6.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 356/7

1.

Od začiatku svetovej finančnej krízy, ktorá vypukla na jeseň roku 2008, vydala Komisia štyri oznámenia, ktoré poskytli podrobné usmernenia týkajúce sa kritérií zlučiteľnosti štátnej podpory finančným inštitúciám (1) s požiadavkami článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uvedenými oznámeniami sú: oznámenie Komisie o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (2) (oznámenie o bankovníctve); oznámenie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (3) (oznámenie o rekapitalizácii); oznámenie Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (4) (oznámenie o znehodnotených aktívach) a oznámenie o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (5) (oznámenie o reštrukturalizácii). Tri z týchto oznámení (oznámenie o bankovníctve, rekapitalizácii a o znehodnotených aktívach) stanovili predpoklady pre zlučiteľnosť hlavných typov pomoci poskytovanej členskými štátmi (záruky za záväzky, rekapitalizácie a opatrenia na odbremenenie od znehodnotených aktív), zatiaľ čo oznámenie o reštrukturalizácii uvádza podrobnosti, ktoré musí obsahovať plán reštrukturalizácie (alebo plán obnovenia životaschopnosti) v konkrétnom kontexte štátnej pomoci poskytovanej bankám v súvislosti s krízou na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

2.

Dňa 1. decembra 2010 Komisia prijala piate oznámenie, ktorým je oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel pre štátnu pomoc na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. januára 2011 (6) (oznámenie o predĺžení). Týmto oznámením sa predĺžila platnosť oznámenia o reštrukturalizácii – jediného zo štyroch oznámení, ktoré malo stanovený dátum skončenia platnosti – na základe zmeny a doplnenia až do 31. decembra 2011. Komisia tiež v oznámení o predĺžení uviedla, že sa domnieva, že požiadavky na schvaľovanie štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, ktorý výnimočne povoľuje pomoc na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu, boli naďalej naplnené a že oznámenia o bankovníctve, rekapitalizácii a o znehodnotených aktívach zostanú v platnosti, aby poskytli usmernenia, pokiaľ ide o kritériá zlučiteľnosti pomoci poskytovanej bankám v súvislosti s krízou na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

3.

V dôsledku zvýšenia napätia na trhoch so štátnymi dlhovými nástrojmi, ku ktorému došlo v roku 2011, sa bankový sektor Únie dostal pod rastúci tlak, najmä pokiaľ ide o prístup na trhy strednodobého a dlhodobého financovania. Cieľom „bankového balíka“, na ktorom sa dohodli hlavy štátov a vlád na svojom zasadnutí 26. októbra 2011 (7), je obnovenie dôvery voči bankovému sektoru prostredníctvom záruk za strednodobé financovanie a vytvorenia dočasných kapitálových rezerv vo výške 9 % kapitálu najvyššej kvality po započítaní trhového ocenenia expozície voči štátnym dlhovým nástrojom. Napriek uvedeným opatreniam sa Komisia domnieva, že požiadavky na schválenie štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. b) budú naďalej splnené aj po skončení roku 2011.

4.

Oznámenia o bankovníctve, rekapitalizácii a o znehodnotených aktívach zostanú preto v platnosti aj po 31. decembri 2011. Podobne sa predlžuje časová pôsobnosť oznámenia o reštrukturalizácii na obdobie po 31. decembri 2011 (8). Komisia bude naďalej sledovať situáciu na finančných trhoch a podnikne kroky zamerané na stanovenie stabilnejších pravidiel štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu bánk na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy hneď ako to trhové podmienky dovolia.

5.

Na uľahčenie implementácie bankového balíka a s cieľom zohľadniť vývoj rizikového profilu bánk od vypuknutia krízy, je potrebné niektoré prvky týchto pravidiel vyjasniť a aktualizovať. Toto oznámenie stanovuje nevyhnutné zmeny a doplnenia predpokladov zlučiteľnosti pomoci poskytovanej bankám v súvislosti s krízou od 1. januára 2012. Toto oznámenie najmä:

6.

V oznámení o rekapitalizácii sa uvádzajú všeobecné usmernenia týkajúce sa stanovenia ceny kapitálových injekcií. Uvedené usmernenia sa zameriavajú najmä na kapitálové nástroje s fixným výnosom.

7.

Vzhľadom na zmeny regulačného rámca a meniace sa trhové prostredie Komisia očakáva, že v budúcnosti sa bežnejšími stanú štátne kapitálové injekcie vo forme akcií s pohyblivým výnosom. Spresnenia týkajúce sa pravidiel stanovovania ceny kapitálových injekcií sú potrebné vzhľadom na to, že protiplnenie z takýchto akcií má formu (neistých) dividend a kapitálových výnosov, takže je zložité priamo vopred posúdiť protiplnenie, ktoré z týchto nástrojov plynie.

8.

Komisia bude preto protiplnenie za takéto kapitálové injekcie posudzovať na základe emisnej ceny týchto akcií. Kapitálové injekcie by sa mali upisovať s dostatočnou zľavou z ceny akcií [po úprave vzhľadom na efekt „zriedenia“ (9)] bezprostredne pred oznámením kapitálovej injekcie, aby mal štát dostatočnú záruku primeraného protiplnenia (10).

9.

V prípade bánk, ktoré sú kótované na burze, by referenčnou cenou akcií mala byť kótovaná trhová cena akcií s rovnakými právami, ako sú práva, ktoré sa viažu na emitované akcie. V prípade bánk, ktoré nie sú kótované na burze, žiadna takáto trhová cena neexistuje a členské štáty by mali použiť vhodný postup trhového oceňovania (vrátane prístupu spočívajúceho v porovnaní koeficientu P/E podobných spoločností alebo iných všeobecne uznávaných metód oceňovania). Akcie by sa mali upísať s primeranou zľavou z tejto trhovej (alebo trhovo stanovenej) ceny.

10.

Ak členské štáty upisujú akcie bez hlasovacích práv, môže byť potrebná vyššia zľava, ktorej výška by mala odrážať rozdiel v ocenení akcií s hlasovacími právami a akcií bez hlasovacích práv za daných trhových podmienok.

11.

Rekapitalizačné opatrenia musia obsahovať vhodné stimuly pre banky, aby čo najskôr prestali využívať štátnu pomoc. Pokiaľ ide o akcie s pohyblivým výnosom, ak sú tieto stimuly navrhnuté tak, že z hľadiska členského štátu obmedzujú rastový potenciál, napríklad prostredníctvom vydania opcií existujúcim akcionárom, ktoré im umožňujú spätne odkúpiť novo emitované akcie od štátu za cenu, ktorá štátu zaručuje primeraný ročný výnos, zľava z týchto akcií bude musieť byť vyššia, aby odrážala tento obmedzený rastový potenciál.

12.

Výška zľavy musí vždy odrážať veľkosť kapitálovej injekcie v pomere k existujúcemu základnému kapitálu (tzv. Core Tier 1). Čím je potreba dodatočného kapitálu v pomere k existujúcemu kapitálu vyššia, tým je vyššie aj riziko, ktoré štát podstupuje, a preto musí byť vyššia aj zľava.

13.

Hybridné nástroje by mali v zásade zahŕňať „alternatívny mechanizmus výplaty kupónu“, ktorý by umožňoval, aby sa kupóny, ktoré nie je možné vyplatiť v hotovosti, štátu vyplatili prostredníctvom novo emitovaných akcií.

14.

Komisia bude od členských štátov naďalej vyžadovať predloženie plánu reštrukturalizácie (alebo aktualizácie existujúceho plánu reštrukturalizácie) v lehote šiestich mesiacov odo dňa rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje pomoc na záchranu každej banky, ktorej sa poskytne verejná podpora vo forme rekapitalizácie alebo opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív. Ak bolo v súvislosti s danou bankou už v minulosti prijaté rozhodnutie o pomoci na záchranu podľa pravidiel, ktorými sa riadi zlučiteľnosť pomoci pre banky s článkom 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, a to bez ohľadu na to, či išlo o tú istú reštrukturalizačnú operáciu, môže Komisia požadovať predloženie plánu reštrukturalizácie v lehote kratšej ako šesť mesiacov. Komisia vykoná primerané posúdenie dlhodobej životaschopnosti bánk, pričom v plnej miere zohľadní skutočnosti, ktoré naznačujú, že banky by mohli byť z dlhodobého hľadiska životaschopné bez nutnosti výraznej reštrukturalizácie, a to najmä v prípadoch, keď nedostatok kapitálu súvisí najmä s krízou dôvery vo vzťahu k štátnemu dlhu, kapitálová injekcia z verejných zdrojov je obmedzená na sumu, ktorá je potrebná na kompenzáciu strát vyplývajúcich z precenenia štátnych dlhopisov zmluvných strán dohody o EHP na aktuálnu trhovú cenu v bankách, ktoré sú inak životaschopné, a keď z analýz vyplýva, že dotknuté banky pri nákupe štátnych dlhových nástrojov nepodstupovali neprimerané riziko.

15.

Banky môžu získať štátne záruky na emisiu nových dlhových nástrojov, či už zabezpečených alebo nezabezpečených, s výnimkou nástrojov, ktoré sa považujú za kapitál. Keďže tlak na financovanie bánk sa sústredí na trhy termínového financovania, štátne záruky by sa mali o všeobecnosti vzťahovať len na dlh so splatnosťou jeden až päť rokov (sedem rokov v prípade krytých dlhopisov).

16.

Od začiatku krízy bolo stanovovanie ceny štátnych záruk naviazané na medián rozpätí CDS príjemcu v období od 1. januára 2007 do 31. augusta 2008. Toto stanovovanie cien sa s účinnosťou od 1. júla 2010 zmenilo, aby lepšie odrážalo rizikový profil jednotlivých príjemcov (11).

17.

S cieľom zohľadniť zvýšenú diferenciáciu na základe rizika rozpätí CDS bánk, ku ktorému v poslednom čase dochádza, by sa mal tento vzorec na stanovovanie cien aktualizovať tak, aby odkazoval na medián rozpätí CDS za obdobie troch rokov končiace jeden mesiac pred poskytnutím záruk. Keďže zvýšenie rozpätí CDS v posledných rokoch je čiastočne spôsobené vplyvmi – najmä rastúcim napätím na trhoch so štátnymi dlhovými nástrojmi a celkovým posilnením vnímania rizika v bankovom sektore, ktoré nesúvisia s konkrétnymi bankami – uvedený vzorec by mal oddeliť vnútorné riziko jednotlivých bánk od zmien rozpätí CDS členských štátov a od trhu ako celku. Vzorec by mal zároveň odrážať skutočnosť, že záruky za kryté dlhopisy vystavujú ručiteľa výrazne nižšiemu riziku než záruky za nezabezpečený dlh.

18.

V súlade so zásadami uvedenými v odseku 17 revidovaný vzorec na stanovenie ceny uvedený v prílohe slúži na určenie minimálneho poplatku za záruky, ktorý by sa mal uplatňovať v prípadoch, keď sa štátne záruky poskytujú na vnútroštátnom základe a nedochádza k deľbe záruk medzi členské štáty. Komisia bude tento vzorec používať na všetky štátne záruky za záväzky bánk so splatnosťou jeden rok alebo viac, ktoré sú vydané 1. januára 2012 alebo neskôr.

19.

Ak záruky kryjú záväzky, ktoré nie sú denominované v domácej mene ručiteľa, mal by sa uplatniť dodatočný poplatok na pokrytie devízového rizika ručiteľa.

20.

Ak je potrebné, aby záruky kryli dlh so splatnosťou kratšou ako jeden rok, Komisia bude naďalej používať existujúci vzorec na stanovenie ceny, ktorý je pre informáciu uvedený v prílohe. Komisia bude schvaľovať záruky za dlhy so splatnosťou kratšou ako tri mesiace len vo výnimočných prípadoch, keď takéto záruky budú nevyhnutné na zachovanie finančnej stability. V takýchto prípadoch Komisia posúdi primerané protiplnenie, pričom prihliadne na potrebu zaistiť, aby existovali náležité stimuly zamerané na čo najskoršie ukončenie využívania štátnej podpory.

21.

Ak sa členské štáty rozhodnú vytvoriť mechanizmus na deľbu záruk za záväzky bánk, Komisia zodpovedajúcim spôsobom preskúma svoje usmernenia, a to najmä, aby sa zaistilo, že rozpätiam CDS členských štátov sa bude prikladať len primeraná váha.

22.

Aby Komisia mohla posúdiť používanie revidovaného vzorca na stanovenie ceny v praxi, členské štáty by mali pri notifikácii nových alebo predĺžených schém záruk uvádzať orientačnú výšku poplatkov pre každú banku oprávnenú na získanie záruk, ktoré sú vypočítané na základe vzorca s použitím aktuálnych trhových údajov. Členské štáty by tiež Komisii mali oznámiť skutočnú výšku poplatku za záruky účtovaného za každú emisiu zaručených dlhopisov, a to v lehote troch mesiacov od emisie zaručených dlhopisov.