Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania“

Európska komisia sa 20. septembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania“

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 29. februára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 100 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1.1 Správne navrhnuté vysokoškolské vzdelávanie má rozhodujúci význam pre hospodársku a intelektuálnu budúcnosť Európy, pretože posilňuje základy sociálnej a ekonomickej výkonnosti, zlepšuje životné a pracovné podmienky pre budúce generácie a je nenahraditeľné z hľadiska formovania budúcich hodnôt európskej spoločnosti.

1.2 EHSV do značnej miery súhlasí s analýzou Európskej komisie, ako aj s návrhmi a odporúčaniami Európskej komisie a Rady (1), ktoré sa majú uplatňovať v nadchádzajúcich rokoch a z ktorých mnohé nadväzujú na stanovisko EHSV „Univerzity pre Európu“ z roku 2009 (2). EHSV zdôrazňuje, že program EÚ sa musí doplniť, a očakáva od Rady viac ambícií.

1.3 Napriek silnejúcemu povedomiu a zbližovaniu názorov treba prejsť ešte dlhú cestu. Navrhované zlepšenia sa často len s neochotou zavádzajú do praxe. Oprávnené záujmy, (mierny) protekcionizmus a ešte stále široká rôznorodosť a rozdrobenosť vysokoškolského prostredia – napriek bolonskému procesu – bránia rýchlym úpravám. Ani zďaleka pritom nejde iba o technickú záležitosť, keďže úpravy často zahŕňajú revíziu existujúcich štruktúr, ako aj nové vymedzenie povinnosti, metód, programov a zamerania. Tieto prvky si v procese modernizácie vyžadujú permanentnú pozornosť a dôslednejší a detailnejší prístup.

1.4 Skutočná rozmanitosť vysokoškolského vzdelávania je, samozrejme, potrebná. Popri tradičných univerzitách s výučbou a výskumom by mali existovať iné typy vysokoškolského vzdelávania, ako sú inštitúcie vyššieho odborného vzdelávania, vzdelávanie s dôrazom na región – vrátane cezhraničného – a inštitúcie s obmedzeným počtom predmetov. Vo všeobecnosti je potrebná inteligentná špecializácia a jasné vymedzenie profilov. Podľa EHSV sú nevyhnutné skutočné synergie medzi rôznymi typmi vzdelávania a pružné formy učenia na všetkých stupňoch vzdelávania.

1.5 Stratégia Európa 2020 by sa mala plne uplatňovať, a to tak z hľadiska obsahu, ako i z hľadiska organizácie. Európska komisia, Rada, členské štáty a vysoké školy by si mali rozdeliť povinnosti a mali by skutočne postupovať koordinovane. Stratégia Európa 2020 zahŕňa prepojenie medzi vysokoškolským vzdelávaním a hlavnými iniciatívami, ako sú Únia inovácií, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Mládež v pohybe. Systémy a politika vysokoškolského vzdelávania by mali byť súčasťou osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci semestra.

1.6 Nezávislosť (3), zodpovednosť a transparentnosť inštitúcií sú kľúčom k naplneniu ich poslania a lepšiemu zhodnoteniu vynaložených prostriedkov. Sú rozhodujúce aj v úsilí postaviť vysokoškolské vzdelávanie do centra tvorby pracovných miest, zamestnateľnosti a inovácie. (Národné) programy by mali zabezpečiť profesionalizáciu riadenia, aktualizáciu študijných plánov, školenia, zaručiť kvalitu výučby a výskumu, špecializáciu, ako aj medzinárodnú atraktívnosť. Osobitnú pozornosť si vyžaduje podnikateľský duch na univerzitách.

1.7 Finančné prostriedky sú životne dôležité. Skutočnosť, že na vysokoškolské vzdelávanie sa nevyčleňujú dostatočné prostriedky a v dôsledku rozpočtových obmedzení sa vyvíja ďalší tlak na verejné financie, je znepokojujúca a pre stratégiu Európa 2020 a postavenie Európy vo svete kontraproduktívna. Na vysokoškolské vzdelávanie by sa mali vyčleniť dostatočné finančné prostriedky, bez ohľadu na zdroje financovania. Osvedčené postupy by sa mali šíriť ďalej.

1.8 Počet študentov neustále rapídne narastá. Je nevyhnutné zaručiť rovnosť príležitostí pre obe pohlavia vo všetkých oblastiach a na všetkých stupňoch. Dynamika hospodárstva a spoločnosti si vo všeobecnosti vyžaduje ničím nehatený prístup a uspokojivú kvalitu. Zavedenie (alebo zvýšenie) školného na vnútroštátnej úrovni by malo byť sprevádzané podporným systémom štipendií a pôžičiek, ako aj zárukami z hľadiska dostupnosti.

1.9 Potrebujeme viac študentov a odborných a výskumných pracovníkov s technickým zameraním. Je nevyhnutné zatraktívniť technické vzdelávanie. Prínos sociálnych partnerov a analýzy trhu práce musia byť dobre premyslené. Podnikom - bez ohľadu na ich veľkosť - by sa mala poskytnúť možnosť podstatnou mierou prispieť k študijným plánom, odbornej príprave a podpore podnikateľského ducha.

1.10 Univerzity a podniky by mali, so zreteľom na svoju nezávislosť a úlohy, ktoré im prislúchajú, spolupracovať na vytváraní strategických programov v oblasti inovácií. Interakcia medzi vysokoškolským vzdelávaním a firmami je obyčajne veľkým prínosom pre výskum, prenos poznatkov, rozvoj prenosných zručností, ako aj rozvoj koncepcií. Osvedčené postupy by sa mali šíriť ďalej.

1.11 Potreba zaviesť systém hodnotenia a posudzovania kvality je nedoceniteľná z hľadiska zhodnotenia vynaložených prostriedkov a v záujme úspešnej medzinárodnej mobility. EHSV víta spustenie starostlivo navrhnutého nástroja U-Multirank. Okrem tohto „mapovania“ sa musia zlepšiť aj ďalšie podmienky pre mobilitu študentov a výskumných pracovníkov, ako aj internacionalizácia.

1.12 Zbližovanie systémov vysokoškolského vzdelávania pozitívne vplýva na podmienky cezhraničnej mobility študentov a výskumných pracovníkov, čo je prospešné pre výsledky jednotlivcov, ako aj pre európsky trh práce a európsku integráciu. Program Erasmus by mal obsahovať pilotný „semester mobility“.

1.13 EHSV rozhodne podporuje myšlienku prepojiť program modernizácie s programami Horizont 2020 a Erasmus pre všetkých a so štrukturálnymi fondmi.

2.1 Vzdelávanie na všetkých stupňoch je najvyššou prioritou. Vďaka „subsidiarite“ sa vysokoškolské vzdelávanie v Európe rozvíja na národnej úrovni. V Lisabonskej zmluve sa ako oblasti, v ktorých sa môžu prijímať opatrenia na úrovni EÚ, uvádzajú len odborné vzdelávanie a rekvalifikácia (4).

2.2 Konferencia v Bologni v roku 1999 bola prvým rozhodujúcim prelomom, ktorý viedol k vytvoreniu celoeurópskeho systému bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia. Bolonská dohoda prispela k zblíženiu systémov vysokoškolského vzdelávania v Európe.

2.3 EÚ medzitým odštartovala úspešné medzinárodné programy pre študentov a výskumníkov ako Erasmus, Erasmus Mundus, akcie Marie Curie a iné. Vďaka rámcovým programom systematicky podporovala cezhraničné výskumné projekty.

2.4 V rámci univerzít a medzi nimi prebieha proces reforiem a rozvíjajú sa iniciatívy zdola. Na základe takýchto iniciatív sa vytvárajú zoskupenia podobne orientovaných univerzít, ako napríklad Liga európskych výskumných univerzít, Coimbra Group a iné, ktoré podporujú špecializáciu v rôznych oblastiach, ako je výskum alebo sociálne vedy.

2.5 EHSV v roku 2009 konštatoval, že „súčasný systém univerzitného vzdelávania je nevyhovujúci a nedostatočne rozvíja veľký potenciál univerzít“ (5). Tento názor zastáva aj Komisia vo svojom programe modernizácie (6). Rada vo svojich záveroch konštatuje, že „kvalita vzdelávania a výskumu je hlavnou hybnou silou“ modernizácie a „posilnenie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí vzdelávanie, výskum a inovácia“ je „hlavným predpokladom toho, aby vysokoškolské vzdelávanie prispievalo k pracovným miestam a rastu“ (7).

2.6 Modernizácia vysokoškolského vzdelávania sa musí uskutočniť vo veľmi rôznorodom prostredí v odlišných národných a regionálnych sociálno-ekonomických podmienkach. Tradičné univerzity a iné typy ustanovizní majú špecifické poslanie. Model tradičnej univerzity zahŕňa tak vzdelávanie a výučbu, ako aj výskum.

2.7 V úsilí o udržateľnú sociálnu a hospodársku obnovu je nevyhnutné uskutočniť rozhodné kroky na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania.

2.8 Okrem mnohých analýz zameraných na potrebné reformy pracovný dokument priložený k oznámeniu (8) sumarizuje výsledky dosiahnuté v členských štátoch pri podpore modernizácie. Treba však ešte prekonať značné rozdiely pretrvávajúce v dôležitých oblastiach:

2.9 Komisia vo svojej súhrnnej analýze poukazuje aj na zmeny, ku ktorým dochádza, ako sú najmä rozvoj znalostného trojuholníka na celom kontinente, užšie vzťahy medzi univerzitami a podnikovou sférou, zameranie na aktivity, ktoré si vyžadujú ovládanie najnovších poznatkov, napr. VaV, marketing a predaj, riadenie reťazca tvorby hodnôt a finančné služby, služby vo všeobecnosti, IKT, nedostatočne zastúpené skupiny spoločnosti, zmeny v zastúpení mužov a žien (z celkového počtu študentov na stupni, ktorý predchádza doktorandskému štúdiu, tvoria v Európe viac než polovicu ženy, hoci pri doktorandskom štúdiu prevláda opačný trend) a ohromujúca cezhraničná vzdelávacia mobilita na európskej i celosvetovej úrovni.

2.10 EHSV sa zasadzuje za to, aby sa podrobnejšie rozpracovali existujúce správy jednotlivých krajín, analýzy a odporúčania, súbežne so systematickým používaním metodológie prispôsobenej jednotlivým krajinám, ktorá sa využíva v správach o pokroku dosiahnutom v bolonskom procese, a s podrobných štúdiami OECD o vysokoškolskom vzdelávaní a hodnotení kvality. Osobitný prístup k jednotlivým krajinám bude zdrojom „osvedčených postupov“.

2.11 EHSV konštatuje, že v tejto prevažne všeobecnej analýze sa nevenuje pozornosť niektorým dôležitým otázkam, ako je politické zasahovanie do vysokoškolského vzdelávania na národnej a regionálnej úrovni, spôsob, akým sa presadzuje v členských štátoch potreba zvýšiť počet študentov a zlepšiť kvalitu vzdelávania, prístup zodpovedných orgánov k špecifickým požiadavkám profesorov, učiteľov, výskumníkov a študentov, vzájomné vzťahy medzi rôznymi stupňami vysokoškolského vzdelávania v členských štátoch, vytvorenie spoločného základu pre vzdelávanie a výskum na univerzitách a nakoniec, ale o to dôležitejšie, spoľahlivé štatistické údaje.

2.12 Komisia a Rada dôrazne poukazujú na vzťah medzi vysokoškolským vzdelávaním a hospodárstvom. Zdravotníckymi fakultami, sociálnymi vedami a humanitnými odbormi sa osobitne nezaoberajú. Je to pochopiteľné, keďže najmä teraz, v čase krízy, je potrebné konkrétne zameranie. Na druhej strane, keďže cieľom akéhokoľvek vzdelávania je optimálny vzťah medzi vzdelaním a prácou, je nanajvýš potrebné zaoberať sa tým, ako by mali k modernizácii pristupovať fakulty a akadémie, ktoré nie sú úzko spojené s hospodárstvom.

2.13 Keďže nové, finančne efektívne diagnostické a terapeutické technológie si vyžadujú nákladné, kapitálovo náročné praktické zaškoľovanie, vysoko kvalitné vzdelanie a celoživotné vzdelávanie, mali by priemyselné podniky a zdravotnícke fakulty navzájom spolupracovať. Zníži sa tým počet úmrtí a zdravotných postihnutí.

3.1 V roku 2009 EHSV uviedol, že Lisabonská stratégia a európske vysokoškolské vzdelávanie sú potenciálne hlavné katalyzátory procesu modernizácie. V tom istom duchu Komisia správne spája univerzity s cieľmi a úlohami stratégie Európa 2020.

3.2 Rozhodujúca inovácia, ktorú priniesla stratégia Európa 2020 sa týka „riadenia“: užšia koordinácia v rámci Európskej komisie a medzi členskými štátmi a EÚ, a to aj v oblastiach, ktoré zmluva nezahŕňa alebo ich zahŕňa len čiastočne.

3.3 Pre vysokoškolské vzdelávanie majú obrovský význam hlavné iniciatívy, obzvlášť Priemyselná politika, Únia inovácií, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Mládež v pohybe.

3.4 Posilnenie monitorovacej úlohy Komisie, vrátane vydávania špecifických odporúčaní adresovaných jednotlivým štátom v rámci semestra, by malo podporiť potrebné reformy na univerzitách.

3.5 Program modernizácie vysokoškolského vzdelávania musí v plnej miere zohľadňovať stratégiu Európa 2020. EHSV oceňuje, že v strategickom programe Komisie sa vzdelávaniu pripisuje kľúčová úloha v rámci stratégie Európa 2020 a že sa v ňom táto stratégia spomína.

3.6 EHSV sa domnieva, že vzťah medzi stratégiou Európa 2020 a vysokoškolským vzdelávaním sa dá stručne charakterizovať takto:

3.7 Komisia rozlišuje medzi kľúčovými oblasťami, ktorými sa budú zaoberať výlučne členské štáty (a vzdelávacie inštitúcie), a špecifickými oblasťami pre EÚ. EHSV uprednostňuje myšlienku „spoločnej zodpovednosti“ členských štátov a Komisie v rámci stratégie Európa 2020.

4. Oblasti, ktorými sa majú zaoberať členské štáty, Rada a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania

4.1 Určenie kľúčových oblastí v členských štátoch by malo viesť k cieleným opatreniam. Vyžaduje si to väčší impulz. Rada by mala v súvislosti s návrhom Komisie stanoviť priority, ktorých implementáciu na národnej úrovni by potom Komisia monitorovala.

4.2 Osobitný dôraz treba klásť na „pružnejšie systémy spravovania a financovania, v rámci ktorých sú v rovnováhe väčšia autonómnosť vzdelávacích inštitúcií a ich zodpovednosť voči všetkým zainteresovaným stranám“, čo vedie k špecializácii, dosahovaniu dobrých výsledkov v oblasti vzdelávania a výskumu a k diverzifikácii (9).

4.3 Ako EHSV uviedol v roku 2009, adekvátny rámec a nezávislosť majú rozhodujúci význam (10). Napriek tomu, že za organizáciu, vrátane nezávislosti a financovania, zodpovedajú hlavne členské štáty, EHSV sa domnieva, že medzi členskými štátmi a na pôde Rady by sa malo diskutovať o týchto aspektoch, keďže značne ovplyvňujú prínos pre učiteľov a študentov.

4.4 EHSV súhlasí s politickými cieľmi stanovenými v tabuľke s kľúčovými oblasťami politiky v bode 2.5 programu modernizácie. Tieto ciele nemožno ani zďaleka považovať za technické úpravy. Do veľkej miery totiž súvisia s vnútroštátnym politickým prostredím. V prvom rade by mali byť určené skôr vládam než na vysokým školám. Politická vytrvalosť, právne predpisy a úpravy, o ktorých treba diskutovať so všetkými zúčastnenými stranami, sú nevyhnutné.

4.5 Okrem toho by bolo treba nabádať vlády a inštitúcie, aby porovnali výhody väčšej autonómnosti v medzinárodnom kontexte.

4.6 Na rozdiel od bežnej praxe, ktorej súčasťou bola aj úspešná „masovosť“ vysokoškolského vzdelávania (11), sa v súlade s prebiehajúcou diskusiou o vysokoškolskom vzdelávaní treba viac zamerať na inteligentnú špecializáciu, rôznorodosť strategických rozhodnutí a rozvoj centier excelentnosti. Inšpiráciou môžu byť úspešné príklady z členských štátov.

4.7 EHSV uznáva, že takéto ciele by mohli priniesť výrazné zmeny v postoji členských štátov k vzdelávaniu. Túto otázku by však, spolu s plánmi a harmonogramami, mala prerokovať Rada.

4.8 V čase súčasnej krízy jasne vidno spojitosť medzi modernizáciou vzdelávania a hospodárstvom. Tento proces by však mal byť širší. EHSV takisto poukazuje na to, že sú potrebné moderné normy, pokiaľ ide o profesionalizáciu, študijné plány, diplomy a mobilitu v oblasti spoločenských a humanitných vied, ktoré sú dôležité pre európsky intelektuálny život, európske hodnoty a identitu. Okrem toho dobre spravované zdravotnícke fakulty a spoločenskovedné a humanitné odbory takisto pomáhajú posilniť hospodárstvo.

4.9 EHSV podporuje užšie vzťahy medzi vysokoškolským vzdelávaním a podnikovou sférou. Súhlasí s názorom, že užšie, účinnejšie vzťahy medzi vzdelávaním, výskumom a podnikovou sférou budú spolu s posunom k „otvorenej inovácii“ kľúčovými prvkami znalostného trojuholníka.

4.10 EHSV preto v prípade inštitúcií, ktoré sú priamo alebo nepriamo späté s ekonomikou, podporuje partnerstvá s rôznymi typmi podnikov ako „jednu z kľúčových činností inštitúcií vysokoškolského vzdelávania“ (12). Mal by sa klásť dôraz na podnikateľské, tvorivé a inovačné schopnosti študentov, ako aj na interaktívne študijné prostredie a infraštruktúru umožňujúcu prenos poznatkov. Okrem toho by sa mala podporiť myšlienka podnikateľského ducha na univerzitách.

4.11 Je nevyhnutné vytvoriť podmienky na to, aby študenti mohli bez problémov prejsť z jedného typu vzdelávacej inštitúcie na iný, vrátane prechodu z postsekundárneho odborného vzdelávania a prípravy na vysokoškolské, s cieľom zvýšiť si kvalifikáciu (13). Takéto podmienky sú nanajvýš užitočné aj pre celoživotné vzdelávane.

4.12 Osobitnú pozornosť si zasluhuje regionálny rozvoj. V mnohých regiónoch, najmä v metropolitných oblastiach, má prepojenie medzi vysokoškolským vzdelávaním, trhom práce, výskumom, inováciou a podnikmi rozhodujúci význam. Tieto regióny si postupne vytvárajú nadnárodnú, a niekedy dokonca celosvetovú, špecializáciu. Systematické zapájanie vysokoškolského vzdelávania je zvyčajne katalyzátorom miestneho a regionálneho rozvoja a posilňuje hospodársku odolnosť. Treba nabádať celoštátne orgány, aby podnecovali takéto regionálne postupy (14).

4.13 EHSV zdôrazňuje význam cezhraničnej regionálnej spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Zoskupenia EZÚS môžu zabezpečiť podporu pre susediace regióny, ako aj pre regióny s podobnou hospodárskou štruktúrou (15).

4.14 Dôležitou otázkou je financovanie. Kríza zasiahla aj verejné financovanie vysokoškolského vzdelávania. Vo všeobecnosti hrozí, že na vysokoškolské vzdelávanie naďalej štrukturálne nebude dosť finančných prostriedkov. Celkové výdavky predstavujú 1,2 % HDP, zatiaľ čo v USA je to 2,9 % HDP a v Japonsku 1,5 % HDP. Okrem toho v porovnaní s USA a Japonskom sú súkromné výdavky veľmi nízke. Krajiny BRIC takisto dosahujú značný pokrok. EHSV konštatuje, že predchádzajúci cieľ EÚ vyčleniť 2 % HDP na vysokoškolské vzdelávanie nebol v stratégii Európa 2020 zohľadnený.

4.15 Požadované finančné prostriedky a ciele, ako je ponuka kvalitných absolventov vysokých škôl, profesionalizácia manažmentu a kvalita primeraná cene, by mali podporovať stratégiu Európa 2020.

4.16 V rámci členských štátov existuje množstvo rôznych spôsobov financovania. Niektoré krajiny sú na tom oveľa lepšie než iné. Keďže medzi výsledkami vysokoškolského vzdelávania a zamestnanosťou existuje vzájomná súvislosť, je nevyhnutné zachovať primerané finančné prostriedky podporou väčšej rôznorodosti z hľadiska zdrojov financovania, okrem iného vďaka využívaniu verejných financií na získavanie súkromných a iných verejných investícií (spolufinancovanie).

4.17 Správne štruktúrovaný vzťah medzi kvalifikovanými vzdelávacími inštitúciami a podnikovou sférou môže určite pomôcť zmierniť negatívny trend. Vysokoškolské vzdelávanie by malo ťažiť z inovatívnych postupov v podnikovej sfére. Financovanie z podnikových alebo zo súkromných zdrojov by však nikdy nemalo neodôvodnene ovplyvňovať študijné plány alebo základný výskum.

4.18 Univerzity a podniky by mali, so zreteľom na svoju nezávislosť a úlohy, ktoré im prislúchajú, spolupracovať na tvorbe strategických programov v oblasti inovácií. Interakcia medzi univerzitami a podnikmi sa môže posilniť v rámci znalostných aliancií. Veľmi nápomocnou môže byť v tomto smere, aj s ohľadom na základné podporné technológie, Európska inovačná platforma financovaná EÚ.

4.19 Interakcia a výmeny medzi vysokými školami a firmami sú obyčajne veľkým prínosom pre výskum, prenos poznatkov, rozvoj prenosných zručností a rozvoj koncepcií. Osvedčené postupy by sa mali šíriť ďalej.

4.20 Program modernizácie sa nezaoberá otázkou školného, keďže to patrí výlučne do kompetencie jednotlivých štátov. V Európe existujú rôzne systémy. Postupné zvyšovanie ročných poplatkov je všeobecným trendom. Školné je spornou otázkou.

4.21 EHSV poukazuje na narastajúcu dilemu: počet študentov stúpa, kvalita sa musí zlepšovať a zamestnateľnosť kladie väčšie nároky na úroveň výučby, ale financovanie z verejných zdrojov v členských štátoch zostáva na rovnakej úrovni, alebo má dokonca klesajúcu tendenciu. Je to obrovská výzva. EHSV zdôrazňuje, že v prípade zavedenia (alebo zvýšenia) školného na vnútroštátnej úrovni by mal byť zároveň vytvorený podporný systém štipendií a pôžičiek a mali by byť poskytnuté explicitné záruky z hľadiska dostupnosti.

4.22 Percentuálny podiel tých, ktorí vysokoškolské štúdium neukončia, je príliš vysoký, a na vysoké školy potrebujeme prilákať širšie vrstvy a skupiny spoločnosti. Preto sa musí zlepšiť najmä sociálne a kultúrne prostredie v krajinách, ktoré zaostávajú.

4.23 Len vysoký počet študentov však nie je spoľahlivým kritériom. Objektívne posúdenie kvality musí prevažovať nad počtom získaných kvalifikácií.

4.25 EHSV víta návrhy uvedené v oznámení týkajúce sa kvalifikácií, zabezpečenia kvality a spojitosti medzi kvalitnejším vysokoškolským vzdelávaním a výskumnými pracovníkmi. Súhlasí tiež s názorom, že modernizácia vzdelávania závisí od schopností a tvorivosti učiteľov a výskumných pracovníkov (16), hoci sa táto skutočnosť často prehliada. V tomto kontexte by sa mali odstrániť všetky prohibitívne administratívne prekážky v kariére v akademickom sektore, ako napr. dodatočné akademické stupne, ktoré existujú v niektorých krajinách (medzi inými v Poľsku).

4.26 Vzhľadom na prudký nárast počtu študentov máme znepokojujúci nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Kvalita výučby a výskumu je neoddeliteľne spätá s uspokojivými pracovnými podmienkami, atraktívnymi kariérnymi možnosťami vo vzdelávaní, profesionálnym rastom, ako aj s podmienkami na vzdelávanie a ocenením excelentnosti. Aj keď sa to všetko javí ako samozrejmosť, vo väčšine členských štátov je opak pravdou. Preto by Rada mala navrhnúť strategické politické usmernenia.

4.27 Komisia správne zdôrazňuje, že je potrebné široké spektrum foriem štúdia. Technické vzdelanie sa musí zatraktívniť. Sociálni partneri na národnej a regionálnej úrovni môžu zohrávať veľmi pozitívnu úlohu a vylepšiť imidž technických študijných odborov. Výrazne k tomu môžu prispieť aj jednotlivé podniky. EHSV zdôrazňuje angažovanosť MSP – osobitne mikropodnikov a malých podnikov – hlavne na regionálnej úrovni.

4.28 Európska diskusia sa musí zameriavať na to, aby sa vysokoškolské vzdelávanie stalo ústredným prvkom inovácie, tvorby pracovných miest a zamestnateľnosti (17). To by malo byť hlavným cieľom všetkých zainteresovaných strán a spoločnou zodpovednosťou Komisie, Rady, členských štátov, a predovšetkým samotných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

4.29 Vzhľadom na tieto obrovské výzvy program Komisie a Rady zameraný na vysokoškolské vzdelávanie stále nie je ani zďaleka úplný a ani dostatočne dôrazný. EHSV upozorňuje, že súčasná kríza si vyžaduje cielenejšie a presvedčivejšie kroky zo strany Rady, členských štátov a vysokých škôl. Zmeny síce prebiehajú, ale ich tempo treba urýchliť.

4.30 Všetky zúčastnené strany musia prevziať rovnaký diel zodpovednosti za profesionalizáciu, študijné plány, zabezpečenie kvality, špecializáciu a pod. Rada by mala zabezpečiť plány a harmonogramy týkajúce sa prepojenia vysokoškolského vzdelávania, inovácie a zamestnateľnosti. Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by tomuto procesu mali pomôcť tým, že samy navrhnú, aká bude ich úloha pri podpore kvality, sociálnej inovácie a inovácie z hľadiska výrobkov.

4.31 Názory Výboru pre európsky výskumný priestor (ERAC) týkajúce sa najdôležitejších cieľov v oblasti riadenia a inštitucionálnych reforiem univerzít, ako aj vzťah medzi inováciou, výskumom a vzdelávaním by sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou programu. Malo by to otvoriť cestu zmenám na mnohých európskych univerzitách (18).

5.1 EHSV víta ciele, ktoré si Komisia stanovila v procese modernizácie vysokoškolského vzdelávania, a pripája sa k postojom zdôrazneným v novembrových záveroch Rady.

5.2 EHSV schvaľuje úlohu, ktorú Komisia môže a mala by zohrávať v snahe zamerať sa na informačnú základňu pre tvorbu politiky, okrem iného pokiaľ ide o výsledky a transparentnosť. Vo svete, kde prevládajú – často politicky motivované – analýzy a ciele na úrovni štátov, má proaktívna úloha Komisie a jej objektívne hodnotenie zásadný význam, a to aj pokiaľ ide o referenčný rámec, o ktorom sa diskutuje v Rade.

5.3 Je pravdepodobné, že takéto európske hodnotenia podnietia zodpovedajúce úsilie zo strany členských štátov, univerzít a výskumných centier, pričom sa posilní spoločný rámec a, dúfajme, že to povedie k spoločným cieľom.

5.4 Vzhľadom na tento kontext EHSV víta spustenie nástroja U-Multirank, viacrozmerného hodnotiaceho a informačného nástroja založeného na výsledkoch. Nástroj by mal pomôcť zlepšiť transparentnosť úloh rôznych typov inštitúcií a umožniť objektívne porovnať výsledky vysokých škôl v Európe. Okrem toho je užitočné, aby sa popri jednorozmernom Šanghajskom hodnotení a ďalších hodnoteniach vytvorilo európske hodnotenie.

5.5 Ako EHSV uviedol v roku 2009, potreba zaviesť systém kritického hodnotenia a posudzovania kvality, ktorý by zohľadňoval širokú škálu problémov rozličných inštitúcií, je nedoceniteľná (19). Transparentnosť, ktorú by zabezpečoval kontrolovateľný nestranný tretí subjekt, podnieti vnútroštátne orgány a vysoké školy, aby kládli dôraz na kvalitu, diferenciáciu a inteligentnú špecializáciu. Ako poznamenáva Komisia, „tento nestranne prevádzkovaný nástroj pomôže všetkým zainteresovaným stranám v oblasti vzdelávania pri výbere a prijímaní rozhodnutí“ (20).

5.6 Okrem toho „mapovanie“ môže účinne podporiť cezhraničnú mobilitu študentov, prednášajúcich, výskumníkov a profesorov, a navyše pomôcť zlepšiť úroveň výskumu vďaka vytvoreniu nových sietí, partnerstiev a súťaži medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v celej Európe.

5.7 Rada vyzdvihuje mobilitu študentov a výskumných pracovníkov – voľný obeh poznatkov – ako piatu slobodu. Programy EÚ na podporu cezhraničnej mobility študentov a výskumných pracovníkov sú už teraz úspešné. Treba však ešte skorigovať existujúce systémové nedostatky. „Tabuľka výsledkov v oblasti mobility“ je potrebná na odstránenie prekážok, ktoré bránia vzdelávacej mobilite.

5.8 Program Erasmus musí od študentov vyžadovať väčšie nasadenie. EHSV odporúča spustiť pilotný „semester mobility“ – 5. „bakalársky“ semester. Okrem toho musí byť program pre každého záujemcu cenovo dostupný. EHSV podporuje analýzu možného smerovania študentov v rámci mobility a návrhy Komisie, v súvislosti s Európskym systémom prenosu a zhromažďovania kreditov, ako aj pokiaľ ide o systém mobility na účely magisterského štúdia v rámci programu Erasmus.

5.9 Článok 179 ods. 1 ZFEÚ sa veľmi explicitne venuje problematike výskumu v EÚ (21). Medzinárodná mobilita výskumných pracovníkov je kľúčová. V dôsledku skrytého protekcionizmu príliš často pretrvávajú prekážky pre výskumníkov. Poškodzuje to európsku vedu a konkurencieschopnosť a navyše to znemožňuje národným inštitúciám vyťažiť čo najviac z európskej intelektuálnej rozmanitosti. EHSV rozhodne podporuje návrh Komisie zaviesť Európsky rámec pre kariéru vo výskume, ktorým sa posilní mobilita výskumných pracovníkov.

5.10 EHSV takisto víta európsky rámec pre štyri kariérne profily výskumných pracovníkov, ktorý Komisia vyvinula v spolupráci s odborníkmi z oblasti vzdelávania a podnikateľskej sféry. Tento rámec sa musí rozvinúť do otvoreného systému s cieľom vytvoriť čo najviac príležitostí.

5.11 EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť národné finančné a sociálne podmienky pre výskumných pracovníkov v spoločnom európskom rámci, aby sa odstránili zostávajúce prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu. Mali by sa vytvoriť celoeurópske odborné profily, a inštitúcie by mali byť nabádané na profesionalizáciu riadenia svojich ľudských zdrojov.

5.12 Činnosť Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) by sa mala rozšíriť, okrem iného s cieľom vytvárať stimuly pre ďalšie znalostné aliancie medzi podnikmi a univerzitami. Takisto by sa malo zintenzívniť úsilie v rámci iniciatív Marie Curie a v súvislosti s kvalitným rámcom pre stáže.

5.13 EÚ by sa mala stať vysokokvalifikovaným konkurentom a partnerom vo svetovom meradle. Vysokoškolské vzdelávanie zohráva v tomto procese dôležitú úlohu. EHSV preto plne súhlasí s rozhodnutím Rady vyzvať Komisiu, aby navrhla „špecifickú stratégiu internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania“ (22).

5.14 EHSV schvaľuje navrhované rámcové podmienky pre rozšírenie vzťahov s partnermi mimo EÚ, partnerstvá v oblasti mobility a zlepšenie podmienok pre študentov a výskumných pracovníkov z tretích krajín prostredníctvom smerníc EÚ a tabuľky na hodnotenie výsledkov (23). Obmedzenia týkajúce sa študentov a výskumných pracovníkov z krajín mimo Európy by sa mali zmierniť v snahe prilákať talenty a tvorivosť z celého sveta.

5.15 EHSV sa zasadzuje za to, aby sa v Rade diskutovalo o postavení európskeho vysokoškolského vzdelávania v celosvetovom kontexte a aby sa pri tejto príležitosti vymedzili aj nevyhnutné kvality na to, ako sa stať úspešným konkurentom a partnerom. Vzdelávacím inštitúciám by to mohlo pomôcť vytvoriť správne podmienky.

5.16 EHSV v mnohých svojich stanoviskách uviedol, že súhlasí s tým, aby sa pri navrhovaní finančného výhľadu na roky 2014 – 2020 kládol dôraz na inováciu a všetky aspekty inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť prínos európskych fondov.

5.17 V tejto súvislosti EHSV víta osobitný návrh Komisie zvýšiť prostriedky na financovanie programu Erasmus v rozpočte na roky 2014 - 2020 o 73 %, ako aj priame odkazy na (vysokoškolské) vzdelávanie v štrukturálnych fondoch.

5.18 EHSV nechce zachádzať do podrobností, pokiaľ ide o aktuálne čísla z hľadiska financií, súhlasí však so všeobecným názorom, že výdavky na vzdelávanie, výskum a inováciu a politiku súdržnosti pomáhajú vytvoriť perspektívne európske prostredie. V prípade potreby možno na tento účel využiť aj finančné prostriedky určené na „reštrukturalizáciu priemyselných zón“.

5.19 EHSV veľmi oceňuje zámer Komisie vytvoriť v roku 2012 skupinu na vysokej úrovni s rotujúcim mandátom na účely analýzy kľúčových tém modernizácie vysokoškolského vzdelávania. V tejto skupine musia mať široké zastúpenie vzdelávacie ustanovizne, akademická obec, podniky a sociálni partneri.

6.1 Je potrebné vyvíjať iniciatívy zamerané na profesionálny rast vo vysokoškolskom vzdelávaní, ako sú celoeurópske kurzy pre manažment a vedenie univerzít.

6.2 Odporúča sa, aby univerzity rozvíjali navzájom osobitné vzťahy – družobné partnerstvá v rámci Európy – aby sa mohli poučiť zo vzájomných praktických profesionálnych a manažérskych skúseností. Rovnako užitočné budú aj výmeny skúseností v rámci cezhraničných zoskupení univerzít a odborné konferencie a semináre.

6.3 Externé komisie pravidelne hodnotia vedecké a vzdelávacie výsledky univerzitných fakúlt alebo ustanovizní. EHSV odporúča, aby sa vysokokvalifikované medzinárodné zloženie týchto komisií stalo zaužívaným postupom.

6.4 Pokiaľ ide o pomer nákladov a výsledkov v oblasti vysokoškolského vzdelávania, EHSV odporúča, aby sa vykonala európska analýza administratívneho zaťaženia v existujúcich systémoch. Návrhy na zlepšenie by sa mali vypracovať na základe osvedčených postupov.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(3) Pozri najnovšiu analýzu University Autonomy in Europe II - the Scoreboard, European University Association, 2011, There is still a world to win (Nezávislosť univerzít v Európe II – hodnotiaca tabuľka, Európske združenie univerzít, 2011, Svet ešte nie je stratený).

(4) Hlava XII, Všeobecné a odborné vzdelávanie, mládež a šport, články 165 a 166.

(7) Závery Rady o modernizácii vysokoškolského vzdelávania, 28. – 29. novembra 2011.

(11) V rozpätí rokov 2000 – 2009 sa počet študentov vysokých škôl v EÚ zvýšil o 22,3 % na viac ako 19,4 milióna (pracovný dokument útvarov Komisie o vývoji v európskych systémoch vysokoškolského vzdelávania, SEC(2011) 1063 final, s. 16). To však nevypovedá nič o kvalite nadobudnutých kvalifikácií.

(12) COM(2011) 567 final, s. 8. Pozri tiež závery Rady z 28. - 29. novembra 2011, ktoré zdôrazňujú partnerstvá a spoluprácu s podnikovou sférou a inými súkromnými a verejnými subjektmi.

(21) Pozri presvedčivý návrh Towards a European framework for research careers (Vytvoriť Európsky rámec pre kariéru vo výskume), Európska komisia, 21. júla 2011.

(22) Závery Rady o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania, 11. mája 2010.