22.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 143/120

1.1

Cieľ digitálnej stratégie pre Európu vybudovať vysokorýchlostnú širokopásmovú digitálnu infraštruktúru pre všetkých s použitím tak pevných, ako aj bezdrôtových technológií si vyžaduje opatrenia na odstránenie problémových digitálnych miest, prekážok v dôsledku chýbajúceho prepojenia a technickej interoperability, ako aj existujúcich priepastných rozdielov medzi územiami a sociálnymi kategóriami na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.

Európska komisia v rámci svojom návrhu usmernení pre transeurópske telekomunikačné siete vypracovala zoznam projektov spoločného záujmu na rozvoj širokopásmových sietí a infraštruktúry digitálnych služieb s cieľom bojovať proti prekážkam rozvoja jednotného digitálneho trhu a chýbajúcim investíciám do širokopásmových sietí v Európe, ktoré sú v porovnaní s konkurenciou nedostatočné.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) preto súhlasí s rozhodnutím Európskej komisie spustiť plán Spájame Európu a najmä sa nazdáva, že jeho zameranie na širokopásmové siete je vo veľkej miere konkrétnou a pozitívnou odpoveďou na požiadavky obsiahnuté v digitálnej agende pre Európu a riešením problému nedostatočných investícií do širokopásmových sietí (1).

1.3

EHSV je presvedčený, ako už zdôraznil v mnohých svojich stanoviskách, že širokopásmové pripojenie pre všetkých je nielen nevyhnutnou podmienkou rozvoja moderných ekonomík, ale aj kľúčovým faktorom vytvárania nových pracovných miest, lepšej súdržnosti a blahobytu a digitálneho začlenenie ekonomicky a kultúrne znevýhodnených jednotlivcov a celých oblastí (2).

1.4

Definícia cieľov a priorít projektov spoločného záujmu je v súlade so základnou požiadavkou optimálne využívať finančné prostriedky a dosahovať presne stanovené ciele a predchádzať atomizácii finančných prostriedkov.

V tomto zmysle je veľmi dôležité, aby financované projekty boli v súlade aj s potrebou podporiť prepojenie a interoperabilitu vnútroštátnych sietí, bez ktorých by spoločný digitálny trh zostal nedobudovaný.

1.5

EHSV odporúča Komisii, aby bola maximálne pozorná a prísna pri kritériách výberu financovaných projektov, aby sa finančné prostriedky využívali na zabezpečenie transeurópskej pripojiteľnosti, na zvýhodnenie okrajových území, na pomoc MSP v prístupe k digitálnemu hospodárstvu a zlepšenie sociálnej súdržnosti. Ako odpoveď na tieto požiadavky by bolo vhodné, aby Komisia informovala inštitúcie a občanov a vypracúvala periodickú správu o čerpaní finančných prostriedkov.

1.6

EHSV vyjadruje určité rozpaky v súvislosti s nejasným obsahom článku 5, odseku 6, kde sa Komisii delegujú rozsiahle právomoci prijímať akty „upravujúce opis projektov spoločného záujmu uvedených v prílohe“. Potrebné je maximálne skrátiť posudzovanie politickej vhodnosti (pozri článok 5 ods. 7 písm. b), kde sa hovorí o „objavujúcich sa politických prioritách“ alebo lobistických tlakoch, a namiesto toho uprednostniť kritéria technologických inovácií, priadnej hodnoty a súladu s cieľmi. EHSV zdôrazňuje, že je vhodné, aby delegované akty boli časovo a tematicky presne ohraničené.

1.7

EHSV pokladá za dôležité, aby projekty, ktoré sa majú financovať, dodržiavali zásadu technologickej neutrality, ktorá je nevyhnutným predpokladom skutočne otvoreného internetu (3).

1.8

Finančné prostriedky sa musia využívať na riešenia sietí, ktoré budú otvorené a nediskriminačné umožňujúce vstup novým operátorom s účinnejšími technológiami cenovo prístupnými pre občanov a podniky.

1.9

EHSV okrem toho dúfa, že Komisia bude lepšie koordinovať prideľovanie finančných prostriedkov na základe nariadenia s prostriedkami na základe iných iniciatív a zabráni duplicite na jednej strane a vynechaniam na druhej strane.

1.10

Potrebné je čo najskôr uskutočniť mapovanie na európskej, národnej a regionálnej úrovni, ktoré si želá aj Komisia, aby sa zistili nevykryté miesta a podporili nové iniciatívy verejných a súkromných investorov.

1.11

Dôležité je aj otvorenie sa spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami na zvýšenie interoperability medzi príslušnými telekomunikačnými sieťami.

1.12

Nakoniec EHSV ešte raz potvrdzuje svoje presvedčenie, že teraz je už nevyhnutné prístup na internet zaradiť medzi univerzálne služby (4), a nazdáva sa, že je to jednou z priorít na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a dosiahnutie toho, že sa stane inkluzívnejšou. Kým sa splní tento prioritný cieľ, každý občan by mal v každom prípade mať zabezpečený verejný alebo súkromný prístup k širokopásmovému internetu za prijateľných finančných a udržateľných logistických podmienok.

2.1

Komisia prijala 29. júna 2011 nové usmernenia pre transeurópske telekomunikačné siete a zverejnila návrh nového viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 (5), ktorý zahŕňa vytvorenie nového integrovaného nástroja s názvom Spájame Európu (CEF) na investovanie do prioritných projektov EÚ v oblasti dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry. Celková suma finančných prostriedkov EÚ na spolufinancovanie s vysokou pridanou hodnotou predstavuje 50 miliárd eur, z ktorých je 9,2 miliardy určených na siete a digitálne služby, zatiaľ čo potreby sa odhadujú na minimálne 270 miliárd eur.

2.2

Komisia okrem toho navrhuje zaviesť európske dlhopisy (tzv. projektové dlhopisy) na zvýšenie atraktivity pre investovanie zo strany verejného alebo súkromného sektora a znížiť rizika pre investorov tretej strany. Finančné prostriedky rozpočtu EÚ sa takto použijú na poskytnutie kapitálu Európskej investičnej banke (EIB) na čiastočné krytie rizík, ktoré podstupuje pri spolufinancovaní projektov spĺňajúcich podmienky na financovanie. Rozpočet EÚ teda poskytne určitý druh záruky, aby EIB mohla financovať uvedené projekty, ale ostatné riziká musí niesť banka. V priebehu skúšobnej fázy (2012 – 2013) budú prevedené do EIB finančné prostriedky vo výške 20 miliónov, ktoré budú prerozdelené z nevyužitých úverov európskych programov v oblasti telekomunikácií, čo by podľa očakávania Komisie malo zmobilizovať ďalších verejných alebo súkromných investorov.

2.3

V usmerneniach pre transeurópske telekomunikačné siete Komisia stanovila niekoľko usmernení týkajúcich sa cieľov a priorít pre širokopásmové siete a infraštruktúru digitálnych služieb v oblasti telekomunikácie s cieľom:

2.4

Účelom nariadenia je odstrániť prekážky, ktoré bránia dobudovaniu jednotného digitálneho trhu tým, že sa podporí pripojiteľnosť k sieťam a prístup, vrátane cezhraničného, k infraštruktúram verejných digitálnych služieb. Cieľom je odstrániť problémy na strane ponuky, o ktorých svedčí veľký počet konkurzov podnikov a pokles investícií do širokého pásma a služieb verejného záujmu s nízkou návratnosťou (ide napríklad o elektronické zdravotníctvo, elektronický preukaz totožnosti, elektronické obstarávanie a ich cezhraničnú interoperabilitu). Aj dopyt po službách sa môže zvýšiť len vtedy, ak sa všetci občania budú môcť napojiť na digitálne siete.

2.5

Balík návrhov obsahuje inovatívne finančné nástroje, ktoré by pákovým efektom podporili verejné alebo súkromné investície a spolufinancovanie prostredníctvom subvencií do odvetví infraštruktúr s cieľom dosiahnuť do roku 2020 ciele digitálnej agendy pre Európu, teda plošné pokrytie 30 Mbps a pripojenie na internet s rýchlosťou nad 100 Mbps v minimálne 50 % domácností.

2.6

Priority projektov spoločného záujmu sú:

3.1

Komisia s cieľom vytvoriť synergie a strategickú víziu prvýkrát navrhuje jediný nástroj financovania pre tri odvetvia: dopravy, energie a telekomunikácií. Tento nový prístup je veľmi dôležitý a môže by vzorom aj pre opatrenia členských štátov v oblasti infraštruktúry. Tým, že nástroj na prepojenie Európy sleduje cieľ inteligentných, udržateľných a vzájomne úplne prepojených sietí okrem toho významne prispeje k dobudovaniu jednotného európskeho trhu. Nakoniec sa môžu získať ďalšie finančné prostriedky zo strany verejného a súkromného sektora, ak sa zvýši dôveryhodnosť infraštrukturálnych projektov a znížia ich rizikové profily.

3.2

V tomto novom scenári majú významnú úlohu širokopásmové siete a služby. EHSV už zdôraznil, že je dôležité zaručiť občanom primeraný prístup k širokopásmovému pripojeniu a zabezpečiť užívateľom maximum výhod vyplývajúcich z reálnej hospodárskej súťaže medzi operátormi a politických opatrení na podporu investícií do infraštruktúry a inovácie zo strany členských štátov (6).

3.3

Investície do telekomunikácií, najmä do širokopásmových sietí a infraštruktúry digitálnych služieb sú nutnou podmienkou inteligentného, ale aj udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu Únie. Vďaka tomuto finančnému úsiliu a tomuto vykonávaciemu nariadeniu je cieľ stanovený v digitálnej agende (do roku 2020 minimálne 30 Mbps pre všetkých a minimálne 50 % domácností 100 Mbps) menej vzdialený.

3.4

Rozhodnutie Komisie týkajúce sa nástroja Spájame Európu je končene pozitívnou odpoveďou na pochybnosti, ktoré vyjadril EHSV (7) v súvislosti s určitou „nejasnosťou a vágnosťou“ akčného plánu obsiahnutého v oznámení Digitálna agenda pre Európu a nedostatkom investícií do telekomunikačných sietí, ktorého príčinou sú slabé vyhliadky na zisk v prípade mnohých verejnoprospešných služieb a objektívne ťažkosti okrajových oblastí. Je to veľkou prekážkou vytvoreniu rýchleho, dostupného a udržateľného jednotného európskeho priestoru pre miestne orgány, občanov, podniky a neziskové organizácie.

3.5

EHSV už v mnohých svojich stanoviskách zdôraznil, že širokopásmové pripojenie pre všetkých je nielen nevyhnutnou podmienkou rozvoja moderných ekonomík, ale aj kľúčovým faktorom blahobytu a digitálneho začlenenie ekonomicky a kultúrne znevýhodnených jednotlivcov a celých oblastí (8). Treba pripomenúť, že už v oznámení z 20. marca 2006 (9) s názvom Preklenutie širokopásmových rozdielov sa uvádza, že „všeobecne rozšírený širokopásmový prístup je kľúčovou podmienkou rozvoja moderných ekonomík a dôležitým aspektom lisabonskej agendy”.

3.6

Na nutnosť silného európskeho úsilia v tejto oblasti jednomyseľne a dôrazne poukázalo aj prvé zhromaždenie digitálnej agendy, ktoré sa zišlo v Bruseli 16. a 17. júna 2011 a ktorému predsedala podpredsedníčka Komisie N. Kroes. Zúčastnilo sa na ňom vyše 1 000 zainteresovaných aktérov (10): dodávatelia obsahu, výrobcovia hardwaru, investori a telekomunikační operátori najvýznamnejších svetových firiem. Zúčastnení rečníci sa stotožnili s úsudkom Komisie, že existujúci model investovania do telekomunikácií nestačí na zavádzanie cenovo prístupných vysokokvalitných širokopásmových infraštruktúr (rýchle, stabilné, cenovo udržateľné, dostupné pre všetkých). V tejto súvislosti by bolo podľa EHSV zaujímavé dôkladnejšie preskúmať situáciu v Indii, kde federálna vláda oznámila, že do roku 2014 spojí 600 miliónov občanov širokopásmovým internetom prostredníctvom technologického mixu drôtového a bezdrôtového pripojenia. Rozsah tohto úsilia je porovnateľný s úsilím EÚ a táto indická iniciatíva by mohla byť zdrojom osvedčených postupov prostredníctvom stretnutí EÚ a Indie za okrúhlym stolom, ktoré organizuje výbor (11).

4.1

Medzi projektmi spoločného záujmu, ktoré Komisia považuje za vhodné na financovanie z týchto fondov sú: transeurópske vysokorýchlostné pripojenia pre orgány verejnej správy, cezhraničné poskytovanie služieb elektronickej verejnej správy na základe plne interoperabilnej elektronickej identifikácie a autentizácie (postupy pri zakladaní podnikov, cezhraničné výberové konania, elektronické súdnictvo, elektronické zdravotníctvo, najmä služby rádiologickej diagnostiky na diaľku), prístup na diaľku ku kultúrnemu dedičstvu, bezpečný internet pre maloletých a chránený proti podvodom v elektronickom obchode, inteligentné energetické služby.

4.2

Tieto projekty prispievajú k hospodárskemu rastu a podporujú rozvoj jednotného trhu tým, že zvyšujú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, vrátane malých a stredných podnikov, zlepšujú každodenný život občanov, podmienky pre činnosť podnikov a verejnej správy, a to prostredníctvom podpory prepojenia a interoperability vnútroštátnych telekomunikačných sietí, ako aj prístupu k takýmto sieťam.

4.3

Komisia už dávnejšie odhalila hlavné prekážky úspešného dosiahnutia cieľov Digitálnej agendy pre Európu (12) (jednej zo siedmych hlavných iniciatív stratégie Európa 2020). V tejto súvislosti EHSV konštatoval, že „neprimeraná realizácia politických iniciatív ešte viac posilnila stagnáciu európskeho digitálneho hospodárstva spôsobenú fragmentáciou a nedostatočnými investíciami“ (13).

4.4

S návrhom Komisie sa možno stotožniť v tom, že členské štáty musia spustiť iniciatívy na sprístupnenie integrovanej siete užitočných obsahov a služieb občanom, aj keď tento návrh ešte neuvažuje o možnosti európskej elektronickej totožnosti (eID) pre každého občana s cieľom uľahčiť poskytovanie elektronických služieb a obchodovania on-line, ktoré už boli predmetom konkrétneho odporúčania EHSV (14).

4.5

Finančný nástroj, ktorý vybrala Komisie, môže vyriešiť problém, ktorý doteraz obmedzoval možnosti silnej infraštruktúry. Využitie len štrukturálnych fondov a programu pre konkurencieschopnosť a inovácie na infraštruktúru digitálnych služieb len formou pilotných projektov by nevytvorilo dostatočnú kritickú masu na významné šírenie digitálnych služieb. V súčasnosti sú investície do širokopásmového pripojenia v mnohých regiónoch z dôvodu chýbajúcej konkurencii a vysokému trhovému riziku nedostatočné, verejné služby sú málo rozvinuté a nie sú interoperabilné, pretože technické riešenia sú veľmi rôznorodé. Ak sa aj ďalej pôjde touto cestou, nedosiahneme skutočný jednotný digitálny trh a veľa európskych občanov bude vylúčených z digitálneho sveta.

4.6

EHSV pokladá za dôležité, aby projekty, ktoré sa majú financovať, dodržiavali zásadu technologickej neutrality, ktorá je nevyhnutným predpokladom skutočne otvoreného internetu (15).

4.7

EHSV okrem toho už niekoľko rokov zdôrazňuje svoje presvedčenie, že teraz je už nevyhnutné prístup na internet zaradiť medzi univerzálne služby (16). EHSV znovu konštatuje, že Komisia sa vyhýba tejto dôležitej otázke, pretože členka Komisie Neelie Kroes pri prieskume rozsahu univerzálnych služieb vylúčila možnosť zaradiť mobilné telekomunikačné služby a vysokorýchlostné pripojenie medzi univerzálne služby (17). Komisia k tomuto záveru dospela na základe verejnej diskusie, ktorá začala v marci 2010 a z ktorej vyplynulo, že v niektorých členských štátoch, kde sú tieto služby ešte málo rozvinuté, by to znamenalo veľkú záťaž pre činnosť podnikov a malo by to vplyv na ceny pre spotrebiteľov.

4.8

Prekvapuje, že Komisia síce prejavuje veľké pochopenie pre nutnosť rozhodného kvalitatívneho posunu Únie v oblasti infraštruktúry, je však zatiaľ veľmi opatrná, pokiaľ ide o možnosť prispôsobiť právny predpis o univerzálnych službách v telekomunikáciách, ktorý je z roku 2002 (18).

EHSV síce chápe hospodárske ťažkosti, na ktoré upozornila Komisia, ale opätovne zdôrazňuje, že kým sa dosiahne tento prioritný cieľ, čo sa musí stať čo najskôr, každý občan musí mať zabezpečený verejný alebo súkromný prístup k širokopásmovému internetu za prijateľných finančných a udržateľných logistických podmienok.