4.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/1

1.

Strategický rámec „ET 2020“ a jeho štyri strategické ciele (1) tvoria pevný základ európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a tým môžu významne prispieť k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020.

2.

V rámci kodanského procesu, ktorého strategické priority pre nadchádzajúce desaťročie sa preskúmali na ministerskom zasadnutí v decembri 2010 v Bruggách (2), sa zdôrazňuje, že odborné vzdelávanie a príprava (OVP) zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore dosahovania cieľov stratégie Európa 2020 zabezpečovaním relevantných a vysokokvalitných zručností a kompetencií.

3.

Dve z navrhnutých hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 majú osobitný význam pre vzdelávanie a odbornú prípravu:

4.

Vzdelávanie a odborná príprava tiež môžu významným spôsobom prispieť k ďalším iniciatívam, ako napríklad Digitálna agenda a Únia inovácií. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v Európe musia poskytovať správnu zmes zručností a spôsobilostí, zabezpečiť dostatočný počet absolventov vedeckých, matematických a technických odborov, vybaviť ľudí základnými zručnosťami a dať im motiváciu a schopnosť učiť sa, podporovať rozvoj prierezových kompetencií vrátane takých, ktoré umožňujú využívanie moderných digitálnych technológií, presadzovať udržateľný rozvoj a aktívne občianstvo a podporovať tvorivosť, inovačné zručnosti a podnikateľské schopnosti.

5.

V nadväznosti na ciele iniciatívy Európska platforma na boj proti chudobe je tiež potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zabezpečenie podpory a otvorenie príležitostí pre netradičných a znevýhodnených študentov. Faktory ako lepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, zabezpečenie inovačných príležitostí v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy pre znevýhodnené skupiny sú dôležité pre znižovanie sociálnych nerovností a umožnenie všetkým občanom, aby naplno využívali svoj potenciál.

1.

Je naliehavé efektívne investovať do vysokokvalitného, modernizovaného a reformovaného vzdelávania a odbornej prípravy, pretože tak vzniknú základy pre dlhodobú prosperitu Európy a zároveň sa umožní v krátkodobom horizonte reagovať na účinky krízy tým, že sa ľuďom poskytne väčší počet zručností a kompetencií a zlepšenie ich kvality.

2.

Je nevyhnutné posilniť príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých a na každej úrovni vzdelávania a odbornej prípravy, najmä prostredníctvom zvýšenia príťažlivosti a relevantnosti OVP a zvýšenia účasti na vzdelávaní dospelých a jeho relevantnosti.

3.

Je potrebné urýchlene riešiť situáciu mladých žien a mladých mužov, ktorí pre závažnosť krízy čelia mimoriadnym ťažkostiam pri vstupe na trh práce.

4.

Je potrebné zlepšiť schopnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy reagovať na nové požiadavky a trendy, aby sa lepšie zosúladila ponuka zručností s dopytom trhu práce po nich a aby bolo možné lepšie čeliť sociálnym a kultúrnym výzvam v globalizovanom svete.

5.

Dosiahnutie dvoch hlavných cieľov EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, t. j. zníženia podielu osôb, ktoré predčasne ukončili štúdium, na menej ako 10 % a zvýšenia podielu ľudí vo veku 30 – 34 rokov, ktorí ukončili terciárne alebo rovnocenné vzdelanie, aspoň na 40 %, bude mať pozitívny vplyv na pracovné miesta a rast. Okrem toho opatrenia prijaté v sektore vzdelávania a odbornej prípravy prispejú k dosiahnutiu cieľov v iných oblastiach, ako napríklad pri zvyšovaní miery zamestnanosti, podpore výskumu a rozvoja a znižovaní chudoby.

6.

Pokiaľ ide o prvý z uvedených cieľov, predčasné ukončenie štúdia je zložitým javom, ktorý ovplyvňujú vzdelávacie, individuálne a sociálno-ekonomické faktory. Riešenie tohto problému si vyžaduje preventívne aj kompenzačné opatrenia, ako je napríklad „druhá šanca“ vzdelávať sa, ako aj úzku koordináciu medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy a inými súvisiacimi oblasťami politiky. Medzi politické opatrenia, ktoré môžu prispieť zmene, môže patriť lepšia predškolská výchova, aktualizované osnovy, lepšie vzdelávanie učiteľov, inovačné metódy výučby, individualizovaná podpora, najmä pre znevýhodnené skupiny zahŕňajúce prisťahovalcov a Rómov, a užšia spolupráca s rodinami a miestnou komunitou.

7.

Druhý cieľ si tiež vyžaduje viacstranný prístup. Aby boli terciárne alebo rovnocenné systémy vzdelávania príťažlivé a účinné, je potrebné zabezpečiť vysokú úroveň efektívnych investícií, modernizáciu osnov a lepšiu správu. Inovácia by sa mala podporovať na systémovej aj inštitucionálnej úrovni, pričom je potrebné účinnejšie využívať finančné prostriedky a diverzifikovať zdroje financovania. Tiež sú potrebné stimuly na to, aby sa dosiahlo lepšie prepojenie s okolitým svetom prostredníctvom partnerstiev s podnikmi a výskumným sektorom a aby sa zabezpečil prístup netradičným študentom tým, že sa im budú poskytovať primerané stimuly a že sa bude presadzovať uznávanie vzdelania, režimy podpory a poradenské služby.

1.

Prijali národné programy reforiem, ktoré budú cielené a zamerané na činnosti a ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, ako aj hlavných cieľov EÚ.

2.

Po zohľadnení príslušných východiskových situácií a vnútroštátnych okolností jednotlivých členských štátov prijali politické opatrenia v súlade s národnými cieľmi a v súlade s vnútroštátnymi rozhodovacími postupmi.

3.

Pri navrhovaní vnútroštátnych politík zamestnanosti a podávaní správ o ich vykonávaní so zreteľom na integrované usmernenia č. 8 a 9 (3) úzko spolupracovali na horizontálnej úrovni s ostatnými relevantnými sektormi zapojenými do procesu vykonávania stratégie Európa 2020 na vnútroštátnej úrovni, najmä s ministerstvami pre zamestnanosť, ale aj s ďalšími zainteresovanými stranami, ako napríklad sociálnymi partnermi.

4.

V súlade s integrovaným usmernením č. 4 (4) podporovali posilnenú spoluprácu medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania, výskumnými ústavmi a podnikmi s cieľom posilniť vedomostný trojuholník, ktorý predstavuje základ inovačnejšieho a tvorivejšieho hospodárstva.

1.

Medzi členskými štátmi posilnili horizontálnu spoluprácu a výmenu skúseností a osvedčených postupov v súvislosti s vykonávaním národných programov reforiem a aby tam, kde je to vhodné, zahrnuli tieto aspekty do budúcich činností v rámci partnerského učenia.

2.

Ďalej podporovali príležitosti na získavanie poznatkov z politík najmä v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje stratégia Európa 2020, a aby lepšie prispôsobili otvorenú metódu koordinácie potrebám a záujmom členských štátov prostredníctvom efektívnejšieho využívania výsledkov európskej spolupráce, zvyšovania transparentnosti a podpory cielenejšej spolupráce.

3.

Posilnili prepojenia medzi cieľmi stratégie Európa 2020, konkrétne rozšírením základne poznatkov v tejto oblasti a užším zapojením sektorov vzdelávania a odbornej prípravy do identifikácie prekážok rastu a zamestnanosti.

4.

Posilnili schopnosť predvídať a zosúlaďovať potreby trhu práce so zručnosťami, ako sa uvádza v iniciatíve Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, ako aj zabezpečili správnu kombináciu zručností vrátane prierezových kompetencií, ako sú napríklad kompetencie v digitálnej a podnikateľskej oblasti, a vypracovali komplexnú stratégiu na zlepšenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu, najmä pre znevýhodnené skupiny.

1.

Ďalej posilňovala – v úplnej zhode s členskými štátmi – prepojenia medzi vykonávacími ustanoveniami strategického rámca „ET 2020“ a stratégie Európa 2020, a to predovšetkým v súvislosti pracovnými cyklami, podávaním správ a určovaním cieľov. Pri navrhovaní strednodobých priorít ďalšieho cyklu „ET 2020“ by sa mali osobitne zohľadniť hlavné ciele a vhodné opatrenia prijaté v rámci iniciatív Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta.

2.

Podporovala náležité zohľadňovanie cieľov stratégie Európa 2020 v spoločných správach o pokroku vo vykonávaní „ET 2020“ a aby súčasne uznala jasnú pridanú hodnotu, ktorú tieto správy prinášajú prostredníctvom hlbšieho náhľadu na vnútroštátne politiky členských štátov v oblasti vzdelávania.

3.

Poskytla dôkladnú analýzu pokroku dosiahnutého v súvislosti s hlavnými cieľmi a referenčnými ukazovateľmi „ET 2020“, ktorá bude slúžiť ako základ pre výmenu názorov v Rade počas každého európskeho semestra.

4.

Zlepšila viditeľnosť a transparentnosť opatrení prijatých v kontexte otvorenej metódy koordinácie zabezpečením efektívnej operačnej koordinácie, v ktorej budú zapojené členské štáty a v ktorej sa zabezpečí účasť príslušných zainteresovaných strán.

5.

Vypracovala analýzu s cieľom podporiť v rámci otvorenej metódy koordinácie výmenu skúseností, ktoré sa týkajú prepojenia investícií do vzdelávania a politických prístupov zameraných na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

Integrované usmernenie č. 8:

Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce a podpora celoživotného vzdelávania.

Integrované usmernenie č. 9:

Zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti na terciárnom alebo rovnocennom vzdelávaní.

Integrované usmernenie č. 4:

Optimalizácia podpory výskumu a vývoja a inovácie, posilnenie vedomostného trojuholníka a uvoľnenie potenciálu digitálneho hospodárstva.