Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí“

Európska komisia sa 9. novembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 195 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 Využitie potenciálu vyplývajúceho zo vstupu európskych malých a stredných podnikov (MSP) na tretie trhy, najmä na rýchlo rastúce, sa môže stať významným faktorom pri podpore rastu a zamestnanosti. Preto je potrebné, aby sa internacionalizácia MSP stala súčasťou všetkých politík EÚ, ktoré sa týkajú MSP.

1.2 Internacionalizácia zahŕňa širokú škálu aktivít, ako je vývoz, dovoz, priame zahraničné investície, subdodávky, technická spolupráca a ďalšie činnosti. Výbor ľutuje, že sa oznámenie obmedzilo prevažne na podporu vývozcov a investorov.

1.3 Výbor vzhľadom na úzke prepojenie medzi internacionalizáciou a inováciou odporúča, aby nové programy Horizont 2020 a COSME boli pre MSP prístupnejšie a jednoduchšie z hľadiska používateľov. Na podporu internacionalizácie treba využívať aj Európsky sociálny fond.

1.4 Európska podpora internacionalizácie by mala zohľadňovať podporu poskytovanú na národnej úrovni, ktorú by nemala duplikovať, ale dopĺňať, a to v oblastiach vyplývajúcich z kompetencií EÚ, t. j. pri otváraní trhov, uzatváraní bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, odstraňovaní bariér, poskytovaní informácií v oblasti ciel, ochrany duševného vlastníctva, ochrany investícií, noriem, regulácie, verejného obstarávania, boja proti korupcii a ďalších.

1.5 EHSV požaduje lepšiu koordináciu a jednotné riadenie politiky internacionalizácie medzi generálnymi riaditeľstvami Komisie, Radou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Európskym parlamentom a sieťou národných splnomocnencov pre MSP.

1.6 Navrhovaný portál on-line môže splniť svoju úlohu za predpokladu, že zastreší všetky dostupné informačné zdroje, bude prepojený s národnými portálmi a bude poskytovať základné informácie vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ.

1.7 EHSV upozorňuje na nedostatočné využívanie potenciálu Európskej siete podnikov (Enterprise Europe Network) a víta návrh na zmenu jej správnej štruktúry. Požaduje, aby boli do riadenia siete zapojené podnikateľské organizácie, ktoré sú MSP najbližšie.

1.8 Európska podpora zameraná na prienik MSP na tretie trhy by mala byť úzko prepojená s cezhraničnými aktivitami MSP na jednotnom trhu, pretože väčšina z nich získava svoje zahraničné skúsenosti práve tu a mala by tiež zahŕňať podporu vstupu MSP na jednotný trh a odstránenie prekážok, ktoré mu bránia.

1.9 Jedným z najväčších nedostatkov súčasného systému európskej a národnej podpory sú slabé vedomosti MSP o existencii tejto podpory, problematické vyhľadávanie relevantných informácií, nezrozumiteľný jazyk a zložitosť prístupu ku konkrétnym návodom na postup. Výbor odporúča, aby boli do osvety zapojené v prvom rade organizácie zastupujúce MSP.

1.10 Dôležitým predpokladom internacionalizácie MSP je prístup k financiám najmä v období krízy. EHSV preto vyzýva Komisiu na vytvorenie nových podporných finančných nástrojov internacionalizácie MSP, ako sú záruky pre exportné financovanie, poistenie zahraničných aktivít a jednoduché poskytovanie úverov prostredníctvom garantovanej kreditnej karty.

1.11 Výbor požaduje, aby sa zjednotili podmienky rôznych regionálnych programov, ako sú East Invest, AL Invest, Medinvest a ďalšie, čo by MSP uľahčilo ich využitie. Žiada tiež, aby sa prehodnotilo existujúce pravidlo, podľa ktorého môžu podporu určenú na účasť na akciách programu čerpať iba MSP z partnerských krajín.

1.12 ESHV navrhuje celý rad konkrétnych krokov, ktoré by mohli na európskej úrovni vhodne doplniť existujúce podpory, ako je zavedenie Exportnej európskej ceny MSP, využitie celoeurópskych akcií, ako je Európska podnikateľská cena, propagácia internacionalizácie MSP v rámci Týždňa MSP, vytvorenie a udržiavanie databázy najlepších skúseností poskytovateľov podpôr, obnovenie akcií zameraných na vyhľadávanie partnerov typu Europartenariat alebo Interprise.

1.13 EHSV podporuje myšlienku zvolávať každoročne fórum na hodnotenie výsledkov internacionalizácie a žiada, aby sa stalo platformou, do ktorej by boli účinne zapojení sociálni partneri spolu s ostatnými zainteresovanými stranami, vrátane EHSV.

1.14 EHSV odporúča, aby vybrané prioritné teritóriá krajín BRIC boli doplnené o ďalšie perspektívne trhy, ako je Perzský záliv, juhovýchodná Ázia a ďalšie.

2.1 Európska únia potrebuje nájsť nové zdroje rastu a pracovných miest. Veľké trhy mimo územia EÚ, najmä Čína, India, Rusko a Brazília vykazujú vysoké tempo rastu a príležitostí pre európske podniky. Podpora aktivít malých a stredných podnikov mimo EÚ je preto súčasťou posilňovania konkurencieschopnosti EÚ charakterizovanej v stratégii Európa 2020 a ďalších dokumentoch (1).

2.2 Komisia v novembri 2011 zverejnila oznámenie „Malý podnik, veľký svet — nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí“ (2), v ktorom prichádza s návrhom komplexnej revízie systému podpôr MSP v oblasti internacionalizácie na európskej úrovni, ktorá by mala prispieť k ich zefektívneniu, sprehľadneniu a rozšíreniu.

2.3 Na vnútorný trh vyvážalo v priebehu posledných troch rokov 25 % európskych MSP, ale mimo EÚ bolo aktívnych iba 13 %, čo poukazuje na výrazný nevyužitý potenciál expandovať za hranice EÚ najmä v inovatívnom spracovateľskom priemysle a tvorivých priemyselných odvetviach.

2.4 Komisia definuje ciele, ktoré chce dosiahnuť: poskytnúť MSP dostupné informácie, zlepšiť súlad medzi podpornými aktivitami, zvýšiť efektívnosť nákladov, odstrániť nedostatky v službách poskytovaných na národnej úrovni verejným a súkromným sektorom a zabezpečiť rovnaký prístup pre MSP zo všetkých členských štátov.

2.5 Na dosiahnutie týchto cieľov chce Komisia použiť najmä tieto nástroje: poskytovanie informácií v blízkosti MSP, poskytnutie európskeho rozmeru ponuke pre MSP na prioritných trhoch, podpora klastrov a sietí, racionalizácia nových aktivít na prioritných trhoch pri dodržiavaní troch zásad: doplnkovosť, udržateľnosť, efektívnosť využívania verejných prostriedkov s použitím tzv. cieľov SMART („specific, measurable, achievable, relevant, timed“). Komisia stanoví prioritné teritóriá podľa definovaných kritérií. Internacionalizácia MSP by mala byť súčasťou ostatných politík Európskej únie.

3.1 EHSV víta oznámenie Komisie a stotožňuje sa s väčšinou analýz a záverov. Konštatuje, že oznámenie sa sústreďuje viac na mechanizmus poskytovania podpôr než na ich obsah a ciele. Výbor pripomína svoje stanoviská, v ktorých sa k problematike internacionalizácie MSP v nedávnej minulosti vyslovil: „Preskúmanie iniciatívy ‚Small Business Act‘ pre Európu“ (3), „Ako podporovať úsilie malých a stredných podnikov prispôsobiť sa zmenám na svetových trhoch“ (4) a „Vonkajší rozmer priemyselnej politiky“ (5).

3.2 EHSV súhlasí, že politika podpory prenikania malých a stredných podnikov na tretie trhy by mala byť súčasťou stratégie konkurencieschopnosti Európskej únie „Európa 2020“ a ostatných politík EÚ a zdôrazňuje, že je potrebné tieto politiky koordinovať z hľadiska ich využitia pre internacionalizáciu MSP.

3.3 Oznámenie Komisie sa obmedzuje takmer výhradne na podporu priamych vývozcov na tretie trhy. Internacionalizácia MSP zahŕňa vývoz, dovoz, priame zahraničné investície, technickú spoluprácu, subdodávateľské vzťahy a ďalšie činnosti, v rámci ktorých sa MSP zapájajú do hodnotových reťazcov.

3.4 Je potrebné rozšíriť informačnú a vzdelávaciu podporu na ostatné oblasti internacionalizácie, aby priniesli prospech čo najširšiemu okruhu užívateľov a odlíšiť pritom potreby rôznych kategórií podnikov podľa ich veľkosti a skúseností so zahraničnými činnosťami.

3.5 Potenciálne množstvo MSP, ktoré by sa mohli zapojiť do internacionalizácie, ako vyplýva zo zverejnených štatistík (6), treba posudzovať realisticky s prihliadnutím na skutočnosť, že značná časť MSP je zameraná iba na potreby miestneho trhu, ako sú drobné služby, remeselná výroba pre miestnu potrebu atď.

3.6 EHSV zdôrazňuje, že treba trvalo a dôsledne vytvárať podnikateľské prostredie priaznivé pre MSP, najmä znižovať administratívnu záťaž a nadbytočnú reguláciu ohrozujúcu konkurencieschopnosť európskych podnikov na trhoch tretích krajín a odstraňovať všetky prekážky, ktoré bránia MSP zapojiť sa do internacionalizácie.

3.7 Inovácie stimulujú internacionalizáciu podnikov a súčasne môže internacionalizácia zlepšiť výkon podnikov (7). MSP v súčasnom rozpočtovom období EÚ čerpajú v 7. rámcovom programe v časti Program spolupráce iba 15 % finančných prostriedkov (8). Nové programy Horizont 2020, COSME a 4. pilier Európskeho sociálneho fondu majú veľký potenciál prispieť prostredníctvom inovácií k zvýšeniu konkurencieschopnosti, a vytvoriť tak lepšie predpoklady pre internacionalizáciu európskych MSP a následne aj vyšší rast a tvorbu pracovných miest. Je však potrebné zabezpečiť, aby tieto programy boli malým a stredným podnikom známe a dostupné, a zjednodušiť administratívnu náročnosť ich využívania.

3.8 Účinnosť podpôr internacionalizácie MSP predpokladá zmenu prístupu ich poskytovateľov tak na európskej, ako aj národnej úrovni a prechod od paušálnych a štandardizovaných služieb k cieleným, proaktívnym, adresným službám „šitým na mieru“, ktoré budú zohľadňovať príslušné odvetvie, životný cyklus, disponibilitu zdrojov, postavenie voči konkurencii a vnútorné predpoklady firmy, akými sú jazykové znalosti, znalosť miestnej kultúry a podnikateľského prostredia (9).

3.9 Cieľom podnikania sú zisk, rast a podiel na trhu, ktoré sa môžu uskutočniť vstupom na zahraničné trhy, tento vstup však nemusí vždy skončiť úspechom. Zatiaľ čo 50 % MSP, ktoré podnikajú v zahraničí, vykazuje rast obratu, zvyšných 50 % ho nevykazuje. Cieľom poskytovanej podpory by malo byť minimalizovať riziká neúspechu z dôvodu nedostatku informácií a skúseností.

3.10 Podpora internacionalizácie MSP je v kompetencii členských štátov, kde existuje veľký počet podporných programov (vyše 300) tak z verejných prostriedkov, ako aj zo súkromných zdrojov (10), preto treba veľmi dôkladne zvažovať, akú pridanú hodnotu by mohli priniesť nové podpory na európskej úrovni, aby sa zabránilo duplicite a prekrývaniu existujúcich podpôr. Z tohto dôvodu by bola užitočná pravidelná výmena informácií medzi národnými orgánmi, ktoré poskytujú podporu internacionalizácii MSP a ich koordinácia s príslušnými riaditeľstvami Komisie.

3.11 Európsky príspevok by sa mal zamerať v prvom rade na otváranie trhov, uľahčovanie prístupu na ne, uzatváranie bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, odstraňovanie tarifných a netarifných prekážok, poskytovanie informácií (databáza MADB), najmä informácií zameraných na špeciálne a spoločné oblasti – ochranu priemyselných práv, normy, clá, vývoznú a dovoznú dokumentáciu, regulácie, sanitárne, fytosanitárne a veterinárne predpisy, boj proti korupcii a verejné obstarávanie. Európska únia by mala dôsledne vyžadovať od partnerských krajín uznávanie národných certifikátov členských krajín, ktoré sú uznávané v rámci jednotného trhu, a zabrániť tak diskriminácii niektorých členských štátov.

3.12 Európska podpora by sa mala využiť tiež na zabezpečenie rovnakých podmienok na prenikanie MSP z menších a nových členských štátov, ktoré nemajú možnosť udržiavať svoje zastúpenia na tretích trhoch.

3.13 Princíp partnerstva medzi verejnými inštitúciami a podnikateľskými reprezentáciami (obchodné komory, asociácie brániace záujmy MSP, podnikateľské zväzy a zväzy jednotlivých odvetví) by sa mal dôsledne dodržiavať. Zapojenie sociálnych partnerov najmä na regionálnej a miestnej úrovni by malo slúžiť na identifikáciu politík a zdrojov potrebných na podporu internacionalizácie MSP a na dohľad nad ich správnym použitím. Princíp partnerstva by mal rešpektovať národné záujmy a rôzne formy podpory a voľnú súťaž medzi firmami a poskytovateľmi podpôr. Verejné inštitúcie v členských štátoch by pri poskytovaní služieb na podporu internacionalizácie nemali konkurovať organizáciám zastupujúcim podnikateľov.

3.14 Výboru v návrhu chýba návrh na zlepšenie koordinácie a jednotné riadenie stratégie internacionalizácie na európskej úrovni. Právomoci generálnych riaditeľstiev Komisie (podnikov a priemyslu, obchodu, jednotného trhu, rozvojovej pomoci, ciel a daní a ďalších) v oblasti internacionalizácie MSP nie sú jasne vymedzené. Takisto by bolo treba zlepšiť spoluprácu uvedených riaditeľstiev Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s Radou, sieťou vnútroštátnych splnomocnencov pre MSP (tzv. národných „SME Envoys“), Európskym parlamentom, zastupiteľskými úradmi členských štátov v tretích krajinách a ďalšími orgánmi, ktoré sa na vytváraní politiky internacionalizácie podieľajú a ktoré ju uskutočňujú.

4.1 Navrhované mapovanie stavu by sa malo zamerať najmä na vyhodnotenie účinnosti existujúcich opatrení a nástrojov európskej podpory a identifikáciu existujúcich medzier v národných systémoch podpory a ich zaplnenie európskym príspevkom k týmto podporám.

4.2 Vytvorenie nového informačného európskeho portálu by sa malo veľmi dôkladne zvážiť z hľadiska nákladov a malo by vychádzať z nasledujúcich zásad:

4.3 Výboru chýbajú opatrenia na podporu elektronického obchodu, ktorý by sa mohol stať významnou oblasťou pre internacionalizáciu MSP. V tomto smere je nutné uskutočniť ciele EÚ, pokiaľ ide o širokopásmový internet, najmä pokrytie vidieckych a odľahlých oblastí, ktoré by uľahčilo prístup MSP k informáciám nevyhnutným pre ich internacionalizáciu.

4.4 EHSV oceňuje prínos siete Enterprise Europe Network (EEN) k rozvoju kontaktov a obchodných vzťahov medzi podnikmi EÚ v niektorých krajinách, aj keď sa domnieva, že využitie potenciálu tejto siete by mohlo byť oveľa väčšie, o čom svedčí aj malá informovanosť väčšiny európskych MSP o jej existencii. Služby siete EEN by mali čo najviac vychádzať zo skutočných požiadaviek a potrieb MSP. V mnohých regiónoch organizácie zastupujúce MSP nie sú do EEN zapojené. EHSV preto zdôrazňuje potrebu dať sieti EEN novú riadiacu štruktúru a žiada, aby sa na jej riadení podieľali tie podnikateľské organizácie, ktoré sú MSP najbližšie.

4.5 Európska podpora MSP pre prienik na tretie trhy by mala zahŕňať aj rôzne formy podpory vstupu MSP na jednotný trh a odstraňovanie prekážok, ktoré stále bránia plnému využitiu možností jednotného trhu v súlade s Aktom o jednotnom trhu. Zvyčajne začínajú MSP svoje medzinárodné obchodovanie v rámci jednotného trhu a potom ho rozširujú na tretie trhy.

4.6 Všetky prieskumy a štúdie poukazujú na malú znalosť dostupných podpôr a programov medzi MSP. Jazyk, ktorý používajú európske a národné inštitúcie, by mal byť jednoduchý, zrozumiteľný a prispôsobený charakteru MSP. EHSV odporúča vypracovať stručnú a jasnú príručku na orientáciu v labyrinte podpôr, zlepšiť komunikáciu o existujúcich podporách zo strany európskych inštitúcií. Do šírenia informácií a povedomia o podporách treba zapojiť najmä organizácie zastupujúce záujmy MSP, ako sú obchodné komory, asociácie jednotlivých odvetví, zväzy MSP a poskytnúť im potrebnú finančnú podporu na poskytovanie potrebných poradenských služieb.

4.7 EHSV by uvítal zlepšenie prístupu MSP k financiám v súlade akčným plánom Komisie (12), ako základného predpokladu prípadnej internacionalizácie, najmä v súčasnej hospodárskej a finančnej kríze v EÚ. Vyzýva preto Komisiu na vytvorenie nových podporných finančných nástrojov internacionalizácie MSP, ako sú záruky pre exportné financovanie, poistenie zahraničných aktivít a prípadne jednoduché poskytovanie úverov prostredníctvom garantovanej kreditnej karty (13).

4.8 Na rozdiel od existujúcich programov, ako sú napr. East Invest, AL Invest a ďalšie, by nové regionálne zamerané programy mali byť postavené na zhodných finančných a administratívnych podmienkach. Výbor vyzýva Komisiu, aby prehodnotila existujúce pravidlá, podľa ktorých iba MSP z partnerských krajín môžu využívať podporu na účasť na činnostiach programu. Mali by tiež uľahčiť zapojenie MSP z členských štátov do ich realizácie rozšírením podpory na úhradu prvotných nákladov na účasť na akciách programov.

4.9 EHSV víta snahu Komisie umožniť MSP z členských štátov, ktoré nemajú zastúpenie na kľúčových tretích trhoch, prístup k podporám či informáciám poskytovaným inými členskými štátmi EÚ. Upozorňuje však, že nastavenie takejto spolupráce bude veľmi zložitou úlohou. Bude treba vyjasniť, či služby dotované z verejných prostriedkov daného štátu budú môcť využívať MSP z iných členských štátov.

4.10 Túto prekážku by mohlo prekonať postupné vytváranie európskych stredísk na podporu MSP pre vzájomný obchod vo významných partnerských krajinách. Do rozhodovania o náplni a forme ich činnosti by mali byť bezprostredne zapojené organizácie zastupujúce MSP. EHSV odporúča venovať na propagáciu ich služieb potrebnú finančnú podporu organizáciám zastupujúcim MSP tak na národnej, ako aj európskej úrovni.

4.11 EHSV žiada, aby sa na každoročnom fóre o hodnotení internacionalizácie MSP zúčastnila organizovaná občianska spoločnosť (zamestnávatelia, odbory, spotrebitelia, komory a asociácie slobodných povolaní, asociácie MSP atď.) vrátane EHSV a organizácií, ako sú EUROCHAMBRES, UEAPME, Business Europe, ETUC, prípadne aj európske asociácie tých odvetví, ktoré sú pre internacionalizáciu najvýznamnejšie. Fórum by sa malo stať stálou koordinačnou platformou, ktorá bude okrem iného monitorovať vynakladanie značných prostriedkov pridelených na rôzne programy a podpory a sledovať ich účinnosť podľa jasných kritérií.

4.12 EHSV navrhuje, aby sa zriadila európska cena pre najlepšieho vývozcu z radov MSP, ktorá by sa udeľovala každoročne napríklad pri príležitosti zasadnutia fóra.

4.13 Na propagáciu úspešných aktivít verejnej správy v oblasti internacionalizácie by bolo možné výraznejšie využiť Európsku podnikateľskú cenu a ocenenie Európsky podnikateľský región udeľované Výborom regiónov.

Týždne MSP usporadúvané každoročne by mali zahŕňať podporu internacionalizácie a výmenu najlepších skúseností v tejto oblasti medzi členskými štátmi.

EHSV vyzýva na vytvorenie a udržiavanie on-line databázy najlepších skúseností európskych obchodných komôr, asociácií a zväzov zastupujúcich MSP a odvetvových organizácií z oblasti internacionalizácie a jej cielené rozširovanie prostredníctvom organizácií zastupujúcich MSP.

4.14 EHSV odporúča vrátiť sa k osvedčeným akciám zameraným na vyhľadávanie partnerov, ktoré v minulosti poslúžili mnohým MSP z kandidátskych krajín na ich internacionalizáciu formou tzv. Europartenariátu alebo Interprise.

4.15 Pokiaľ ide o územné zameranie internacionalizácie MSP, EHSV súhlasí s jej sústredením na krajiny BRIC, ktoré dosahujú vysoký hospodársky rast, ale odporúča ich rozšíriť na ďalšie perspektívne trhy v Perzskom zálive, juhovýchodnej Ázii a ďalších regiónoch. Výbor tiež odporúča stanoviť priority pre jednotlivé odvetvia, na ktoré by sa mala internacionalizácia MSP zamerať.

4.16 EHSV odporúča oveľa väčšie zapojenie splnomocnencov pre MSP („SME Envoys“) v členských štátoch ich pôsobnosti do internacionalizácie MSP, ktorá by sa mala stať jednou z hlavných priorít národných politík podpory MSP.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Oznámenie o integrovanej priemyselnej politike COM(2010) 614 final; preskúmanie SBA, COM(2011) 78 final; oznámenie o obchodnej politike COM(2010) 612 final a Akt o jednotnom trhu, COM(2010) 608 final.

(6) Pozri štúdiu EIM, s.5. Podiel MSP na celkovom vývoze EÚ-27 tvorí 25 %, z čoho asi polovica smeruje aj mimo vnútorný trh (13 %), na celkovom dovoze EÚ-27 tvorí ich podiel 29 % pričom opäť polovica z toho pochádza z krajín mimo vnútorného trhu (14 %). Na spolupráci so zahraničným partnerom v oblasti technológií sa zúčastňuje 7 % MSP v rámci EÚ-27, 7 % je subdodávateľom zahraničného partnera, 7 % má zahraničných subdodávateľov, 2 % MSP sú aktívne v oblasti priamych zahraničných investícií.

(7) Prehľad výkonnosti MSP „Do SMEs create more and better jobs?“ EIM, november 2011, s. 77.

(8) SME Participation in FP7 Report 2007–2011. Európska komisia, január 2012.

(9) Fabio Antoldi: Can European SMEs really intercept the international paths of fast growth? Prezentácia na seminári EP 24. januára 2012, s. 31.

(10) Štúdia EIM „Opportunities for the internationalization of European SMEs“, záverečná správa, s. 30.

(12) Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, COM(2011) 870 final.

(13) Pozri: Széchenyiho karta v Maďarsku umožňuje MSP využiť úver bez kolaterálneho záväzku, ktorý je zaručený štátom www.iapmei.pt/conferencia/1_Laslo_Krisan.ppt.