PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Dokument sprevádzajúci

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o uplatňovaní systému všeobecných colných preferencií

1. Vymedzenie problému

1.1 Úvod

Všeobecný systém preferencií (ďalej len „systém“) pomáha rozvojovým krajinám a najmä najmenej rozvinutým krajinám znížiť chudobu tým, že im ponúka dovozné preferencie s cieľom vytvoriť alebo podporiť príjmy z medzinárodného obchodu. Okrem toho tento systém poskytuje krajinám, ktoré sa zaviazali dosiahnuť udržateľný rozvoj a dobrú správu, stimuly vo forme dodatočných colných preferencií. Systém sa v súčasnosti zameriava na ciele stanovené v „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o úlohe všeobecného systému preferencií Spoločenstva (GSP) na desaťročie od roku 2006 do roku 2015.“ Týmto systémom sa udeľuje 176 oprávneným štátom a územiam preferenčný prístup na trhy EÚ na všeobecnom a nediskriminačnom základe. Obsahuje tri opatrenia:

· všeobecné opatrenie (často opisované jednoducho ako „GSP“);

· osobitné stimulačné opatrenie na trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu (opísané ako „GSP+“), ktoré ponúka dodatočné preferencie ako stimuly na podporu zraniteľných rozvojových krajín pri ich ratifikácii a implementácii 27 medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, životnom prostredí a dobrej správe;

· opatrenie „Všetko okrem zbraní“ (EBA), ktorým sa poskytuje bezcolný a kvótam nepodliehajúci prístup najmenej rozvinutým krajinám.

Súčasný systém GSP sa implementuje prostredníctvom po sebe nasledujúcich nariadení, pričom každé z nich je platné tri roky. Platnosť súčasného systému GSP uplynie 31. decembra 2011. Komisia prijala 26. mája 2010 návrh na predĺženie platnosti súčasného nariadenia do 31. decembra 2013, s cieľom poskytnúť čas na prípravu revízie systému GSP vzhľadom na dlhšie legislatívne postupy zavedené Lisabonskou zmluvou. Nedávno dokončené priebežné hodnotenie poskytlo základné informácie pre plánovaný návrh Komisie na revidované nariadenie, ktorým sa nahradí existujúci systém po uplynutí jeho platnosti v roku 2013. Na opatrenie „Všetko okrem zbraní“ a ustanovenia týkajúce sa pravidiel pôvodu sa táto revízia nevzťahuje: v prípade opatrenia „Všetko okrem zbraní“ preto, že nie je predmetom pravidelných revízií; v prípade ustanovení týkajúcich sa pravidiel pôvodu preto, že nové právne predpisy týkajúce sa pravidiel pôvodu nadobudli účinnosť v roku 2011.

1.2 Konzultácie a odborný posudok

Toto posúdenie vplyvu bolo vypracované po rozsiahlych konzultáciách s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami (vrátane občianskej spoločnosti, výrobného odvetvia, prijímajúcich krajín, Európskeho parlamentu a členov WTO). Ako je v hlavnej správe pri niekoľkých príležitostiach zdôraznené, názory zainteresovaných strán boli zohľadnené. Minimálne požiadavky Komisie v prípade konzultácii boli splnené. Na posúdenie toho, do akej miery systém EÚ vyhovuje potrebám rozvojových krajín, externá konzultačná spoločnosť, Centrum pre analýzu regionálnej integrácie v Sussexe (Centre for Analysis of Regional Integration at Sussex - CARIS) vykonala strednodobé hodnotenie. Záverečná správa bola uverejnená 26. mája 2010 na webovej stránke GR TRADE[1]. Výsledky tejto štúdie sú uvedené v hlavnej správe posúdenia vplyvu tam, kde je to relevantné.

1.3 Silné a slabé stránky súčasného systému GSP

V hodnotení súčasného systému GSP (2010) spoločnosti CARIS sa dospelo k záveru, že:

· existuje jasný dôkaz, že preferencie systému týkajúce sa GSP EÚ môžu byť účinné pri zvyšovaní vývozu a životnej úrovne rozvojových krajín;

· miery využitia systému resp. systémov GSP sú vysoké a priamo úmerné k rozsahu colných a preferenčných rozpätí;

· vyvážajúce krajiny získavajú zhruba polovicu príjmov odvodených z preferenčných rozpätí;

· systém GSP+ mal pozitívny vplyv na ratifikáciu 27 medzinárodných dohovorov, ktoré boli predpokladmi na toto zvýhodnenie, ale pokrok v oblasti ich efektívnej implementácie týchto dohovorov nie je až tak viditeľný.

Napriek tomu je tento systém predmetom celého radu štrukturálnych a iných obmedzení (podrobne uvedených v štúdii spoločnosti CARIS a v hlavnej správe). Existuje tiež určité mnoho špecifických otázok, ktoré musia byť zodpovedané v rámci revízneho procesu; sú zhrnuté v grafickom „zobrazení problémov“ na nasledujúcej strane.

Suboptimálne cieľové zameriavanie príjemcov

Konkurenčný tlak na najmenej rozvinuté krajiny vo veľkej miere predstavujú ostatní príjemcovia zo systému GSP. Niekoľko krajín s vysokými príjmami sú aj naďalej príjemcami zo systému, pretože nie sú dostatočne diverzifikované. Takéto krajiny majú zdroje na to, aby dosiahli vyššie úrovne diverzifikácie bez pomoci preferencií EÚ. V podstate to isté platí aj pre tzv. krajiny s vyššími strednými príjmami. A krajiny, ktoré sú príjemcami zo systému preferencií odvodených z inej bilaterálnej preferenčnej dohody s EÚ budú aj naďalej príjemcami zo systému GSP. Využívanie preferencií systému GSP krajinami s vysokými príjmami, krajinami s vyššími strednými príjmami a krajinami, ktoré už sú príjemcami z inej bilaterálnej preferenčnej dohody, zvyšuje konkurenčný tlak na vývoz z chudobnejších, zraniteľnejších krajín, ktorých potreby sú oveľa väčšie a preto potrebujú zvýšenú pozornosť.

Suboptimálny mechanizmus odstupňovania

V rámci rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík vznikli veľmi úspešné výrobné sektory orientované na vývoz, ktoré sú z globálneho hľadiska veľmi konkurencieschopné. Tieto sektory prijímajú výhody z tohto systému, aj keď preukázateľne už viac nepotrebujú preferencie, aby dosiahli významné postavenie na trhoch EÚ. Predstavujú konkurenčný tlak na výrobné odvetvie EÚ; a vytvárajú bariéry na vstup chudobnejších krajín na trh, čo si následne vyžaduje ešte väčšie úsilie týchto krajín, aby diverzifikovali svoj vývoz. Systém GSP má mechanizmus na odstránenie konkurencieschopných sektorov z konkrétnych krajín a na odňatie preferencií – mechanizmus odstupňovania. V rámci súčasného systému sa však takmer nevyužíva. Z celkového počtu viac ako 2 400 krajín -sektorov, bolo len 20 vyňatých – z toho 13 čínskych sektorov. Z toho vyplýva, že súčasný mechanizmus odstupňovania nedostatočne reaguje v súvislosti so zabezpečením efektívnosti a účinnosti systému. Ďalšou dôležitou slabinou mechanizmu odstupňovania je skutočnosť, že odstupňovanie je založené na oddieloch colného sadzobníka EÚ, ktoré sú tak rozsiahle a rôznorodé, že výrobky, ktoré nie sú nevyhnutne konkurencieschopné, sú vylúčené len z toho dôvodu, že patria do kategórie, kde prevládajú výrobky z úplne odlišného, veľmi konkurencieschopného výrobného priemyslu.

Nedostatočné pokrytie výrobkov

Systém GSP má široký rozsah aj pokrytie, ktoré ale nie kompletné. V súčasnosti 9 % zo všetkých colných položiek nie je zahrnutých v tomto systéme a je podrobených pozitívnym clám. Krajinám, ktoré preferencie najviac potrebujú, sa niekedy nepodarí získať prístup na trh EÚ, pretože by chceli vyvážať niektoré z týchto výrobkov. Ďalšie de facto obmedzenie pokrytia výrobkov vyplýva z rozdelenia skupín výrobkov na citlivé a necitlivé: necitlivé výrobky majú bezcolný prístup, ale na citlivé výrobky sa vzťahuje len zníženie cla o 3,5 percentuálneho bodu z valorického cla.

Nedostatočná podpora diverzifikácie vývozu

Pôvodným cieľom všeobecných preferenčných systémov bola podpora diverzifikácie prostredníctvom industrializácie. Avšak pri hodnotení z roku 2010 sa zistilo, že keď sa berú do úvahy všetci príjemcovia a výrobky, dokázateľná diverzifikácia sa v prevažnej miere obmedzuje na výrobky s nízkymi preferenčnými rozpätiami, vyvážané novými, rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami. Začlenenie krajín systému GSP do súčasného systému, ktoré môžeme sotva zaradiť medzi krajiny, s najväčšími potrebami (krajiny s vysokými príjmami a krajiny s vyššími strednými príjmami) a ktoré spôsobujú výrazný tlak na konkurenčné výrobky EBA a GSP+ v tomto systéme – ako aj relatívna neúčinnosť mechanizmu odstupňovania – sťažuje diverzifikáciu v prípade chudobnejších a zraniteľných krajín, pretože krajiny systému GSP získajú väčšinu preferencií.

Nesúlad s celkovými obchodnými cieľmi

Existencia výhod systému GSP mohla oslabiť snahu prijímajúcich krajín o vyjednávanie bilaterálnych alebo multilaterálnych obchodných dohôd. Na druhej strane, cieľ zamerať výhody systému GSP na krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú, by mohol mať neúmyselný dôsledok v to, že by viac stimuloval rozvinutejšie krajiny k tomu, aby rokovali s EÚ a uzatvárali vzájomné obchodné dohody.

Slabé využitie preferencií niektorými krajinami

Konkurenčný tlak, ktorý vyvíjajú príjemcovia zo systému GSP môže degradovať krajiny systému GSP+ a najmenej rozvinuté krajiny na vedľajších a nepravidelných dodávateľov na trh EÚ. Vzhľadom na nízku hodnotu transakcií uzavretých za takýchto podmienok sú dovozcovia menej motivovaní znášať náklady spojené so žiadosťou o udelenie preferencií (napr. získať alebo spravovať osvedčenia o pôvode). To je dôvod, prečo sa jednoducho mnoho preferencií nevyužíva.

Nedostatočná podpora udržaniu trvalého rozvoja a dobrej správy

Súčasné kritériá zraniteľnosti, ktoré vymedzujú oprávnenosť pre systém GSP+ sú neúmerne obmedzujúce. Obmedzuje to rozsah, do akého môže systém GSP+ podporovať trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu, v zmysle toho, že požiadavka menej reštriktívnej oprávnenosti môže byť stimulom na to, aby viac krajín ratifikovalo a implementovalo medzinárodné pravidlá a normy a začalo vnútorné reformy. Požiadavka na prístup do systému GSP+ (že krajina musí nielen ratifikovať, ale aj „efektívne implementovať“ dohovory) je zbytočne obmedzujúca; Nepodporuje stimulačnú povahu tohto systému. Existencia vstupných termínov v prípade systému GSP+ (umožňujúcich vstup len raz za 18 mesiacov) zabraňuje možným príjemcom vstúpiť do systému okamžite po splnení všetkých vstupných požiadaviek. V rámci súčasného systému musí Komisia sledovať situáciu, pokiaľ ide o ratifikáciu a efektívnu implementáciu 27 konkrétnych dohovorov, a to prostredníctvom skúmania dostupných informácii z príslušných monitorovacích subjektov. Avšak monitorovací mechanizmus na implementáciu dohovorov má množstvo výrazných slabín.

Neprimeraný ochranný mechanizmus

V súčasnom ochrannom mechanizme systému GSP bolo identifikovaných niekoľko slabín, najmä chýbajúca definícia kľúčových právnych konceptov; chýbajúce definície práv a povinností strán pri prešetrovaní; a zle zadefinovaný procedurálny rámec.

2. Analýza subsidiarity

Právny základ pre činnosť Spoločenstva v tejto záležitosti je článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“). Zásada subsidiarity sa v tomto prípade neuplatňuje. Zásada proporcionality je dodržaná, keďže je nariadenie jediným vhodným typom opatrenia, ktoré Európska únia môže vykonať na stanovenie unilaterálneho, nerecipročného, preferenčného prístupu na trh rozvojovým krajinám.

3. Ciele

3.1 Všeobecné ciele

Systém má tri všeobecné ciele:

1.           podieľať sa na odstraňovaní chudoby prostredníctvom rozširovania vývozu z krajín, ktoré preferencie najviac potrebujú (G-1);

2.           podporovať trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu (G-2);

3.           zabezpečiť lepšiu ochranu finančných a ekonomických záujmov EÚ (G-3).

3.2 Osobitné a prevádzkové ciele

Na obdobie od roku 2006 do roku 2015 sa v oznámení Komisie o systéme GSP stanovilo tieto ciele systému:

1.           zachovať veľkorysé colné preferencie, ktoré budú pre rozvojové krajiny naďalej predstavovať skutočné stimuly na rozširovanie ich vývozu udržateľným spôsobom;

2.           zamerať preferencie na krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú, najmä uzavretím preferenčného prístupu pre krajiny, ktoré ho už viac nepotrebujú a zabezpečením toho, aby v prípade konkurencieschopných výrobkov boli preferenčné sadzby systému GSP odňaté;

3.           ponúknuť jednoduchý, predvídateľný a ľahko dostupný preferenčný systém;

4.           ďalej podnecovať trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu;

5.           poskytnúť mechanizmy na odňatie a ochranné nástroje s cieľom zabezpečiť, aby boli ochránené aspekty systému GSP, pokiaľ ide o trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu, ako aj finančné a ekonomické záujmy EÚ.

S cieľom zabezpečiť, že zohľadnené možnosti politiky sú najvhodnejšie na dosiahnutie všeobecných cieľov systému v meniacom sa globálnom ekonomickom prostredí, tieto ciele boli premietnuté do konkrétnych a prevádzkových cieľov:

Osobitnými cieľmi sú:

1.           lepšie sústrediť preferencie na krajiny, ktoré ich najviac potrebujú (S-1);

2.           odstrániť opatrenia, ktoré odrádzajú od diverzifikácie v prípade krajín, ktoré preferencie najviac potrebujú (S-2)

3.           posilniť súdržnosť s celkovými obchodnými cieľmi (bilaterálne a multilaterálne, S-3);

4.           posilniť podporu trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy (S-4);

5.           zlepšiť účinnosť ochranných mechanizmov s cieľom zabezpečiť, že finančné a ekonomické záujmy EÚ sú ochránené (S-5);

6.           posilniť právnu istotu, stabilitu a predvídateľnosť systému (S-6).

Prevádzkovými cieľmi sú:

1.           zrevidovať zoznam prijímajúcich krajín prostredníctvom odňatia výhod v prípade tých krajín, ktoré na základe svojich potrieb v oblasti vývoja, financií a obchodu už viac nepotrebujú preferencie;

2.           zamerať odstupňovanie na hlavných príjemcov, s cieľom zabezpečiť, že preferenčné sadzby systému GSP nie sú na konkurencieschopné výrobky naďalej uplatňované;

3.           znova zadefinovať triedy výrobkov, aby kategórie výrobkov vyjadrovali homogénnejšie;

4.           zjednodušiť vstupný mechanizmus týkajúci sa systému GSP+;

5.           pripraviť efektívnejší a transparentnejší mechanizmus na monitorovanie a hodnotenie záväzku krajín systému GSP+ a pokroku pri implementácii dohovorov týkajúcich sa GSP+;

6.           pripraviť spoľahlivé a účinné postupy na dočasné stiahnutie preferencií a postupy na obnovenie preferencií;

7.           zlepšiť administratívne postupy ochranných mechanizmov.

4. Možnosti politiky

V tejto súhrnnej tabuľke je zobrazený súbor najdôležitejších možností politiky, ktoré boli identifikované ako tie, ktoré reprezentujú hlavné možnosti, ktoré sa môžu zvoliť.

Možnosť || Hlavné smery

Možnosť A: Zastavenie || Preferencie sa v prípade príjemcov zo systému GSP a GSP+ zastavujú. Opatrenie EBA by zostalo zachované.

Možnosť B: Zachovanie súčasného stavu Základná možnosť || Súčasná politika pokračuje bezo zmien. Táto možnosť má dva základné scenáre: B1 (krátkodobý) - pokračovanie tohto systému pri zohľadnení súčasného stavu multilaterálnych a bilaterálnych dohôd. B2 (dlhodobý) - pokračovanie systému založeného na predpoklade, že všetky prebiehajúce, ale nedokončené multilaterálne a bilaterálne rokovania boli úspešne uzavreté.

Možnosť C: Čiastočné prepracovanie || Táto možnosť pozostáva z dvoch variantov. Majú určité spoločné prvky a určité rozdiely – zmeny možnosti C1 nie sú také rozsiahle ako pri možnosti C2. Spoločné prvky týchto dvoch možností: 1. Preferencie sú pre určité oprávnené krajiny odňaté: zámorské krajiny a územia; krajiny s vysokými príjmami a krajiny s vyššími strednými príjmami; krajiny s preferenčnou obchodnou dohodou, ktorá sa vzťahuje v podstate na všetky preferencie. 2. Zásady odstupňovania sú revidované: triedy výrobkov sú znova zadefinované; odstupňovanie sa neuplatňuje na krajiny systému GSP+. 3. Vstupný mechanizmus GSP+ je zjednodušený a flexibilnejší: Krajiny musia ratifikovať, nie plne implementovať, dohovory, pričom musia zabezpečiť, že ich budú implementovať; krajiny môžu požiadať o zvýhodnenie v rámci systému GSP+ kedykoľvek. 4. Monitorovací mechanizmus GSP+ je prepracovaný tak, aby posilnil implementáciu dohovorov. 5. Sú zavedené transparentnejšie a účinnejšie postupy na dočasné stiahnutie preferencií. 6. Administratívne postupy ochranných mechanizmov sú zlepšené. Prvky, ktorými sa líšia tieto dva varianty: 1. Prah odstupňovania Možnosť C1 Prah odstupňovania zostáva nezmenený. Možnosť C2 Prah odstupňovania je znížený na 7,5 % a 50 % záchranná sieť je zrušená. 2. Kritériá zraniteľnosti systému GSP+ Možnosť C1 Prah týkajúci sa podielu dovozu sa uvoľní (zvýšený z 1 % na 2 %). Možnosť C2 Kritériá zraniteľnosti sú eliminované. 3. Zoznam dohovorov týkajúcich sa systému GSP+ Možnosť C1 Zoznam dohovorov týkajúcich sa systému GSP+ zostáva nezmenený. Možnosť C2 Zoznam dohovorov týkajúcich sa systému GSP+ je rozšírený.

Možnosť D: Úplné prepracovanie || Táto možnosť zahŕňa znaky možnosti C a stavia na nich. Najmä pokrytie výrobkov tohto systému je prepracované, s 3 možnosťami: Možnosť D1 Všetky prijímajúce krajiny dostanú úplný zoznam výrobkov a všetky výrobky sa považujú za necitlivé. Nerealizuje sa žiadne odstupňovanie. Možnosť D2 Určitý počet priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov sa presunie zo zoznamu citlivých výrobkov na zoznam necitlivých výrobkov. Možnosť D3 Zoznam výrobkov zahrnutých do tohto systému je rozšírený, aby obsahoval aj počet priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov.

5. Analýza vplyvov

5.1 Všeobecné

Dovoz zvýhodnený preferenciami predstavuje menej ako 5 % celkového dovozu EÚ. To znamená, že pokiaľ vplyvy na príjemcov môžu byť veľké, všeobecný vplyv na EÚ má skôr obmedzený charakter. Vplyvy boli posúdené pomocou analýzy vykonanej spoločnosťou CARIS, doplnkovej analýzy prostredníctvom modelu SMART[2] a preskúmaním oficiálnych štatistík EÚ týkajúcich sa dovozu, výroby, spotreby a zamestnanosti. Hlavnou premennou použitou pri analýze spoločenských vplyvov bola zamestnanosť. Environmentálne vplyvy sú bezo zmeny nízke a boli analyzované samostatne.

5.2 Pripomienky k základu (B1 a B2)

Z dôvodu rozrušovania preferencií v rámci vplyvu ďalších bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohôd, existuje prirodzené znižovanie na úrovni dovozných ciel (a preto aj preferencií). Rozrušovanie preferencií znižuje dovoz od príjemcov zo systému GSP; toto je skutočnosť, na pozadí ktorej sa toto posúdenie vykonáva. Z dlhodobého hľadiska, keď sú všetky multilaterálne a bilaterálne dohody plne implementované, clá budú pravdepodobne také nízke, že koncepcia preferencií bude dosť nepodstatná – takisto ako všeobecný systém preferencií. Možno budú musieť vzniknúť iné, úplne odlišné nástroje. Dovtedy je na mieste otázka, čo sa môže urobiť pre krajiny, ktoré preferencie potrebujú najviac.

5.3 Možnosť A: zastavenie

Možnosťou A sa ukončí systém GSP, pričom ponechá systém EBA, ktorý zvýhodňuje najmenej rozvinuté krajiny. Celkový dovoz EÚ klesne, ale v zanedbateľnom množstve (okolo 6 miliárd EUR alebo menej ako 1 %).

Všeobecné posúdenie ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov

V súvislosti s možnosťou B1, sú všeobecné vplyvy takéto. Očakáva sa, že ekonomické a sociálne vplyvy na krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú, budú negatívne. Najmenej rozvinuté krajiny by boli zvýhodnené, ale mnoho ostatných rozvojových krajín a ekonomických sektorov, ktoré preferencie tiež najviac potrebujú by odstránením preferenčného prístupu utrpeli. V rámci EÚ budú mať na vplyv na všeobecné ekonomické a sociálne vplyvy tri prvky: prebytok výrobcov, prebytok spotrebiteľov a príjmy z ciel. Negatívne vplyvy na spotrebiteľov budú zrejme kompenzované vyšším príjmami zo sadzieb, ktoré majú rovnakú rádovú hodnotu. Čistý vplyv by teda bol vytváraný vplyvmi jednotlivých výrobcov. Ako je vysvetlené, tieto výhody by celkovo nemali byť významné, ale mali by mať významné pozitívne vplyvy na dôležité sektory (cukor, ovocie a zelenina, textil a odevy) a na členské štáty EÚ, v ktorých sú tieto sektory dôležité. Preto by tieto vplyvy boli celkovo pozitívne. Environmentálne vplyvy v EÚ by boli (prinajlepšom) okrajovo pozitívne, vzhľadom na to, že pokles dovozu by bol zanedbateľný. V prípade krajín, ktoré najviac potrebujú preferencie, je možné, že tieto krajiny strácajúce zvýhodnenie zo systému GSP+ by sa odklonili od postupov environmentálne udržateľného rozvoja. Celkovo teda môže nastať zanedbateľne negatívny vplyv.

A vs. B1. Vplyv: || ekonomický || sociálny || environmentálny

Krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú || -- || -- || 0/-

EÚ || + || + || 0/+

Pokiaľ ide o B2, očakávané zmeny majú rovnaký charakter, ale boli by oveľa menšie - až nepostrehnuteľné.

5.4 Možnosť C: čiastočné prepracovanie

Možnosť C pozostáva z mnohých častí. Na preskúmanie rozdielnych uhlov týchto častí, boli použité dve alternatívy. Hlavný rozdiel medzi nimi sa týka odstupňovania konkurencieschopných sektorov a kritérií zraniteľnosti v rámci systému GSP+. Pokiaľ ide o vyňatie, sektory, ktoré budú odstupňované, v tejto fáze nie sú známe – budú závisieť na výpočte dovozu na základe posledných dostupných údajov pred nadobudnutím účinnosti nového nariadenia. Súčasné údaje sa použili ako základ. Pokiaľ ide o zraniteľnosť, variant C1 uvoľňuje „ekonomické“ kritérium z 1 % na 2 %. Skutočný zoznam krajín, ktoré spĺňajú toto „uvoľnené“ kritérium, nie je v tejto fáze známy – opäť, tieto výpočty sa vykonajú na základe posledných dostupných údajov pred nadobudnutím účinnosti nového nariadenia. Namiesto nich sa ako základ použili ďalšie krajiny, ktoré by v súčasnosti spĺňali kritériá (Pakistan, Filipíny a Ukrajina).

Variant C2 eliminuje kritériá zraniteľnosti, pričom dopĺňa dodatočné požiadavky týkajúce sa dohovorov. Skutočný zoznam krajín spĺňajúcich kritérium príslušných dohovorov, sa určí čo najbližšie k dátumu nadobudnutia účinnosti nového nariadenia. Podľa súčasných predpokladov to budú tri krajiny C1, ako aj Namíbia a Nigéria (všetky tieto krajiny už ratifikovali príslušné dohovory) a tieto krajiny sa použili namiesto nich v tejto fáze ako základ. Posúdenie začína analýzou variantu C1 a potom nasleduje opis hlavných rozdielov, ktoré vzniknú vo variante C2.

5.4.1 Variant C1

Všeobecné posúdenie ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov

Pri porovnaní s variantom B1, sú všeobecné vplyvy variantu C1 takéto. Celkový dovoz EÚ by klesol o 4 miliardy EUR (dovoz z krajín, ktoré nikdy nepatrili do systému by sa zvýšil o 1 miliardu EUR, pričom dovoz z krajín, ktoré zo systému vystúpili, by klesol o 5 miliárd EUR). Predpokladá sa, že ekonomické a sociálne vplyvy v krajinách, ktoré preferencie najviac potrebujú, budú pozitívne , z dôvodu rastúceho vývozu a rastu prosperity.

Ako v možnosti A, negatívne vplyvy na spotrebiteľov EÚ budú zrejme kompenzované vyšším príjmami zo sadzieb, ktoré majú rovnakú rádovú hodnotu. Čistý vplyv by teda bol vytváraný vplyvmi jednotlivých výrobcov. Ako je vysvetlené, tieto výhody by celkovo nemali byť významné, ale mali by mať významné negatívne vplyvy na dôležité sektory (ryža, obrábateľné plodiny, oleje a tuky, cukor, ovocie a zelenina, textil a odevy a koža) a na členské štáty EÚ, v ktorých sú tieto sektory dôležité. Preto by tieto vplyvy boli celkovo negatívne. Environmentálne vplyvy v EÚ by boli (prinajlepšom) okrajovo pozitívne, vzhľadom na to, že pokles dovozu by bol zanedbateľný. Pokiaľ ide krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú, vplyv rozšíreného členstva v systéme GSP+ by viedol celkovo k okrajovo pozitívnemu vplyvu.

C1 vs. B1. Vplyv: || ekonomický || sociálny || environmentálny

Krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú || ++ || ++ || 0/+

EÚ || - || - || 0/+

Pri porovnaní vplyvov variantu C1 s základnou možnosťou B2, očakávané zmeny majú rovnaký charakter, ale boli by oveľa menšie - až nepostrehnuteľné.

5.4.2 Variant C2

Medzi variantmi C2 a C1 je jeden zásadný rozdiel. Nižšie prahy odstupňovania zvyšujú v prípade určitých krajín a sektorov výrazne úroveň odstupňovania, to platí najmä v prípade Indie. To vedie k určitým vplyvom. Prvým je väčší pokles vo vývoze v prípade účastníkov GSP ako celku. Druhým je zvýšenie vývozu v oblasti EBA, keďže negatívne vplyvy na Bangladéš (uvedené v rámci variantu C1) sa znižujú. Výsledkom je, že pokým pozitívne vplyvy na príjemcov zo systémov EBA a GSP+ nemôžu byť podcenené, vývoz mnohých príjemcov zo systému GSP utrpí. Očakávajú sa dynamické vplyvy, ktoré by mali viac ako kompenzovať túto statickú stratu, takže vplyv ako taký je považovaný za pozitívny, aj keď určite menej ako v prípade C1. Vzhľadom na to, že zostávajúce vplyvy sú vo veľkej miere podobné ako v prípade C1, tabuľka všeobecného posúdenia pre C2 by teda vyzerala takto:

C2 vs. B1. Vplyv: || ekonomický || sociálny || environmentálny

Krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú || + || + || 0/+

EÚ || - || - || 0/+

5.5 Možnosť D: Úplné prepracovanie

Väčšina stavebných častí tohto systému bolo znovu definovaná v rámci možnosti C. Avšak určitý počet respondentov pri konzultácii navrhla široké rozšírenie dvoch ďalších kľúčových stavebných častí tohto systému: rozsah výrobkov, na ktoré sa vzťahuje a preferenčné rozpätia. Preto sa tiež preskúmalo komplexné prepracovanie, ktoré obsahuje navrhované zmeny podľa možnosti C a ďalšie zmeny týchto dvoch stavebných častí. S cieľom zjednodušiť analýzu, varianty možnosti D sú vypočítané len ako dodatky k variantu C2. Boli posúdené tri varianty. Variant D1 má najväčší dosah. Poskytuje rozšírenie kompletného pokrytia výrobkov a elimináciu všetkých citlivých výrobkov (napr. rozšírením bezcolného a kvótam nepodliehajúceho zaobchádzania všetkých krajín v rámci EBA) do všetkých krajín, ktoré preferencie najviac potrebujú (či v rámci systému GSP alebo GSP+). Z toho vyplýva, že zostávajúci príjemcovia už nie sú predmetom odstupňovania. Varianty D2 a D3 nemajú až tak veľký dosah. Preberajú všetky parametre variantu C2 (vrátane odstupňovania) a pridávajú čiastočné odstránenie citlivých výrobkov (D2) a čiastočné rozšírenie pokrytia výrobkov (D3).

5.5.1 MožnosťD1: kompletné pokrytie výrobkov, žiadne citlivé výrobky

Všeobecné posúdenie ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov

Pri porovnaní s variantom B1, sú všeobecné vplyvy možnosti D1 takéto. Aj keď sa očakáva, že ekonomické a sociálne vplyvy na krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú, budú celkovo pozitívne, tieto zisky budú vznikať hlavne v sektoroch, ktoré už sú konkurencieschopné, na úkor tých, ktoré sú menej rozvinuté. Nastali by výrazné účinky v rámci distribúcie, ďalší podiel na dovoze EÚ by získala Čína, India a iné krajiny, ktoré boli predtým predmetom odstupňovania, čo by malo negatívny vplyv na mnoho ďalších krajín, ktoré preferencie najviac potrebujú. Utrpeli by hlavne príjemcovia z EBA (najlepším príkladom je Bangladéš) aj krajiny systému GSP+ , ku ktorým patrí napr. Pakistan. Celkové pozitívne posúdenie („+“) preto musí byť jemne rozlíšené. Pozitívny vplyv na spotrebiteľov EÚ bude zrejme kompenzovaný nižšími príjmami zo sadzieb, ktoré majú rovnakú rádovú hodnotu. Čistý vplyv by teda bol vytváraný vplyvmi jednotlivých výrobcov. Ako už bolo vysvetlené, tieto vplyvy by celkovo nemali byť významné, ale mali by mať významné negatívne vplyvy na dôležité sektory - a na členské štáty EÚ, v ktorých sú tieto sektory dôležité. Výsledkom by bolo, že tieto vplyvy by boli celkovo negatívne. Aj keď by boli väčšie, než v prípade možnosti C, pravdepodobne by mali podobnú rádovú hodnotu. Environmentálne vplyvy v EÚ by vzhľadom na celkové zvýšenie dovozu, boli okrajovo negatívne. Výrazné zvýšenie v rámci dovozu, najmä z Číny alebo Indie, môže tiež viesť k negatívnym vplyvov v týchto krajinách. Vplyv na krajiny systému GSP+ by celkovo bol pozitívny, pretože aj keď by sa ich vývoz zvýšil, rámec ochrany životného prostredia, v rámci ktorého (všetky) podniky fungujú, by sa zlepšil pristúpením k príslušným dohovorom o životnom prostredí. Celkovo budú tieto účinky okrajovo negatívne.

D1 vs. B1. Vplyv: || ekonomický || sociálny || environmentálny

Krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú* || + || + || 0/-

EÚ || - || - || 0/-

*Pozitívne ekonomické a sociálne vplyvy v prípade krajín, ktoré preferencie najviac potrebujú ako celok zakrývajú významné negatívne vplyvy na príjemcov z EBA a GSP+.

Pri porovnaní vplyvov variantov D1 s B2, očakávané zmeny majú rovnaký charakter, ale boli by oveľa menšie – ale stále postrehnuteľné.

5.5.2 Varianty D2 a D3

Tieto možnosti vychádzajú z možnosti C. S cieľom zjednodušiť analýzu bola použitá len jedna z možností ako základ D2 a D3, v tomto prípade C2. Neexistuje dôvod veriť, že by nastali výrazné rozdiely, ak by bol ako základ použitý variant C1. Vzhľadom na to, že varianty D2 a D3 vždy menia len jednu stavebnú časť vo vzťahu s možnosťou C, uvedú sa len najdôležitejšie nové prvky.

D2 a D3spôsobujú rozrušovanie preferencií, čo znevýhodňuje najmenej rozvinuté krajiny

Vo variante D2 sa skúma odstránenie citlivých výrobkov. Podľa očakávaní je okamžitým účinkom rozrušenie preferencií pre príjemcov z EBA, najmä v porovnaní s konkurentmi v rámci systému GSP, ktorí majú zo situácie jasný prospech. Vzhľadom na to, hodnotenie spoločnosti CARIS jasne ukázalo, že krajiny systému GSP predstavujú výrazný konkurenčný tlak pre krajiny EBA, dalo sa to očakávať. India, Indonézia, Vietnam a Thajsko získavajú takmer všetky zisky, pričom krajiny EBA nezískali takmer nič. Vo variante D3 sa skúma rozšírenie výrobkov. Predpokladá sa podobný vplyv ako v prípade variantu D2: výhody príjemcom zo systému GSP za cenu rozrušenia preferencií a vývozných strát v prípade krajín EBA. Obidva varianty D2 a D3 teda potvrdzujú, rozšírenie výrobkov a odstránenie citlivých výrobkov majú svoju cenu, ktorú zaplatia najchudobnejšie krajiny a ktorá je spojená s rozrušením preferencií, ktorou tieto krajiny trpia.

Alternatívy D2 a D3 môžu predstavovať prekážky pri rokovaní o bilaterálnych a multilaterálnych dohodách

V porovnaní s možnosťou C, tieto možnosti by pravdepodobne vyslali falošný signál našim obchodným partnerom tým, že by vytvorili očakávania, že povolenia týkajúce sa výrobkov, ktoré boli uvedené do systému GSP alebo ktoré boli odstránené zo zoznamu citlivých výrobkov, by sa mohli získať od EÚ automaticky, prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych dohôd. Rozsah zmien zavedených variantmi D2 a D3, nie je dostatočne široký, aby zmenil rozsah rádovej hodnôt ďalších výsledkov možnosti C. Avšak výrobcovia nových výrobkov z EÚ, ktoré boli zavedené do systému GSP a daný tovar, ktorý získa vyššie preferenčné rozpätia prostredníctvom odstránenia určitých výrobkov zo zoznamu citlivých výrobkov, by bol pod dodatočným tlakom.

6. Porovnávanie možností

6.1 Preskúmanie rozdielnych možností z hľadiska cieľov a vplyvov

V tejto tabuľke sa porovnáva, do akej miery preskúmané rozdielne možnosti spĺňajú ciele revízie systému. Toto porovnanie je založené na troch kritériách: účinnosť (koľko cieľov bolo splnených a do akej miery); efektívnosť (použitie zdrojov potrebných na splnenie cieľov, neúmyselné vedľajšie účinky); a súlad so zastrešujúcimi cieľmi EÚ.

Možnosti || A || C1 || C2 || D1 || D2 || D3

účinnosť || - || ++++ || +++ || -- || ++ || ++

výkonnosť || -- || +++ || ++ || -- || + || +

súlad || ++++ || ++ || ++ || --- || + || +

V nasledujúcej podrobnej analýze, založenej na relatívnej účinnosti a výkonnosti každej z možností pri dosahovaní všeobecných cieľov politiky.

6.2 Účinnosť možností politiky pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov

Možnosť A

Možnosť A napĺňa všeobecný cieľ G-1 (rozšírením vývozu v krajinách, ktoré preferencie najviac potrebujú, sa prispeje k odstráneniu chudoby) len čiastočne. Sústredením preferencií na najmenej rozvinuté krajiny povedie k tomu, že mnoho ďalších krajín s podobnou štruktúrou obchodu, podobným vývojom a finančnými potrebami zostane bez preferencií (osobitný cieľ S-1) – čo má negatívne ekonomické a sociálne vplyvy. Okrem toho odstraňovanie preferencií z niektorých krajín, ktoré ich najviac potrebujú, vystaví ich vývozné sektory konkurencii z rozvinutých krajín. Možnosť A je v priamom rozpore s osobitným cieľom S-4 a všeobecným cieľom G-2 (podporu trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy). A žiadnym spôsobom nezabezpečuje lepšiu ochranu finančných a ekonomických záujmov EÚ (všeobecný cieľ G-3 a špecifický cieľ S-5). Avšak možnosť A môže posilniť pozíciu EÚ v bilaterálnych a multilaterálnych rokovaniach (špecifický cieľ S-3). Mala by pozitívny ekonomický a sociálny vplyv na určité sektory v niektorých členských štátoch v čase, keď sa veľký dôraz kladie na podporu konkurencieschopnosti, rastu a vytvárania pracovných miest. Nakoniec, v čase extrémneho tlaku na verejné financie, to podporuje príjmy zo sadzieb.

Variant C1

Variant C1 dobre prispieva k naplneniu cieľa G-1 (rozšírením vývozu v krajinách, ktoré preferencie najviac potrebujú, sa prispeje k odstráneniu chudoby). Najmä zabezpečí, že preferenciu sú vhodne sústredené na krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú (S-1) a znižuje sa tým demotivácia na diverzifikáciu (S-2), ktorá vzniká z konkurenčného tlaku vyvíjaného rozvinutejšími príjemcami zo súčasného systému. Kombinácia pružnejšieho vstupného mechanizmu systému GSP+, pružnejšieho obchodného kritéria pre oprávnenosť a žiadneho odstupňovania variantu C1, by znamenala podporu tohto systému v prípade udržateľného rozvoja a dobrej správy (G-2 a S-4). Zvyšuje účinnosť ochranného nástroja (S-5) a mechanizmu stiahnutia, pričom obidva by prispeli k splneniu cieľa G-3. Tiež zvyšuje príjmy zo sadzieb. Táto možnosť by mala nepredpokladaný vplyv na posilnenie pozície EÚ v bilaterálnych a multilaterálnych obchodných rokovaniach (to by sa ale týkalo menej krajín, ako v rámci možnosti A). Mala by však negatívne ekonomické a sociálne vplyvy na určité sektory v niektorých členských štátoch.

Variant C2

Hlavný rozdiel medzi variantom C2 a C1 je, že nižšie prahy odstupňovania variantu C2 znižujú celkový objem vývoz z krajín, ktoré preferencie najviac potrebujú. Okrem toho čím viac prijímajúcich krajín systému GSP+ vstúpi do tohto systému, tým väčší bude konkurenčný tlak na najmenej rozvinuté krajiny – ktoré zo všetkých rozvojových krajín potrebujú pomoc najviac. Tieto dôsledky robia z variantu C2 menej efektívny spôsob ako dosiahnuť všeobecný cieľ G-1 (podieľať sa na odstraňovaní chudoby). Variant C2 je však lepší ako C1, pokiaľ ide dosahovanie cieľa G-2 (podpora trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy), pretože umožňuje revíziu požadovaných dohovorov.

Možnosť D (len variant D1 je prediskutovaný v zhrnutí)

Variant D1 sa sústreďuje na tie krajiny, ktoré preferencie najviac potrebujú prostredníctvom odňatia preferencií dostatočne bohatým príjemcom a tým, ktorí využívajú preferenčný prístup prostredníctvom bilaterálnej zmluvy. Pritom však úplne eliminuje odstupňovanie a rozširuje zaobchádzanie rovnocenné s EBA na všetkých príjemcov (čo by zrýchlilo rozrušovanie preferencií pre najchudobnejšie krajiny). Okrem toho, nedá sa povedať, že by spĺňalo cieľ G-1. Poskytnutie zaobchádzania, ktoré je rovnocenné EBA, všetkým príjemcom, je takisto v rozpore s cieľom G-2 (podpora trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy prostredníctvom stimulov systému GSP+). Variant D1 zlepšuje účinnosť ochranného mechanizmu (S-5) a mechanizmu odňatia (S-6) a takto napomáha pri ochrane finančných a ekonomických záujmov EÚ (všeobecný cieľ G-3). Avšak očakáva sa, že variant D1 v čase extrémneho tlaku na verejné financie povedie k zníženiu príjmov zo sadzieb. Taktiež bude mať negatívne ekonomické a sociálne vplyvy na určité priemyselné sektory a niektoré členské štáty. Taktiež výrazne oslabí pozíciu EÚ pri bilaterálnych a multilaterálnych rokovaniach (špecifický cieľ S-3)

6.3 Preferovaná možnosť

Možnosť, ktorá najefektívnejšie, najúčinnejšie a najsúdržnejšie spĺňa ciele systému je možnosť C, najmä variant C1. Tým sa však nepopiera, že variant C2 neobsahuje pozitívne aspekty (preskúmanie zoznamu dohovorov), ktoré nemôžu byť zohľadnené.

7. Monitorovanie a hodnotenie

Táto tabuľka obsahuje návrhy ukazovateľov, ktoré sa môžu použiť na posúdenie pokroku a efektívnosti preferovanej možnosti pri dosahovaní všeobecných cieľov politiky.

Všeobecné ciele || Ukazovatele || Zdroje informácií

Podieľať sa na odstraňovaní chudoby prostredníctvom rozširovania vývozu z krajín, ktoré preferencie najviac potrebujú. || - nárast vývozu rozvojových krajín do EÚ - zvýšený podiel dovozu z krajín, ktoré preferencie najviac potrebujú - nárast využívania preferencií - efektívne odstupňovanie konkurencieschopných sektorov - zvyšovanie diverzifikácie || - údaje Eurostatu

Podporovať trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu. || - zvýšený počet krajín zaväzujúcich sa dodržiavať zásady trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy v rámci opatrenia GSP+ - celkové zlepšenie implementácie dohovorov v rámci systému GSP+ príjemcami systému GSP+ - počet odňatých preferencií || - správy príslušných medzinárodných monitorovacích orgánov - GR TRADE

Zabezpečiť lepšiu ochranu finančných a ekonomických záujmov EÚ. || - počet žiadostí o ochranu - počet ochranných opatrení - ušlý zisk v dôsledku systému - počet preferenčných obchodných dohôd uzavretých s príjemcami - počet preferenčných obchodných dohôd uzavretých s iným subjektmi ako príjemcami || - žiadosti o ochranu - údaje Eurostatu - GR TRADE

Pred akoukoľvek následnou revíziou, by efektívnosť systému GSP mala byť predmetom formálneho a nezávislého hodnotenia. Aby bolo toto hodnotenie účinné, bude vyžadovať údaje minimálne od začiatku vykonávania opatrenia, z čoho vyplýva, že sa môže vykonať najskôr na konci roku 2017.

[1]               http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2010/may/tradoc_146196.pdf

[2]               Model vypracovaný Svetovou bankou v spolupráci s rôznymi medzinárodnými organizáciami.