19.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/1

1.1.

ECB už v minulosti uviedla, že pojem pákového efektu uvedeného v smernici 2011/61/EÚ (1) je zásadný pre obchodný model, ktorý uplatňujú mnohí správcovia alternatívnych investičných fondov (AIF) (2). ECB vo všeobecnosti súhlasí s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (European Securities and Market Authority – ESMA), že informácie o úrovni pákového efektu vypočítaného na základe hrubej expozície sú kľúčové pre monitorovanie systémového rizika, a že tieto informácie by sa mali poskytnúť aj investorom. Hoci nadmerný pákový efekt môže spôsobiť významné riziká pre finančnú stabilitu, riziko spojené s pákovým efektom nie je jediným rizikom, ktorému môžu byť AIF vystavené. Preto by mali byť všetky informácie o pákovom efekte doplnené o príslušné informácie o ostatných zdrojoch rizika. V tejto súvislosti je dôležité oddeliť požiadavky zamerané na zohľadnenie rôznych zdrojov rizika. Tieto zdroje rizika zahŕňajú riziko spojené s pozíciou, t. j. trhové riziko a kreditné riziko spojené s určitými investíciami a pákový efekt AIF.

1.2.

V záujme zachovania konzistentnosti a predchádzania regulačnej arbitráži považuje ECB za vhodné, aby metódy výpočtu pákového efektu, ktoré sa majú prijať, boli v čo najväčšom súlade s rámcom Bazilej III (3) a s návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (4) a návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (5) (ďalej len „navrhované CRD IV“) (6). Táto konzistentnosť by sa mala napríklad zabezpečiť odkazom na uznávanie zaisťovacích transakcie a zaobchádzanie s hotovostnými pôžičkami. Okrem toho by sa mal tiež zvážiť odkaz na pojmy uvedené v navrhovanom CRD IV (7).

1.3.

Ako sa uvádza v odseku 1.1, ECB je toho názoru, že pri výpočte expozícií by sa malo rozlišovať medzi: a) rizikami spojenými s aktívami (portfóliami), ktoré nakupujú AIF, t. j. „rizikom spojeným s pozíciou“ a b) skutočným pákovým efektom, ku ktorému dochádza. Preto treba tieto dva zdroje rizika oddeľovať pri určovaní pákového efektu AIF. Hoci napríklad hotovostné pôžičky z externých zdrojov, ktoré sa neinvestovali, skutočne nie sú vystavené ani trhovému ani kreditnému riziku, zvyšujú skutočný pákový efekt AIF. Na rozdiel od toho sa zdá, že v navrhovanom CRD IV sa nerozlišuje medzi rôznymi druhmi hotovostných pôžičiek (8).

1.4.

V navrhovanom delegovanom nariadení sa rozlišuje medzi uplatnením hrubej metódy a záväzkovej metódy (9). Nezahŕňa pokročilú metódu (10), keďže táto by nezabezpečila porovnateľnosť výsledkov. ECB má za to, že pokročilá metóda, ktorá zmierňuje pravidlá záväzkovej metódy, bola vytvorená pre správcov AIF spravujúcich AIF, pre ktoré záväzková metóda nemusí byť vhodná alebo nemusí prinášať zmysluplné výsledky. ECB podporuje rozhodnutie Komisie nezahrnúť do navrhovaného delegovaného nariadenia pokročilú metódu, keďže uplatňovanie hrubej metódy a záväzkovej metódy postačí a poskytne užitočné informácie o pákovom efekte AIF investorom, ako aj príslušným orgánom dohľadu.

3.1.

V navrhovanom delegovanom nariadení (13) sa ustanovuje, že správcovia AIF môžu investovať do sekuritizačných pozícií, pokiaľ sa presvedčia o náležitej starostlivosti sponzora alebo pôvodcu. V navrhovanom delegovanom nariadení sa konkrétne ustanovuje, že pred investovaním do sekuritizovaných nástrojov by správca AIF mal: a) splniť určité kvalitatívne požiadavky, napr. dôkladnú znalosť rizikového profilu investícií a vhodné formálne politiky a postupy (14) a b) zabezpečiť, aby sponzori a pôvodcovia splnili určitý počet kvalitatívnych požiadaviek vrátane požiadaviek na efektívne riadenie rizika, primerané diverzifikačné stratégie atď. (15).

3.2.

ECB podporuje kvalitatívne kritériá, ktoré zvyšujú mieru uvedomelosti správcov AIF o rizikách, ktorým sú vystavení pri investovaní do sekuritizovaných produktov. Čo sa týka ustanovení uvedeného odseku 3.1 písm. b), môže byť ťažké uplatniť povinnosť správcov AIF zabezpečiť, aby mali pôvodcovia a sponzori riadne postupy riadenia rizika, pretože správcovia AIF nemusia byť schopní priamo kontrolovať kritériá týkajúce sa interných postupov sponzora a pôvodcu.

3.3.

S cieľom zabezpečiť, aby takéto požiadavky neobmedzovali správcov AIF pri investovaní do sekuritizovaných produktov a neboli tak prekážkou pri dosahovaní vyššieho cieľa, ktorým je oživenie sekuritizačného trhu, v navrhovanom delegovanom nariadení by sa mohlo uviesť, že ESMA vydá všeobecné usmernenie o tom, akú konkrétnu dokumentáciu týkajúcu sa kvalitatívnych požiadaviek majú predložiť sponzori a pôvodcovia správcov AIF.

4.1.

ECB víta, že depozitári budú mať podľa navrhovaného delegovaného nariadenia súbor povinností (16). ECB najmä verí, že podrobné požiadavky (17) vo veľkom rozsahu obmedzia riziko spojené s úschovou (custody), ktorému sú vystavení investori AIF.

4.2.

ECB podporuje prísny režim zodpovednosti zavedený smernicou 2011/61/EÚ, ktorý je bližšie vymedzený v navrhovanom delegovanom nariadení (18). Poznamenáva však, že tento režim zodpovednosti spoločne s budúcimi zmenami a doplneniami (PKIPCP V) (19) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (20) by mohli spôsobiť, že by depozitári podliehali veľmi podstatným nárokom zo zodpovednosti. V prípade niektorých depozitárov by tieto nároky mohli spôsobiť straty vo výške, ktorá by v niektorých prípadoch presahovala násobok ich celého kapitálu. ECB preto považuje za dôležité, aby depozitári vhodne riadili tieto riziká bez ohľadu na to, či sa jedná o úverové inštitúcie, investičné firmy alebo iné dohliadané inštitúcie (21), a aby sa riziká zohľadňovali podľa v príslušných požiadavkách na kapitálovú primeranosť. Budúci regulačný proces podľa PKIPCP V bude vhodnou príležitosťou na zameranie sa na túto problematiku vo vzťahu ku PKIPCI ako aj depozitárom AIF.

5.1.

ECB víta požiadavky na vykazovanie ustanovené v článku 112 navrhovaného delegovaného nariadenia. Podľa článku 112 ods. 7 musia správcovia AIF poskytovať informácie v súlade s formulárom na vykazovanie uvedenom v prílohe k navrhovanému delegovanému nariadeniu. V tejto súvislosti podporuje ECB požiadavky na vykazovanie údajov, ktoré navrhla ESMA v rámci svojho odporúčania (22), podľa ktorého sa niektoré informácie zbierajú každý mesiac, pričom sa navrhuje, aby sa poskytovali dodatočné informácie o historickom rizikovom profile AIF. Tieto informácie v určitom členení sú dôležité pre vytvorenie uceleného rámca pre monitorovanie systémového rizika.

5.2.

Bez ohľadu na to, tieto požiadavky na vykazovanie príslušným orgánom, najmä požiadavky uvedeným v článku 112 ods. 1 navrhovaného delegovaného nariadenia sa vo veľkej miere zhodujú s požiadavkami na štatistické vykazovanie uvedenými v nariadení ECB/2007/8 z 27. júla 2007 o štatistike aktív a pasív investičných fondov (23). ECB je preto toho názoru, že existuje priestor na obmedzenie záťaže správcov AIF spojenej s vykazovaním, a to tak, že sa určité vykazovacie povinnosti príslušných orgánov zosúladia s požiadavkami ECB na štatistické vykazovanie (24). V tejto súvislosti je ECB pripravená a ochotná viesť rokovania a Komisiou a s ESMA o tom, ako by sa mali vykazovacie povinnosti čo najlepšie zosúladiť.

5.3.

Čo sa týka výmeny informácií, v navrhovanom delegovanom nariadení (25) sa vnútroštátnym orgánom ponechávala značná voľná úvaha ohľadom podmienok, za ktorých by mali s ESMA a s ESRB zdieľať informácie dôležité pre monitorovanie systémového rizika (26). ECB navrhuje, aby sa uvedené ustanovenia objasnili s cieľom predísť neistote.