Odporúčanie pre

ODPORÚČANIA RADY

k národnému programu reforiem Dánska na rok 2011, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému konvergenčnému programu Dánska na roky 2011 – 2015

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 9 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie[2],

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po konzultácii s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1) Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2) Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení k politikám zamestnanosti členských štátov[3], ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3) Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4) Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu uprednostniť obnovenie stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženie nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženie nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5) Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6) Dánsko 9. mája 2011 predložilo aktualizáciu svojho konvergenčného programu na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na obdobie 2011 – 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(7) Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného konvergenčného programu podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ konvergenčného programu, je realistický. Hoci vychádza z mierne priaznivejších prognóz rastu na rok 2012 a v nasledujúcom období, je viac-menej v súlade s predpoveďou útvarov Komisie z jari 2011. Cieľom rozpočtovej stratégie stanovenej v konvergenčnom programe je do roku 2013 znížiť deficit pod 3 %-nú referenčnú úroveň v súlade s odporúčaniami Rady, do roku 2015 dosiahnuť zrevidovaný strednodobý cieľ pre štrukturálne rozpočtové saldo (nie menej ako –0,5 % HDP) a do roku 2020 dosiahnuť rozpočtovú rovnováhu. Cesta úprav smerujúca k dosiahnutiu tohto cieľu je primeraná. Opatrenia programu, ktoré parlament prijal na jar 2010, sa považujú za primerané na podporenie rozpočtových cieľov a predstavovali by ročné fiškálne úsilie vo výške približne 1 % HDP v období 2011 – 2013. Dánsko dosiahne svoj zrevidovaný strednodobý cieľ v rámci programového horizontu. Riziká ohrozujúce rozpočtové ciele sú viac-menej vyvážené.

(8) Rast dánskeho hospodárstva sa začal spomaľovať v roku 2007 v kontexte korekcie na trhu s nehnuteľnosťami, čo prispelo k problémom domáceho bankového sektora, a toto spomalenie ešte posilnila rastúca platobná neschopnosť a nezamestnanosť. Recesia bola ťažká, produkcia sa v období jeseň 2007 až jar 2009 znížila o 8 % a miera nezamestnanosti sa v roku 2010 zvýšila na 7,4 %. Miera zamestnanosti poklesla zo 79,8 % v roku 2008 na 76,1 % v roku 2010, pričom tento pokles sa dotkol najmä mladých ľudí. Produkcia sa začala v roku 2009 zotavovať a rast reálneho HDP dosiahol v roku 2010 hodnotu 2,1 %. Oživenie bolo poháňané neprerušeným domácim dopytom (aj v dôsledku fiškálnej expanzie), silným zotavením zásob a výrazným oživením hospodárstiev hlavných obchodných partnerov Dánska.

(9) Automatické stabilizátory a krízové opatrenia spôsobili, že celkové saldo verejných financií sa zmenilo z prebytku vo výške 3,2 % HDP v roku 2008 na deficit vo výške 2,7 % HDP v roku 2009. Na základe toho, že Dánsko na jar 2010 oznámilo, že deficit rozpočtu presiahne v roku 2010 úroveň 5 % HDP, sa v júli 2010 začal vzhľadom na Dánsko postup pri nadmernom deficite. Hoci nepredvídané a dočasné neočakávané zisky spojené so zdanením dôchodkových výnosov viedli v minulom roku k stabilizácii rozpočtového deficitu na úrovni 2,7 % HDP, v predpovedi útvarov Komisie z jari 2011 sa očakáva, že deficit sa v roku 2011 znovu zvýši na približne 4 % HDP, čo zdôrazňuje potrebu nepretržitých a ambicióznych konsolidačných snáh v roku 2012. V tomto kontexte je dôležité prísne vykonávanie opatrení prijatých v konsolidačnej dohode z roku 2010 a kontrola výdavkov v súlade s konvergenčným programom, aby sa zaistila korekcia nadmerného deficitu do roku 2013.

(10) Na dosiahnutie rozpočtových cieľov je potrebná prísna kontrola zameraná na zabránenie opakovanému prekračovaniu výdavkov na úrovniach miestnych a regionálnych samospráv. Počas uplynulých 20 rokov verejné výdavky neustále presahovali rozpočtové ciele. Vláda už prijala isté opatrenia na riešenie tohto problému a plánuje zaviesť nový systém kontroly výdavkov kontrolovaný Dánskou hospodárskou radou a opísaný v konvergenčnom programe.

(11) V dôsledku demografických faktorov sa počet obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64 rokov) v rokoch 2010 až 2025 zníži približne o 1,5 % a o takmer 5 % do roku 2040. Oživenie hospodárstva by v strednodobom horizonte mohlo viesť k zúženiu trhu práce, ako sa to stalo počas rokov rozmachu. Napriek vysokej miere účasti pracovnej sily na trhu práce existuje priestor na ďalšie zvýšenie ponuky pracovných síl. Dobrovoľný predčasný odchod do dôchodku je rozšírený medzi ľuďmi vo veku 60 až 64 rokov, čo vedie k tomu, že miera zamestnanosti v tomto vekovom segmente je len 40 %. Okrem toho 10 % obyvateľov v produktívnom veku mladších ako 40 rokov poberá buď invalidné dávky alebo je zamestnaná formou dotovaných pracovných miest (flex-job).

(12) Rast produktivity vykazuje od roku 1995 klesajúcu tendenciu, pričom jedným z možných dôvodov sú slabé výsledky v oblasti vzdelávania. Hoci Dánsko aj naďalej veľkoryso vynakladá finančné prostriedky na svoj vzdelávací systém, výsledky, ktoré sa vo vzdelávaní dosahujú, sú v niekoľkých kľúčových oblastiach len priemerné a Dánsko má štvrtú najnižšiu úroveň dosiahnutého vzdelania mladých ľudí v EÚ. V roku 2009 iba 70,1 % obyvateľov vo veku 20 až 24 rokov ukončilo aspoň vyššie stredoškolské vzdelanie (pre porovnanie: v EÚ je to v priemere 78,6 %) a výsledky v štúdii PISA sú priemerné. Miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v rámci inštitúcií vzdelávania mladých ľudí a inštitúcií odborného vzdelávania sú pomerne vysoké, keď takmer 50 % študentov systému odborného vzdelávania mladých ľudí predčasne ukončuje školskú dochádzku. Okrem toho približne 20 percent mladých ľudí nedosiahlo ani 10 rokov po ukončení základnej školy vzdelanie presahujúce nižšie stredoškolské vzdelanie. Zlepšením kvality vzdelávacieho systému by sa takisto pomohlo predchádzať budúcemu nerovnomernému zastúpeniu zručností na trhu práce, na ktorom sa v súčasnosti naznačuje možný prebytok nekvalifikovaných pracovných síl a nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Rast produktivity je slabý najmä v sektore stavebníctva a sektore služieb. Platí to najmä v rámci miestnych služieb, maloobchodného sektora, veľkoobchodu a osobných služieb, kde nízky stupeň hospodárskej súťaže v určitých sektoroch, napr. výrazné prekážky vstupu na trh, môžu viesť k nie práve najpriaznivejšiemu prerozdeľovaniu zdrojov. Právne predpisy upravujúce vymedzenie pásiem sú prísne a v maloobchodnom sektore obmedzujú možnosti úspor z rozsahu, ktoré by posilnili produktivitu. S cieľom reagovať na skutočnosť, že otvorené verejné obstarávanie sa vzťahuje len na približne 25 % verejného obstarávania, vláda zaviedla stratégiu zameranú na zvýšenie hospodárskej súťaže v rámci verejných služieb, a to postupným zvýšením verejného obstarávania v obciach a regiónoch, a stanovila pre obce nový cieľ, podľa ktorého by do roku 2015 malo 31,5 % všetkých obstarávaní mať formu verejného obstarávania.

(13) Zadlženosť domácností v pomere k HDP je najvyššia v EÚ. Nárast úrovní zadlženosti, ktorý podporil rozmach v sektore bývania z rokov 2004 až 2007, vytvára možné riziká pre hospodárstvo a finančnú stabilitu. Hoci tieto riziká zmierňujú charakteristiky dômyselného dánskeho trhu s dlhopismi zaistenými hypotékami a celosvetovo silná finančná situácia väčšiny domácnosti (aktíva zďaleka presahujú pasíva), na stlmenie procyklických výkyvov cien nehnuteľností sa po korekcii cien nehnuteľností zaviedli len obmedzené opatrenia.

(14) Dánsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus celý rad záväzkov[4]. S cieľom zlepšiť fiškálnu udržateľnosť sa prijala dohoda zameraná na posilnenie právnych predpisov upravujúcich sankcie, pokiaľ ide o kontrolu výdavkov na miestnej úrovni. Vláda predložila návrh systému kompenzácie na uľahčenie súkromných riešení problémov bánk postihnutých krízou a na prispenie k zlepšeniu finančnej stability. Opatrenia v oblasti zamestnanosti sa zameriavajú na podporu zamestnanosti prostredníctvom predĺženia produktívneho veku. Na posilnenie konkurencieschopnosti sa prijal balík v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý obsahuje konkrétne iniciatívy zamerané najmä na sektor stavebníctva a sektor služieb. Tieto záväzky sa vťahujú na štyri oblasti paktu. Celkovo možno povedať, že opatrenia sú zhodné s opatreniami prijatými v následnosti na ročný prieskum rastu s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k cieľom stratégie Európa 2020, najmä v oblasti zamestnanosti. Hoci niekoľko oznámených záväzkov sa už zaviedlo, dôležité opatrenia na zlepšenie a posilnenie rozpočtovej disciplíny (na miestnej úrovni) a na podporu zamestnanosti by sa mali realizovať v blízkej budúcnosti. Tieto záväzky sa posúdili a zohľadnili v odporúčaniach.

(15) Komisia posúdila konvergenčný program a národný program reforiem vrátane záväzkov Paktu Euro Plus[5]. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-hospodársku politiku v Dánsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ, a to vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Európskej únie tým, že sa na úrovni EÚ poskytnú podnety pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Komisia vzhľadom na tieto skutočnosti zastáva názor, že v roku 2011 a ďalších rokoch by sa malo realizovať nepretržité a ambiciózne fiškálne konsolidačné úsilie. Ďalšie opatrenia by sa takisto mali prijať s cieľom ďalej zvýšiť ponuku pracovných síl prostredníctvom obmedzenia predčasného odchodu do dôchodku a zamerania sa na konkrétne skupiny, s cieľom zlepšiť kvalitu vzdelávania, posilniť hospodársku súťaž v kľúčových sektoroch a ďalej stabilizovať trh s nehnuteľnosťami.

(16) Vzhľadom na toto posúdenie a po zohľadnení odporúčania Rady podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z 2. júna 2010 Rada preskúmala aktualizáciu konvergenčného programu Dánska na rok 2011 a jej stanovisko[6] sa odráža najmä v odporúčaní uvedenom v bode 1 v ďalšej časti textu. Po zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Dánska,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Dánsko v rokoch 2011 – 2012 prijalo tieto opatrenia:

(1) Vykonať opatrenia fiškálnej konsolidácie v roku 2011 a roku 2012 podľa plánu a opraviť nadmerný deficit do roku 2013. Urýchliť znižovanie celkového deficitu verejných financií, ak sa ukáže, že hospodárske podmienky sú lepšie, ako sa v súčasnosti očakáva. Posilniť kontrolu výdavkov prijatím záväzných viacročných výdavkových stropov pre miestne, regionálne a ústredné orgány verejnej správy, ktoré sú v súlade s celkovými strednodobými cieľmi pre všeobecný rozpočet.

(2) V súlade s plánmi postupne zrušiť systém dobrovoľného predčasného odchodu do dôchodku, zreformovať invalidný dôchodok a lepšie zamerať systémy dotovaných pracovných miesť (tzv. systém flex-job) na najzraniteľnejšie skupiny.

(3) Urýchliť vykonávanie reforiem na zlepšenie kvality vzdelávacieho systému. Znížiť miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, najmä v sektore odborného vzdelávania, a zvýšiť počet dostupných učňovských miest.

(4) Podniknúť kroky na odstránenie prekážok hospodárskej súťaže, najmä v sektore miestnych služieb a maloobchodu, a to prostredníctvom revízie právnych predpisov o využívaní pôdy a prostredníctvom otvorenia verejného obstarávania v obciach a regiónoch.

(5) Za podpory prebiehajúcej stabilizácie trhu s nehnuteľnosťami po nedávnej korekcii cien prijať preventívne opatrenia na posilnenie strednodobej stability trhu s nehnuteľnosťami a finančného systému vrátane reforiem hypotekárnych systémov a systémov dane z nehnuteľnosti.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[3]               Rozhodnutím Rady 2011/308/EÚ z 19. mája 2011 sa stanovuje, že sú naďalej platné aj v roku 2011.

[4]               Ďalšie podrobnosti o záväzkoch prijatých v rámci Paktu Euro Plus sa uvádzajú v dokumente SEK (2011) 713.

[5]               SEK(2011) 713.

[6]               Podľa článku 9 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.