich neexistujúce napojenie bráni realizácii jednotného trhu.

8.2

Nová makroregionálna stratégia v oblasti Stredozemia presne vymedzí spôsoby napojenia pre Cyprus a Maltu a umožní vytvoriť vhodné podmienky pre využívanie európskych zdrojov.

8.3

Cyprus (vo východnej časti Stredozemia) a Malta (v jeho západnej časti) majú konkrétnu úlohu pri realizácii riadenia novej makroregionálnej stratégie ako sídla riadiacich orgánov, ktoré tu budú vytvorené alebo sem budú presunuté.

9.1

EHSV sa v spolupráci s hospodárskymi a sociálnymi radami členských štátov Stredozemia a podobných orgánov krajín severnej Afriky (v krajinách, v ktorých takéto orgány existujú), ale aj v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi občiansku spoločnosť rozhodol zorganizovať európsko-stredozemské zhromaždenie hospodárskych a sociálnych rád, ktoré bude onedlho zvolané.

9.2

EHSV má skúsenosti a poznatky potrebné na to, aby mohol pôsobiť ako člen fór pre oblasť Stredozemia ihneď po ich vytvorení.

9.3

EHSV má v úmysle pokračovať vo vypracovaní osobitných stanovísk s cieľom prehlbovať a analyzovať makroregionálnu stratégiu v oblasti Stredozemia.

—

www.interact-eu.net/about_us;

—

www.interact-eu.net/about_us/downloads/2544/INTERACT-factsheet_Mediterranean-lab_group_06.2010.pdf (osobitne sa týka antény pre oblasť Stredozemia, ktorá sa nachádza vo Valencii.)