DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

V porovnaní s konkurenčnými globálnymi aktérmi v oblasti špičkových technológií a inovácií, a najmä s USA je sektor rizikového (tzv. venture) kapitálu v Európe fragmentovaný a rozptýlený. Táto fragmentácia a rozptýlenosť vedie k štatisticky významnej neochote investorov investovať do fondov rizikového kapitálu. Niektoré členské štáty uložili režimom fondov rizikového kapitálu pravidlá týkajúce sa zloženia portfólií, investičných techník a oprávnených investičných cieľov. Väčšina členských štátov však takéto špecifické režimy fondov rizikového kapitálu nemá a namiesto toho na činnosti všetkých správcov fondov, ktorí chcú v rámci svojej jurisdikcie ponúkať súkromné umiestnenia rizikového kapitálu, uplatňuje všeobecné pravidlá v oblasti práva obchodných spoločností a povinnosti týkajúce sa prospektu.

V dôsledku regulačnej fragmentácie potenciálni investori do rizikového kapitálu, akými sú napríklad bohatí jednotlivci, dôchodkové fondy alebo poisťovne považujú za zložité a nákladné presmerovať niektoré zo svojich investícií na rizikový kapitál. Regulačná fragmentácia takisto zabraňuje špecializovaným fondom rizikového kapitálu získavať značné množstvo kapitálu zo zahraničia.

S týmto problémom úzko súvisí aj otázka, či Európa vyčleňuje dostatok finančných prostriedkov na financovanie inovačných začínajúcich podnikov. Zatiaľ čo Spojené štáty v období rokov 2003 – 2010 nasmerovali do fondov rizikového kapitálu približne 131 miliárd EUR, európskym fondom rizikového kapitálu sa podarilo v tomto období získať len 28 miliárd EUR.

Potenciálni investori v súčasnosti pred investíciami do rizikového kapitálu uprednostňujú súkromný kapitál. V referenčnom období 2003 – 2010 fondy vyhradené na rizikový kapitál dosiahli 64 miliárd EUR z celkovej sumy vo výške 437 miliárd EUR investovanej v širšej oblasti súkromného kapitálu. Rizikový kapitál tak predstavoval len 14,6 % spoločných prostriedkov a súkromný kapitál 85,4 %. Pri pohľade na toto referenčné obdobie na ročnom základe peňažné prostriedky získané prostredníctvom súkromného kapitálu každý jeden rok výrazne presiahli výšku peňažných prostriedkov získaných prostredníctvom rizikového kapitálu.

Ak toto uprednostňovanie súkromného kapitálu, t. j. sektora, ktorý investuje do etablovaných spoločností a organizuje odkupovanie podnikov na dlh, bude pretrvávať, dostupné finančné prostriedky sa nenasmerujú na financovanie vlastného kapitálu novozaložených a začínajúcich podnikov, ktoré sú v prelomovom štádiu svojho podnikového rozvoja. Nedostatok finančných zdrojov, ktoré sú v súčasnosti nasmerované na rizikový kapitál, je priamo zodpovedný za suboptimálnu veľkosť priemerného európskeho fondu rizikového kapitálu.

Priemerná veľkosť európskeho fondu rizikového kapitálu je značne nižšia ako optimálna veľkosť tohto typu nástroja financovania. Zatiaľ čo priemerný fond rizikového kapitálu v USA spravuje 130 miliónov EUR v aktívach, priemerná veľkosť európskeho fondu rizikového kapitálu je približne 60 miliónov EUR.

V dôsledku toho rizikový kapitál zohráva v tomto štádiu len menšiu úlohu pri financovaní MSP. MSP závisia hlavne od bankových úverov, ktoré predstavujú viac ako 80 % z celkového podielu ich financovania, zatiaľ čo špecialisti v oblasti rizikového kapitálu poskytujú len 2 % ich financovania. Zodpovedajúci údaj pre USA je 14 %.

Tieto závery sú obzvlášť zarážajúce vzhľadom na skutočnosť, že mnohé MSP od vypuknutia finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009 museli za bankové úvery platiť oveľa vyššie úrokové sadzby[1]. Navyše v dôsledku finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009 došlo k výraznému zníženiu miery poskytovania a rozširovania úverových liniek malým a stredným podnikom zo strany bánk, takže vyhľadávanie iných alternatívnych zdrojov financovania malými a strednými podnikmi a ich dopyt po týchto zdrojoch sa stal naliehavým problémom[2]. Rizikový kapitál, ktorý potrebuje dostatočné kapitálové zdroje, však nebol schopný čiastočne vyplniť túto medzeru.

Absencia efektívneho sektora rizikového kapitálu vedie k tomu, že európski inovátori a inovačné obchodné projekty nevyužívajú svoj obchodný potenciál. To má následne negatívny vplyv na celkovú konkurencieschopnosť Európy. Túto skutočnosť možno ilustrovať porovnaním relatívneho významu investícií do rizikového kapitálu ako nástroja financovania (vyjadrených ako percentuálny podiel na HDP) na vysoko inovačnom trhu, akým sú napríklad USA (0,14 %), s európskym priemerom (0,03 %).

Túto situáciu potvrdzuje aj posúdenie z hľadiska celkového portfólia fondov rizikového kapitálu spravovaných konkrétnym správcom fondu. Podľa najnovších údajov dostupných od Európskeho združenia pre súkromný a rizikový kapitál (EVCA) 98 % európskych správcov fondov rizikového kapitálu spravuje portfólio fondov, ktoré nedosahuje hraničnú hodnotu vo výške 500 miliónov EUR stanovenú v smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFMD)[3].

Riešenie týchto problémov a podpora európskych podnikateľov majú preto rozhodujúci význam. Prosperujúci európsky trh s rizikovým kapitálom je cieľom všeobecnej stratégie Európa 2020[4], zatiaľ čo Európska rada na svojom februárovom zasadnutí v roku 2011 vyzvala na odstránenie zvyšných regulačných prekážok cezhraničného rizikového kapitálu. Európska komisia sa v nadväznosti na to v Akte o jednotnom trhu[5] (SMA) zaviazala zabezpečiť, aby fondy rizikového kapitálu v ktoromkoľvek členskom štáte mohli do roku 2012 slobodne získavať kapitál a investovať v celej EÚ. Nový rámec pre fondy rizikového kapitálu je takisto jednou z kľúčových priorít akčného plánu pre MSP [vložte odkaz] zameraného na posilnenie rastu MSP zlepšením ich prístupu k financovaniu. V oznámení Komisie s názvom Plán pre stabilitu a rast prijatom 12. októbra 2011 sa za významný nástroj na posilnenie rastu v rámci EÚ určil aj uľahčený prístup k rizikovému kapitálu a vyžaduje si preto zrýchlený postup prijatia príslušných návrhov v Európskom parlamente a Rade[6].

Navrhované nariadenie rieši tieto problémy. Zaviedli sa v ňom jednotné požiadavky na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktoré vykonávajú svoju činnosť pod označením „európsky fond rizikového kapitálu“. Zavádzajú sa v ňom požiadavky týkajúce sa investičného portfólia, investičných techník a oprávnených podnikov, na ktoré sa môže zamerať kvalifikovaný fond rizikového kapitálu. Zavádzajú sa v ňom aj jednotné pravidlá týkajúce sa toho, na ktoré kategórie investorov sa môže kvalifikovaný fond rizikového kapitálu zameriavať, a vnútornej organizácie správcov, ktorí uvádzajú tieto kvalifikované fondy na trh. Keďže správcovia podnikov kolektívneho investovania, ktoré vykonávajú svoju činnosť pod označením „európsky fond rizikového kapitálu“, budú podliehať rovnakým hmotnoprávnym pravidlám v rámci EÚ, budú využívať jednotné požiadavky týkajúce sa registrácie a povolenia v rámci celej EÚ, čo pomôže pri vytváraní rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov trhu s rizikovým kapitálom.

Jednotné pravidlá platné pre fondy rizikového kapitálu môžu byť takisto významným stimulom na rozvoj ďalších oblastí regulácie investícií do rizikového kapitálu. Prudenciálne rámce pre poisťovne (Solventnosť II) a banky (nariadenie a smernica o kapitálových požiadavkách) považujú na účely výpočtu kapitálových požiadaviek investície do rizikového kapitálu za vysokorizikové. Komisia posúdi vplyv takýchto požiadaviek s cieľom určiť, či treba tieto kapitálové požiadavky zmeniť v strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Zriadením celoeurópskeho rámca pre fondy rizikového kapitálu s jednotným súborom pravidiel týkajúcich sa zloženia portfólia a podmienok výkonu činnosti podľa tohto nariadenia možno toto posudzovanie uľahčiť.

Ako sa zdôraznilo aj v akčnom pláne pre MSP, spoločná koncepcia fondu rizikového kapitálu bude dobrým východiskovým bodom na spoluprácu s členskými štátmi pri ďalšom preskúmavaní riešení daňových problémov, ktoré môžu obmedziť cezhraničné investície takýchto fondov. Komisia v roku 2012 dokončí svoje preskúmanie daňových prekážok cezhraničných investícií do rizikového kapitálu s cieľom predložiť v roku 2013 riešenia zamerané na odstránenie prekážok a súčasne na zamedzenie vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a daňovým únikom. Takéto riešenia, hoci budú nezávislé od tohto nariadenia, predstavujú jeho dôležitý doplnok a pomáhajú budovať plne funkčný trh s fondmi rizikového kapitálu a MSP v rámci EÚ. Zabezpečili by efektívne toky kapitálu do kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a v konečnom dôsledku kvalifikované portfóliové podniky, do ktorých fondy investujú.

Navrhované nariadenie dopĺňa navrhované nariadenie o európskych fondoch sociálneho podnikania. Obidva návrhy sú zamerané na dosahovanie rôznych cieľov a v prípade, že budú prijaté, budú vo vzájomnej nezávislosti koexistovať ako autonómne právne akty.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU 2.1. Konzultácie so zainteresovanými stranami

Práca spojená s rizikovým kapitálom sa datuje do roku 1998. Už vtedy Komisia vo svojom oznámení o akčnom pláne pre rizikový kapitál (RCAP)[7] uznala dôležitosť vytvorenia dobre fungujúceho trhu s rizikovým kapitálom[8], pričom rizikový (tzv. venture) kapitál bol jeho kľúčovou súčasťou. Komisia odvtedy získala ďalšie dôkazy prostredníctvom špecializovaných pracovných seminárov, konzultácií a skupín odborníkov a ich pomocou odstraňuje existujúce právne, regulačné a daňové prekážky, ktoré zabraňujú optimálnemu fungovaniu trhov s rizikovým kapitálom.

Útvary Komisie viedli v dňoch 15. júna 2011 až 10. augusta 2011 verejnú konzultáciu[9] o základných prvkoch možného európskeho rámca pre fondy rizikového kapitálu. Bolo prijatých 48 odpovedí, ktoré sú k dispozícii na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2011/venture_capital_en.htm.

2.2. Posúdenie vplyvu

Komisia v súlade so svojou politikou „lepšej právnej regulácie“ vykonala posúdenie vplyvu alternatív politiky. Tieto alternatívy obsahujú širokú škálu prípadných možností:

· Zaviesť nové povolenie na rizikový kapitál v rámci smernice 2011/61/ES (AIFMD)

· Znížiť alebo zrušiť prahové hodnoty stanovené v AIFMD

· Vytvoriť osobitné pravidlá pre rizikový kapitál ako súčasť vykonávacích ustanovení AIFM-D („úroveň 2“)

· Vytvoriť povolenie na rizikový kapitál ako samostatný právny nástroj

· Vytvoriť administratívnu sieť s cieľom presadzovať vzájomné uznávanie vnútroštátnych pravidiel upravujúcich rizikový kapitál alebo súkromné umiestnenia kapitálu

Všetky tieto možnosti sa analyzovali vzhľadom na všeobecné ciele, najmä na zvýšenie konkurencieschopnosti európskych MSP na celosvetovom trhu, ale aj vzhľadom na konkrétnejšie a operačné ciele tejto iniciatívy: i) zaviesť európsku koncepciu „fondu rizikového kapitálu“, ii) vytvoriť európsky systém podporujúci cezhraničné získavanie finančných prostriedkov pre fondy rizikového kapitálu, iii) vytvoriť spoločný regulačný prístup upravujúci takéto fondy vrátane vytvorenia siete regulačnej spolupráce pri dohľade nad takýmito investičnými fondmi.

Analyzovali sa aj vplyvy vrátane nákladov a prínosov pre správcov fondov rizikového kapitálu, MSP, spoločnosť, celkovú ekonomiku, životné prostredie a globálny kontext. Z takejto analýzy vyplynulo, že je prospešné vytvoriť povolenie na rizikový kapitál ako samostatný právny nástroj. Očakáva sa, že vplyv uprednostňovanej možnosti bude prínosom pre správcov fondov rizikového kapitálu zlepšením podmienok výkonu ich činnosti v EÚ, čo bude následne viesť k znižovaniu nákladov v oblasti dodržiavania súladu s právnymi predpismi a administratívnych nákladov a k otvoreniu nových príležitostí na získavanie finančných prostriedkov. Výsledkom bude aj viac obchodných príležitostí a viac finančných prostriedkov nasmerovaných na mladé a inovačné MSP, čím sa následne posilní konkurencieschopnosť a rast európskeho hospodárstva.

Zohľadnili sa pripomienky, ktoré vo svojom stanovisku z 11. novembra vyjadril výbor pre posudzovanie vplyvu. Analýza problémov sa posilnila najmä vysvetlením, do akej miery možno nízke úrovne cezhraničných finančných prostriedkov pre rizikový kapitál pripísať fragmentácii pravidiel v EÚ. Zaistilo sa lepšie spätné prepojenie možností s konkrétnymi zistenými problémami a prehĺbilo sa ich posúdenie vplyvov. Napokon sa ďalej objasnili mechanizmy monitorovania a dodržiavania súladu s právnymi predpismi.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ

Návrh sa zakladá na článku 114 ZFEÚ ako na najvhodnejšom právnom základe v tejto oblasti. Cieľom návrhu je v zásade zlepšiť spoľahlivosť a právnu istotu činností uvádzania na trh, ktoré vykonávajú hospodárske subjekty používajúce označenie „európsky fond rizikového kapitálu“. Na účely dosiahnutia tohto cieľa sa v návrhu zavádzajú jednotné normy týkajúce sa zloženia portfólia európskych fondov rizikového kapitálu, investičných nástrojov, ktoré takéto fondy môžu používať, a investičných cieľov oprávnených na financovanie z fondov kolektívneho investovania, ktoré vykonávajú svoju činnosť pod označením „európsky fond rizikového kapitálu“.

V návrhu sa zavádzajú aj jednotné pravidlá týkajúce sa kategórií investorov, ktorí sa považujú za oprávnených investovať do európskych fondov rizikového kapitálu. Nariadenie sa považuje za najvhodnejší právny nástroj na zavedenie jednotných požiadaviek zameraných na všetkých účastníkov trhu s rizikovým kapitálom – investorov do rizikového kapitálu, fondy rizikového kapitálu a cieľové spoločnosti, ktoré sú predmetom financovania z rizikového kapitálu. Nariadenie sa zároveň považuje za najvhodnejší nástroj na vytvorenie jednotných pravidiel týkajúcich sa toho, kto môže byť investorom do rizikového kapitálu, kto môže používať označenie „európsky fond rizikového kapitálu“, a druhov podnikov, ktoré môžu prijímať financovanie z týchto kvalifikovaných fondov. Napokon, nariadenie sa považuje za najvhodnejší nástroj na zabezpečenie toho, aby všetci účastníci podliehali jednotným požiadavkám, pokiaľ ide o používanie označenia „európske fondy rizikového kapitálu“ a používané investičné stratégie a investičné nástroje, ktoré využívajú „európske fondy rizikového kapitálu“.

3.2. Subsidiarita a proporcionalita

Cieľom návrhu je v zásade vytvoriť dôveryhodné, bezpečné a právne stabilné marketingové prostredie na uvádzanie „európskych fondov rizikového kapitálu“ na trh. Vymedzenie základných charakteristík európskeho fondu rizikového kapitálu, pokiaľ ide o jeho zloženie portfólia, investičné nástroje, investičné ciele a oprávnené skupiny investorov, sa nemôže ponechať na voľnom uvážení členských štátov, pretože by spôsobilo odlišné a nekonzistentné uplatňovanie týchto vymedzujúcich požiadaviek v rámci EÚ. Jednotné definície a prevádzkové požiadavky preto musia zohrávať ústrednú úlohu pri stanovení súboru spoločných pravidiel pre európsky trh s fondmi EÚ rizikového kapitálu a ich správcov. Okrem toho všetci správcovia fondov kolektívneho investovania, ktorí pôsobia na tomto trhu a používajú označenie „európsky fond rizikového kapitálu“, musia podliehať rovnakým organizačným požiadavkám a požiadavkám týkajúcim sa výkonu činnosti.

Pokiaľ ide o registráciu správcov „európskych fondov rizikového kapitálu“ a dohľad nad nimi, cieľom tohto návrhu je dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou účinného dohľadu nad európskymi fondmi rizikového kapitálu, záujmom vnútroštátnych príslušných orgánov štátov, v ktorých majú tieto fondy sídlo alebo v ktorých sú v ponuke pre oprávnené kategórie investorov, a koordinačnou úlohou ESMA. Na účely vytvorenia hladko fungujúceho procesu dohľadu príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom správca kvalifikovaného „európskeho fondu rizikového kapitálu“ sídli, overí registračné dokumenty predložené žiadajúcim správcom a po posúdení toho, či žiadateľ poskytuje dostatočnú záruku svojej schopnosti splniť požiadavky nariadenia, tohto žiadateľa zaregistruje. Príslušný orgán, ktorý správcu zaregistroval, bude pri výkone dohľadu nad registrovaným správcom spolupracovať s príslušnými orgánmi v tých členských štátoch, v ktorých sa kvalifikovaný fond uvádza na trh. ESMA bude viesť centrálnu databázu so zoznamom všetkých zaregistrovaných správcov, ktorí sú oprávnení používať označenie európsky fond rizikového kapitálu.

Vzhľadom na proporcionalitu je cieľom návrhu dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi verejným záujmom podporovať rozvoj trhov s rizikovým kapitálom s väčšou likviditou a nákladovou efektívnosťou navrhnutých opatrení. Stanovením jednoduchého systému registrácie sa v návrhu v plnom rozsahu zohľadnila potreba vyvážiť bezpečnosť a spoľahlivosť súvisiace s používaním označenia „európsky fond rizikového kapitálu“ s efektívnym fungovaním trhu s rizikovým kapitálom a nákladmi, ktoré vzniknú jeho rôznym zainteresovaným stranám.

3.3. Súlad s ustanoveniami článkov 290 a 291 ZFEÚ

Komisia prijala 23. septembra 2009 návrhy nariadení, ktorými sa zriaďuje EBA, EIOPA a ESMA. Komisia by v tejto súvislosti chcela pripomenúť svoje vyhlásenia k článkom 290 a 291 ZFEÚ, ktoré urobila pri prijímaní nariadení, ktorými sa zriaďujú európske orgány dohľadu, podľa ktorých: „Pokiaľ ide o postup prijímania regulačných noriem, Komisia zdôrazňuje jedinečnú povahu sektora finančných služieb vyplývajúcu z Lamfalussyho štruktúry a výslovne uznanú vo vyhlásení č. 39 k ZFEÚ. Komisia má však vážne obavy, či sú obmedzenia jej úlohy pri prijímaní delegovaných aktov a vykonávacích opatrení v súlade s článkami 290 a 291 ZFEÚ.“

3.4. Predstavenie návrhu

Článok 1 – Rozsah

V článku 1 sa opisuje rozsah pôsobnosti plánovaného nariadenia. V článku sa objasňuje, že označenie „európsky fond rizikového kapitálu“ je vyhradený pre tých správcov fondov, ktorí spĺňajú súbor jednotných kvalitatívnych kritérií, ktoré sa uplatňujú na uvádzanie ich kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v rámci Únie. V tomto zmysle sa v článku 1 zdôrazňuje cieľ stanoviť jednotnú koncepciu toho, čo predstavuje kvalifikovaný fond rizikového kapitálu. Táto koncepcia je rozvinutá na účely zabezpečenia hladkého uvádzania týchto fondov na trh v rámci Únie.

Článok 2 – Rozsah pôsobnosti

V článku 2 sa spresňuje, že toto nariadenie sa uplatňuje na správcov podnikov kolektívneho investovania podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia za predpokladu, že títo správcovia sú usadení v Únii a zaregistrovaní príslušným orgánom svojho domovského členského štátu v súlade so smernicou 2011/61/ES a že spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorých celkové spravované aktíva neprekračujú hraničnú hodnotu 500 miliónov EUR.

Článok 3 – Vymedzenie pojmov

Článok 3 obsahuje základné vymedzenia rozsahu uplatňovania navrhovaného nariadenia. Vymedzujú sa kľúčové pojmy, ako napríklad kvalifikovaný fond rizikového kapitálu, kvalifikované investičné nástroje a kvalifikované investičné ciele. V zásade je cieľom týchto vymedzení vytvoriť jasnú deliacu čiaru medzi koncepciou kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a ostatnými fondmi, ktoré využívajú iné, menej špecializované investičné stratégie, napríklad súkromný kapitál.

V súlade s cieľom presne vymedziť kvalifikované fondy, vo vzťahu ku ktorým správca fondu rizikového kapitálu využíva práva podľa tohto nariadenia, sa v článku 3 písm. a) stanovuje, že kvalifikovaný fond rizikového kapitálu je fond, ktorý vyčlení aspoň 70 percent svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu na investície do malých a stredných podnikov (MSP), ktoré emitujú nástroje na financovanie vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu priamo investorovi do rizikového kapitálu („investičné ciele“). Z toho napríklad vyplýva, že prevádzkové náklady, ktoré má znášať kvalifikovaný fond rizikového kapitálu podľa prípadnej dohody s investormi, sa musia účtovať v rámci zvyšných 30 percent viazaných kapitálových príspevkov.

Je dôležité objasniť, že fond rizikového kapitálu musí tieto nástroje získať priamo od emitujúceho MSP. Priame nadobudnutie je hlavným ochranným opatrením, keďže jeho cieľom je rozlišovať medzi oprávnenými fondmi rizikového kapitálu a širšou kategóriou fondov súkromného kapitálu (ktoré obchodujú s emitovanými cennými papiermi na sekundárnych trhoch). Článok 3 obsahuje ďalšie definície potrebné na uplatňovanie navrhovaného nariadenia.

Článok 4 – Používanie označenia „európsky fond rizikového kapitálu“

Článok 4 obsahuje kľúčovú zásadu, že len fondy, ktoré spĺňajú jednotné kritériá stanovené v tomto nariadení, sú oprávnené používať označenie „európsky fond rizikového kapitálu“ v záujme uvádzania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v rámci Únie.

Článok 5 – Zloženie portfólia

Článok 5 obsahuje podrobné ustanovenie týkajúce sa zloženia portfólia, ktoré je charakteristické pre európsky fond rizikového kapitálu. V tomto zmysle článok 5 obsahuje jednotné pravidlá týkajúce sa investičných cieľov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a oprávnených investičných nástrojov a pravidlá týkajúce sa obmedzení, do výšky ktorých môže správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu zvýšiť jeho expozíciu. S cieľom umožniť kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu určitú mieru flexibility pri ich spravovaní investícií a likvidity by sa povolilo sekundárne obchodovanie do maximálnej hraničnej hodnoty, ktorá nepresahuje 30 percent celkových kapitálových príspevkov a nevyplatených kapitálových investícií.

Článok 6 – Oprávnení investori

Článok 6 obsahuje podrobné ustanovenia týkajúce sa investorov oprávnených investovať do kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu: podľa tohto článku sa môžu kvalifikované fondy uvádzať na trh a ponúkať len investorom, ktorí sú uznaní ako profesionálni investori podľa smernice 2004/39/ES. Uvádzanie na trh a ponúkanie iným investorom, napríklad určitým majetným jednotlivcom, je povolené len vtedy, ak sa zaviažu vložiť do fondov minimálne 100 000 EUR a ak správca fondu dodrží určité postupy tak, aby sa dostatočne presvedčil o tom, že títo iní investori sú schopní uskutočňovať vlastné investičné rozhodnutia a chápať súvisiace riziká.

Článok 7 – Pravidlá výkonu činnosti a vyhýbanie sa konfliktom záujmov

Článok 7 obsahuje všeobecné zásady, ktorými sa riadi správanie správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, najmä pri výkone jeho činností a v jeho vzťahoch s investormi.

Článok 8 – Konflikty záujmov

Článok 8 obsahuje pravidlá na riešenie konfliktov záujmov zo strany správcu fondu rizikového kapitálu. Týmito pravidlami sa od správcu vyžaduje aj to, aby sa využívali organizačné a administratívne opatrenia potrebné na zabezpečenie vhodného riešenia konfliktov záujmov.

Článok 9 – Organizačné požiadavky

V článku 9 sa vyžaduje, aby mal správca fondu rizikového kapitálu neustále k dispozícii primerané ľudské a technické zdroje, ako aj dostatočný vlastný kapitál, ktoré sú potrebné na riadne spravovanie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

Článok 10 – Oceňovanie

Článok 10 sa týka oceňovania aktív kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu. Tieto pravidlá by sa mali uviesť v stanovách každého kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu. Článok 11 – Výročné správy

Článok 11 obsahuje pravidlá týkajúce sa výročných správ, ktoré by mali správcovia fondov rizikového kapitálu vypracúvať v súvislosti s kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu, ktoré spravujú. V správe sa opisuje zloženie portfólia fondu a činnosti vykonané za minulý rok.

Článok 12 – Poskytovanie informácií investorom

Článok 12 obsahuje hlavné požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií, ktoré je správca fondu rizikového kapitálu povinný poskytovať vo vzťahu ku kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu. Najdôležitejšie z týchto požiadaviek obsahujú predzmluvné povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií o investičnej stratégii a cieľoch kvalifikovaného fondu, informácií o používaných investičných nástrojoch, o nákladoch a súvisiacich poplatkoch a profilu z hľadiska rizika/výnosnosti investície navrhovanej kvalifikovaným fondom. Zahŕňajú aj informácie o spôsobe výpočtu odmeny správcu fondu rizikového kapitálu.

Článok 13 – Dohľad

Článok 13 obsahuje ustanovenia na účely zabezpečenia toho, že príslušný orgán domovského členského štátu bude schopný dohliadať na to, či správca fondu rizikového kapitálu dodržiava súlad s jednotnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení; správca fondu rizikového kapitálu informuje príslušný orgán o svojom zámere uviesť kvalifikované fondy rizikového kapitálu na trh pod označením „európsky fond rizikového kapitálu“. Správca poskytne aj potrebné informácie o opatreniach na dodržiavanie súladu s týmto nariadením a o fondoch, ktoré plánuje uviesť na trh. Keď je príslušný orgán presvedčený, že požadované informácie sú úplné a že opatrenia sú vhodné na dodržiavanie súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, zaregistruje správcu fondu rizikového kapitálu. Táto registrácia je platná v celej Únii a umožňuje správcovi fondu rizikového kapitálu uvádzať kvalifikované fondy rizikového kapitálu na trh pod označením „európske fondy rizikového kapitálu“.

Článok 14 – Aktualizácia informácií o kvalifikovaných fondoch rizikového kapitálu

Článok 14 obsahuje pravidlá týkajúce sa okolností, za ktorých je potrebné aktualizovať informácie poskytované príslušnému orgánu domovského členského štátu.

Článok 15 – Cezhraničné oznámenia

V článku 15 sa opisuje proces cezhraničného oznamovania medzi príslušnými orgánmi dohľadu, ktorý sa spúšťa po registrácii správcu fondu rizikového kapitálu.

Článok 16 – Databáza ESMA

V článku 16 sa ESMA poveruje úlohou viesť centrálnu databázu so zoznamom všetkých kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré sú zaregistrované v rámci Únie.

Článok 17 – Dohľad príslušného orgánu

V článku 17 sa stanovuje, že príslušný orgán domovského členského štátu dohliada na dodržiavanie požiadaviek podľa tohto nariadenia.

Článok 18 – Právomoci v oblasti dohľadu

V článku 18 sa vymedzuje zoznam právomocí v oblasti dohľadu, ktoré musia mať príslušné orgány k dispozícii, aby zabezpečili plnenie jednotných kritérií obsiahnutých v nariadení.

Článok 19 – Sankcie

Článok 19 obsahuje ustanovenia o sankciách na účel zabezpečenia riadneho presadzovania požiadaviek tohto nariadenia.

Článok 20 – Porušenie základných ustanovení

V článku 20 sa spresňuje, že porušenie základných ustanovení tohto nariadenia, ako napríklad o zložení portfólia, oprávnených investoroch a používaní označenia „európsky fond rizikového kapitálu“ by malo byť predmetom sankcií vo forme zákazu používania označenia a vyradenia správcu fondu rizikového kapitálu z registra.

Článok 21 – Spolupráca v oblasti dohľadu

Článok 21 obsahuje pravidlá výmeny informácií týkajúcich sa dohľadu medzi príslušnými orgánmi v domovskom a hostiteľskom členskom štáte a ESMA.

Článok 22 – Služobné tajomstvo

Článok 22 obsahuje ustanovenia o požadovanej úrovni služobného tajomstva, ktoré by sa mali uplatňovať na všetky dotknuté vnútroštátne orgány a na Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA).

Článok 23 – Podmienky splnomocnenia

Článkom 23 sa stanovujú podmienky, za ktorých sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty.

Článok 24 – Preskúmanie

Článok 24 obsahuje doložky o preskúmaní navrhovaného nariadenia a možné návrhy Komisie na jeho úpravu.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá vplyv na rozpočet.

2011/0417 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskych fondoch rizikového kapitálu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie[10],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[11],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[12],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Rizikový kapitál poskytuje financovanie podnikom, ktoré sú vo všeobecnosti veľmi malé, v počiatočnom štádiu svojej podnikovej existencie a ktoré vykazujú silný potenciál rastu a expanzie. Fondy rizikového kapitálu navyše poskytujú týmto podnikom cennú expertízu a poznatky, obchodné kontakty, hodnotu značky a strategické poradenstvo. Tým, že fondy rizikového kapitálu poskytujú týmto podnikom financovanie a poradenstvo, stimulujú hospodársky rast, prispievajú k vytváraniu pracovných miest, posilňujú inovačné podniky, zvyšujú svoje investície do výskumu a vývoja a podporujú podnikanie, inovácie a konkurencieschopnosť v Únii.

(2) Pomocou jednotných pravidiel v Únii je potrebné stanoviť spoločný rámec pravidiel týkajúcich sa používania označenia „európsky fond sociálneho podnikania“, a to najmä pokiaľ ide o zloženie portfólia fondov vykonávajúcich svoju činnosť pod týmto označením, ich oprávnené investičné ciele, investičné nástroje, ktoré môžu používať, a kategórie investorov, ktorí sú oprávnení investovať do takýchto fondov. V prípade absencie takéhoto spoločného rámca existuje riziko, že členské štáty budú na vnútroštátnej úrovni prijímať odlišné opatrenia, ktoré by mali priamy negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu a ktoré by vytvárali prekážky riadneho fungovania tohto trhu, keďže fondy rizikového kapitálu, ktoré chcú vykonávať svoju činnosť v celej Únii, by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym pravidlám. Odlišné požiadavky na kvalitu týkajúce sa zloženia portfólia, investičných cieľov a oprávnených investorov by mohli okrem toho viesť k rôznym úrovniam ochrany investorov a spôsobiť zmätok, pokiaľ ide o investičné ponuky spojené s „európskym fondom rizikového kapitálu“. Investori by mali byť navyše schopní porovnávať investičné ponuky rôznych fondov rizikového kapitálu. Je potrebné odstrániť významné prekážky cezhraničného získavania finančných prostriedkov fondmi rizikového kapitálu, zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže medzi týmito fondmi a predchádzať akýmkoľvek ďalším pravdepodobným prekážkam obchodu a významnému narúšaniu hospodárskej súťaže v budúcnosti. Z tohto dôvodu je primeraným právnym základom článok 114 ZFEÚ, ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(3) Je potrebné prijať nariadenie stanovujúce jednotné pravidlá platné pre európske fondy rizikového kapitálu a ukladajúce zodpovedajúce povinnosti ich správcom vo všetkých členských štátoch, ktorí chcú získavať kapitál v celej Únii, pričom budú používať označenie „európsky fond rizikového kapitálu“. Tieto požiadavky by mali zaistiť dôveru investorov, ktorí chcú investovať do fondov rizikového kapitálu.

(4) Vymedzením požiadaviek na kvalitu pri používaní označenia „európsky fond rizikového kapitálu“ vo forme nariadenia by sa zabezpečilo priame uplatňovanie týchto požiadaviek na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktoré získavajú finančné prostriedky s použitím tohto označenia. Tým by sa zaistili jednotné podmienky používania tohto označenia, pretože by sa zabránilo rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám v dôsledku transpozície smernice. Toto nariadenie by znamenalo, že správcovia podnikov kolektívneho investovania používajúci toto označenie by museli dodržiavať rovnaké pravidlá v celej Únii, čím by sa takisto posilnila dôvera investorov, ktorí chcú investovať do fondov rizikového kapitálu. Nariadením by sa znížila aj zložitosť regulačného rámca, ako aj náklady správcov na dodržiavanie súladu s často rozdielnymi vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi fondy rizikového kapitálu, a najmä tých správcov, ktorí chcú získavať kapitál na cezhraničnom základe. Nariadenie by malo takisto prispievať k odstraňovaniu narúšania hospodárskej súťaže.

(5) Na účely objasnenia vzťahu medzi týmto nariadením a pravidlami Únie týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov je potrebné stanoviť, že toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na iných správcov podnikov kolektívneho investovania, ako sú PKIPCP v súlade s článkom 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)[13], a ktorí sú usadení v Únii a zaregistrovaní príslušným orgánom vo svojom domovskom členskom štáte v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010[14]. Toto nariadenie by sa malo navyše uplatňovať iba na správcov, ktorí spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorých spravované aktíva nepresahujú celkovú hraničnú hodnotu 500 miliónov EUR. S cieľom umožniť výpočet tejto hraničnej hodnoty by Komisia mala byť splnomocnená prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o výpočet tejto hraničnej hodnoty. Pri vykonávaní tohto splnomocnenia by Komisia mala v záujme zaistenia súladu s pravidlami týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania zohľadniť opatrenia, ktoré prijala v súlade s článkom 3 ods. 6 písm. a) smernice 2011/61/ES.

(6) V prípade, že správcovia podnikov kolektívneho investovania nechcú používať označenie „európsky fond rizikového kapitálu“, toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať. V týchto prípadoch by sa mali naďalej uplatňovať platné vnútroštátne pravidlá a všeobecné pravidlá Únie.

(7) Týmto nariadením by sa mali stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa povahy kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, a to najmä pokiaľ ide o portfóliové podniky, do ktorých môžu investovať kvalifikované fondy rizikového kapitálu, a investičné nástroje, ktoré sa majú používať. Je to potrebné s cieľom určiť jasnú deliacu čiaru medzi kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu a inými alternatívnymi investičnými fondmi, ktoré využívajú iné, menej špecializované investičné stratégie, napríklad súkromný kapitál.

(8) V súlade s cieľom presne vymedziť podniky kolektívneho investovania, na ktoré sa bude vzťahovať toto nariadenie, a s cieľom zaistiť ich zameranie na poskytovanie kapitálu malým podnikom v počiatočnom štádiu ich podnikovej existencie by sa označenie „európsky fond rizikového kapitálu“ malo obmedziť len na tie fondy, ktoré vyčlenia aspoň 70 percent svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu na investície do takýchto podnikov vo forme nástrojov na financovanie vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu.

(9) V záujme zavedenia hlavného ochranného opatrenia, ktoré rozlišuje medzi kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu podľa tohto nariadenia a širšou kategóriou alternatívnych investičných fondov, ktoré obchodujú s emitovanými cennými papiermi na sekundárnych trhoch, je potrebné obmedziť investície kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu len na investície do priamo emitovaných nástrojov.

(10) S cieľom umožniť správcom fondov rizikového kapitálu určitú mieru flexibility pri spravovaní ich kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu z pohľadu investícií a likvidity by sa malo povoliť sekundárne obchodovanie do maximálnej hraničnej hodnoty, ktorá nepresahuje 30 percent celkových kapitálových príspevkov a nevyplatených kapitálových investícií. Krátkodobé držby hotovosti a ekvivalentov hotovosti by sa na účely výpočtu tohto obmedzenia nemali zohľadňovať.

(11) S cieľom zabezpečiť, aby bolo označenie „európsky fond rizikového kapitálu“ spoľahlivé a ľahko rozpoznateľné pre investorov v celej Únii, v tomto nariadení by sa malo stanoviť, že len správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí spĺňajú jednotné kvalitatívne kritériá stanovené v tomto nariadení, by mali byť oprávnení používať označenie „európsky fond rizikového kapitálu“, keď uvádzajú kvalifikované fondy rizikového kapitálu na trh v rámci Únie.

(12) S cieľom zabezpečiť, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu mali odlišný a identifikovateľný profil, ktorý je vhodný na ich účel, mali by existovať jednotné pravidlá týkajúce sa zloženia portfólia a investičných techník, ktoré sú pre takéto kvalifikované fondy povolené.

(13) S cieľom zabezpečiť, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu neprispievali k rozvoju systémových rizík a aby sa zaistilo, že tieto fondy sa budú pri svojich investičných činnostiach zameriavať na podporu kvalifikovaných portfóliových spoločností, na úrovni fondu by sa nemalo povoliť prijímanie úverov ani pákový efekt. V snahe povoliť fondu pokryť mimoriadne potreby likvidity, ktoré môžu vzniknúť medzi výzvou na získanie viazaného kapitálu od investorov a skutočným prijatím kapitálu na jeho účty, by sa však malo povoliť krátkodobé prijímanie úverov.

(14) S cieľom zabezpečiť, aby sa kvalifikované fondy rizikového kapitálu uvádzali na trh a ponúkali investorom, ktorí majú poznatky, skúsenosti a schopnosť prevziať na seba riziká, ktoré tieto fondy prinášajú, a s cieľom zachovať dôveru investorov v kvalifikované fondy rizikového kapitálu by sa mali stanoviť určité osobitné ochranné opatrenia. Z toho dôvodu by sa kvalifikované fondy rizikového kapitálu mali vo všeobecnosti uvádzať na trh a ponúkať len investorom, ktorí sú profesionálnymi klientmi alebo ktorých možno považovať za profesionálnych klientov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS[15]. Táto kategória zahŕňa správcov fondov rizikového kapitálu, ktorí sami investujú do fondov rizikového kapitálu. S cieľom dosiahnuť dostatočne širokú základňu investorov pre investície do fondov rizikového kapitálu je však žiaduce, aby mali ku kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu prístup aj určití iní investori vrátane majetných jednotlivcov. V prípade týchto iných investorov by sa však mali stanoviť osobitné ochranné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že kvalifikované fondy rizikového kapitálu sa budú uvádzať na trh a ponúkať len investorom, ktorí majú primeraný profil, aby mohli takto investovať. Týmito ochrannými opatreniami sa vylučuje uvádzanie na trh s využitím plánov pravidelného sporenia.

(15) S cieľom zabezpečiť, aby označenie „európsky fond rizikového kapitálu“ používali len správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí spĺňajú jednotné kritériá kvality, pokiaľ ide o ich správanie na trhu, by sa v tomto nariadení mali stanoviť pravidlá týkajúce sa výkonu činnosti a vzťahu správcu fondu rizikového kapitálu k jeho investorom. Z rovnakého dôvodu by sa v tomto nariadení mali stanoviť jednotné podmienky týkajúce sa riešenia konfliktov záujmov zo strany týchto správcov. Týmito pravidlami by sa od správcu malo vyžadovať aj to, aby mal zavedené organizačné a administratívne opatrenia na zaistenie správneho riešenia konfliktov záujmov.

(16) S cieľom zabezpečiť integritu označenia „európsky fond rizikového kapitálu“ by toto nariadenie malo obsahovať aj kritériá kvality, pokiaľ ide o organizáciu správcu fondu rizikového kapitálu. Z toho dôvodu by sa v tomto nariadení mali stanoviť jednotné primerané požiadavky týkajúce sa potreby udržiavať primerané technické a ľudské zdroje, ako aj dostatok vlastného kapitálu na riadne spravovanie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

(17) V záujme ochrany investorov je potrebné zaistiť riadne hodnotenie aktív kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu. Stanovy kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu by preto mali zahŕňať pravidlá oceňovania aktív, čím by sa mala zabezpečiť integrita a transparentnosť oceňovania.

(18) S cieľom zabezpečiť, aby správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí používajú označenie „európsky fond rizikového kapitálu“ poskytovali dostatočné informácie o svojich činnostiach, mali by sa stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa výročných správ.

(19) S cieľom zabezpečiť integritu označenia „európsky fond rizikového kapitálu“ v očiach investorov je potrebné, aby ho používali len správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorých investičná politika a investičné ciele sú úplne transparentné. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na poskytovanie informácií, ktoré je správca fondu rizikového kapitálu povinný poskytovať vo vzťahu k jeho investorom. Mali by sa stanoviť najmä predzmluvné povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií o investičnej stratégii a cieľoch kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, informácií o používaných investičných nástrojoch, o nákladoch a súvisiacich poplatkoch a profilu z hľadiska rizika/výnosnosti investície navrhovanej kvalifikovaným fondom. V záujme dosiahnutia vysokej miery transparentnosti by takéto požiadavky na poskytovanie informácií mali zahŕňať aj informácie o spôsobe výpočtu odmeny správcu fondu rizikového kapitálu.

(20) S cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad jednotnými požiadavkami uvedenými v tomto nariadení by príslušný orgán domovského členského štátu mal vykonávať dohľad nad dodržiavaním jednotných požiadaviek stanovených v tomto nariadení zo strany správcu fondu rizikového kapitálu. Na tieto účely by správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktorý chce uvádzať svoje kvalifikované fondy na trh pod označením „európsky fond rizikového kapitálu“, mal o tomto zámere informovať príslušný orgán svojho domovského členského štátu. Príslušný orgán by mal zaregistrovať správcu fondu rizikového kapitálu, ak boli poskytnuté všetky potrebné informácie a ak sa uplatňujú vhodné opatrenia na dodržanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia. Táto registrácia by mala byť platná v rámci celej Únie.

(21) V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad dodržiavaním súladu s jednotnými kritériami stanovenými v tomto nariadení by toto nariadenie malo obsahovať pravidlá týkajúce sa okolností, za ktorých je potrebné aktualizovať informácie poskytnuté príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte.

(22) Na účely účinného dohľadu nad požiadavkami stanovenými v tomto nariadení by sa v tomto nariadení mal stanoviť aj proces cezhraničných oznámení medzi príslušnými orgánmi dohľadu, ktorý sa má spustiť pri registrácii správcu fondu rizikového kapitálu v jeho domovskom členskom štáte.

(23) S cieľom zachovať transparentné podmienky uvádzania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v rámci Únie by Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) mal byť poverený vedením centrálnej databázy so zoznamom všetkých kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré sú zaregistrované v súlade s týmto nariadením.

(24) Na účely zaistenia účinného dohľadu nad jednotnými kritériami stanovenými v tomto nariadení by toto nariadenie malo obsahovať zoznam právomocí v oblasti dohľadu, ktoré budú mať k dispozícii príslušné orgány.

(25) S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie by toto nariadenie malo obsahovať sankcie za porušenie jeho základných ustanovení, ktoré sú pravidlami týkajúcimi sa zloženia portfólia, ochranných opatrení týkajúcich sa totožnosti oprávnených investorov a používania označenia „európsky fond rizikového kapitálu“ len zaregistrovanými správcami fondov rizikového kapitálu. Malo by sa stanoviť, že porušenie týchto základných ustanovení má za následok zákaz používania označenia a vyradenie správcu fondu rizikového kapitálu z registra.

(26) Informácie o dohľade by sa mali vymieňať medzi príslušnými orgánmi v domovskom a hostiteľskom členskom štáte a ESMA.

(27) Účinná spolupráca v oblasti regulácie medzi subjektmi poverenými výkonom dohľadu nad dodržiavaním súladu s jednotnými kritériami stanovenými v tomto nariadení si vyžaduje, aby sa na všetky dotknuté vnútroštátne orgány a na ESMA uplatňovala vysoká úroveň služobného tajomstva.

(28) Technické predpisy vo finančných službách by mali zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu a vysokú úroveň dohľadu v rámci Únie. Keďže ESMA je orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, bolo by efektívne a vhodné poveriť ho, aby vypracoval a predložil Komisii návrh vykonávacích technických predpisov v prípade, že nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(29)             Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkom 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES[16]. ESMA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, pokiaľ ide o formát a metódu postupu oznamovania v článku 15.

(30) S cieľom spresniť požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o vymedzenie metód, ktoré sa majú používať na výpočet a monitorovanie hraničnej hodnoty uvedenej v tomto nariadení, a typov konfliktov záujmov, ktorým sa majú správcovia fondov rizikového kapitálu vyhýbať, ako aj opatrení, ktoré sa majú v tomto zmysle prijať. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, okrem iného aj na expertnej úrovni.

(31) Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zaistiť súbežné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(32) Najneskôr štyri roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia by sa malo uskutočniť preskúmanie tohto nariadenia s cieľom zohľadniť vývoj na trhu s rizikovým kapitálom. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne zmeny.

(33) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7) a slobody podnikania (článok 16).

(34) Spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi sa riadi smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 95/46 z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[17]. Spracúvanie osobných údajov vykonávané ESMA v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi EÚ a o voľnom pohybe takýchto údajov[18].

(35) Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na kvalifikované fondy rizikového kapitálu.

(36) Cieľ tohto nariadenia, a to zaistiť uplatňovanie jednotných požiadaviek na uvádzanie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov. Únia preto môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku sa v tomto nariadení stanovuje jednoduchý systém registrácie správcov fondov rizikového kapitálu, čím sa v plnom rozsahu zohľadnila potreba vyvážiť bezpečnosť a spoľahlivosť súvisiacu s používaním označenia „európsky fond rizikového kapitálu“ s efektívnym fungovaním trhu s rizikovým kapitálom a nákladmi, ktoré vzniknú jeho rôznym zainteresovaným stranám. Toto nariadenie tak neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Týmto nariadením sa stanovujú jednotné požiadavky na tých správcov podnikov kolektívneho investovania, ktorí chcú používať označenie „európsky fond rizikového kapitálu“, a podmienky uvádzania podnikov kolektívneho investovania pod týmto označením na trh v Únii, čím sa prispieva k hladkému fungovaniu vnútorného trhu. Stanovujú sa v ňom aj jednotné pravidlá týkajúce sa uvádzania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh a ich ponuky oprávneným investorom v rámci Únie, zloženia portfólia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, oprávnených investičných nástrojov a techník, ktoré majú používať kvalifikované fondy rizikového kapitálu, ako aj organizácie, výkonu činnosti a transparentnosti správcov fondov rizikového kapitálu, ktorí kvalifikované fondy rizikového kapitálu uvádzajú na trh v rámci Únie.

Článok 2

1. Toto nariadenie sa uplatňuje na správcov podnikov kolektívneho investovania podľa vymedzenia v článku 3 písm. b), ktorí sú usadení v Únii a ktorí podliehajú povinnosti registrácie príslušnými orgánmi svojich domovských členských štátov v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. a) smernice 2011/61/ES, za predpokladu, že títo správcovia spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorých celková hodnota spravovaných aktív nepresahuje hraničnú hodnotu 500 miliónov EUR, alebo v prípade členských štátov, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2. Pri výpočte hraničnej hodnoty uvedenej v odseku 1 správcovia podnikov kolektívneho investovania, ktorí spravujú iné fondy ako kvalifikované fondy rizikového kapitálu, nemusia hromadiť aktíva spravované v týchto iných fondoch.

3. Komisia je v súlade s článkom 23 splnomocnená prijímať delegované akty, v ktorých určí metódy výpočtu hraničnej hodnoty uvedenej v tomto článku odseku 1 a metódy priebežného monitorovania dodržiavania tejto hraničnej hodnoty.

Článok 3

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)      „kvalifikovaný fond rizikového kapitálu“ je podnik kolektívneho investovania, ktorý investuje najmenej 70 percent svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do aktív, ktoré sú kvalifikovanými investíciami;

b)      „podnik kolektívneho investovania“ je podnik, ktorý získava kapitál od viacerých investorov s cieľom investovať ho v súlade so stanovenou investičnou politikou v prospech týchto investorov a ktorý si nevyžaduje povolenie podľa článku 5 smernice 2009/65/ES;

c)      „kvalifikované investície“ sú nástroje na financovanie vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu, ktoré

i)        emituje kvalifikovaný portfóliový podnik a ktoré kvalifikovaný fond rizikového kapitálu nadobudol priamo od kvalifikovaného portfóliového podniku alebo

ii)       emituje kvalifikovaný portfóliový podnik výmenou za kapitálový cenný papier emitovaný kvalifikovaným portfóliovým podnikom alebo

iii)      emituje podnik, ktorého kvalifikovaný portfóliový podnik je dcérskou spoločnosťou, v ktorej má väčšinové vlastníctvo, a ktoré kvalifikovaný fond rizikového kapitálu nadobudol výmenou za nástroj na financovanie vlastného kapitálu emitovaný kvalifikovaným portfóliovým podnikom;

d)      „kvalifikovaný portfóliový podnik“ je podnik, ktorý v čase investície z kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu nie je kótovaný na regulovanom trhu, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 14 smernice 2004/39/ES, ktorý zamestnáva menej než 250 zamestnancov a má buď ročný obrat, ktorý nepresahuje 50 miliónov EUR, alebo jeho ročná súvaha celkovo nepresahuje 43 miliónov EUR a ktorý samotný nie je podnikom kolektívneho investovania;

e)      „vlastný kapitál“ je vlastnícky podiel v podniku, ktorý reprezentujú akcie alebo iné formy účasti na kapitále kvalifikovaného portfóliového podniku emitované pre investorov;

f)       „kvázi vlastný kapitál“ je akýkoľvek nástroj, ktorého návratnosť je daná predovšetkým ziskom alebo stratami kvalifikovaného portfóliového podniku a ktorý je nezaistený v prípade platobnej neschopnosti;

g)      „uvádzanie na trh“ je priame alebo nepriame ponúkanie podielov alebo akcií fondu rizikového kapitálu, ktorý spravuje správca fondu rizikového kapitálu, investorom alebo ich priame alebo nepriame umiestnenie u investorov so sídlom alebo registrovaným sídlom v Únii, a to z iniciatívy správcu fondu rizikového kapitálu alebo v jeho mene;

h)      „viazaný kapitál“ je akýkoľvek záväzok, na základe ktorého je osoba povinná nadobudnúť podiel vo fonde rizikového kapitálu alebo uskutočniť kapitálové príspevky do fondu rizikového kapitálu;

i)       „správca fondu rizikového kapitálu“ je právnická osoba, ktorej bežnou činnosťou je spravovanie aspoň jedného kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu;

j)       „domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom je usadený správca fondu rizikového kapitálu alebo v ktorom má svoje sídlo;

k)      „hostiteľský členský štát“ je iný členský štát ako domovský členský štát, v ktorom správca fondu rizikového kapitálu uvádza na trh kvalifikované fondy rizikového kapitálu v súlade s týmto nariadením;

l)       „príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán, ktorého zákonom alebo iným právnym predpisom domovský členský štát poveril, aby vykonával registráciu správcov podnikov kolektívneho investovania podľa článku 2 ods. 1.

KAPITOLA II PODMIENKY POUŽÍVANIA OZNAČENIA „EURÓPSKY FOND RIZIKOVÉHO KAPITÁLU“

Článok 4

Správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v tejto kapitole, sú oprávnení používať označenie „európsky fond rizikového kapitálu“ v súvislosti s uvádzaním kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v Únii.

Článok 5

4. Správcovia fondov rizikového kapitálu zabezpečujú, aby sa pri nadobúdaní iných aktív ako kvalifikovaných investícií nepoužilo viac ako 30 percent celkových kapitálových príspevkov fondu a nevyplateného viazaného kapitálu fondu na nadobudnutie aktív iných ako kvalifikované investície; krátkodobé držby hotovosti a ekvivalentov hotovosti sa na účel výpočtu tohto obmedzenia nezohľadňujú.

5. Správcovia fondov rizikového kapitálu neprijímajú úvery, neemitujú dlhové obligácie ani neposkytujú záruky na úrovni kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a na úrovni kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu nevyužívajú ani žiadnu metódu, ktorou sa zvyšuje expozícia fondu, či už požičiavaním si hotovosti alebo cenných papierov, zapájaním sa do derivátových pozícií alebo inými prostriedkami.

6. Zákaz uvedený v odseku 2 sa neuplatňuje na prijímanie úverov na neobnoviteľné obdobie maximálne 120 kalendárnych dní na účel poskytnutia likvidity medzi výzvou na získanie viazaného kapitálu od investorov a prijatím takéhoto kapitálu.

Článok 6

Správcovia fondov rizikového kapitálu uvádzajú na trh spravované podiely a akcie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a ponúkajú ich výhradne investorom, ktorí sa považujú za profesionálnych klientov v súlade s oddielom I prílohy II k smernici 2004/39/ES alebo ich možno na požiadanie považovať za profesionálnych klientov v súlade s oddielom II prílohy II k smernici 2004/39/ES, alebo iným investorom, ak:

a)      sa títo investori zaviažu investovať minimálne 100 000 EUR;

b)      títo iní investori písomne uvedú v dokumente oddelenom od zmluvy, ktorá sa má uzavrieť so zreteľom na záväzok investovať, že sú si vedomí rizík súvisiacich s plánovaným záväzkom alebo investíciou;

c)      správca fondu rizikového kapitálu uskutoční posúdenie odborných znalostí, skúseností a poznatkov investora bez toho, aby predpokladal, že investor má trhové poznatky a skúsenosti, ktoré sú uvedené v zozname v oddiele I prílohy II k smernici 2004/39/ES;

d)      správca fondu rizikového kapitálu je v súvislosti s povahou plánovaného záväzku alebo investície dostatočne presvedčený o tom, že investor je schopný uskutočňovať vlastné investičné rozhodnutia a chápať súvisiace riziká a že záväzok tohto druhu je pre tohto investora primeraný;

e)      správca fondu rizikového kapitálu písomne potvrdí, že uskutočnil posúdenie uvedené v písmene c) a že sú splnené podmienky stanovené v písm. d).

Článok 7

V súvislosti s kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu, ktoré správcovia fondov rizikového kapitálu spravujú:

a)      pri výkone svojich činností konajú s náležitými odbornými znalosťami, pozornosťou a starostlivosťou;

b)      uplatňujú vhodné stratégie a postupy, aby zabránili praktikám zneužívania, o ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že ovplyvnia záujmy investorov a kvalifikované portfóliové podniky;

c)      vykonávajú svoje obchodné činnosti, aby podporovali najlepšie záujmy kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré spravujú, investorov do tých kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré spravujú, a integritu trhu;

d)      pri výbere a priebežnom monitorovaní investícií v kvalifikovaných portfóliových podnikoch uplatňujú vysokú mieru starostlivosti;

e)      majú primerané poznatky a znalosti o kvalifikovaných portfóliových podnikoch, do ktorých investujú.

Článok 8

1. Správcovia fondov rizikového kapitálu identifikujú konflikty záujmov a predchádzajú im a v prípade, že im nie je možné zabrániť, riadia ich a monitorujú a v súlade s odsekom 4 zverejňujú informácie o týchto konfliktoch záujmov s cieľom zabrániť, aby nepriaznivo neovplyvnili záujmy kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a ich investorov, a zabezpečiť, aby sa s kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu, ktoré spravujú, zaobchádzalo spravodlivo.

2. Správcovia fondov rizikového kapitálu identifikujú najmä tie konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť medzi:

a)      správcami fondov rizikového kapitálu, tými osobami, ktoré skutočne vykonávajú činnosť správcu fondu rizikového kapitálu, zamestnancami alebo akoukoľvek osobou, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda správcu fondu rizikového kapitálu alebo ktorá je týmto správcom priamo alebo nepriamo ovládaná, a kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu spravovaným správcami fondov rizikového kapitálu alebo investormi do týchto kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu;

b)      kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu alebo investormi do daného kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a iným kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu spravovaným tým istým správcom fondu rizikového kapitálu alebo investormi do tohto iného kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu.

3. Správcovia fondov rizikového kapitálu udržiavajú a uplatňujú účinné organizačné a administratívne opatrenia s cieľom dodržiavať súlad s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 a 2.

4. Zverejnenie informácií o konfliktoch záujmov podľa odseku 1 sa uskutoční v prípade, že organizačné opatrenia, ktoré správca fondu rizikového kapitálu prijme na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom, ich riadenie a monitorovanie, nie sú dostatočné na zabezpečenie toho, aby sa s primeranou istotou predišlo rizikám poškodenia záujmov investorov. Správcovia fondov rizikového kapitálu poskytujú investorom jasné informácie o všeobecnej povahe alebo zdrojoch konfliktov záujmov pred tým, ako vykonajú obchod v ich mene.

5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, v ktorých určí:

a)      druhy konfliktov záujmov uvedených v tomto článku odseku 2;

b)      očakávané kroky správcov fondov rizikového kapitálu, pokiaľ ide o štruktúry a organizačné a administratívne postupy, v záujme identifikácie konfliktov záujmov, predchádzania týmto konfliktom, ich riadenia, monitorovania a zverejňovania informácií o týchto konfliktoch.

Článok 9

Správcovia fondov rizikového kapitálu musia mať vždy dostatok vlastného kapitálu a využívať primerané a vhodné ľudské a technické zdroje, ktoré sú potrebné na riadne spravovanie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

Článok 10

Pravidlá oceňovania aktív sú uvedené v stanovách kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

Článok 11

1. Správcovia fondov rizikového kapitálu sprístupňujú príslušnému orgánu domovského členského štátu výročnú správu za každý spravovaný kvalifikovaný fond rizikového kapitálu najneskôr do 6 mesiacov od konca účtovného obdobia. V správe sa opisuje zloženie portfólia kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a činnosti vykonané za minulý rok. Obsahuje auditovanú účtovnú závierku kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu. Je vypracovaná v súlade s existujúcimi štandardmi v oblasti podávania správ a podmienkami dohodnutými medzi správcom fondu rizikového kapitálu a investormi. Správcovia fondov rizikového kapitálu poskytujú správu investorom na ich žiadosť. Správcovia fondov rizikového kapitálu a investori sa môžu navzájom dohodnúť na poskytovaní ďalších informácií.

2. Ak sa od správcu fondu rizikového kapitálu vyžaduje, aby zverejnil výročnú finančnú správu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES[19] v súvislosti s kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu, informácie uvedené v tomto článku odseku 1 sa môžu poskytnúť buď samostatne, alebo v doplnkovej časti výročnej finančnej správy.

Článok 12

1. Správcovia fondov rizikového kapitálu oznamujú svojim investorom pred ich investičným rozhodnutím aspoň tieto prvky:

a)      totožnosť správcu fondu rizikového kapitálu a akýchkoľvek iných poskytovateľov služieb, s ktorými má správca fondu rizikového kapitálu uzavretú zmluvu v súvislosti so správou kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, a opis ich povinností;

b)      opis investičnej stratégie a cieľov kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu vrátane opisu druhov kvalifikovaných portfóliových podnikov a iných aktív, do ktorých môže investovať kvalifikovaný fond rizikového kapitálu, techniky, ktoré môže uplatňovať, a akékoľvek uplatniteľné investičné obmedzenia;

c)      opis rizikového profilu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a akýchkoľvek rizík súvisiacich s aktívami, do ktorých môže fond investovať, alebo investičných techník, ktoré sa môžu uplatňovať;

d)      opis postupu oceňovania kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a cenovej metodiky oceňovania aktív vrátane metód používaných na oceňovanie kvalifikovaných portfóliových podnikov;

e)      opis spôsobu výpočtu odmeny správcu fondu rizikového kapitálu;

f)       opis všetkých poplatkov, nákladov a výdavkov, ktoré priamo alebo nepriamo znášajú investori, a ich maximálnej výšky;

g)      údaje o výsledkoch kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu v minulosti, ak sú k dispozícii;

h)      opis postupov, pomocou ktorých môže kvalifikovaný fond rizikového kapitálu zmeniť svoju investičnú stratégiu alebo investičnú politiku alebo obe.

2. Ak sa od správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu vyžaduje zverejňovanie prospektu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES[20] alebo v súlade s vnútroštátnym právom v súvislosti s kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu, informácie uvedené v tomto článku odseku 1 sa môžu poskytovať buď samostatne, alebo ako súčasť prospektu.

KAPITOLA III DOHĽAD A ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 13

1. Správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí plánujú používať označenie „európsky fond rizikového kapitálu“ na uvádzanie svojich kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh, informujú o tomto zámere príslušný orgán svojho domovského členského štátu a poskytnú tieto informácie:

a)      totožnosť osôb, ktoré skutočne vykonávajú činnosť spravovania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu;

b)      totožnosť kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorých podiely alebo akcie sa uvádzajú na trh, a ich investičné stratégie;

c)      informácie o prijatých opatreniach na zabezpečenie dodržiavania súladu s požiadavkami kapitoly II;

d)      zoznam členských štátov, v ktorých správca fondu rizikového kapitálu plánuje uviesť na trh jednotlivé kvalifikované fondy rizikového kapitálu.

2. Príslušný orgán domovského členského štátu zaregistruje správcu fondu rizikového kapitálu len v prípade, ak je presvedčený, že

a)      informácie vyžadované v odseku 1 sú úplné a

b)      opatrenia oznámené podľa ods. 1 písm. c) sú vhodné na účely dodržiavania súladu s požiadavkami kapitoly II.

3. Registrácia je platná na celom území Únie a umožňuje správcom fondov rizikového kapitálu uvádzať na trh kvalifikované fondy rizikového kapitálu pod označením „európsky fond rizikového kapitálu“, a to v rámci celej Únie.

Článok 14

Správca fondu rizikového kapitálu informuje príslušný orgán domovského členského štátu v prípade, ak správca fondu rizikového kapitálu plánuje uviesť na trh:

a)      nový kvalifikovaný fond rizikového kapitálu;

b)      existujúci kvalifikovaný fond rizikového kapitálu v členskom štáte, ktorý nie je uvedený v zozname uvedenom v článku 13 ods. 1 písm. d).

Článok 15

1. Ihneď po registrácii správcu fondu rizikového kapitálu príslušný orgán domovského členského štátu oznámi skutočnosť, že je správca fondu rizikového kapitálu zaregistrovaný, členským štátom uvedeným v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. d) a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy.

2. Hostiteľské členské štáty uvedené v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. d) nesmú uložiť správcovi fondu rizikového kapitálu zaregistrovanému v súlade s článkom 13 žiadne požiadavky ani administratívne postupy v súvislosti s uvádzaním jeho kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh a nesmú vyžadovať ani schválenie uvádzania na trh pred jeho začatím.

3. Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov vymedzujúcich formát oznámenia.

4. ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do [vložte dátum].

5. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v tomto článku odseku 3 v súlade s postupom stanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 16

ESMA vedie centrálnu databázu dostupnú pre verejnosť na internete, ktorá obsahuje zoznam všetkých správcov fondov rizikového kapitálu zaregistrovaných v Únii v súlade s týmto nariadením.

Článok 17

Príslušný orgán domovského členského štátu vykonáva dohľad nad dodržiavaním súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

Článok 18

Príslušné orgány musia mať v súlade s vnútroštátnym právom všetky právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania potrebné na výkon svojich funkcií. Musia mať najmä tieto právomoci:

a)      požadovať prístup k akémukoľvek dokumentu v akejkoľvek forme a prijať alebo získať jeho kópiu;

b)      požadovať od správcu fondu rizikového kapitálu, aby im bezodkladne poskytol informácie;

c)      požadovať od akejkoľvek osoby informácie súvisiace s činnosťami správcu fondu rizikového kapitálu alebo s činnosťami kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu;

d)      vykonávať kontroly na mieste s predchádzajúcim oznámením alebo bez neho;

e)      vydať príkaz s cieľom zabezpečiť, aby správca fondu rizikového kapitálu dodržiaval požiadavky stanovené v tomto nariadení a aby sa zdržal opakovania akéhokoľvek konania, ktoré môže predstavovať porušenie tohto nariadenia.

Článok 19

1. Členské štáty stanovujú pravidlá týkajúce sa administratívnych opatrení a sankcií vzťahujúcich sa na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené opatrenia a sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

2. Do [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členské štáty oznámia pravidlá uvedené v odseku 1 Komisii a ESMA. Komisii a ESMA bezodkladne oznámia ich akúkoľvek následnú zmenu a doplnenie.

Článok 20

1. Príslušný orgán domovského členského štátu prijíma primerané opatrenia uvedené v odseku 2 v prípade, ak správca fondu rizikového kapitálu:

a)      nedodržiava požiadavky, ktoré sa vzťahujú na zloženie portfólia, v rozpore s článkom 5;

b)      neuvádza kvalifikovaný fond rizikového kapitálu na trh tak, že ho ponúka oprávneným investorom, v rozpore s článkom 6;

c)      nie je zaregistrovaný príslušným orgánom svojho domovského členského štátu v rozpore s požiadavkami článku 13.

2. V prípadoch uvedených v odseku 1 príslušný orgán domovského členského štátu prijíma v prípade potreby tieto opatrenia:

a)      zakáže používanie označenia „európsky fond rizikového kapitálu“ na účely uvádzania na trh jedného alebo viacerých kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu správcu fondu rizikového kapitálu;

b)      vyradí správcu fondu rizikového kapitálu z registra.

3. Príslušný orgán domovského členského štátu informuje príslušné orgány hostiteľských členských štátov uvedených v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. d) o vyradení správcu fondu rizikového kapitálu z registra podľa tohto článku ods. 2 písm. b).

4. Právo uvádzať na trh v Únii jeden alebo viaceré kvalifikované fondy rizikového kapitálu pod označením „európske fondy rizikového kapitálu“ zanikne s okamžitou platnosťou od dátumu rozhodnutia príslušného orgánu uvedeného v odseku 2 písm. a) alebo b).

Článok 21

1. Príslušné orgány a ESMA spolupracujú vždy, keď je to potrebné na účely vykonávania ich príslušných povinností podľa tohto nariadenia.

2. Vymieňajú si všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na identifikáciu a nápravu porušení tohto nariadenia.

Článok 22

1. Všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány alebo ESMA, ako aj audítori a odborníci poverení príslušnými orgánmi, sú viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo. Žiadne dôverné informácie, ktoré uvedené osoby získajú pri výkone svojich povinností, sa nesmú poskytnúť žiadnej osobe ani orgánu, s výnimkou informácií poskytovaných v súhrnnej alebo zovšeobecnenej podobe, pri ktorých nie je možné identifikovať jednotlivých správcov fondov rizikového kapitálu a jednotlivé kvalifikované fondy rizikového kapitálu, bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo a konania podľa tohto nariadenia.

2. Príslušným orgánom členských štátov alebo ESMA sa nesmie brániť vo výmene informácií v súlade s týmto nariadením alebo s inými právnymi predpismi Únie vzťahujúcimi sa na správcov fondov rizikového kapitálu a kvalifikované fondy rizikového kapitálu.

3. V prípade, ak príslušné orgány a ESMA získajú dôverné informácie v súlade s odsekom 2, môžu ich použiť len počas výkonu svojich povinností a na účely administratívnych a súdnych konaní.

KAPITOLA IV PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 23

1. Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam ustanoveným v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 3 a v článku 8 ods. 5 sa udeľuje Komisii na obdobie štyroch rokov, a to odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomocí najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 3 a článku 8 ods. 5 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní právomoci sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá je v ňom uvedená. Odvolanie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení uvedeného rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť akýchkoľvek delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia o delegovanom akte ihneď po jeho prijatí informuje súčasne Európsky parlament a Radu.

5. Delegovaný akt uvedený v článku 2 ods. 3 alebo v článku 8 ods. 5 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada nevzniesli voči nemu námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 24

1. Komisia najneskôr štyri roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia toto nariadenie preskúma. Preskúmanie zahŕňa všeobecný prieskum fungovania pravidiel tohto nariadenia a skúsenosti získané pri ich uplatňovaní vrátane:

a)      rozsahu, v ktorom správcovia fondov rizikového kapitálu používajú označenie „európsky fond rizikového kapitálu“ v rôznych členských štátoch, či už na domácom alebo cezhraničnom základe;

b)      rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vrátane hraničnej hodnoty 500 miliónov EUR.

2. Komisia po konzultácii s ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívny návrh.

Článok 25

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 22. júla 2013 s výnimkou článku 2 ods. 3 a článku 8 ods. 5, ktoré sa uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Podľa najnovšieho prieskumu Európskej centrálnej banky (ECB), v ktorom viac ako 50 % MSP v eurozóne, ktoré boli súčasťou reprezentatívnej vzorky, uviedlo nárast úrokových sadzieb účtovaných bankami, ako aj celkové sprísnenie úverových štandardov v prípade bankových úverov poskytovaných MSP.

[2]               Podľa najnovšieho prieskumu (september 2010 – február 2011) týkajúceho sa prístupu MSP v eurozóne k financovaniu, ktorý vykonala Európska centrálna banka (ECB) a ktorý vypracovala spolu s Európskou komisiou, približne 15 % opýtaných MSP uviedlo „prístup k financovaniu“ ako svoj najnaliehavejší problém. To sa v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami nezmenilo. http://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/accesstofinancesmallmediumsizedenterprises201104en.pdf?b704f6b228e071bea9507d7569412805

[3]               Zdroj: Odhady Európskeho združenia pre súkromný a rizikový kapitál (EVCA) na rok 2011.

[4]               http://ec.europa.eu/europe2020/index_en.htm, 3. marca 2010. Tento cieľ sa takisto uznal v rámci iniciatívy Inovácia v Únii, http://ec.europa.eu/research/innovation-union/index_en.cfm?pg=keydocs, 6. október 2010.

[5]               http://ec.europa.eu/internal_market/smact/docs/20110413-communication_en.pdf 13. apríl 2011.

[6]               http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/news/speeches-statements/pdf/20111012communication_roadmap_en.pdf

[7]               Záverečná správa RCAP za rok 2003: http://ec.europa.eu/internal_market/securities/riskcapital/index_en.htm

[8]               Rizikový kapitál zahŕňa tri typy financovania: i) neformálne investície podnikateľských anjelov, ii) rizikový (venture) kapitál a iii) burzy špecializujúce sa na MSP a vysokorastové spoločnosti.

[9]               http://ec.europa.eu/internal_market/investment/venture_capital_en.htm

[10]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[11]             Ú. v. EÚ C ..., s...

[12]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[13]             Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

[14]             Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

[15]             Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

[16]             Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

[17]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[18]             Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[19]             Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

[20]             Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64.