15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/39

1.1

EHSV podporuje zelenú knihu, ktorú považuje za krok správnym smerom.

1.2

Hoci je nepochybne potrebná likvidita európskeho finančného systému, ktorý pred finančnou krízou závisel vo veľkej miere od tieňového bankovníctva, na základe skúseností z krízy sa odporúča, aby v rámci regulačného procesu mala prioritu stabilita finančného systému, ktorá je nevyhnutná.

1.3

Napriek tomu, že to nie je právne stanovené, vlády, centrálne banky a verejné fondy ochrany vkladov museli v praxi čeliť stratám, ktoré vyprodukovali tieňové banky.

1.4

Jedným z hlavných cieľov zelenej knihy musí byť zabránenie riziku regulačnej arbitráže.

1.5

Prvotné Bazilejské dohody boli hybnými silami, ktoré stáli za rozmachom tieňového bankovníctva, pretože na bankové súvahy sa vzťahovali prísne regulačné pravidlá, zatiaľ čo podsúvahové aktivity nepodliehali žiadnej kontrole. EHSV sa domnieva, že neskoršie Bazilejské dohody, ktoré Európska komisia transponovala do smerníc CRD III a CRD IV, odstránia tieto medzery. „Tieňové“ činnosti by v skutočnosti nemali existovať, a preto by sa na tieňové bankovníctvo mali vzťahovať rovnaké regulačné požiadavky a požiadavky týkajúce sa dohľadu ako na celý finančný systém.

1.6

Cieľom novej regulácie musí byť tiež vysoká úroveň ochrany európskych spotrebiteľov.

1.7

EHSV poukazuje na význam koordinácie uceleného dohľadu a výmeny informácií.

1.8

Finančný systém vo všetkých svojich podobách musí slúžiť reálnej ekonomike a nie špekuláciám.

1.9

EHSV vyzdvihuje kľúčovú funkciu finančného systému pre investície, tvorbu pracovných miest a blahobyt spoločnosti.

1.10

Na obnovu udržateľného hospodárstva je nevyhnutná nová regulácia finančných trhov.

—

dve činnosti:

—

päť typov subjektov:

—

vzájomné pôsobenie medzi bankami a subjektmi tieňového bankovníctva (poverený je Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS)),

—

systémové riziká fondov peňažného trhu (poverená je Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO)),

—

požiadavky na sekuritizáciu (IOSCO a BCBS),

—

ostatné subjekty tieňového bankovníctva (FSB) a

—

požičiavanie cenných papierov a repo transakcie.

3.1

EHSV sa domnieva, že zelená kniha je krok správnym smerom a predstavuje vhodnú analýzu problémov súvisiacich s tieňovým bankovníctvom.

3.2

Banky tradične financovali svoje operácie z vlastného kapitálu a vkladov klientov. Štandardným postupom na zvýšenie ich úverovej kapacity sa stala sekuritizácia úverových portfólií. Sekuritizácia môže byť v určitých prípadoch užitočná, ale pred nástupom krízy sa zneužívala, pretože úverové portfólia mali nízku kvalitu (sub-prime) a v snahe zvýšiť zisky bánk sa opakovane recyklovali cenné papiere (deriváty). Objem obchodu, ktorý banky realizujú, je určený výškou sumy, v ktorej sa aktíva banky využívajú na finančný pákový efekt (tzv. leverage). Bazilejské dohody regulovali finančný pákový efekt prostredníctvom súvahových operácií (balance-sheet leverage), avšak na finančný pákový efekt prostredníctvom podsúvahových operácií (off-balance-sheet leverage) sa regulácia nevzťahovala a jeho rozsah nadobudol značné rozmery. Nadmerné poskytovanie pôžičiek málo bonitným klientom a nadmerné uplatňovanie finančného pákového efektu sa realizovalo v rámci tieňového bankovníctva. Okrem toho hlavná činnosť bánk, t. j. transformácia splatnosti čiže premena krátkodobých aktív na dlhodobé úvery, sa stala vysoko rizikovou, pretože banky sa stali priveľmi odkázanými na krátkodobé medzibankové financovanie. Táto závislosť vyvolala krízu likvidity, pretože sa zrútil trh s derivátmi. Ako sa dalo očakávať, predmetom nových Bazilejských dohôd bude regulácia derivátov, využívania finančného pákového efektu (leverage) a likvidity.

3.3

V dôsledku deregulácie došlo k zásadnej transformácii v bankovej činnosti. V dôsledku krízy je odvetvie tradičných komerčných bánk, ktoré niekoľko desaťročí prispievalo k prosperite a zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva, silne ochromené. Regulačné orgány by mali po odstránení hrubých prešľapov tieňového bankovníctva dať teraz prednosť stabilite finančného systému, ktorá je nevyhnutná.

3.4

Tieňové banky transformovali splatnosť a likviditu úveru podobne ako tradičné banky. Hoci na rozdiel od nich nemajú oficiálne prístup k veriteľom poslednej inštancie (centrálne banky), v praxi – ako ukázali nedávne skúsenosti – museli verejné inštitúcie prostredníctvom rozličných mechanizmov čeliť stratám, ktoré vyprodukovali tieňové banky. Najviac poškodení boli daňoví poplatníci.

3.5

Na tieňové bankovníctvo sa nevzťahujú rovnaké pravidlá dohľadu ako na tradičné banky. Existuje však množstvo spôsobov, prostredníctvom ktorých tieňové banky „kopírujú“ tradičné banky a väčšinu tieňových bánk kontrolujú tradičné banky. Jedným z hlavných cieľov zelenej knihy musí byť zabránenie rizika regulačnej arbitráže.

3.6

Správa FSB sa právom zameriava na oblasť, v ktorej sa môže makroprudenciálny dohľad uplatňovať pri identifikácii akumulácie systémového rizika. Je dôležité dôsledne sledovať prepojenie a spôsoby, akými by sa riziko mohlo preniesť z tieňového bankovníctva do regulovaného sektora. EHSV sa domnieva, že je vhodné rozlišovať:

„Tieňové“ činnosti by nemali existovať, a preto by sa na tieňové bankovníctvo – ak preň nové predpisy ponechajú nejaký priestor – mali vzťahovať rovnaké regulačné požiadavky a požiadavky týkajúce sa dohľadu ako na celý finančný systém. K tomuto cieľu majú prispieť reformy, ktoré sú už v platnosti alebo sa na nich pracuje – CRD III, CRD IV, Solventnosť II, Bazilej III.

3.7

EHSV sa domnieva, že cieľom regulácie tieňového bankovníctva musí byť tiež ochrana európskych spotrebiteľov prostredníctvom transparentnosti ponúkaných produktov. Zákazníci majú právo na nestranné a objektívne poradenstvo. Výbor sa už vyjadril kladne k založeniu európskej agentúry na ochranu spotrebiteľov v oblasti finančných služieb, ktorá by fungovala podobne ako Bureau of Consumer Financial Protection (Úrad pre finančnú ochranu spotrebiteľov), ktorý vznikol na základe Dodd-Frankovho zákona (1) s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľov, zvýšiť transparentnosť a podporiť účinné vybavovanie reklamácií.

3.8

EHSV na druhej strane podporil tiež ochranu a stimuly pre sťažovateľov v snahe prispieť k ozdraveniu finančného systému prostredníctvom právnych krokov, ktoré zaručia imunitu v prípade, ak orgány zistia, že sa postupovalo protiprávne.

3.9

Problémy systému tieňového bankovníctva treba riešiť z globálneho hľadiska a je potrebné navrhnúť politické riešenia. Musí sa vyzdvihnúť význam koordinácie celosvetového dohľadu a výmeny informácií. Skutočnosť, že neexistuje dohoda na medzinárodnej úrovni, však v žiadnom prípade nesmie predstavovať pre EÚ prekážku pre prijatie vhodných právnych opatrení.

3.10

Z veľkej finančnej krízy si treba zobrať ponaučenie, že finančný systém vo všetkých svojich podobách musí slúžiť reálnej ekonomike. Neuplatňovanie tradičných pravidiel, ktoré počas desaťročí riadili bankovníctvo, viedlo k obrovskému rozšíreniu špekulatívnych produktov a to sa napokon ukázalo ako veľmi škodlivé pre ekonomiku.

3.11

Z historického hľadiska plnia banky a súbor finančných inštitúcií regulovaných štátom kľúčovú funkciu v ekonomike, pretože prijímajú a usmerňujú úspory občanov a podnikov na financovanie investícií, tvorbu pracovných miest a v konečnom dôsledku blahobytu spoločnosti. V rokoch pred vypuknutím krízy táto funkcia nie vždy prevládala.

3.12

EHSV navrhuje, aby súčasťou zelenej knihy bola sociálna zodpovednosť finančného sektora a cieľ „zabezpečiť, aby všetky finančné činnosti prispievali k hospodárskemu rastu“. Na obnovu udržateľného hospodárstva je nevyhnutná nová regulácia finančných trhov.

3.13

Vzhľadom na právne predpisy, ktoré vstúpili do platnosti v uplynulých rokoch alebo sú v procese prípravy, EHSV pripomína cieľ, ktorým je dobrá tvorba právnych predpisov so zameraním na jednoduchosť a jasnosť. Je nevyhnutné vyhnúť sa duplicite a skresľovaniu, ktoré môžu viesť k regulačnej neistote a príležitostiam na vedenie arbitráží.

3.14

Štruktúry vytvorené pre prudenciálny dohľad, predovšetkým Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), by mali byť poverené monitorovaním vývoja finančného systému a najmä činnosti tieňových bánk s cieľom identifikovať vznik systémových rizík a navrhnúť opatrenia na ich odstránenie.

3.15

EHSV pripomína, že je potrebné, aby Európska únia prispela k činnosti FSB v oblasti tieňového bankovníctva a aby koordinovala svoje iniciatívy s týmto orgánom v snahe zaistiť súdržnosť z hľadiska obsahu, ako aj časového harmonogramu.

3.16

EHSV musí vyzdvihnúť, že je nutné, aby normy prudenciálnej regulácie a dohľadu zabránili nekalej hospodárskej súťaži v rámci finančného systému.

a)

Súhlasíte s navrhovanou definíciou tieňového bankovníctva?

Áno. Rozsah pojmov umožňuje pochopiť v definícii komplexnú štruktúru finančných subjektov a činností, ktoré charakterizujú tieňové bankovníctvo. V každom prípade by neexistencia schválenej definície nemala predstavovať prekážku pre reguláciu a dohľad zo strany orgánov.

b)

Súhlasíte s predbežným zoznamom subjektov a činností tieňového bankovníctva? Mali by sa analyzovať aj ďalšie subjekty a/alebo činnosti? Ak áno, ktoré?

a)

Súhlasíte s tým, že tieňové bankovníctvo môže byť prínosom pre finančný systém? Prinášajú tieto činnosti aj ďalšie výhody, ktoré by sa mali zachovať a podporiť v budúcnosti?

Systém tieňového bankovníctva prispel k financializácii ekonomiky a realitnej bubliny, ktorá od roku 2007 zasiahla viaceré rozvinuté krajiny a uvrhla ich hospodárstvo na pokraj kolapsu, a preto mu treba pripísať zásadnú, hoci nie výlučnú, zodpovednosť za rozsiahlu recesiu, ktorá postihla USA a mnohé štáty EÚ.

Finančný systém ako celok musí slúžiť reálnej ekonomike.

b)

Súhlasíte s opisom spôsobov, akými činnosti tieňového bankovníctva vytvárajú nové riziká alebo ich prenášajú na iné časti finančného systému?

Áno. Štyri rizikové skupiny zodpovedajú ponaučeniu získanému z finančnej krízy.

c)

Mali by sa zohľadniť aj iné spôsoby, akými činnosti tieňového bankovníctva vytvárajú nové riziká alebo ich prenášajú na iné časti finančného systému?

a)

Súhlasíte s tým, že je nutné sprísniť monitorovanie a reguláciu subjektov a činností tieňového bankovníctva?

b)

Súhlasíte s návrhmi, ktoré sa týkajú identifikácie a monitorovania príslušných subjektov a ich činností? Myslíte si, že EÚ potrebuje stále postupy na zber a výmenu informácií o postupoch identifikácie a dohľadu medzi všetkými orgánmi dohľadu EÚ, Komisiou, ECB a ostatnými centrálnymi bankami?

c)

Súhlasíte s vyššie uvedenými všeobecnými zásadami dohľadu nad tieňovým bankovníctvom?

d)

Súhlasíte s vyššie uvedenými všeobecnými zásadami pre regulačné opatrenia?

Odpoveď na uvedené štyri otázky je kladná. EHSV pripomína, že na jednej strane je potrebný celosvetový dohľad, ktorý by pokrýval všetky oblasti finančného systému, a že na druhej strane kontrolné a regulačné orgány na rôznych úrovniach musia byť vhodne vybavené z hľadiska kvalifikovaného personálu a hmotných prostriedkov.

e)

Aké opatrenia by sa mali navrhnúť, aby sa zabezpečil súlad v prístupe k tieňovému bankovníctvu na medzinárodnej úrovni a aby sa predišlo regulačnej arbitráži na globálnej úrovni?

Kľúčová je koordinácia a úplný súlad v rámci skupiny G20. Identifikátor právnických osôb (LEI) prispeje podľa návrhu FSB (z 8.6.2012) k náprave štatistických nedostatkov, zlepšeniu riadenia rizík podnikov, zlepšeniu vyhodnocovania makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho rizika, zabráneniu zneužívania trhu a obmedzeniu finančných podvodov.

a)

Aký máte názor na súčasné opatrenia, ktoré už boli prijaté na úrovni EÚ na riešenie problémov tieňového bankovníctva?

EHSV podporil vo viacerých stanoviskách opatrenia, ktoré prijala EÚ, ako je napríklad: smernica MiFID (2), smernica o správcoch AIF (3), nariadenia o ratingových agentúrach (4) atď. Osobitne treba zdôrazniť smernicu CRD III (5), CRD IV (6) a Solventnosť II (7).

a)

Súhlasíte s analýzou problémov, ktoré sú v súčasnosti zahrnuté v piatich kľúčových oblastiach, v ktorých Komisia preskúmava ďalšie možnosti?

Áno. Je nevyhnutné, aby k účinnejšej regulácii došlo nielen v Európe, ale aj na medzinárodnej úrovni. Napríklad fondy peňažného trhu sídlia najmä v USA.

b)

Existujú ďalšie problémy, ktorým treba venovať pozornosť? Ak áno, o ktoré problémy ide?

c)

Aké prípadné zmeny a doplnenia by sa mali vykonať v súčasnom regulačnom rámci EÚ, aby sa riadne riešili riziká a vyššie uvedené problémy?

Odpoveď b) a c): desatoro, ktoré navrhol Paul Tucker, viceguvernér Bank of England a člen FSB (Bruselská konferencia, 27.4.2012):

d)

Aké ďalšie opatrenia, ako napríklad dôkladnejšie monitorovanie alebo nezáväzné opatrenia, by sa mali zvážiť?

EHSV navrhuje: