DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT A CIEĽ NÁVRHU 1.1. Všeobecný kontext

Mobilita kvalifikovaných odborníkov v Európskej únii je nízka. Zdá sa však, že existuje veľký nevyužitý potenciál pre mobilitu. Podľa prieskumu Eurobarometer[1] z roku 2010 zvažuje 28 % občanov EÚ prácu v zahraničí. Uznávanie odborných kvalifikácií je kľúčom k tomu, aby základné slobody na vnútornom trhu fungovali efektívne v prospech občanov EÚ. Mobilita by zároveň nemala ísť na úkor spotrebiteľov, najmä pacientov, ktorí od zdravotníckych pracovníkov očakávajú primerané jazykové znalosti. Okrem toho, potenciál integrovanejšieho trhu so službami je v oblasti odborných služieb stále nevyužitý; kým v smernici o službách[2] z roku 2006 sa ponúkli nové príležitosti, hlavným zameraním smernice o uznávaní odborných kvalifikácií z roku 2005[3] bola konsolidácia 15 existujúcich smerníc do jedného nástroja.

Modernizáciou smernice by sa reagovalo aj na potreby členských štátov, ktoré čelia čoraz väčšiemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Mobilita občanov EÚ v rámci jednotného trhu je v tejto súvislosti dôležitou záležitosťou. Nedostatok pracovných síl bude v budúcnosti nielen pretrvávať, ale predpokladá sa, že sa ešte zvýši, najmä v sektore zdravotníctva, v sektore vzdelávania a takisto pri rastúcich sektoroch, ako je stavebníctvo alebo obchodné služby.

Komisia už vo svojej stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (Európa 2020) zdôraznila potrebu podporiť mobilitu v rámci EÚ. V Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta[4] je upozornenie na pretrvávanie nesúladu na trhu práce EÚ a na skutočnosť, že potenciál mobility pracovnej sily nie je dostatočne využitý. V Správe o občianstve za rok 2010[5] sa takisto zdôrazňuje potreba modernizácie tejto oblasti v záujme občanov EÚ.

Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu za roky 2011 a 2012[6] a v Akte o jednotnom trhu[7] označila za hlavný problém uznávanie odborných kvalifikácií. V Akte o jednotnom trhu sa zdôrazňuje potreba modernizácie existujúceho rámca ako súčasti dvanástich hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery medzi občanmi. Európska rada 23. októbra 2011[8] vyzvala inštitúcie, aby vynaložili maximálne úsilie na dosiahnutie politickej dohody o týchto 12 iniciatívach v Akte o jednotnom trhu vrátane návrhu Komisie na modernizáciu smernice. Európsky parlament takisto vyzval k prijatiu okamžitých opatrení vo svojej správe z 15. novembra 2011[9].

1.2. Cieľ návrhu

Komisia nenavrhuje novú smernicu, ale modernizáciu existujúcich opatrení sledujúcu tieto ciele:

· zjednodušenie komplexnosti postupov pomocou európskeho profesijného preukazu, ktoré by ďalej využívali výhody úspešného informačného systému o vnútornom trhu (IMI) (pozri oddiel 4.1);

· reforma všeobecných pravidiel pre usadenie sa v inom členskom štáte alebo dočasné presťahovanie sa (pozri oddiely 4.2, 4.3 a 4.4);

· modernizácia systému automatického uznávania, konkrétne zdravotných sestier, pôrodných asistentiek, farmaceutov a architektov (pozri oddiely 4.5, 4.6 a 4.7);

· ponúknutie právneho rámca v smernici pre čiastočne kvalifikovaných odborníkov a notárov (pozri oddiel 4.8);

· objasnenie záruk pre pacientov, ktoré sa týkajú jazykových znalostí a rizík zanedbania starostlivosti, by sa malo lepšie odraziť v právnom rámci (pozri oddiel 4.9);

· vytvorenie právnej požiadavky na poskytovanie užívateľsky priaznivých a obsažných informácií o pravidlách upravujúcich uznávanie kvalifikácií podporených komplexnými zariadeniami elektronickej verejnej správy pre celý proces uznávania kvalifikácií (pozri oddiel 4.10);

· začatie systematického skríningu a vzájomného hodnotenia pre všetky regulované povolania v členských štátoch (pozri oddiel 4.11).

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Iniciatíva je výsledkom hodnotenia smernice ex post a rozsiahlych konzultácií so všetkými hlavnými zainteresovanými stranami vrátane príslušných orgánov, profesijných organizácií, akademických inštitúcií a občanov.

2.1. Hodnotenie

Hodnotenie ex-post sa uskutočnilo od marca 2010 do mája 2011. Európska komisia kontaktovala v súvislosti so smernicou príslušné orgány a národných koordinátorov a získala približne 200 správ o skúsenostiach, ktoré sú uverejnené na webovej stránke Komisie[10].

Okrem toho si u spoločnosti GHK Consulting objednala štúdiu[11] zameranú na vplyvy nedávnych reforiem v oblasti vzdelávania na uznávanie odborných kvalifikácií.

2.2. Verejné konzultácie

Komisia 7. januára 2010 začala verejné konzultácie o smernici. Útvary Komisie dostali 370 príspevkov.[12]

Komisia 22. júna 2010 prijala zelenú knihu[13] „Modernizácia smernice o uznávaní odborných kvalifikácií“. Doručených bolo okolo 420 príspevkov. Komisia uskutočnila aj dve verejné konferencie o revízii smernice.

2.3. Výsledky konzultácií

Všetky zainteresované strany uznali potrebu zabezpečiť lepší prístup k informáciám o uznávaní kvalifikácií. Väčšina občanov a profesijných organizácií podporuje zjednodušenie postupov uznávania kvalifikácií, zatiaľ čo zástupcovia sektora zdravotníctva zdôraznili potrebu zabezpečiť kvalitu služieb. Veľká väčšina zainteresovaných strán vo všetkých kategóriách sa vyjadrila kladne o myšlienke európskeho profesijného preukazu. Veľa profesijných organizácií vyjadrilo podporu revízie koncepcie spoločných platforiem. Väčšina príslušných orgánov a profesijných organizácií zastupujúcich povolania, ktoré využívajú automatické uznávanie, sa zhodli na potrebe modernizovať tento systém.

2.4. Riadiaca skupina pre európske profesijné preukazy

V januári 2011 Európska komisia zriadila riadiacu skupinu externých expertov na prediskutovanie potreby a realizovateľnosti európskeho profesijného preukazu. V skupine sa stretli zástupcovia rozličných profesijných združení a príslušných orgánov a uskutočnila celý rad prípadových štúdií[14], ktoré prezentovala na Fóre jednotného trhu, ktoré sa uskutočnilo 3. a 4. októbra v Krakove v Poľsku. Účastníci fóra vo svojom vyhlásení privítali myšlienku európskeho profesijného preukazu.

2.5. Posúdenie vplyvu

Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu rozličných alternatív politiky:

V analýze sa určilo osem skupín problémov, vyplývajúcich najmä z výsledkov hodnotenia a z reakcií na zelenú knihu. Tieto skupiny problémov zahŕňajú: prístup k informáciám tykajúcich sa postupov pri uznávaní kvalifikácií, efektívnosť postupov pri uznávaní kvalifikácií, fungovanie systému automatického uznávania kvalifikácií, podmienky usádzania a podmienky týkajúce sa dočasnej mobility a rozsahu pôsobnosti smernice. Keďže sa počas hodnotenia ukázalo verejné zdravie ako osobitný problém, ochrana pacientov bola zmienená aj pri vymedzení problémov. Posledný problém súvisí s nedostatočnou transparentnosť a odôvodnenie kvalifikačných požiadaviek pri regulovaných povolaniach

Počas analýzy sa určili tri všeobecné ciele: uľahčovanie mobility odborníkov a obchodu so službami vo vnútri EÚ, riešenie problému obsadzovania vysokokvalifikovaných pracovných miest a ponúkanie viacerých možností uchádzačom o zamestnanie. Tieto ciele sa premietli do konkrétnych cieľov, berúc do úvahy kontext a zistené problémy.

Pre každú skupinu problémov sa preskúmala celá škála možností a posúdili sa na základe týchto kritérií: efektívnosť, účinnosť, konzistentnosť a vplyvy na zainteresované strany (prínosy a náklady pre mobilných odborníkov, členské štáty, spotrebiteľov a pacientov, zamestnávateľov).

Pokiaľ ide o prístup k informáciám, v rámci posúdenia vplyvu sa preskúmali rozličné možnosti na uľahčenie identifikácie príslušných orgánov a požiadaviek na doklady a na podporu využívania elektronických postupov. Rozšírenie rozsahu pôsobnosti miest jednotného kontaktu (zriadených na základe smernice o službách) sa považovalo za uprednostňovanú možnosť. Táto možnosť by nemala viesť k významnému zvýšenie nákladov v dôsledku ďalšieho rozvoja existujúcich štruktúr.

V súvislosti s efektívnosťou postupov uznávania kvalifikácií sa zvážili rozličné možnosti na skrátenie dĺžky postupov a na zabezpečenie lepšieho využívania kompenzačných opatrení. Uprednostňovanou možnosťou bolo vytvorenie európskeho profesijného preukazu založeného na aktívnejšom zapojení domovského členského štátu, pretože vytvára priaznivé podmienky na urýchlenie postupu uznávania. Pri tejto možnosti by mohli určitým členským štátom vzniknúť nejaké administratívne náklady, ale umožnilo by sa tak odborníkom využívať rýchlejšie postupy pri uznávaní kvalifikácií. Okrem toho sa určil súbor opatrení na zlepšenie používania a organizácie kompenzačných opatrení. Napokon, v analýze sa považuje za potrebné prepracovanie koncepcie „spoločných platforiem“ na ďalšie uľahčenie uznávania určitých povolaní.

Pokiaľ ide o systém automatického uznávania, preskúmali sa rozličné možnosti na zjednodušenie postupov oznamovania a preskúmavania nových diplomov. Najefektívnejšou a najúčinnejšou možnosťou sa zdá byť zriadenie orgánu na kontrolu dodržiavania súladu na vnútroštátnej úrovni. Preskúmali sa rozličné súbory možností na prispôsobenie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu pre sektorové povolania, konkrétne pre lekárov, zdravotné sestry, pôrodné asistentky, farmaceutov a architektov, a na modernizáciu klasifikácie ekonomických činností v prílohe IV smernice. Tieto možnosti sú uvedené v zhrnutí posúdenia vplyvu.

Preskúmala sa celá škála možností na zjednodušenie podmienok uplatňovaných na trvalé usadenie sa. Konkrétne, v posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že by sa mali zachovať úrovne kvalifikácií vymedzené v článku 11, ako referenčný bod pre porovnávanie kvalifikácií, ale nemali by sa už ďalej používať na posúdenie oprávnenosti žiadostí. Za ďalšie z riešení sa označilo zavedenie zásady čiastočného prístupu do smernice, ktorým by sa mohli čiastočne odstrániť prekážky mobility. Osobitné požiadavky uplatňované na odborníkov z neregulujúcich členských štátov sa považovali v systéme usadenia sa za zbytočné.

V súvislosti s dočasnou mobilitou sa v rámci posúdenia vplyvu analyzovali rozličné možnosti, ktoré by mohli uľahčovať tento druh mobility a zlepšiť právnu istotu odborníkov. Jedna zo zvolených možností spočíva v zjednodušení požiadaviek uložených na odborníkov z neregulujúcich členských štátov sprevádzajúcich spotrebiteľov. Okrem to sa v posúdení vplyvu dospelo k záveru, že každý členský štát by mal zostaviť zoznam povolaní, ktoré majú dôsledky na zdravie a bezpečnosť (pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúca kontrola kvalifikácií).

V posúdení vplyvu sa preskúmali rozličné možnosti politiky na objasnenie a rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o nové kategórie odborníkov. V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru v prospech rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice za osobitných podmienok aj na odborníkov s neúplnou kvalifikáciou a notárov. V prípade kvalifikácií získaných v tretích krajinách sa zachovanie súčasného stavu označilo ako uprednostňovaná možnosť. Zaobchádzanie priznané občanom EÚ na základe smernice by členské štáty mali rozšíriť aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, pokiaľ to vyžadujú medzinárodné dohody o poskytovaní služieb.

Pokiaľ ide o ochranu pacientov, posúdili sa rozličné možnosti poskytnutia väčších záruk týkajúce sa postavenia odborníkov a ich jazykových znalostí. Medzi uprednostňované možnosti v tejto oblasti patrí zavedenie výstražného mechanizmu v kombinácií s zvýšenou transparentnosťou medzi členskými štátmi o nepretržitom odbornom raste a objasnenie pravidiel uplatňovaných na kontrolu jazykových znalostí.

Zvážili sa rozličné možnosti na zlepšenie transparentnosti a odôvodňovania regulovaných profesií. Uprednostňovaná možnosť zistená v rámci posudzovania vplyvu spočíva vo vzájomnom hodnotení vnútroštátnych právnych predpisov regulujúcich prístup k určitým povolaniam.

Posúdila sa synergia medzi rozličnými uprednostňovanými možnosťami politiky, aby sa zabezpečila vnútorná konzistentnosť iniciatívy.

Návrh posudzovania vplyvov preskúmal Výbor pre posudzovanie vplyvov (IAB) a jeho odporúčania na zlepšenie boli zahrnuté do konečnej správy. Stanovisko výboru je zverejnené spolu s návrhom, rovnako ako aj konečná verzia posudzovania vplyvov a jeho zhrnutie.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ

Tento návrh vychádza z článku 46, článku 53 ods. 1 a článku 62 a 114 ZFEÚ.

3.2. Subsidiarita a proporcionalita

Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, ak návrh nespadá do výlučnej pôsobnosti EÚ.

Cieľ smernice by nebolo možné dostatočne dosiahnuť pomocou opatrení členských štátov, ktoré by nevyhnutne viedli k rozdielnym požiadavkám a procesným režimom zvyšujúcim zložitosť regulačného rámca a spôsobujúcim zbytočné prekážky mobilite odborníkov. Navyše si zmeny súčasného právneho režimu vyžadujú úpravy existujúcej smernice, ktoré možno dosiahnuť len pomocou právnych predpisov EÚ. Z tohto dôvodu je návrh v súlade so zásadou subsidiarity.

V rámci zásady proporcionality sa vyžaduje, aby bol akýkoľvek zásah zameraný na dosiahnutie cieľov a nešiel nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov. Navrhované zmeny a doplnenia sú obmedzené na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie lepšieho fungovania pravidiel o uznávaní odborných kvalifikácií, a preto je v súlade s touto zásadou.

3.3. Výber nástroja

Návrh sa zakladá na článku 46, článku 53 ods. 1 a článkov 62 a 114 zmluvy, v ktorých sa predpokladá použitie smernice o vzájomnom uznávaní kvalifikácií. Smernica sa navyše najlepšie hodí na túto úlohu, pretože poskytuje členským štátom potrebnú flexibilitu na vykonanie stanovených pravidiel, berúc do úvahy ich vnútroštátne administratívne a právne osobitosti. Keďže však členské štáty musia modifikovať značný počet vnútroštátnych právnych predpisov, je dôležité, aby k oznámeniu ich transpozičných opatrení priložili jeden alebo viac dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

3.4. Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt sa týka Európskeho hospodárskeho priestoru, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

4. Podrobné vysvetlenie návrhu

Navrhované zmeny a doplnenia smernice 2005/36/ES sa predkladajú podľa cieľov uvedených v oddiele 1.2.

4.1. Európsky profesijný preukaz a informačný systém o vnútornom trhu

4.1.1.   Európsky profesijný preukaz

Európsky profesijný preukaz bude alternatívnym nástrojom, ktorý sa môže realizovať v rámci povolaní, ktoré spĺňajú niekoľko podmienok: dopyt „zdola“ spomedzi príslušníkov tohto povolania, významná mobilita a lepšia spolupráca medzi príslušnými orgánmi prostredníctvom systému IMI. Európsky profesijný preukaz predstavuje takisto potenciál pre tie povolania, ktoré majú záujem najmä o dočasnú mobilitu. Zavedenie európskeho profesijného preukazu bude závisieť od toho, či si jednotlivé povolania vyžadujú jeho zavedenie. Jeho atraktívnosť by však mala viesť k tomu, aby ho prijalo stále viac povolaní.

Cieľom európskeho profesijného preukaz je uľahčiť a urýchliť postup uznávania kvalifikácií, a zároveň zabezpečiť v jeho rámci väčšiu transparentnosť. Preukaz si preto vyžaduje väčšiu účasť domovského členského štátu, čo znamená presun určitých nákladov a administratívnej záťaže z hostiteľského členského štátu na domovský členský štát. Používanie IMI by však znížilo tieto náklady a nový postup môžu vykonávať príslušné orgány na mieste, ktoré sa už teraz často podieľajú na príprave súborov na uznávanie kvalifikácií národných odborníkov.

Keď už bude európsky profesijný prekaz zavedený pre určitú profesiu, domovský členský štát posúdi na žiadosť odborníka úplnosť spisu odborníka a v prípade žiadosti o usadenie sa vytvorí európsky profesijný preukaz. Úloha domovského členského štátu je dokonca ešte dôležitejšia v prípade dočasnej mobility, pretože vytvára a overuje profesijný preukaz. Používanie systému o vnútornom trhu sa stáva povinným, pretože bude slúžiť ako podporný nástroj pre európsky profesijný preukaz. Tak účasť domovského členského štátu, ako aj používanie IMI prispejú k zníženiu nákladov a času potrebného na spracovanie žiadosti o uznanie kvalifikácie. Vytvorí to podmienky pre skrátenie lehôt na spracovanie žiadosti na základe európskeho profesijného preukazu v porovnaní so súčasným postupom, ktorý bude naďalej existovať pre odborníkov, ktorý uprednostnia možnosť nepoužiť európsky profesijný preukaz. 4.1.2. Povinné používanie IMI ustanovené smernicou

Od postupných rozšírení IMI tak, aby zahŕňal všetky mechanizmy uznávania kvalifikácií podľa smernice, používa tento systém pravidelne významný počet príslušných orgánov s dobrými výsledkami. Potenciál tohto systému je však nevyužitý, keď príslušný orgán nie je registrovaný alebo sa odmietne zaoberať žiadosťami o informácie z dôvodu nepovinnej povahy IMI. Navyše, fungovanie európskeho profesijného preukazu je podmienené systematickým používaním IMI. Návrh preto zaväzuje členské štáty, aby používali IMI na výmenu informácií o uznávaní odborných kvalifikácií.

4.2. Slobodné poskytovanie služieb

V smernici 2005/36/ES sa zaviedol osobitný režim pre slobodné poskytovanie služieb na dočasnom základe. Predpokladá jednoduchšie pravidlá pre dočasných poskytovateľov služieb. Môžu poskytovať služby bez predchádzajúcej kontroly odbornej kvalifikácie (s výnimkou povolaní, ktoré majú dôsledky na zdravie a bezpečnosť), ktoré je pravidlom v rámci mechanizmov pre usadenie sa.

Navrhuje sa niekoľko zmien a doplnení na objasnenie pravidiel o slobodnom poskytovaní služieb.

Odstránením požiadavky na odbornú prax uloženej pre poskytovateľov služieb z neregulujúcich členských štátov, keď poskytovateľ služieb sprevádza príjemcu služieb, sa návrh snaží lepšie uspokojiť potreby spotrebiteľov prekračujúcich hranice. V prípadoch, na ktoré sa stále uplatňuje požiadavka na odbornú prax, sa v návrhu predpokladá, že sa môže nadobudnúť v jednom alebo niekoľkých členských štátoch, čo vytvára viac príležitostí pre poskytovateľov služieb v porovnaní so súčasnou situáciou.

Pri povolaniach, ktoré majú dôsledky na zdravie a bezpečnosť, členské štáty vykonávali predchádzajúce kontroly kvalifikácií rozličnými spôsobmi, čo viedlo k právnej neistote pre poskytovateľov služieb. Návrh sa zaoberá touto záležitosťou tým, že od členských štátov vyžaduje nielen to, aby poskytli zoznam všetkých povolaní, ktoré považujú za povolania patriace do tejto kategórie, ale aby uviedli aj dôvody pre zaradenie jednotlivých povolaní na zoznam. To poskytovateľom služieb umožní, aby vopred vedeli presné požiadavky, ktoré musia splniť pre slobodné poskytovanie služieb a prostredníctvom väčšej transparentnosti, znížili riziko neprimeraných alebo zbytočných povinností.

V návrhu sa napokon objasňuje zoznam dokladov, ktoré môže členský štát vyžadovať pred prvým poskytnutím služieb. Takisto sa v ňom výslovne uvádza, že vyhlásenie, ktoré sa môže od poskytovateľov služieb vyžadovať pred poskytnutím služby, musí byť platné na celom území členského štátu.

4.3. Všeobecný systém

Prvý prvok nového návrhu sa týka existujúce možnosti vylúčiť na základe článku 11 určité kvalifikácie z rozsahu pôsobnosti smernice, keď existujú dve alebo viac úrovní rozdielov medzi odbornou prípravou odborníkov a požiadavkami v hostiteľskom členskom štáte. Úrovne kvalifikácie by sa mali v zásade používať len ako referenčný nástroj, a nie ako základ pre vylúčenie odborníkov z rozsahu pôsobnosti smernice. Jediná výnimka sa týka osôb, ktorých kvalifikácie sú založené na odbornej praxi a ktoré sa snažia získať prístup k povolaniu, ktoré si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie. V návrhu sa takisto sprísnila povinnosť členských štátov lepšie odôvodňovať kompenzačné opatrenia. V návrhu sa navyše predpokladá povinnosť členských štátov pravidelne organizovať skúšky spôsobilosti.

4.4. Čiastočný prístup

Podľa judikatúry[15] Súdneho dvora sa navrhuje, aby sa do smernice zaviedla koncepcia čiastočného prístupu. Prinesie to väčšiu právnu istotu pre odborníkov a umožní odborníkom spĺňajúcim podmienky pre čiastočný prístup, aby sa usadili alebo poskytovali služby, keď predtým boli vylúčení z využívania výhod smernice. Členské štáty však nesmú uplatniť túto zásadu, keď existujú závažné dôvody, ako napríklad v prípade zdravotníckych pracovníkov.

4.5. Automatické uznávanie na základe odbornej praxe

Navrhovaná zmena v tejto oblasti sa zameriava na zavedenie väčšej flexibility pre Komisiu na úpravu zoznamu činností uvedených v prílohe IV. Tento zoznam už neodráža aktuálnu štruktúru ekonomických aktivít. Môže to spôsobiť problémy pri určovaní povolaní, ktoré patria do tohto systému automatického uznávania kvalifikácií a môžu viesť k neistote pre odborníkov.

Zdá sa preto, že modernizácia klasifikácie je nevyhnutná. Modernizácia súčasnej klasifikácie by sa mala dôkladne posúdiť, pretože môže ovplyvniť rozsah pôsobnosti tohto režimu. Navrhnutá zmena preto Komisii umožňuje revidovať rozsah činností využívajúcich výhody automatického uznávania kvalifikácií, ale bez ich obmedzenia. Komisia má v úmysle začať v roku 2012 štúdiu za účasti zainteresovaných strán.

4.6. Automatické uznávanie na základe minimálnych požiadaviek na odbornú prax

Zainteresované strany poukázali na nedostatočnú transparentnosť požiadaviek na odbornú prípravu v členských štátoch, ktoré sú základom pre systém automatického uznávania pre sektorové povolania. Na zlepšenie transparentnosti na úrovni EÚ sa v návrhu od každého členského štátu vyžaduje, aby oznamoval legislatívne, regulačné a administratívne ustanovenia spojené s vydávaním nových alebo zmenených kvalifikácií. Členské štáty budú takisto povinné zaangažovať vhodný existujúci úrad alebo orgán, ako je napríklad akreditačnú komisia alebo ministerstvo, aby podávali správy o tom, či kvalifikácia spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu podľa smernice.

V hodnotení smernice sa takisto ukázalo, že minimálne trvanie odbornej prípravy pre lekárov, sestier všeobecnej starostlivosti a pôrodných asistentiek si vyžaduje objasnenie. Okrem toho, z hľadiska pokroku dosiahnutého pri uplatňovaní Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) sa v návrhu predpokladajú konkrétne čísla kreditov ECTS, ako potenciálne kritéria trvania odbornej prípravy pre povolania, pri ktorých sa má odborná príprava absolvovať na univerzitnej úrovni.

V záujme rozšírenia mobility lekárov, ktorí už získali jednu kvalifikáciu lekára špecialistu a neskôr chcú absolvovať inú odbornú prípravu lekára špecialistov, sa v návrhu členským štátom umožňuje, aby udeľovali čiastočné výnimky z niektorých častí odbornej prípravy, ak lekár už tieto prvky absolvoval počas predchádzajúceho programu špecializovanej odbornej prípravy lekárov špecialistov v danom členskom štáte.

V návrhu sú zohľadnené nové požiadavky na odbornú prípravu týkajúcu sa sestier všeobecnej starostlivosti a pôrodných asistentiek, ktoré vyžadujú, aby členské štáty zvýšili požiadavky na prijatie na odbornú prípravu pre tieto povolania z 10 rokov všeobecného vzdelania na 12 rokov. Platí to už v 24 členských štátoch.

Organizácia automatického uznávania pre zdravotné sestry počas pristúpenia nových členských štátov v rokoch 2004 a 2007 bola zložitá. V roku 2012 útvary Komisia uskutočnia technické posúdenie týkajúce sa kvalifikácie poľských a rumunských zdravotných sestier, ktoré získali formálnu kvalifikáciu pred 1. májom 2004 alebo ktorých odborná príprava sa začala pred 1. májom 2004, na účely analýzy, či sú stále oprávnené dodatočné požiadavky pre poľské a rumunské zdravotné sestry podľa článku 33 ods. 2.

Minimálne trvanie odbornej prípravy architektov by sa malo aktualizovať, aby lepšie odrážalo všeobecne uznávané normy v oblasti vzdelávania architektov, konkrétne potrebu doplniť akademickú odbornú prípravu odbornou praxou pod dohľadom kvalifikovaných odborníkov. V dôsledku toho návrh stanovuje, že minimálna doba trvania prípravy v architektúre musí byť najmenej šesť rokov: buď najmenej štyri roky denného štúdia na inštitúcii na úrovni univerzity a minimálne dva roky platenej stáže alebo aspoň päť rokov denného štúdia na inštitúcii na úrovni univerzity doplnené aspoň o jeden rok platenej stáže.

Pokiaľ ide o farmaceutov, v návrhu sa ustanovuje rozšírenie zoznamu činností, ale aj vypustenie výnimky pre členské štáty predpokladanej v článku 21 ods. 4, ktorá im umožňuje, aby bránili farmaceutom s kvalifikáciou získanou v inom štáte otvárať si nové lekárne. Túto výnimku už nevyužíva čoraz väčší počet členských štátov (napríklad Holandsko, Írsko a Spojené kráľovstvo). Okrem toho, Súdny dvor umožňuje územné obmedzenia len vtedy, keď je s nimi nie spojená diskriminácia.

4.7. Spoločné zásady odbornej prípravy – nový režim automatického uznávania

Koncept „spoločných platforiem“ zo smernice z roku 2005 sa nahrádza spoločnými vzdelávacími princípmi: spoločný vzdelávací rámec alebo spoločné školiace testy. Ich cieľom je zavedenie automatickejšieho uznávania kvalifikácií, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje všeobecný systém, a mali by lepšie reagovať na potreby povolaní. Zatiaľ čo spoločné platformy ponúkali len možnosť harmonizácie kompenzačných opatrení, spoločné zásady odbornej prípravy umožňujú, aby odborníci boli oslobodení od kompenzačných opatrení úplne. Kvalifikácie získaná v tomto režime by sa mali v členských štátoch uznávať automaticky; členské štáty by však mali mať možnosť využívať výnimky z ich uplatňovania. Okrem toho, podmienky pre stanovovanie spoločných zásad odbornej prípravy je jednoduchšie splniť, ako podmienky na vytvorenie spoločných platforiem.

Zatiaľ čo by spoločné zásady odbornej prípravy nenahradili národné programy odbornej prípravy, odborníci, ktorí majú kvalifikáciu získanú v tomto režime, by mali rovnaké výhody ako povolania, pre ktoré sa v tejto smernici vymedzujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu.

4.8. Rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice v prípade potreby

4.8.1    Odborníci s neúplnou kvalifikáciou

V tomto návrhu sa rozširuje rozsah pôsobnosti smernice na odborníkov, ktorí majú diplom, ale zatiaľ neabsolvovali platenú stáž, ktorá by sa mohla vyžadovať podľa práva členského štátu, v ktorom absolvovali vysokoškolské vzdelanie (môže sa to týkať napríklad právnikov, architektov a učiteľov). Táto zmena by priniesla väčšiu právnu istotu pre túto kategóriu odborníkov, ktorí v súčasnosti využívajú výhody pravidiel o slobodnom pohybe ustanovených v Zmluve, ale nevyužívajú procesné záruky podľa smernice. Vychádza z judikatúry[16] Súdneho dvora.

4.8.2. Notári

V máji 2011 Súdny dvor rozhodol[17], že podmienky štátnej príslušnosti sa nemôžu uplatňovať na notárov. Pokiaľ ide o uplatňovanie smernice, Súdny dvor dospel k názoru, že od príslušných členských štátov by sa nemalo na konci obdobia prijatia odôvodneného stanoviska odôvodnene očakávať, že sa budú domnievať, že by sa smernica mala transponovať aj pre notárov. Súdny dvor nevylúčil, že existuje povinnosť vykonávať smernicu, ale domnieva sa, že táto povinnosť nebola v čase konania vo veci porušenia predpisov dostatočne jasná. Rozsah pôsobnosti smernice je preto potrebné objasniť. Berúc do úvahy špecifiká tohto povolania, pravidlá usadenia sa a slobodného poskytovania služieb sa musia vhodne prispôsobiť. V prvom prípade by členské štáty mali mať možnosť uložiť potrebné skúšky spôsobilostí, aby sa predišlo diskriminácií pri vnútroštátnych postupoch výberu a nominácie kandidátov. V prípade slobodného poskytovania služieb by notári nemali mať možnosť vyhotovovať verejné listiny a vykonávať ostatné činnosti overovania, ktoré si vyžadujú pečať hostiteľského členského štátu.

4.9. Objasnenie záruk pre pacientov a spotrebiteľov odborných služieb

4.9.1.   Jazykové požiadavky

V návrhu sa objasňuje, že sa kontroly jazykových znalostí majú vykonávať len po uznaní kvalifikácie hostiteľským členským štátom. V prípade zdravotníckych pracovníkov sa takisto vymedzuje, že je na vnútroštátnych systémoch zdravotnej starostlivosti a organizáciách zastupujúcich pacientov, aby kontrolovali, či príslušné orgány budú vykonávať kontroly jazykových znalostí len v prípadoch, kde je to nevyhnutne nutné.

4.9.2    Výstražný mechanizmus

V súlade s reakciami získanými počas verejných konzultácií sa v návrhu ustanovuje povinnosť pre príslušné vnútroštátne orgány, aby upozornili ostatné príslušné orgány v prípade, keď má zdravotnícky pracovník, ktorý získal automatické uznanie kvalifikácie na základe smernice, zakázaný výkon povolania, dokonca čo i len dočasne. V prípade ostatných odborníkov, na ktorých sa nevzťahuje smernica o službách, sa členské štáty takisto musia v prípade potreby navzájom upozorňovať.

4.10. Elektronická správa vecí verejných: prístup k informáciám a elektronické postupy

Na uľahčenie zistenia príslušného orgánu a dokladov potrebných k žiadosti o uznanie kvalifikácie sa v návrhu predpokladá, že miesta jednotného kontaktu vytvorené na základe smernice o službách sa stanú centrálnymi miestami on-line prístupu pre všetky povolania, na ktoré sa vzťahuje smernica o uznávaní odborných kvalifikácií. Preto sa rozsah pôsobnosti miest jednotného kontaktu rozširuje na kategórie odborníkov, na ktoré sa nevzťahuje smernica o službách (zdravotných pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie). Podľa tohto nového ustanovenia by sa odborníci mohli obracať na jednotnú štruktúru pri všetkých postupoch súvisiacich s usadením sa alebo poskytovaním služieb v niektorom členskom štáte.

V návrhu sa predpokladá, že národné kontaktné miesta, ktoré existujú podľa súčasnej smernice, sa stanú asistenčnými centrami, a tým sa predíde duplicite informačných štruktúr. Tieto asistenčné centrá sa zamerajú na jednotlivé prípady poskytovania poradenstva a pomoci občanom, napríklad prostredníctvom telefonických hovorov, a dokonca umožnením osobných stretnutí. V prípade potreby by kontaktovali príslušné orgány a asistenčné centrá ostatných členských štátov.

4.11. Transparentnosť a vzájomné hodnotenie

Smernica o uznávaní odborných kvalifikácií sa uplatňuje v 27 členských štátoch na približne 800 kategórií regulovaných povolaní. Existuje nedostatočná transparentnosť rozsahu pôsobnosti a nedostatočné odôvodnenia regulácie, čo môže vytvárať prekážky pre mobilitu.

V tomto návrhu sa preto zavádza povinnosť členských štátov, aby oznamovali zoznam povolaní, ktoré regulujú, a posudzovali svoje právne predpisy o prístupe k regulovaným povolaniam na základe zásad nevyhnutnosti (verejného záujmu), proporcionality a nediskriminácie. Každý členský štát by mal Komisii oznámiť výsledky tohto posúdenia. Toto vzájomné hodnotenie by malo členským štátom umožniť porovnanie ich regulačných prístupov a v prípade potreby zjednodušilo ich vnútroštátne právne rámce pre regulované povolania.

5. VPLYV NA ROZPOČET

Očakáva sa, že návrh bude mať dôsledky na rozpočet EÚ v prípade, keď budúci európsky profesijný preukaz (EPP) bude ako základ pre fungovanie používať informačný systém o vnútornom trhu („IMI“). IMI sa bude musieť prispôsobiť procesom EPP a požiadavkám na úschovu údajov a bude doplnené o niektoré ďalšie dodatočné funkcie, konkrétne osobitné rozhranie, výstražný mechanizmus a mechanizmus vyhlásení. Dôsledky na rozpočet EÚ sú už zahrnuté v plánovaných rozpočtových prostriedkoch, nebudú však vysoké vzhľadom na skutočnosť, že používanie IMI na podporu EPP zabezpečí významné úspory z rozsahu a sortimentu. Okrem toho, hlavné existujúce funkcie IMI a funkcie, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, sú vo veľkej miere v súlade s požiadavkami EPP. Náklady na prispôsobenie a vývoj budú preto podstatne nižšie.

2011/0435 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie [...] o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 46, článok 53 ods. 1 a články 62 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[18],

so zreteľom na stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov[19],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[20] sa zjednotil systém vzájomného uznávania, ktorý bol pôvodne založený na 15 smerniciach. Ustanovuje automatické uznávanie kvalifikácií pre obmedzený počet povolaní založené na harmonizovaných minimálnych požiadavkách na odbornú prípravu (sektorové povolania), všeobecnom systéme uznávania dokladov o odbornej príprave a automatickom uznávaní odbornej praxe. V smernici 2005/36/ES sa zavádza aj nový systém voľného poskytovania služieb. Je potrebné pripomenúť, že na rodinných príslušníkov občanov únie z tretích krajín sa vzťahujú výhody rovnakého zaobchádzania v súlade s článkom 24 smernice 2004/38/ES. Štátni príslušníci tretích krajín môžu využívať aj výhody rovnakého zaobchádzania pokiaľ ide o uznávanie diplomov, osvedčení a ostatných odborných kvalifikácií, v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi, podľa osobitných právnych predpisov, ako sú akty o dlhodobom pobyte, utečencoch, držiteľoch „modrej karty“ a výskumných pracovníkov.

(2) Vo svojom oznámení „Akt o jednotnom trhu, Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery“ „Spoločne za nový rast“[21] Komisia zistila potrebu modernizovať právne predpisy Únie v tejto oblasti. Dňa 23. októbra 2011 Európska rada vo svojich záveroch podporila túto modernizáciu a vyzvala k dohode do konca roka 2012. Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. novembra 2011 takisto vyzval Komisiu, aby predložila návrh. V správe o občianstve za rok 2010 o odstránení prekážok vykonávania práv občanov EÚ[22] sa zdôrazňuje potreba zmierniť administratívnu záťaž spojenú s uznávaním odborných kvalifikácií.

(3) Na podporu voľného pohybu odborníkov pri súčasnom zabezpečení väčšej efektívnosti a transparentnosti uznávania kvalifikácií je potrebné zaviesť európsky profesijný preukaz. Tento preukaz je potrebný predovšetkým na uľahčenie dočasnej mobility a uznávania kvalifikácií v systéme automatického uznávania kvalifikácií, ako aj na podporu zjednodušeného procesu uznávania v rámci všeobecného systému. Preukaz by sa mal vydať na žiadosť odborníka a po predložení potrebných dokladov a splnení súvisiacich postupov preskúmania a overenia príslušnými orgánmi. Fungovanie preukazu by malo byť podporované informačným systémom o vnútornom trhu (IMI) zriadeným nariadením (EÚ) č. […] o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu[23]. Tento mechanizmus by mal pomôcť zlepšiť synergiu a dôveru medzi príslušnými orgánmi, a zároveň odstrániť duplicitu administratívnych prác orgánov a vytvoriť lepšiu transparentnosť a istotu pre odborníkov. Proces podávania žiadostí a vydávania preukazov by mal byť jasne štruktúrovaný a obsahovať ubezpečenia a zodpovedajúce práva žiadateľa na odvolanie. Preukaz a súvisiace pracovné toky v IMI by mali zabezpečiť integritu, autenticitu a dôvernosť v ňom uložených údajov a zabrániť nezákonnému a neoprávneného prístupu k informáciám v ňom obsiahnutých.

(4) Smernica 2005/36/ES sa uplatňuje len na odborníkov, ktorí chcú vykonávať to isté povolanie v inom členskom štáte. Existujú prípady, keď sú príslušné činnosti súčasťou povolania s väčším rozsahom činností v hostiteľskom členskom štáte. Ak sú rozdiely v oblastiach činnosti také veľké, že v skutočnosti sa od odborníka vyžaduje absolvovanie úplného programu vzdelávania a odbornej prípravy na kompenzáciu nedostatkov, a ak o to odborník požiada, hostiteľský členský štát by mu mal za týchto konkrétnych okolnosti udeliť čiastočný prístup. V prípade závažných dôvodov všeobecného záujmu, ako napríklad v prípade lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, by však členský štát mal mať možnosť čiastočný prístup odmietnuť.

(5) Dočasné a príležitostné poskytovanie služieb v členských štátoch by malo podliehať zárukám, konkrétne požiadavke minimálne dvojročnej odbornej praxe v záujme ochrany miestnych spotrebiteľov v hostiteľskom členskom štáte, ak povolanie nie je v domovskom členskom štáte regulované. Tieto záruky však nie sú nevyhnutné, ak spotrebitelia, ktorí majú obvyklý pobyt v členskom štáte usadenia sa odborníka, si už zvolili tohto odborníka a nejestvujú žiadne dôsledky na zdravie a bezpečnosť tretích osôb v hostiteľskom členskom štáte.

(6) V smernici 2005/36/ES sa členským štátom povoľuje skontrolovať odbornú kvalifikáciu poskytovateľa služieb pred prvým poskytnutím služby v prípade regulovaných povolaní, ktoré majú dôsledky na verejné zdravie a verejnú bezpečnosť. To viedlo k právnej neistote, pretože rozhodnutie o potrebe takej predchádzajúcej kontroly bolo ponechané na voľnom uvážení príslušného orgánu. Na zabezpečenie právnej istoty by mali odborníci od samého začiatku vedieť, či je nutná predchádzajúca kontrola kvalifikácie a kedy môžu rozhodnutie očakávať.

(7) Smernica 2005/36/ES by sa mala vzťahovať aj na notárov. V prípade žiadostí o uznanie kvalifikácie na účely usadenia sa by členské štáty mali mať možnosť uložiť skúšky nevyhnutných spôsobilostí alebo adaptačné obdobie, aby sa predišlo akejkoľvek diskriminácií pri vnútroštátnych postupoch výberu a nominácie kandidátov. V prípade slobodného poskytovania služieb by notári nemali mať možnosť vyhotovovať verejné listiny a vykonávať ostatné činnosti overovania, ktoré si vyžadujú pečať hostiteľského členského štátu.

(8) Na uplatňovanie mechanizmu uznávania kvalifikácií v rámci všeobecného systému je potrebné zoskupiť rôzne vnútroštátne vzdelávacie systémy a programy odbornej prípravy do rôznych úrovní. Tieto úrovne, ktoré sa vytvoria len na účel použitia všeobecného systému, nemajú vplyv na vnútroštátne systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ani na právomoc členských štátov v tejto oblasti vrátane vnútroštátnej politiky na implementáciu európskeho kvalifikačného rámca. Môže byť nástrojom na podporu transparentnosti a porovnateľnosti kvalifikácií a môže byť užitočným zdrojom informácií pre príslušné orgány preskúmavajúce uznania kvalifikácií vydané v iných členských štátoch. Úrovne stanovené pre fungovanie všeobecného systému by sa v zásade už nemali ďalej používať ako kritérium pre vylúčenie občanov Únie z rozsahu pôsobnosti smernice 2005/36/ES, keď by to bolo v rozpore so zásadou celoživotného vzdelávania.

(9) So žiadosťami o uznanie kvalifikácie odborníkov pochádzajúcich z neregulujúcich členských štátov sa musí zaobchádzať rovnako ako so žiadosťami odborníkov pochádzajúcich z regulujúceho členského štátu. Ich kvalifikácie sa musia porovnať s kvalifikáciami, ktoré sa vyžadujú v hostiteľskom členskom štáte na základe úrovní kvalifikácií v smernici 2005/36/ES. V prípade podstatných rozdielov by mal byť príslušný orgán schopný uložiť kompenzačné opatrenia.

(10) Ak neexistuje harmonizácia minimálnych podmienok odbornej prípravy, ktorými sa podmieňuje prístup k povolaniam, ktorý upravuje všeobecný systém, hostiteľský členský štát by mal mať naďalej možnosť uložiť kompenzačné opatrenie. Toto opatrenie by malo byť primerané, a brať najmä do úvahy znalosti, zručnosti a spôsobilosti získané žiadateľom počas odbornej praxe alebo celoživotného vzdelávania. Rozhodnutie o uložení kompenzačného opatrenia by malo byť podrobne odôvodnené, aby žiadateľ mohol lepšie pochopiť svoju situáciu a požiadať vnútroštátne súdy o jeho právne preskúmanie podľa smernice 2005/36/ES.

(11) Preskúmanie smernice 2005/36/ES ukázalo potrebu flexibilnejšie aktualizovať a vysvetľovať zoznamy priemyselných, obchodných a remeselných činností v prílohe IV, a súčasne pre tieto činnosti zachovať systém automatického uznávania kvalifikácií na základe odbornej praxe. Príloha IV v súčasnosti vychádza z Medzinárodnej štandardnej odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (ISIC) z roku 1958 a neodráža už súčasnú štruktúru ekonomických činností. Klasifikácia ISIS bola od roku 1958 revidovaná niekoľkokrát. Komisia by preto mala mať možnosť prispôsobiť prílohu IV tak, aby sa to nedotklo systému automatického uznávania kvalifikácií.

(12) Systém automatického uznávania kvalifikácií založený na harmonizovaných minimálnych požiadavkách na odbornú prípravu závisí od včasného oznamovania nových alebo zmenených dokladov o formálnej kvalifikácii členskými štátmi a ich zverejnenia Komisiou. Držitelia týchto kvalifikácií inak nemajú žiadne záruky, že môžu využiť výhody automatického uznávania kvalifikácií. Na účely zvýšenia transparentnosti a uľahčenia preskúmavania novo oznámených titulov by členské štáty mali určiť príslušný orgán, ako napríklad akreditačnú radu alebo ministerstvo, na preskúmanie každého oznámenia a predložiť Komisii správu o súlade so smernicou 2005/36/ES.

(13) Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) už používa veľká väčšina inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Únii a používanie kreditov sa stáva čoraz bežnejšie aj pri študijných odboroch vedúcich ku kvalifikáciám potrebným na výkon regulovaného povolania. Preto by malo byť potrebné zaviesť možnosť vyjadriť trvanie študijných programov aj pomocou ECTS. Nemalo by to mať vplyv na ostatné požiadavky automatického uznávania. Jeden kredit ECTS zodpovedá 25 až 30 hodinám štúdia a 60 kreditov sa obvykle vyžaduje na absolvovanie jedného akademického roka.

(14) V záujme rozšírenia mobility lekárov špecialistov, ktorí už získali jednu kvalifikáciu lekára špecialistu a potom absolvujú inú odbornú prípravu, by členské štáty mali mať možnosť udeľovať výnimky z niektorej časti odbornej prípravy, ak už tieto prvky odbornej prípravy absolvovali počas predchádzajúceho programu špecializovanej odbornej prípravy lekárov špecialistov v danom členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje režim automatického uznávania kvalifikácií.

(15) Povolania zdravotnej sestry a pôrodnej asistentky v uplynulých troch desaťročiach prešli značným vývojom. Komunitne založená zdravotná starostlivosť, využívanie komplexnejších terapií a neustále sa vyvíjajúca technológia predpokladajú schopnosť zdravotných sestier a pôrodných asistentiek prevziať väčšiu zodpovednosť. Na to, aby boli študentky zdravotných škôl a účastníčky kurzov pre pôrodné asistentky pripravené plniť náročné potreby zdravotnej starostlivosti, pred začatím odbornej prípravy musia mať kvalitné všeobecné vzdelanie. Podmienka pre prijatie na odbornú prípravu by sa preto mala zvýšiť na dvanásť rokov všeobecného vzdelania alebo úspešné zloženie skúšky na rovnocennej úrovni.

(16) V snahe zjednodušiť systém automatického uznávania odborov všeobecného a zubného lekárstva, by sa na tie odbory mala vzťahovať smernica 2005/36/ES, keď sú spoločné aspoň pre jednu tretinu členských štátov.

(17) Fungovanie systému automatického uznávania kvalifikácií závisí od dôvery v podmienky odbornej prípravy, ktorá vedie ku kvalifikácii odborníkov. Preto je dôležité, aby minimálne podmienky na odbornú prípravu architektov odrážali nový vývoj v oblasti vzdelávania architektov, konkrétne v súvislosti s uznanou potrebou doplniť akademickú odbornú prípravu odbornou praxou pod dohľadom kvalifikovaných architektov. Minimálne podmienky odbornej prípravy by zároveň mali byť dostatočne flexibilné, aby sa predišlo zbytočnému obmedzovaniu možnosti členských štátov organizovať si svoje vzdelávacie systémy.

(18) Smernica 2005/36/ES by preto mala viac podporovať automatických charakter uznávania kvalifikácií tých povolaní, ktoré ho v súčasnosti nemôžu využívať. Mal by sa pritom brať ohľad na právomoc členských štátov rozhodovať o tom, aká kvalifikácia sa vyžaduje na výkon povolaní na ich území, ako aj o obsahu a organizácii ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Profesijné združenia a organizácie, ktoré sú reprezentatívne na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, by mali mať možnosť navrhovať spoločné zásady odbornej prípravy. Mali by mať formu spoločnej skúšky, ako podmienky pre získanie odbornej kvalifikácie alebo programy odbornej prípravy založený na spoločnom súbore znalostí, zručností a spôsobilostí. Kvalifikáciu získanú v rámci takýchto spoločných programov odbornej prípravy by mali členské štáty uznávať automaticky.

(19) V smernici 2005/36/ES sa už ustanovujú jasné povinnosti pre odborníkov, ktorí majú potrebné jazykové znalosti. Preskúmanie tejto povinnosti ukázalo, že je potrebné objasniť úlohu príslušných orgánov a zamestnávateľov, najmä v záujme bezpečnosti pacientov. Kontrola znalosti jazyka by však mala byť primeraná a potrebná pre príslušné pracovné miesta a nemala by predstavovať dôvod pre vylúčenie odborníkov z trhu práce v hostiteľskom členskom štáte.

(20) Na absolventov, ktorí si želajú absolvovať platenú stáž v inom členskom štáte, kde je takáto stáž možná, by sa mala vzťahovať smernica 2005/36/ES s cieľom podporiť ich mobilitu. Takisto je potrebné zabezpečiť uznávanie stáže domovským členským štátom.

(21) V smernici 2005/36/ES sa ustanovuje systém národných kontaktných miest. V dôsledku nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[24] a zriadenia miest jednotného kontaktu podľa uvedenej smernice, existuje riziko prekrývania. Preto by sa národné kontaktné centrá zriadené smernicou 2005/36/ES mali stať asistenčnými centrami, ktoré by mali zamerať svoju činnosť na poskytovanie poradenstva občanom vrátane osobného poradenstva, na účely zabezpečenia dodržiavania každodenného uplatňovania pravidiel vnútorného trhu v individuálnych prípadoch občanov na vnútroštátnej úrovni.

(22) Zatiaľ čo sú v smernici už stanovené podrobné povinnosti členských štátov vymieňať si informácie, tieto povinnosti by sa mali posilniť. Členské štáty by mali reagovať proaktívnym spôsobom nielen na žiadosti o informácie, ale aj na výstrahy ostatných členských štátov. Takýto výstražný systém by mal byť podobný systému uvedenému v smernici 2006/123/ES. Je však potrebný osobitný výstražný mechanizmus pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí využívajú výhody automatického uznávania kvalifikácií podľa smernice 2005/36/ES. Mal by sa uplatňovať aj na veterinárnych lekárov, pokiaľ už členské štáty zaviedli výstražný mechanizmus ustanovený v smernici 2006/123/ES. Všetky členské štáty by mali byť varované, ak odborník už nie je oprávnený presťahovať sa do iného členského štátu v dôsledku disciplinárneho konania alebo odsúdenia za spáchanie trestného činu. Táto výstraha by sa mala aktivovať prostredníctvom IMI bez ohľadu na to, či si odborník už uplatnil niektoré z práv podľa smernice 2005/36/ES alebo či požiadal o uznanie svojej odbornej kvalifikácie prostredníctvom vydania európskeho profesijného preukazu alebo prostredníctvom iného spôsobu ustanoveného v tejto smernici. Výstražný mechanizmus by byť v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov a ostatných základných práv.

(23) Jedným z hlavných problémov, ktorému čelí občan, ktorý má záujem pracovať v inom členskom štáte, je zložitosť administratívnych postupov, ktoré musí splniť, a neistota s nimi spojená. Smernica 2006/123/ES už zaväzuje členské štáty, aby poskytovali ľahký prístup k informáciám a plneniu postupov prostredníctvom miest jednotného kontaktu. Občania, ktorí sa usilujú o uznanie svojich kvalifikácií podľa smernice 2005/36/ES, už môžu využívať miesta jednotného kontaktu, ak sa na nich vzťahuje smernica 2006/123/ES. Na uchádzačov o zamestnanie a zdravotníckych pracovníkov sa však smernica 2006/123/ES nevzťahuje a stále nie je dostatok dostupných informácií. Preto je potrebné vymedziť tieto informácie z hľadiska používateľa a zabezpečiť, aby boli tieto informácie ľahko dostupné. Takisto je dôležité, aby členské štáty preberali zodpovednosť nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aby spolupracovali aj navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby odborníkom v celej Únii zabezpečili ľahký prístup k užívateľsky priaznivým a viacjazyčným informáciám a k plneniu postupov prostredníctvom miest jednotného kontaktu. Odkazy na ne by mali byť dostupné prostredníctvom ostatných webových stránok, ako je portál Vaša Európa.

(24) Na doplnenie alebo zmenu určitých nepodstatných prvkov smernice 2005/36/ES, na Komisiu by sa mali delegovať právomoci prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s aktualizáciou prílohy I, stanovovaním kritérií pre výpočet poplatkov spojených s európskym profesijným preukazom, prispôsobovaním zoznamu činností stanovených v prílohe IV, úpravami bodov 5.1.1 až 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2, 5.6.2 a 5.7.1 prílohy V, objasňovaním znalostí a zručností pre lekárov, zdravotné sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivosť, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodné asistentky, farmaceutov a architektov, prispôsobovaním minimálneho trvania odbornej prípravy pre špecializovanú odbornú prípravu lekárov špecialistov a špecializovanú odbornú prípravu zubných lekárov, zahrnutím nových lekárskych špecializácií do bodu 5.1.3 prílohy V, zmenami a doplneniami zoznamov uvedených v bodoch 5.2.1, 5.3.1, 5.4.1, 5.5.1 a 5.6.1 prílohy V, zahrnutím nových odborov zubného lekárstva do bodu 5.3.3 prílohy V, vymedzením podmienok uplatňovania spoločných rámcov odbornej prípravy a vymedzením podmienok uplatňovania spoločných skúšok odbornej prípravy. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala príslušné konzultácie vrátane konzultácií na úrovni expertov. Komisia by mala počas príprav a vypracovávania delegovaných aktov zabezpečiť súčasne včasný a vhodný prenos príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(25) Na účely zabezpečenia jednotných podmienok pre vykonávanie smernice 2005/36/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[25].

(26) Na prijímanie vykonávacích aktov na stanovenie spoločných a jednotných pravidiel týkajúcich sa špecifikácie európskeho profesijného preukazu pre konkrétne povolania, formátu európskeho profesijného preukazu, prekladov potrebných na podporu žiadosti o vydanie európskeho profesijného preukazu, technických špecifikácií a opatrení potrebných na zabezpečenie integrity, dôvernosti a presnosti informácií uvedených v európskom profesijnom preukaze a v súbore IMI, podmienok a postupov sprístupňovania európskeho profesijného preukazu, podmienok prístupu k súboru IMI, technických prostriedkov a postupov overovania pravosti a platnosti európskeho profesijného preukazu a implementácie výstražného mechanizmu by sa mal používať konzultačný postup z dôvodu technickej povahy týchto vykonávacích aktov.

(27) Po pozitívnych skúsenostiach so vzájomným hodnotením podľa smernice 2006/123/ES by sa mal podobný systém hodnotenia zahrnúť aj do smernice 2005/36/ES. Členské štáty by mali oznamovať povolania, ktoré regulujú, z akých dôvodov ich regulujú a diskutovať navzájom svoje zistenia. Tento systém by prispel k väčšej transparentnosti na trhu s odbornými službami.

(28) Keďže ciele opatrení, ktoré sa majú prijať, konkrétne racionalizácia, zjednodušenie a zlepšenie pravidiel pre uznávanie odborných kvalifikácií nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože by to nevyhnutne viedlo k rozdielnym požiadavkám a procesným režimom, čím by sa zvýšila zložitosť regulačného rámca a spôsobilo by to bezdôvodné prekážky pre mobilitu odborníkov, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(29) V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom zo [dňa] sa členské štáty zaviazali priložiť v odôvodnených prípadoch k oznámeniu transpozičných opatrení jeden alebo niekoľko dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca sa domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(30) Smernica 2005/36/ES by sa mala preto zodpovedajúco zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 2005/36/ES

Smernica 2005/36/ES sa mení a dopĺňa takto:

(1) V článku 1 sa dopĺňa tento druhý odsek:

„V tejto smernici sa stanovujú aj pravidlá týkajúce sa čiastočného prístupu k regulovaným povolaniam a prístupu k odmeňovaným stážam v inom členskom štáte a uznávaniu týchto stáží.“.

(2) V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Táto smernica sa uplatňuje voči všetkým štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí si želajú vykonávať regulované povolanie alebo odmeňovanú stáž vrátane tých, ktorí patria k slobodným povolaniam, v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom získali svoje odborné kvalifikácie, či už ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnanec.“

(3) Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

a) odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

i) písmeno f) sa nahrádza takto:

„f) „odborná prax“: skutočné a zákonné vykonávanie príslušného povolania na plný úväzok alebo rovnocenné trvanie čiastočného úväzku v členskom štáte;“

ii) dopĺňajú sa tieto body:

„j) „odmeňovaná stáž“: vykonávanie odmeňovaných činností pod dohľadom s cieľom získať prístup k regulovanému povolaniu na základe skúšky;

k) „Európsky profesijný preukaz“: elektronické potvrdenie vydané odborníkovi preukazujúce uznanie jeho kvalifikácie na účely usadenia v hostiteľskom členskom štáte alebo že splnil všetky potrebné podmienky na účely dočasného a príležitostného poskytovania služieb v hostiteľskom členskom štáte;

l) „celoživotné vzdelávanie“: akékoľvek všeobecné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a školenie, neformálne vzdelávanie a neformálne učenie uskutočňované po celý život, ktoré vedie k rozšíreniu vedomostí, zručností a kompetencií.“.

b) V odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Vždy keď členský štát uzná združenie alebo organizáciu uvedenú v prvom pododseku, informuje o tom Komisiu. Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 58a týkajúce sa aktualizácie prílohy I, keď je toto uznanie v súlade s touto smernicou.

Keď sa Komisia domnieva, že uznanie uvedené v treťom pododseku nie je v súlade s touto smernicou, malo by prijať vykonávacie rozhodnutie o nesúlade do šiestich mesiacov od prijatia všetkých potrebných informácií.“.

(4) V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Uznanie odbornej kvalifikácie zo strany hostiteľského členského štátu umožňuje príslušnej osobe získať v tomto členskom štáte prístup k rovnakému povolaniu alebo v prípadoch uvedených v článku 4f k časti toho istého povolania, ako je povolanie, pre ktoré je kvalifikovaný v domovskom členskom štáte, a vykonávať ho v hostiteľskom členskom štáte za tých istých podmienok ako jeho štátni príslušníci.“.

(5) Vkladajú sa tieto články 4a až 4f:       

„Článok 4a

Európsky profesijný preukaz

1.       Členské štáty poskytnú držiteľovi odbornej kvalifikácie európsky profesijný preukaz na jeho žiadosť a za podmienky, že Komisia prijala príslušné vykonávacie akty uvedené v odseku 6.

2.       Členské štáty zabezpečia, aby držiteľ európskeho profesijného preukazu mal všetky práva priznané v článkoch 4b až 4e po overení preukazu príslušným orgánom príslušného členského štátu, ako je stanovené v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

3.       Keď má držiteľ kvalifikácie v úmysle poskytovať služby podľa hlavy II iné ako sú služby, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 4, európsky profesijný preukaz vystaví a overí príslušný orgán domovského členského štátu v súlade s článkami 4b a 4c.

4.       Keď má držiteľ kvalifikácie v úmysle usadiť sa v inom členskom štáte podľa kapitol I až IIIa hlavy III alebo poskytovať služby podľa článku 7 ods. 4, európsky profesijný preukaz vystaví príslušný orgán domovského členského štátu a overí príslušný orgán hostiteľského členského štátu v súlade s článkami 4b a 4d.

5.       Členské štáty určia príslušné orgány pre vydávanie európskeho profesijného preukazu. Tieto orgány zabezpečia nestranné, objektívne a včasné spracovanie žiadostí o európske profesijné preukazy. Asistenčné centrá uvedené v článku 57b môžu takisto konať v pôsobnosti príslušného orgánu a vydávať európske profesijné preukazy. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány informovali občanov vrátane perspektívnych žiadateľov o výhodách európskeho profesijného preukazu, len čo bude k dispozícii.

6.       Komisia prijme vykonávacie akty špecifikujúce európske profesijné preukazy pre konkrétne povolania, stanovujúce formát európskeho profesijného preukazu, preklady potrebné na podporu akejkoľvek žiadosti o vydanie európskeho profesijného preukazu a podrobné informácie o posudzovaní žiadostí berúc do úvahy špecifiká každého príslušného povolania. Tieto vykonávacie akty sa príjmu v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 58.

7.       Akékoľvek poplatky, ktoré môžu žiadatelia vynaložiť v súvislosti s administratívnym postupom na vydanie európskeho profesijného preukazu, majú byť primerané a úmerné nákladom vynaloženým domovským a hostiteľským členským štátom a nemajú pôsobiť ako demotivácia pri podávaní žiadosti o európsky profesijný preukaz. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 58a týkajúce sa stanovenia kritérií na výpočet a rozdelenie poplatkov.

8.       Uznanie kvalifikácie prostredníctvom európskeho profesijného preukazu má slúžiť ako procesná alternatíva uznávania odborných kvalifikácií v rámci postupov uvedených v hlavách II a III tejto smernice.

Dostupnosť európskeho profesijného preukazu pre konkrétne povolanie nevylučuje, aby držiteľ odbornej kvalifikácie pre dané povolanie nepožiadal o uznanie kvalifikácie v rámci postupov, za podmienok, podľa požiadaviek a v lehotách stanovených v tejto smernici, iných, než sú postupy, podmienky, požiadavky a lehoty pre európsky profesijný preukaz.

Článok 4b

Žiadosť o európsky profesijný preukaz a vytvorenie súboru IMI

1.       Členské štáty zabezpečia, aby držiteľ odbornej kvalifikácie mohol požiadať o európsky profesijný preukaz akýmkoľvek spôsobom aj prostredníctvom online nástroja na príslušnom orgáne hostiteľského členského štátu.

2.       K žiadosti sa podľa potreby pripojí dokumentácia požadovaná v článku 7 ods. 2 a prílohe VII. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 58a zmluvy týkajúce sa stanovovania podrobných informácií o dokumentácii.

3.       Príslušný orgán domovského členského štátu potvrdzuje prijatie žiadosti a informuje žiadateľa o všetkých chýbajúcich dokladoch bezodkladne po podaní žiadosti. V informačnom systéme o vnútornom trhu (IMI) zavedenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [...] vytvorí súbor o žiadosti obsahujúci všetku sprievodnú dokumentáciu. V prípade následných žiadostí toho istého žiadateľa nesmú príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu požadovať opätovné predloženie dokladov, ktoré sú už v súbore IMI a ktoré sú stále platné.

4.       Komisia môže prijať vykonávacie akty vymedzujúce technické špecifikácie, opatrenia potrebné na zabezpečenie integrity, dôvernosti a presnosti informácií uvedených v európskom profesijnom preukaze a v súbore IMI, podmienky a postupy poskytnutia európskeho profesijného preukazu jeho držiteľovi vrátane možnosti jeho stiahnutia z internetu alebo nahrávania aktualizácií do súboru. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 58.

Článok 4c

Európsky profesijný preukaz pre dočasné poskytovanie služieb iných ako sú služby, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 4

1.       Príslušný orgán domovského členského štátu overí žiadosť, vystaví a overí európsky profesijný preukaz do dvoch týždňov odo dňa prijatia úplnej žiadosti. O overení európskeho profesijného preukazu informuje žiadateľa a členský štát, v ktorom žiadateľ plánuje poskytovať služby. Prenos informácií z overenia do príslušného hostiteľského členského štátu predstavuje vyhlásenie uvedené v článku 7. Hostiteľský členský štát nesmie vyžadovať ďalšie vyhlásenie podľa článku 7 počas dvoch nasledujúcich rokov.

2.       Rozhodnutie domovského členského štátu alebo neprijatie rozhodnutia v rámci dvojtýždňového obdobia uvedeného v odseku 1 je predmetom práva na odvolanie podľa vnútroštátneho práva.

3.       Ak chce držiteľ európskeho profesijného preukazu poskytovať služby v iných členských štátoch, ako sú členské štáty pôvodne informované podľa odseku 1, alebo ak chce pokračovať v poskytovaní služieb počas lehoty dlhšej ako dva roky uvedenej v odseku 1, môže naďalej používať európsky profesijný preukaz uvedený v odseku 1. V týchto prípadoch držiteľ európskeho profesijného preukazu urobí vyhlásenie uvedené v článku 7.

4.       Európsky profesijný preukaz platí tak dlho, kým si jeho držiteľ zachová právo vykonávať prax v domovskom členskom štáte na základe dokumentov a informácií uvedených v súbore IMI.  

Článok 4d

Európsky profesijný preukaz na účely usadenia a dočasné poskytovanie služieb podľa článku 7 ods. 4

1.       Po prijatí úplnej žiadosti o európsky profesijný preukaz musí príslušný orgán domovského členského štátu do dvoch týždňov overiť a potvrdiť pravosť a platnosť predložených sprievodných dokladov, vyhotoviť európsky profesijný preukaz, poslať ho na potvrdenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu a informovať tento orgán o zodpovedajúcom súbore IMI. Žiadateľa informuje o stave konania domovský členský štát.

2.       V prípadoch uvedených v článku 16, článku 21 a článku 49a hostiteľský členský štát rozhodne o potvrdení európskeho profesijného preukazu podľa odseku 1 do jedného mesiaca odo dňa prijatia európskeho profesijného preukazu zaslaného domovským členským štátom. V prípade odôvodnených pochybností môže hostiteľský členský štát požiadať domovský členský štát o dodatočné informácie. Táto žiadosť nemá odkladný účinok presahujúci jeden mesiac.

3.       V prípadoch uvedených v článku 7 ods. 4 a článku 14 hostiteľský členský štát rozhodne o tom, či uzná kvalifikáciu držiteľa alebo ho podrobí kompenzačným opatreniam do dvoch mesiacov odo dňa prijatia na potvrdenie európskeho profesijného preukazu zaslaného domovským členským štátom. V prípade odôvodnených pochybností môže hostiteľský členský štát požiadať domovský členský štát o dodatočné informácie. Táto žiadosť nemá odkladný účinok presahujúci jeden mesiac.

4.       V prípade, že hostiteľský štát podrobí žiadateľa skúške spôsobilosti podľa článku 7 ods. 4, žiadateľ musí byť schopný poskytovať služby do jedného mesiaca od rozhodnutia prijatého v súlade s odsekom 3.

5.       Keď hostiteľský členský štát neprijme rozhodnutie v lehote stanovenej v odsekoch 2 a 3 alebo nepožiada o doplňujúce informácie do jedného mesiaca od dňa prijatia európskeho profesijného preukazu domovským členským štátom, európsky profesijný preukaz sa považuje za potvrdený hostiteľským členským štátom a znamená uznanie odbornej kvalifikácie pre príslušnú regulovanú profesiu v hostiteľskom členskom štáte.

6.       Opatrenia prijaté domovským členským štátom v súlade s odsekom 1 nahradia akúkoľvek žiadosť o uznanie odbornej kvalifikácie podľa vnútroštátneho práva hostiteľského členského štátu.

7.       Proti rozhodnutiam domovského a hostiteľského členského štátu podľa odsekov 1 až 5 alebo proti neprijatiu rozhodnutia domovským členským štátom sa možno odvolať podľa vnútroštátneho práva príslušného členského štátu.

Článok 4e

Spracovanie údajov týkajúcich sa európskeho profesijného preukazu a prístup k nim

1.       Príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu aktualizujú včas zodpovedajúci súbor s informáciami o disciplinárnom konaní alebo uložených trestnoprávnych sankciách alebo akýchkoľvek iných vážnych osobitných okolnostiach, ktoré by mohli mať dôsledky na výkon činností držiteľa európskeho profesijného preukazu na základe tejto smernice. Tieto aktualizácie zahŕňajú vymazanie informácií, ktoré sa už nevyžadujú. Príslušný dotknutý orgán informuje držiteľa európskeho profesijného preukazu a príslušné orgány podieľajúce sa na príprave zodpovedajúceho súboru IMI o každej aktualizácii vykonanej príslušnými orgánmi.

2.       Prístup k informáciám v súbore IMI je obmedzený len pre príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu a držiteľa európskeho profesijného preukazu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (**).

3.       Informácie o jednotlivých žiadateľoch spracujú dotknuté príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu len na účely európskeho profesijného preukazu v súlade s ustanoveniami o ochrane verejnej bezpečnosti a zdravia a smernicou 95/46/ES.

4.       Informácie uvedené v európskom profesijnom preukaze sa obmedzujú na informácie, ktoré sú potrebné na zistenie práva jeho držiteľa na výkon povolania, na ktorý bol vydaný, a to najmä priezvisko, meno, dátum a miesto narodenia, povolanie, platný režim, príslušné zainteresované orgány, číslo preukazu, bezpečnostné záležitosti a odkaz na platný dôkaz totožnosti.

5.       Členské štáty zabezpečia, aby držiteľ európskeho profesijného preukazu mal právo kedykoľvek požiadať o opravu, vymazanie alebo zablokovanie svojho súboru v systéme IMI na žiadosť, a aby bol informovaný o tomto práve v čase vydávania európskeho profesijného preukazu a aby mu toto právo bolo pripomenuté každé dva roky po vydaní európskeho profesijného preukazu.

6.       V súvislosti so spracovaním osobných údajov na európskom profesijnom preukaze a vo všetkých súboroch IMI sa dotknuté príslušné orgány členských štátov považujú za kontrolórov v zmysle smernice 95/46/ES. V súvislosti so zodpovednosťami podľa odsekov 1 až 4 a so spracovaním osobných údajov uvedených v týchto odsekoch sa Komisia považuje za kontrolóra v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(***).

7.       Členské štáty zabezpečia, aby zamestnávatelia, zákazníci, pacienti a ostatné zainteresované strany mohli overiť pravosť a platnosť európskeho profesijného preukazu, ktorý im predloží držiteľ preukazu bez toho, aby to malo vplyv na odseky 2 a 3.

Komisia prijme vykonávacie akty špecifikujúce podmienky prístupu do súboru IMI, technických prostriedkoch a postupoch overovania uvedených v prvom pododseku. Tieto vykonávacie akty sa príjmu v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 58.

Článok 4f

Čiastočný prístup

1.       Príslušný orgán hostiteľského členského štátu udeliť čiastočný prístup k odbornej činnosti na jeho území za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) rozdiely medzi odbornou činnosťou vykonávanou podľa právnych predpisov v domovskom členskom štáte a regulovaným povolaním v hostiteľskom členskom štáte ako také sú také veľké, že v skutočnosti by uplatnenie kompenzačných opatrení viedlo k tomu, že by sa od žiadateľa vyžadovalo ukončenie celého programu vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý sa vyžaduje v hostiteľskom členskom štáte, aby mali prístup k plne regulovanému povolaniu v hostiteľskom členskom štáte.

b) odborná činnosť sa objektívne môže oddeliť od ostatných činností patriacich pod regulované povolanie v hostiteľskom členskom štáte.

Na účely písmena b) sa činnosť považuje za oddeliteľnú, ak sa vykonáva ako nezávislá činnosť v domovskom členskom štáte.

2.       Čiastočný prístup sa môže zamietnuť, ak je jeho zamietnutie opodstatnené závažnými dôvodmi všeobecného záujmu, ako je verejné zdravie, tým by sa zabezpečilo dosiahnutie sledovaného cieľa a neprekročil by sa naozaj potrebný rámec.

3.       Žiadosti o usadenie v hostiteľskom členskom štáte sa preskúmajú v súlade s kapitolami I a IV hlavy III v prípade usadenia v hostiteľskom členskom štáte.

4.       Žiadosti o poskytovanie dočasných služieb v hostiteľskom členskom štáte týkajúce sa odborných činností, ktoré majú dôsledky na verejné zdravie a verejnú bezpečnosť, sa preskúmajú v súlade s hlavou II.

5.       Odchylne od článku 7 ods. 4 šiesteho pododseku a článku 52 ods. 1 sa po udelení čiastočného prístupu odborná činnosť vykonáva pod profesijným titulom domovského členského štátu.

-------------

(*) Ú. v. EÚ [nariadenie o IMI]

(**) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(***) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1“.

(6) Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

(a) V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) ak sa poskytovateľ služieb presťahuje, ak vykonával toto povolanie v jednom alebo niekoľkých členských štátoch najmenej dva roky počas desiatich rokov predchádzajúcich poskytovaniu služieb, ak toto povolanie nie je v členskom štáte usadenia regulované.

Na účely písmena b) prvého pododseku sa podmienka vyžadujúca dva roky vykonávania činnosti neuplatňuje v niektorom z týchto prípadov:

a) povolanie alebo vzdelanie a odborná príprava, ktoré k tomuto povolaniu vedú, sú regulované;

b) poskytovateľ služieb sprevádza príjemcu služieb pod podmienkou, že príjemca služieb má obvyklý pobyt v členskom štáte usadenia poskytovateľa služieb a povolanie nie je zaradené do zoznamu uvedeného v článku 7 ods. 4.

(b) Dopĺňa sa tento odsek 4:

„4. V prípade notárov je vyhotovovanie verejných listín a ostatné činnosti overovania, ktoré si vyžadujú pečať hostiteľského členského štátu, vylúčené z poskytovania služieb.“.

(7) Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:

i) Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) pre povolania v oblasti bezpečnosti a v zdravotníctve, kde členský štát vyžaduje od svojich štátnych príslušníkov doklad o tom, že im nebol pozastavený výkon povolania, ani dočasne ani s konečnou platnosťou, a že neboli odsúdení za spáchanie trestného činu“.

ii) Dopĺňa sa toto písmeno f):

„f) v prípade dokladu o formálnej kvalifikácii uvedenom v článku 21 ods. 1 a v prípade osvedčení o nadobudnutých právach uvedených v článkoch 23, 26, 27, 30, 33, 33a, 37, 39 a 43, doklad potvrdzujúci znalosť jazyka hostiteľského členského štátu“.

(b) Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Vyhlásenie poskytovateľa služieb je platné na celom území príslušného členského štátu.“.

(c) Odsek 4 sa nahrádza takto:

"4. Pre prvé poskytovanie služieb v prípade regulovaných povolaní, ktoré majú dôsledky na verejné zdravie alebo bezpečnosť, na ktoré sa nevzťahuje automatické uznávanie podľa hlavy III kapitoly II alebo III, príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže pred prvým poskytnutím služieb skontrolovať odbornú kvalifikáciu poskytovateľa služieb. Takáto predchádzajúca kontrola je možná len vtedy, ak je jej účelom zabrániť závažnému poškodeniu zdravia alebo bezpečnosti príjemcu týchto služieb v dôsledku nedostatočnej odbornej kvalifikácie poskytovateľa služieb a ak nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na tento účel.

Členské štáty oznámia Komisii zoznam povolaní, pre ktoré je nevyhnutná predchádzajúca kontrola kvalifikácií, aby sa predišlo vážnemu poškodeniu zdravia alebo bezpečnosti príjemcu služieb podľa ich vnútroštátnych zákonov a právnych predpisov. Členské štáty poskytnú Komisii osobitné odôvodnenie zahrnutia každého z týchto povolaní do zoznamu.

Najneskôr do jedného mesiaca od prijatia vyhlásenia a sprievodných dokladov príslušný orgán informuje poskytovateľa služieb buď o svojom rozhodnutí nekontrolovať jeho kvalifikáciu, alebo o výsledku takejto kontroly. V prípade problému, ktorý by mal za následok oneskorenie, príslušný orgán v priebehu prvého mesiaca informuje poskytovateľa služieb o dôvode oneskorenia. Problém sa má vyriešiť do jedného mesiaca po oznámení a rozhodnutie sa dokončí v priebehu druhého mesiaca po vyriešení problému.

Ak existuje podstatný rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou poskytovateľa služieb a odbornou prípravou, ktorú vyžaduje hostiteľský členský štát, a tento rozdiel je taký, že by to mohlo byť škodlivé pre verejné zdravie alebo bezpečnosť, a keď tento rozdiel nemôže kompenzovať odborná prax alebo celoživotné vzdelávanie poskytovateľa služieb, hostiteľský členský štát umožní poskytovateľovi služieb preukázať, najmä formou skúšky spôsobilosti, že získal chýbajúce vedomosti alebo chýbajúcu kvalifikáciu. V každom prípade musí byť možné poskytovať služby do jedného mesiaca po prijatí rozhodnutia podľa tretieho pododseku.

Ak príslušný orgán nezareaguje v lehotách uvedených v treťom a štvrtom pododseku, služby sa môžu poskytovať.

V prípade, že sa kvalifikácia overila podľa prvého až piateho pododseku, služby sa poskytujú na základe profesijného titulu hostiteľského členského štátu.“.

(8) V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu v prípade pochybností požiadať príslušné orgány členského štátu usadenia o poskytnutie všetkých informácií týkajúcich sa zákonnosti usadenia poskytovateľa služieb a jeho bezúhonnosti, ako aj neexistencie akýchkoľvek disciplinárnych alebo trestnoprávnych sankcií súvisiacich s povolaním. V prípade kontroly kvalifikácie môžu príslušné orgány hostiteľského členského štátu požiadať príslušné orgány členského štátu usadenia o informácie o odbornej príprave poskytovateľa služieb, keď sú potrebné na posúdenie podstatných rozdielov, ktoré by mohli byť škodlivé pre verejné zdravie alebo bezpečnosť. Príslušné orgány členského štátu usadenia poskytnú tieto informácie v súlade s článkom 56.“.

(9) Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Úvodná veta prvého pododseku sa nahrádza touto vetou:

„Na účely uplatňovania článku 13 a článku 14 ods. 6 sú odborné kvalifikácie zoskupené do nižšie uvedených úrovní:“.

(b) V písmene c) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) regulovaného vzdelávania a odbornej prípravy alebo, v prípade regulovaných povolaní, odbornej prípravy s osobitnou štruktúrou, so spôsobilosťou nad rámec toho, čo je stanovené na úrovni b, rovnocennej úrovni odbornej prípravy uvedenej v bode i), ak táto odborná príprava poskytuje porovnateľný odborný štandard a pripravuje účastníka odbornej prípravy na porovnateľnú úroveň zodpovedností a funkcií pod podmienkou, že k diplomu je priložené osvedčenie domovského členského štátu;“.

(c) písmená d) a e) sa nahrádzajú takto:

„d) diplom potvrdzujúci úspešné ukončenie odbornej prípravy na úrovni vyššieho odborného vzdelania trvajúcej najmenej tri roky a najviac štyri roky alebo rovnocenného časového obdobia na čiastočnom základe, alebo rovnocenný počet kreditov európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), ak sa uplatňuje v domovskom členskom štáte, na univerzite alebo v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania alebo v inej inštitúcii, ktorá poskytuje rovnocennú úroveň vzdelávania a odbornej prípravy a, kde to prichádza do úvahy, že úspešne ukončil odbornú prípravu, ktorá sa vyžaduje okrem tejto odbornej prípravy po štúdiu na úrovni vyššieho odborného vzdelania;

e) diplom, ktorý potvrdzuje, že držiteľ úspešne ukončil vyššie odborné vzdelanie trvajúce viac ako štyri roky alebo rovnocenné časové obdobie na čiastočnom základe alebo rovnocenný počet kreditov európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), ak sa uplatňuje v domovskom členskom štáte, na univerzite alebo inštitúcii vysokoškolského vzdelávania alebo inej inštitúcii rovnocennej úrovne, a v prípade potreby, že úspešne ukončil odbornú prípravu požadovanú po štúdiu na úrovni vyššieho odborného vzdelania.“.

(d) Druhý odsek sa vypúšťa.

(10) V článku 12 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Každý doklad o formálnej kvalifikácii alebo každá skupina dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré vydal príslušný orgán členského štátu, ktorým sa potvrdzuje úspešné ukončenie odbornej prípravy v Únii, v rámci formálnych programov denného alebo externého štúdia alebo mimo rámca formálnych programov denného alebo externého štúdia, ktoré tento členský štát uznal ako rovnocennú prípravu a ktorá poskytuje svojmu držiteľovi tie isté práva na prístup k povolaniu alebo na výkon povolania alebo pripravuje na výkon tohto povolania, sa považuje za doklad o formálnej kvalifikácii druhu uvedeného v článku 11, vrátane príslušnej úrovne.“

(11) Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Podmienky uznávania

1. Ak je prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania v hostiteľskom členskom štáte podmienený držaním osobitnej odbornej kvalifikácie, príslušný orgán tohto členského štátu povolí prístup k tomuto povolaniu alebo výkon tohto povolania za tých istých podmienok, aké sa vzťahujú na jeho štátnych príslušníkov, a to žiadateľom, ktorí sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii podľa článku 11, ktorý vyžaduje iný členský štát na získanie prístupu a výkon tohto povolania na svojom území.

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo doklady o formálnej kvalifikácii vydáva príslušný orgán členského štátu určený podľa legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení tohto členského štátu.

2. Prístup k povolaniu alebo výkon povolania uvedený v odseku 1 sa umožní aj žiadateľom, ktorí sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii podľa článku 11 vydaného iným členským štátom, ktorý toto povolanie nereguluje.

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti a doklady o formálnej kvalifikácii spĺňajú tieto podmienky:

a) sú vydané príslušným orgánom členského štátu určeným podľa legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení tohto členského štátu;

b) potvrdzujú, že ich držiteľ je pripravený na výkon príslušného povolania.

3. V prípade osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo osvedčenia potvrdzujúceho regulované vzdelávanie a odbornú prípravu alebo odbornú prípravu s osobitnou štruktúrou podľa článku 11 písm. c) bod i) hostiteľský členský akceptuje úroveň osvedčenú alebo potvrdenú domovským členským štátom.

4.       Odchylne od odsekov 1 a 2 tohto článku príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže odmietnuť prístup k povolaniu a jeho vykonávanie držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti, keď je národná kvalifikácia, ktorá sa vyžaduje na výkon povolania na jeho území, zaradená do písmena d) alebo e) článku 11.“.

(12) Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Článok 13 nebráni hostiteľskému členskému štátu, aby od žiadateľa požadoval ukončenie adaptačného obdobia až tri roky, alebo aby zložil skúšku spôsobilosti, ak odborná príprava, ktorú žiadateľ absolvoval, zahŕňa podstatne odlišné záležitosti pokiaľ ide o odborné činnosti ako tie, ktoré zahŕňa odborná príprava v hostiteľskom členskom štáte.“

(b) V odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Ak sa Komisia domnieva, že výnimka uvedená v druhom pododseku je nevhodná alebo nie je v súlade s právom Únie, do šiestich mesiacov od prijatia všetkých potrebných informácií prijme vykonávacie rozhodnutie, v ktorom požiada príslušný členský štát, aby neprijal toto plánované opatrenie. Ak Komisia vo vyššie uvedenej lehote neodpovie, výnimka sa môže uplatniť.“.

(c) Do článku 3 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Pre profesiu notára hostiteľský členský štát môže pri určovaní kompenzačného opatrenia zobrať do úvahy špecifické činnosti tohto povolania na jeho území, najmä pokiaľ ide o právny predpis, ktorý sa má uplatniť.“.

(d) Odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„4. Na účely uplatňovania odsekov 1 a 5 „podstatne odlišné záležitosti“ sú záležitosti, ktorých znalosť je podstatná pre výkon povolania a v prípade ktorých odborná príprava, ktorú migrant absolvoval, vzhľadom na jej trvanie alebo obsah vykazuje značné rozdiely oproti odbornej príprave, ktorú vyžaduje hostiteľský členský štát.

5. Odsek 1 sa uplatňuje s náležitým zohľadnením zásady proporcionality. Najmä ak má hostiteľský členský štát v úmysle vyžadovať od žiadateľa absolvovanie adaptačného obdobia alebo zloženie skúšky spôsobilosti, musí sa najprv uistiť, či znalosti, zručnosti a spôsobilosti, ktoré žiadateľ získal počas svojej odbornej praxe a celoživotného vzdelávania v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, sú takej povahy, aby úplne alebo čiastočne pokryli podstatne odlišné záležitosti uvedené v odseku 4.“.

(e) Pridávajú sa tieto nové odseky 6 a 7:

„6. Rozhodnutie ukladajúce adaptačné obdobie alebo skúšku spôsobilosti musí byť riadne odôvodnené. Konkrétne, má obsahovať toto odôvodnenie:

a) uvedie úroveň kvalifikácie požadovanú v hostiteľskom členskom štáte a úroveň kvalifikácie, ktorú má žiadateľ v súlade s klasifikáciou uvedenou v článku 11;

b) uvedie predmet alebo predmety, pri ktorých sa zistili značné rozdiely;

c) vysvetlí podstatné rozdiely, pokiaľ ide o obsah;

d) vysvetlí, prečo v dôsledku týchto podstatných rozdielov žiadateľ nemôže uspokojivo vykonávať svoje povolanie na území hostiteľského členského štátu;

e) vysvetlí, prečo tieto podstatné rozdiely nemôžu kompenzovať znalosti, zručnosti a spôsobilosti, ktoré žiadatelia získali počas odbornej praxe a celoživotného vzdelávania.

7. Skúška spôsobilosti uvedená v odseku 1 sa organizuje aspoň dvakrát do roka a žiadatelia sú oprávnení zopakovať skúšku aspoň raz, keď skúšku prvýkrát nespravia.“.

(13) Článok 15 sa vypúšťa.

(14) Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Prispôsobenie zoznamov činností v prílohe IV

Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia zoznamov činností uvedených v prílohe IV, ktoré podliehajú uznaniu odbornej praxe podľa článku 16 na účely aktualizácie alebo vyjasnenia nomenklatúry za predpokladu, že tieto zmeny nezúžia rozsah činnosti týkajúcich sa jednotlivých kategórií.“.

(15) Odseky 4, 6 a 7 článku 21 sa vypúšťajú.

(16) Vkladá sa tento článok 21a:

„Článok 21a

Postup oznamovania

1. Každý členský štát informuje Komisiu o legislatívnych, regulačných alebo správnych opatreniach, ktoré prijal v súvislosti s vydávaním dokladov o formálnej kvalifikácii v oblasti upravenej v tejto kapitole.

V prípade dokladov o formálnej kvalifikácii uvedených v oddiele 8, sa oznámenie podľa prvého pododseku adresuje aj ostatným členským štátom.

2. K oznámeniu uvedenému v odseku 1 sa priloží správa preukazujúca súlad oznamovaných dokladov o formálnej kvalifikácii s príslušnými požiadavkami tejto smernice. Správu vydá príslušný orgán alebo orgán, ktorý bol určený členským štátom a ktorý je spôsobilý posúdiť súlad dokladov o formálnej kvalifikácii s touto smernicou.

3. Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty s cieľom upraviť body 5.1.1 až 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2, 5.6.2 a 5.7.1 prílohy V uvedením zoznamu a aktualizovaním titulov prijatých členskými štátmi ako dôkazu o formálnej kvalifikácii a v prípade potreby s uvedením orgánu, ktorý vydáva doklady o formálnej kvalifikácii, osvedčenia, ktoré sú k nim priložené, a zodpovedajúci profesijný titul.

4. Keď sa Komisia domnieva, že oznámené akty uvedené v odseku 1 nie sú v súlade s touto smernicou, prijme vykonávacie rozhodnutie o nesúlade do šiestich mesiacov od prijatia všetkých potrebných informácií.“.

(17) V článku 22 sa dopĺňa tento druhý odsek:

„Na účely písmena b) prvého odseku príslušné orgány členských štátov predložia Komisii a ostatným členským štátom [vložiť dátum – deň po dni uvedenom v prvom pododseku odseku 1 článku 3] a potom každých päť rokov verejne dostupné správy o postupoch ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy lekárov, lekárov špecialistov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, zubných lekárov, špecializovaných zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek a farmaceutov.“.

(18) Článok 24 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Základná lekárska odborná príprava pozostáva najmenej z päťročného štúdia, ktoré môže byť vyjadrené aj ako ekvivalent kreditov ECTS a pozostáva minimálne z 5 500 hodín teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorú poskytuje univerzita alebo sa poskytuje pod dohľadom univerzity.

Pre osoby, ktoré začali štúdium pred 1. januárom 1972, môže sa kurz odbornej prípravy uvedený v prvom pododseku skladať zo šiestich mesiacov dennej praktickej odbornej prípravy na úrovni univerzity pod dohľadom príslušných orgánov.“.

b)       Dopĺňa sa tento odsek 4:

Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty na vymedzenie:

a) primeranosti poznatkov o vedeckých odboroch uvedených v písmene a) odseku 3 v súlade s vedecko-technickým pokrokom a potrebných spôsobilosti, ktoré by mali byť s týmito znalosťami spojené;

b) úrovne primeranosti pochopenia položiek uvedených v písmene b) odseku 3 a spôsobilostí potrebných na účely ich pochopenia v súlade s vedeckým pokrokom a vývojom v oblasti vzdelávania v členských štátoch;

c) primeranosti poznatkov o klinických disciplínach a praktikách uvedených v písmene c) odseku 3 a potrebných spôsobilosti, ku ktorým by takéto znalosti mali viesť so zreteľom na vedecko-technický pokrok;

d) vhodných klinických skúseností uvedených v písmene d) odseku 3 a potrebných spôsobilostí potrebných, ktoré by takéto súvislosti mali so sebou prinášať so zreteľom na vedecko-technický pokrok, ako aj vývoj v oblasti vzdelávania v členských štátoch.

(19) Článok 25 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Prijatie na špecializovanú lekársku odbornú prípravu je podmienené ukončením a nostrifikáciou základnej lekárskej odbornej prípravy uvedenej v článku 24 ods. 2, v kurze, počas ktorého účastník odbornej prípravy získal príslušné znalosti základnej medicíny.“.

(b) Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť čiastočné výnimky z častí špecializovanej lekárskej odbornej prípravy, ak sa táto časť odbornej prípravy už absolvovala počas absolvovania iného programu špecializovanej odbornej prípravy, ktorý je uvedený v bode 5.1.3 prílohy V a za predpokladu, že daný odborník už získal predchádzajúcu odbornú kvalifikáciu v tomto členskom štáte. Členské štáty zabezpečia, aby udelená výnimka nepredstavovala viac ako jednu tretinu minimálneho trvania kurzov lekárskej odbornej prípravy špecialistov ako je uvedené v bode 5.1.3 prílohy V.

Každý členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom svoje príslušné vnútroštátne právne predpisy spolu s podrobným odôvodnením týchto čiastočných výnimiek.“.

(c) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia minimálnej dĺžky trvania odbornej prípravy uvedené v bode 5.1.3 prílohy V vedecko-technickému pokroku.“

(20) V článku 26 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa zaradenia nových lekárskych špecializácií spoločných aspoň pre jednu tretinu členských štátov do bodu 5.1.3 prílohy V na účely aktualizácie tejto smernice v zmysle zmien vnútroštátnych právnych predpisov.“.

(21) V článku 28 sa prvý odsek nahrádza takto:

„1. Prijatie na osobitnú odbornú prípravu v rámci všeobecnej lekárskej praxe je podmienené ukončením a nostrifikáciou základného programu lekárskej odbornej prípravy uvedeného v článku 24 ods. 2.“.

(22) Článok 31 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Prijatie sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť na odbornú prípravu je podmienené ukončením dvanásťročného všeobecného vzdelania potvrdeným diplomom, osvedčením alebo iným dokladom, ktorý vydali príslušné orgány alebo úrady v členskom štáte alebo osvedčením potvrdzujúcim úspešné zloženie prijímacej skúšky do školy ošetrovateliek na rovnocennej úrovni.“.

(b) V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa zmien a doplnenia zoznamu uvedeného v bode 5.2.1 prílohy V na účely jeho prispôsobenia pokroku v oblasti vzdelávania a vedecko-technickému pokroku.“.

(c) V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť predstavuje najmenej tri roky štúdia alebo 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy, z čoho teoretická odborná príprava predstavuje aspoň jednu tretinu a klinická odborná príprava predstavuje aspoň jednu polovicu trvania odbornej prípravy. Členské štáty môžu udeliť čiastočné výnimky osobám, ktoré získali časť odbornej prípravy v kurzoch, ktoré sú aspoň na rovnocennej úrovni.“.

d)       Dopĺňa sa tento odsek 7:

„Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty na vymedzenie:

a)       primeranej znalosti vedeckých odborov všeobecnej ošetrovateľskej starostlivosti, ako je uvedené v odseku 6 písm. a) v súlade s vedecko-technickým pokrokom, ako aj potrebných spôsobilostí, ktoré by mali byť s týmito znalosťami spojené zo zreteľom na vedecko-technologický pokrok, ako aj najnovší vývoj v oblasti vzdelávania;

b)       úrovne primeranosti pochopenia položiek uvedených v odseku 6 písm. a) a potrebných spôsobilostí vyplývajúcich z ich pochopenia v súlade s vedecko-technickým pokrokom a najnovším vývojom v oblasti vzdelávania;

c)       úrovne primeranosti znalostí o položkách uvedených v odseku 6 písm. b) a potrebných spôsobilostí vyplývajúcich z týchto znalostí v súlade s vedeckým pokrokom a najnovším vývojom v oblasti vzdelávania;

d)       úrovne klinických skúseností uvedených v odseku 6 písm. c) a potrebných spôsobilostí vyplývajúcich z primeraných klinických skúseností v súlade s vedecko-technickým pokrokom a najnovším vývojom v oblasti vzdelávania.“.

(23) Článok 33 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Členské štáty automaticky uznajú tie kvalifikácie sestier všeobecnej starostlivosti, kde žiadateľka začala odbornú prípravu pred [vložte dátum – nadobudnutia účinnosti zmenenej a doplnenej smernice] a na prijatie sa vyžadovalo desať rokov všeobecného vzdelania alebo rovnocenná úroveň, ale kvalifikácia je inak v súlade so všetkými požiadavkami na odbornú prípravu uvedenú v článku 31.“.

(b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

"3. „Členské štáty uznávajú doklad o formálnej kvalifikácii sestry vydaný v Poľsku sestrám, ktoré ukončili odbornú prípravu pred 1. májom 2004, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 31, potvrdený bakalárskym diplomom získaným na základe osobitného rozširujúceho programu uvedeného v článku 11 zákona o zmenách a doplneniach zákona zo dňa 20. apríla 2004 o povolaní sestry a pôrodnej asistentky a niektorých ďalších právnych aktov (Úradný vestník Poľskej republiky z 30. apríla 2004, č. 92, položka 885) a nariadenia ministra zdravotníctva z 12. apríla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra zdravotníctva z 11. mája 2004 o podrobných podmienkach poskytovania štúdia sestrám a pôrodným asistentkám, ktoré majú maturitné vysvedčenie zo strednej školy a ukončili lekárske lýceum a strednú zdravotnícku školu v odbore sestra a pôrodná asistentka (Úradný vestník Poľskej republiky z 21. apríla 2010, č. 65, položka 420) na účely overenia, že príslušná osoba má znalosti a kvalifikáciu na úrovni porovnateľnej so sestrami s kvalifikáciou, ktorá je v prípade Poľska vymedzená v bode 5.2.2 prílohy V.“.

(24) Článok 34 sa mení a dopĺňa takto:

(a) V odseku 2 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„Základná odborná príprava zubného lekára zahŕňa spolu najmenej päť rokov denného teoretického a praktického štúdia, ktoré môže byť vyjadrené aj ako ekvivalent kreditov ECTS, ktorého súčasťou je aspoň program uvedený v prílohe V bod 5.3.1, a poskytuje sa na univerzite, vo vysokoškolskej inštitúcii poskytujúcej odbornú prípravu, ktorej úroveň sa uznáva ako rovnocenná alebo pod dohľadom univerzity.

Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa úprav zoznamu uvedeného v bode 5.3.1 prílohy V na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.“.

b)       Dopĺňa sa tento odsek 4:

„Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty na vymedzenie:

a)       primeranosti poznatkov o vednom odbore stomatológia a úrovne porozumenia vedeckých metód, ako sú uvedené v odseku 3 písm. a), a potrebných spôsobilostí vyplývajúcich z tejto úrovne poznatkov a porozumenia v súlade s vedecko-technickým pokrokom a najnovším vývojom v oblasti vzdelávania;

b)       primeranosť poznatkov o položkách uvedených v odseku 3 písm. b) a potrebných spôsobilostí vyplývajúcich z tejto úrovne poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom a najnovším vývojom v oblasti vzdelávania;

c)       primeranosti poznatkov o položkách uvedených v odseku 3 písm. c) a potrebných spôsobilostí vyplývajúcich z tejto úrovne poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

d)       primeranosti poznatkov o klinických disciplínach a metódach, ako sú uvedené v odseku 3 písm. d a potrebných spôsobilostí vyplývajúcich z tejto úrovne poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

e) vhodnosti klinických skúseností, ako sú uvedené v odseku 3 písm. e) v súlade s najnovším vývojom v oblasti vzdelávania.“.

(25) Článok 35 sa mení a dopĺňa takto:

(a) V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Denné kurzy špecializovaného zubného lekárstva trvajú najmenej tri roky, ktoré môžu byť vyjadrené aj ako ekvivalent kreditov podľa ECTS, a sú pod dohľadom príslušných úradov alebo orgánov. Ich súčasťou je osobná účasť na odbornej príprave zubných lekárov zameranej na ich špecializáciu v príslušnej činnosti a zodpovedností príslušného zariadenia.“.

(b) V odseku 2 sa vypúšťa sa tretí pododsek.

(c) Dopĺňa sa tento odsek 4:

„4. Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa úprav minimálnej dĺžky trvania uvedenej v odseku 2 na účely jej prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa zaradenia nových špecializácií zubného lekárstva spoločných aspoň pre jednu tretinu členských štátov do bodu 5.3.3 prílohy V na účely aktualizácie tejto smernice v zmysle zmien vnútroštátnych právnych predpisov.“.

(26) Článok 38 sa mení a dopĺňa takto:

a)       V odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádza takto:

„Odborná príprava veterinárnych lekárov pozostáva celkom najmenej z piatich rokov denného teoretického a praktického štúdia, ktoré môžu byť vyjadrené aj ako ekvivalent kreditov ECTS, na univerzite alebo vo vysokoškolskej inštitúcii poskytujúcej odbornú prípravu, ktorej úroveň sa uznáva za rovnocennú, alebo pod dohľadom univerzity, ktorá zahŕňa aspoň študijný program uvedený v prílohe V bode 5.4.1.

Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa úprav zoznamu uvedeného v bode 5.4.1 prílohy V na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.“.

b)       Dopĺňa sa tento odsek 4:

„Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty na vymedzenie:

a)       primeranosti poznatkov o vedných odboroch, ako sú uvedené v odseku 3 písm. a) a potrebných spôsobilostí vyplývajúcich z tejto úrovne poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

b)       primeranosti poznatkov o stavbe a funkciách zdravých zvierat, ako sú uvedené v odseku 3 písm. b) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

c)       primeranosti poznatkov o správaní, ochrane a chorobách zvierat, ako sú uvedené v odsekoch 3 písm. c) a d) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

d)       primeranosti poznatkov o preventívnej medicíne, ako sú uvedené v odseku 3 písm. e) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

(l)       primeranosti poznatkov o položkách uvedených v odseku 3 písm. f) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

f)        primeranosti poznatkov o klinických a iných praktických skúsenostiach, ako sú uvedené v odseku 3 písm. h) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s nedávnym vývojom v oblasti vzdelávania.“.

(27) Článok 40 sa mení a dopĺňa takto:

(a) V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa zmien a doplnení zoznamu uvedeného v bode 5.5.1 prílohy V na účely jeho prispôsobenia pokroku v oblasti vzdelávania a vedecko-technickému pokroku.“.

(b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Prístup k odbornej príprave pôrodnej asistentky je podmienený jednou z týchto podmienok:

a) ukončením aspoň dvanásťročného všeobecného vzdelania alebo osvedčením potvrdzujúcim úspešné zloženie prijímacej skúšky alebo rovnocennej úrovne pre prejatie do školy pôrodných asistentiek pre smer I;

b) držba dokladu o formálnej kvalifikácii sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivosť podľa bodu 5.2.2 prílohy V pre smer II.“.

c)       Dopĺňa sa tento odsek 4:

Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty na vymedzenie:

a)       primeranosti poznatkov o vedeckých odboroch, na ktorých je založená činnosť pôrodných asistentiek, ako sú uvedené v odseku 3 písm. a) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

b)       úrovne poznatkov o položkách uvedených v odseku 3 písm. c) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

c)       primeranosti klinických skúseností, ako sú uvedené v odseku 3 písm. d) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s nedávnymi reformami v oblasti vzdelávania, ako aj vedecko-technickým pokrokom;

d)       primeranosti pochopenia odbornej prípravy zdravotníckeho personálu a skúseností zo spolupráce s týmto personálom, ako sú uvedené v odseku 3 písm. e) a potrebných spôsobilostí vyplývajúcich z tejto úrovne pochopenia v súlade s nedávnymi reformami v oblasti vzdelávania, ako aj vedecko-technickým pokrokom.“.

(28) V článku 41 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Doklad o formálnej kvalifikácii pôrodnej asistentky uvedený v prílohe V bode 5.5.2 podlieha automatickému uznávaniu podľa článku 21, pokiaľ je splnené jedno z týchto kritérií:

a) aspoň trojročná denná odborná príprava pôrodnej asistentky;

b) aspoň dvojročná denná odborná príprava pôrodnej asistentky alebo odborná príprava trvajúca aspoň 3 600 hodín, podmienená držbou dokladu o formálnej kvalifikácii sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivosť podľa prílohy V bodu 5.2.2;

c) aspoň 18 mesiacov odbornej prípravy pôrodnej asistentky pozostávajúcej aspoň z 3 000 hodín, podmienenej držbou dokladu o formálnej kvalifikácii sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivosť podľa prílohy V bodu 5.2.2 s následnou ročnou odbornou praxou, na ktorú bolo vydané osvedčenie v súlade s odsekom 2.“.

(29) V článku 43 sa vkladá tento odsek 1a:

„1a. Pokiaľ ide o doklad o formálnej kvalifikácii pôrodných asistentiek členské štáty automaticky uznajú tie kvalifikácie, kde žiadateľka začala odbornú prípravu pred [vložte dátum – nadobudnutia účinnosti zmenenej a doplnenej smernice] a na prijatie na túto odbornú prípravu sa vyžadovalo desať rokov všeobecného vzdelania pre spôsob I alebo rovnocenná úroveň, alebo ukončenie desaťročnej odbornej prípravy sestier v oblasti všeobecnej starostlivosti alebo rovnocenná požiadavka na prijatie pred začatím odbornej prípravy pre smer II.“.

(30) Článok 44 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Odsek 2 sa nahrádza takto:

“2. Doklad o formálnej kvalifikácii farmaceuta potvrdzuje odbornú prípravu trvajúcu najmenej päť rokov, ktorá sa môže vyjadriť aj ako ekvivalent kreditov ECTS vrátane najmenej:

a) štyroch rokov dennej teoretickej a praktickej odbornej prípravy na univerzite alebo vo vysokoškolskej inštitúcii, ktorej úroveň sa uznáva za rovnocennú, alebo pod dohľadom univerzity;

b) šesťmesačnej stáže v lekárni otvorenej pre verejnosť alebo v nemocnici pod dohľadom farmaceutického oddelenia tejto nemocnice po skončení teoretickej a praktickej odbornej prípravy.

Cyklus odbornej prípravy v tohto odseku zahŕňa aspoň program opísaný v bode 5.6.1 prílohy V. Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa zmien a doplnení zoznamu uvedeného v bode 5.6.1 prílohy V na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Zmeny a doplnenia uvedené v druhom pododseku si nesmú v žiadnom členskom štáte vyžiadať žiadne zmeny a doplnenia existujúcich legislatívnych zásad týkajúcich sa štruktúry povolaní pokiaľ ide o odbornú prípravu a podmienky prístupu fyzických osôb.“.

b)       Dopĺňa sa tento odsek 4:

„Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty na vymedzenie:

a)       primeranosti poznatkov o liekoch a látkach používaných pri výrobe liekov, ako sú uvedené v odseku 3 písm. a) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

b)       primeranosti poznatkov o položkách uvedených v odseku 3 písm. b) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

c)       primeranosti poznatkov o položkách uvedených v odseku 3 písm. c) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

d)       primeranosti poznatkov o hodnotení vedeckých údajov, ako sú uvedené v odseku 3 písm. d), a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom.“.

(31) V odseku 2 článku 45 sa dopĺňa toto písmeno h):

„h) správa o nežiaducich účinkoch farmaceutických výrobkov pre príslušné orgány.“.

(32) Článok 46 sa nahrádza takto:

„Článok 46

Odborná príprava architektov

1. Odborná príprava architektov musí trvať aspoň šesť rokov, ktoré sa môžu vyjadriť aj ako ekvivalent kreditov ECTS. Odborná príprava v členskom štáte pozostáva z niektorej z týchto možností:

a) aspoň zo štyroch rokov denného štúdia na univerzite alebo v porovnateľnej vzdelávacej inštitúcii vedúceho k úspešnému absolvovaniu skúšky na univerzitnej úrovni a aspoň dvoch rokov platenej stáže;

b) aspoň z piatich rokov denného štúdia na univerzite alebo v porovnateľnej vzdelávacej inštitúcii vedúceho k úspešnému absolvovaniu skúšky na univerzitnej úrovni a aspoň jedného roku platenej stáže.“

2. Štúdium, ktoré musí byť na univerzitnej úrovni a ktorého zásadnú časť tvorí architektúra, musí udržiavať rovnováhu medzi teoretickými a praktickými aspektmi odbornej prípravy architektov a musí zaručiť získanie týchto znalostí, zručností a spôsobilostí:

a) schopnosť vypracovávať architektonické projekty, ktoré spĺňajú estetické, aj technické požiadavky;

b) zodpovedajúce vedomosti z histórie a teórie architektúry a príbuzných umení, technológií a humanitných vied;

c) vedomosti o výtvarnom umení ako vplyve na kvalitu architektonického projektu;

d) primerané vedomosti o urbanistickom projektovaní, plánovaní a zručnostiach v procese plánovania;

e) chápanie vzťahu medzi ľuďmi a budovami a medzi budovami a ich prostredím a potreby vytvárať vzťah medzi budovami a priestormi medzi nimi a ľudskými potrebami a aspektmi;

f) chápanie povolania a úlohy architekta v spoločnosti, najmä pri príprave pokynov, v ktorých sa berú do úvahy sociálne faktory;

g) chápanie metód prieskumu a prípravy pokynov k projektovej dokumentácii;

h) chápanie konštrukčného projektovania, konštrukčných a inžinierskych problémov spojených s projektovaním budov;

i) primerané vedomosti o fyzikálnych problémoch, technológiách a o funkcii stavieb, aby boli zabezpečené komfortnými vnútornými podmienkami a ochranou pred vplyvmi počasia;

j) potrebné zručnosti pri projektovaní, aby sa splnili požiadavky používateľov stavieb v rámci obmedzení, ktoré sú určené cenovými faktormi a požiadavkami na stavby;

k) primerané vedomosti o priemyselných odvetviach, organizáciách, predpisoch a postupoch spojených s premietaním konceptov projektov do stavieb a s integrovaním plánov do všeobecného plánovania.

3. Platená stáž sa musí uskutočniť v členskom štáte pod dohľadom osoby poskytujúcej primerané záruky týkajúce sa schopnosti poskytnúť praktickú odbornú prípravu. Musí sa absolvovať po ukončení štúdia uvedeného v odseku 1. Ukončenie platenej stáže musí byť potvrdené osvedčením s priloženým dokladom o formálnej kvalifikácii.

4.       Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty na vymedzenie:

a)       primeranosti poznatkov o položkách, ako sú uvedené v odseku 2 písm. i) a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s technickým pokrokom a nedávnym vývojom v oblasti vzdelávania;

b)       potreby zručnosti pri projektovaní, ako sú uvedené v odseku 2 písm. j), a potrebných spôsobilostí, ktoré si vyžaduje táto úroveň poznatkov v súlade s technickým pokrokom a nedávnym vývojom v oblasti vzdelávania.“.

(33) Článok 47 sa nahrádza takto:

„Článok 47

Odchýlky od podmienok odbornej prípravy architektov

Odchylne od článku 46 sa uznáva, že článku 21 vyhovuje aj: odborná príprava ako súčasť schém sociálneho zlepšenia alebo externého univerzitného štúdia, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 46, potvrdená zložením skúšky z architektúry osobou, ktorá sedem alebo viac rokov pracovala v oblasti architektúry pod dohľadom architekta alebo architektonickej kancelárie. Táto skúška musí byť na univerzitnej úrovni a musí byť rovnocenná záverečnej skúške uvedenej v prvom pododseku článku 46 ods. 1.“.

(34) V článku 49 sa vkladá tento odsek 1a:

„1a. Odsek 1 sa uplatní aj na doklad o formálnej kvalifikácii architekta uvedený v prílohe V, keď sa odborná príprava začala pred [vložte dátum – dva roky po dátume uvedenom v článku 3 ods. 1 prvom pododseku].“.

(35) V hlave III sa vkladá táto kapitola IIIA:

„Kapitola IIIA

Automatické uznávanie na základe spoločných zásad odbornej prípravy

Článok 49a

Spoločný rámec odbornej prípravy

1. Na účely tohto článku sa vymedzuje „spoločný rámec odbornej prípravy“ ako spoločný súbor znalostí, zručností a spôsobilostí potrebných na vykonávanie určitého povolania. Na účely prístupu k takému povolaniu a na jeho výkon prikladá členský štát dokladom o kvalifikácii nadobudnutej na základe tohto rámca rovnaký účinok na svojom území ako dokladom o formálnej kvalifikácii, ktoré sám vydá pod podmienkou, že takýto rámec spĺňa kritériá stanovené v odseku 2. Tieto kritéria musia spĺňať špecifikácie uvedené v odseku 3.

2. Spoločný rámec pre odbornú prípravu musí spĺňať tieto podmienky:

(a) spoločný rámec pre odbornú prípravu umožňuje viacerým odborníkom pohybovať sa medzi členskými štátmi v porovnaní so všeobecným systémom uznávania dokladov o odbornej príprave uvedeným v kapitole I hlavy III;

(b) príslušné povolanie je už regulované aspoň v tretine všetkých členských štátov;

(c) spoločný súbor znalostí, zručností a spôsobilostí zahŕňa znalosti, zručnosti a spôsobilosti vymedzené v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy platných aspoň v jednej tretine všetkých členských štátov;

(d) znalosti, zručnosti a spôsobilosti takéhoto spoločného rámca pre odbornú prípadu sa týkajú úrovní európskeho kvalifikačného rámca, ktorý je vymedzený v prílohe II odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(*);

(e) na príslušné povolanie sa nevzťahuje žiadny iný spoločný rámec pre odbornú prípravu ani nie je zatiaľ regulované podľa kapitoly III hlavy III;

(f) spoločný rámec odbornej prípravy bol pripravený v rámci riadneho transparentného procesu za účasti zainteresovaných strán z členských štátov, v ktorých nie je toto povolanie regulované;

(g) spoločný rámec odbornej prípravy povoľuje štátnym príslušníkom z ktoréhokoľvek členského štátu, aby boli oprávnení nadobudnúť kvalifikáciu v tomto rámci bez toho, aby boli povinní byť členmi akejkoľvek profesijnej organizácie alebo aby boli v takej organizácii registrovaní.

3. Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty vymedzujúce spoločný súbor znalostí, zručností a spôsobilostí, ako aj kvalifikácií spoločného rámca pre odbornú prípravu.

4. Členské štáty oznámia Komisii profesijný titul, ktorý sa získa v spoločnom rámci odbornej prípravy uvedenom v odseku 3.

5. Členský štát môže požiadať o výnimku z uplatňovania spoločného rámca odbornej prípravy uvedeného v odseku 3 na svojom území, ak by bol inak povinný zaviesť na svojom území nové regulované povolanie, alebo ak by bolo potrebné zmeniť a doplniť existujúce základné domáce zásady týkajúce sa štruktúry povolaní, pokiaľ ide odbornú prípravu a podmienky prístupu k týmto povolaniam, alebo ak si členský štát neželá prepojiť vnútroštátny systém kvalifikácií s kvalifikáciami stanovenými v spoločnom rámci odbornej prípravy. Komisia môže prijať vykonávacie rozhodnutie na udelenie takejto výnimky príslušným členským štátom.

Článok 49b

Spoločné skúšky odbornej prípravy

1. Na účely tohto článku spoločná skúška odbornej prípravy znamená skúšku odbornej spôsobilosti na posúdenie schopnosti odborníka vykonávať povolanie vo všetkých členských štátoch, ktoré toto povolanie regulujú. Úspešné zloženie spoločnej skúšky z odbornej prípravy umožní prístup k príslušným odborným činnostiam a ich vykonávanie v členskom štáte za rovnakých podmienok, za akých ich vykonávajú držitelia odborných kvalifikácií nadobudnutých v tomto členskom štáte.

2. Spoločná skúška z odbornej prípravy musí spĺňať tieto podmienky:

(a) spoločná skúška z odbornej prípravy umožňuje viacerým odborníkom pohybovať sa medzi členskými štátmi v porovnaní so všeobecným systémom uznávania dokladov o odbornej príprave uvedeným v kapitole I hlavy III;

(b) príslušné povolanie je regulované aspoň v tretine všetkých členských štátov;

(c) spoločná skúška z odbornej prípravy bola pripravená v rámci riadneho transparentného procesu za účasti zainteresovaných strán z členských štátov, v ktorých nie je toto povolanie regulované;

(d) spoločná skúška z odbornej prípravy povoľuje štátnym príslušníkom z ktoréhokoľvek členského štátu zúčastniť sa na skúške a na praktickej organizácii tejto skúšky v členských štátoch bez toho, aby boli povinní byť členmi akejkoľvek profesijnej organizácie alebo aby boli v takej organizácii registrovaní.

3. Komisia je v súlade s článkom 58a splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú podmienok takejto spoločnej skúšky z odbornej prípravy.

-----------

(*) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.“.

(36) V článku 50 sa vkladá tento odsek 3a:

„3a V prípade odôvodnených pochybností môže hostiteľský členský štát vyžiadať od príslušných orgánov iného členského štátu potvrdenie o skutočnosti, že žiadateľovi nebol pozastavený výkon povolania ani mu nebol uložený zákaz výkonu povolania v dôsledku vážneho porušenia odborných povinností alebo odsúdenia za trestný čin súvisiaci s výkonom ktorejkoľvek z jeho odborných činností.“.

(37) V článku 52 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Členský štát nesmie vyhradiť používanie profesijného titulu držiteľom odbornej kvalifikácie, ak neoznámil Komisii a ostatným členským štátom združenie alebo organizáciu v súlade s článkom 3 ods. 2.“.

(38) V článku 53 sa dopĺňa tento druhý odsek:

„Členský štát zabezpečí, aby akékoľvek kontroly jazykových znalosti vykonával príslušný orgán po prijatí rozhodnutí uvedených v článku 4d, článku 7 ods. 4 a článku 51 ods. 3 a ak existujú vážne a konkrétne pochybnosti o dostatočných jazykových znalostiach odborníka v súvislosti s odbornými činnosťami, ktoré má táto osoba v úmysle vykonávať.

V prípade povolaní s dôsledkami na bezpečnosť pacientov môžu členské štáty udeliť príslušným orgánom právo vykonávať kontrolu jazykových znalostí pri všetkých príslušných povolaniach, ak si to výslovne vyžaduje vnútroštátny systém zdravotnej starostlivosti alebo v prípade samostatne zárobkovo činných odborníkov, ktorí nie sú členmi vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti, prostredníctvom vnútroštátnych organizácií zastupujúcich pacientov.

Každá kontrola jazykových znalostí je obmedzená na znalosť jedného z úradných jazykov členského štátu podľa výberu príslušnej osoby, je primeraná činnosti, ktorá sa má vykonávať a pre odborníka je bezplatná. Príslušná osoba sa proti takýmto kontrolám môže odvolať na vnútroštátnych súdoch.“.

(39) V hlave IV sa vkladá tento článok 55a:

„Článok 55a

Uznávanie platených stáží

Na účely umožnenia prístupu k regulovanému povolaniu domovský členský štát uzná platenú stáž vykonanú v inom členskom štáte a potvrdenú príslušným orgánom tohto členského štátu.“.

(40) Názov hlavy V sa nahrádza takto:

„Hlava V

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA A ZODPOVEDNOSŤ ZA IMPLEMENTÁCIU PRED OBČANMI“

(41) V článku 56 sa prvý pododsek odseku 2 nahrádza takto:

„Príslušné orgány hostiteľského a domovského členského štátu si vymieňajú informácie o disciplinárnom konaní alebo uložených trestnoprávnych sankciách alebo akýchkoľvek iných vážnych osobitných okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na výkon činností podľa tejto smernice, pričom rešpektujú právne predpisy o ochrane osobných údajov stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (*).

---------

(*) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.“.

(42) Vkladá sa tento článok 56a:

„Článok 56a

Výstražný mechanizmus

1.       Príslušné orgány členského štátu informujú príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov a Komisiu o totožnosti odborníka, ktorému vnútroštátne orgány alebo súdy zakázali, aj ak len dočasne, vykonávať na území daného členského štátu tieto odborné činnosti:

a) všeobecný lekár vykonávajúci všeobecnú lekársku prax, , ktorý má doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v bode 5.1.4 prílohy V;

b) špecializovaný lekár, ktorý má titul uvedený v bode 5.1.3 prílohy V;

c) sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, ktorá má doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v bode 5.2.2 prílohy V;

d) zubný lekár, ktorý má odbornú kvalifikáciu uvedenú v bode 5.3.2 prílohy V;

e) špecializovaný zubný lekár, ktorý má doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v bode 5.3.3 prílohy V;

f) veterinárny lekár, ktorý má doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v bode 5.4.2 prílohy V, pokiaľ o tom už príslušné orgány neoznámili podľa článku 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES(*);

g) pôrodná asistentka, ktorá má doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v bode 5.5.2 prílohy V;

h) farmaceut, ktorý má doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v bode 5.6.2 prílohy V;

i) držitelia osvedčení uvedených v bode 2 prílohy VII potvrdzujúcich, že držiteľ absolvoval odbornú prípravu spĺňajúcu minimálne požiadavky uvedené v článkoch 24, 25, 31, 34, 35, 38, 40 alebo 44, ale ktorá sa začala pred referenčnými dátumami kvalifikácií uvedenými v bodoch 5.1.3, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2 prílohy V;

j) držitelia osvedčení o nadobudnutých právach uvedených v článkoch 23, 27, 29, 33, 37 a 43.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa pošlú najneskôr do troch dní odo dňa prijatia rozhodnutia zakazujúceho príslušnému odborníkovi vykonávať odbornú činnosť.

2.       V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2006/123/ES, keď odborník usadený v členskom štáte vykonáva odbornú činnosť pod profesijným titulom iným, ako sú tituly uvedené v odseku 1 a v rámci tejto smernice, členský štát bezodkladne informuje ostatné príslušné členské štáty a Komisiu, len čo získa aktuálne poznatky o akomkoľvek konaní, osobitných aktoch alebo okolnostiach, ktoré sa týkajú takejto činnosti a ktoré by mohli spôsobiť vážne poškodenie zdravia alebo bezpečnosti osôb alebo životného prostredia v inom členskom štáte. Tieto informácie nesmú presahovať informácie nevyhnutne potrebné na identifikáciu príslušného odborníka a musia obsahovať odkaz na rozhodnutie príslušného orgánu zakazujúce tomuto odborníkovi výkon odborných činností. Iný členský štát môže požiadať o ďalšie informácie za podmienok uvedených v článkoch 8 a 56.

3.       Spracovanie osobných údajov na účely výmeny informácií podľa odsekov 1 a 2 sa vykonáva v súlade so smernicami 95/46/ES a 2002/58/ES. Spracovanie osobných údajov Komisiou sa vykonáva v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

4.       Členské štáty zabezpečia, aby sa odborníci, o ktorých sú zaslané výstrahy ostatným členským štátom, boli písomne informovaní o rozhodnutiach o výstrahách súčasne so zaslaním výstrahy ako takej, aby sa mohli odvolať na vnútroštátnych súdoch proti tomuto rozhodnutiu alebo požiadať o nápravu takýchto rozhodnutí a aby mali prístup k nápravným opatreniam v súvislosti s akoukoľvek škodou spôsobenou nepravdivými výstrahami zaslanými ostatným členským štátom a v takých prípadoch sa má toto rozhodnutie označiť tak, aby bolo jasné, že podlieha konaniu zo strany odborníka.

5.       Komisia prijme vykonávacie akty na uplatňovanie výstražného mechanizmu. Vykonávací akt má obsahovať aj ustanovenia o príslušných orgánoch oprávnených zasielať a/alebo prijímať výstrahy, o dopĺňaní týchto výstrah doplňujúcimi informáciami, o sťahovaní a ukončovaní výstrah a o opatreniach na zaistenie bezpečnosti spracovania a obdobiach uchovávania výstrah. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 58.

----------------

(*) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.“.

(43) Článok 57 sa nahrádza takto:

„Článok 57

Centrálny online prístup k informáciám

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa prostredníctvom miest jednotného kontaktu poskytovali online a pravidelne aktualizovali tieto informácie:

a) zoznam všetkých regulovaných povolaní v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) v členskom štáte obsahujúci kontaktné údaje príslušných orgánov pre každé regulované povolanie a asistenčné centrá uvedené v článku 57b;

b) zoznam povolaní, pre ktoré je k dispozícii európsky profesijný preukaz, fungovanie a príslušné orgány pre vydávanie preukazov;

c) zoznam všetkých povolaní, na ktoré členský štát vo svojich vnútroštátnych zákonoch a právnych predpisoch uplatňuje článok 7 ods. 4;

d) zoznam regulovaného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj odbornej prípravy s osobitnou štruktúrou uvedenou v článku 11 písm. c) bode ii);

e) všetky požiadavky, postupy a formality uvedené v tejto smernici pre každé povolanie regulované v danom členskom štáte vrátane všetkých súvisiacich poplatkov, ktoré majú platiť občania a doklady, ktoré majú predložiť občania;

f) ako sa odvolávať proti rozhodnutiam príslušných orgánov podľa vnútroštátnych zákonov a právnych predpisov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v odseku 1 poskytovali používateľom jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby boli ľahko prístupné na diaľku a elektronickými prostriedkami a aby sa priebežne aktualizovali.

3. Členské štáty zabezpečia, aby miesta jednotného kontaktu a príslušné orgány odpovedali na každú žiadosť o informácie adresovanú miestu jednotného kontaktu čo najrýchlejšie. Na tento účel môžu postúpiť takúto žiadosť o informácie aj asistenčným centrám uvedeným v článku 57b a informovať o tom príslušných občanov.

4. Členské štáty a Komisia prijmú doplňujúce opatrenia na zabezpečenie, aby miesta jednotného kontaktu sprístupňovali informácie stanovené v odseku 1 vo všetkých ostatných úradných jazykoch Únie. Nemá to vplyv na právne predpisy členských štátov o používaní jazykov na ich území.

5. Členské štáty spolupracujú medzi sebou a s Komisiou na účely vykonávania odsekov 1, 2 a 4.“.

(44) Vkladá sa tento článok 57a:

„Článok 57a

Postupy elektronickými prostriedkami

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky požiadavky, postupy a formality týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, dali ľahko uskutočniť na diaľku a elektronickými prostriedkami prostredníctvom miest jednotného kontaktu.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje na vykonanie skúšky spôsobilosti alebo na adaptačné obdobie v zmysle článku 14 ods. 1.

3. Keď je odôvodnené, aby na uskutočnenie postupov uvedených v odseku 1 členské štáty vyžadovali zaručené elektronické podpisy v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady(*) 1999/93/ES, členské štáty akceptujú elektronické podpisy v súlade s rozhodnutím Komisie 2006/767/ES(**) a stanovili technické opatrenia na spracovanie formátov zaručených elektronických podpisov vymedzených v rozhodnutí Komisie 2011/130/EÚ(***).

4. Všetky postupy sa uskutočnia v súlade s ustanoveniami smernice 2006/123/ES týkajúcimi sa miest jednotného kontaktu. Každá prípadná lehota, do ktorej majú členské štáty ukončiť postupy alebo splniť formality stanovené v tejto smernici, začína plynúť v okamihu podania žiadosti občanom v mieste jednotného kontaktu.

(*)     Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12.

(**)   Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2009, s. 36.

(***) Ú. v. EÚ L 53, 26.2.2011, s. 66.“.

(45) Vkladá sa tento článok 57b:

„Článok 57b

Asistenčné centrá

1. Každý členský štát určí najneskôr do [vložte dátum – koniec transpozičného obdobia] asistenčné centrum, ktoré má poskytovať občanom a centrám ostatných členských štátov pomoc týkajúcu sa uznávania odborných kvalifikácií stanovených v tejto smernici vrátane informácií o vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich tieto povolania a výkone týchto povolaní vrátane sociálnych právnych predpisov a v prípade potreby aj vrátane etických pravidiel.

2. Asistenčné centrá v hostiteľských členských štátoch pomáhajú občanom pri uplatňovaní práv, ktoré sú im udelené na základe tejto smernice, v prípade potreby v spolupráci s asistenčným centrom v domovskom členskom štáte a príslušnými orgánmi a miestami jednotného kontaktu v hostiteľskom členskom štáte.

3. Od každého príslušného orgánu v hostiteľskom členskom štáte sa vyžaduje, aby v plnom rozsahu spolupracoval s asistenčným centrom v hostiteľskom členskom štáte a poskytoval na požiadanie informácie o jednotlivých prípadoch asistenčným centrám v hostiteľských členských štátoch.

4. Asistenčné centrá na žiadosť Komisie informujú Komisiu o žiadostiach o informácie, na ktoré Komisia odpovie do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti.“.

(46) Článok 58 sa nahrádza takto:

„Článok 58

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre uznávanie odborných kvalifikácií. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak je uvedený odkaz na tento článok, uplatní sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“.

(47) Vkladá sa tento článok 58a:

„Článok 58a

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Právomoc prijímať delegované akty sa zveruje Komisii za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované právne akty uvedená v článku 3 ods. 2, článku 4a ods. 7, článku 4b ods. 2, článku 20, článku 21a ods. 3, článku 24 ods. 4, článku 25 ods. 5, článku 26 ods. 2, článku 31 ods. 2, článku 31 ods. 7, článku 34 ods. 2, článku 34 ods. 4, článku 35 ods. 4, článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 4, článku 40 ods. 1, článku 40 ods. 4, článku 44 ods. 2, článku 44 ods. 4, článku 46 ods. 4, článku 49a ods. 3 a článku 49b ods. 3 sa udeľuje Komisii na dobu neurčitú od [vložte dátum – nadobudnutia účinnosti zmenenej a doplnenej smernice].

3. Delegovanie právomocí uvedené v článku 3 ods. 2, článku 4a ods. 7, článku 4b ods. 2, článku 20, článku 21a ods. 3, článku 24 ods. 4, článku 25 ods. 5, článku 26 ods. 2, článku 31 ods. 2, článku 31 ods. 7, článku 34 ods. 2, článku 34 ods. 4, článku 35 ods. 4, článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 4, článku 40 ods. 1, článku 40 ods. 4, článku 44 ods. 2, článku 44 ods. 4, článku 46 ods. 4, článku 49a ods. 3 a článku 49b ods. 3 môže kedykoľvek zrušiť Európsky parlament alebo Rada. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4. Komisia ihneď po prijatí delegovaného právneho aktu o tom zároveň informuje Európsky parlament a Radu.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 4a ods. 7, článku 4b ods. 2, článku 20, článku 21a ods. 3, článku 24 ods. 4, článku 25 ods. 5, článku 26 ods. 2, článku 31 ods. 2, článku 31 ods. 7, článku 34 ods. 2, článku 34 ods. 4, článku 35 ods. 4, článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 4, článku 40 ods. 1, článku 40 ods. 4, článku 44 ods. 2, článku 44 ods. 4, článku 46 ods. 4, článku 49a ods. 3 a článku 49b ods. 3 nadobudne účinnosť len vtedy, ak do dvoch mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči nemu žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(48) Článok 59 sa nahrádza takto:

„Článok 59

Transparentnosť

1.       Členské štáty oznámia Komisii zoznam existujúcich regulovaných povolaní podľa ich vnútroštátneho práva do [vložte dátum – koniec transpozičnej lehoty]. Komisii bezodkladne oznámia aj každú zmenu tohto zoznamu regulovaných povolaní. Komisia vytvorí a vedie verejne dostupnú databázu týchto informácií.

2. Členské štáty preskúmajú, či sú požiadavky ich právnych systémov obmedzujúce prístup k povolaniu alebo jeho vykonávaniu držiteľmi osobitnej odbornej kvalifikácie vrátane požívania profesijných titulov a odborných činností povolených pre tento titul v súlade s týmito zásadami:

a) požiadavky nemú byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska;

b) požiadavky musia byť opodstatnené závažnými dôvodmi súvisiacimi s verejným záujmom;

c) požiadavky musia byť vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaných cieľov a nesmú presahovať rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

3. Odsek 1 sa uplatňuje aj na povolania regulované v členskom štáte združením alebo organizáciou v zmysle článku 3 ods. 2 a na akékoľvek požiadavky súvisiace s potrebou členstva.

4. Členské štáty poskytnú do [vložte dátum – koniec transpozičnej lehoty] informácie o požiadavkách, ktoré majú v úmysle ponechať a dôvody, prečo sa domnievajú, že ich požiadavky sú v súlade s odsekom 2. Členské štáty poskytnú informácie o požiadavkách, ktoré následne zavedú a o dôvodoch, prečo sa domnievajú, že tieto informácie spĺňajú požiadavky odseku 2, do šiestich mesiacov od prijatia opatrenia.

5. Členské štáty poskytnú do [vložte dátum – koniec transpozičnej lehoty] a každé dva roky po tomto dátume aj správu o požiadavkách, ktoré boli zrušené alebo sú menej prísne.

6. Komisia pošle správy ostatným členským štátom, ktoré k nim predložia svoje pripomienky do šiestich mesiacov. Počas rovnakého obdobia Komisia uskutoční konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane príslušných povolaní.

7. Komisia poskytne súhrnnú správu vypracovanú na základe informácií poskytnutých členskými štátmi skupine koordinátorov zriadenej podľa rozhodnutia Komisie č. 2007/172/ES*, ktorá k nej môže vyjadriť pripomienky.

8. Na základe pripomienok ustanovených v odsekoch 6 a 7 Komisia do [vložte dátum – koniec transpozičnej lehoty] predloží Rade a Európskemu parlamentu svoje konečné zistenia, ku ktorým podľa potreby priloží návrhy ďalších iniciatív.

(*) Ú. v. EÚ L 79, 20.3.2007, s. 38.“.

(49) V článku 61 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Komisia prijme podľa potreby vykonávacie rozhodnutie, ktorým povolí príslušným členským štátom odchýliť sa od príslušného ustanovenia počas obmedzeného časového obdobia.“.

(50) Prílohy II a III sa vypúšťajú.

(51) V bode 1 prílohy VII sa dopĺňa toto písmeno g):

„g) keď členský štát vyžaduje od svojich štátnych príslušníkov doklad o tom, že im ani nebol dočasne pozastavený výkon povolania, ani neboli odsúdení za spáchanie trestného činu.“.

Článok 2

Zmeny a doplnenia [nariadenia o IMI]

Bod 2 prílohy I [nariadenia o IMI] sa nahrádza takto:

„2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES(*): články 4a až 4e, článok 8, článok 21a, článok 50, článok 51, článok 56 a článok 56a.

(*) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.“.

Článok 3

Transpozícia

1.           Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [vložiť dátum – dva roky po nadobudnutí účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Pri prijímaní týchto ustanovení členské štáty uvedú odkaz na túto smernicu alebo ich takýto odkaz doplnia pri ich úradnom uverejnení. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Cieľ (ciele)

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie a finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob riadenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Pravidlá týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ,

6. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 6.1. Názov návrhu/iniciatívy

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. xxx, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

6.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[26]

Vnútorný trh – znalostná ekonomika

Vnútorný trh – Služby

6.3. Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

6.4. Ciele 6.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Komisia vo svojom oznámení „Akt o jednotnom trhu, Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery“ (KOM(2011) 206 v konečnom znení) navrhla modernizáciu právnych predpisov o uznávaní odborných kvalifikácií. V tejto súvislosti sa v Akte o jednotnom trhu hovorí o vytvorení európskeho profesijného preukazu („EPP“) ako nástroja (v podobe elektronického potvrdenia) na uľahčovanie mobility odborníkov a zároveň na posilňovanie dôvery medzi príslušnými orgánmi členských štátov, z ktorého by v konečnom dôsledku mali prospech spotrebitelia a zamestnávatelia.

Vytvorením EPP by sa mala zvýšiť efektívnosť súčasných postupov uznávania kvalifikácií a pomôže znížiť náklady. Jednou z hlavných vlastností EPP bude využívanie spoločnej funkcie podporného nástroja EÚ, konkrétne informačného systému o vnútornom trhu („IMI“), ktorý sa ďalej rozšíri o novú funkciu EPP.

EPP by mal byť dobrovoľným nástrojom pre odborníkov, ktorí o neho prejavia záujem, ale povinným pre príslušné orgány. Okrem EPP by sa mala funkcia podporného nástroja systému IMI využívať aj na zavedenie celoeurópskeho výstražného mechanizmu, aby sa členské štáty mohli navzájom upozorňovať na odborníkov, ktorí už nemajú povolené vykonávať prax v dôsledku disciplinárnej alebo trestnoprávnej sankcie a na podporu oznamovania nových diplomov.

Systém IMI je on-line komunikačný nástroj vyvinutý Európskou komisiou a od roku 2008 sa ponúka ako bezplatná služba členským štátom. V súčasnosti sa používa na výmenu informácií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií a podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

IMI umožňuje vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom komunikovať rýchlo a ľahko s ich protistranami v iných krajinách, pričom sa riadia jednotnými pracovnými metódami, ktoré schválili všetky členské štáty. IMI pomáha svojim používateľom i) nájsť správny kontaktný orgán, ii) komunikovať s týmto orgánom pomocou vopred preložených súborov otázok a odpovedí a iii) sledovať postup vybavovania žiadosti o informácie vďaka monitorovaciemu mechanizmu.

Návrh využívať systém IMI ako podporný nástroj pre vydávanie a priebežné monitorovanie EPP a výstražný mechanizmus je v súlade s politikou vyjadrenou Komisiou. Komisia preto vo svojom oznámení o Akte o jednotnom trhu naznačila, že tento systém by sa mal prednostne využívať ako nástroj partnerstva na uplatňovanie pravidiel jednotného trhu v budúcich návrhoch Komisie.

V rámci stratégie rozširovania systému IMI prijatej Komisiou sa v rámci systému IMI vytvorí nástroj na zasielanie oznámení členskými štátmi Komisii a ostatným členským štátom. Mal by sa využívať aj na oznamovanie nových diplomov podľa smernice.

6.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 8: Uľahčovanie voľného pohybu kvalifikovaných odborníkov v rámci EÚ.

Kľúčovou činnosťou v rámci tohto cieľa je vypracovanie návrhu na revíziu smernice o uznávaní odborných kvalifikácií s cieľom významne zjednodušiť a modernizovať celý proces vrátane zavedenia a používania európskych profesijných preukazov.

Celkovým cieľom tohto opatrenia je zvýšiť počet žiadostí o uznanie odbornej kvalifikácie a urýchliť rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú.

Na dosiahnutie týchto cieľov sa predpokladajú tieto aktivity:

1.       zvýšenie transparentnosti celého postupu prostredníctvom vytvorenia verejného rozhrania, ktoré odborníkom umožní i) vidieť zoznam dokumentov potrebných k žiadosti; ii) požiadať a získať EPP on-line od dotknutých príslušných orgánov;

2.       lepšie zapojenie domovského členského štátu do postupu, aby sa tak uľahčilo spracovanie žiadostí hostiteľskými členskými štátmi prostredníctvom povinného používania systému IMI ako podporného nástroja všetkými príslušnými orgánmi. Na zvládnutie tejto rozšírenej úlohy v rámci postupu by sa mal systém IMI ďalej vyvinúť tak, aby podporoval EPP;

3.       uľahčovanie šírenia výstrah týkajúcich sa odborníkov;

4.       uľahčovanie oznamovania dokladov o formálnych kvalifikáciách (diplomov) prostredníctvom systému IMI.

Konkrétny cieľ č. 12: Rozvinúť plný potenciál informačného systému o vnútornom trhu (IMI) na podporu zlepšeného vykonávania právnych predpisov o jednotnom trhu.

Používanie systému IMI je povinné podľa smernice o službách a bude povinné aj podľa revidovanej smernice o uznávaní odborných kvalifikácií. Súčasný návrh na využitie systému IMI pre vydávanie a manipuláciu s EPP, mechanizmus včasného varovania a systém oznamovania nových diplomov sú v súlade s politikou Komisie týkajúcou sa budúceho rozširovania IMI na ďalšie oblasti práva Únie (ako vyjadrila vo svojom oznámení „lepšie riadenie jednotného trhu prostredníctvom lepšej administratívnej spolupráce: Stratégia rozširovania a rozvíjania informačného systému o vnútornom trhu (KOM(2011) 75 v konečnom znení) – „Oznámenie o stratégii týkajúcej sa IMI“.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

12/02 01: Realizácia a rozvoj vnútorného trhu

6.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Návrh zabezpečí:

1.       vysokú úroveň právnej istoty, pokiaľ ide o spracovanie žiadostí občanov EÚ o uznanie odbornej kvalifikácie prostredníctvom systému IMI;

2.       vysokú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o spracovanie žiadostí občanov EÚ o uznanie odbornej kvalifikácie;

3.       uľahčenie práce príslušných národných orgánov a zníži ich administratívnu záťaž;

4.       úspory nákladov prostredníctvom opätovného využívania a prepracovania existujúceho IT nástroja v nových oblastiach namiesto toho, aby sa vyvíjali nové jednoúčelové nástroje, buď na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni, aby sa využili úspory z rozsahu;

6.       zaplnenie medzier v spolupráci medzi členskými štátmi, keďže v smernici o službách sa už predpokladá výstražný mechanizmus o mnohých odborníkoch s výnimkou zdravotníckych pracovníkov, kde je riziko pre verejné zdravie veľmi významné.

6.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Návrhom sa prispeje k účinnejšiemu uplatňovaniu právnych predpisov Únie v oblasti odborných kvalifikácií a ušetria sa náklady na vývoj a údržbu IT.

Jeho priamy vplyv by sa dal merať pomocou týchto ukazovateľov:

-        počtu povolaní, ktoré by využívali mechanizmus EPP/IMI na uznávanie odborných kvalifikácií v EÚ. V skutočnosti sa EPP nemá automaticky zaviesť ani uložiť ako povinnosť pre všetky regulované povolania;

-        počtu žiadostí o EPP podaných každoročne prostredníctvom IMI;

-        priemernej rýchlosti konania vo veci EPP;

-        počtu príslušných orgánov, ktoré aktívne používajú systém (t. j. nielen registrovaných používateľov);

-        počtu oznámení nových diplomov;

-        spokojnosti používateľov meranej podľa výsledkov prieskumov.

6.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 6.5.1. Požiadavky, ktoré treba splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Návrh zvýši efektívnosť postupov uznávania odborných kvalifikácií a zlepší dočasnú mobilitu odborníkov, pretože sa uplatní len jeden postup, ktorý bude založený na celoeurópskej IT platforme. Systém EPP/IMI sa bude uplatňovať na odborníkov, ktorí požiadali, aby sa na nich vzťahoval tento nový proces a rozšíri sa postupne na ďalšie povolania. V tomto ohľade budú počiatočné náklady obmedzenejšie a budúce rozšírenie bude mať prospech z úspor z rozsahu.

Okrem toho, je potrebné zaviesť výstražný mechanizmus pre odborníkov, ktorí majú zakázaný výkon činnosti.

Vzhľadom na existenciu systému IMI nový proces zároveň zabezpečí vysokú úroveň právnej istoty v súvislosti so spracovaním osobných údajov v IMI v súlade s nariadením o IMI, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v Rade a Európskom parlamente. Bude mať prospech aj z úspor zo rozsahu pôsobnosti.

6.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Vzhľadom na povahu IMI ako centralizovaného komunikačného nástroja vypracovaného a spravovaného Komisiou je jasné, že uľahčí zavedenie a hladké fungovanie vydávania EPP, ako aj účinného výstražného mechanizmu medzi členskými štátmi. Komisia ponúkne IMI členským štátom ako bezplatnú službu, zabezpečí pritom údržbu, vývoj, poradenské služby, ako aj sprístupnenie počítačovej infraštruktúry. Tieto úlohy by sa nemohli vykonávať decentralizovaným spôsobom.

IMI prekonáva prekážky v cezhraničnej spolupráci, ako napr. jazykové bariéry, odlišnú administratívnu a pracovnú kultúru a nedostatok zaužívaných postupov v oblasti výmeny informácií. Vďaka zapojeniu členských štátov do koncipovania systému IMI, tento systém ponúka jednotné pracovné metódy, na ktorých sa dohodli všetky členské štáty.

6.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Systém IMI bol zavedený v roku 2008. V systéme je v súčasnosti registrovaných okolo 6 700 príslušných orgánov a 11 000 používateľov. V roku 2010 sa uskutočnilo približne 2 000 výmen informácií.

IMI sa používa v súvislosti s smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií od roku 2008. Skúsenosti sú veľmi pozitívne, ako ukazuje počet žiadostí atď. a existujúca dohoda s členskými štátmi o rozšírení systému na všetky povolania. Členské štáty požadujú, aby sa používal na všetkých možných úrovniach, kde sa úzka spolupráca považuje za nevyhnutnú.

Dôvodom tejto požiadavky je skutočnosť, že súčasné postupy uznávania kvalifikácie sú príliš zdĺhavé a príliš zložité. Okrem toho chýba výstražný mechanizmus pre zdravotníckych pracovníkov. Odstránenie tejto medzery požaduje väčšina zainteresovaných strán. Napokon, efektívne riadenie systému oznamovania nových diplomov bez nástroja IT je príliš zložité a zdĺhavé.

6.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými príslušnými nástrojmi

V oznámení Komisie: „Lepšia správa jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce: Stratégia rozširovania a ďalšieho rozvíjania informačného systému o vnútornom trhu (IMI)“ [KOM(2011) 75 v konečnom znení] sa uvádzajú plány na budúce rozširovanie IMI do iných oblastí právnych predpisov EÚ.

V oznámení Komisie „Akt o jednotnom trhu“ sa zdôrazňuje význam efektívneho uznávania odborných kvalifikácií a vytvorenie európskeho profesijného preukazu[27]. Pokiaľ ide o výstražný mechanizmus, v smernici o službách (smernica 2006/123/ES) sa už predpokladajú povinnosti upovedomovať ostatných o určitých, ale nie všetkých odborníkoch poskytujúcich odborné služby. Najdôležitejší rozdiel sa týka zdravotníckych pracovníkov, na ktorých sa smernica u službách neuplatňuje.

Prístup k verejnému rozhraniu na účely žiadostí o vydanie európskych profesijných preukazov sa môže poskytnúť okrem iného prostredníctvom miest jednotného kontaktu.

6.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania trvá od roku 2013 do roku 2014,

– potom nasleduje prevádzka v plnom rozsahu. Náklady na hosťovanie, prevádzku a údržbu sú zahrnuté v príslušných nákladoch na prevádzku systému IMI.

6.7. Plánovaný spôsob riadenia[28]

¨ Priame centralizované riadenie na úrovni Komisie

7. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 7.1. Pravidlá týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Komisia vypracuje každoročnú správu o vývoji a výsledkoch fungovania IMI. V tejto súvislosti sa podá adekvátna správa o používaní IMI na účely žiadostí EPP, výstrah a oznamovania diplomov. Okrem toho sa európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov bude pravidelne predkladať správa o problematike ochrany údajov v IMI vrátane bezpečnosti.

7.2. Systémy riadenia a kontroly 7.2.1. Zistené riziká

Jednou z hlavných vlastností návrhu je, aby EPP, výstražný mechanizmus a vyhlásenie využívali funkcie IMI. Komisia je „vlastníkom systému“ IMI, a ako taká je zodpovedná za jeho každodenné fungovanie, údržbu a vývoj. Prevádzkové riziká s tým spojené už boli identifikované v súvislosti s prevádzkou IMI a návrhom nariadenia o IMI.

Okrem identifikovaných prevádzkových rizík by ďalšími rizikami mohlo byť neprijatie nástroja EPP povolaniami a odborníkmi. Inými slovami, riziko, že EPP bude v plnom rozsahu vyvinutý a funkčný, ale stretne sa s malým alebo žiadnym dopytom. Okrem toho, príslušné orgány by mohli považovať prispôsobenie systému za problematické a nemuseli by poskytnúť primerané zdroje na spracovanie žiadostí riadne a včas.

V súvislosti so zavedením európskeho profesijného preukazu a výstražného mechanizmu vznikajú aj otázky o ochrane údajov vrátane zaobchádzania s neodôvodnenými výstrahami. Nový pevný právny rámec si vyžaduje aj dôkladné každodenné riadenie.

7.2.2. Plánované metódy kontroly

Pokiaľ ide o aspekty EPP, výstražný mechanizmus a vyhlásenia, ktoré závisia od prevádzky IMI, tieto sa musia posúdiť v kontexte prevádzky IMI a návrhu nariadenia o IMI.

Pri riešení zvyšných rizík, ktoré sú identifikované v oddiele 2.2.1 Komisia poskytne pomoc (napr. prostredníctvom workshopov atď.) všetkým zainteresovaným stranám (napr. orgánom členských štátov, profesijným orgánom atď.) a aktívne podporí zavedenie a atraktívnosť nového systému.

7.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa ustanovenia, ktoré sú obvykle uplatniteľné na činnosti Komisie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF), uplatňujú v súvislosti s IMI bez akéhokoľvek obmedzenia..

8. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 8.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce výdavkové rozpočtové riadky

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Náklady Číslo [Opis………………………………...……….] || DRP/NRP ([29]) || krajín EZVO[30] || kandidátskych krajín[31] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1A || 12.02.01 Vytvorenie a rozvoj vnútorného trhu || DRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

1A || 12.01.04 Vytvorenie a rozvoj vnútorného trhu – výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

1A || 26.03.01.01 Riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

8.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 8.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || 1B || Vytvorenie a rozvoj vnútorného trhu

GR: <…….> || || || Rok 2013 || Rok 2014 || || || || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

12.02.01 || Záväzky || (1) || 362 500 || 362 500 || || || || || || 725 000

Platby || (2) || 362 500 || 362 500 || || || || || || 725 000

Rozpočtové prostriedky pre GR MARKT SPOLU || Záväzky || = 1+1a +3 || 362 500 || 362 500 || || || || || || 725 000

Platby || =2+2a +3 || 362 500 || 362 500 || || || || || || 725 000

Očakáva sa, že náklady na tento návrh a príslušné náklady na vývoj sa vynaložia v roku 2013 a predĺžia sa aj do roku 2014.

Podrobnosti o financovaní IMI všeobecne nájdete vo finančnom vyhlásení, ktoré je pripojené k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie IMI“) (KOM (2011) 522 v konečnom znení. V tejto súvislosti sa bude skúmať možnosť financovania nákladov na vývoj v rámci programu ISA.

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 362 500 || 362 500 || || || || || || 725 000

Platby || (5) || 362 500 || 362 500 || || || || || || 725 000

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky z OKRUHU 1A viacročného finančného rámca || Záväzky || =4+ 6 || 362 500 || 362 500 || || || || || || 725 000

Platby || =5+ 6 || 362 500 || 362 500 || || || || || || 725 000

8.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje využitie prevádzkových rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2013 || Rok 2014 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupu[32] || Priemerné náklady Počet výstupov || Náklady výstupov || Náklady || Náklady výstupov || Náklady || Náklady výstupov || Náklady || Náklady výstupov || Náklady || Náklady výstupov || Náklady || Náklady výstupov || Náklady || Náklady výstupov || Náklady || Náklady spolu || Spolu náklady

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1 Zvýšená transparentnosť || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || Verejné rozhranie || 380 000 || || 190 000 || || 190 000 || || || || || || || || || || || || 380 000

Konkrétny cieľ č. 1 – medzisúčet || || 190 000 || || 190 000 || || || || || || || || || || || || 380 000

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2 Funkcia podporného nástroja || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || Funkcia podporného nástroja || 124 000 || ||  62 000 || || 62 000 || || || || || || || || || || || || 124 000

Konkrétny cieľ č. 2 – medzisúčet || || 62 000 || || 62 000 || || || || || || || || || || || || 124 000

KONKRÉTNY CIEĽ č. 3 Výstražný mechanizmus || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || Výstražný mechanizmus ||  160 000 || || 80 000 || || 80 000 || || || || || || || || || || || || 160 000

Konkrétny cieľ č. 3 – medzisúčet || || 80 000 || || 80 000 || || || || || || || || || || || || 160 000

KONKRÉTNY CIEĽ č. 4 Nástroje na oznamovanie || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || Nástroje na oznamovanie ||  61 000 || ||  30 500 || || 30 500 || || || || || || || || || || || || 61 000

Konkrétny cieľ č. 4 – medzisúčet || || 30 500 || || 30 500 || || || || || || || || || || || || 61 000

NÁKLADY SPOLU || || 362 500 || || 362 500 || || || || || || || || || || || || 725 000

8.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 8.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

8.2.3.2. Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

8.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– ¨  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom (2013).

– Návrh je zlučiteľný s budúcim viacročným finančným rámcom (2014 – 2020). Návrh sa bude týkať všetkých rozpočtových prostriedkov, ktoré sa už predpokladajú v rozpočtovom riadku pre vnútorný trh. Pokiaľ ide o činnosť v roku 2013, rozpočtové prostriedky sú zahrnuté v oficiálnom finančnom plánovaní Komisie; pokiaľ ide o rok 2014 a nasledujúce roky, tie sú zahrnuté v návrhu Komisie na nasledujúci viacročný finančný rámec.

8.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

8.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– ¨  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

[1]               Eurobarometer č. 363

[2]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

[3]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

[4]               „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“; oznámenie Komisie, KOM(2008),868, 16.12.2008

[5]               Správa o občianstve EÚ za rok 2010 „Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ“, KOM(2010)603, 27.10.2010.

[6]               „Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu“, oznámenie Komisie, KOM(2011)11, 12.1.2010.

[7]               Oznámenie Komisie, Akt o jednotnom trhu, Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“, KOM(2011)206, SEK(2011)467

[8]               EUCO 52/11

[9]               A7-0373/2011

[10]             Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/qualifications/policy_developments/evaluation_en.htm

[11]             Štúdia, zverejnená 31. októbra 2011, je k dispozícii na: http://ec.europa.eu/internal_market/qualifications/docs/policy_developments/final_report_en.pdf

[12]             Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2011/professional_qualifications_en.htm

[13]             KOM(2011) 367 v konečnom znení

[14]             Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/qualifications/policy_developments/european_professional_card_en.htm

[15]             Pozri napríklad vec C-330/03, Colegio de Ingenieros de Caminos, Canales y Puertos

[16]             Pozri veci C-313/01, Morgenbesser; C-345/08, Pesla

[17]             Veci C-47/08, C-50/08, C-51/08, C-52/08, C-53/08, C-54/08 a C-61/08.

[18]             Ú. v. EÚ C,, s..

[19]            

[20]             Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

[21]             KOM(2011)206 v konečnom znení, 13.4.2011.

[22]             KOM(2010) 603 v konečnom znení

[23]             Ú. v. EÚ L...

[24]             Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

[25]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[26]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[27]             Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

[28]             Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[29]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[30]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[31]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[32]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).