Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o prijatí doplnkového výskumného programu pre projekt ITER (2014 – 2018)“

Rada sa 3. februára 2012 rozhodla podľa článku 7 Zmluvy o Euratome prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Rady o prijatí doplnkového výskumného programu pre projekt ITER (2014 – 2018)“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 183 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 Výbor opakuje svoje dôrazné odporúčanie viac investovať do výskumu a vývoja na nevyhnutný a náročný prechod našej súčasnej energetickej sústavy na tie techniky, ktoré majú potenciál zabezpečiť dostatočné, dlhodobé, udržateľné a klimaticky neškodné dodávky energie. Patria sem aj vývojové práce na využívaní energie jadrovej syntézy. Energia je základom nášho dnešného spôsobu života a našej kultúry.

1.2 Ako veľký medzinárodný projekt umiestnený na území EÚ je ITER teraz tým nevyhnutným, rozhodujúcim a celosvetovo jedinečným krokom vo vývoji budúceho využívania energie jadrovej syntézy. ITER je takisto dôležitým prvkom energetického výskumu, a tým aj Strategického plánu pre energetické technológie (SET). Výbor opakuje význam tohto projektu nielen pre zásobovanie energiou v budúcnosti, ale aj pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v oblasti najnáročnejších nových technológií.

1.3 Výbor preto dôrazne nesúhlasí s návrhom Komisie, aby sa odlišne od doterajšej praxe z viacročného finančného rámca (VFR) vyčlenili európske záväzky pri výstavbe ITER a ponechali sa v ňom iba výskumné práce súvisiace s ITER. Uškodilo by to nielen významu tohto projektu, ale aj spoľahlivosti EÚ ako medzinárodného partnera. Výstavba ITER by sa aj na roky 2014 až 2018 mala stať súčasťou resp. projektom programu výskumu, vývoja a demonštračných činností Euratomu, a to v rámci VFR, avšak ako samostatný prvok resp. projekt tohto programu oddelený od jeho ostatných prvkov.

1.4 Keďže to však Komisia žiaľ vo VFR a priori nezaplánovala, odporúča výbor, aby sa spoločne s Radou, Európskym parlamentom a EIB hľadali riešenia, ktoré to dodatočne umožnia bez toho, aby sa citeľne ovplyvnili ostatné prvky programu, predovšetkým prvky energetického výskumu.

1.5 Ako uprednostňované riešenie výbor odporúča, aby sa tak, ako je tomu zjavne už pri financovaní projektu ITER v rokoch 2012 – 2013, využili nespotrebované prostriedky VFR, ktoré sa inak zvyčajne vracajú členským štátom.

1.6 Výbor súhlasí s iniciatívami v Európskom parlamente v tom, že nespotrebované prostriedky z VFR by vo všeobecnosti nemali viesť k zníženiu VFR, ale že sa musia využiť v prospech spoločného programu EÚ, ako je tomu teraz v špecifickom prípade projektu ITER.

1.7 Iba v prípade, že toto opatrenie nebude postačovať, alebo bude úplne nemožné, museli by sa doterajšie príslušné položky vo VFR znížiť o maximálne približne 0,3 %.

1.8 Aby sa podľa možnosti podarilo zachovať časový a nákladový rámec, je potrebné silné projektové vedenie s dostatočnou technickou spôsobilosťou a administratívnou rozhodovacou právomocou, a takisto pevná štruktúra projektu.

1.9 Pokiaľ ide o obdobie po roku 2018, výbor podporuje veľmi oprávnenú požiadavku Komisie, aby sa už čoskoro vytvoril stabilný plánovací a právny rámec na vytvorenie vnútroeurópskej a osobitne medzinárodnej istoty plánovania.

2.1 Cieľom návrhu Komisie je stanoviť finančné opatrenie týkajúce sa príspevku EÚ na projekt ITER v rokoch 2014 – 2018 prostredníctvom doplnkového výskumného programu na základe Zmluvy o Euratome. Doplnkový výskumný program majú členské štáty (spolu s niekoľkými „pridruženými tretími krajinami“) financovať osobitne mimo VFR. Pritom ide o objem 2,6 mld. EUR, teda o približne 0,26 % VFR (pozri však aj body 4.7 a 4.7.1).

2.2 Hlavným účelom medzinárodného projektu ITER je vybudovať a prevádzkovať experimentálny reaktor jadrovej syntézy ako významný krok, ktorým sa má ukázať využiteľnosť jadrovej syntézy ako udržateľného zdroja energie. Vyhláseným cieľom výskumného programu pre projekt ITER je preto príspevok k dlhodobému bezpečnému a účinnému znižovaniu emisií oxidu uhličitého v energetike. Program okrem toho prispeje k stratégii Európa 2020 a k hlavnej iniciatíve „Inovácia v Únii“.

2.3 ITER je súčasťou Strategického plánu pre energetické technológie (SET) a prispeje k stratégii Európa 2020, pretože účasť európskych technologicky vyspelých priemyselných odvetví by mala Európskej únii priniesť celosvetovo konkurenčné výhody v tomto mimoriadne dôležitom a sľubnom odvetví.

2.4 Projekt ITER sa realizuje v súlade s medzinárodnou dohodou o založení Medzinárodnej organizácie ITER pre energiu jadrovej syntézy pre spoločnú implementáciu projektu ITER („dohoda o ITER“) (1) medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (Euratom) a 6 ďalšími stranami: Čínou, Indiou, Japonskom, Kóreou, Ruskom a USA.

2.5 Príspevok EÚ k projektu ITER spravuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy „Fusion for Energy“, ktorý bol zriadený rozhodnutím Rady z 27. marca 2007 (2).

2.6 Stavebné náklady na ITER presahujú pôvodnú kalkuláciu (3), preto sú potrebné dodatočné finančné prostriedky (pozri bod 2.1). Podľa názoru Komisie to má za následok, že sa buď budú musieť popresúvať prostriedky, ktoré už boli vo VFR vyčlenené na iné priority, alebo že sa nebudú môcť dodržať limity týchto prostriedkov

2.7 Je potrebná nová koncepcia, ktorá pre tento náročný projekt zabezpečí dlhodobé istoty. Komisia preto vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (4) navrhla, aby sa po roku 2013 príspevok EÚ na projekt ITER financoval mimo VFR.

2.8 Zmluva o Euratome obmedzuje trvanie výskumných programov na najviac päť rokov. Podľa dohody o ITER sa ráta s počiatočnou dĺžkou trvania tohto projektu 35 rokov (t. j. do roku 2041). Znamená to, že ak sa má príspevok EÚ na tento projekt financovať aj v budúcnosti, budú potrebné dodatočné rozhodnutia Rady.

3.1 Vychádzajúc zo svojich skorších konštatovaní o význame možnosti využívať v budúcnosti jadrovú syntézu pri dodávkach energie pri nízkych emisiách CO2 (5) súhlasí výbor s hodnotením Komisie, že ITER (6) je teraz tým nevyhnutným, rozhodujúcim a celosvetovo jedinečným krokom vo vývoji budúceho využívania energie jadrovej syntézy. Energia jadrovej syntézy je jediná známa a doteraz ani len v testovaní nepoužívaná resp. disponibilná ďalšia možnosť v palete možných technológií na trvalé a dostatočné zvládnutie obrovskej úlohy istého a klimaticky neškodného zásobovania energiou. ITER je dôležitým prvkom energetického výskumu, a tým aj plánu SET.

3.2 Už experiment s jadrovou syntézou nazvaný Spoločný európsky torus (JET) (7), ktorý má v súčasnosti svojimi vlastnosťami a výsledkami celosvetovo vedúce postavenie, prekročil vzhľadom na potrebné náklady možnosti alebo ochotu jednotlivých členských štátov, uskutočniť a financovať tento projekt ešte na národnej úrovni, takže z neho vznikol vzorový príklad a skúšobné pole spoločného a úspešného európskeho konania v rámci Zmluvy o Euratome. JET sa od jeho vytvorenia stal kľúčovým projektom európskeho programu jadrovej syntézy.

3.3 Projekt ITER založený na celosvetových poznatkoch výskumu jadrovej syntézy a predovšetkým na výsledkoch projektu JET so svojím vedecko-technickým cieľom, rozsahom a svojimi náklady opäť značne presahuje nároky, ktoré so sebou priniesol projekt JET. Preto bolo už v ranom štádiu známe, že sa treba snažiť o medzinárodnú spoluprácu presahujúcu rámec EÚ. Tejto myšlienke prišla v ústrety iniciatíva Reagana, Gorbačova a Mitterranda, z ktorej nakoniec vzišiel medzinárodný projekt ITER. V ITER má byť možné vyprodukovať až 500 megawattov tepelného výkonu jadrovej syntézy s kladnou výkonovou bilanciou.

3.4 Zástupcovia siedmich zmluvných strán podpísali 26. novembra 2006 Dohodu o založení Medzinárodnej organizácie pre výskum energie jadrovej syntézy ITER pre spoločnú implementáciu projektu ITER, a to v mene Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom), vlády Čínskej ľudovej republiky, vlády Indickej republika, vlády Japonska, vlády Kórejskej republiky, vlády Ruskej federácie a vlády Spojených štátov amerických. Komisia bola nielen zmluvným partnerom, ktorý konal v mene EÚ, ale aj koordinátorom ďalšieho programu v rámci európskeho spoločného podniku ITER, a takisto ostatných častí programu jadrovej syntézy.

3.5 Vďaka zároveň prijatému rozhodnutiu umiestniť ITER v EÚ (v Cadarache v južnom Francúzsku) sa podarilo umiestniť v Európe jeden z najdôležitejších projektov budúcnosti a tým začať využívať jeho príťažlivosť pre najlepších vedcov a inžinierov a jeho vyžarovanie do najnáročnejších priemyselných odvetví. Po neľahkej nábehovej fáze, ktorá nebola jednoduchá ani z hľadiska správy a riadenia, veď ešte nikdy sa neuskutočnila taká vedecko-technická projektová spolupráca takého počtu rozdielnych medzinárodných partnerov, sa z rozličných príčin ukázalo, že pôvodné plánované náklady, teda aj príspevok z programu Euratomu sa bude musieť zrevidovať smerom nahor (8). Podľa názoru výboru bol tento vecný stav Komisii známy ešte pred stanovením VFR.

4.1 V zásade výbor podporuje zámer Komisie zvýšiť disponibilný rozpočet na výskum a vývoj v energetike, tuná rozpočet na ITER v rámci Euratomu. Už vo svojom stanovisku k plánu SET (9) výbor poukázal na to, že „napriek neustálemu celosvetovému pribúdaniu obyvateľstva s jeho veľkými nárokmi na energiu a obrovskou potrebou dohnať zaostávanie v tejto oblasti, napriek vyčerpateľným zásobám fosílnych primárnych zdrojov energie a stúpajúcej závislosti Európy na dovoze, mnohí politici a iní aktéri zjavne ešte stále veľmi podceňujú vážnosť energetického a klimatického problému a s ním súvisiacich potrebných investícií“. Túto výstrahu výbor zopakoval vo svojom stanovisku k programu Horizont 2020 a odporučil zodpovedajúci vyšší podiel vo VFR na energetický výskum (10).

4.1.1 Preto tiež výbor podporuje aj doteraz žiaľ neúspešné snahy Komisie rozšíriť VFR, aby sa mohlo s väčším dôrazom pracovať na týchto a ďalších dôležitých úlohách EÚ (11). Podľa názoru výboru sa však o to netreba pokúšať tým, že sa ako ad hoc výnimka a odlišne od doterajšej praxe, akoby cez zadné dvierka, vytvorí doplnkový výskumný program mimo VFR, aby sa mohol financovať európsky podiel na výstavbe ITER. Skôr by sa výstavba ITER mala aj v rokoch 2014 až 2018 stať v rámci VFR súčasťou programu výskumu, vývoja a demonštračných činností Euratomu, avšak ako samostatný prvok tohto programu.

4.2 Nie je to jediný argument proti tomu, aby sa z VFR vyčlenili európske záväzky pri budovaní ITER. Výbor takisto nie je schopný porozumieť argumentácii Komisie uvedenej v bode 2.6. Keď Komisia napriek poznatkom o vecnom stave navrhne a nechá schváliť VFR, z ktorého sa vedome vylúčia náklady na budovanie ITER, je to ona sama, kto vytvoril presne tú situáciu, ktorá podľa vysvetlenia Komisie má hovoriť proti začleneniu týchto nákladov do VFR.

4.3 Okrem toho sú však aj silné obsahové argumenty, ktoré hovoria proti vyčleneniu ITER z VFR.

4.3.1 Na jednej strane ide o zásadu subsidiarity, a na druhej strane o otázku európskeho prínosu. Tu však ide práve o také zámery, ktoré presahujú potenciál ktoréhokoľvek členského štátu, akými sú veľké vedecko-technické infraštruktúry alebo projekty typu Galileo a ITER, ktoré majú v EÚ v rámci VRF prototypovú úlohu, a teda sú zjavne európskym prínosom. Práve na to sa vo VFR vytvorili rámcové programy pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti.

4.3.2 Na druhej strane ide o zahraničné pôsobenie na medzinárodných partnerov. Aj vzhľadom na politický význam tohto partnerstva považuje výbor návrh Komisie za zavádzajúci signál, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje dôveru v spoľahlivosť EÚ ako partnera medzinárodných dohôd. Netýka sa to iba programu jadrovej syntézy, ale aj snáh o ďalšie medzinárodné partnerstvá alebo záväzné dohody, napr. v bezpečnostnej alebo energetickej a klimatickej politike.

4.3.3 Týka sa to však aj ďalšieho, všeobecnejšieho hľadiska, ku ktorému sa výbor vyjadril už vo svojom stanovisku k programu Horizont 2020 (12). Ide o ohlásenú tendenciu presúvať doterajšie úlohy a činnosti na podporu výskumu a vývoja z Komisie do agentúr a obmedziť sa v Komisii na právne otázky a správu finančných aspektov. Výbor s ohľadom na túto skutočnosť vyjadruje svoje veľké pochybnosti. Komisia by sa tým nielenže vzdala vlastného odborného sprevádzania a zodpovedajúcej posudkovej schopnosti, ale by sa potom už ani dostatočne nevenovala samotným vecným obsahom a cieľom, ani by sa s nimi nestotožňovala. Zodpovedajúce stotožnenie je však nevyhnutné, keď sa má na politickej úrovni vecne, úspešne a presvedčivo obhajovať dôležitá téma výskumu, vývoja a inovácií. V opačnom prípade by sa z krehkého systému vzájomnej kontroly a vyváženosti právomocí vytratil aj rozhodujúci kontrolný faktor, ktorý je určujúcim závažím na politických váhach.

4.4 Keďže výbor, ako už bolo spomenuté, na jednej strane plne podporuje želanie Komisie mať silnejší VFR, ale na druhej strane zastáva názor, že ITER by sa mal financovať z VFR a byť v ňom aj organizačne začlenený, odporúča aby sa spoločne s Radou, Európskym parlamentom a EIB hľadali riešenia, ktoré to dodatočne umožnia bez toho, aby sa citeľne ovplyvnili ostatné prvky programu, predovšetkým prvky energetického výskumu.

4.5 Ako uprednostňované riešenie výbor odporúča, aby sa vyvinul vhodný postup, ktorým sa zabezpečí, že sa celý už schválený rozpočet VFR aj skutočne bude môcť využiť na úlohy EÚ a že sa nezníži zvyčajným vracaním nespotrebovaných prostriedkov VFR členským štátom. Týmto odporúčaním výbor podporuje aj iniciatívu v Európskom parlamente z 5. júla 2010 (13).

4.6 Pokiaľ ide o konkrétne otázky, odporúčame, aby sa z neuskutočneného spätného toku prostriedkov pokryla diskutovaná medzera vo financovaní ITER (ako to už zjavne bolo urobené na roky 2012 a 2013 (14)). Pokiaľ by pri tomto postupe boli potrebné ďalšie formálne resp. právne opatrenia, odporúča výbor, aby sa táto otázka prerokovala s EIB a potom s príslušnými orgánmi.

4.7 Iba pre prípad, že by riešenie odporúčané v bode 4.6 bolo nedostatočné alebo úplne nemožné, výbor odporúča, aby sa prostriedky na predmetné náklady vrátane primeranej sumy na nepredvídané výdavky (contingency) v zmysle bodu 4.7.1 získali nepatrným krátením všetkých ostatných položiek VFR (vrátane prostriedkov na nepredvídané výdavky vo výške cca 10 % ide potom namiesto o 0,26 % maximálne o cca 0,30 % pri každej položke).

4.7.1 Výbor totiž dôrazne odporúča, aby sa lepšie zohľadnili skúsenosti pri realizácii takýchto veľkých projektov prenikajúcich do technologického neznáma a zodpovedajúco zabezpečili primerané prostriedky na nepredvídané výdavky napr. vo výške 10 %, pričom by sa v prípade nutnosti museli zmeniť príslušné pravidlá Komisie. Suma 0,26 % uvedená v bode 2.1 by sa zvýšila na približne 0,30 %. Suma týchto prostriedkov na nepredvídané výdavky sa však potom musí spravovať oddelene od vedenia projektu a prostriedky sa vždy sa musia uvoľňovať iba podľa prísnych kritérií, aby sa už vopred nezaplánovali, čím by stratili svoj účel.

4.7.2 V bode 4.1.1 výbor odporúča, aby sa výstavba európskej časti ITER stala samostatným prvkom resp. projektom programu jadrovej syntézy oddeleným od jeho ostatných prvkov. Aby sa podľa možnosti podarilo zachovať časový a nákladový rámec európskej časti ITER, je potrebné silné projektové vedenie s dostatočnou technickou spôsobilosťou a administratívnou rozhodovacou právomocou, a takisto pevná štruktúra projektu. Výbor odporúča brať si príklad z CERN, ESA alebo ESO.

4.8 Pokiaľ ide o obdobie po rokoch 2014 až 2018, ktoré sú predmetom stanoviska, výbor podporuje Komisiu v jej veľmi oprávnenej požiadavke, vytvoriť stabilný rámec a dlhodobo istý základ pre celkovú dobu realizácie medzinárodného projektu ITER, podľa názoru výboru však vo VFR. Má sa tak dosiahnuť vnútroeurópska a medzinárodná istota plánovania a medzinárodným partnerom sa má ukázať spoľahlivosť EÚ.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(13) Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2010 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2010 na rozpočtový rok 2011, oddiel III – Komisia [11630/2011 – C7-0388/2011 – 2011/2075(BUD)], A7-0254/2011.

(14) Rada Európskej únie (Rada pre konkurencieschopnosť), 19. decembra 2011, dokument č. 18807/11, PRESSE 508 (len v anglickom jazyku).