Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o požiadavkách na obozretnosť pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti“

Rada (30. novembra 2011) a Európsky parlament (17. novembra 2011) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o požiadavkách na obozretnosť pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 19. decembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 477. plenárnom zasadnutí 18. a 19. januára 2012 (schôdza z 18. januára 2012) prijal 179 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 EHSV víta hlavné zameranie smernice o kapitálových požiadavkách IV (1) (CRD IV) a dohovoru Bazilej III, z ktorého smernica vychádza. Smernica CRD IV však zvýši náklady na bankové operácie a táto otázka je pre podniky EÚ, a najmä malé a stredné podniky, dôležitá. Bazilejský rámec je určený pre medzinárodne pôsobiace banky, ktoré by ho mali všetky dodržiavať.

1.2 Smernice EÚ o kapitálových požiadavkách sa vždy uplatňovali na všetky banky, a to je dôležité vzhľadom na úlohu regionálnych bánk a neakciových bánk pri podpore hospodárstva. Malé a stredné podniky vo veľkej miere závisia od financovania bánk, a preto by sa malo vyvinúť úsilie s cieľom zabrániť zavádzaniu penalizácie v podobe zvýšených nákladov pre malé a stredné podniky EÚ vzhľadom na ich medzinárodných konkurentov. Práve v tejto súvislosti EHSV nalieha na Komisiu, aby uľahčila ďalší rozvoj etického a participatívneho bankovníctva (2).

1.3 Štúdia o vplyve, ktorú vypracovala Komisia, uvádza, že malé a stredné podniky by neboli obzvlášť znevýhodnené novými kapitálovými požiadavkami, ale výbor aj naďalej vyjadruje pochybnosti a žiada, aby Komisia dôsledne monitorovala vývoj, pokiaľ ide o pôžičky z bánk a bankové poplatky pre malé a stredné podniky. EHSV tiež súhlasí s tým, aby prieskum rizika v súvislosti s pôžičkami pre malé a stredné podniky vykonala Komisia.

1.4 Nový rámec spája mikro- aj makroprudenciálne prvky. Pokiaľ ide o mikroprudenciálnu oblasť, je tu väčší a kvalitnejší kapitál, lepšie krytie rizík, bol zavedený pomer zadlženosti ako ochranný mechanizmus režimu založeného na rizikách a prijal sa nový prístup k likvidite. V makroprudenciálnej oblasti si smernica CRD IV vyžaduje budovanie kapitálových rezerv v dobrých časoch, ktoré sa môžu využiť v nepriaznivých obdobiach, ako aj iné opatrenia na riešenie systémových rizík a vzájomnej prepojenosti. Aspoň koncepčne sa návrhy zaoberajú všetkými problémami, na ktoré poukázala banková kríza a ktoré boli zdôraznené v predchádzajúcom stanovisku EHSV o CRD III (3).

1.5 Účinok tohto právneho predpisu bude závisieť od implementácie a zainteresovaných aktérov. Banková kríza nemala len jednu príčinu, zodpovední boli všetci aktéri. Riaditelia mnohých bánk zodpovední za ich vedenie zjavne pochybili, ale rovnaký podiel viny nesú štatutárni audítori, ratingové agentúry, inštitucionálni investori a analytici, regulačné orgány a orgány dohľadu členských štátov, centrálne banky, ministerstvá financií a politici, pričom akademickí ekonómovia a mediálni komentátori tiež prehliadli, čo sa deje. EHSV by rád uveril tomu, že títo aktéri sa poučili z minulej krízy, ale spôsob, akým sa pristupuje ku kríze štátneho dlhu naznačuje opak. V niektorých prípadoch sa nepristúpilo k rekapitalizácii bánk, záťažové testy neboli presvedčivé (Dexia), audítori nepožadovali dôsledné krytie odpisov štátneho dlhu a politici sú zodpovední za to, že kríza sa vymkla spod kontroly, pretože uplatňovali politické riešenia na ekonomické problémy.

1.6 Protiváhou k novému nariadeniu musí byť implementácia režimov obnovy a riešenia problémov založených na mechanizmoch, ako sú plány riešenia krízových situácií. Štát síce bude naďalej poskytovať záruky pre nízke vklady, no morálne nebezpečenstvo, ktoré predstavuje neobmedzená štátna pomoc krachujúcim bankám, treba odstrániť. Ak bude situácia dosť jasná, investori, veritelia a riaditelia budú musieť prevziať priamu zodpovednosť za zdravú budúcnosť každej úverovej inštitúcie.

1.7 Hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ sa vo svojom pláne riešenia krízy z 26. októbra 2011 s cieľom obnoviť stabilitu a dôveru na trhoch dohodli, že budú od určitého počtu bánk požadovať, aby do júna 2012 vytvorili kapitálový pomer vo výške 9 % kapitálu najvyššej kvality, vrátane výnimočnej a dočasnej rezervy pre prípad expozície voči štátnemu dlhu. Bolo to potrebné, pretože v rámci návrhu nariadenia sa plánovalo, že prechod na nové kapitálové požiadavky sa uskutoční v priebehu niekoľkých rokov. V dôsledku tohto rozhodnutia bude pre niektoré banky veľmi ťažké vytvoriť nový kapitál, a to nielen preto, že musia tiež splácať súčasný dlh, čo je samo o sebe veľmi problematické, pretože finančné prostriedky sa minuli už v druhej polovici roku 2011. Výbor uznáva, že tieto opatrenia sú výnimočné, ale napriek tomu je ich dosah okamžitý bez ohľadu na to, aká pomoc bude nakoniec poskytnutá.

1.7.1 Ak by sa tieto kapitálové požiadavky mali uplatňovať, môže to mať výrazný dosah na menšie a miestne banky, ktoré sú zvyčajne ústretovejšie voči malým a stredným podnikom a mikropodnikom ako medzinárodné banky. Ak budú mať tieto menšie banky problémy so získavaním takéhoto kapitálu, malé a stredné podniky budú mať ťažší prístup k financovaniu.

1.8 Toto rozhodnutie vyvoláva dve závažné obavy v prípade, že súčasná kríza financovania bude pokračovať. Pre banky, ktoré nemôžu alebo nechcú v krátkodobom horizonte vytvoriť nový vlastný kapitál Tier 1, čo by mohlo rozdeliť akcionárov, je alternatívou zmenšiť svoje súvahy zmenšením portfólia pôžičiek, aby dosiahli rovnováhu so svojimi kapitálovými rezervami. V čase, keď sa všetky členské štáty snažia oživiť svoje hospodárstva, by bolo stiahnutie bankových úverov katastrofou. Aby sa zabránilo takémuto dôsledku, orgány členských štátov a EÚ my sa mali snažiť skôr o spoluprácu s bankovým sektorom, a nie o neustálu vzájomnú konfrontáciu. Zároveň by sa mali snažiť prijímať komplexné opatrenia na podporu poskytovania alternatívneho financovania, ako je napríklad participatívne bankovníctvo, ktoré už EHSV navrhoval aj vo svojom predchádzajúcom stanovisku (4).

1.9 Druhá obava sa týka tých bánk, ktoré získajú dodatočné vlastné finančné zdroje na trhoch. Väčšina dostupného kapitálu je v štátnych investičných fondoch a ázijských a blízkovýchodných bankách. Existuje reálne riziko, že vlastníctvo bankového systému EÚ sa vymkne spod kontroly členských štátov EÚ.

1.10 Osobitným problémom, ktorý sa objavil počas krízy štátneho dlhu, je preukázateľná skutočnosť, že v rozpore s usmerneniami v dohode a v smerniciach o kapitálových požiadavkách nie je štátny dlh bez rizika. Ide o závažný nedostatok v kvalite ustanovení nariadenia týkajúcich sa kapitálu. Má rozsiahle dôsledky pre banky, ktoré boli predpismi nútené akumulovať štátny dlh. Regulačné orgány musia prehodnotiť mechanické uplatňovanie ratingu „bez rizika“ a rovnako aj banky budú musieť prepracovať svoje vnútorné metodiky týkajúce sa rizika.

1.11 Kumulatívny vplyv na kapitál, likviditu a stimulačný účinok smerníc CRD II, III a IV, nasledujúce režimy riešenia problémov, rastúci záujem o návrhy typu Volckerove pravidlá na obmedzenie obchodovania bánk na vlastný účet a koncepcia jasného oddelenia retailového a investičného bankovníctva budú pravdepodobne znamenať, že obchodný model výhodne uplatňovaný väčšími bankami v uplynulom desaťročí bude musieť byť prepracovaný vzhľadom na úsporné a kapitálové opatrenia vyplývajúce zo situácie prebiehajúceho desaťročia. Je v záujme všetkých zainteresovaných strán – bankárov a veriteľov, zamestnancov a investorov – a spoločnosti ako celku, aby mohli banky zaviesť nový obchodný model, ktorý bude určite menej ziskový, ale snáď udržateľnejší do budúcnosti.

1.12 EHSV zastáva názor, že nové obchodné modely musia byť etické a trvalo udržateľné. Je potrebné zlepšiť vzťahy so zákazníkmi, podnikateľské postupy musia byť prísne etické a treba radikálne prehodnotiť systémy odmeňovania. Vinu na kríze majú všetci aktéri. Teraz sa musia všetci spojiť, aby vytvorili úverové inštitúcie schopné poskytovať podporu hospodárstvu EÚ v tak ťažkom desaťročí, aké je pred nami.

2.1 Smernice EÚ o kapitálových požiadavkách majú vytvoriť rámec pre vnútorný trh bankového sektora. Z tohto dôvodu transponujú dohovory z Bazileja do práva EÚ. Bazilejský výbor bol založený v roku 1975. V roku 1988 výbor rozhodol zaviesť systém merania kapitálu, ktorý sa všeobecne označuje ako Bazilejský dohovor o kapitáli. Systém predpokladal zavedenie rámca merania úverového rizika. EÚ transponovala dohovor do svojej prvej smernice o kapitálových požiadavkách (CRD) (5) – smernice o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií z marca 1993.

2.2 Druhý bazilejský dohovor (Bazilej II) bol uverejnený v roku 2004. EÚ transponovala tento dohovor do novej smernice CRD prijatej v júni 2006, ktorá nadobudla účinnosť v decembri 2006. EHSV schválil svoje stanovisko (6) k navrhnutej smernici CRD na svojom plenárnom zasadnutí v marci 2005.

2.3 Komisia prijala v októbri 2008 návrh kľúčových zmien a doplnení k smernici CRD (CRD II). Toto preskúmanie smernice CRD bolo sčasti odpoveďou na odporúčania fóra finančnej stability G-7 a na krízu na trhu. Dokument bol uverejnený v júli 2009 a implementovaný v decembri 2010.

2.4 V súlade so súbežnou činnosťou v rámci bazilejského dohovoru Komisia konzultovala a predložila (v júli 2009) návrhy zmien a doplnení v otázke obchodných kníh, resekurizácie a odmeňovania bankárov ako súčasť balíka smernice CRD III. EHSV prijal svoje stanovisko (7) na plenárnom zasadnutí v januári 2010.

2.5 Ako reakcia na finančnú krízu bol v decembri 2010 uverejnený tretí bazilejský dohovor. Navrhnuté kapitálové rezervy a rezervy likvidity sú mnohokrát vyššie ako predtým. Bazilej III požaduje, aby mali banky 4,5 % vlastného kapitálu (zvýšenie z 2 % v dohovore Bazilej II) a 6 % kapitálu Tier 1 (zvýšenie zo 4 % v Bazilej II). Bazilej III tiež zavádza dodatočné kapitálové rezervy: i) povinnú rezervu 2,5 % na zachovanie kapitálu a ii) dobrovoľnú proticyklickú rezervu, ktorá umožní národným regulačným orgánom požadovať až ďalších 2,5 % kapitálu v obdobiach vysokého rastu úverov. Bazilej III okrem toho zavádza 3 % pomer zadlženosti a dve povinné miery likvidity. Pomer krytia likvidity si vyžaduje, aby mali banky dostatočné vysokokvalitné likvidné aktíva na pokrytie svojich celkových čistých peňažných tokov za 30 dní. Pomer čistého stabilného financovania požaduje, aby dostupný objem stabilných prostriedkov presiahol potrebný objem stabilných prostriedkov v období jedného roka zvýšenej záťaže. Návrhy na transpozíciu dohovoru Bazilej III do smernice CRD IV boli uverejnené v júli 2011 a sú základom tohto predkladaného stanoviska.

3.1 Európska komisia predložila návrhy na zmenu správania 8 000 bánk, ktoré pôsobia v Európe. Hlavným cieľom tohto návrhu je posilniť odolnosť bankového sektora EÚ a zároveň zabezpečiť, aby banky naďalej financovali hospodársku činnosť a rast. Návrhy Komisie majú tri konkrétne ciele.

3.2 Návrh pozostáva z dvoch častí: smernice o prístupe k prijímaniu vkladov a nariadenia, ktoré stanovuje, ako sa má vykonávať činnosť úverových inštitúcií a investičných spoločností. Tieto dva právne nástroje tvoria balík a mali by sa posudzovať ako celok. Návrh dopĺňa hodnotenie vplyvu, ktoré poukazuje na to, že táto reforma výrazne zníži pravdepodobnosť systémovej bankovej krízy.

3.3 Nariadenie obsahuje podrobné požiadavky na obozretnosť pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a týka sa týchto oblastí:

3.4 Smernica pokrýva oblasti súčasnej smernice o kapitálových požiadavkách, v ktorých musia členské štáty transponovať ustanovenia EÚ tak, aby vyhovovali ich vlastnému prostrediu, ako napríklad požiadavky na prístup k začatiu a vykonávaniu bankového podnikania, podmienky na uplatnenie slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby a určenie príslušných orgánov a zásad pre prudenciálny dohľad. Novými prvkami v tejto smernici sú:

3.5 Návrh sa bude tiež snažiť o to, aby sa úverové inštitúcie menej spoliehali na externé úverové ratingy tým, že a) bude požadovať, aby všetky investičné rozhodnutia bánk neboli založené len na ratingoch, ale aj na vlastnom internom postoji v otázke úverov a b) aby banky s veľkým počtom expozícií v určitom portfóliu vytvorili interné ratingy pre dané portfólio namiesto toho, aby sa pri výpočte svojich kapitálových požiadaviek spoliehali na externé ratingy.

4.1 Smernica nebola zaslaná EHSV na konzultáciu. Stanovisko výboru sa preto, s dvoma výnimkami, venuje len nariadeniu.

4.2 Smernica CRD IV je významným posunom vpred v oblasti regulácie kapitálu. Podstatne zvýši požiadavky na obozretnosť, zabezpečí, aby regulačný kapitál skutočne absorboval straty, a zabráni niektorým riskantným aktivitám, na ktoré si predkrízový režim vyžadoval príliš nízky kapitál. Súčasná kríza ako aj predchádzajúce krízy vo všeobecnosti poukázali na to, že nedostatočný objem vysokokvalitného kapitálu a likvidity spôsobuje spoločnosti vysoké ekonomické náklady, keď sa banky dostanú do problémov. EHSV síce vo všeobecnosti súhlasí s podstatou nariadenia, má však niekoľko výhrad, ktoré uvádza v tomto stanovisku.

4.3 Banky musia mať dostatočný objem likvidných aktív, aby mohli čeliť prípadným problémom s likviditou bez toho, aby potrebovali štátnu pomoc. Len za mimoriadnych okolností by mala centrálna banka zvážiť podniknutie krokov ako poskytovateľ finančných prostriedkov poslednej inštancie. Pomer krytia likvidity preto plní užitočnú úlohu. Aj banky musia obmedziť nesúlad splatností vo svojich súvahách. Financovanie dlhodobých aktív s viazanosťou na veľmi krátku dobu predstavuje riziko nielen pre samotné banky, ale aj pre celú ekonomiku. EHSV preto podporuje návrh na to, aby sa včas vytvoril a zaviedol pomer čistého stabilného financovania.

4.4 Požiadavky na likviditu však bude treba vypočítať veľmi opatrne, aby nespôsobili výrazné presuny bankových operácií. EHSV víta, že návrhy prinášajú flexibilitu, ktorá umožní zmenu pomeru čistého stabilného financovania a pomeru krytia likvidity vzhľadom na skúsenosti, ktoré získavajú orgány dohľadu s ich dosahom. Banky sa tradične venovali transformácii splatnosti, t. j. krátkodobým pôžičkám a dlhodobým úverom. Ak by sa táto činnosť príliš obmedzila, hospodárstvo by bolo negatívne ovplyvnené. EHSV pristupuje k návrhu vyrovnaných dôb splatnosti v súvahách bánk opatrne.

4.5 Spôsob fungovania finančného systému obsahuje prvok procyklickosti. Riziká sú v období hospodárskeho rozmachu zvyčajne podceňované a v čase krízy preceňované. Kríza, ktorá nasledovala po páde banky Lehman, však poukázala na to, k akým extrémnym výkyvom môže dochádzať. Okrem kapitálových a likviditných požiadaviek stanovených v nariadení smernica tiež zavedie rezervu na zachovanie kapitálu a proticyklickú kapitálovú rezervu. EHSV takýto krok víta. Následne by sa mala posilniť dlhodobá finančná stabilita, ktorá by zase podporila hospodársky rast.

4.5.1 Napriek tomu môže uplatňovanie bazilejských pravidiel na všetky banky, systémové aj iné, osobitne zaťažiť menšie miestne banky. Výbor vyzýva Komisiu, Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a orgány dohľadu členských štátov, aby zabezpečili, že kapitálové rezervy pre malé banky budú prispôsobené obchodným modelom týchto bánk.

4.6 Výpočet kapitálových požiadaviek závisí od uplatnených účtovných pravidiel. Snemovňa lordov Veľkej Británie pri skúmaní úlohy, ktorú zohrali štatutárni audítori počas finančnej krízy, zistila, že uplatnenie medzinárodných noriem finančného výkazníctva predstavovalo vecnú prekážku pravdivosti bankových súvah. V posledných mesiacoch sa ukázalo, že banky v jednom alebo vo viacerých členských štátoch neuviedli v správach určených akcionárom výšku štátneho dlhu na trhu, čo vedie k nejednotnému uplatňovaniu týchto medzinárodných noriem. Vzhľadom na to, že medzinárodné normy finančného výkazníctva predstavujú systém založený na zásadách, EHSV nalieha na Komisiu, aby spolupracovala s orgánmi, ktoré vytvárajú účtovné normy, s audítormi a orgánmi dohľadu v členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby boli harmonizované predpisy kapitálovej primeranosti doplnené harmonizovanými a presnými účtovnými postupmi. Dôležitú koordinačnú úlohu by mal v tomto procese zohrávať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA). Ide o nevyhnutný predpoklad pre harmonizovanú implementáciu nového rámca obozretnosti.

4.7 Komisia prirodzene očakáva, že úspech smernice CRD IV sa bude merať tým, akým spôsobom budú nové kapitálové likviditné režimy reagovať na budúce finančné krízy. EHSV si uvedomuje rozsah hospodárskej krízy, ktorá v súčasnosti pohlcuje EÚ, a dúfa, že nový režim v žiadnom smere neobmedzí tok úverov do ekonomiky alebo exportných úverov či financovania obchodu. Ak budú môcť banky dosiahnuť predpísaný pomer kapitálu a likvidity len zmenšením svojich súvah a obmedzením úverov, nariadenie bude neúspešné. Takéto zlyhanie by bolo neprijateľné. Vykonané hodnotenie vplyvu výbor nepresvedčilo, a preto žiada, aby sa vykonalo podrobnejšie hodnotenie. EHSV navrhuje, aby sa neustále monitorovala dostupnosť úverov (napríklad pomocou monitorovacieho strediska s účasťou EHSV) až do konca harmonogramu smernice CRD IV (2019) a zavŕšenia stratégie Európa 2020 (musí sa opierať o pomoc bánk).

4.8 Dôvody maximálnej harmonizácie sú síce jasné, no hospodárska kríza a tok úverov si možno budú vyžadovať miernu úpravu oboch pomerov a harmonogramov, ak sa má zoptimalizovať výkon a obnova hospodárstva každého jedného členského štátu v nasledujúcich rokoch.

4.9 Nariadenie navrhuje požadovaný celkový kapitál vo výške 8 %. Z toho je pomer požadovaného vlastného kapitálu 4,5 %, dodatočný kapitál Tier 1 1,5 % a kapitál Tier 2 je 2 %. Okrem toho rezerva na zachovanie kapitálu je 2,5 % vlastného kapitálu Tier 1. Keď sa do roku 2019 uplatnia postupne všetky zmeny, požadovaný celkový kapitál plus rezerva na zachovanie kapitálu budú predstavovať 10,5 %. Nariadenie požaduje maximálnu harmonizáciu, t. j. homogénne kapitálové požiadavky na obozretnosť v celej Európskej únii dosiahnuté pomocou skutočne jednotného súboru pravidiel. Dôvodom je, že nevhodné a nekoordinované prísnejšie požiadavky v jednotlivých členských štátoch môžu spôsobiť presun podkladových expozícií a rizík do tieňového bankového sektora alebo z jedného členského štátu do iného. Je možné, že niektoré členské štáty majúce v úmysle navrhnúť vyššie miery, sa rozhodnú spochybniť tento názor ešte pred dokončením nariadenia. EHSV by bol proti takémuto kroku, ak by mal mať nepriaznivý vplyv na malé banky a/alebo úvery pre malé a stredné podniky.

4.10 Bazilejský rámec je určený pre medzinárodne pôsobiace banky. Smernice EÚ o kapitálových požiadavkách sa uplatňujú na všetky úverové inštitúcie EÚ. Bazilejský rámec viac-menej obmedzuje vymedzenie vlastného kapitálu Tier 1 len na akcie a nerozdelený zisk. To môže predstavovať problém pre neakciové spoločnosti, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti a sporiteľne v Európe. Článok 25 smernice CRD III uznáva, že pokiaľ ide o tieto inštitúcie, treba zaujať odlišný prístup k základnému kapitálu. Je dôležité, aby boli konečné ustanovenia nariadenia v súlade s alternatívnym obchodným modelom týchto inštitúcií.

4.11 Hoci toto stanovisko sa netýka smernice, EHSV sa nazdáva, že sa musí vyjadriť k návrhu, aby sa úverové inštitúcie menej spoliehali na úverové ratingy (bod 3.5 vyššie). EHSV vo svojom stanovisku (8) k nariadeniu o ratingových agentúrach z mája 2009 vyzýva zákonodarcov EÚ, aby neprimerane nedôverovali ratingom, najmä v súvislosti s poslednými skúsenosťami s cenných papiermi krytými hypotékou, keď sa niektoré ratingy ukázali ako bezcenné. EHSV preto víta súčasný návrh, pretože, hoci naďalej umožňuje využívanie externých úverových ratingov, žiada, aby členské štáty zabezpečili, aby sa ich regulované inštitúcie nespoliehali len alebo automaticky na externé ratingy a aby vyvinuli internú metódu posúdenia vhodnosti úverov. Znamená to tiež, že v prípade, keď by interná metóda inštitúcie požadovala vyššiu úroveň kapitálu ako externý rating, uplatniť by sa mala interná metóda.

4.12 Osobitným problémom, ktorý sa objavil počas krízy štátneho dlhu, je preukázateľná skutočnosť, že v rozpore s usmerneniami v dohode a v smerniciach o kapitálových požiadavkách nie je štátny dlh bez rizika. Ide o závažný nedostatok v kvalite ustanovení nariadenia týkajúcich sa kapitálu. Má rozsiahle dôsledky pre banky, ktoré boli predpismi nútené akumulovať štátny dlh. Regulačné orgány musia prehodnotiť mechanické uplatňovanie ratingu „bez rizika“ a rovnako aj banky budú musieť prepracovať svoje vnútorné metodiky týkajúce sa rizika.

4.13 EHSV akceptuje skutočnosť, že nariadenie zachová kapitálové požiadavky pre pôžičky malým a stredným podnikom na úrovni 75 % zo štandardnej výšky, no má pochybnosti o tom, že to bude v súčasnej situácii postačovať. Výbor sa nazdáva, že kľúčovým problémom pre malé a stredné podniky je rizikové správanie bánk. Banky boli historicky určené na to, aby pomáhali sľubným malým a stredným podnikom a podporovali ich rast. Platobná neschopnosť v dôsledku finančnej krízy a všeobecná zlá situácia bankových súvah spôsobila, že banky čoraz menej podstupujú riziko. S cieľom zmierniť tento negatívny postoj k riskovaniu preto EHSV odporúča, aby sa uvedený pomer pre malé a stredné podniky znížil na 50 %. Výbor chápe, že Komisia plánuje ďalšie preskúmanie tejto problematiky.

4.14 Práve v tejto súvislosti EHSV nalieha na Komisiu, aby uľahčila ďalší rozvoj etického a participatívneho bankovníctva. Táto forma bankovníctva obstála v teste finančnej krízy a hoci nebola imúnna voči jej dôsledkom, zjavne preukázala svoju odolnosť a svoj význam. Vzhľadom na tlak vyvíjaný na systém bankovníctva môže poskytnúť cenný dodatočný zdroj úverov pre malé a stredné podniky. Výbor preto žiada Komisiu, aby predložila smernicu týkajúcu sa etického a participatívneho bankovníctva, ako to EHSV už navrhol vo svojom predchádzajúcom stanovisku. (9)

4.15 Smernice CRD II, III a IV spolu predstavujú veľkú záťaž pre bankové operácie, zvyšujú regulačnú záťaž a náklady na prispôsobenie sa, pričom znižujú návratnosť kapitálu a dlhodobú ziskovosť. Vzhľadom na úlohu bankárov v nedávnej kríze a v súvislosti s ich nepochopiteľnými štruktúrami odmeňovania budú mať mnohí európski občania pocit, že bankári dostali, čo si zaslúžili. EHSV však musí vyjadriť námietku. Ak má EÚ prosperovať, musia prosperovať aj banky. Ak majú poskytovať úvery, musia byť ziskové. Európske banky však žiaľ nie sú v dobrom stave: ťažko odhadnúť, do akej miery ešte môže kríza štátneho dlhu negatívne ovplyvniť účtovnú súvahu a dlhodobú ziskovosť európskych bánk.

4.16 V týchto podmienkach bude mať konečné znenie a následná implementácia balíka smernice CRD IV veľký význam pre dosiahnutie úspechu tohto projektu a ovplyvní najmä schopnosť bánk uskutočniť požadované zmeny a ozdraviť svoje štruktúry. V dôsledku krízy štátneho dlhu možno nebudú banky v jednotlivých regiónoch EÚ schopné pokračovať rovnakým tempom. Legislatívne orgány a orgány dohľadu musia byť na to pripravené, aj keď sa harmonogram implementácie predĺži do roku 2019.

V Bruseli 18. januára 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON