DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Od začiatku 90. rokov 20. storočia sa podpora jadrovej bezpečnosti a jadrové bezpečnostné opatrenia v tretích krajinách stali zásadnou súčasťou práce Spoločenstva, a to v strednej Európe a krajinách bývalého Sovietskeho zväzu v rámci zložiek programu jadrovej bezpečnosti programov TACIS a PHARE. Od roku 2007 sa spolupráca v oblasti jadrovej bezpečnosti rozšírila o tretie krajiny v rámci nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, zatiaľ čo nástroj predvstupovej pomoci (IPA) sa využíva na spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti s krajinami zapojenými do procesu pristúpenia k EÚ.

Havária v Černobyle v roku 1986 zdôraznila celosvetový význam jadrovej bezpečnosti. Havária v jadrovej elektrárni Fukušima Daiichi v roku 2011 potvrdila, že je nevyhnutné pokračovať v snahe o zlepšenie jadrovej bezpečnosti, tak aby spĺňala tie najprísnejšie normy. Obe havárie jasne poukázali na to, že zdravotné, sociálne, environmentálne a hospodárske dôsledky jadrovej havárie môžu prekročiť národné hranice a potenciálne sa rozšíriť do celého sveta.

Rada Európskej únie uznala význam jadrovej bezpečnosti vo svojom uznesení z 18. júna 1992 o technických problémoch jadrovej bezpečnosti, v ktorom zdôraznila „mimoriadny význam, ktorý prikladá jadrovej bezpečnosti v Európe, a preto žiada členské štáty a Komisiu, aby za základný a prioritný cieľ spolupráce Spoločenstva v jadrovej oblasti najmä s ostatnými európskymi krajinami „… stanovili zvýšenie úrovne bezpečnosti svojich jadrových zariadení na úroveň porovnateľnú s bezpečnosťou zariadení, ktoré sa používajú v Spoločenstve…“.

Spoločenstvo sa rozhodlo pristúpiť k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti v roku 1999 a k Spoločnému dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom v roku 2005 s cieľom zlepšiť vnútroštátne opatrenia a medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti.

Rada Európskej únie prijala smernicu 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení s cieľom udržať a podporovať neustále zlepšovanie jadrovej bezpečnosti a jej reguláciu. Rada Európskej únie prijala v roku 2011 aj smernicu, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva na zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom. Tieto smernice a vysoké normy jadrovej bezpečnosti a nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom vykonávané v Európskej únii sú príklady, ktoré možno použiť s cieľom podnietiť tretie krajiny, aby prijali podobné vysoké normy.

Spoločenstvo už úzko spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) v súlade s kapitolou 10 Zmluvy o Euratome, a to v súvislosti s jadrovými bezpečnostnými opatreniami (v záujme cieľov kapitoly 7 hlavy dva Zmluvy o Euratome), ako aj v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou.

Podpora regulácie a iných foriem spolupráce s rozvíjajúcimi sa ekonomikami a podpora prístupu, pravidiel, noriem a postupov EÚ sú cieľmi zahraničnej politiky stratégie Európa 2020.

Na to, aby Európska únia plnila svoju úlohu globálneho hráča pri presadzovaní bezpečnosti ľudí a strategickej bezpečnosti, je nevyhnutné, aby Spoločenstvo disponovalo možnosťami a prostriedkami, ako reagovať na tieto problémy vznikajúce v oblasti jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a bezpečnostných opatrení v tretích krajinách, a to na základe skúseností Spoločenstva a jeho členských štátov v tejto oblasti v rámci Európskej únie. S ohľadom na túto skutočnosť bude navrhovaný nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) pokračovať v činnostiach začatých v 90. rokoch v strednej Európe a krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a od roku 2007 v tretích krajinách.

Očakáva sa, že základná motivácia, ktorá viedla k zapojeniu do spolupráce s tretími krajinami, bude platiť v rokoch 2014 až 2020. Veľké projekty realizované v rámci nástroja INSC (najmä projekty týkajúce sa sanácie Černobyľu a projektov na zlepšenie jadrovej elektrárne) sa z veľkej časti dokončia do roku 2014, čím sa uvoľnia zdroje na ďalšie problémové oblasti. Sanácia ťažobných lokalít (ktorá je výsledkom ťažby uránu, pri ktorej sa nedodržali základné environmentálne požiadavky), nakladanie s vyhoreným palivom, likvidácia odpadu a vyradenie zariadení z prevádzky sa budú musieť riešiť ako priority programu.

Presúva sa aj intervencia Európskej únie z technickej pomoci na oblasť spolupráce. Zameriava sa na kľúčové činnosti zamerané na zlepšenie kultúry jadrovej bezpečnosti, ochranu pred žiarením a záruky.

Činnosti v oblasti výskumu a inovácií v kontexte rámcového programu Euratomu sú zamerané na prevenciu a zmiernenie vážnych havárií a zlepšenie ochrany pred žiarením s cieľom zvýšiť informovanosť o bezpečnosti. Bilaterálne dohody o medzinárodnej spolupráci v oblasti jadrovej bezpečnosti v rámci Euratomu možno považovať za ďalší spôsob, ako prispieť k zlepšeniu jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom, a to prostredníctvom väčšej miery úsilia v oblasti výskumu a inovácií s partnermi z tretích krajín.

Skúsenosti získané v dôsledku havárie v jadrovej elektrárni Fukušima Daiichi budú dôležité pri zlepšovaní jadrovej bezpečnosti v nadchádzajúcich rokoch. Očakáva sa, že výsledky komplexného a transparentného posúdenia rizika a bezpečnosti („záťažové skúšky“) členskými štátmi EÚ, ktoré sa majú rozšíriť o susediace krajiny EÚ a prípadne o tretie krajiny, budú mať významný vplyv na projektovanie, prevádzku, údržbu a regulovanie jadrových elektrární. Skúsenosti získané v rámci EÚ budú mať význam pre iné tretie krajiny.

Spolupráca v rámci nástroja INSC musí dopĺňať spoluprácu Európskej únie v rámci iných nástrojov rozvojovej spolupráce a prijaté opatrenia musia byť v súlade s celkovým strategickým politickým rámcom Európskeho spoločenstva pre príslušné partnerské krajiny. Vzhľadom na medzinárodné záväzky týkajúce sa zlepšenia jadrovej bezpečnosti by sa na spoluprácu v rámci nástroja INSC v súvislosti s rámcovými programami Euratomu na jadrový výskum a odbornou prípravou mali ďalej využívať synergie.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Verejná konzultácia

Komisia viedla verejnú konzultáciu od 26. novembra 2010 do 31. januára 2011 o budúcom financovaní pre vonkajšiu činnosť EÚ. Tento proces bol založený na online dotazníku spolu so sprievodným dokumentom s názvom „Ako financovať vonkajšiu činnosť EÚ po roku 2013?“, ktorý vypracovala Komisia a zainteresované služby ESVČ. 220 príspevkov prijatých v reakcii na túto verejnú konzultáciu odráža široké a rôznorodé spektrum, ktoré predstavuje rôzne štruktúry, názory a tradície charakterizujúce vonkajšiu činnosť Spoločenstva.

Vo všeobecnosti sa v týchto odpovediach neuvádzala potreba zásadnej zmeny súčasnej štruktúry existujúcich nástrojov. Položilo sa však niekoľko otázok, ktoré sú relevantné pre nástroj INSC a ktoré sa zohľadnia pri príprave nového nariadenia.

Väčšina respondentov (približne 70 %) potvrdila, že finančná pomoc EÚ poskytuje značnú pridanú hodnotu v hlavných politických oblastiach, ktoré boli podporené prostredníctvom finančných nástrojov EÚ pre vonkajšiu činnosť. Viacerí respondenti uvádzajú kritérium pridanej hodnoty EÚ ako hlavný stimul pre budúcnosť: EÚ by mala využívať svoju komparatívnu výhodu vyplývajúcu z jej celosvetovej prítomnosti, rozsiahlych skúseností, nadnárodného charakteru, úlohy sprostredkovateľa koordinácie a možností dosiahnuť úspor z rozsahu.

Takmer všetci respondenti (92 %) podporujú diferencovanejší prístup prispôsobený situácii v krajine príjemcu, založený na spoľahlivých kritériách a efektívnom zhromažďovaní údajov, ktorý by sa mal používať na zvýšenie vplyvu finančných nástrojov EÚ.

Viac ako dve tretiny respondentov sa domnievajú, že záujmy EÚ sú v rámci jej vonkajšej činnosti dostatočne zohľadnené a že by mali byť do veľkej miery založené na hodnotách a zásadách EÚ, ako aj na rozvojových cieľoch partnerských krajín. A naopak, menej respondentov sa domnieva, že vonkajšia činnosť EÚ by sa mala väčšmi zameriavať na vlastné záujmy EÚ v rámci celosvetového hospodárstva, najmä pokiaľ ide o rozvíjajúce sa ekonomiky.

Prevažná väčšina respondentov podporuje väčšie zameranie na systémy monitorovania a hodnotenia v budúcich nástrojoch a pri realizácii projektov/programov.

Pokiaľ ide o spôsoby zvýšenia viditeľnosti vonkajšieho financovania EÚ, väčšina zúčastnených strán podporuje väčšie úsilie v oblasti informačných a komunikačných činností, najmä v prijímajúcich krajinách; zdá sa, že sa viditeľnosť EÚ môže zlepšiť skôr prostredníctvom účinných politík, stratégií a zastúpenia v tretích krajinách, ako ďalšími výdavkami na komunikáciu.

Zúčastnené strany takisto dôrazne podporili myšlienku posilnenia koordinačnej úlohy EÚ medzi ostatnými darcami a zabezpečenia väčšej viditeľnosti financovania EÚ zo strany realizačných partnerov.

Posúdenie vplyvu

Komisia posúdila vplyv, v ktorom preskúmala nasledujúce štyri možnosti:

(a) Žiadna ďalšia činnosť zo strany EÚ (žiadny nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti). Niektoré činnosti týkajúce sa spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti by sa mohli zaradiť do nástrojov geografickej spolupráce a realizovať sa ako také. Môže to však viesť k problémom s právnym základom a nedostatočnou realizáciou z dôvodu vysoko technického charakteru tejto problematiky.

(b) „Žiadna zmena“ (spolupráca s tretími krajinami bude pokračovať v rámci existujúceho nariadenia o nástroji spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti). Táto možnosť by neumožnila využiť získané skúsenosti, revidovať geografický rozsah pôsobnosti a stanoviť kritériá na spoluprácu a priority v tomto nariadení. Nevyužila by sa tým možnosť zlepšiť vykonávanie a účinnosť nariadenia.

(c) Zmena a doplnenie nariadenia o nástroji spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti. Zmenené a doplnené nariadenie by mohlo zabezpečiť revíziu geografického rozsahu pôsobnosti so zahrnutím všetkých tretích krajín (vrátane krajín, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA)), a špecifikovať priority a kritériá spolupráce. Viedlo by to k zjednodušeniu a účinnejšiemu vykonávaniu ako v prípade súčasnej regulácie.

(d) Nový nástroj, ktorý by mohol zahŕňať súčasnú pôsobnosť nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a časť pôsobnosti existujúceho nástroja stability. Mohol by sa tým zaistiť jednotný prístup k jadrovej bezpečnosti, ochrane a bezpečnostným zárukám; vyžadovalo by si to však dvojitý právny základ (Zmluva o Euratome a Zmluva o fungovaní Európskej únie). Dvojitý právny základ by pravdepodobne viedol k zvýšeniu komplexnosti pri realizácii a udržal by potrebu úzkej koordinácie s ostatnými opatreniami zameranými na zmiernenie rizika (chemického a biologického).

Ukázalo sa, že sa uprednostňuje možnosť zmeniť a doplniť nariadenie. V porovnaní s možnosťami „žiadna zmena“ a „nový nástroj“ by to umožnilo kontinuitu a využívanie skúseností z osvedčeného systému, čím by sa vyriešilo množstvo problémov, ktoré sa zistili, vrátane lepšieho pochopenia intervenčných limitov. So súčasným používaním jedného právneho základu (v porovnaní s možnosťou „nový nástroj“) by sa tým zjednodušilo vykonávanie.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právnym základom súčasného nariadenia o nástroji spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti je Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome), a najmä jej článok 203. So zreteľom na legislatívny rámec pre jadrovú bezpečnosť na úrovni EÚ a skutočnosť, že revidovaná pôsobnosť nemá za následok zmenu právneho základu, by to malo platiť aj v prípade budúceho nariadenia.

Subsidiarita a proporcionalita

EÚ, ktorú tvorí 27 členských štátov pôsobiacich v rámci spoločných politík a stratégií, môže ako taká do veľkej miery reagovať na globálne výzvy, keďže opatrenia členských štátov môžu byť obmedzené a roztrieštené, a to prostredníctvom projektov, ktoré sú často príliš malé na to, aby sa prostredníctvom nich dosiahol v danej oblasti pretrvávajúci rozdiel. EÚ tak má lepšie možnosti viesť politický dialóg s partnerskými vládami.

EÚ má jedinečnú neutrálnu a nestrannú pozíciu pri vykonávaní vonkajších opatrení v mene členských štátov a spolu s nimi, čo jej pridáva na dôveryhodnosti v krajinách, v ktorých pracuje. Má najlepšie predpoklady stať sa v mene svojich občanov celosvetovým lídrom.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Komisia navrhla vyčleniť 70 mld. EUR na obdobie 2014 – 2020 na vonkajšie nástroje[1]. Zdroje vyčlenené na nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti v rokoch 2014 až 2020 sú 631,1 mil. EUR (560 mil. EUR v cenách za rok 2011). Indikatívne ročné rozpočtové záväzky pre nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti sú uvedené v tabuľke nižšie.

Rok || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Pridelené rozpočtové prostriedky na INSC (v mil. EUR) || 84,9 || 86,6 || 88,3 || 90,1 || 91,9 || 93,7 || 95,6 || 631,1

Indikatívne finančné príspevky na špecifický cieľ sú stanovené v legislatívnom finančnom výkaze.

5.           VOLITEĽNÉ PRVKY

Zjednodušenie

Články horizontálneho charakteru boli odstránené, pretože sa na ne vzťahuje nariadenie č. …. /…, ktorým sa ustanovujú spoločné vykonávacie predpisy na nástroje financovania vonkajších vzťahov.

S cieľom zjednodušiť programovanie a vykonávanie nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti sa v prílohe nariadenia nachádza definícia kritérií spolupráce a tematické a geografické priority na výber projektov spolupráce.

Vysvetlenie hlavných článkov nariadenia a zmeny súčasného nástroja INSC

HLAVA I – Ciele

Článok 1 – Predmet a rozsah pôsobnosti

V článku 1 sa stanovujú ciele a rozsah pôsobnosti nariadenia. Nariadenie sa bude vzťahovať na všetky tretie krajiny (ako je ďalej uvedené v prílohe).

Stanovili sa tri špecifické ciele:

a) podpora účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti a dodržiavanie najvyšších noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením;

b) zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, odstavenie a úprava bývalých jadrových areálov a zariadení;

c) vytvorenie rámcov a metodík na uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách.

Pokiaľ ide o súčasné nariadenie o nástroji spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, táto prezentácia sa zjednodušila. Články 1 a 2 súčasného nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti sa zlúčili. V tomto článku sa definujú hlavné oblasti spolupráce, zatiaľ čo príloha definuje osobitné opatrenia.

HLAVA II – Programovanie a indikatívne rozdelenie finančných prostriedkov

Článok 2 – Strategické dokumenty

V tomto článku sa stanovuje, že viacročné strategické dokumenty tvoria všeobecný základ spolupráce, ktorú stanovuje stratégia Únie pre spoluprácu v rámci tohto nariadenia.

Článok 3 – Viacročné indikatívne programy

V tomto článku sa stanovuje, že viacročné indikatívne programy obsahujú prioritné oblasti vybrané na financovanie, špecifické ciele, očakávané výsledky, ukazovatele výkonu a indikatívne rozdelenie financií.

HLAVA III – Vykonávanie

Táto hlava bola do veľkej miery zjednodušená, keďže článok 4 stanovuje, že toto rozhodnutie sa vykonáva v súlade s nariadením č. …. /…, ktorým sa ustanovujú spoločné vykonávacie predpisy na nástroje financovania vonkajších vzťahov.

HLAVA IV – Záverečné ustanovenia

Táto hlava stanovuje definíciu finančnej referenčnej sumy (článok 7) a nadobudnutie účinnosti (článok 8).

PRÍLOHA

Bola priložená príloha o osobitných podporovaných opatreniach a kritériá vzťahujúce sa na spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti s cieľom väčšmi zjednodušiť text nariadenia a jeho vykonávanie, a to vymedzením oblasti spolupráce, technického a geografického rozsahu pôsobnosti, kritérií spolupráce priorít.

V súlade s podmienkami tohto návrhu sa príloha môže zmeniť a doplniť prostredníctvom jednoduchšieho postupu, ako by to bolo potrebné v prípade nariadenia ako celku (článok 5 nariadenia).

Príloha definuje osobitné opatrenia, ktoré podporuje toto nariadenie (upravená verzia súčasného nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, opätovné definovanie oblastí spolupráce), kritériá spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti s tretími krajinami, priority a koordináciu. Kritériá spolupráce zohľadňujú tie, ktoré navrhla Rada v roku 2008, a riadia sa nimi.

2011/0414 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa stanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 203,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Toto nariadenie je jedným z nástrojov na poskytovanie priamej podpory pre vonkajšie politiky Európskej únie a nahradí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 300/2007 z 19. februára 2007, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti[3], ktorého platnosť sa skončí 31. decembra 2013.

(2) Európska únia je dôležitým poskytovateľom hospodárskej, finančnej, technickej, humanitárnej a makroekonomickej pomoci tretím krajinám. Súčasné nariadenie je časťou rámca zameraného na plánovanie spolupráce a poskytovanie pomoci zameranej na podporu vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovania efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách.

(3) Havária v Černobyle v roku 1986 zdôraznila celosvetový význam jadrovej bezpečnosti. Havária v jadrovej elektrárni Fukušima Daiichi v roku 2011 potvrdila, že je nevyhnutné pokračovať v snahe o zlepšenie jadrovej bezpečnosti, tak aby spĺňala tie najprísnejšie normy. Európske spoločenstvo pre atómovú energiu („Spoločenstvo“) by malo byť schopné podporovať jadrovú bezpečnosť v tretích krajinách s cieľom vytvoriť záruky potrebné na vylúčenie ohrozenia života a zdravia verejnosti.

(4) Samotná Európska únia, ktorá koná v rámci spoločných politík a stratégií so svojimi členskými štátmi, môže do veľkej miery reagovať na globálne výzvy a má najlepšie predpoklady na koordináciu spolupráce s tretími krajinami.

(5) Rozhodnutím Komisie 1999/819/Euratom[4] Spoločenstvo pristúpilo k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti z roku 1994. Rozhodnutím Komisie 2005/510/Euratom[5] Spoločenstvo pristúpilo k Spoločnému dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom.

(6) Rada prijala smernicu 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení s cieľom udržať a podporovať neustále zlepšovanie jadrovej bezpečnosti a jej reguláciu[6]. Rada takisto prijala smernicu 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom[7]. Tieto smernice a vysoké normy jadrovej bezpečnosti a nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom vykonávané v Únii predstavujú príklady, ktoré možno použiť s cieľom podnietiť tretie krajiny, aby prijali podobné vysoké normy.

(7) Podpora regulácie a iných foriem spolupráce s rozvíjajúcimi sa ekonomikami a podpora prístupu, pravidiel, noriem a postupov Únie sú cieľmi zahraničnej politiky stratégie Európa 2020.

(8) Členské štáty Únie sú signatármi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a dodatkového protokolu.

(9) Spoločenstvo už úzko spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) v súlade s kapitolou 10 Zmluvy o Euratome, a to v súvislosti s jadrovými bezpečnostnými opatreniami (v záujme cieľov kapitoly 7 hlavy dva Zmluvy o Euratome), ako aj v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou.

(10) Je mimoriadne potrebné, aby Spoločenstvo pokračovalo vo svojom úsilí pri podpore uplatňovania účinných bezpečnostných opatrení na jadrové materiály v tretích krajinách na základe vlastných bezpečnostných opatrení v rámci Únie.

(11) Je zrejmé, že zodpovednosť za bezpečnosť zariadenia nesie prevádzkovateľ a štát, do ktorého súdnej právomoci patrí toto zariadenie.

(12) Zatiaľ čo sa zvyšujú finančné nároky na vonkajšiu pomoc Únie, hospodárska a rozpočtová situácia Únie obmedzuje zdroje dostupné na takúto pomoc. Komisia sa preto musí usilovať o čo najúčinnejšie využívanie dostupných zdrojov, najmä prostredníctvom využívania finančných nástrojov s pákovým efektom. Takýto pákový efekt sa zvyšuje možnosťou využívania a opätovného využívania prostriedkov investovaných a vytváraných prostredníctvom finančných nástrojov.

(13) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali Komisii zveriť vykonávacie právomoci.

(14) Vykonávacie právomoci týkajúce sa programovania a financovania činností podporovaných v rámci tohto nariadenia by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[8]. S prihliadnutím na povahu vykonávacích aktov, najmä ich politickú orientáciu alebo jej finančné implikácie, by sa postup preskúmania mal v zásade používať na ich prijatie s výnimkou technických vykonávacích opatrení malého finančného rozsahu. Komisia by mala okamžite prijať uplatniteľné vykonávacie akty, ak to v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa rýchlej reakcie Únie vyžadujú vážne a naliehavé dôvody.

(15) Spoločné pravidlá a postupy na uplatňovanie nástrojov Únie na vonkajšiu činnosť sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ../… , ďalej len „spoločné vykonávacie nariadenie“.

(16) Organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sú opísané v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

CIELE

Článok 1 Predmet a rozsah pôsobnosti

Európska únia financuje opatrenia na podporu vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovania efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení na jadrové materiály v tretích krajinách v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

1. Je potrebné zamerať sa na nasledujúce ciele:

(a) podpora účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti a dodržiavanie najvyšších noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením;

(b) zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, odstavenie a úprava bývalých jadrových areálov a zariadení;

(c) vytvorenie rámcov a metodík na uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách.

2. Celkový pokrok pri dosahovaní uvedených špecifických cieľov sa posúdi prostredníctvom nasledujúcich ukazovateľov výkonu:

(a) množstvo a význam otázok identifikovaných počas príslušných prieskumných misií Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu;

(b) stav vývoja vyhoreného paliva, jadrového odpadu a stratégií odstavenia, príslušného legislatívneho a regulačného rámca a vykonávania projektov;

(c) množstvo a význam otázok identifikovaných počas príslušných správ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu o jadrových bezpečnostných zárukách.

3. Komisia zabezpečí, aby boli prijaté opatrenia v súlade s celkovým strategickým politickým rámcom Únie pre partnerskú krajinu, a najmä s cieľmi jej politík a programov pre rozvoj a hospodársku spoluprácu.

4. Osobitné opatrenia podporované týmto nariadením a kritériá, ktoré sa vzťahujú na spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti, sú podrobne uvedené v prílohe.

5. Finančná, hospodárska a technická spolupráca poskytovaná v rámci tohto nariadenia sa doplní o spoluprácu Únie v rámci ostatných nástrojov rozvojovej spolupráce.

HLAVA II

PROGRAMOVANIE A INDIKATÍVNE ROZDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV

Článok 2 Strategické dokumenty

1. Spolupráca Únie podľa tohto nariadenia sa vykonáva na základe viacročných strategických dokumentov.

2. Viacročný strategický dokument tvorí všeobecný základ spolupráce a vytvára sa na obdobie najviac siedmich rokov. Ustanovuje sa v ňom stratégia Únie pre spoluprácu podľa tohto nariadenia so zreteľom na potreby dotknutých krajín, priority Únie, medzinárodnú situáciu a činnosti hlavných partnerov.

3. Strategické dokumenty sa zamerajú na poskytnutie uceleného rámca pre spoluprácu medzi Úniou a príslušnými partnerskými krajinami alebo regiónmi v súlade s celkovým účelom a pôsobnosťou, cieľmi, so zásadami a s politikou Únie.

4. Pri príprave strategických dokumentov sa uplatňujú zásady účinnosti pomoci: národné vlastníctvo, partnerstvo, koordinácia, harmonizácia, zosúladenie s prijímajúcou krajinou alebo regionálnymi systémami, vzájomná zodpovednosť a orientácia na výsledky.

5. Strategický dokument schváli Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 spoločného vykonávacieho nariadenia. Strategické dokumenty sa môžu preskúmať v polovici trvania alebo kedykoľvek je to potrebné, v súlade s rovnakým postupom. Tento postup si však nemusí vyžadovať aktualizáciu stratégie, čo nemá vplyv na pôvodné prioritné oblasti a ciele stanovené v dokumente.

Článok 3 Viacročné indikatívne programy

1. Viacročné indikatívne programy sa vypracujú na základe strategických dokumentov uvedených v článku 2. Viacročné indikatívne programy sa v bežnom prípade vzťahujú na obdobie od 2 do 4 rokov.

2. Viacročné indikatívne programy stanovia prioritné oblasti vybrané na financovanie, špecifické ciele, očakávané výsledky, ukazovatele výkonnosti a indikatívne rozdelenie financií – súhrnné a pre každú prioritnú oblasť zvlášť – vrátane primeranej rezervy nepridelených finančných prostriedkov; ak je to vhodné, rozdelenie financií sa môže udávať formou rozpätia alebo minima.

3. Viacročné indikatívne programy sú v zásade založené na dialógu s partnerskými krajinami alebo regiónmi, ktoré zahŕňajú zúčastnené strany s cieľom zabezpečiť, aby príslušná krajina alebo región prevzali dostatočnú zodpovednosť za tento proces a podnietili podporu národných stratégií v oblasti rozvoja.

4. Viacročné indikatívne programy sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 spoločného vykonávacieho nariadenia.

5. Viacročné indikatívne programy sa upravujú v prípade potreby s ohľadom na preskúmanie príslušných strategických dokumentov v súlade s rovnakým postupom. Postup preskúmania sa však nevyžaduje v prípade úpravy viacročných indikatívnych programov, pokiaľ ide o technické úpravy, opätovné priradenie finančných prostriedkov v rámci rozdeľovania zdrojov na prioritné oblasti alebo zvýšenie či zníženie miery pôvodného indikatívneho rozdelenia o menej ako 20 % za predpokladu, že tieto úpravy nebudú mať vplyv na pôvodné prioritné oblasti a ciele stanovené v dokumente. Všetky podobné technické úpravy sa do jedného mesiaca oznámia Európskemu parlamentu a Rade.

HLAVA III

VYKONÁVANIE

Článok 4 Vykonávanie

Toto nariadenie sa vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. …. /…, ktorým sa ustanovujú spoločné vykonávacie predpisy pre nástroje financovania vonkajších vzťahov, ďalej len „spoločné vykonávacie nariadenie“.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 5 Úprava prílohy

Prílohu k tomuto nariadeniu možno upraviť v súlade s postupom preskúmania stanoveným v článku 15 ods. 3 spoločného vykonávacieho nariadenia.

Článok 6

Výbor

Komisii pomáha výbor pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 7

Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Uplatňovanie tohto nariadenia je v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Článok 8 Finančná referenčná suma

1. Finančná referenčná suma na vykonávanie tohto nariadenia v období rokov 2014 – 2020 je 631 100 000 EUR.

2. Ročné finančné prostriedky povoľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení stanovených vo viacročných finančných rámcoch.

Článok 9 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli […]

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

PRÍLOHA

Osobitné podporné opatrenia a kritériá, ktoré sa uplatňujú na spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti

Toto nariadenie podporuje presadzovanie vysokej miery jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení v tretích krajinách na celom svete, ktoré chcú spolupracovať v tejto oblasti. Táto príloha definuje osobitné podporné opatrenia a kritériá spolupráce vrátane priorít.

Osobitné podporné opatrenia

Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 1 tohto nariadenia sa podporujú tieto opatrenia.

(a) Podpora účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti a dodržiavanie najvyšších noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením na všetkých úrovniach, najmä prostredníctvom:

– nepretržitej podpory regulačných orgánov, organizácií technickej podpory a posilnenia regulačného rámca, najmä pokiaľ ide o licenčné činnosti vrátane revízie a plnenia účinného a komplexného posúdenia rizika a bezpečnosti („záťažové skúšky“),

– podpory účinných regulačných rámcov, postupov a systémov na zabezpečenie primeranej ochrany pred ionizujúcim žiarením z rádioaktívnych materiálov, najmä z vysokoaktívnych rádioaktívnych zdrojov, a ich bezpečného uloženia,

– vytvorenia účinných mechanizmov na zabránenie haváriám s rádiologickými následkami a zmiernenie týchto dôsledkov, ak by nastali (napríklad monitorovanie životného prostredia v prípade úniku rádioaktívnych látok, návrh a realizácia zmierňovania a sanácie), a na núdzové plánovanie, pripravenosť a reakcie, civilnú ochranu a opatrení na obnovu,

– podpory pre prevádzkovateľov jadrových zariadení vo výnimočných prípadoch za osobitných a riadne odôvodnených okolností v rámci následných opatrení komplexného posúdenia rizika a bezpečnosti („záťažové skúšky“).

(b) Zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, odstavenie a úprava bývalých jadrových areálov a zariadení, najmä prostredníctvom:

– spolupráce s tretími krajinami v oblasti nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom (t. j. preprava, predbežné spracovanie, spracovanie, skladovanie a uloženie) vrátane rozvoja osobitných stratégií a rámcov na zodpovedné nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom,

– rozvoja a vykonávania stratégií a rámcov na odstavenie existujúcich zariadení, úpravy bývalých jadrových areálov a miest na ťažbu uránu a na obnovenie a nakladanie s potopenými rádioaktívnymi objektmi a materiálom v mori,

– vytvorenia regulačného rámca a metodík (vrátane forenzných jadrových metód) potrebných na vykonávanie opatrení v oblasti jadrovej bezpečnosti vrátane správnej evidencie a kontroly štiepnych materiálov na úrovni štátov a prevádzkovateľov,

– opatrení na presadzovanie medzinárodnej spolupráce (okrem iného v rámci príslušných medzinárodných organizácií, najmä MAAE) v uvedených oblastiach vrátane vykonávania a monitorovania medzinárodných dohovorov a zmlúv, výmeny informácií, budovania kapacít a odbornej prípravy v oblasti jadrovej bezpečnosti a výskumu.

Tieto opatrenia zahŕňajú zásadný prvok prenosu know-how s cieľom podporiť udržateľnosť dosiahnutých výsledkov. Musia sa vykonávať prostredníctvom spolupráce s orgánmi tretích krajín, jadrovými dozornými orgánmi, ich organizáciami technickej podpory a v osobitných prípadoch s prevádzkovateľmi jadrových elektrární. Tieto opatrenia by sa mali podporiť aj využívaním ďalších synergií s priamymi a nepriamymi opatreniami rámcových programov Euratomu v oblasti jadrového výskumu a odborného vzdelávania.

Kritériá[9]

Spolupráca by mala byť založená na nasledujúcich kritériách a splnení podmienok tretími krajinami.

1. Všeobecné kritériá

– Spolupráca môže zahŕňať všetky tretie krajiny (nečlenské krajiny EÚ) na celom svete.

– Prednosť budú mať pristupujúce krajiny a krajiny z regiónu európskeho susedstva. Uprednostní sa regionálny prístup.

– Krajiny s vysokými príjmami by sa mali zapojiť len v prípade, že je potrebné prijať mimoriadne opatrenia, napríklad po veľkej jadrovej havárii, ak je to potrebné a vhodné.

– Vzájomné porozumenie a vzájomná dohoda medzi treťou krajinou a Európskou úniou by mali byť potvrdené prostredníctvom predloženia formálnej žiadosti Komisii, ktorá zaväzuje príslušnú vládu.

– Tretie krajiny, ktoré chcú spolupracovať s Európskou úniou, by sa mali zaviazať, že budú v plnej miere dodržiavať zásady nešírenia zbraní. Zároveň by mali byť zmluvnými stranami príslušných dohovorov v rámci MAAE o jadrovej bezpečnosti a ochrany alebo by mali prijať opatrenia, čím sa pevne zaviažu pristúpiť k takýmto dohovorom. Spolupráca s Európskou úniou by mohla byť podmienená pristúpením alebo dokončením opatrení potrebných na pristúpenie k príslušným dohovorom. V núdzových prípadoch by sa pri uplatňovaní tejto zásady mala výnimočne preukázať flexibilita.

– S cieľom zabezpečiť a monitorovať súlad s cieľmi v oblasti spolupráce musí príjemca z tretej krajiny akceptovať zásadu vyhodnotenia prijatých opatrení. Toto hodnotenie umožní monitorovať a overiť súlad so schválenými cieľmi a mohlo by byť podmienkou trvalých platieb príspevkov Spoločenstvu.

– Cieľom spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a bezpečnostných opatrení v rámci tohto nariadenia nie je podpora jadrovej energie.

2. Krajiny s nainštalovanou jadrovou výrobnou kapacitou

V prípade krajín, ktoré už profitujú z financovania zo strany Spoločenstva, by ďalšia spolupráca mala závisieť od vyhodnotenia opatrení financovaných z rozpočtu Spoločenstva a od náležitého odôvodnenia nových potrieb. Toto vyhodnotenie by malo umožniť presnejšie stanoviť charakter spolupráce a sumy, ktoré sa týmto krajinám v budúcnosti poskytnú.

V prípade krajín, ktoré vyžadujú rýchlu spoluprácu, by sa mal zohľadniť:

(a) stupeň naliehavosti zásahu v danej krajine vzhľadom na situáciu v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany a

(b) význam zakročenia vo vhodnom okamihu v niektorých krajinách, v ktorých sa plánuje ambiciózny program na rozvoj jadrovej výrobnej kapacity s cieľom zabezpečiť, aby sa posilnila kultúra jadrovej bezpečnosti a ochrany súbežne s týmto procesom, najmä pokiaľ ide o zavádzanie alebo posilnenie regulačných orgánov a organizácií technickej podpory, ako aj rozvoj a vykonávanie stratégií a rámcov na zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom.

Využívanie integrovaného posudzovania dozornej činnosti (IRRS) a misie prevádzkového posudzovania jadrového dozoru MAAE (OSART) by mohlo byť pozitívne, aj keď to nepredstavuje formálne kritérium spolupráce s EÚ.

3. Krajiny bez nainštalovanej jadrovej výrobnej kapacity:

V prípade krajín, ktoré majú výskumné reaktory, ale nechcú vyvíjať jadrovú výrobnú kapacitu, bude spolupráca závisieť od stupňa naliehavosti situácie v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany.

V prípade krajín, ktoré chcú vyvíjať jadrovú výrobnú kapacitu, či už majú, alebo nemajú výskumné reaktory a u ktorých sa vynára otázka zásahu vo vhodnej chvíli s cieľom zabezpečiť posilnenie jadrovej bezpečnosti a ochrany súčasne s vývojom jadrového programu, najmä pokiaľ ide o posilnenie regulačných orgánov a organizácií technickej podpory, sa v rámci spolupráce zohľadní dôveryhodnosť programu rozvoja jadrovej energie, existencia rozhodnutia vlády o využívaní jadrovej energie a vypracovanie predbežného plánu[10].

Pre krajiny v tejto kategórii by mala byť spolupráca v prvom rade zameraná na rozvoj potrebnej regulačnej infraštruktúry, technickú spôsobilosť jadrového dozorného orgánu a príslušné organizácie technickej podpory. Mal by sa zvážiť a v prípade potreby aj podporiť rozvoj stratégií a rámcov na zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, a to aj v krajinách, ktoré nemajú v úmysle rozvíjať alebo sa rozhodli, že nebudú rozvíjať jadrové výrobné kapacity.

V prípade krajín, ktoré nepatria do uvedených kategórií, sa spolupráca môže zabezpečiť v prípade naliehavých situácií v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany. Tieto krajiny by mali byť schopné využívať určitú mieru flexibility pri uplatňovaní všeobecných kritérií.

Priority

V záujme vytvorenia bezpečnostných podmienok potrebných na vylúčenie rizík pre život a zdravie verejnosti a na zabezpečenie toho, aby sa jadrové materiály nepoužívali na iný účel, než na aký boli určené, je spolupráca zameraná predovšetkým na jadrové dozorné orgány (a ich organizácie technickej podpory). Cieľom je zabezpečiť ich technickú spôsobilosť a nezávislosť a posilniť regulačný rámec, najmä pokiaľ ide o licenčné činnosti vrátane revízie a plnenia účinného a komplexného posúdenia rizika a bezpečnosti („záťažové skúšky“).

Ostatné priority programov spolupráce, ktoré sa majú vypracovať v kontexte tohto nariadenia, zahŕňajú:

– rozvoj a vykonávanie zodpovedných stratégií a rámcov na zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom,

– odstavenie existujúcich zariadení, úprava bývalých jadrových areálov a miest na ťažbu uránu, ako aj obnovenie a nakladanie s potopenými rádioaktívnymi objektmi a materiálom v mori, ak pre verejnosť predstavujú hrozbu.

Spolupráca s prevádzkovateľmi jadrových zariadení v tretích krajinách sa zváži v konkrétnych situáciách v rámci následných opatrení týkajúcich sa „záťažových skúšok“. Na takúto spoluprácu s prevádzkovateľmi jadrových zariadení sa nebude vzťahovať dodávka zariadení.

Koordinácia

Komisia by mala koordinovať svoju spoluprácu s tretími krajinami s organizáciami, ktoré sledujú podobné ciele, najmä s medzinárodnými organizáciami, predovšetkým vrátane Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Táto koordinácia by Európskej únii a príslušným organizáciám mala umožniť, aby predchádzali zdvojeniu činností, a financovanie v súvislosti s tretími krajinami. Komisia by mala zapojiť aj príslušné orgány členských štátov a európskych prevádzkovateľov do plnenia svojich úloh a tým využívať kvalitu európskych skúseností v oblasti jadrovej bezpečnosti a bezpečnostných opatrení.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Nástroj na spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC)

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[11]

Vonkajšie vzťahy, spolupráca v oblasti jadrovej bezpečnosti

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[12]

x Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

Európska únia má dlhodobú kultúru jadrovej bezpečnosti a know-how, ktoré bolo vyvinuté v Európe a iných častiach sveta, kde sa používa jadrová energia. Bolo to tak aj v roku 1992, keď sa zaviedol program Spoločenstva na pomoc krajinám Spoločenstva nezávislých štátov a strednej a východnej Európy pri zlepšovaní svojich jadrových elektrární.

Presadzovanie najvyšších noriem jadrovej bezpečnosti a bezpečnostných opatrení sa opäť potvrdilo ako základný a prvoradý cieľ pre spoluprácu Spoločenstva v jadrovej oblasti v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu KOM(312) 2008 z 22. mája 2008 s názvom „Riešenie medzinárodných výziev v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany“.

Každá krajina, ktorej cieľom je využívanie jadrovej energie na civilné účely, musí rešpektovať medzinárodne uznané normy v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany. Preto bude čeliť výzve rozvoja spôsobilostí (v oblasti ľudských zdrojov a infraštruktúry) a vytvorenia legislatívneho rámca a inštitúcií nevyhnutných na splnenie medzinárodných záväzkov. V nadväznosti na rozsiahle skúsenosti môže EÚ významne prispieť k zlepšeniu jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a bezpečnostných opatrení prostredníctvom nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorého geografická pôsobnosť sa rozšírila na všetky „tretie krajiny“.

Intervencia Komisie sa presunula z technickej pomoci na spoluprácu. Zameriava sa na činnosti zamerané na zlepšenie jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a bezpečnostných opatrení vrátane štúdií, vývoja právnych predpisov, budovania inštitúcií, zlepšovania postupov a metodík, ako aj na bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom. Osobitná pozornosť sa venuje odbornému vzdelávaniu v príslušných krajinách. V tejto súvislosti spočíva prínos opatrení EÚ v sprístupnení skúseností EÚ založených na najvyšších normách pre jadrovú bezpečnosť tretím krajinám, v úzkej spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

Havária v Černobyle (1986) zdôraznila význam jadrovej bezpečnosti a zreteľne poukázala na potrebu celosvetového prístupu k riešeniu globálnych a cezhraničných dôsledkov jadrovej havárie. Potreba prijatia prísnejších noriem pre jadrovú bezpečnosť na celom svete sa ukázala ako naliehavejšia v dôsledku havárie v jadrovej elektrárni Fukušima Daiichi, ktorá vyvolala vážne obavy, či prevádzka jadrových zariadení dokáže čeliť podmienkam spôsobeným vážnymi prírodnými udalosťami vrátane zemetrasení a záplav.

V reakcii na haváriu v jadrovej elektrárni Fukušima Daiichi požiadali Európska komisia a vnútroštátne orgány o komplexné a transparentné posúdenie rizika a bezpečnosti („záťažové skúšky“) jadrových elektrární v členských štátoch EÚ. Schválili sa špecifikácie a plán na toto nepredpokladané posúdenie Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) a tieto aktivity sa rozšírili na tretie krajiny (najmä v susedstve EÚ).

Zdravotný, environmentálny, sociálny a hospodársky vplyv jadrových havárií v tretích krajinách v EÚ bol potvrdený ako potenciálne veľmi vysoký. Opätovne sa potvrdila potreba nadviazania efektívnej spolupráce zameranej na predchádzanie nehodám prostredníctvom stanovenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti. Niektoré krajiny prijali politické rozhodnutie o postupnom odstavení atómovej energie a ostatné sa rozhodli, že nezavedú plánované programy, pričom veľké množstvo krajín bude aj naďalej prevádzkovať atómové elektrárne a niektoré zrejme postavia aj nové. Aj keď EÚ uznáva, že využívanie atómovej energie je zvrchovaným rozhodnutím, je v najlepšom záujme EÚ, aby sa jadrové zariadenia prevádzkovali bezpečne, najmä v susedstve EÚ, a aby sa jadrový materiál náležite zlikvidoval. EÚ bude v tejto súvislosti spolupracovať s tretími krajinami a organizáciami.

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Európska únia financuje opatrenia na podporu vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovania efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení na jadrové materiály v tretích krajinách.

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 1

Podpora účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti a dodržiavanie najvyšších noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 2

Zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, odstavenie a úprava bývalých jadrových areálov a zariadení.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 3

Vytvorenie rámcov a metodík na uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení na jadrové materiály v tretích krajinách.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

– vytvorenie efektívnej kultúry jadrovej bezpečnosti a uplatňovania najvyšších noriem jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením pre jadrové zariadenia a v rádiologických postupoch v tretích krajinách,

– vytvorenie účinných regulačných rámcov týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti vrátane postupov a systémov na zabezpečenie primeranej ochrany pred ionizujúcim žiarením z rádioaktívnych materiálov,

– vytvorenie účinných mechanizmov na zabránenie haváriám s rádiologickými následkami a zmiernenie týchto dôsledkov, ak by nastali, a na núdzové plánovanie, pripravenosť a reakcie, civilnú ochranu a opatrení na obnovu,

– medzinárodná spolupráca a podpora problematiky jadrovej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť zavedenie a uplatňovanie najvyššej a najprísnejšej miery jadrovej bezpečnosti,

– vypracovanie a vykonávanie stratégií v oblasti zodpovedného nakladania s vyhoreným palivom, likvidácie odpadu, odstavenia zariadení, sanácie bývalých jadrových areálov a sanácie a nakladania s potopenými alebo rozptýlenými rádioaktívnymi predmetmi a materiálmi v mori alebo pôde,

– zavedenie účinných rámcov a metodík na zlepšenie jadrových bezpečnostných záruk na celom svete.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

– Ročné akčné programy podrobne stanovujú opatrenia, ktoré musí EÚ vykonať, vrátane cieľov, ktoré sa majú týmito opatreniami dosiahnuť, a očakávaných výsledkov. Pred realizáciou projektov sa definujú osobitné ukazovatele so zreteľom na špecifiká každého opatrenia. V článku 1 nariadenia je na celkové hodnotenie pokroku stanovený jeden ukazovateľ na cieľ.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

Právnym základom nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti je Zmluva o Euratome, najmä článok 203.

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Tento legislatívny návrh sa zaoberá požiadavkami na podporu a uplatňovanie najvyšších noriem jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení na jadrové materiály v tretích krajinách.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

EÚ má vďaka veľkému počtu komerčných atómových elektrární (146 zo 436 na celom svete) a atómovej energie zabezpečujúcich približne 30 % výroby elektriny dlhoročné skúsenosti v oblasti jadrovej bezpečnosti vrátane odstavenia jadrových zariadení a nakladania s rádioaktívnym odpadom. Na základe toho majú členské štáty k dispozícii rozsiahle skúsenosti vo všetkých oblastiach jadrovej bezpečnosti. Rôznorodosť technológií, ktoré si vyžadujú odlišný prístup, umožňuje zaistiť potrebnú flexibilitu pri uspokojovaní potrieb tretích krajín.

EÚ prijala spoločné právne rámce pre jadrovú bezpečnosť, rádioaktívny odpad a nakladanie s vyhoreným palivom. EÚ je v tejto súvislosti príkladom a očakáva, že presvedčí ostatných, aby prijali podobné vysoké normy.

Vzhľadom na čoraz zložitejšie výzvy nemožno žiadnu z vnútorných priorít EÚ – bezpečnosť, rast a tvorbu pracovných miest, zmenu klímy, prístup k energiám, zdravie, pandémie a migráciu – dosiahnuť nezávisle od okolitého sveta. V čase hospodárskej krízy bude mať koordinovanejší a integrovaný prístup medzi EÚ a jej členskými štátmi na základe spoločného programovania väčšiu pridanú hodnotu, intenzitu a legitímnosť, ako aj väčší vplyv a efektívnosť.

EÚ má jedinečnú neutrálnu a nestrannú pozíciu pri vykonávaní vonkajších opatrení v mene členských štátov a spolu s nimi, čo jej pridáva na dôveryhodnosti v krajinách, v ktorých pracuje. Má najlepšie predpoklady na to, aby sa v mene svojich občanov stala celosvetovým lídrom .

EÚ, ktorú tvorí 27 členských štátov pôsobiacich v rámci spoločných politík a stratégií, môže ako taká do veľkej miery reagovať na globálne výzvy, keďže opatrenia členských štátov môžu byť obmedzené a roztrieštené, a to prostredníctvom projektov, ktoré sú často príliš malé na to, aby sa prostredníctvom nich dosiahol v danej oblasti pretrvávajúci rozdiel. EÚ tak má lepšie možnosti viesť politický dialóg s partnerskými vládami.

Pri plánovaní svojej spolupráce venuje EÚ osobitnú pozornosť štrukturálnej, ako aj hospodárskej kapacite príslušných krajín. Možnosť reakcie na nepredvídané potreby je stanovená v súčasnom nariadení o nástroji spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý bol sprístupnený Japonsku po havárii vo Fukušime.

EÚ uzavrela sériu medzinárodných dohôd s krajinami na celom svete, ktoré nezodpovedajú dohodám uzatvoreným s členskými štátmi, čo im dáva vplyv takmer vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov vrátane jadrovej bezpečnosti. EÚ zohráva v tejto oblasti hlavnú úlohu, musí však pokračovať v zlepšovaní viditeľnosti svojich opatrení.

EÚ môže dokázať viac ako iné medzinárodné organizácie, pretože v oblasti rozvoja a vonkajších vzťahov zaujala holistický prístup. Rozdelenie práce prostredníctvom EÚ je dôležitou zložkou jej prínosu. Na základe série medzinárodných dohôd s partnermi a organizáciami na celom svete je EÚ prirodzeným koordinátorom, pričom môže ovplyvňovať takmer všetky oblasti medzinárodných vzťahov, na ktoré jednotlivé členské štáty v rámci spoločných politík a stratégií nemajú ako také vplyv.

V čase rozpočtových obmedzení, keď bolo niekoľko členských štátov nútených opustiť celé sektory a krajiny, je EÚ aj naďalej schopná zohrávať aktívnu úlohu.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Hlavné príčiny veľkých jadrových havárií vznikli prevažne kvôli nedostatočnej kultúre jadrovej bezpečnosti, projektovaním bezpečnosti (bezpečnostné aspekty projektovanej elektrárne) a prevádzkovej bezpečnosti. Preto sa považovalo za vhodné, aby sa programy spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti Európskej únie zaoberali prevádzkovateľmi jadrových zariadení s cieľom zlepšiť situáciu na mieste, ako aj jadrovými dozornými orgánmi, aby sa zaistilo, že disponujú potrebnou technickou kapacitou a nezávislosťou na presadzovanie dodržiavania príslušných noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti.

V niektorých prípadoch sa musí dodať bezpečnostné zariadenie, ktoré pomôže urýchlene vyriešiť naliehavé prípady. Keďže sa tieto prípady vyriešili a programy sa riadia zásadou najúčinnejšieho využívania zdrojov a zamedzenia praktikám, ktoré môžu mať komerčné dôsledky a dôsledky na hospodársku súťaž, dodávka zariadení sa vo všeobecnosti prerušila.

V rámci nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti sa nadviazala spolupráca s mnohými tretími krajinami, ktoré plánujú využívať jadrovú energiu v rámci svojho energetického mixu (tzv. rozvíjajúce sa krajiny). Táto spolupráca sa vzťahuje najmä na budovanie kapacít regulátorov, regulačnej infraštruktúry a stratégií na nakladanie s odpadom, aby sa zabezpečilo, že sa kultúra a rámec jadrovej bezpečnosti vybudujú s dostatočným predstihom. Vybrané krajiny dodržiavali kritériá, ktoré navrhla Rada.

Následky jadrových havárií možno do istej miery zmierniť pripravenosťou na mimoriadne situácie. Pripravenosť na mimoriadne situácie tak musí zostať dôležitou súčasťou programu.

V prípade veľkých havárií, ktoré mali rádiologické následky, bolo potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo poskytlo pomoc postihnutému obyvateľstvu a obnovilo postihnuté miesta tak, aby boli environmentálne bezpečné. Stalo sa tak v prípade Černobyľu, kde sa rozsiahle projekty výstavby nachádzajú v konečnej fáze. V tejto súvislosti by mala táto možnosť existovať aj v budúcich programoch o spolupráci s tretími krajinami, ak je to potrebné a primerané.

Predchádzajúce opatrenia týkajúce jadrového palivového cyklu, používania lodí a ponoriek na jadrový pohon, ako aj rádioizotopov, neboli vždy v súlade s normami nevyhnutnými na ochranu obyvateľstva a životného prostredia. Vládam a miestnym orgánom tak ostala náročná úloha obnoviť postihnuté miesta tak, aby boli z environmentálneho hľadiska bezpečné, a zlikvidovať vyhorené jadrové palivo a odpad, pričom na tento účel môže byť potrebná medzinárodná spolupráca. Táto časť programu jadrovej bezpečnosti by mala v budúcnosti patriť medzi priority programu.

Aby sa s vyhoreným jadrovým palivom a jadrovým odpadom nakladalo primeraným a zodpovedným spôsobom, v programoch jadrovej bezpečnosti sa stanovila spolupráca s tretími krajinami, zameraná na vypracovanie národných stratégií a rámcov na vyhorené palivo a jadrový odpad. Vzhľadom na to, že Európska únia práve prijala smernicu o nakladaní s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom, by sa tretie krajiny mali ďalej podnecovať do toho, aby prijali podobné vysoké normy, a spolupráca by v tejto oblasti mala byť aj naďalej prioritou.

Podpora medzinárodnej spolupráce bude aj naďalej dôležitá na zabezpečenie koordinácie činností rôznymi subjektmi a čo najefektívnejšieho využívania zdrojov. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu bude v tejto súvislosti aj naďalej zohrávať zásadnú úlohu, najmä pokiaľ ide o zlepšenie režimu globálnej jadrovej bezpečnosti (rámec na dosiahnutie uplatňovania vysokej miery bezpečnosti v jadrových zariadeniach na celom svete). Aj naďalej by sa malo počítať s podporou činností Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, najmä činností globálneho alebo regionálneho charakteru, ktoré by primeraným spôsobom zviditeľnili činnosti/prínos EÚ.

V dôsledku havárie v jadrovej elektrárni Fukušima Daiichi sa výzvy súvisiace s komplexným posúdením rizika a bezpečnosti pri prevádzkovaní jadrových elektrární („záťažové skúšky“) pravdepodobne stanú relevantnejšími a rozšíria sa na ostatné jadrové zariadenia vrátane výskumných reaktorov, zariadení na predbežné skladovanie vyhoreného paliva, skladovanie rádioaktívneho odpadu a zariadení na jeho likvidáciu.

Spolupráca s jadrovými dozornými orgánmi (vrátane ich organizácií technickej podpory) by mala zostať v centre spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, zatiaľ čo je potrebné prehodnotiť spoluprácu s prevádzkovateľmi jadrových elektrární so zreteľom na výkonnosť a výsledky „záťažových skúšok“ a osobitné okolnosti.

Likvidácia vyhoreného paliva, nakladanie s odpadom, odstavenie zariadení a sanácia miest nadobudli v posledných rokoch väčší význam. Budúca spolupráca v týchto oblastiach by sa mala považovať za prioritu programu.

Geografická blízkosť k EÚ (vrátane predvstupových krajín a krajín susediacich s EÚ) by mala byť aj naďalej prioritou, nie však výlučným kritériom pri rozhodovaní o programoch spolupráce v rámci budúceho nástroja.

Vývoj situácie v medzinárodnom meradle si vyžaduje zmenu zamerania a priorít ako zmenu väčšej pôsobnosti v rámci spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti.

1.5.4.     Súlad a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Je potrebné zabezpečiť súlad s opatreniami stanovenými v oblasti znižovania chemického, biologického, rádiologického a jadrového rizika (CBRN) v rámci nástroja stability, najmä s tými, ktoré súvisia s jadrovými bezpečnostnými opatreniami (vrátane boja proti nedovolenému obchodovaniu s jadrovým a rádiologickým materiálom a hraničných kontrol), ako aj s pripravenosťou na mimoriadne situácie.

1.6.        Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

x Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– x Návrh/iniciatíva v platnosti od roku 2014 do roku 2020

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[13]

x Priame centralizované riadenie na úrovni Komisie

x Nepriame centralizované riadenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

¨        výkonné agentúry

¨        subjekty zriadené spoločenstvami[14]

x        národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

x Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

x Decentralizované riadenie s tretími krajinami

x Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (IAEA)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele Poznámky presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Veľká časť projektov a programov v rámci tohto nástroja bude riadená prostredníctvom priameho centralizovaného riadenia. Ak je to potrebné a vhodné na zlepšenie účinnosti intervencií, z logistických a politických dôvodov možno zvážiť nepriame, zdieľané alebo spoločné riadenie; takéto riadenie sa môže uplatňovať najmä v prípade, že už členské štáty a/alebo ich agentúry či Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) zaviedli alebo pripravujú podobné opatrenia.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Systémy monitorovania a hodnotenia Európskej komisie sa v čoraz väčšej miere zameriavajú na výsledky. Zahŕňajú interných zamestnancov, ako aj externú expertízu.

Správcovia v delegáciách a riaditeľstvách rôznymi spôsobmi priebežne monitorujú realizáciu projektov a programov a ak je to možné, aj prostredníctvom návštev na mieste. Monitorovanie poskytuje cenné informácie o pokroku; pomáha správcom identifikovať súčasné a potenciálne nedostatky a prijať nápravné opatrenia.

Najali sa externí, nezávislí odborníci, ktorí vyhodnocujú výkonnosť vonkajšej činnosti EÚ prostredníctvom troch rôznych systémov. Tieto hodnotenia prispievajú k zodpovednosti a zlepšeniu prebiehajúcich intervencií; využívajú aj poznatky z predchádzajúcich skúseností, aby informovali o budúcich politikách a opatreniach. Všetky nástroje využívajú medzinárodne uznané hodnotiace kritériá Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD-DAC) vrátane (potenciálneho) vplyvu.

Systém monitorovania zameraného na výsledky (ROM), ktorý riadia riaditeľstvá, poskytuje na úrovni projektu v prvom rade stručný, cielený záznam o kvalite na vzorke intervencií. Využívaniu vysoko štruktúrovanej, štandardizovanej metodiky pripisujú nezávislí experti systému ROM atribúty, ktoré poukazujú na silné a slabé stránky projektu a poskytujú odporúčania na zlepšenie účinnosti.

Hodnotenia na úrovni projektu, ktoré riadi delegácia EÚ poverená daným projektom, poskytujú podrobnejšiu, hĺbkovú analýzu a pomáhajú projektovým manažérom zlepšiť prebiehajúce intervencie a vypracovať intervencie do budúcnosti. Boli privolaní externí, nezávislí experti so skúsenosťami v tematickej a geografickej oblasti, aby vypracovali analýzu a poskytli spätnú väzbu a dôkazy od všetkých zúčastnených strán, nielen od konečných príjemcov.

Komisia vypracovala aj strategické hodnotenia svojich politík, a to od programovania a stratégií až po realizáciu intervencií v konkrétnom sektore (ako zdravotníctvo, školstvo atď.) v danej krajine alebo danom regióne, či konkrétneho nástroja. Tieto hodnotenia sú dôležitým prínosom k vytváraniu politík a navrhovaniu nástrojov a projektov. Sú uverejnené na internetovej stránke Komisie a súhrn zistení bol zahrnutý do výročnej správy predloženej Rade a Európskemu parlamentu.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

Opatrenia financované podľa tohto nariadenia sa vykonávajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Komisia sa môže v riadne odôvodnených prípadoch v súlade s článkom 54 nariadenia o rozpočtových pravidlách rozhodnúť zveriť úlohy orgánu verejnej moci, a najmä úlohy plnenia rozpočtu, orgánom uvedeným v článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak majú medzinárodne uznané postavenie, dodržiavajú medzinárodne uznané systémy riadenia a kontroly a sú pod dozorom orgánu verejnej moci.

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách môže Komisia vykonávať opatrenia financované podľa tohto nariadenia priamo v rámci spoločného riadenia s členskými štátmi alebo nepriamo poverením úlohou vykonávania rozpočtu niektorého zo subjektov alebo osôb uvedených v článku 55 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Tieto subjekty alebo osoby môžu byť za podmienok stanovených v článku 57 nariadenia o rozpočtových pravidlách poverené využívaním svojich vlastných pravidiel a postupov pri uzatváraní zmlúv a udeľovaní dotácií.

2.2.1.     Zistené riziká

Rizikové prostredie

Prevádzkové prostredie pomoci v rámci tohto nástroja charakterizujú nasledujúce riziká nedosiahnutia cieľov tohto nástroja, suboptimálneho finančného riadenia a/alebo nedodržiavania platných pravidiel (chyby zákonnosti a riadnosti):

– hospodárska/politická nestabilita a/alebo prírodné katastrofy môžu viesť k problémom a oneskorenému navrhnutiu a uplatňovaniu intervencií, najmä v nestabilných štátoch,

– nedostatok inštitucionálnej a administratívnej kapacity v partnerských krajinách môže viesť k ťažkostiam a oneskoreniam pri návrhu a uplatňovaní intervencií,

– geograficky rozptýlené projekty a programy (zahŕňajúce mnohé štáty/územia/regióny) môžu predstavovať problémy v oblasti monitorovania logistiky/zdrojov – najmä následných činností na mieste,

– rozmanitosť potenciálnych partnerov/príjemcov s ich rozmanitými štruktúrami a kapacitami v oblasti vnútornej kontroly môže rozčleniť a tým znížiť efektívnosť a účinnosť dostupných zdrojov Komisie potrebných na podporu a monitorovanie realizácie,

– nedostatočná kvalita a množstvo dostupných údajov o výsledkoch a vplyve vonkajšej pomoci/národného plánu rozvoja implementácie v partnerských krajinách môže obmedziť schopnosť Komisie predkladať správy a niesť zodpovednosť za výsledky.

Očakávaná úroveň rizika vyplývajúceho z nedodržiavania platných pravidiel

Cieľ tohto nástroja, ktorý je potrebné dosiahnuť, je zachovať historickú úroveň rizika neplnenia (miera chybovosti) portfólia GR DEVCO, ktorá je zostatkovou „čistou“ mierou chýb (na viacročnom základe, potom ako sa vykonali všetky plánované kontroly a nápravy uzatvorených zmlúv) v miere menej ako 2 %. Tradične to zahŕňa odhadovanú mieru chýb 2 – 5 % na ročnej, náhodne vybranej vzorke transakcií Európskeho dvora audítorov na účely ročného vyhlásenia o vierohodnosti. GR DEVCO to považuje za najmenšie riziko nesúladu, dosiahnuteľné vzhľadom na vysoko rizikové prostredie a so zreteľom na administratívnu záťaž a nevyhnutnú nákladovú efektívnosť kontrol dodržiavania.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

Štruktúra vnútornej kontroly DEVCO

Vnútorná kontrola/proces riadenia GR DEVCO sú navrhnuté tak, aby poskytovali primeranú istotu, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov týkajúcich sa efektívnosti a účinnosti jeho operácií, spoľahlivosti jeho finančných výkazov a dodržiavania príslušného legislatívneho a procesného rámca.

Efektívnosť a účinnosť

Aby GR DEVCO zabezpečilo efektívnosť a účinnosť svojich operácií (a zmiernilo vysokú úroveň rizika v rámci svojej zahraničnej pomoci), bude musieť okrem všetkých prvkov rozsiahleho strategického procesu politiky a plánovania Komisie, prostredia vnútorného auditu a ostatných požiadaviek noriem vnútornej kontroly Komisie v rámci všetkých svojich nástrojov aj naďalej disponovať rámcom cieleného riadenia pomoci, ktorý bude zahŕňať:

– samostatné riadenie väčšiny zahraničnej pomoci delegácií EÚ v danej oblasti,

– jasné a formálne schválené oblasti finančnej zodpovednosti (od delegovaného povoľujúceho úradníka (generálny riaditeľ)) prostredníctvom subdelegovania od subdelegovaného povoľujúceho úradníka (riaditeľ) v centrále voči vedúcemu delegácie,

– pravidelné predkladanie správ delegáciami EÚ centrále (správy o riadení vonkajšej pomoci) vrátane ročného vyhlásenia o vierohodnosti vedúceho delegácie,

– zabezpečenie rozsiahleho programu odborného vzdelávania pre zamestnancov v centrále a delegácii,

– významná podpora a usmerňovanie centrály/delegácie (aj cez internet),

– pravidelné kontrolné návštevy daných delegácií každé 3 až 6 rokov.

Metodiku riadenia cyklu projektu a programu vrátane:

– nástrojov na podporu kvality pre návrh intervencie, jej poskytovania, mechanizmov financovania, systému riadenia, vyhodnotenia a výberu realizačných partnerov atď.,

– nástrojov programového a projektového riadenia, monitorovania a predkladania správ na efektívne vykonávanie vrátane pravidelného externého monitorovania projektov na mieste,

– dôležité prvky hodnotenia a auditu.

Finančné výkazníctvo a účtovníctvo

GR DEVCO bude aj naďalej dodržiavať tie najvyššie normy účtovníctva a finančného výkazníctva pomocou účtovného systému Komisie založeného na časovom rozlíšení, ako aj konkrétne nástroje vonkajšej pomoci, ako je spoločný informačný systém pre vonkajšie činnosti (CRIS).

Pokiaľ ide o súlad s príslušným legislatívnym a procesným rámcom, metódy kontroly súladu sú stanovené v oddiele 2.3 (opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam).

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Vzhľadom na vysoko rizikové prostredie, v ktorom funguje Úrad pre spoluprácu EuropeAid, musia jej systémy predvídať vysoký výskyt potenciálnych chýb súladu (nezrovnalosti) pri transakciách a čo najskôr začleniť do platobného procesu vysokú úroveň kontroly v oblasti prevencie, zisťovania a nápravy. V praxi to znamená, že pri kontrole súladu sa v tejto oblasti budú externí audítori a zamestnanci Komisie viac spoliehať na dôležité predbežné kontroly na viacročnom základe ako na konečné platby na projekt (pri súčasnom vykonávaní niektorých auditov a následných kontrol), ktoré výrazne presahujú finančné záruky, ktoré sa požadujú v nariadení o rozpočtových pravidlách. Rámec súladu úradu EuropeAid okrem iného tvoria tieto významné zložky:

Preventívne opatrenia

– povinná základná odborná príprava pre riadiacich zamestnancov a audítorov, ktorá sa bude týkať problematiky podvodov,

– poskytovanie poradenstva (aj cez internet) vrátane praktickej príručky na zmluvné postupy, sprievodcu jednotkou EuropeAid a nástrojov finančného hospodárenia (pre realizačných partnerov),

– predbežné hodnotenie, aby sa v rámci orgánov riadiacich príslušné finančné prostriedky zabezpečilo zavedenie primeraných opatrení proti podvodom v záujme predchádzania a zisťovania podvodov pri hospodárení s finančnými prostriedkami EÚ v rámci spoločného a decentralizovaného riadenia,

– predbežná kontrola mechanizmov proti podvodom dostupných v partnerskej krajine ako súčasť hodnotenia kritéria spôsobilosti na riadenie verejných financií na získanie rozpočtovej podpory (t. j. aktívny záväzok bojovať proti podvodom a korupcii, primerané kontrolné orgány, dostatočná súdna kapacita a účinné mechanizmy reakcií a sankcií),

– Komisia podpísala v Akkre v roku 2008 Iniciatívu za transparentnosť poskytovania pomoci (IATI), v ktorej schválila normy na transparentnosť poskytovania pomoci, ktoré zabezpečia včasnejšie, podrobnejšie a pravidelnejšie údaje o toku pomoci a dokumentoch,

– Komisia od 14. októbra 2011 realizuje prvú fázu normy IATI v záujme uverejnenia informácií o transparentnosti poskytovania pomoci, skôr ako sa v Pusane v novembri 2011 uskutoční ďalšie fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci. Komisia bude navyše s členskými štátmi EÚ spolupracovať na spoločnej webovej aplikácii informačných technológií s názvom TR-AID, ktorá transformuje údaje o pomoci EÚ poskytované prostredníctvom databázy IATI a ostatných zdrojov na informácie o pomoci dostupné používateľom.

Zisťovacie a nápravné opatrenia

– externé audity a overovania (povinné aj rizikové) vrátane Európskeho dvora audítorov,

– spätné kontroly (na základe rizika) a vrátené prostriedky,

– pozastavenie financovania EÚ, ak došlo k závažnému prípadu podvodu vrátane rozsiahlej korupcie, pokiaľ príslušné orgány neprijmú primerané opatrenia s cieľom napraviť tento podvod a predchádzať podobným podvodom v budúcnosti.

EuropeAid bude naďalej vypracúvať vlastné stratégie v boji proti podvodom v súlade s novou stratégiou Komisie v oblasti boja proti podvodom, ktorá bola prijatá 24. júna 2011 s cieľom zabezpečiť okrem iného, aby:

– boli interné kontroly úradu EuropeAid týkajúce sa podvodov plne v súlade s novou stratégiou Komisie v oblasti boja proti podvodom,

– bol prístup úradu EuropeAid k boju proti podvodom zameraný na určenie rizikových oblastí podvodov a na adekvátne reakcie,

– systémy používané na čerpanie prostriedkov EÚ v tretích krajinách umožňovali získať príslušné údaje s cieľom využiť ich v rámci riadenia rizík v oblasti podvodov (napr. pri dvojitom financovaní),

– sa v prípade potreby mohli zriadiť spolupracujúce skupiny a vhodné nástroje v oblasti informačných technológií zamerané na analýzu prípadov podvodu súvisiacich so sektorom vonkajšej pomoci.

2.4         Odhad nákladov a príjmov pochádzajúcich z kontrol

Pre portfólio úradu EuropeAid ako celok predstavujú náklady na vnútornú kontrolu/riadenie podľa celkového odhadu priemerné ročné záväzky vo výške 658 mil. EUR v rámci rozpočtového plánovania na obdobie 2014 – 2020. Táto suma zahŕňa riadenie ERF, ktorý funguje integrovaným spôsobom v rámci riadiacej štruktúry úradu EuropeAid. Tieto náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, predstavujú približne 6,4 % odhadovaného ročného priemeru vo výške 10,2 mld. EUR plánovaného na celkové (prevádzkové a administratívne) záväzky úradu EuropeAid v jej výdavkovom portfóliu financovanom zo všeobecného rozpočtu EÚ a z Európskeho rozvojového fondu na obdobie 2014 – 2020.

Tieto náklady na riadenie zohľadňujú všetkých zamestnancov úradu EuropeAid v centrále a delegáciách, infraštruktúru, cestovné, odborné vzdelávanie, monitorovanie, hodnotenie a zmluvy o vykonávaní auditu (vrátane zmlúv vypracovaných príjemcami).

Úrad EuropeAid postupne plánuje znížiť pomer riadiacich/prevádzkových činností v rámci zlepšených a zjednodušených ustanovení nových nástrojov na základe pravdepodobných zmien podľa revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách. Hlavný prínos týchto nákladov na riadenie sa realizuje vo forme splnenia politických cieľov, účinného a efektívneho využívania zdrojov a uplatňovania nákladovo efektívnych preventívnych opatrení a iných kontrol na zabezpečenie pravidelného využívania finančných prostriedkov v súlade so zákonom.

Zatiaľ čo bude potrebné neustále zlepšovať charakter a zameranie činností v oblasti riadenia a kontroly súladu v súvislosti s portfóliom, tieto náklady sú z globálneho hľadiska nevyhnutné na efektívne a účinné dosiahnutie cieľov nástrojov pri minimálnom riziku nedodržania súladu (menej ako 2 % zostatkových chýb). Sú podstatne menšie ako riziká spojené so zrušením alebo s obmedzením počtu vnútorných kontrol v tejto vysoko rizikovej oblasti.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtová položka || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo 19 06 04 Pomoc v sektore jadrovej bezpečnosti || DRP/NRP ([15]) || krajín EZVO[16] || kandidátskych krajín[17] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| číslo 19 06 04 01 || DA || NIE || NIE || NIE ||

· Požadované nové rozpočtové riadky NEUPLATŇUJE SA

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtová položka || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

                v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || || pomoc v sektore jadrovej bezpečnosti

GR: <…….> || || || Rok N[18] 2014 || Rok N+1 2015 || Rok N+2 2016 || Rok N+3 2017 || Rok N+4 2018 || Rok N+5 2019 || Rok N+6 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (19. 6. 2004) || Záväzky || (1) || 83,584 || 85,277 || 86,970 || 88,763 || 90,478 || 92,348 || 94,241 || 621,661

Platby || (2) || 0,581 || 38,592 || 59,602 || 69,624 || 76,548 || 84,636 || 81,649 || 411,232

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || ||

Platby || (2a) || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované  z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[19] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka 19.0104 06 || || (3) || 1,316 || 1,323 || 1,330 || 1,337 || 1,422 || 1,352 || 1,359 || 9,439

Rozpočtové prostriedky SPOLU za GR <…….> || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 84,900 || 86,600 || 88,300 || 90,100 || 91,900 || 93,700 || 95,600 || 631,100

Platby || = 2 + 2a + 3 || 1,897 || 39,915 || 60,932 || 70,961 || 77,970 || 85,988 || 83,008 || 420,671

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 83,584 || 85,277 || 86,970 || 88,763 || 90,478 || 92,348 || 94,241 || 621,661

Platby || (5) || 0,581 || 38,592 || 59,302 || 69,624 || 76,548 || 84,636 || 81,649 || 621,661

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 1,316 || 1,323 || 1,330 || 1,337 || 1,422 || 1,352 || 1,359 || 9,796

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <4> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 4 + 6 || 84,900 || 86,600 || 88,300 || 90,100 || 91,900 || 93,700 || 95,600 || 631,100

Platby || = 5 + 6 || 1,897 || 39,915 || 60,932 || 70,961 || 77,970 || 85,988 || 83,008 || 420,671

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy: neuvádza sa

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || = 4 + 6 || || || || || || || ||

Platby || = 5 + 6 || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N 2014 || Rok N+1 2015 || Rok N+2 2016 || Rok N+3 2017 || Rok N+4 2018 || Rok N+5 2019 || Rok N+6 2020 || SPOLU

GR: <…….> ||

Ÿ Ľudské zdroje || 2,440 || 2,415 || 2,391 || 2,367 || 2,367 || 2,367 || 2,367 || 16,716

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,368 || 0,340 || 0,335 || 0,335 || 0,335 || 0,335 || 0,335 || 2,383

GR <….> SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 2,808 || 2,756 || 2,726 || 2,702 || 2,702 || 2,702 || 2,702 || 19,099

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 2,808 || 2,756 || 2,726 || 2,702 || 2,702 || 2,702 || 2,702 || 19,099

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N 2014 || Rok N+1 2015 || Rok N+2 2016 || Rok N+3 2017 || Rok N+4 2018 || Rok N+5 2019 || Rok N+6 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 87,708 || 89,356 || 91,026 || 92,802 || 94,602 || 96,402 || 98,302 || 650,199

Platby || 4,705 || 42,671 || 63,658 || 73,663 || 80,672 || 88,690 || 85,710 || 439,770

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky ¨            Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

x        Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupu[20] || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[21] Podpora účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti a dodržiavanie najvyšších noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || 25, 08 || || 25, 58 || || 26,09 || || 26,63 || || 27,14 || || 27,70 || || 28,27 || || 186,50

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2 Zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, odstavenie a úprava bývalých jadrových areálov a zariadení || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || - Výstup ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || 54, 33 || || 55,43 || || 56,53 || || 57,70 || || 58,81 || || 60,03 || || 61,26 || || 404,08

KONKRÉTNY CIEĽ č. 3 Vytvorenie rámcov a metodík na uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení na jadrové materiály v tretích krajinách || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 3 medzisúčet || || 4,18 || || 4,26 || || 4,35 || || 4,44 || || 4,52 || || 4,62 || || 4,71 || || 31,08

NÁKLADY SPOLU || || 83,58 || || 85,28 || || 86,97 || || 88,76 || || 90,48 || || 92,35 || || 94,24 || || 621,66

Pozn.: Je potrebné zdôrazniť, že členenie činností podľa konkrétnych cieľov a ich rozdelenie medzi výstupy sa môže v tejto fáze považovať iba za indikatívne. Výstupy sú preto založené na predbežných odhadoch a uvedené na ilustráciu.

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

¨        Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

x        Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014[22] || 2015 || 2016 || 2107 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 2,440 || 2,415 || 2,391 || 2,367 || 2,367 || 2,367 || 2,367 || 16,716

Ostatné administratívne výdavky || 0,368 || 0,340 || 0,335 || 0,335 || 0,335 || 0,335 || 0,335 || 2,383

Medzisúčet OKRUH 5 viacročného finančného rámca || 2,808 || 2,756 || 2,726 || 2,702 || 2,702 || 2,702 || 2,702 || 19,099

Mimo OKRUHU 5[23] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 1,019 || 1,019 || 1,019 || 1 019 || 1,019 || 1,019 || 1,019 || 7,135

Ostatné administratívne výdavky || 0,348 || 0,355 || 0,362 || 0,369 || 0,453 || 0,384 || 0,391 || 2,661

Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 1,367 || 1,374 || 1,381 || 1,388 || 1,473 || 1,403 || 1,410 || 9,796

SPOLU || 4,124 || 4,079 || 4,056 || 4,039 || 4,124 || 4,054 || 4,062 || 28,538

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

¨        Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

x        Návrh/iniciatíva si vyžaduje využitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v tejto tabuľke:

Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| Rok N 2014 || Rok N+1 2015 || Rok N+2 2016 || Rok N+3 2017 || Rok N+4 2018 || Rok N+5 2019 || Rok N+6 2020

Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

Pomoc v jadrovom sektore 01 01 01 (sídlo a zastúpenie Komisie) || 18,5 || 18,4 || 18,2 || 18,0 || 18,0 || 18,0 || 18,0

Pomoc v jadrovom sektore 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

Pomoc v jadrovom sektore 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Pomoc v jadrovom sektore 01 02 01 (ZZ, ZA, VNE z celkového finančného krytia) || 1,3 || 1,2 || 1,2 || 1,2 || 1,2 || 1,2 || 1,2

Pomoc v jadrovom sektore 01 02 02 (ZZ, ZA, MED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

Pomoc v jadrovom sektore 01 04 yy[24] || - sídlo[25] || 15,9 || 15,9 || 15,9 || 15,9 || 15,9 || 15,9 || 15,9

- delegácia || || || || || || ||

Pomoc v jadrovom sektore 01 05 02 (ZZ, ZA, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, ZA, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 35,7 || 35,5 || 35,3 || 35,1 || 35,1 || 35,1 || 35,1

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci ||

Externí zamestnanci ||

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

x        Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

¨        Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej kapitoly viacročného finančného rámca.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

¨        Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[26].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Účasť tretích strán na financovaní NEUPLATŇUJE SA

Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy (NEUPLATŇUJE SA)

¨        Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

¨        Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨ vplyv na vlastné zdroje

¨ vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[27]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … vložte toľko stĺpcov, koľko je potrebné na základe trvania vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               ERF, fond pre globálnu klímu a biodiverzitu a rezerva na núdzovú pomoc sú ďalšie nástroje, na ktoré sa nevzťahuje rozpočet EÚ.

[2]               Ú. v. EÚ C, , s. .

[3]               Ú. v. EÚ L 81, 22.3.2007, s. 1–10.

[4]               Ú. v. ES L 318, 11.12.1999, s. 20.

[5]               Ú. v. EÚ L 185, 16.7.2005, s. 33.

[6]               Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18.

[7]               Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48.

[8]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[9]               Tieto kritériá zohľadňujú závery Rady o pomoci tretím krajinám v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany (2913. zasadnutie Rady pre dopravu, spoje a energiu, Brusel 9. decembra 2008).

[10]             V tejto súvislosti by sa mali zohľadniť míľniky pri vývoji národnej infraštruktúry pre jadrový program (sériový dokument MAAE o jadrovej energii NG-G-3.1).

[11]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[12]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[13]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[14]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[15]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[16]             EZVO – Európske združenie voľného obchodu.

[17]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[18]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[19]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[20]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[21]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele…“.

[22]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[23]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[24]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[25]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[26]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[27]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.