22.5.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 143/94

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov“

COM(2011) 813 final – 2011/0390 (CNS)

2012/C 143/18

Spravodajca: Wolfgang GREIF

Rada sa 12. decembra 2011 rozhodla podľa článku 100 ods. 2 a podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov“

COM(2011) 813 final – 2011/0390 (CNS).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 25. januára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 478. plenárnom zasadnutí 22. a 23. februára 2012 (schôdza z 22. februára 2012) prijal 111 hlasmi za, pričom 1. člen hlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Požiadavky a odporúčania

1.1 Vyhliadky na trhu práce sú v štvrtom roku finančnej krízy v celej Európe stále pochmúrnejšie. EHSV je vážne znepokojený tým, že vzhľadom na politické podmienky riešenia krízy zamerané na úsporné opatrenia, ktoré sa v súčasnosti v EÚ presadzujú, asi nebude možné dosiahnuť ciele v oblasti zamestnanosti stanovené v stratégii Európa 2020 v rámci priority „Inkluzívny rast“. Súčasné zavádzanie úsporných programov v EÚ v sebe skrýva nebezpečenstvo urýchlenia navzájom sa posilňujúceho poklesu a ďalšieho zhoršovania vyhliadok na rast, čo bude mať zároveň negatívny vplyv na dopyt na vnútornom trhu ako poslednú oporu konjunktúry, rovnako ako na stabilizáciu a vytváranie pracovných miest.

1.2 Európa sa v najbližších rokoch dostane do mimoriadne napätej situácie v oblasti zamestnanosti. Určité skupiny sú nepomerne viac postihnuté: mladí ľudia, ľudia s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnaní, osoby prisťahovaleckého pôvodu, Rómovia, osamelí rodičia. Aby sa proti tomu dalo bojovať, sú potrebné urýchlené cieľavedomé investície na európskej a národnej úrovni s výrazným účinkom na zamestnanosť, ktoré by sa mali realizovať koordinovane, ak sa majú zvýšiť účinky politiky zamestnanosti.

1.3 Vzhľadom na zhoršujúcu sa nezamestnanosť mladých ľudí a pretrvávajúci veľký počet dlhodobo nezamestnaných osôb predkladá EHSV nasledujúce politické odporúčania k uskutočňovaniu usmernení pre zamestnanosť:

—

Okrem cieľa na dosiahnutie všeobecnej miery zamestnanosti v rámci celej EÚ by sa mali v budúcnosti stanoviť merateľné ciele EÚ aj pre osobitné cieľové skupiny, ako sú dlhodobo nezamestnaní, ženy, starší ľudia a najmä mladí ľudia (boj proti nezamestnanosti, zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti). Ďalekosiahly presun stanovovania konkrétnych cieľov v oblasti politiky zamestnanosti na úroveň členských štátov sa doteraz veľmi neosvedčil.

—	V tejto súvislosti treba zvážiť najmä ukazovateľ podstatného zníženia počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní a nezúčastňujú sa ani na vzdelávaní či odbornej príprave (tzv. NEET).

—

EHSV víta návrh Komisie na tzv. „ochranu mládeže“, podľa ktorej majú členské štáty zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia mali do štyroch mesiacov po ukončení školy zamestnanie, pokračovali vo vzdelávaní, resp. boli zapojení do aktivačných opatrení a opatrení na začlenenie do trhu práce. V rámci národných plánov reforiem je potrebné sformulovať príslušné konkrétne opatrenia.

—

Krajinám, v ktorých je situácia mladých ľudí na trhu práce obzvlášť napätá a ktoré musia zároveň plniť reštriktívne rozpočtové ciele, by sa mal uľahčiť prístup k prostriedkom z fondov EÚ na opatrenia v zmysle „ochrany mládeže“ (zjednodušenie využívania prostriedkov až po dočasné prerušenie vnútroštátneho spolufinancovania).

—

Napriek napätej rozpočtovej situácii v členských štátoch je potrebné ponechať poskytovanie vnútroštátnych a európskych finančných prostriedkov na vzdelávanie a zamestnanosť mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí a tam, kde je to nutné, sa musí ešte zvýšiť. V tomto zmysle sa v novom finančnom pláne od roku 2014 musí zabezpečiť dostatok prostriedkov z ESF, ale aj z iných fondov EÚ na iniciatívy zamerané na mládež.

—	Vo všetkých krajinách EÚ je potrebné preskúmať a prípadne zlepšiť podmienky prístupu k poskytovaniu podpory nezamestnaným mladým, ako i dlhodobo nezamestnaným ľuďom, ktorí si hľadajú prácu resp. miesto v odbornej príprave. Odporúča sa zahrnúť príslušné ciele do národných programov reforiem.

—

EHSV neodporúča nadmerne zapájať mládež do pracovného procesu nestabilným a neperspektívnym spôsobom: namiesto spoliehania sa na neisté formy zamestnania a nestabilné pracovné zmluvy je potrebné zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia, že zamestnávanie na dobu určitú a slabo platené pracovné miesta so zlým sociálnym zabezpečením sa nestanú pravidlom.

—

EHSV členským štátom odporúča, aby venovali mimoriadnu pozornosť vytváraniu inkluzívnych medzitrhov práce, na ktorých by sa z verejných prostriedkov vytváralo primerané množstvo pracovných miest na dobu určitú tak, aby si dlhodobo nezamestnaní udržali pracovné návyky a zvýšili svoje zručnosti a znalosti. Zabráni sa tým rastu pracovnej chudoby a umožní to hladký prechod takto zamestnaných na otvorený trh práce v pokrízovom období.

—

Čo sa týka iniciatívy Komisie v oblastí stáží, EHSV podporuje zodpovedajúci európsky rámec kvality s cieľom podporiť pracovné stáže záväznými zmluvami. Malo by sa preskúmať, či by sa duálny systém výučby v odbornej príprave a vzdelávaní, ktorý niektoré krajiny už dlhší čas s úspechom praktizujú, nedal sčasti preniesť do iných krajín.

2. Úvod

2.1 Rada Európskej únie sa 21. októbra 2010 rozhodla, že ponechá nové usmernenia pre politiky zamestnanosti až do roku 2014 nezmenené, aby sa hlavná pozornosť sústredila na ich vykonávanie. Ich aktualizácia by sa mala obmedziť na minimum.

2.2 Napriek tomu EHSV považuje každoročnú konzultáciu podľa článku 148 ods. 2 ZFEÚ za príležitosť vrátiť sa k téme uplatňovania usmernení, aby

—	sa venoval otázke, či je možné v kontexte aktuálnych trendov na trhoch práce a politických podmienok riešenia krízy, ktoré sa v súčasnosti v EÚ presadzujú, pokročiť v dosahovaní stanovených cieľov,

—	sa okrem toho zameral najmä na vyhrocujúcu sa situáciu týkajúcu sa nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti a v tejto súvislosti predložil naliehavo potrebné politické odporúčania.

2.3 EHSV vyjadruje svoje uspokojenie nad tým, že pri konečnom sformulovaní usmernení v roku 2010 boli do znenia rozhodnutia Rady zahrnuté viaceré jeho návrhy (1), súčasne však konštatuje, že ostatné ním zdôraznené nedostatky neboli zohľadnené. Preto sa vracia k niektorým kľúčovým pripomienkam zo svojho stanoviska, ktoré sú stále nanajvýš platné. Okrem iného skonštatoval, že:

—	usmernenia v kontexte krízy dostatočne neodrážajú boj proti nezamestnanosti ako najvyššiu prioritu,

—	nové usmernenia sú poznačené výrazne oslabeným európskym prístupom, keďže okrem niekoľkých európskych základných cieľov úplne prenechávajú formulovanie cieľov politiky zamestnanosti členským štátom,

—	okrem cieľa na všeobecné dosiahnutie miery zamestnanosti v rámci celej EÚ by sa mali stanoviť merateľné ciele EÚ aj pre osobitné cieľové skupiny, ako sú dlhodobo nezamestnaní, ženy, starší ľudia a tiež mladí ľudia,

—	navyše je nutné stanoviť tiež ciele EÚ, o. i. aj v oblasti rodovej rovnosti, boja proti dlhodobej nezamestnanosti, proti pracovným pomerom s nedostatočným sociálnym zabezpečením, proti nezamestnanosti mladých ľudí a chudobe detí a mladistvých,

—	usmernenia neobsahujú žiadne konkrétne vyjadrenia ku kvalite pracovných miest.

2.4 Toto stanovisko sa uvedenými bodmi zaoberá v kontexte aktuálnych trendov na európskych trhoch práce v čase prebiehajúcej hospodárskej krízy.

3. Stále napätejšia situácia v oblasti zamestnanosti v dôsledku krízy

3.1 Z finančnej krízy sa vyvinula zásadná hospodárska, dlhová a sociálna kríza (2). Z oficiálnych kruhov sa ozýva konštatovanie, že oživenie hospodárstva v EÚ je na konci. Aj vyhliadky na trhu práce sú stále pochmúrnejšie (3). Dôsledky krízy sa vyostrujú – nielen z dôvodu hospodárskeho poklesu v mnohých členských štátoch EÚ, ale predovšetkým aj preto, lebo väčšina vlád reaguje na tzv. dlhovú krízu, ktorá vznikla o. i. na základe masívnej deregulácie finančných trhov v posledných rokoch, stupňujúcimi sa úspornými opatreniami a snaží sa tak upokojiť finančné trhy. Takmer vo všetkých krajinách EÚ je v rámci uplatňovania nedávno upravených pravidiel hospodárskeho riadenia v eurozóne a mimo nej stredobodom nadchádzajúcej konsolidácie znižovanie deficitu verejných financií s čiastočne citeľnými zásahmi do verejných výdavkov zameraných na obmedzenie sociálnych výdavkov a verejných služieb (4). Táto politika obmedzuje príležitosti na trhu práce v neposlednom rade tým osobám, ktoré už doteraz patrili k znevýhodneným skupinám.

3.2 Európa bude v tejto súvislosti v najbližších rokoch zažívať mimoriadne napätú situáciu v oblasti zamestnanosti. V štvrtom roku finančnej a hospodárskej krízy pokračuje zhoršovanie vyhliadok na zamestnanie. Napriek úsiliu na podporu konjunktúry ako prvej reakcie na krízu a napriek hospodárskemu oživeniu v jednotlivých členských štátoch EÚ vzrástla nezamestnanosť v EÚ v rokoch 2008 až 2011 zo 6,9 % na 9,4 % (5).

3.3 Dnes je bez práce viac ako 22 miliónov ľudí v celej EÚ, pričom v rámci nej existujú veľké rozdiely. Miera nezamestnanosti sa v 2. štvrťroku 2011 pohybuje od menej než 5,5 % v Rakúsku, Luxembursku a Holandsku až po viac než 14 % v Írsku, Litve, Lotyšsku a Grécku a 21 % v Španielsku. Mladí ľudia sú ešte oveľa viac postihovaní nezamestnanosťou. Vo viacerých krajinách – nielen na juhu Európy – sa situácia znepokojivo vyhrotila: miera nezamestnanosti sa zdvojnásobila v Španielsku, Írsku a – vychádzajúc z nízkej úrovne – aj v Dánsku; v pobaltských krajinách sa dokonca strojnásobila. Iba v Nemecku a Luxembursku nezamestnanosť do roku 2010 klesala. Napriek stúpajúcej nezamestnanosti bol v niektorých krajinách zaznamenaný aj nárast voľných pracovných miest. Na základe demografického vývoja, ako aj pretrvávajúcich štrukturálnych zmien je treba počítať s tým, že sa tento paradox v nasledujúcich rokoch ešte vyostrí.

—	Mladí ľudia a pracovníci s nízkou kvalifikáciou boli počas krízy obzvlášť postihnutí rastom nezamestnanosti, pričom obe skupiny boli už predtým výrazne nad priemerom.

—	Miera nezamestnanosti osôb s nízkou úrovňou vzdelania bola v 2. štvrťroku 2011 na úrovni 16,3 %, u osôb so stredným a vysokoškolským vzdelaním na úrovni 8,6 %, resp. 5,3 %.

—

Miera nezamestnanosti mužov i žien všetkých vekových skupín narástla. V 2. štvrťroku 2011 dosahovala 9,4 %, resp. 9,5 %. V prvej fáze krízy rástla miera nezamestnanosti mužov rýchlejšie, pretože vo väčšej miere boli postihnuté odvetvia, v ktorých dominujú muži (napr. spracovateľský a stavebný priemysel). V druhej fáze stúpala prudšie nezamestnanosť žien, pretože v dôsledku prijatých úsporných opatrení boli postihnuté oblasti, v ktorých majú prevahu ženy (napr. služby, verejný sektor).

—	Migrujúci pracovníci, ktorí už pred krízou vykazovali vyššiu mieru nezamestnanosti, než je priemer, sú nadmerne postihnutí nárastom nezamestnanosti. Ich miera nezamestnanosti dosahovala v 2. štvrťroku 2011 výšku 16,3 %.

—

Dlhodobá nezamestnanosť (viac než 12 mesiacov), ktorá z dôvodu veľkého počtu nových nezamestnaných štatisticky dočasne výrazne klesla, dosiahla v 2. štvrťroku 2011 v priemere EÚ opäť predkrízových 43 %. Krajiny, ktoré kríza postihla silno a skoro (Španielsko, Írsko, pobaltské krajiny), vykazovali oproti roku 2008 silný nárast. V dôsledku stagnujúceho dopytu zaznamená táto skupina v blízkej budúcnosti výrazný nárast.

3.4 V súvislosti s tým, že nezamestnanosť mladých ľudí nadobudla znepokojivé rozmery už pred krízou, EHSV už poukázal na to, že sa teraz stala jedným z najhrozivejších problémov na európskom trhu práce (6). Vo všeobecnosti sa dramaticky zvýšila a v súčasnosti dosahuje v rámci EÚ takmer 21 %. Viac ako 5 miliónov mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov je dnes bez práce alebo bez miesta v programe odbornej prípravy, čo sa spája s nesmiernymi individuálnymi, spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami: podľa aktuálnych odhadov Eurofoundu vznikajú v dôsledku vylúčenia mladých ľudí z trhu práce náklady vo výške viac než 100 miliárd EUR ročne (7). V Grécku a Španielsku je viac ako 40 % mladých ľudí bez práce, v Lotyšsku, Litve a na Slovensku takmer každý tretí.

—

Dôvodom na obavy z nezamestnanosti mládeže sú dva ukazovatele: miera nezamestnanosti (8) a miera NEET, ktoré obe narástli. Ukazovateľ NEET je obzvlášť zaujímavý preto, lebo informuje o situácii mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave („Not in Employment, Education or Training“).

—

Medzi jednotlivými členskými štátmi možno konštatovať výrazné rozdiely: najlepšia situácia je v Dánsku, Holandsku, Slovinsku a Rakúsku, kde je miera nezamestnanosti menšia než 7 %, zatiaľ čo situácia v Taliansku a Bulharsku s mierami 19,1 % a 21,8 % je obzvlášť ťažká. Priemer EÚ–27 predstavoval v roku 2010 12,8 %. Zdá sa, že pre krízu sa miera NEET zhoršila najmä v Španielsku, Írsku, Litve, Estónsku a Lotyšsku.

—

Osoby, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku, tvoria ďalšiu kategóriu ľudí, u ktorých je v dôsledku nízkej úrovne vzdelania vysoké riziko, že sa stanú nezamestnanými. Napriek skutočnosti, že sa miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v niektorých krajinách (napr. v Španielsku, Portugalsku, Estónsku, Lotyšsku a Spojenom kráľovstve) počas krízy znížila, v roku 2010 dosahovala v európskom priemere 14,1 %, čo je výrazne viac než 10 %, ktoré sú cieľom podľa stratégie Európa 2020 (9). Rozdiely medzi krajinami sú veľké: v Portugalsku a Španielsku dosahuje táto miera vyše 28 % a miera predčasného ukončenia školskej dochádzky na Malte je takmer 37 %, zatiaľ čo na Slovensku, v Českej republike a v Slovinsku je pod hranicou 5 % (10).

3.5 Tento vývoj miery nezamestnanosti sa odráža aj v miere zamestnanosti, ktorá počas krízy badateľne klesla: v priemere EÚ u osôb vo veku 20 až 64 rokov zo 70,5 % v 2. štvrťroku 2008 na 68,9 % v 2. štvrťroku 2011. Už pri schvaľovaní usmernení v roku 2010 bolo jasné, že bude potrebné celé desaťročie, kým sa obnoví asi 10 miliónov pracovných miest, ktoré zanikli od vypuknutia krízy. Odvtedy sa situácia veľmi nezlepšila. V priemere EÚ možno konštatovať medzi 2. štvrťrokom 2010 a 2. štvrťrokom 2011 len minimálny rast zamestnanosti; niektoré krajiny zaznamenali v poslednom roku výrazný rast (Estónsko, Litva, Lotyšsko a Malta), v iných zamestnanosť naďalej výrazne klesá (Grécko, Bulharsko, Slovinsko a Rumunsko). Celkovo sú krajiny EÚ od dosiahnutia základného cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je všeobecná miera zamestnanosti na úrovni 75 % (pre osoby vo veku 20 až 64 rokov), ešte stále ďaleko (11). Počas hospodárskej krízy boli mladí ľudia nielen oveľa viac postihnutí nezamestnanosťou než všetky ostatné vekové skupiny, ale aj miera ich zamestnanosti klesla oveľa viac.

3.6 Primerane k vývoju počas lisabonskej fázy pokračoval aj počas krízy postupný nárast počtu zamestnaní na čiastočný úväzok. So zreteľom na výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami sa miera zamestnanosti na čiastočný úväzok v EÚ zvýšila zo 17,6 % celkovej zamestnanosti v 2. štvrťroku 2008 na 18,8 % v 2. štvrťroku 2011.

—	Podiel žien pracujúcich na čiastočný úväzok je neúmerne vysoký s priemernou mierou 31,6 % v 2. štvrťroku 2011 v porovnaní s 8,1 % u mužov.

—	Tento jav postihuje mladých pracovníkov oveľa viac než pracovníkov stredného veku a starších pracovníkov, keďže miera zamestnanosti na čiastočný úväzok v rámci EÚ sa u nich zvýšila.

—	Zamestnanosť na čiastočný úväzok okrem toho viac vzrástla medzi pracovníkmi s najnižšou úrovňou vzdelania.

—	Počas krízy krátkodobá práca umožňuje udržiavať kontakt s trhom práce a poskytuje dobrú východiskovú pozíciu na prechod k pokrízovej plnej zamestnanosti.

—

Počas krízy však značne vzrástol aj počet zamestnancov nedobrovoľne pracujúcich na čiastočný úväzok (12). V krajinách, ktoré kríza postihla najsilnejšie (pobaltské krajiny, Španielsko, Írsko), vzrástla miera nedobrovoľnej zamestnanosti na čiastočný úväzok medzi rokmi 2008 a 2010 viac, než je priemer. Zamestnanosť žien na čiastočný úväzok je z dôvodu ich starostlivosti o deti alebo o dospelých, ktorí nemôžu pracovať, v mnohých krajinách stále vysoká.

3.7 Počet pracovných zmlúv na dobu určitú stúpol v 2. štvrťroku 2007 v EÚ na maximálnu hodnotu 14,6 %. Údaje z prieskumu pracovných síl v EÚ zahŕňajú do tejto kategórie aj dočasných agentúrnych pracovníkov, okrem prípadu, keď existuje písomná pracovná zmluva na dobu neurčitú (13). Keďže pracovníci v pracovnom pomere na dobu určitú a dočasní agentúrni pracovníci boli počas krízy vážne postihnutí nezamestnanosťou, klesol ich podiel v 2. štvrťroku 2009 celkovo na minimálnu úroveň 13,5 %. Najnovší nárast na 14,2 % v 2. štvrťroku 2011 ukazuje, že podniky majú tendenciu znovu zamestnávať pracovníkov na základe zmlúv na dobu určitú a tiež prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania. Z toho je zrejmé najmä to, že zamestnávatelia majú malú dôveru v trvácnosť hospodárskeho oživenia a snažia sa na situáciu reagovať.

—

Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú z hľadiska rozsahu zamestnávania na dobu určitú značné: zatiaľ čo v niektorých stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch, ako je Rumunsko, Bulharsko, Litva a Estónsko, je táto miera pod 5 %, vykazuje Portugalsko, Španielsko a Poľsko mieru vo výške približne 23 – 27 %.

—

Pravdepodobnosť pracovného pomeru na dobu určitú je u mladých pracovníkov (vo veku 15 až 24 rokov) zďaleka najvyššia (v roku 2010 to bolo 42,2 %). Platí to pre takmer všetky štáty. Do určitej miery sa v mnohých oblastiach stalo bežným, že mladí ľudia vstupujú najprv do pracovného pomeru na dobu určitú. Často je to však nedobrovoľné. To je jedným z dôvodov dramatického zhoršenia situácie mladých ľudí na trhu práce počas krízy.

—	Navyše je na dobu určitú zamestnaných asi 20 % pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, čo je miera, ktorá je oveľa vyššia než u pracovníkov so strednou a vysokou kvalifikáciou (asi 12 – 13 %).

—	Podiel pracovníkov nedobrovoľne zamestnaných na dobu určitú narástol medzi rokmi 2008 a 2010 asi o 2 %. Tento jav je možné pozorovať najmä v Litve a Írsku, dvoch krajinách najviac postihnutých krízou, ako aj v Českej republike, Dánsku a vo Veľkej Británii.

3.8 Chudoba tých, ktorí sú zamestnaní: Z údajov Eurostatu za rok 2009 vyplýva, že tak zamestnancom v pracovnom pomere na dobu určitú, ako aj zamestnancom na čiastočný úväzok, ale tiež mladým ľuďom a osamelým rodičom hrozí väčšie riziko, že napriek zamestnaniu upadnú do chudoby, než pracovníkom s pracovným pomerom na dobu neurčitú a na plný úväzok.

—	U mladších pracovníkov (vo veku 18 – 24 rokov) existuje oveľa väčšie riziko chudoby napriek tomu, že pracujú (14), než je to priemerne v prípade skupiny 25 až 64-ročných vo viacerých členských štátoch EÚ.

—

Podobne sú aj osamelí rodičia, ktorí sa práci na čiastočný úväzok často nemôžu vyhnúť, a nízko kvalifikovaní pracovníci nielen neprimerane silno postihnutí fenoménom práce na dobu určitú a na čiastočný úväzok a zároveň majú nadmerné zastúpenie aj medzi pracovníkmi so slabo platenou prácou na plný úväzok, čo sa odráža vo vyššom podiele v skupine chudobných pracujúcich.

4. Politika úsporných opatrení v celej EÚ zhoršuje situáciu na trhu práce a sťažuje dosiahnutie cieľov politiky zamestnanosti

4.1 Súčasné zavádzanie úsporných programov v EÚ môže urýchliť navzájom sa posilňujúci pokles a ďalšie zhoršovanie vyhliadok na rast. Keďže sa v niektorých krajinách nevenuje zároveň dostatočná pozornosť potrebným štrukturálnym reformám a neotvárajú sa žiadne nové možnosti rastu, má znižovanie výdavkov negatívny vplyv na dopyt na vnútornom trhu ako poslednú oporu konjunktúry a vedie ku klesajúcim daňovým príjmom a narastajúcim sociálnym výdavkom. Hrozí ďalší nárast rozpočtových deficitov, a tým zvyšovanie hospodársko-politickej nespôsobilosti čoraz vyššieho počtu štátov EÚ. Táto cesta zamerania sa v rámci konsolidácie rozpočtu prevažne na úsporné opatrenia je nielenže zo sociálneho hľadiska povážlivá, ale oslabuje aj možnosť výhľadového hospodárskeho oživenia. EHSV je vážne znepokojený tým, že týmito opatreniami sa kríza nedá prekonať a nebude ani možné dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ v oblasti zamestnanosti.

4.2 EHSV opakuje svoju požiadavku, aby bol schválený ďalší plán hospodárskej obnovy Európy rádovo vo výške ďalších 2 % HDP, ktorý by mal rozsiahly účinok na trh práce (15). Okrem dodatočných investícií na vnútroštátnej úrovni, ktoré by sa mali využívať koordinovanejšie, ak sa majú zvýšiť účinky politiky zamestnanosti, je potrebné určiť európske investičné projekty. Plánované výdavky v objeme 1 % by sa mali vzťahovať na investície s vysokým účinkom na zamestnanosť a ďalej výslovne na opatrenia politiky trhu práce, ktoré môžu mať v závislosti od situácie na trhu práce v jednotlivých krajinách EÚ rôznu podobu.

4.3 Štátne rozpočty sa nebudú môcť použiť na všetko, od záchrany bánk cez investície do sociálnej oblasti a do inovácií až po podporu podnikov. Podľa EHSV je v rámci inteligentnej konsolidácie rozpočtov okrem škrtov vo výdavkoch, ktoré by mali byť sociálne prijateľné, nevyhnutné nájsť nové zdroje príjmov. Je potrebné najmä posilniť daňovú základňu v členských štátoch. Okrem toho by sa mali kompletne prehodnotiť daňové systémy, pričom sa bude musieť zároveň zohľadniť aj otázka príspevkov rôznych druhov príjmov a majetku. To sa má uskutočniť súčasne so zvýšením účinnosti a účelnosti verejných výdavkov.

4.4 Podľa názoru EHSV nesmú úsporné opatrenia zvyšovať riziko chudoby a ďalej stupňovať nerovnosti, ktoré už narástli v posledných rokoch. Pri všetkých opatreniach na riešenie krízy je však potrebné zabezpečiť, aby neboli v rozpore s oživením dopytu a zamestnanosti počas krízy a po nej a so zmiernením negatívnych vplyvov v sociálnej oblasti. Členské štáty pritom musia dbať na to, aby opatrenia na prekonanie hospodárskej krízy a zníženie štátneho dlhu neohrozili verejné investície do politiky trhu práce a do vzdelávania a odbornej prípravy. EHSV požaduje účinné hodnotenia sociálneho vplyvu s cieľom preskúmať, ako je možné dosiahnuť cieľ EÚ otvoriť do roku 2020 najmenej 20 miliónom ľudí cestu z chudoby a sociálneho vylúčenia.

4.5 Úsporné opatrenia sa najtvrdšie dotýkajú v prvom rade ľudí, ktorí sú závislí od štátnych sociálnych dávok, medzi nimi aj pracovníkov s neistým zamestnaním a iných znevýhodnených skupín na trhu práce. Najviac sú nezamestnanosťou postihnutí spravidla aj tí ľudia, ktorí majú sťažený a obmedzený prístup k poskytovaniu podpory. Preto sú potrebné dostatočné, účinné a udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia, pričom sa musí osobitná pozornosť venovať najviac postihnutým a znevýhodneným skupinám na trhu práce (okrem iného mladým ľuďom, migrantom, Rómom, osobám so zdravotným postihnutím, osamelým rodičom, osobám s nízkou kvalifikáciou).

4.6 Čo sa týka problémov, ktorým čelia pracovné trhy v súvislosti so starnutím obyvateľstva v Európe, EHSV k nim zaujal nedávno postoj a pritom skonštatoval, že zďaleka najúčinnejšia stratégia spočíva v čo najväčšom využívaní existujúceho potenciálu zamestnanosti. To sa dá dosiahnuť iba cielenou politikou rastu a uskutočňovaním politiky, ktorá vytvára príležitosti na účasť na trhu práce. Táto politika zahŕňa úpravu pracovnej sféry zohľadňujúcu vek pracovníkov, rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy, vytváranie kvalitných a produktívnych pracovných miest, zaistenie výkonného systému sociálneho zabezpečenia, rozsiahle opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života atď. (16) Okrem toho je potrebné v plnej miere využívať potenciál „striebornej ekonomiky“.

5. Požiadavky a odporúčania k otázkam zamestnanosti mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí

5.1 Stanovenie ambicióznych cieľov EÚ týkajúcich sa zamestnanosti mladých ľudí

5.1.1

V existujúcich usmerneniach sa nachádza ukazovateľ zníženia počtu mladých ľudí, ktorí nemajú prácu, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa ani na odbornej príprave (NEET). Napriek tomu, že členské štáty diverzifikovali svoje opatrenia podľa rôznych osobitostí podskupín NEET, pričom sa pozornosť venovala najmä skupinám s určitým znevýhodnením (17), stále chýbajú konkrétne ciele, pokiaľ ide o boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a zlepšenie ich zamestnanosti. EHSV opakuje svoju požiadavku, aby bola táto kľúčová otázka v usmerneniach jasnejšie vyjadrená, predovšetkým tým, že sa doplnia merateľné európske ciele v oblasti zamestnanosti mladých ľudí: najmä 1) cieľ významného zníženia nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj 2) maximálna lehota štyroch mesiacov na aktiváciu mladých ľudí, ktorí si hľadajú pracovné, resp. učňovské miesta. Ponechanie stanovenia špecifických cieľov v oblasti zamestnanosti mládeže na úrovni členských štátov nebolo veľmi účinné, vo svojich národných programoch reforiem formulovalo takéto ciele len niekoľko krajín (18).

5.2 Členské štáty by mali dôsledne uplatňovať „ochranu mládeže“ v oblasti NEET

5.2.1

EHSV vyjadruje svoje uspokojenie nad tým, že jeho požiadavka, podľa ktorej majú členské štáty zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia mali do štyroch mesiacov po ukončení školy zamestnanie, pokračovali vo vzdelávaní, resp. boli zapojení do aktivačných opatrení a opatrení na začlenenie do trhu práce, bola v podobe návrhu na záruku „ochrany mládeže“ zahrnutá do hlavnej iniciatívy „Mládež v pohybe“ (19). EHSV sa v tejto súvislosti v plnej miere pripája k požiadavkám Komisie, aby členské štáty v čo najkratšom čase určili prekážky. V rámci národných plánov reforiem je potrebné sformulovať príslušné konkrétne opatrenia na odstránenie týchto prekážok. V tomto smere bude v mnohých členských štátoch nevyhnutné značne rozšíriť špecifickú podporu poskytovanú verejnými službami zamestnanosti, pričom sa zvýšená pozornosť musí venovať znevýhodneným osobám (predovšetkým aj prisťahovaleckého a rómskeho pôvodu).

5.2.2

Od členských štátov sa pritom zároveň vyžaduje, aby účinne uskutočňovali priority všeobecne dohodnuté v usmerneniach pre zamestnanosť, a to aj pokiaľ ide o mladých ľudí, a stanovili si príslušné ambiciózne úlohy a ciele, medzi ktoré o. i. patria vyvážené opatrenia na zvýšenie flexibility a istoty, podpora pracovnej mobility, vytvorenie primeraných systémov sociálneho zabezpečenia na zaistenie prechodu na trh práce, ako aj podpora podnikania a primeraných rámcových podmienok pre zachovanie a vytváranie pracovných miest najmä v oblasti MSP.

5.3 Väčšie množstvo finančných prostriedkov EÚ a ľahší prístup k prostriedkom EÚ určených na boj proti nezamestnanosti mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí

5.3.1

S cieľom čo najskôr znížiť nezamestnanosť mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí EHSV naliehavo žiada prijatie osobitných opatrení v oblasti sociálnej politiky, politiky vzdelávania a trhu práce, a to práve v čase napätej rozpočtovej situácie. Komisia vo svojej nedávnej iniciatíve „Príležitosti pre mladých“ (20) požadovala rýchlu a nebyrokratickú pomoc najmä v tých krajinách, ktoré sú najviac postihnuté nezamestnanosťou mladých ľudí (21). Členským štátom, v ktorých je situácia mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí na trhu práce obzvlášť napätá a ktoré musia v súčasnosti zároveň plniť reštriktívne rozpočtové ciele, by sa mal uľahčiť prístup k prostriedkom z fondov EÚ najmä na opatrenia v zmysle „ochrany mládeže“, ako aj s ohľadom na investície do vytvárania pracovných miest. Nutný je pragmatický a flexibilný prístup a zjednodušenie administratívnych postupov pri využívaní prostriedkov až po dočasné prerušenie vnútroštátneho spolufinancovania pri čerpaní prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a iných európskych fondov.

5.4 Primerané prostriedky v novom rozpočte EÚ určené na boj proti nezamestnanosti mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí

5.4.1

EHSV už zdôraznil, že napriek prehodnoteniu rozpočtových priorít, ktoré si hospodárska kríza vynútila vo všetkých štátoch EÚ, je dôležité ponechať poskytovanie vnútroštátnych a európskych finančných prostriedkov na vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanosť mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí a tam, kde je to potrebné, ho ešte zvýšiť (22). V tomto zmysle EHSV žiada, aby bol v novom finančnom výhľade po roku 2014 zabezpečený dostatok prostriedkov z ESF na iniciatívy zamerané na mladých ľudí (23) a dlhodobo nezamestnaných. Okrem toho by sa podľa EHSV malo tiež preskúmať, ako by sa dali na opatrenia boja proti nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti využiť aj ostatné fondy EÚ.

5.5 Lepší prístup mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných k dávkam v nezamestnanosti

5.5.1

V členských štátoch EÚ existujú značné rozdiely v prístupe a rozsahu dávok sociálneho zabezpečenia, a to nielen pre mladých ľudí. V usmerneniach pre zamestnanosť boli členské štáty správne vyzvané, aby prispôsobili svoje systémy sociálneho zabezpečenia tak, aby sa pri flexibilných trhoch práce vylúčila možnosť vzniku medzier v zabezpečení. Týka sa to v rovnakej miere všetkých vekových skupín. Podľa názoru EHSV sa silne obmedzenému prístupu mladých ľudí k poskytovaniu podpory, ktorý možno konštatovať vo väčšine členských štátov, doteraz venovala len malá pozornosť (24). Niektoré krajiny počas krízy zlepšili za príslušných podmienok prístup znevýhodnených skupín, a teda aj mladých ľudí, k dávkam v nezamestnanosti. Tieto opatrenia však boli časovo obmedzené alebo podliehajú riziku, že budú v rámci plánovaných úsporných balíkov stiahnuté.

5.5.2

EHSV žiada, aby sa vo všetkých členských štátoch preskúmali a prípadne zlepšili podmienky prístupu k poskytovaniu podpory nezamestnaným mladým a dlhodobo nezamestnaným ľuďom, ktorí chcú pracovať a ktorí si hľadajú prácu, resp. miesto v odbornej príprave. Odporúča sa zahrnúť príslušné ciele do národných programov reforiem. Bol by to významný príspevok k boju proti neistej situácii mnohých mladých ľudí pri prechode na trh práce.

5.6 Boj proti neistej práci a neregulovaným formám v oblasti odbornej prípravy a pracovných stáží

5.6.1

U 15 až 24-ročných ľudí je nielen nezamestnanosť dvakrát vyššia než u dospelých, ale aj podiel neistých pracovných pomerov (v niektorých krajinách viac než 60 %), nárast neregulovanej odbornej prípravy a pracovných stáží (predovšetkým v južných krajinách (25)), ako aj práca pod úrovňou kvalifikácie. EHSV neodporúča nadmerné zapájanie do pracovného procesu nestabilným a neperspektívnym spôsobom: namiesto spoliehania sa na neisté formy zamestnania a nestabilné pracovné zmluvy je potrebné zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia, že zamestnávanie na dobu určitú a slabo platené pracovné miesta so zlým sociálnym zabezpečením sa nestanú v prípade mladých ľudí pravidlom.

5.6.2

EHSV zaujal v mnohých stanoviskách postoj k nevyhnutným oblastiach činnosti vzhľadom na prispôsobenie sa v oblasti vzdelávania a kvalifikácií, aby sa o. i. zabezpečilo, že mladí ľudia dostanú také vzdelanie, po ktorom je na trhu práce dopyt (26). Aby sa odstránil existujúci nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu práce, spôsobený napr. nedostatočnou kvalifikáciou, obmedzenou geografickou mobilitou alebo neprimeraným odmeňovaním (27), žiada sa od vzdelávacích inštitúcií, aby prispôsobili svoje učebné plány požiadavkám trhu práce, od zamestnávateľov, aby rozšírili spôsoby náboru nových zamestnancov, a od úradov, aby investovali do účinných aktívnych opatrení trhu práce. Aj študenti nesú zodpovednosť za to, či budú v budúcnosti schopní sa zamestnať.

5.6.3

Čo sa týka iniciatívy Komisie v oblastí stáží, EHSV podporuje zodpovedajúci európsky rámec kvality, ktorý by sa mal propagovať aj v podnikoch, aby ponúkali pracovné stáže s obojstranne záväznými zmluvami, a to najmä mladým ľuďom s nízkym vzdelaním. Malo by sa preskúmať, či by sa duálny systém výučby v odbornej príprave a vzdelávaní, ktorý prináša vo viacerých krajinách už dlhší čas pozitívne výsledky, nedal sčasti preniesť do iných krajín.

5.7 Základné zásady boja proti nezamestnanosti mladých ľudí

5.7.1

EHSV navrhuje prijať opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí v súlade s týmito základnými zásadami: zlepšenie zamestnateľnosti mladých ľudí prostredníctvom reformy vzdelávacieho systému, ktorá povedie k zosúladeniu zručností s potrebami trhu práce a zahŕňa partnerstvá medzi školami, hospodárskymi subjektmi a sociálnymi partnermi; aktívne opatrenia trhu práce vrátane väčšej podpory a viac stimulov pre mladých ľudí prijať prácu; preskúmanie vplyvu právnych predpisov upravujúcich ochranu pred prepúšťaním, resp. ochranu zamestnanosti, a podpora podnikania mladých ľudí.

5.8 Boj proti dlhodobej nezamestnanosti a strate kontaktu s trhom práce

5.8.1

Pokračujúca krízová stagnácia dopytu po pracovnej sile vedie k rastu dlhodobej nezamestnanosti, ktorej dôsledkom sú vážne ťažkosti s umiestňovaním na trhu práce a následne aj nárast pracovnej chudoby. EHSV členským štátom odporúča, aby venovali mimoriadnu pozornosť aj vytváraniu inkluzívnych medzitrhov práce, na ktorých by sa z verejných prostriedkov vytváralo primerané množstvo zodpovedajúcich pracovných miest tak, aby si dlhodobo nezamestnaní udržali kontakt so svetom práce a zvýšili svoje znalosti. Zabráni sa tým rastu pracovnej chudoby a umožní to hladký prechod takto zamestnaných na otvorený trh práce v pokrízovom období.

V Bruseli 22. februára 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Stanovisko EHSV na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020“, spravodajca: pán GREIF, (Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 66).

(2) EHSV zaujal postoj k dosahu krízy a k nevyhnutným krokom na jej riešenie v mnohých stanoviskách a pri rôznych príležitostiach. Napr. významným spôsobom vo vyhlásení svojho predsedu na plenárnom zasadnutí v decembri 2011; http://www.eesc.europa.eu/resources/docs/di_ces20-2011_di_sk.doc.

(3) Pozri napr. nedávno zverejnenú jesennú prognózu Európskej komisie na roky 2011 – 2013.

(4) K sociálnym dôsledkom nového riadenia hospodárstva pozri stanovisko EHSV z 22.2.2012 na tému „Sociálne dôsledky legislatívy o novom hospodárskom riadení“, spravodajkyňa: pani Bischoff. (pozri s. 23 tohto úradného vestníka).

(5) Ak nie je uvedené inak, údaje sú založené na prieskume o pracovných silách v Európskej únii (AKE): (http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/labour_market/introduction) a vzťahujú sa na 2. štvrťrok 2011. Vekovú skupinu spravidla tvoria osoby vo veku 15 až 64 rokov.

(6) Pozri kapitolu 7 stanoviska EHSV na tému „Mládež v pohybe“, spravodajca: pán TRANTINA, pomocný spravodajca: pán MENDOZA CASTRO (Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 55).

(7) Náklady na toto vylúčenie mladých ľudí z trhu práce dosahujú podľa najnovších výpočtov Eurofoundu v EÚ takmer 100 miliárd EUR ročne.

(8) Aby sa znížila možnosť skreslenia údajov z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí, ktorí sa ešte stále zúčastňujú na odbornej príprave, sú tu zahrnutí všetci zárobkovo činní mladí ľudia.

(9) http://ec.europa.eu/europe2020/priorities/smart-growth/index_sk.htm.

(10) http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/education/introduction.

(11) Pozri EMCO/28/130911/EN-rev3, s. 27 a nasl.

(12) Nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok je definovaná ako „nebolo možné nájsť prácu na plný úväzok“.

(13) Odporúča sa, aby v budúcnosti Eurostat vykazoval údaje zvlášť pre pracovníkov na dobu určitú a zvlášť pre dočasných agentúrnych pracovníkov.

(14) Menej než 60 % mediánového príjmu domácnosti.

(15) Pozri bod 3.1 stanoviska EHSV na tému „Výsledky summitu o zamestnanosti“, spravodajca: pán GREIF (Ú. v. EÚ C 06, 16.12.2009, s. 70).

(16) Stanovisko EHSV na tému „Budúcnosť európskeho trhu práce – hľadanie účinnej odpovede na demografický vývoj“, spravodajca: pán GREIF (Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 1).

(17) „Young People and NEETs in Europe: first findings“ – EUROFOUND – EF1172EN http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2011/72/en/1/EF1172EN.pdf.

(18) Iba štyri krajiny (Belgicko, Česká republika, Bulharsko, Estónsko) sformulovali v roku 2011 vo svojich národných programoch reformy národné ciele, pokiaľ ide o boj proti nezamestnanosti mladých ľudí.

(19) „Mládež v pohybe“, COM(2010) 477 final, kapitola 5.4.

(20) Pozri príslušné návrhy Komisie v súčasnej iniciatíve „Príležitosti pre mladých“, COM(2011)933 final.

(21) Usmernenie 7, rozhodnutie Rady 2010/707/EU.

(22) Stanovisko EHSV na tému „Mládež v pohybe“, (Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 55), kapitola 8 stanoviska EHSV na tému „Kríza, vzdelávanie a trh práce“, spravodajca: pán SOARES (Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 50).

(23) EHSV napr. požaduje zabezpečiť najmenej 40 % prostriedkov ESF na podporu zamestnanosti a pracovnej mobility, čím by sa opatrenia týkajúce sa mladých ľudí vo veľkej miere dostali do centra nových projektov. Pozri stanovisko EHSV na tému „Európsky sociálny fond“, (pozri s. 82 tohto úradného vestníka), spravodajca: pán Verboven, pomocný spravodajca: pán Cabra de Luna, body 1.5 a 4.1.

(24) Údaje z prieskumu pracovných síl v EÚ (Eurostat) vykazujú u mladých ľudí (vo veku 15 až 24 rokov) v priemere EÚ–27 trikrát menší prístup k dávkam v nezamestnanosti než u ostatných skupín, pričom nebolo skonštatované žiadne trvalé zlepšenie počas krízy.

(25) Tento problém sa menej týka severoeurópskych krajín s dlhoročnými praktickými skúsenosťami s regulovanými vzťahmi medzi učňami, vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi. To isté platí pre tie krajiny, v ktorých existuje zavedený a osvedčený systém duálneho výcviku učňov (Nemecko, Rakúsko).

(26) Pozri pripravované stanovisko EHSV na tému „Modernizácia vysokoškolského vzdelávania“ (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku); stanovisko EHSV na tému „Zamestnanosť mladých ľudí, odborné kvalifikácie a mobilita“ (Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 11), spravodajkyňa: pani Andersen; ako aj stanovisko EHSV na tému „Postsekundárne odborné vzdelávanie a príprava“ (Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 1), spravodajkyňa: pani Drbalová.

(27) Pozri iniciatíva „Príležitosti pre mladých“, COM(2011) 933 final.