OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A DVORU AUDÍTOROV

ROČNÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA EURÓPSKEJ ÚNIE – ROZPOČTOVÝ ROK 2010

2011/C 332/01

OBSAH

Vyhlásenie ku konsolidovanej účtovnej závierke

Súvaha

Výkaz výsledku hospodárenia

Výkaz peňažných tokov

Výkaz zmien v čistých aktívach

Poznámky k finančným výkazom

Správy o plnení rozpočtu

Vysvetlivky k správam o plnení rozpočtu

VYHLÁSENIE KU KONSOLIDOVANEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKE

Konsolidovaná ročná účtovná závierka Európskej únie za rok 2010 bola zostavená na základe údajov predložených inštitúciami a orgánmi podľa článku 129 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie. Týmto vyhlasujem, že bola zostavená v súlade s hlavou VII nariadenia o rozpočtových pravidlách a v súlade s účtovnými zásadami, pravidlami a metódami uvedenými v poznámkach k účtovným výkazom.

Účtovníci týchto inštitúcií a orgánov predložili všetky údaje potrebné na zostavenie účtovnej závierky, ktorá poskytuje prehľad o aktívach a pasívach Európskej únie a o plnení rozpočtu, a zároveň potvrdili hodnovernosť týchto údajov.

Týmto potvrdzujem, že na základe uvedených údajov a kontrol, ktoré som považoval za nevyhnutné na to, aby som účtovnú závierku Európskej komisie mohol podpísať, som nadobudol primeranú istotu, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a reálny obraz o finančnej situácii Európskej únie zo všetkých podstatných hľadísk.

ČASŤ I

Konsolidované finančné výkazy Európskej Únie a vysvetlivky

OBSAH

Súvaha

Výkaz výsledku hospodárenia

Výkaz peňažných tokov

Výkaz zmien v čistých aktívach

Poznámky k finančným výkazom:

SÚVAHA

VÝKAZ VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

VÝKAZ PEŇAŽNÝCH TOKOV

VÝKAZ ZMIEN V ČISTÝCH AKTÍVACH

POZNÁMKY K FINANČNÝM VÝKAZOM

OBSAH

1.   ZÁKLADNÉ ÚČTOVNÉ POSTUPY

1.1   PRÁVNY ZÁKLAD A ÚČTOVNÉ PRAVIDLÁ

Konsolidovaná účtovná závierka Európskej únie zahŕňa účty Európskej únie, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (v likvidácii). Tieto účty sú vedené v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002), ako aj v súlade s nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie tohto nariadenia o rozpočtových pravidlách.

V súlade s článkom 133 nariadenia o rozpočtových pravidlách zostavila Európska únia konsolidované finančné výkazy za rok 2010 na základe pravidiel akruálneho účtovníctva, ktoré vychádzajú z medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor (IPSAS), resp. z medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). Tieto účtovné pravidlá prijaté účtovníkom Komisie musia uplatňovať všetky inštitúcie a orgány EÚ, ktoré sú zahrnuté do konsolidácie, a to v záujme vytvorenia jednotného súboru pravidiel účtovníctva, oceňovania a predkladania účtovnej závierky, ako aj v záujme harmonizácie zostavovania finančných výkazov a konsolidácie. Tieto účty sú vedené v eurách za kalendárny rok.

1.2   ÚČTOVNÉ ZÁSADY

Cieľom finančných výkazov je poskytovať informácie o finančnej situácii, výkone a peňažných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú užitočné pre širokú škálu užívateľov. V prípade EÚ, ktorá má charakter verejného sektora, slúžia finančné výkazy predovšetkým na poskytovanie informácií, ktoré sú dôležité z hľadiska procesu rozhodovania, ako aj na preukázanie zodpovednosti účtovnej jednotky, pokiaľ ide o narábanie so zdrojmi, ktoré jej boli zverené. Tento dokument bol vypracovaný v zmysle uvedených cieľov. Článok 124 nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovuje, že pri zostavovaní finančných výkazov sa uplatňujú tieto účtovné zásady:

Zostavovanie konsolidovaných finančných výkazov podľa uvedených zásad a pravidiel si od vedenia vyžaduje, aby použilo odhady, ktoré ovplyvňujú vykazované hodnoty určitých položiek v konsolidovanej súvahe a v konsolidovanom výkaze výsledku hospodárenia, ako aj súvisiace údaje o podmienených aktívach a pasívach.

1.3   KONSOLIDÁCIA

Rozsah konsolidácie

Konsolidované finančné výkazy EÚ zahŕňajú všetky významné kontrolované účtovné jednotky (inštitúcie a agentúry) a pridružené a spoločné podniky, teda 43 kontrolovaných účtovných jednotiek, 5 spoločných podnikov a 4 pridružené podniky. Kompletný zoznam konsolidovaných účtovných jednotiek možno nájsť v poznámke 10. V porovnaní s rokom 2009 sa rozsah konsolidácie rozšíril o 3 kontrolované účtovné jednotky (jednu inštitúciu, dve agentúry), jeden pridružený a jeden spoločný podnik. Toto rozšírenie rozsahu však nemá na konsolidované finančné výkazy podstatný vplyv.

Kontrolované účtovné jednotky

Rozhodnutie začleniť účtovnú jednotku do rozsahu konsolidácie vychádza z princípu kontroly. Medzi kontrolované účtovné jednotky patria všetky subjekty, pri ktorých má Európska únia právomoc priamo alebo nepriamo riadiť ich finančné a prevádzkové činnosti tak, aby mala z ich činností prínos. Táto právomoc musí byť v súčasnosti vykonávateľná. Kontrolované účtovné jednotky sú plne zahrnuté do konsolidácie. Konsolidácia začína dňom získania kontroly nad daným subjektom a končí zánikom tejto kontroly.

K najbežnejším ukazovateľom kontroly v rámci Európskej únie patrí: zriadenie subjektu prostredníctvom zakladajúcich zmlúv alebo sekundárnej legislatívy, financovanie subjektu zo všeobecného rozpočtu, existencia hlasovacích práv v riadiacich orgánoch, audit zo strany Európskeho dvora audítorov a absolutórium udelené Európskym parlamentom. O tom, či na získanie kontroly postačuje splnenie jedného alebo všetkých uvedených kritérií, je samozrejme potrebné rozhodnúť na základe posúdenia uskutočneného priamo na úrovni účtovnej jednotky.

Na základe tohto princípu sa inštitúcie EÚ (okrem ECB) a agentúry (okrem agentúr spadajúcich pod bývalý 2. pilier) považujú za subjekty pod výlučnou kontrolou EÚ, a sú teda zahrnuté do rozsahu konsolidácie. Za kontrolovanú účtovnú jednotku sa považuje aj Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) v likvidácii.

Všetky významné vnútroskupinové transakcie a zostatky medzi kontrolovanými účtovnými jednotkami EÚ boli eliminované, zatiaľ čo nerealizované zisky a straty zo vzájomných transakcií medzi účtovnými jednotkami sa nepovažujú za významné, a preto neboli eliminované.

Spoločné podniky

Spoločný podnik je zmluvným dojednaním, na základe ktorého Európska únia spoločne s jednou alebo viacerými stranami („spoločníkmi“) vykonáva hospodársku činnosť, ktorá podlieha spoločnej kontrole. Spoločná kontrola je zmluvne odsúhlasený podiel na priamej alebo nepriamej kontrole hospodárskej činnosti s potenciálom ekonomického úžitku.

Podiely v spoločných podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania a prvotne sa vykazujú v obstarávacej cene. Podiel Európskej únie na výsledkoch spoločne kontrolovaných účtovných jednotiek sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia EÚ a jej podiel na pohyboch rezerv sa vykazuje v rezervách EÚ. Súčet počiatočných nákladov a všetkých pohybov (ďalšie vklady, podiel na výsledkoch a pohyboch rezerv, znehodnotenie a dividendy) predstavuje účtovnú hodnotu spoločného podniku, vykázanú v účtovnej závierke EÚ k dátumu zostavenia súvahy.

Nerealizované zisky a straty z transakcií medzi Európskou úniou a jej spoločne kontrolovanými účtovnými jednotkami sa nepovažujú za významné, a preto neboli eliminované. Účtovné postupy spoločných podnikov sa môžu líšiť od účtovných postupov prijatých Európskou úniou pre obdobné transakcie a udalosti za podobných okolností.

Pridružené podniky

Pridružené podniky sú subjekty, v ktorých má Európska únia priamy alebo nepriamy podstatný vplyv, ale nie kontrolu. Za podstatný vplyv sa považuje, keď Európska komisia priamo alebo nepriamo vlastní minimálne 20 % hlasovacích práv.

Podiely v pridružených podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania a prvotne sa vykazujú v obstarávacej cene. Podiel Európskej únie na výsledkoch pridružených podnikov sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia EÚ a jej podiel na pohyboch rezerv sa vykazuje v rezervách EÚ. Súčet počiatočných nákladov a všetkých pohybov (ďalšie vklady, podiel na výsledkoch a pohyboch rezerv, znehodnotenie a dividendy) predstavuje účtovnú hodnotu pridruženého podniku vykázanú v účtovnej závierke EÚ k dátumu zostavenia súvahy. Rozdelenie zisku pridružených podnikov formou dividend znižuje účtovnú hodnotu aktív. Nerealizované zisky a straty z transakcií medzi Európskou úniou a jej pridruženými podnikmi sa nepovažujú za významné, a preto neboli eliminované.

Účtovné postupy pridružených podnikov sa môžu líšiť od účtovných postupov prijatých Európskou úniou pre obdobné transakcie a udalosti za podobných okolností. V prípadoch, keď Európska únia vlastní minimálne 20 % investičného kapitálového fondu, nepokúša sa uplatňovať podstatný vplyv. K takýmto fondom sa preto pristupuje ako k finančným nástrojom, ktoré sú k dispozícii na predaj a metóda vlastného imania sa neuplatňuje.

Účtovné jednotky, ktoré nie sú súčasťou konsolidácie a ktorých finančné prostriedky spravuje Komisia

Finančné prostriedky systému zdravotného poistenia zamestnancov Európskej únie, Európskeho rozvojového fondu a účastníckeho záručného fondu spravuje Komisia v mene týchto subjektov. Keďže však tieto účtovné jednotky nie sú kontrolované Európskou úniou, nie sú ani zahrnuté do jej konsolidovaných účtov – pre podrobnosti týkajúce sa príslušných súm pozri poznámku 11.

1.4   ZÁKLAD PRE ZOSTAVENIE

1.4.1    Mena a základ pre prepočet

Funkčná mena a mena vykazovania

Finančné výkazy sú vedené v miliónoch EUR, pričom euro je funkčnou menou a menou vykazovania Európskej únie.

Transakcie a zostatky

Transakcie v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá na základe výmenných kurzov platných v deň uskutočnenia transakcie. Kurzové zisky a straty vyplývajúce z vyrovnania transakcií v cudzej mene, ako aj z prepočtu peňažných aktív a pasív denominovaných v cudzej mene na základe výmenného kurzu platného ku koncu roka sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia.

Rozdielne metódy prepočtu sa uplatňujú na dlhodobý hmotný majetok a nehmotné aktíva, ktoré si udržiavajú svoju hodnotu v eurách podľa kurzu platného v deň ich nákupu.

Zostatky peňažných aktív a pasív denominovaných v cudzej mene ku koncu roka sa prepočítajú na eurá na základe výmenného kurzu platného k 31. decembru:

EURO – výmenný kurz

Zmeny v reálnej hodnote peňažných cenných papierov denominovaných v cudzej mene a klasifikovaných ako k dispozícii na predaj, ktoré sa týkajú rozdielu z prepočtu cudzích mien, sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Kurzové rozdiely pri nepeňažných finančných aktívach a pasívach vykazovaných v reálnej hodnote prostredníctvom výkazu ziskov a strát sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Kurzové rozdiely pri nepeňažných finančných aktívach klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sú zahrnuté do rezervy z precenenia na reálnu hodnotu.

1.4.2    Využívanie odhadov

V súlade so štandardmi IPSAS a so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami sa vo finančných výkazoch nevyhnutne uvádzajú sumy založené na odhadoch a predpokladoch vypracovaných vedením, ktoré vychádzajú z najspoľahlivejších dostupných informácií. K podstatným odhadom okrem iného patrí výška záväzkov súvisiacich so zamestnaneckými požitkami, rezervy, finančné riziko týkajúce sa zásob a pohľadávok, príjmy a výdavky s časovým rozlíšením, podmienené aktíva a pasíva a stupeň znehodnotenia nehmotných aktív a dlhodobého hmotného majetku. Skutočné výsledky sa môžu od týchto odhadov líšiť. Zmeny v odhadoch sa zohľadňujú v období, v ktorom sú zistené.

1.5   SÚVAHA

1.5.1    Nehmotné aktíva

Nadobudnuté licencie na počítačový softvér sa vykazujú v historickej cene zníženej o oprávky a straty zo znehodnotenia. Tieto aktíva sa odpisujú na lineárnom základe počas celej predpokladanej doby ich životnosti. Nehmotné aktíva vytvorené vlastnou činnosťou sa kapitalizujú po splnení príslušných účtovných pravidiel EÚ. Kapitalizované náklady zahŕňajú všetky náklady, ktoré sa dajú priamo priradiť a sú nevyhnutné na vytvorenie, výrobu a prípravu aktíva na prevádzkyschopnosť v súlade so zámermi manažmentu. Náklady spojené s výskumnou činnosťou, nekapitalizované náklady na vývoj a náklady na údržbu sa vykazujú ako vzniknuté výdavky.

1.5.2    Dlhodobý hmotný majetok

Celý dlhodobý hmotný majetok sa vykazuje v historickej cene zníženej o oprávky a straty zo znehodnotenia. Historická cena zahŕňa výdavky, ktoré priamo súvisia s obstaraním alebo výstavbou daného aktíva.

Následné náklady sú zahrnuté do účtovnej hodnoty aktíva, prípadne sú vykázané ako samostatné aktívum, ak je pravdepodobné, že Európskej únii budú v súvislosti s uvedenou položkou plynúť budúce ekonomické úžitky a že výdavky možno spoľahlivo stanoviť. Náklady na opravy a údržbu sa účtujú do výkazu výsledku hospodárenia počas rozpočtového obdobia, v ktorom vznikli. Keďže Európska únia si na financovanie nadobudnutia dlhodobého hmotného majetku nepožičiava žiadne peniaze, v súvislosti s týmito nákupmi neexistujú žiadne náklady na pôžičky.

Pozemky a umelecké diela sa neodpisujú, pretože sa považujú za položky s nekonečnou životnosťou. Nedokončené aktíva sa neodpisujú, pretože ešte nie sú určené na používanie. Odpisy ostatných aktív sa vypočítajú na základe lineárnej metódy tak, že k ich obstarávacej cene sa počas predpokladanej doby životnosti priradí ich zostatková hodnota, a to takýmto spôsobom:

Odpisové sadzby

Zisky a straty z likvidácie sa určujú porovnaním výnosov znížených o náklady na predaj s účtovnou hodnotou likvidovaného aktíva a sú zahrnuté do výkazu výsledku hospodárenia.

Prenájom

Prenájom hmotných aktív, pri ktorom Európska únia v zásade znáša všetky riziká a získava všetky výhody plynúce z vlastníctva, sa klasifikuje ako finančný prenájom. Finančný prenájom sa kapitalizuje na začiatku prenájmu, a to v reálnej hodnote prenajatých aktív alebo v súčasnej hodnote minimálnych platieb nájomného, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Každá platba nájomného je rozdelená na záväzok a finančné náklady tak, aby sa pri neuhradenom finančnom zostatku dosiahol konštantný pomer. Nájomné záväzky bez finančných nákladov sú zahrnuté do ostatných záväzkov (krátkodobých a dlhodobých). Úroková zložka finančných nákladov sa počas obdobia prenájmu účtuje do výkazu výsledku hospodárenia tak, aby sa dosiahlo konštantné periodické úročenie zostatkovej hodnoty záväzku počas celého obdobia prenájmu. Aktíva držané na základe finančného prenájmu sa odpisujú počas doby ich životnosti alebo doby prenájmu, podľa toho, ktorá z nich je kratšia.

Prenájom, pri ktorom prenajímateľ znáša značnú časť rizík a získava značnú časť výhod plynúcich z vlastníctva, sa klasifikuje ako prevádzkový prenájom. Platby uskutočnené v rámci prevádzkového prenájmu sa počas doby prenájmu lineárne vykážu ako náklady vo výkaze výsledku hospodárenia.

1.5.3    Znehodnotenie nefinančných aktív

Aktíva s neobmedzenou životnosťou nepodliehajú amortizácii, avšak každoročne sa posudzujú z hľadiska znehodnotenia. Aktíva, ktoré amortizácii podliehajú, sa vzhľadom na znehodnotenie posudzujú v tom prípade, že udalosti alebo zmeny podmienok naznačujú, že účtovná hodnota nemusí zodpovedať realizovateľnej hodnote. Strata zo znehodnotenia sa vykazuje vo výške, o ktorú účtovná hodnota aktív prevyšuje ich realizovateľnú hodnotu. Realizovateľná hodnota je buď reálna hodnota aktíva znížená o náklady na predaj alebo úžitková hodnota, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Zostatkové hodnoty a životnosť nehmotných aktív a dlhodobého hmotného majetku sa revidujú, resp. upravujú aspoň raz ročne. Ak je účtovná hodnota aktíva vyššia ako jeho odhadovaná realizovateľná hodnota, účtovná hodnota aktíva sa ihneď zníži na jeho realizovateľnú hodnotu. Ak dôvody znehodnotenia uznané v predchádzajúcich rokoch pominuli, straty zo znehodnotenia sa zodpovedajúcim spôsobom odúčtujú.

1.5.4    Investície

Podiely v pridružených a spoločných podnikoch

Podiely v pridružených a spoločných podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania. V prípade náznakov znehodnotenia sa náklady na vlastné imanie upravia tak, aby odrážali pomer zvýšení alebo znížení v čistých aktívach pridružených alebo spoločných podnikov, ktoré možno po prvotnom vykázaní pripísať Európskej únii, a v prípade potreby sa odpisujú na nižšiu realizovateľnú hodnotu. Realizovateľná hodnota sa určuje podľa postupu uvedeného v bode 1.5.3. Ak dôvody znehodnotenia neskôr pominú, strata zo znehodnotenia sa opätovne zaúčtuje v tej účtovnej hodnote, ktorá by bola stanovená, ak by sa žiadna strata zo znehodnotenia nevykázala.

Investície do fondov rizikového kapitálu

Klasifikácia a oceňovanie

Investície do fondov rizikového kapitálu sa klasifikujú ako aktíva k dispozícii na predaj (pozri 1.5.5) a vykazujú sa teda v reálnej hodnote so ziskami a stratami vyplývajúcimi zo zmien v reálnej hodnote (vrátane kurzových rozdielov), ktoré sú vykázané v rezerve z precenenia na reálnu hodnotu.

Zásada stanovenia reálnej hodnoty

Keďže investície do fondov rizikového kapitálu nemajú na aktívnom trhu kótovanú trhovú cenu, oceňujú sa riadok po riadku na základe obstarávacej ceny alebo zodpovedajúcej čistej hodnoty aktív („NAV“), podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Nerealizované zisky vyplývajúce z oceňovania reálnou hodnotou sa vykazujú v rezervách a nerealizované straty sa posudzujú z hľadiska znehodnotenia s cieľom stanoviť, či sa majú vykázať ako straty zo znehodnotenia vo výkaze výsledku hospodárenia alebo ako zmeny v rezerve z precenenia na reálnu hodnotu.

1.5.5    Finančné aktíva

Klasifikácia

Európska únia delí svoje finančné aktíva do týchto kategórií: finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát; úvery a pohľadávky; investície držané do splatnosti a finančné aktíva k dispozícii na predaj. Klasifikácia finančných nástrojov sa stanovuje pri prvotnom vykazovaní a následne sa prehodnocuje ku každému dátumu zostavenia súvahy.

i)   Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát

Finančné aktíva sa klasifikujú do tejto kategórie vtedy, ak boli nadobudnuté predovšetkým na účely predaja v krátkodobom časovom horizonte alebo ak ich takto označila Európska únia. Do tejto kategórie spadajú aj deriváty. Aktíva v tejto kategórii sa klasifikujú ako obežné aktíva, ak sa s ich realizáciou počíta v priebehu 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy.

ii)   Úvery a pohľadávky

Úvery a pohľadávky sú nederivátové finančné aktíva s pevne stanovenými alebo stanoviteľnými splátkami, ktoré nie sú kótované na aktívnom trhu. Vznikajú vtedy, keď EÚ poskytuje peňažné prostriedky, tovar alebo služby priamo dlžníkovi bez toho, aby mala v úmysle s pohľadávkou obchodovať. Sú zahrnuté do stálych aktív, s výnimkou úverov a pohľadávok so splatnosťou do 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy.

iii)   Investície držané do splatnosti

Investície držané do splatnosti sú nederivátové finančné aktíva s pevne stanovenými alebo stanoviteľnými splátkami a pevnou dobou splatnosti, v prípade ktorých má Európska únia zámer a schopnosť držať ich do doby splatnosti. Počas tohto rozpočtového roku Európska únia nedisponovala žiadnymi investíciami tejto kategórie.

iv)   Finančné aktíva k dispozícii na predaj

Finančné aktíva k dispozícii na predaj predstavujú nederiváty, ktoré sú do tejto kategórie priamo zaradené, alebo ktoré nie sú klasifikované v žiadnej inej kategórii. Sú klasifikované ako obežné alebo stále aktíva v závislosti od časového obdobia, v ktorom ich chce EÚ predať. Ako finančné aktíva k dispozícii na predaj sú klasifikované aj investície do nekonsolidovaných účtovných jednotiek a iné kapitálové investície (napr. operácie s rizikovým kapitálom), ktoré sa neúčtujú metódou vlastného imania.

Prvotné vykazovanie a oceňovanie

Nákup a predaj finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát, držaných do splatnosti a k dispozícii na predaj, sa vykazuje ku dňu transakcie, teda ku dňu, ku ktorému sa Európska únia zaviaže aktíva kúpiť alebo predať. Úvery sa vykazujú vtedy, keď sa dlžníkom poskytnú peňažné prostriedky. V prípade všetkých finančných aktív, ktoré nie sú vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát, sa finančné nástroje prvotne vykazujú v reálnej hodnote zvýšenej o transakčné náklady. Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát sa prvotne vykazujú v reálnej hodnote a transakčné náklady sa vykazujú ako náklady vo výkaze výsledku hospodárenia.

Reálna hodnota finančných aktív pri prvotnom vykazovaní je obvykle transakčnou cenou (t. j. reálnou hodnotou prijatého protiplnenia). Pri dlhodobom bezúročnom úvere alebo úvere úročenom pod hranicou trhových podmienok sa však jeho reálna hodnota môže odhadnúť ako súčasná hodnota všetkých budúcich peňažných príjmov diskontovaných na základe úrokovej sadzby prevažujúcej na trhu pre podobný nástroj s obdobným úverovým ratingom.

Úvery poskytnuté z požičaných prostriedkov sa vykazujú v ich nominálnej hodnote, ktorá sa považuje za reálnu hodnotu úveru. Odôvodnenie:

Finančné nástroje sa odúčtujú, keď zaniknú práva na príjem peňažných tokov z investícií, alebo keď sa tieto práva prevedú, pričom Európska únia previedla v podstate všetky riziká a výhody plynúce z vlastníctva.

Následné oceňovanie

Reálne hodnoty finančných investícií kótovaných na aktívnom trhu sú založené na aktuálnych ponukových cenách. V prípade, že trh pre finančné aktíva nie je aktívny (a v prípade nekótovaných cenných papierov), Európska únia stanoví reálnu hodnotu prostredníctvom metód oceňovania. Tieto metódy zahŕňajú využitie nedávnych transakcií založených na bežných obchodných vzťahoch, odkaz na iné, v zásade rovnaké nástroje, analýzu diskontovaných peňažných tokov, modely oceňovania opcií a iné metódy oceňovania bežne používané účastníkmi trhu.

V prípadoch, keď nemožno spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu investícií do nástrojov vlastného imania, ktoré nemajú na aktívnom trhu kótovanú trhovú cenu, sa tieto investície oceňujú v obstarávacej cene zníženej o straty zo znehodnotenia.

Znehodnotenie finančných aktív

Ku každému dátumu zostavenia súvahy Európska únia posúdi, či existujú objektívne dôkazy o znehodnotení finančných aktív. K znehodnoteniu finančných aktív a k stratám zo znehodnotenia dochádza len v tom prípade, ak existujú objektívne dôkazy o znehodnotení v dôsledku jednej alebo viacerých udalostí, ku ktorým došlo po prvotnom vykázaní aktív, a ak má udalosť (alebo udalosti) vedúca k strate vplyv na odhadované budúce peňažné toky finančných aktív, ktorý možno spoľahlivo odhadnúť.

a)   Aktíva vykázané v amortizovanej obstarávacej cene

Ak existujú objektívne dôkazy, že vznikli straty zo znehodnotenia úverov a pohľadávok alebo z investícií držaných do splatnosti ocenených amortizovanou obstarávacou cenou, strata predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou aktív a súčasnou hodnotou odhadovaných budúcich peňažných tokov (bez zohľadnenia budúcich úverových strát, ku ktorým ešte nedošlo) diskontovaných pôvodnou efektívnou úrokovou sadzbou finančných aktív. Účtovná hodnota aktív sa zníži a strata sa vykáže vo výkaze výsledku hospodárenia. Ak má úver alebo investície držané do splatnosti pohyblivú úrokovú sadzbu, na výpočet straty zo znehodnotenia sa použije diskontná sadzba vo výške súčasnej efektívnej úrokovej sadzby stanovenej v zmluve. Výpočet súčasnej hodnoty odhadovaných budúcich peňažných tokov zabezpečených finančných aktív zohľadňuje peňažné toky, ktoré môžu plynúť z realizácie kolaterálu, znížené o náklady spojené s jeho získaním a predajom, bez ohľadu na pravdepodobnosť jeho realizácie. Ak sa v nasledujúcom období výška straty zo znehodnotenia zníži a toto zníženie objektívne súvisí s udalosťou, ktorá nastala po vykázaní znehodnotenia, pôvodne vykázaná strata zo znehodnotenia sa odúčtuje cez výkaz výsledku hospodárenia.

b)   Aktíva vykázané v reálnej hodnote

V prípade kapitálových investícií klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sa pri posudzovaní, či došlo k znehodnoteniu cenných papierov, berie do úvahy významné alebo trvalé (dlhotrvajúce) zníženie reálnej hodnoty cenného papiera pod jeho obstarávaciu cenu. Ak existujú takéto dôkazy pre finančné aktíva k dispozícii na predaj, kumulatívna strata – vypočítaná ako rozdiel medzi obstarávacou cenou a súčasnou reálnou hodnotou, znížená o stratu zo znehodnotenia týchto finančných aktív pôvodne vykázaných vo výkaze výsledku hospodárenia – sa odúčtuje z rezerv a vykáže sa vo výkaze výsledku hospodárenia. Straty zo znehodnotenia kapitálových investícií vykázané vo výkaze výsledku hospodárenia sa cez výkaz výsledku hospodárenia neodúčtujú. Ak sa v nasledujúcom období reálna hodnota dlhového nástroja klasifikovaného ako k dispozícii na predaj zvýši a toto zvýšenie objektívne súvisí s udalosťou, ktorá nastala po vykázaní straty zo znehodnotenia, strata zo znehodnotenia sa odúčtuje cez výkaz výsledku hospodárenia.

1.5.6    Zásoby

Zásoby sa vykazujú buď v obstarávacej cene alebo v čistej realizovateľnej cene, podľa toho, ktorá je nižšia. Obstarávacia cena sa stanoví metódou FIFO (prvý do skladu, prvý zo skladu). Obstarávacia cena hotových výrobkov a nedokončenej výroby zahŕňa náklady na suroviny, priame mzdové náklady a ostatné priame náklady a príslušnú réžiu (pri bežnej prevádzkovej kapacite). Čistá realizovateľná hodnota predstavuje odhad predajnej ceny za bežných obchodných podmienok, zníženej o náklady na realizáciu a predaj. Ak sa zásoby držia bezplatne alebo za nominálny poplatok na distribúciu, oceňujú sa na základe obstarávacej ceny alebo bežnej reprodukčnej ceny, podľa toho, ktorá je nižšia. Bežná reprodukčná cena zodpovedá nákladom, ktoré by Európska únia musela znášať pri nadobudnutí aktív k dátumu vykazovania.

1.5.7    Predbežné financovanie

Predbežné financovanie je platba, ktorej účelom je poskytnúť príjemcovi hotovostnú zálohu, t. j. počiatočnú hotovosť. Môže byť rozdelené na niekoľko platieb počas obdobia stanoveného v príslušnej dohode o predbežnom financovaní. Počiatočná hotovosť alebo záloha sa počas obdobia stanoveného v dohode buď použije na účely, na ktoré bola poskytnutá, alebo sa vráti. V prípade, že príjemcovi nevznikli oprávnené výdavky, je povinný túto zálohu, ktorá mu bola v rámci predbežného financovania poskytnutá, vrátiť Európskej únii. Výška predbežného financovania sa zníži (úplne alebo čiastočne) po schválení oprávnených nákladov a vrátených súm a táto výška sa vykáže ako výdavok.

Neuhradené sumy predbežného financovania sa na konci roka oceňujú ako pôvodná vyplatená suma (sumy) znížená o vrátené sumy, vykázané oprávnené sumy, odhadované oprávnené sumy, ktoré ešte neboli ku koncu roka zúčtované, a o zníženie hodnoty.

Úrok z predbežného financovania sa vykazuje v čase jeho vzniku v súlade s ustanoveniami príslušnej dohody. Odhad časovo rozlíšených úrokových výnosov, ktorý je založený na najspoľahlivejších údajoch, sa vykonáva ku koncu roku a zahŕňa sa do súvahy.

1.5.8    Pohľadávky

Pohľadávky sa vykazujú v pôvodnej hodnote zníženej o opravné položky na znehodnotenie. Opravná položka na znehodnotenie pohľadávok sa tvorí vtedy, ak existujú objektívne dôkazy, že Európska únia nebude schopná vymôcť všetky splatné sumy podľa pôvodných podmienok splatnosti. Výška opravnej položky predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou aktíva a realizovateľnou hodnotou. Výška opravnej položky sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia. Na základe minulých skúseností sa vykazuje aj všeobecná opravná položka pre nevysporiadané príkazy na vymáhanie, na ktoré sa ešte nevzťahuje osobitná opravná položka. Pozri tiež poznámku 1.5.14, ktorá sa týka časovo rozlíšených príjmov vykazovaných ku koncu roka.

1.5.9    Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty

Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty sú definované ako obežné aktíva. Zahŕňajú peňažnú hotovosť, bankové vklady splatné na požiadanie a ostatné krátkodobé vysoko likvidné investície s pôvodnou splatnosťou do troch mesiacov.

1.5.10    Zamestnanecké požitky

Penzijné záväzky

Európska únia uplatňuje systém s definovanou výškou dôchodkového plnenia. Keďže zamestnanci odvádzajú zo svojich platov tretinu očakávaných nákladov na tieto požitky, tento záväzok sa nefinancuje. Záväzok vykázaný v súvahe v súvislosti so systémom so stanoveným dôchodkovým plnením predstavuje súčasnú hodnotu záväzku zo stanovených plnení k dátumu zostavenia súvahy. Záväzok zo stanovených plnení je vypočítaný poistnými matematikmi na základe metódy plánovaného ročného zhodnotenia požitkov. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených plnení sa vypočíta diskontovaním odhadovaných budúcich peňažných čerpaní s použitím úrokových sadzieb štátnych dlhopisov, ktoré sú vyjadrené v mene, v ktorej budú plnenia vyplácané a ktorých doba splatnosti sa blíži k dobe trvania príslušného penzijného záväzku.

Poistno-matematické zisky a straty vyplývajúce z empirických úprav a zo zmien v poistno-matematických predpokladoch sa okamžite vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Náklady týkajúce sa rokov odpracovaných v minulosti sa okamžite vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia, pokiaľ zmeny v dôchodkovom systéme nie sú podmienené zotrvaním zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu (obdobie nároku). V tomto prípade sa náklady týkajúce sa v minulosti odpracovaných rokov rovnomerne odpisujú počas obdobia nároku.

Nemocenské dávky po odchode do dôchodku

Európska únia poskytuje svojim zamestnancom príspevky na zdravotnú starostlivosť formou náhrady zdravotných výdavkov. Na ich každodenné spravovanie bol vytvorený osobitný fond. Tento systém využívajú súčasní zamestnanci, dôchodcovia, vdovy alebo vdovci a ich oprávnené osoby. Príspevky poskytované „neaktívnym osobám“ (dôchodcovia, siroty atď.) sa klasifikujú ako „Zamestnanecké požitky mimo zamestnania“. Vzhľadom na povahu týchto výhod je potrebný poistno-matematický výpočet. Záväzky v súvahe sú stanovené na obdobnom princípe ako penzijné záväzky (pozri vyššie).

1.5.11    Rezervy

Rezervy sa vykazujú vtedy, keď má Európska únia súčasné právne alebo nepriame záväzky voči tretím osobám v dôsledku minulých udalostí, keď je pravdepodobné, že na vyrovnanie týchto záväzkov bude potrebné vynaložiť prostriedky, a keď je zároveň možné spoľahlivo odhadnúť sumu záväzkov. Na budúce prevádzkové straty sa rezervy netvoria. Výška rezerv zodpovedá najlepšiemu odhadu predpokladaných výdavkov potrebných na vyrovnanie súčasných záväzkov k dátum vykazovania. V prípade, že rezervy zahŕňajú viacero položiek, záväzok sa odhadne na základe váženia všetkých možných výsledkov na základe stupňa ich pravdepodobnosti (metóda „očakávanej hodnoty“).

1.5.12    Finančné záväzky

Finančné záväzky sú klasifikované ako finančné záväzky vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát alebo ako finančné záväzky vykazované v amortizovanej obstarávacej cene (pôžičky). Pôžičky pozostávajú z pôžičiek od úverových inštitúcií a z dlhových certifikátov. Prvotne sa vykazujú v reálnej hodnote, teda vo výške výnosov z emisie (reálna hodnota prijatého protiplnenia) zníženej o transakčné náklady a následne sa vykazujú v amortizovanej obstarávacej cene metódou efektívnej úrokovej sadzby. Rozdiel medzi výnosmi zníženými o transakčné náklady a sumou umorenia sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia počas doby trvania pôžičky metódou efektívnej úrokovej sadzby.

Klasifikujú sa ako stále pasíva, s výnimkou záväzkov so splatnosťou kratšou ako 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy. V prípade úverov poskytnutých z vypožičaných prostriedkov nemožno metódu efektívnej úrokovej sadzby uplatniť vzhľadom na zásadu významnosti na úvery a pôžičky. Transakčné náklady, ktoré vzniknú Európskej únii a následne sú účtované príjemcovi úveru, sa vykazujú priamo vo výkaze výsledku hospodárenia.

Finančné záväzky vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát zahŕňajú deriváty v prípade, že ich reálna hodnota je záporná. Účtujú sa na základe rovnakej metódy ako finančné aktíva v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát; pozri poznámku 1.5.5.

1.5.13    Záväzky

Značná časť záväzkov EÚ nesúvisí s nákupom tovaru a služieb, ale predstavuje nevyplatené žiadosti o náhradu nákladov predložené príjemcami grantov či iných finančných prostriedkov EÚ. Po prijatí žiadosti o náhradu nákladov sa vykazujú ako záväzky na požadovanú sumu a po overení ich zodpovední pracovníci uznajú za oprávnené. V tejto fáze sa oceňujú v odsúhlasenej a oprávnenej hodnote.

Záväzky vyplývajúce z nákupu tovaru a služieb sa vykazujú po prijatí faktúry v pôvodnej hodnote a zodpovedajúce výdavky sa zaúčtujú po doručení tovaru alebo poskytnutí služieb a ich schválení Európskou úniou.

1.5.14    Časovo rozlíšené a odložené príjmy a výdavky

Podľa účtovných pravidiel Európskej únie sa transakcie a udalosti vykazujú vo finančných výkazoch v období, s ktorým súvisia. Na konci účtovného obdobia sa časovo rozlíšené výdavky vykazujú na základe odhadovanej výšky prevedených záväzkov za dané obdobie. Výpočet časovo rozlíšených výdavkov sa vykoná v súlade s podrobnými operačnými a praktickými usmerneniami vydanými Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby finančné výkazy poskytovali pravdivý a reálny obraz.

Príjmy sa tiež účtujú do obdobia, s ktorým súvisia. Ak nie je na konci roka ešte vystavená faktúra, ale EÚ poskytla služby alebo doručila tovar, alebo ak existuje zmluvné dojednanie (t. j. odkazom na zmluvu), vo finančných výkazoch sa vykážu časovo rozlíšené príjmy.

Ak bola faktúra na konci roka vystavená, ale služby ešte neboli poskytnuté alebo tovar nebol ešte dodaný, príjmy budú odložené a vykázané v nasledujúcom účtovnom období.

1.6   VÝKAZ VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

1.6.1    Príjmy

Príjmy z iných ako výmenných operácií

Ide o veľkú väčšinu príjmov EÚ a patria sem najmä priame a nepriame dane a vlastné zdroje. Okrem daní môže Európska únia prijímať platby aj od druhých strán, ako napríklad clá, pokuty a dary.

Zdroj založený na HND a zdroj založený na DPH

Príjmy sa vykazujú v období, v ktorom Európska únia zašle členským štátom výzvu so žiadosťou o poskytnutie ich príspevkov. Oceňujú sa vo výške „vyžiadanej sumy“. Keďže zdroje založené na DPH a HND vychádzajú z odhadov údajov za príslušný rozpočtový rok, možno ich v prípade zmien upravovať až dovtedy, kým členské štáty nepredložia konečné údaje. Vplyv zmeny v odhade sa zohľadní pri stanovení čistého prebytku alebo deficitu za obdobie, v ktorom došlo k zmene.

Tradičné vlastné zdroje

Pohľadávky a súvisiace príjmy sa vykazujú po tom, ako členské štáty predložia príslušné mesačné výkazy A (zahŕňajúce vybraté clá a splatné zabezpečené sumy, voči ktorým neboli vznesené námietky). K dátumu vykazovania sa odhadujú príjmy vybraté členskými štátmi za dané obdobie, ktoré ale ešte neboli vyplatené Európskej únii, a vykazujú sa ako časovo rozlíšené príjmy. Štvrťročné výkazy B (zahŕňajúce nevybraté a nezabezpečené clá a zabezpečené sumy spochybnené dlžníkom) predložené členskými štátmi sa vykazujú ako príjmy znížené o náklady na výber (25 %), na ktoré majú členské štáty nárok. Vo výkaze výsledku hospodárenia sa navyše vykáže zníženie hodnoty vo výške odhadovaných nevymožených prostriedkov.

Pokuty

Príjmy z pokút sa vykazujú po tom, ako EÚ prijme rozhodnutie o uložení pokuty a po úradnom oznámení tohto rozhodnutia adresátovi. Ak existujú pochybnosti o platobnej schopnosti podniku, vykazuje sa zníženie hodnoty nároku. Po rozhodnutí o uložení pokuty majú dlžníci odo dňa oznámenia dva mesiace na to, aby:

Keďže odvolanie nemá odkladný účinok (článok 278 Zmluvy o EÚ), istina pokuty sa musí uhradiť v stanovenej trojmesačnej lehote. Za určitých okolností a na základe dohody s účtovníkom Komisie môže však dlžník namiesto toho predložiť na danú sumu bankovú záruku.

Ak sa podnik proti rozhodnutiu odvolá, pričom pokutu už predbežne uhradil, suma sa vykáže ako podmienené pasíva. Keďže odvolanie dlžníka voči rozhodnutiu EÚ nemá odkladný účinok, prijaté peňažné prostriedky sa použijú na vyrovnanie pohľadávky. Ak je namiesto platby predložená záruka, pokuta sa ďalej vykazuje ako pohľadávka. Ak je pravdepodobné, že Všeobecný súd nerozhodne v prospech EÚ, na pokrytie tohto rizika sa vytvorí rezerva. Ak bola namiesto toho poskytnutá záruka, neuhradená pohľadávka sa náležite odpíše. Kumulatívny úrok, ktorý Európskej únii plynie z bankových účtov, na ktorých boli uložené platby, sa vykáže ako príjem a všetky podmienené pasíva sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšia.

Príjmy z výmenných operácií

Príjmy z predaja tovaru a služieb sa vykazujú vtedy, keď značná časť rizika a výhod plynúcich z vlastníctva tovaru prechádza na kupujúceho. Príjmy súvisiace s transakciou zahŕňajúcou poskytovanie služieb sa vykazujú na základe stupňa realizácie transakcie k dátumu vykazovania.

Úrokové výnosy a náklady

Úrokové výnosy a náklady sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia metódou efektívnej úrokovej sadzby. Ide o metódu výpočtu amortizovanej obstarávacej ceny finančných aktív alebo finančných pasív a rozdelenia úrokových výnosov a nákladov v rámci príslušného obdobia. Pri výpočte efektívnej úrokovej sadzby Európska únia odhaduje peňažné toky s prihliadnutím na všetky zmluvné podmienky finančného nástroja (napr. možnosť predčasného splatenia), avšak neberie do úvahy budúce úverové straty. Výpočet zahŕňa všetky poplatky a bázické body zaplatené alebo prijaté medzi zmluvnými stranami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej sadzby, transakčné náklady a všetky ostatné prémie alebo diskonty.

Po odpísaní finančných aktív alebo skupiny podobných finančných aktív v dôsledku straty zo znehodnotenia sa úrokové výnosy vykazujú na základe úrokovej sadzby použitej na diskontovanie budúcich peňažných tokov na účely ocenenia straty zo znehodnotenia.

Výnosy z dividend

Výnosy z dividend sa vykazujú, keď vznikne nárok na ich výplatu.

1.6.2    Výdavky

Výdavky na výmenné operácie súvisiace s nákupom tovaru a služieb sa vykazujú po doručení a jeho schválení Európskou úniou. Oceňujú sa v pôvodnej fakturovanej cene. Výdavky na iné ako výmenné operácie sú pre Európsku úniu charakteristické a predstavujú väčšinu jej výdavkov. Súvisia s prevodmi prostriedkov v prospech príjemcov a možno ich rozdeliť na tri skupiny: nároky, prevody na základe dohody a diskrečné granty, príspevky a dary.

Prevody sa vykazujú ako výdavky v období, počas ktorého došlo k udalostiam, ktoré viedli k prevodu, a to za predpokladu, že povaha prevodu zodpovedá ustanoveniam právneho predpisu (nariadenie o rozpočtových pravidlách, služobný poriadok alebo iný právny predpis) alebo že došlo k podpísaniu zmluvy, ktorá prevod oprávňuje, že príjemca splnil všetky podmienky oprávnenosti a že je možné sumu primeraným spôsobom odhadnúť.

Po prijatí žiadosti o platbu alebo žiadosti o náhradu nákladov, ktoré spĺňajú kritériá vykazovania, sa vykazujú ako výdavky vo výške oprávnenej sumy. Ku koncu roka sa vzniknuté oprávnené výdavky, na ktoré už príjemcovi nárok vznikol, ale ešte neboli oznámené, odhadujú a vykazujú ako časovo rozlíšené výdavky.

1.7   PODMIENENÉ AKTÍVA A PASÍVA

1.7.1    Podmienené aktíva

Podmienené aktíva predstavujú možné aktíva, ktoré sú dôsledkom minulých udalostí a ktorých existencia bude potvrdená jedine tým, či v budúcnosti nastane, resp. nenastane jedna alebo viacero neistých udalostí, ktorých vznik nezávisí výlučne od Európskej únie. Podmienené aktíva sa vykazujú vtedy, ak je pravdepodobný prílev zdrojov predstavujúcich ekonomický úžitok.

1.7.2    Podmienené pasíva

Podmienené pasíva predstavujú možné záväzky, ktoré sú dôsledkom minulých udalostí a ktorých existencia bude potvrdená jedine tým, či v budúcnosti nastane, resp. nenastane jedna alebo viacero neistých udalostí, ktorých vznik nezávisí výlučne od Európskej únie; alebo ide o súčasný záväzok, ktorý je dôsledkom minulých udalostí, ale nevykazuje sa, pretože nie je pravdepodobné, že na vyrovnanie záväzkov bude potrebný úbytok zdrojov predstavujúcich ekonomický úžitok, alebo preto, že v niektorých mimoriadnych prípadoch nie je možné výšku záväzkov dostatočne spoľahlivo stanoviť.

Účtovné postupy Európskej komisie sú rovnaké ako postupy, ktoré uplatňuje Európska únia a sú uvedené v poznámke č. 1 ku konsolidovanej účtovnej závierky EÚ.

2.   POZNÁMKY K SÚVAHE

STÁLE AKTÍVA

2.1   NEHMOTNÉ AKTÍVA

Uvedené sumy sa týkajú predovšetkým počítačového softvéru.

2.2.   DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK

Náklady, ktoré sa ešte majú uhradiť v súvislosti s finančným prenájmom a podobnými nárokmi, sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé a krátkodobé záväzky (pozri aj poznámky 2.15 a 2.18.1). Sú rozdelené takto:

FINANČNÝ PRENÁJOM

2.3   DLHODOBÉ INVESTÍCIE

Táto položka zahŕňa investície realizované s cieľom podporiť činnosti EÚ. Zahŕňa tiež čisté aktíva Garančného fondu.

2.3.1    Podiely v spoločných podnikoch

Podiely v spoločných podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania. EÚ možno na základe jej percentuálneho podielu v spoločných podnikoch priradiť tieto účtovné hodnoty:

Spoločný podnik Galileo v likvidácii

Spoločný podnik Galileo (GJU) vstúpil koncom roka 2006 do likvidácie, pričom tento proces stále prebieha. Keďže táto účtovná jednotka nevykonávala v roku 2010 žiadnu činnosť a je ešte stále predmetom likvidácie, nevznikli jej žiadne príjmy ani výdavky. Čisté aktíva GJU t. j. hodnota investícií bola k 31. decembru 2010 (a k 31. decembru 2009) 0 EUR, čo tvorili investície vo výške 585 mil. EUR znížené o podiel na kumulatívnej strate vo výške 585 mil. EUR.

Spoločný podnik SESAR

Cieľom tohto spoločného podniku je zabezpečiť modernizáciu európskeho systému riadenia letovej prevádzky, ako aj rýchlu implementáciu európskeho akčného plánu riadenia letovej prevádzky prostredníctvom koordinácie a sústredenia všetkého príslušného výskumu a vývoja v EÚ. K 31. decembru 2010 predstavoval vlastnícky podiel Komisie v spoločnom podniku SESAR 78,8 %, teda 11 mil. EUR. Pre spoločný podnik SESAR sa (v období rokov 2007 – 2013) počíta s celkovým (orientačným) príspevkom Komisie vo výške 700 mil. EUR.

Medzinárodná organizácia pre energiu jadrovej syntézy (ITER)

Medzinárodná organizácia pre energiu jadrovej syntézy združuje Európsku úniu, Čínu, Indiu, Rusko, Kóreu, Japonsko a USA. Organizácia ITER bola založená s cieľom: riadiť zariadenia ITER, podporovať využívanie týchto zariadení, ako aj podporovať povedomie verejnosti o energii jadrovej syntézy a jej akceptovanie a podnikať akékoľvek ďalšie kroky, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie tohto cieľa. EÚ (Euratom) poskytuje svoje príspevky do organizácie ITER International prostredníctvom agentúry Fusion for Energy, vrátane príspevkov od členských štátov a Švajčiarska. Celkový príspevok do organizácie ITER sa z právneho hľadiska považuje za príspevok Euratomu, keďže členské štáty ani Švajčiarsko nemajú v organizácii ITER vlastnícky podiel. Keďže z právneho hľadiska vlastní podiely v tomto spoločnom podniku EÚ, musí ich Komisia vykazovať aj vo svojej účtovnej závierke.

K 31. decembru 2010 predstavoval vlastnícky podiel Euratomu v organizácii ITER 47,2 %, teda 12 mil. EUR. Pre organizáciu ITER sa v období rokov 2007 – 2041 počíta s celkovým (orientačným) príspevkom Euratomu vo výške 7 649 mil. EUR.

Spoločné technologické iniciatívy

Spoločné technologické iniciatívy vo forme verejno-súkromných partnerstiev boli realizované prostredníctvom spoločných podnikov v zmysle článku 171 zmluvy v záujme plnenia cieľov lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Počas roka 2010 sa začalo s realizáciou dvoch nových spoločných technologických iniciatív, a to spoločného podniku ENIAC a spoločného podniku FCH. Napriek tomu, že sa ENIAC z právneho hľadiska považuje za spoločný podnik, z účtovného hľadiska ide o pridružený podnik (a preto je zahrnutý v poznámke 2.3.2), pretože Komisia má v tejto účtovnej jednotke podstatný vplyv, a nie spoločnú kontrolu (podobne ako v spoločných podnikoch ARTEMIS a Čisté nebo).

Spoločná technologická iniciatíva za inovačnú medicínu (IMI)

Spoločný podnik IMI podporuje predkonkurenčný farmaceutický výskum a vývoj v členských štátoch a pridružených krajinách s cieľom zvýšiť investície do výskumu v biofarmaceutickom sektore a podporiť zapojenie malých a stredných podnikov (MSP) do svojej činnosti. K 31. decembru 2010 predstavoval vlastnícky podiel Európskej únie, zastúpenej Komisiou, 97,4 %, teda 78 mil. EUR. K 31. 12. 2017 dosiahne maximálny orientačný príspevok Komisie 1mld. EUR.

Spoločný podnik pre palivové články a vodík (FCH)

Cieľom spoločného podniku FCH je združovať zdroje z verejného a súkromného sektora na podporu výskumných činností s cieľom zvýšiť celkovú efektívnosť európskeho úsilia v oblasti výskumu a urýchliť vývoj technológie palivových článkov a vodíkovej technológie a ich zavádzanie do praxe. K 31. decembru 2010 predstavoval vlastnícky podiel Európskej únie, zastúpenej Komisiou, 99,9 %, teda 37 mil. EUR. K 31. 12. 2017 dosiahne maximálny orientačný príspevok EÚ 470 mil. EUR.

2.3.2    Podiely v pridružených podnikoch

Podiely v pridružených podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania. EÚ možno na základe jej percentuálneho podielu v pridružených podnikoch priradiť tieto účtovné hodnoty:

Európsky investičný fond (EIF)

Európsky investičný fond (EIF) je finančnou inštitúciou Európskej únie, ktorá sa špecializuje na poskytovanie rizikového kapitálu a záruk malým a stredným podnikom. K 31. decembru 2010 Komisia upísala zo základného imania EIF celkovú sumu 900 mil. EUR (zo sumy 3 000 mil. EUR), čo predstavuje 30 % celkového základného imania EIF. Z uvedenej sumy sa 2 mil. EUR vzťahujú na výsledok za rok 2010 (zisk). V roku 2010 neboli prijaté žiadne dividendy. Komisia uhradila 20 %, pričom nevyžiadaný zostatok predstavuje sumu 720 mil. EUR.

Spoločný podnik ARTEMIS

Tento subjekt bol vytvorený na realizáciu spoločnej technologickej iniciatívy so súkromným sektorom v oblasti vstavaných počítačových systémov. K 31. decembru 2010 predstavoval vlastnícky podiel EÚ, zastúpenej Komisiou, 96,7 %, teda 14 mil. EUR. Maximálny orientačný príspevok Komisie dosiahne 420 mil. EUR.

Spoločný podnik Čisté nebo

Cieľom tohto subjektu je urýchliť vývoj, validáciu a demonštráciu čistých technológií pre leteckú dopravu v EÚ a vytvoriť predovšetkým radikálne inovačný systém leteckej dopravy s cieľom znížiť vplyv leteckej dopravy na životné prostredie. K 31. decembru 2010 predstavoval vlastnícky podiel Európskej únie, zastúpenej Komisiou, 64,7 %, teda 14 mil. EUR. Maximálny orientačný príspevok Komisie do tohto podniku dosiahne 800 mil. EUR.

Spoločný podnik ENIAC

Cieľom spoločného podniku ENIAC je vymedziť spoločne prijatý výskumný plán v oblasti nanoelektroniky s cieľom stanoviť priority výskumu pre vývoj a prijatie kľúčových kompetencií v tejto oblasti. Tieto ciele by sa mali dosahovať zlúčením zdrojov z verejného a súkromného sektora na podporu výskumných a vývojových činností vo forme projektov. K 31. decembru 2010 predstavoval vlastnícky podiel Európskej únie, zastúpenej Komisiou, 97,8 %, teda 21 mil. EUR. Celkový príspevok EÚ dosiahne 450 mil. EUR.

2.3.3    Garančný fond

Čisté aktíva Garančného fondu

Garančný fond pre vonkajšie opatrenia slúži na krytie úverov, za ktoré EÚ poskytla záruku na základe rozhodnutia Rady. Ide predovšetkým o úverové operácie Európskej investičnej banky (EIB) mimo Európskej únie, úvery v rámci makrofinančnej pomoci (MFA), ako aj o úvery Euratomu mimo Európskej únie. Ide o dlhodobý nástroj, ktorý má kryť nesplácané úvery zaručené EÚ, a preto ho možno považovať za dlhodobú investíciu. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že takmer 85 % aktív k dispozícii na predaj má splatnosť od 1 do 10 rokov. Fond je financovaný z platieb zo všeobecného rozpočtu EÚ vo výške 9 % kapitálovej hodnoty operácií, z úrokových výnosov z investícií realizovaných z aktív fondu a zo súm vymožených od neplatiacich dlžníkov, v prípade ktorých fond musel aktivovať svoju záruku. Prípadný ročný prebytok sa odvedie ako príjem do všeobecného rozpočtu EÚ.

Od EÚ sa vyžaduje vytvoriť rezervný fond na záruky na krytie úverov pre tretie krajiny. Táto rezerva je určená na krytie požiadaviek Garančného fondu a v prípade potreby aj aktivovaných záruk, ktoré prevyšujú disponibilnú sumu v rámci fondu, takže tieto sumy sa môžu zaúčtovať na ťarchu rozpočtu. Táto rezerva vo výške 1 746 mil. EUR zodpovedá cieľovej sume 9 % úverov nesplatených k 31. decembru 2010. Čisté aktíva fondu predstavovali k 31. decembru 2010 sumu 1 346 mil. EUR. Rozdiel medzi čistými aktívami a výškou rezervy zodpovedá sume, ktorá sa má do fondu uhradiť z rozpočtu EÚ, t. j. 400 mil. EUR. Zmeny v reálnej hodnote portfólia dlhových cenných papierov k dispozícii na predaj boli vo vlastnom imaní v roku 2010 vykázané v celkovej výške mínus 30 mil. EUR (2009: plus 16 mil. EUR).

2.3.4    Aktíva k dispozícii na predaj (dlhodobé)

V tejto položke sú zahrnuté investície a podiely kúpené s cieľom pomôcť prijímateľom rozvíjať ich obchodnú činnosť.

Dlhodobé aktíva k dispozícii na predaj

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR)

V máji 2010 Rada guvernérov schválila okamžité zvýšenie povolených splatených podielov vo výške 1 mld. EUR. Platba za vydané splatené podiely sa uskutočnila prostredníctvom presunu čistého zisku predtým zahrnutého do prebytku na ostatné účely, konkrétne na platbu za takéto splatené podiely. Keďže EBOR nie je kótovaná na žiadnej burze cenných papierov a vzhľadom na zmluvné obmedzenia zahrnuté v stanovách EBOR, týkajúce sa okrem iného predaja majetkovej účasti maximálne vo výške obstarávacích nákladov a výlučne súčasným akcionárom, je akciový podiel Komisie oceňovaný v obstarávacej cene zníženej o prípadné opravné položky na znehodnotenie.

Komisia upísala 3 % celkového kapitálu EBOR, ktorý predstavuje 21 mld. EUR. K dátumu zostavenia súvahy predstavovala vyžiadaná suma 187 mil. EUR, ktorá bola v plnej miere uhradená. Neuhradené platby z nevyžiadaného kapitálu predstavujú 443 mil. EUR.

V rámci operácií s rizikovým kapitálom sa poskytujú prostriedky finančným sprostredkovateľom na financovanie kapitálových investícií. Sú spravované Európskou investičnou bankou a financované v rámci európskej susedskej politiky.

Nástroj ETF, časť zameraná na novovzniknuté podniky (ETF start up) pokrýva program pre rast a zamestnanosť, viacročného programu a programu pre konkurencieschopnosť a inovácie pod správou EIF, ktoré podporujú zakladanie a financovanie začínajúcich MSP prostredníctvom investovania do vhodných špecializovaných fondov rizikového kapitálu.

To tejto položky je takisto zahrnutý Európsky fond pre juhovýchodnú Európu (EFSE), ktorý je investičnou spoločnosťou s variabilným základným imaním (SICAV). Hlavným cieľom fondu EFSE je podporovať hospodársky rozvoj a prosperitu v juhovýchodnej Európe na základe udržateľného poskytovania dodatočných finančných prostriedkov na rozvoj, a to prostredníctvom miestnych finančných sprostredkovateľov.

Hlavným cieľom Fondu pre zelený rast (Green for Growth Fund) (predtým Fond energetickej účinnosti juhovýchodnej Európy) je rozvíjať energetickú účinnosť a podporovať rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v juhovýchodnej Európe, a to pomocou poskytovania cieleného financovania podnikom a domácnostiam prostredníctvom partnerstiev s finančnými inštitúciami a priameho financovania.

V súvislosti s fondom GEEREF sa uskutočnila nová investícia vo výške 56 mil. EUR. Ide o nový inovatívny fond, v rámci ktorého sa poskytuje rizikový kapitál prostredníctvom súkromných investícií do projektov týkajúcich sa energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách a krajinách v procese transformácie. Nová investícia vo výške 14 mil. EUR sa v roku 2010 takisto uskutočnila v rámci fondu mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania.

Koncom roka bolo pridelených ďalších 122 mil. EUR v rámci nástroja ETF, časti zameranej na novovzniknuté podniky, a finančné nástroje MSP, tieto prostriedky však strany ešte nečerpali.

2.4   ÚVERY

2.4.1    Úvery poskytnuté z rozpočtu Európskej únie a ESUO v likvidácii

Úvery s osobitnými podmienkami sú úvermi poskytnutými pri preferenčných úrokových sadzbách v rámci spolupráce s nečlenskými krajinami. Všetky sumy sú splatné za viac ako 12 mesiacov od konca roka. Efektívne úrokové sadzby týchto úverov sa pohybujú od 7,73 % do 14,507 %.

2.4.2    Úvery poskytnuté z vypožičaných prostriedkov

Efektívne úrokové sadzby (vyjadrené ako rozpätie úrokových sadzieb) sú takéto:

Úvery poskytnuté v rámci makrofinančnej pomoci (MFA)

Makrofinančná pomoc je politicky motivovaný finančný nástroj určený na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu partnerských tretích krajín v geografickej blízkosti EÚ pri zmierňovaní ich problémov súvisiacich s platobnou bilanciou a/alebo rozpočtom. Má podobu strednodobých/dlhodobých úverov alebo grantov alebo ich vhodnej kombinácie a vo všeobecnosti je doplnením financovania poskytnutého v rámci stabilizačného a reformného programu podporovaného z MMF. K 31. decembru 2010 Komisia uzavrela úverové dohody vo výške 300 mil. EUR, tieto prostriedky však druhá strana pred koncom roka ešte nečerpala. Komisia neprijala za tieto úvery záruky tretích strán, ručí však za ne Garančný fond (pozri poznámku 2.3.3).

Úvery Euratomu

Euratom je jedným z právnych subjektov EÚ, ktorý zastupuje Európska komisia. Euratom poskytuje úvery členským štátom na účely financovania investičných projektov, ktoré sa týkajú priemyselnej výroby elektrickej energie v jadrových elektrárňach, ako aj priemyselných zariadení s jadrovým palivovým cyklom. Zároveň poskytuje úvery aj nečlenským štátom, a to na účely zvýšenia úrovne bezpečnosti a účinnosti jadrových elektrární a priemyselných zariadení s jadrovým palivovým cyklom, ktoré sú v prevádzke alebo vo výstavbe. Za tieto úvery sa získali záruky od tretích strán vo výške 466 mil. EUR (2009: 481 mil. EUR).

Úvery na podporu platobnej bilancie (PB)

Úvery na podporu platobnej bilancie predstavujú politicky motivovaný finančný nástroj, ktorý bol opätovne aktivovaný s cieľom poskytovať členským štátom Európskej únie strednodobú finančnú pomoc počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Prostredníctvom tohto nástroja je možné poskytovať úvery členským štátom, ktoré zaznamenali problémy v súvislosti s platobnou bilanciou alebo pohybom kapitálu, alebo ktorým takéto problémy vážne hrozia. Tento finančný nástroj je určený len pre tie členské štáty, ktoré ešte nie sú členmi eurozóny. Maximálna povolená výška úverov, za ktoré sa má ručiť, predstavuje 50 mld. EUR. Za tieto úvery ručí všeobecný rozpočet EÚ.

V období od novembra 2008 do konca roka 2010 boli Maďarsku, Lotyšsku a Rumunsku poskytnuté úvery vo výške 14,6 mld. EUR, z čoho bolo 12,05 mld. EUR čerpaných pred koncom roka 2010. V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú dátumy čerpania a splatnosti pre jednotlivé splátky úverov na podporu platobnej bilancie, ktoré boli už čerpané:

Je potrebné poznamenať, že program na podporu platobnej bilancie Maďarska bol ukončený v novembri 2010.

EFSM

Keďže sa čerpanie v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) uskutočnilo až po 31. 12. 2010, podrobné údaje o týchto úveroch sa nachádzajú v poznámke 9.

Úvery poskytnuté ESUO v likvidácii

Táto položka zahŕňa predovšetkým úvery, ktoré ESUO v likvidácii poskytlo z vypožičaných prostriedkov v súlade s článkami 54 a 56 Zmluvy o ESUO, ako aj tri nekótované dlhové cenné papiere emitované Európskou investičnou bankou (EIB) ako náhrada za neplatiacich dlžníkov. Tieto dlhové cenné papiere budú držané až do ich konečnej splatnosti (2017 a 2019), aby sa pokryla obsluha súvisiacich pôžičiek. Zmeny účtovnej hodnoty zodpovedajú zmene časovo rozlíšených úrokov s pripočítaním ročnej amortizácie vo forme vyplatených prémií a transakčných nákladov, ktoré vznikli na začiatku, pričom pri výpočte sa použila metóda efektívnej úrokovej sadzby.

2.5   DLHODOBÉ PREDBEŽNÉ FINANCOVANIE

2.5.1    Predbežné financovanie

V závislosti od termínu vymoženia finančných prostriedkov alebo ich čerpania sa predbežné financovanie vykazuje ako obežné alebo dlhodobé aktívum. Čerpanie sa definuje v príslušnej dohode o realizácii projektu. Všetky splátky a čerpania splatné do dvanástich mesiacov odo dňa vykazovania sa vykazujú ako krátkodobé predbežné financovanie, a teda ako obežné aktíva, pričom zostatok je dlhodobý.

Predbežné financovanie spolu

Záruky prijaté v súvislosti s predbežným financovaním

Ide o záruky, ktoré Európska komisia vyžaduje v určitých prípadoch od príjemcov pri vyplácaní zálohových platieb (predbežné financovanie). Pri tomto type záruk sa vykazujú dve hodnoty: „nominálna“ a „priebežná“ hodnota. V prípade „nominálnej” hodnoty sa rozhodujúca udalosť viaže na existenciu záruky, zatiaľ čo v prípade „priebežnej“ hodnoty je rozhodujúcou udalosťou platba predbežného financovania a/alebo následné zúčtovanie. K 31. decembru 2010 dosiahla nominálna hodnota záruk zložených v súvislosti s predbežným financovaním výšku 1 227 mil. EUR a pribežná hodnota týchto záruk dosiahla výšku 1 059 mil. EUR (2009: 936 mil. EUR, resp. 724 mil. EUR.

Faktické krytie niektorých súm predbežného financovania vyplatených v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (7RP) zabezpečuje účastnícky záručný fond (PGF) – v roku 2010 bolo v rámci predbežného financovania vyplatených celkovo 3,2 mld. EUR (2009: 2,7 mld. EUR). Ide o nástroj vzájomného zaistenia zriadený na krytie finančných rizík, ktoré znáša EÚ a účastníci počas realizácie nepriamych akcií v rámci 7RP, pričom záruku plnenia predstavuje kapitál tohto fondu a plynúce úroky. Všetci účastníci nepriamych akcií, ktoré majú formu grantu (a teda predbežného financovania v účtovníctve Komisie), odvádzajú počas trvania akcie do kapitálu fondu PGF príspevok zodpovedajúci 5 % celkového príspevku EÚ do tohto fondu. Účastníci sú teda vlastníkmi PGF a EÚ (zastúpená Komisiou) vystupuje ako výkonný orgán. Na konci nepriamej akcie sa účastníkom vráti príspevok do fondu v plnej výške. Výnimku tvoria prípady, že fond PGF utrpí straty v dôsledku neplnenia záväzkov zo strany príjemcov – v tomto prípade účastníci získajú späť minimálne 80 % svojho príspevku. Účastnícky záručný fond zaručuje teda finančné záujmy EÚ a účastníkov. K 31. decembru 2010 prispeli účastníci do fondu PGF celkovou sumou 866 mil. EUR (2009: 561 mil. EUR) – pozri tiež poznámku 11.

Dlhodobé predbežné financovanie

Najväčší podiel na dlhodobom predbežnom financovaní majú štrukturálne opatrenia na programové obdobie 2007 – 2013 financované z fondu regionálneho rozvoja (EFRR), sociálneho fondu (ESF), poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), Kohézneho fondu (KF) a fondu pre rybné hospodárstvo. Keďže mnohé z týchto projektov majú dlhodobý charakter, je nevyhnutné, aby súvisiace zálohové platby boli k dispozícii viac ako jeden rok. Tieto sumy predbežného financovania sa preto uvádzajú ako dlhodobé aktíva.

2.5.2    Náklady budúcich období

V rámci programov súdržnosti a rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 je možné uskutočniť platby z rozpočtu EÚ v prospech členských štátov s cieľom prispievať do nástrojov finančného inžinierstva (vo forme úverov, záruk alebo kapitálových investícií), ktoré zriadili, riadia a zodpovedajú za ne členské štáty. Základné právne akty však členským štátom neukladajú povinnosť podávať Komisii pravidelné správy o použití týchto prostriedkov. Zaznamenalo sa, že až do roku 2010 vrátane boli takéto platby pôvodne zaúčtované ako výdavky v účtovnom systéme Komisie, ale nie všetky prostriedky sa použili v rámci uvedeného nástroja. Je preto vhodnejšie klasifikovať ich ako aktíva v súvahe (náklady budúcich období).

Takisto sa zaznamenalo, vzhľadom na stanovený účel týchto súm, ich použitie nie je možné určiť jednoducho na základe preskúmania základných údajov ako sú účtovné výkazy nástroja, pretože napr. sumy použité ako záruky zostávajú zablokované na bankových účtoch nástroja a pôžičky čerpané v rámci nástroja sú k dispozícii ako nové pôžičky. Keďže sa od členských štátov vyslovene nepožaduje, aby podávali správy o týchto prostriedkoch, a nebolo by nákladovo efektívne, aby Komisia sama zhromažďovala tieto údaje, bolo potrebné uskutočniť odhady s cieľom náležite vyjadriť použitie týchto súm vo finančných výkazoch počas programového obdobia. Najspoľahlivejšou dostupnou metódou a teda používaným prístupom je priamo zaúčtovať výdavky vo výkaze výsledku hospodárenia počas programového obdobia do 31. 12. 2015, čo je posledným dátumom prípustným pre tieto výdavky.

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia požiadala začiatkom roka 2011 členské štáty o poskytnutie potrebných informácií, aby bolo možné odhadnúť a vyjadriť nepoužité sumy v súvahe k 31. 12. 2010. Táto celková suma je rozdelená medzi sumy, ktoré členské štáty plánujú použiť počas roka 2011 (v poznámke 2.9.2) a sumy, ktoré budú použité po roku 2011, uvedené v predchádzajúcej tabuľke.

V súlade s účtovnými postupmi EÚ a medzinárodne uznávanou účtovnou praxou, keďže uvedené skutočnosti predstavujú zmeny v účtovnej politike a sumy, ktorých sa tieto zmeny týkajú sú významné, bola súvaha za rok 2009 upravená o tieto finančné výkazy, a to takým spôsobom, aby bolo možné predstaviť porovnateľné údaje predstavujúce situáciu, ako by vyzerala, ak by boli rovnaké účtovné postupy použité predchádzajúci rok. Vplyv za rok 2008 bol odhadnutý len vo výške 18 mil. EUR a následne bola táto suma upravená o akumulovaný deficit v roku 2009 a nebola uskutočnená žiadna úprava počiatočného zostatku roku 2009. Vplyv tejto úpravy v pôvodnej súvahe za rok 2009 sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

2.6   DLHODOBÉ POHĽADÁVKY

Pohľadávky voči členským štátom sa vzťahujú na sumy, ktoré majú ESUO v likvidácii uhradiť už bývalé pristupujúce krajiny. Z celkovej sumy dlhodobých pohľadávok sa 14 mil. EUR (2009: 26 mil. EUR) sa týka nevýmenných transakcií.

OBEŽNÉ AKTÍVA

2.7   ZÁSOBY

2.8   KRÁTKODOBÉ INVESTÍCIE

Krátkodobé aktíva k dispozícii na predaj

Krátkodobé investície pozostávajú z finančných aktív k dispozícii na predaj, ktoré sa nakupujú pre ich investičnú návratnosť alebo výnosy, alebo sa držia preto, aby vytvorili určitú štruktúru aktív alebo druhotný zdroj likvidity, a preto sa môžu v prípade potreby likvidity alebo zmeny úrokových sadzieb predať.

Pokiaľ ide o sumy ESUO v likvidácii, všetky investície do aktív k dispozícii na predaj predstavujú dlhové cenné papiere denominované v eurách a kótované na aktívnom trhu. K 31. decembru 2010 dosahovala hodnota dlhových cenných papierov (vyjadrená v ich reálnej hodnote), ktoré majú dátum konečnej splatnosti v priebehu roka 2011, výšku 294 mil. EUR (2009: 242 mil. EUR).

Aj keď došlo k nadobudnutiu účastí prostredníctvom finančného nástroja s rozdelením rizika a nástroja na poskytovanie záruk za úvery na dopravné projekty v rámci TEN-T (pozri tiež poznámku 5.1.2), značné zvýšenie oproti predchádzajúcemu roku bolo spôsobené hlavne investovaním súm predbežne uhradených pokút v rámci osobitne zriadeného fondu, ktorý riadi GR ECFIN (BUFI). V predchádzajúcich rokoch by sa tieto sumy nachádzali na osobitných bankových účtoch; pozri poznámku 2.11 – viazané peňažné prostriedky.

2.9   KRÁTKODOBÉ PREDBEŽNÉ FINANCOVANIE

2.9.1    Predbežné financovanie

Zníženie krátkodobého predbežného financovania v rámci zdieľaného hospodárenia je spôsobené ukončením Fondu solidarity. Napriek tomu, že splátky predbežného financovania boli uhradené v roku 2010 pre nové projekty (programy na obdobie 2007 – 2013), boli zaradené medzi dlhodobé aktíva podľa vysvetlenia v poznámke 2.5. Zvýšenie krátkodobého predbežného financovania v rámci nepriameho a priameho centralizovaného riadenia bolo spôsobené nárastom činností, predovšetkým v oblastiach výskumu a vývoja.

2.9.2    Náklady budúcich období

Ako sa uvádza v poznámke 2.5.2 súvisia tieto sumy s platbami uskutočnenými v prospech členských štátov v rámci programov súdržnosti a rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 s cieľom zriadiť alebo prispievať do nástrojov finančného inžinierstva, ktoré však ešte v rámci nástroja neboli použité pred koncom roka. Očakáva sa, že uvedené sumy sa použijú počas roka 2011.

2.10   KRÁTKODOBÉ POHĽADÁVKY

Celková výška krátkodobých pohľadávok obsahuje odhadovanú sumu 11 009 mil. EUR (2009: 8 415 mil. EUR), ktorá sa týka nevýmenných transakcií.

2.10.1    Úvery a termínované vklady

Tieto sumy sa týkajú predovšetkým úverov na podporu platobnej bilancie vo výške 2 004 mil. EUR s konečnou splatnosťou kratšou ako 12 mesiacov odo dňa zostavenia súvahy (pozri poznámku 2.4). Do tejto položky sú zahrnuté aj termínované vklady vo výške 166 mil. EUR, týkajúce sa predovšetkým ESUO v likvidácii.

2.10.2    Krátkodobé pohľadávky

Zákazníci

Ide o príkazy na vymáhanie zaúčtované k 31. decembru 2010 ako vzniknuté nároky, ktoré je potrebné vymôcť a ktoré ešte v súvahe nie sú vykázané v iných položkách na strane aktív.

Pokuty

Týka sa to súm, ktoré sa majú vymôcť v súvislosti s pokutami uloženými Komisiou. Zvýšenie opravnej položky z predchádzajúceho roka je odôvodnené predovšetkým znížením pokút počas roka 2011 uložených pred 31. 12. 2010. Zvýšenie tejto opravnej položky okrem toho zohľadňuje skutočnosť, že niektoré novouložené pokuty nemohli byť z dôvodu hospodárskej a finančnej krízy kryté predbežnými platbami ani bankovými zárukami. K 31. decembru 2010 boli v súvislosti s týmito pohľadávkami za zostávajúce pokuty prijaté záruky vo výške 2 585 mil. EUR (2009: 2 952 mil. EUR). Zároveň treba poznamenať, že z uvedenej sumy bolo splatných 1 771 mil. EUR po 31. decembri 2010.

Pohľadávky voči členským štátom

Pohľadávky týkajúce sa EPZF a rozvoja vidieka

Táto položka zahŕňa sumy, ktoré príjemcovia prostriedkov z EPZF dlhovali k 31. decembru 2010, nahlásené a potvrdené členskými štátmi k 15. októbru 2010 a znížené o 20 %, ktoré si členské štáty môžu ponechať na pokrytie administratívnych nákladov. Bol vykonaný odhad pohľadávok, ktoré vznikli od nahlásenia týchto súm až do 31. decembra 2010. Komisia robí zároveň aj odhad opravných položiek pre dlžné sumy od príjemcov, ktorých vymoženie je nepravdepodobné. Existencia tejto opravnej položky však neznamená, že Komisia sa vzdáva nároku na vymoženie týchto súm. Je takisto potrebné poznamenať, že metóda opravných položiek bola v roku 2010 upravená s vplyvom na strane príjmov ako aj na strane výdavkov, čo má neutrálny vplyv na čistú sumu – pozri poznámku 3.2.3. Na základe tejto novej metódy sa pohľadávky účtujú v nominálnej hodnote a hodnota zníženia je založená na štatistickej analýze (miera vymoženia).

Pohľadávky týkajúce sa vlastných zdrojov

Je potrebné poznamenať, že členské štáty sú oprávnené ponechať si 25 % z tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na výber, takže uvedené údaje sú znížené o túto sumu. Na základe odhadov zaslaných členskými štátmi bola od pohľadávok voči členským štátom odpočítaná opravná položka vo výške 811 mil. EUR. Neznamená to však, že Komisia sa vzdáva nároku na vymoženie súm, na ktoré sa táto opravná položka vzťahuje.

Ostatné pohľadávky voči členským štátom

Ostatné pohľadávky voči členským štátom zahŕňajú 30 mil. EUR vo forme náhrady výdavkov (2009: 72 mil. EUR) a zálohové platby EPZF vo výške 199 mil. EUR (2009: 8 mil. EUR).

2.10.3    Časovo rozlíšené príjmy a odložené výdavky

Hlavnú sumu v tejto položke predstavujú časovo rozlíšené príjmy:

Ostatné časovo rozlíšené príjmy predstavujú hlavne príjmy z úrokov z omeškania, časovo rozlíšené bankové úroky a časovo rozlíšený úrok zo súm predbežného financovania.

Najvýznamnejšie sumy zahrnuté ako odložené výdavky sa týkajú finančných prostriedkov presunutých členskými štátmi do nástrojov finančného inžinierstva, ktoré sa majú vykázať Komisii alebo uhradiť Komisiou na konci roka. K 31. decembru 2010 tieto sumy predstavovali 858 mil. EUR (2009: 295 mil. EUR). Je potrebné poznamenať, že suma za rok 2009 bola upravená – podrobné údaje sa nachádzajú v poznámke 2.5.2. Do tejto položky sú zahrnuté aj odložené výdavky v celkovej výške 182 mil. EUR, z čoho podstatnú časť predstavujú predpokladané platby vo výške 50 mil. EUR vyplatené v rámci bilaterálnych dohôd s tretími krajinami v oblasti rybného hospodárstva, 41 mil. EUR za európske školy a 44 mil. EUR za prenájom kancelárií.

2.11   PEŇAŽNÉ PROSTRIEDKY A PEŇAŽNÉ EKVIVALENTY

2.11.1    Neviazané peňažné prostriedky

V neviazaných peňažných prostriedkoch sú zahrnuté všetky prostriedky, ktoré má EÚ na svojich účtoch v každom členskom štáte a krajine EZVO (v štátnej pokladnici alebo centrálnej banke), ako aj na bežných a zálohových účtoch, v krátkodobých bankových vkladoch a v pokladničnej hotovosti.

Sumy vykázané ako krátkodobé vklady sa týkajú predovšetkým peňažných prostriedkov, ktoré v mene EÚ spravujú fiduciári na účely realizácie určitých programov financovaných z rozpočtu EÚ. Koncom roka bolo pridelených 131 mil. EUR, tieto prostriedky však ešte druhé strany nečerpali.

2.11.2    Viazané peňažné prostriedky

Viazané peňažné prostriedky sa vzťahujú na sumy prijaté v súvislosti s pokutami uloženými Komisiou, ktorých prípad je ešte stále otvorený. Sú vedené na osobitných vkladových účtoch, ktoré sa nepoužívajú na žiaden iný účel.

STÁLE PASÍVA

2.12   ZAMESTNANECKÉ POŽITKY

2.12.1    Dôchodky – zamestnanci

V súlade s článkom 83 služobného poriadku sú dávky vyplácané v rámci tohto dôchodkového systému (PSEO: dôchodkový systém európskych úradníkov) účtované na ťarchu rozpočtu EÚ. Tento systém nie je finančne zaistený, členské štáty však spoločne ručia za platbu týchto dávok v súlade so stupnicou určenou na financovanie týchto výdavkov. Úradníci navyše prispievajú jednou tretinou na dlhodobé financovanie tohto systému prostredníctvom povinných príspevkov.

Záväzky z dôchodkového systému boli ocenené na základe počtu aktívnych zamestnancov a zamestnancov na dôchodku k 31. decembru 2010, ako aj na základe ustanovení služobného poriadku platných k danému dátumu. Ocenenie bolo vykonané v súlade s metodikou IPSAS 25 (a teda aj v súlade s účtovným pravidlom EÚ č. 12). Metóda, ktorá bola použitá na výpočet týchto záväzkov, je metóda plánovaného ročného zhodnotenia požitkov. Na ocenenie boli použité tieto hlavné poistno-matematické predpoklady, ktoré boli dostupné ku dňu oceňovania:

Záväzky sa týkajú vopred vymedzených práv týchto osôb:

Hlavné fakty (pozri tiež nasledujúcu tabuľku týkajúcu sa hlavných pohybov):

2.12.2    Dôchodky – ostatní

Ide o záväzky súvisiace s penzijnými nárokmi členov a bývalých členov Komisie, Súdneho dvora (a Všeobecného súdu), Dvora audítorov, generálnych tajomníkov Rady, ombudsmana, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Súdu pre verejnú službu Európskej únie. Do tejto položky sú zahrnuté aj záväzky týkajúce sa dôchodkov niektorých poslancov Európskeho parlamentu.

2.12.3    Spoločný systém zdravotného poistenia

Oceňujú sa aj odhadované záväzky EÚ v súvislosti s príspevkami do spoločného systému zdravotného poistenia voči zamestnancom na dôchodku. Hrubé záväzky boli ocenené na 3 791 mil. EUR a od tejto sumy sa odpočítali plánované aktíva vo výške 260 mil. EUR, výsledkom čoho bola čistá suma. Pri výpočte sa použila rovnaká diskontná sadzba a rovnaký všeobecný rast miezd ako pri ocenení dôchodkov zamestnancov.

Pohyb v hrubých záväzkoch súvisiacich so zamestnaneckými požitkami

2.13   DLHODOBÉ REZERVY

Právne spory

Ide o odhadované sumy, ktoré budú pravdepodobne uhradené po roku 2011 v súvislosti s viacerými prebiehajúcimi právnymi spormi. Najväčšia časť týchto súm, 300 mil. EUR, sa týka súdnych sporov súvisiacich s finančnými opravami EPZF, ktoré k 31. decembru 2010 neboli ešte uzavreté, ako aj iných súdnych sporov týkajúcich sa poľnohospodárskych výdavkov.

Vyraďovanie jadrových zariadení

V roku 2008 konzorcium nezávislých odborníkov aktualizovalo svoju štúdiu z roku 2003, týkajúcu sa odhadovaných nákladov programu na vyraďovanie jadrových zariadení Spoločného výskumného centra a na nakladanie s odpadom. Ich revidovaný odhad vo výške 1 222 mil. EUR (predtým 1 145 mil. EUR) sa použil ako základ pre rezervu, ktorá bude zahrnutá do finančných výkazov. V súlade s účtovnými pravidlami EÚ je tento odhad upravený o mieru inflácie a následne diskontovaný na jeho čistú súčasnú hodnotu (použitím výnosovej krivky swapu s nulovým kupónom v eurách). K 31. decembru 2010 predstavovala celová výška rezervy 926 mil. EUR, pričom bola rozdelená na sumy, ktorých úhrada sa očakáva v roku 2011 (21 mil. EUR) a v nasledujúcich rokoch (905 mil. EUR). Vzhľadom na predpokladaný čas trvania tohto programu (približne 20 rokov) je potrebné poznamenať, že tento odhad je do určitej miery neistý a že konečné náklady sa môžu odlišovať od sumy, ktorá je v súčasnosti zaúčtovaná.

Finančné rezervy

Sú tu zahrnuté rezervy, ktoré predstavujú odhadované straty, ktoré vzniknú v súvislosti so zárukami v rámci Záručného fondu pre MSP za roky 1998, 2001 a 2007 v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, kde je Európsky investičný fond (EIF) oprávnený poskytovať záruky vo svojom vlastnom mene, avšak na podnet a riziko Komisie. Finančné riziko spojené s čerpanými a nečerpanými zárukami je však obmedzené. Dlhodobé finančné rezervy sú diskontované na ich čistú súčasnú hodnotu (použitím ročnej sadzby swapu s nulovým kupónom v eurách).

Iné rezervy

Najväčšia časť tejto rezervy, celkom 12 mil. EUR (2009: 60 mil. EUR) súvisí s odhadovanými príspevkami, ktoré EÚ hradí rôznym členským štátom z Núdzového veterinárneho fondu v prípade vypuknutia niektorých ochorení zvierat. Táto rezerva je rozdelená na sumy, ktorých úhrada sa očakáva v roku 2011 (10 mil. EUR) a v nasledujúcich rokoch (2 mil. EUR).

2.14   DLHODOBÉ FINANČNÉ ZÁVÄZKY

Táto položka zahŕňa pôžičky so splatnosťou dlhšou ako jeden rok, ktoré sú záväzkom Európskej únie. Pôžičky zahŕňajú dlhové certifikáty v hodnote 13 211 mil. EUR (2009: 10 324 mil. EUR). Zmeny účtovnej hodnoty zodpovedajú zmene časovo rozlíšených úrokov.

Efektívne úrokové sadzby (vyjadrené ako rozpätie úrokových sadzieb) sú takéto:

2.15   OSTATNÉ DLHODOBÉ ZÁVÄZKY

Táto položka zahŕňa predovšetkým záväzky z prenájmu splatné za viac ako jeden rok (pozri poznámku 2.2). Zahrnuté sú tu aj sumy týkajúce sa určitých budov zakúpených Komisiou, ktorých kúpna cena bude vyplácaná v splátkach. Nejde pritom o nájomné zmluvy, pretože vlastnícke právo prešlo na Komisiu okamžite.

OBEŽNÉ PASÍVA

2.16   KRÁTKODOBÉ REZERVY

Táto položka zahŕňa rezervy na časť záväzkov splatných v období kratšom ako jeden rok.

2.17   KRÁTKODOBÉ FINANČNÉ ZÁVÄZKY

Táto položka zahŕňa pôžičky na podporu platobnej bilancie (pozri poznámku 2.14) vo výške 2 004 mil. EUR, ktoré sú splatné v priebehu 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy (2009: 40 mil. EUR, ktoré sa týkali makrofinančnej pomoci).

2.18   ZÁVÄZKY

2.18.1    Krátkodobá časť dlhodobých záväzkov

2.18.2    Krátkodobé záväzky

Krátkodobé záväzky sa týkajú výkazov nákladov, ktoré EÚ prijala v rámci grantových operácií. Sú zaúčtované v momente prijatia žiadosti o platbu vo výške požadovanej sumy. Ak je protistranou členský štát, sú klasifikované príslušným spôsobom. Rovnaký postup sa uplatňuje aj v prípade faktúr a dobropisov prijatých v súvislosti s obstarávaním. Príslušné žiadosti o náhradu nákladov boli zohľadnené v rámci účtovných postupov na konci roka (postupy cut-off). Po uskutočnení zápisov v rámci postupu cut-off sa odhadované oprávnené sumy teda vykázali ako časovo rozlíšené výdavky (pozri poznámku 2.18.3), zatiaľ čo neoprávnené sumy zostávajú otvorené na účtoch s označením „Odhadované neoprávnené sumy“. Aby nedochádzalo k nadhodnoteniu aktív a pasív, bolo rozhodnuté vykazovať čistú sumu v krátkodobých záväzkoch.

Členské štáty

Najväčšia suma v tejto položke sa týka nevyplatených žiadostí o náhradu nákladov vo výške 16 924 mil. EUR (2009: 11 160 mil. EUR) vynaložených v súvislosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov.

Dodávatelia a iné

Do tejto položky sú zahrnuté dlžné sumy súvisiace s poskytovaním grantov a obstarávaním. Táto položka zahŕňa aj záväzky voči viacerým verejnoprávnym subjektom a účtovným jednotkám nezahrnutým do konsolidácie (napr. ERF).

Odhadované neoprávnené sumy

Záväzky sú znížené o 712 mil. EUR, čo predstavuje tú časť prijatých žiadostí o náhradu nákladov, ktoré ešte neboli skontrolované, v dôsledku čoho boli považované za neoprávnené. Najväčšie sumy sa týkajú generálnych riaditeľstiev zodpovedných za štrukturálne opatrenia.

2.18.3    Časovo rozlíšené výdavky a odložené príjmy

Rozdelenie časovo rozlíšených výdavkov je takéto:

V dôsledku ukončovania programov na roky 2000 – 2006 nastáva všeobecný trend znižovania výdavkov na štrukturálne opatrenia.

Vysoká suma odložených príjmov k 31. decembru 2009 bola spôsobená tým, že dva členské štáty vyplatili príspevky do vlastných zdrojov za rok 2010 formou zálohových platieb.

ČISTÉ AKTÍVA A REZERVY

2.19   REZERVY

2.19.1    Rezerva z precenenia na reálnu hodnotu

V súlade s účtovnými pravidlami sa úprava aktív k dispozícii na predaj na reálnu hodnotu účtuje cez rezervu z precenenia na reálnu hodnotu. V roku 2010 sa z rezervy z precenenia na reálnu hodnotu vyňala suma 48 mil. EUR a vykázala sa vo výkaze výsledku hospodárenia v súvislosti s aktívami k dispozícii na predaj.

2.19.2    Iné rezervy

Garančný fond

Pozri tiež poznámku 2.3.3 týkajúcu sa činnosti Garančného fondu. Táto rezerva zodpovedá cieľovej sume vo výške 9 % neuhradených súm, za ktoré ručí fond a ktoré majú byť vedené ako aktíva.

Rezerva na precenenie

Rezerva na precenenie pokrýva precenenie dlhodobého hmotného majetku. Zostatok na konci roka vo výške 57 mil. EUR sa týka precenenia pozemkov a budov Komisie, ku ktorému došlo už pred prechodom na nové účtovné pravidlá.

Operácie prijímania a poskytovania úverov

Táto suma sa týka predovšetkým rezervy ESUO v likvidácii na majetok Výskumného fondu pre uhlie a oceľ. Bola vytvorená v súvislosti s likvidáciou ESUO.

2.20   SUMY, KTORÉ MAJÚ BYŤ VYŽIADANÉ OD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Táto suma, ktorá sa neklasifikuje ako pohľadávka voči členským štátom, sa rovná súčtu akumulovaného deficitu z predchádzajúcich rokov (48 163 mil. EUR) a hospodárskemu prebytku za rok 2010 (17 232 mil. EUR). Účelom položky „sumy, ktoré majú byť vyžiadané od členských štátov“ je odzrkadliť skutočnú situáciu ročného rozpočtového postupu, ktorým sa financujú viacročné akcie. Rezervy (3 484 mil. EUR), ktoré sa museli použiť v súlade s vlastnými osobitnými nariadeniami a predpismi, sa na tento účel úmyselne nezohľadňujú.

Táto suma predstavuje v podstate tú časť výdavkov, ktoré už EÚ vznikli do 31. decembra 2010 a ktoré musia byť financované z budúcich rozpočtov. Na základe pravidiel akruálneho účtovníctva sa mnohé výdavky vykazujú v roku N, hoci k ich skutočnej úhrade môže dôjsť v roku N + 1 z rozpočtu na rok N + 1. Vykázanie týchto záväzkov v účtovnej závierke a skutočnosť, že zodpovedajúce sumy sa financujú z budúcich rozpočtov, spôsobuje, že pasíva ku koncu roka značne prevyšujú aktíva. Najvýznamnejšie sumy, na ktoré treba upriamiť pozornosť, sa týkajú činností EPZF. Výška platieb splatných členským štátom za obdobie od 16. októbra do 31. decembra 2010 predstavovala 33 mld. EUR. Väčšinu súm, ktoré majú byť vyžiadané, uhradia členské štáty do 12 mesiacov od skončenia príslušného rozpočtového roka, a to v rámci rozpočtu na nasledujúci rok.

Počas dlhšieho obdobia sú v podstate vyplácané iba záväzky EÚ súvisiace so zamestnaneckými požitkami, pričom je potrebné zdôrazniť, že za financovanie dôchodkov z ročných rozpočtov ručia členské štáty. Na informačné účely sa uvádza odhad rozdelenia budúcich platieb zamestnaneckých požitkov:

V porovnaní s minulým rokom došlo v sumách, ktoré majú byť vyžiadané od členských štátov, k poklesu o 14,7 mld. EUR. Toto zníženie je predovšetkým spôsobené: 1) znížením záväzkov vo výške 9,4 mld. EUR (pozri poznámku 2.18), 2) zvýšením krátkodobých finančných pasív vo výške 2 mld. EUR (poznámka 2.17), 3) zvýšením dlhodobého predbežného financovania o 2,6 mld. EUR a 4) zvýšením krátkodobých pohľadávok o 4,6 mld. EUR (poznámka 2.10).

Zároveň je potrebné poznamenať, že uvedené nemá žiaden vplyv na výsledok rozpočtového hospodárenia – rozpočtové príjmy by sa mali vždy rovnať rozpočtovým výdavkom alebo ich prevyšovať a akýkoľvek prebytok príjmov sa vracia členským štátom.

3.   POZNÁMKY K VÝKAZU VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

3.1   PRÍJMY Z VLASTNÝCH ZDROJOV A PRÍSPEVKOV

Príjmy z vlastných zdrojov sú hlavným prvkom prevádzkových príjmov Európskej únie. Hlavná časť výdavkov sa teda financuje z vlastných zdrojov, keďže iné príjmy predstavujú len nepatrný podiel na celkovom financovaní.

3.1.1    Príjmy z vlastných zdrojov

Existujú tri kategórie vlastných zdrojov: tradičné vlastné zdroje, zdroj založený na DPH a zdroj založený na HND. Tradičné vlastné zdroje sa delia na odvody z produkcie cukru a clá. Súčasťou systému vlastných zdrojov je aj korekčný mechanizmus súvisiaci s rozpočtovou nerovnováhou (úľava pre Spojené kráľovstvo), ako aj hrubé zníženie ročného príspevku založeného na HND v prípade Holandska a Švédska. Členské štáty si ponechávajú 25 % tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na výber a vyššie uvedené sumy sú uvedené po ich odpočítaní.

V porovnaní s rokom 2009 došlo k zvýšeniu príjmov zo zdroja založeného na HND o 9,2 mld. EUR, čo odráža potrebu financovať vyššie platobné rozpočtové prostriedky v roku 2010. Clá sa zvýšili o 2 mld. EUR, čo bolo spôsobené najmä nárastom dovozu.

3.1.2    Rozpočtové úpravy

Rozpočtové úpravy zahŕňajú prebytok rozpočtu z roku 2009 (2 254 mil. EUR), ktorý sa nepriamo vracia členských štátom formou zníženia objemu vlastných zdrojov, ktoré musia členské štáty uhradiť EÚ v nasledujúcom roku – ide teda o príjem za rok 2010. Okrem toho sa podľa rozhodnutia o systéme vlastných zdrojov z roku 2007 Spojenému kráľovstvu udeľuje korekcia rozpočtovej nerovnováhy. Keďže táto suma je financovaná ostatnými členskými štátmi, nemalo by to mať žiaden čistý vplyv na výsledok plnenia rozpočtu alebo na výsledok hospodárenia. V tejto položke však bola vykázaná suma vo výške 112 mil. EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi výmenným kurzom eura použitým na rozpočtové účely (pozri článok 10 ods. 3 nariadenia č. 1150/2000) a kurzom platným v čase, keď členské štáty, ktoré nie sú členmi hospodárskej a menovej únie, skutočne realizovali svoje platby.

3.2   INÉ PREVÁDZKOVÉ PRÍJMY

3.2.1    Pokuty

Tieto príjmy sa vzťahujú na pokuty uložené Komisiou za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Pohľadávky a súvisiace príjmy sa vykazujú po tom, ako Komisia prijme rozhodnutie o uložení pokuty a po úradnom oznámení tohto rozhodnutia adresátovi.

3.2.2    Poľnohospodárske poplatky

Tieto sumy sa týkajú odvodov z produkcie mlieka vo výške 25 mil. EUR (2009: 99 mil. EUR) a odvodov z produkcie cukru vo výške 606 mil. EUR. Odvody z produkcie mlieka sú nástrojom na riadenie trhu, ktorého cieľom je pokutovať tých výrobcov mlieka, ktorí prekračujú svoje referenčné množstvá. Keďže nesúvisia s predchádzajúcimi platbami Komisie, v praxi sa považujú za príjem na osobitný účel. V dôsledku postupného odstraňovania kvót na mlieko dochádza k ďalšiemu znižovaniu príjmov z týchto odvodov. Počnúc poľnohospodárskym rokom 2008/2009 bude dochádzať k zvyšovaniu kvót o 1 % ročne, a to až do ich úplného zrušenia v roku 2015.

Odvody z produkcie cukru súvisia s fondom na reštrukturalizáciu v sektore cukru. V dôsledku reformy cukrovarníckeho priemyslu sa znížila vnútorná cena cukru tak, aby sa zmenšil rozdiel medzi cenou v EÚ a na medzinárodných trhoch. Aby bolo možné menej konkurencieschopných výrobcov motivovať k tomu, aby opustili trh, vytvoril sa samofinancujúci reštrukturalizačný fond financovaný z príjmov pochádzajúcich z dočasnej dane uloženej výrobcom cukru, s ktorou sa zaobchádza ako s pripísanými príjmami. Hoci platby v rámci tohto režimu budú prebiehať až do septembra 2012, všetky príjmy v súvislosti fondom na reštrukturalizáciu v sektore cukru už členské štáty k 31. decembru 2009 nahlásili, a teda príjmy za rok 2010 sa rovnajú nule.

3.2.3    Vymáhanie výdavkov

Táto položka zahŕňa príkazy na vymáhanie vystavené Komisiou a zníženie následných platieb vykázaných v účtovnom systéme Komisie, ktorých cieľom je vymôcť výdavky pôvodne uhradené zo všeobecného rozpočtu. Tieto príkazy sú vystavené na základe kontrol, ukončených auditov alebo posúdenia oprávnenosti výdavkov. Zahrnuté sú tu aj príkazy na vymáhanie, ktoré členské štáty vystavili v súvislosti s príjemcami prostriedkov z EPZF. V tejto položke je zohľadnená aj zmena odhadov časovo rozlíšených príjmov medzi predchádzajúcim a nasledujúcim koncom roku. Vymoženie výdavkov EÚ tu však nie zachytené v plnom rozsahu. Platí to predovšetkým pre štrukturálne opatrenia, ktoré predstavujú významnú výdavkovú oblasť a pri ktorých sa vrátenie neoprávnene vyplatených prostriedkov zabezpečuje prostredníctvom osobitných mechanizmov, pričom vo väčšine prípadov sa nevyžaduje vystavenie príkazu na vymáhanie. V súlade s účtovnými pravidlami EÚ sa ako príjmy nevykazujú ani vymožené sumy predbežného financovania.

Najväčšia suma v celkovej výške 1 775 mil. EUR sa týka zdieľaného hospodárenia a pozostáva zo 1 331 mil. EUR, ktoré sa týkajú Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), 19 mil. EUR na prechodný nástroj na financovanie rozvoja vidieka (PNRV), 146 mil. EUR na SAPARD a 279 mil. EUR na štrukturálne opatrenia.

a)   Poľnohospodárstvo: EPZF

V rámci EPZF sú sumy v tejto položke zaúčtované ako príjmy za rok vo výške 1 331 mil. EUR a tvoria ich:

b)   Štrukturálne opatrenia

V tejto položke sú zahrnuté vymožené výdavky v rámci štrukturálnych opatrení vo výške 279 mil. EUR (2009: 613 mil. EUR). Hlavné sumy v tejto podpoložke predstavujú príkazy na vymáhanie vystavené Komisiou s cieľom vymôcť neoprávnene vynaložené výdavky v predchádzajúcich rokoch vo výške 610 mil. EUR, ako aj zníženie časovo rozlíšených príjmov na konci roka vo výške 377 mil. EUR.

Príkazy na vymáhanie sa vystavujú iba v nasledujúcich prípadoch:

Ostatné príkazy na vymáhanie vystavené v rámci štrukturálnych opatrení sa týkajú vymáhania súm predbežného financovania. Tieto sumy nie sú vykázané ako príjem, ale v súvahe sú pripísané v prospech položky predbežného financovania.

3.2.4    Príjmy z administratívnych činností

Tento príjem pochádza zo zrážok z platov zamestnancov a pozostáva predovšetkým z dvoch súm – príspevkov na dôchodkové zabezpečenie a daní z príjmu.

3.2.5    Rôzne prevádzkové príjmy

Prostriedky vo výške 430 mil. EUR (2009: 376 mil. EUR) predstavujú sumy prijaté od pristupujúcich krajín. V tejto položke sú zahrnuté aj kurzové zisky, okrem ziskov z finančných činností uvedených v poznámke 3.5. Vyplývajú z každodenných činností a súvisiacich transakcií realizovaných v iných menách ako euro, ako aj z koncoročného preceňovania potrebného na prípravu účtovnej závierky. V obidvoch prípadoch ide o realizované aj nerealizované zisky. Za rok bol vykázaný čistý kurzový zisk vo výške 21 mil. EUR (2009: 185 mil. EUR).

3.3   ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY

Ide o administratívne výdavky, ktoré vznikli v rámci činností EÚ a zahŕňajú náklady na zamestnancov, odpisy a iné náklady súvisiace s prevádzkou inštitúcií a agentúr (napr. náklady na prenájom, údržbu, dodávky tovarov a služieb, odbornú prípravu, atď.).

3.4   PREVÁDZKOVÉ VÝDAVKY

3.4.1    Primárne prevádzkové výdavky

Prevádzkové výdavky Európskej únie pokrývajú rôzne okruhy finančného rámca a majú rôzne formy v závislosti od toho, akým spôsobom sa peňažné prostriedky vyplácajú a spravujú. Väčšina výdavkov spadá do položky „zdieľané hospodárenie“ a týka sa delegovania úloh na členské štáty, pričom pokrýva také oblasti, ako sú výdavky z EPZF a opatrenia financované prostredníctvom rôznych štrukturálnych opatrení (fond regionálneho rozvoja, sociálny fond, poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Kohézny fond a fond pre rybné hospodárstvo).

Zníženie v roku 2010 v rámci zdieľaného hospodárenia je spôsobené predovšetkým ukončením programov na roky 2000 – 2006 (ESF) a skutočnosťou, že čerpanie z EPZF sa v roku 2010 v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížilo. Toto zníženie je čiastočne vyrovnané štrukturálnymi opatreniami na programové obdobie 2007 – 2013, ktoré po pomalom začiatku dosiahli už v roku 2009 bežnú úroveň. Zvýšenie výdavkov v rámci centralizovaného hospodárenia je spôsobené akciami v oblasti výskumu a vývoja.

Podľa vysvetlenia v poznámke 2.5.2 Komisia v roku 2010 zmenila svoju účtovnú politiku pre niektoré výdavky v rámci súdržnosti a rozvoja vidieka. Keďže sú dotknuté sumy významné, účtovné pravidlá Komisie vyžadujú upraviť príslušné údaje za rok 2009, a to takým spôsobom, aby bolo možné predstaviť porovnateľné údaje predstavujúce situáciu, ako by vyzerala, ak by boli rovnaké účtovné postupy použité predchádzajúci rok. Vplyv tejto úpravy na pôvodný hospodársky výsledok za rok 2009 sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

3.4.2    Iné prevádzkové výdavky

Kurzové straty, okrem strát z finančných činností uvedených v poznámke 3.6, vznikajú v dôsledku každodenných činností a súvisiacich transakcií realizovaných v iných menách ako euro, ako aj v dôsledku koncoročného preceňovania potrebného na prípravu účtovnej závierky. V obidvoch prípadoch ide o realizované aj nerealizované straty.

V podpoložke „iné“ nastalo jasné zvýšenie súm odpísaných za dlžníkov Komisie – 365 mil. EUR v porovnaní s 26 mil. EUR v roku 2009. Je to spôsobené predovšetkým uskutočnením osobitných znížení, ktoré sa týkajú rozhodnutí o pokutách (273 mil. EUR) a znížením hodnoty v rámci EPZF a rozvoja vidieka v celkovej výške 82 mil. EUR.

Náklady na výskum a vývoj:

V roku 2010 boli ako výdavky zahrnuté tieto náklady:

3.5   FINANČNÉ PRÍJMY

3.6   FINANČNÉ VÝDAVKY

3.7   PODIEL NA ČISTOM DEFICITE PRIDRUŽENÝCH A SPOLOČNÝCH PODNIKOV

V súlade s metódou vlastného imania zahŕňa EÚ do svojho výkazu výsledku hospodárenia svoj podiel na čistom deficite svojich pridružených a spoločných podnikov (pozri aj poznámky 2.3.1 a 2.3.2).

3.8   PRÍJMY Z NEVÝMENNÝCH TRANSAKCIÍ

V roku 2010 boli do výkazu výsledku hospodárenia zahrnuté príjmy z nevýmenných transakcií vo výške 129 597 mil. EUR.

3.9   SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE

Výkaz podľa jednotlivých segmentov uvádza rozdelenie prevádzkových príjmov a výdavkov podľa oblastí politiky v rámci Komisie, pričom vychádza zo štruktúry rozpočtu založeného na činnostiach. Tieto oblasti politiky možno zoskupiť do troch väčších položiek – činnosti v rámci Európskej únie, činnosti mimo Európskej únie a služby a iné.

„Činnosti v rámci Európskej únie“ tvoria najväčšiu z uvedených položiek, pretože pokrývajú mnoho oblastí politiky v rámci Európskej únie. „Činnosti mimo Európskej únie“ sa týkajú politík realizovaných mimo EÚ, akými sú napríklad obchod a pomoc. „Služby a iné“ sa vzťahujú na interné a horizontálne činnosti nevyhnutné na fungovanie inštitúcií a orgánov EÚ.

Je potrebné poznamenať, že vlastné zdroje a príspevky nie sú rozdelené medzi rozličné činnosti, pretože ich výpočet, výber a hospodárenie s nimi prebieha na úrovni centrálnych útvarov Komisie. Uvádzajú sa na účely porovnania s čistým výsledkom vo výkaze výsledku hospodárenia.

SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE – SÚHRN

SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE – ČINNOSTI V RÁMCI EÚ