DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Dôvody návrhu

Podniky, najmä malé a stredné podniky (MSP), sú dôležitými prispievateľmi k rastu a zamestnanosti v Únii. Ak má Únia plniť priority inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stratégie Európa 2020, v centre záujmu musí stáť konkurencieschopnosť.

Zatiaľ čo regulačné nástroje vrátane inteligentných právnych predpisov a odstraňovania byrokracie v prípade podnikov z Únie má Únia k dispozícii, niektoré zlyhania trhu je možné účinne riešiť prostredníctvom verejného financovania na úrovni EÚ.

Už sa to deje. Príslušné akcie sa financujú z rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (Competitiveness and Innovation Framework Programme, CIP). Potreba pokračovať v tejto finančnej podpore a rozvíjať ju bola uznaná v oznámení Komisie s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020[1]. Komisia teraz navrhla Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (Programme for the Competitiveness of Enterprises and SMEs, COSME) s celkovými pridelenými prostriedkami vo výške 2,5 miliardy EUR na obdobie 2014 – 2020.

Všeobecný kontext

Podniky z Únie čelia výzve byť konkurencieschopnými v celosvetovom meradle. Bránia im v tom však zlyhania trhu, ktoré ohrozujú ich schopnosť súťažiť s konkurentmi v iných častiach sveta. V dôsledku toho vykazujú MSP v EÚ nižšiu produktivitu v oblasti pracovnej sily a zdrojov a pomalší rast než ich konkurenti napríklad v Spojených štátoch a majú nižšiu schopnosť úspešne sa prispôsobovať meniacim sa rámcovým podmienkam než väčšie podniky v Európe. Ťažkosti, ktorým MSP čelia, ešte zhoršuje nedávna hospodárska a finančná kríza a zvyšovania cien komodít a zdrojov.

Aj keď akcie na riešenie týchto zlyhaní trhu sú predovšetkým zodpovednosťou členských štátov a regiónov, v niektorých oblastiach existuje jednoznačný potenciál pridanej hodnoty konaním na úrovni EÚ. Únia môže napríklad pomôcť pri posilnení jednotného trhu, podpore previazanosti a konzistentnosti vnútroštátnych opatrení, docielení katalytických účinkov rozširovania najlepších postupov alebo dosahovaní úspor z rozsahu. Okrem zaručenia hladkého fungovania jednotného trhu je úlohou EÚ aj zlepšovanie podnikateľského prostredia s cieľom zabezpečiť silné, diverzifikované podniky z EÚ a MSP schopné súťažiť v celosvetovom meradle, pričom sa zároveň prispôsobujú nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré je zdrojovo efektívne.

Tento program sa navrhuje ako prostriedok na riešenie kľúčových zlyhaní trhu, ktoré obmedzujú rast podnikov, najmä MSP, v Únii. Z hľadiska konkurencieschopnosti a podnikania podniky z Únie naďalej čelia týmto hlavným výzvam:

– ťažkosti s prístupom k financiám pre MSP, ktoré majú problém preukázať svoju úverovú bonitu a ťažko sa im získava prístup k rizikovému kapitálu,

– slabý podnikateľský duch – iba 45 % európskych občanov by sa rado stalo samostatne zárobkovo činnými osobami v porovnaní s 55 % napríklad v Spojených štátoch,

– podnikateľské prostredie, ktoré nie je priaznivé pre začínanie a rast a pre ktoré sú typické regulačná rozdrobenosť a priveľa byrokracie,

– obmedzená schopnosť MSP prispôsobiť sa nízkouhlíkovému hospodárstvu odolnému proti zmene klímy, ktoré je energeticky a zdrojovo efektívne, pre obmedzené finančné prostriedky a obmedzenú expertízu,

– obmedzená schopnosť MSP expandovať na trhy mimo svojej domovskej krajiny, tak na jednotnom trhu, ako aj mimo neho.

Tieto ťažkosti znamenajú, že sa nevytvára dostatočný počet podnikov, a tie, ktoré začali činnosť, často nie sú životaschopné alebo sú málo výkonné z hľadiska produktivity a životaschopnosti novo vytvorených podnikov. Situácia na makroúrovni svedčí o postupnej strate konkurenčného predstihu hospodárstva EÚ.

Program bol v súlade so stratégiou Európa 2020 navrhnutý s cieľom vytvárať podmienky na prosperitu európskych podnikov a zabezpečiť, aby boli MSP schopné plne využívať výhody obrovského potenciálu jednotného trhu a podnietiť ich, aby uvažovali aj o možnostiach za jeho hranicami. Podpore rozvoja MSP je potrebné venovať osobitné úsilie, keďže predstavujú viac než 67 % pracovných miest v súkromnom sektore a viac než 58 % celkového obratu v EÚ, čím sa stávajú hlavným zdrojom hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Únii.

Osobitná pozornosť sa bude venovať zlepšeniu konkurencieschopnosti podnikov v sektore cestovného ruchu s cieľom implementovať nové právomoci Únie stanovené v Lisabonskej zmluve, čoho dôvodom je značný príspevok tohto sektora k HDP Únie a vysoký podiel MSP, ktoré pôsobia v tomto sektore.

Ciele návrhu

Cieľom programu je dosiahnutie týchto všeobecných cieľov:

· posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu;

· propagovanie podnikateľskej kultúry a podpora vytvárania a rastu MSP.

Činnosti financované z programu sa zamerajú na:

· Zlepšenie rámcových podmienok s cieľom prispieť ku konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu, a to podporou previazanosti a konzistentnosti vykonávania, ako aj informovanou tvorbou politiky na úrovni Únie. Hospodárske a regulačné prostredie je možné zlepšiť prostredníctvom referenčného porovnávania, výmeny najlepších postupov a sektorových iniciatív. Pripraví sa politika MSP a podporí sa konkurencieschopnosť MSP v súlade s cieľmi iniciatívy Small Business Act (SBA) a stratégie Európa 2020. Akcie Únie budú zahŕňať posilňovanie zásady „najskôr myslieť na malých“ pri tvorbe politík Únie a členských štátov, identifikáciu a výmenu najlepších postupov s cieľom prispieť k vykonávaniu iniciatívy SBA a podporu MSP pri čo najlepšom využívaní potenciálu jednotného trhu. Posilnia sa podnikateľské sektory vrátane výroby a služieb, ako aj vybrané sektory s vysokým podielom MSP.

· Podporu podnikania, aj v rámci špecifických cieľových skupín: Činnosti budú zahŕňať zjednodušenie administratívnych postupov, rozvoj podnikateľských zručností a prístupov, najmä v prípade nových podnikateľov, mladých ľudí a žien a podporu tzv. druhých šancí pre podnikateľov.

· Zlepšenie prístupu MSP k financiám v podobe vlastného imania a dlhu: Finančnými nástrojmi pre rast vrátane novej platformy vlastného imania a dlhovej platformy s cieľom poskytnúť nástroj vlastného imania a záruky za pôžičky sa MSP umožní ľahší prístup k financovaniu. Po prvé, nástrojom vlastného imania na investície vo fáze rastu sa MSP poskytne komerčne orientované návratné kapitálové financovanie primárne vo forme rizikového kapitálu prostredníctvom finančných sprostredkovateľov. Po druhé, pôžičkovým nástrojom sa MSP poskytnú priame alebo iné dohody o rozdelení rizika s finančnými sprostredkovateľmi na krytie pôžičiek.

· Zlepšenie prístupu na trhy vnútri Únie a celosvetovo: Prostredníctvom siete Enterprise Europe Network na uľahčenie prieniku na jednotný trh a mimo neho sa poskytnú služby podpory podnikov orientované na rast. V rámci tohto programu sa poskytne aj podpora podnikania MSP na trhoch mimo Únie. Podporí sa aj medzinárodná priemyselná spolupráca, najmä s cieľom znížiť rozdiely v regulačných a podnikateľských prostrediach medzi EÚ a jej hlavnými obchodnými partnermi.

Pridaná hodnota EÚ

Pridaná hodnota konania na úrovni Únie spočíva v týchto piatich hlavných zdrojoch:

· Posilňovanie jednotného trhu prekonávaním fragmentácie trhu v oblastiach, akými sú investície do rizikového kapitálu, poskytovanie cezhraničných pôžičiek a znižovanie kreditného rizika, ako aj informačných a organizačných prekážok, ktoré bránia MSP využívať príležitosti ponúkané jednotným trhom. Hlavným účelom finančných nástrojov bude napríklad zlepšenie prístupu MSP k financiám v segmente trhu, ktorého sa netýkajú opatrenia členských štátov obmedzené na investície a podporu v rámci každej krajiny. Hlavný dôraz sa bude klásť na financovanie expanzie podnikov orientovaných na rast, ktoré sa zameriavajú na medzinárodnú expanziu a cezhraničné činnosti, a na rozvoj cezhraničného finančného trhu pre MSP. Túto úlohu môže splniť len program na úrovni Únie.

· Demonštračné a katalytické účinky šírením osvedčených postupov z priemyslu a politiky. V rámci terajšieho programu je možné vybrať najlepšie príklady podpory podnikania a MSP na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni do súťaže Európske podnikateľské ceny. Cenami sa oceňujú najlepšie opatrenia prijímané verejnými orgánmi, napríklad v oblastiach zjednodušovania a znižovania administratívnej záťaže. Každý rok súťaží vo vnútroštátnych súťažiach približne 400 projektov a asi 56 z nich posielajú krajiny do európskej súťaže, v ktorej európska porota vyberá šesť víťazných. Z 250 vnútroštátnych nominantov získalo cenu viac než 30 a ako najlepšie postupy boli predstavené v celej Európe. Cezhraničným prenosom zručností a znalostí sa prispieva k zosúladeniu politík členských štátov, vytváraniu nových partnerstiev a znižovaniu rozdielov medzi európskymi hospodárstvami. Európske vnútroštátne a miestne správy majú možnosť prezentovať svoje úspešné iniciatívy na konferencii SBA, ktorú každoročne organizuje Komisia a predsedníctvo Únie. Konferencia sa stala kľúčovou udalosťou na podporu výmeny osvedčených postupov v Únii a ďalších krajinách. Posledná konferencia SBA v Budapešti napríklad pritiahla 340 účastníkov z členských štátov EÚ a z 30 nečlenských krajín. Na seminároch bolo predstavených 28 osvedčených postupov. Čo sa týka finančných nástrojov, zapojenie EIF uľahčuje nepretržitú výmenu osvedčených postupov v oblastiach záruk aj rizikového kapitálu, pričom sa uznáva, že katalytický účinok je v prípade rizikového kapitálu veľmi silný.

· Úspory z rozsahu v oblastiach, v ktorých by pre jednotlivé členské štáty bolo ťažké dosiahnuť požadované kritické množstvo. V oblasti podpory MSP v zahraničí spočíva európska pridaná hodnota napríklad v spájaní vnútroštátneho úsilia a v zavádzaní služieb, ktorým by kritické množstvo chýbalo, ak by sa poskytovali na vnútroštátnej úrovni (napríklad prostredníctvom podpory presadzovania práv duševného vlastníctva). Čínske asistenčné pracovisko pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva financované z terajšieho programu ponúka poradenstvo, ktoré by inak bolo pre MSP z menších členských štátov nedostupné.[2] Okrem toho môžu zásahy Únie prispieť k zabráneniu duplicite úsilia, k podpore spolupráce medzi členskými štátmi a ku koordinácii s príslušnými nečlenskými štátmi. V prípade cestovného ruchu spočíva jednoznačná pridaná hodnota v prijímaní iniciatív na úrovni Únie, a to najmä v týchto oblastiach: v konsolidácii vedomostnej základne pomocou celoeurópskych prieskumov a štúdií s cieľom lepšie pochopiť dopyt a ponuku, bez ktorej by sa nedosiahla porovnateľnosť údajov a konzistentnosť v rámci Únie[3], v príprave spoločných nadnárodných podporných stratégií v Európe ako kontinente vysokokvalitných a udržateľných turistických destinácií[4], v identifikácii najlepších postupov, ktoré môžu prospieť špecifickým sektorom, akými sú napríklad námorný a pobrežný cestovný ruch, ako aj v rozšírení turistickej sezóny, čo je možné lepšie realizovať výmenami medzi rôznymi členskými štátmi než individuálnym úsilím každej krajiny.

· Previazanosť a konzistentnosť vnútroštátnych opatrení prostredníctvom výmeny najlepších postupov na európskej úrovni a referenčného porovnávania. Jedným z najlepších príkladov úspešného vykonania referenčného porovnávania financovaného v rámci terajšieho programu je akcia na zjednodušenie postupov pri zakladaní podnikov. Od roku 2008 sa každoročne sleduje situácia a pokrok podľa krajín, pričom sa zohľadňujú tri aspekty zjednodušenia (pre ktoré dala Rada pre konkurencieschopnosť mandát na vykonanie referenčného porovnávania): priemerný čas, administratívne náklady a postupy na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Akcia spočívala v polročných stretnutiach expertov (sieť Národných koordinátorov v oblasti zakladania podnikov) nominovaných členskými štátmi. Účelom bolo vyvinúť metodológiu merania, monitorovať pokrok a podporiť ho výmenou osvedčených postupov a informácií. Od roku 2002 sa registračné časy skrátili o 70 % a náklady sa znížili o viac než polovicu. Po úspechu tejto akcie sa vo februári 2011 ciele zrevidovali v preskúmaní iniciatívy Small Business Act (SBA).

· Jedinečná expertíza nadobudnutá inštitúciami EÚ:

– Ide o finančné inštitúcie EÚ, Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond (EIF), ktorých skúsenosti s navrhovaním a realizovaním finančných systémov výhodných pre MSP sa nedajú s ničím porovnať. Skúsenosti EIF za viac než 10 rokov predstavujú jedinečné a neoceniteľné aktívum. Od roku 2007 pôsobí ako investor, často ako hlavný, v 19 fondoch rizikového kapitálu podporovaných programom CIP, pričom dokázal do MSP orientovaných na rast pritiahnuť investície v celkovej výške 1,4 miliardy EUR. Z hľadiska výkonnosti v minulosti už príjemcovia, ako napríklad Skype (voice-over IP telephony – internetová telefónia), Vertaris (recyklácia papiera) a Solaire Direct (fotovoltické štruktúry) vrátili alebo by v zásade mali vrátiť viac než 98 % investovaných peňažných prostriedkov v rámci prvej generácie rizikového kapitálu EÚ (nástroj na zakladanie podnikov ETF v rámci iniciatívy pre rast a zamestnanosť z rokov 1998 – 2000).

– Sieť Enterprise Europe Network dosiahla hmatateľné výsledky kladením dôrazu na podporu internacionalizácie MSP (na vnútornom trhu a mimo neho) prostredníctvom poskytovania informácií o záležitostiach Únie, ako aj možnosti zapojenia do rozhodovacieho procesu. Jej úloha je dôležitá najmä pri prekonávaní informačných asymetrií, ktorým MSP čelia, a pri znižovaní transakčných nákladov súvisiacich s cezhraničnými činnosťami. Hodnotu siete Enterprise Europe Network tvoria spoločné metodológie, nástroje a prostriedky, ktoré používajú kvalifikovaní poskytovatelia služieb s mandátom a (spolu)financovaním od svojich regionálnych/vnútroštátnych orgánov.

Súlad s ostatnými politikami a programami

V procese tvorby všetkých politík Únie a jej programov financovania je dôležité zohľadniť špecifickosť záujmov a situácie MSP. Budúci finančný rámec bude navrhnutý tak, aby uľahčoval účasť malých podnikov v programoch financovania tým, že sa zjednodušia pravidlá, znížia náklady na takúto účasť, urýchlia postupy udeľovania a poskytne jednotné kontaktné miesto, čím sa príjemcom finančnej pomoci Únie uľahčí život.

Vzhľadom na svoju dôležitosť pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 sa zlepšovanie podnikateľského prostredia pre MSP zmieňuje aj v šiestich zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Priemyselná politika vo veku globalizácie, Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Digitálna agenda pre Európu, Európa efektívne využívajúca zdroje, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta. Mimoriadne dôležitá je pre nový program hlavná iniciatíva Priemyselná politika vo veku globalizácie, v ktorej sa uvádza nový strategický prístup zaoberajúci sa európskou konkurencieschopnosťou, ako aj vytváraním a rastom malých a stredných podnikov a podporou podnikateľskej kultúry.

V novom navrhovanom programe sa poskytne aj nástroj, ktorý môže slúžiť ďalším cieľom politík. Sieť Enterprise Europe Network poskytne nástroj na prepojenia s ďalšími programami a iniciatívami v zmysle šírenia informácií zhora nadol, ich propagácie, ako aj zberu spätných väzieb od zainteresovaných strán, čiže zdola nahor. Bude sa ním pokračovať v poskytovaní informácií, poradenstva a podpory MSP, pokiaľ ide o programy v oblasti životného prostredia a súlad s predpismi. Synergie s ďalšími programami budú čo najväčšie. Činnosti záruk navrhované v novom programe budú napríklad fungovať spolu s činnosťami záruk financovanými v rámci štrukturálnych fondov Únie a nástroja mikrofinancovania Progress. Nástroje rizikového kapitálu doplnia nástroje poskytnuté v rámci programu Horizont 2020 – nového rámcového programu pre výskum a inovácie. Program tiež zabráni prekrývaniu s inými programami, najmä v oblastiach podpory podnikania a zručností. Dôkladne sa zváži aj doplnenie nového programu navrhovaným nástrojom partnerstva. Bude veľmi dôležité, aby vonkajšia činnosť Únie dopĺňala vonkajší rozmer vnútorného programu zabezpečenia udržateľného rastu a zamestnanosti v Európe.

Riadenie programu

Ako bolo ohlásené v oznámení Komisie Rozpočet stratégie Európa 2020[5], riadenie bude do veľkej miery externalizované.

– Finančné nástroje bude riadiť skupina Európskej investičnej banky v mene Komisie.

– Ďalšie akcie môže riadiť výkonná agentúra na základe pozitívnych skúseností[6] s Výkonným orgánom pre konkurencieschopnosť a inovácie (Executive Agency for Competitiveness and Innovation, EACI) v súčasnom viacročnom finančnom rámci. Vypracuje sa analýza nákladov a prínosov.

Externalizácia programu CIP sa ukázala ako úspešná najmä vzhľadom na zjednodušenie, keďže orgán EACI v dôsledku svojej špecializácie zjednodušil a vytvoril postupy prispôsobené MSP.

Orgánu EACI sa môžu externe zveriť aj časti ďalších budúcich výdavkových programov súvisiace s MSP. Môžu zahŕňať časti programu Horizont 2020, čím sa orgán stáva jednotným kontaktným miestom pre MSP, ktoré by rady získali prístup k programom financovania Únie. Používanie jedného výkonného orgánu by viedlo aj k zjednodušenému využívaniu nástrojov IT a elektronických portálov, čím sa ďalej uľahčí prístup pre MSP.

Zjednodušenie

Prioritou Komisie v tomto programe, ako aj v ďalších programoch v kontexte viacročného finančného rámca je čo najväčšie zjednodušenie regulačného prostredia a uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom pre podniky z EÚ, najmä MSP. Tento prístup sa uplatňuje v programe pre konkurencieschopnosť a MSP (COSME) tak, že sa vychádza výhradne z pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách, bez výnimky. Tým sa umožňujú jednoduché, previazané a normalizované administratívne postupy pre prístup podnikov k financiám.

Revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách sa prispeje k uľahčeniu účasti malých podnikov v programoch financovania, napríklad zjednodušením pravidiel, znížením nákladov na účasť, urýchlením postupov udeľovania a vytvorením jednotného kontaktného miesta, aby sa uľahčil prístup k finančným prostriedkom Únie. Navrhuje sa nový systém jednorazových platieb.

Tieto vlastnosti spĺňajú potreby zainteresovaných strán vyjadrené vo verejných konzultáciách o budúcom rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP):

· zjednodušenie administratívnych postupov a postupov siete Enterprise Europe Network prostredníctvom zjednodušenia prípravy návrhov,

· intenzívnejšie využívanie jednorazových platieb, paušálneho financovania,

· upustenie od požiadavky vymenovať zamestnancov pracujúcich na projekte,

· zjednodušenie administratívnych dokumentov, ktoré sa majú predkladať pri zmluvách,

· upustenie od nutnosti poskytovať bankové záruky v prípade súkromných príjemcov.

V programe sa bude na tieto návrhy reagovať maximálnym využívaním nového nariadenia o rozpočtových pravidlách a vyvinie sa úsilie o ďalšie zjednodušovanie požiadaviek na predkladanie správ, čo bude zahŕňať intenzívnejšie využívanie internetového predkladania správ. S cieľom umožniť MSP lepší prístup k finančným prostriedkom sa okrem toho do najväčšej možnej miery zosúladia pravidlá účasti a oprávnenosti v rámci všetkých budúcich programov finančnej pomoci Únie.

Finančné nástroje ako také môžu podniky využívať jednoducho, keďže stačí, aby sa obrátili na svoju banku alebo fond rizikového kapitálu s obyčajnou žiadosťou o financovanie a nie s návrhom projektu ako pri financovaní grantov. V oblasti finančných nástrojov, ktoré majú zaviesť Európsky investičný fond (EIF) alebo iné príslušné finančné inštitúcie, sa budú administratívne požiadavky na finančné nástroje riadiť návrhom Komisie na platformu vlastného imania a dlhovú platformu a zrevidovaným nariadením o rozpočtových pravidlách. Pravidlá sa čo najviac zjednodušia, aby sa zabezpečila rovnováha medzi povinnosťami predkladania správ, ktoré majú sprostredkovatelia a príjemcovia, a riadnym finančným hospodárením vrátane požiadaviek na audit.

Zjednodušené postupy pripravené orgánom EACI okrem toho prevezme pre podobné druhy projektov Komisia. Najlepšie postupy sa budú vymieňať napríklad v oblasti zjednodušení, ktoré orgán zaviedol pri zmluvách o grantoch, iných zmluvách a postupoch. Ďalším zjednodušením môžu byť pružnejšie podmienky plnenia zmlúv o grantoch, čím sa predíde neskorším zmenám a doplneniam.

VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Program CIP sa skončí 31. decembra 2013. V súvislosti s procesom posúdenia vplyvu pre nasledujúci program Komisia zorganizovala verejnú konzultáciu zameranú na široké publikum vrátane verejných a súkromných organizácií a jednotlivcov, ktorá spočívala v štyroch krokoch:

– internetový prieskum (vrátane špecifického prieskumu týkajúceho sa finančných nástrojov[7]), ktorý sa uskutočňoval od 8. novembra 2010 do 11. februára 2011,

– verejná konferencia, ktorá sa uskutočnila 25. januára 2011,

– stretnutia so zástupcami členských štátov vo výbore programu pre podnikanie a inovácie (Entrepreneurship and Innovation Programme, EIP) a na spoločných zasadnutiach výborov programu CIP,

– stretnutie strategického poradného orgánu programu CIP, ktoré sa uskutočnilo 2. februára 2011.

Pri konzultácii sa potvrdilo, že mnohé časti terajšieho programu fungujú dobre a že zachovanie programu Únie na podporu MSP a vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia majú širokú podporu. O otázkach týkajúcich sa prístupu MSP k financiám sa diskutovalo aj na stretnutiach finančného fóra MSP, ktoré sa konalo v septembri 2010 a v marci 2011.

Hodnotenie súčasného programu

V rámci súčasného programu CIP sa hodnotenia vykonávajú na úrovni špecifických programov, aj na úrovni rámcového programu. Väčšina akcií navrhovaného programu je pokračovaním akcií programu pre podnikanie a inovácie v rámci programu CIP.

V ďalšom texte sa uvádza zhrnutie hlavných zistení hodnotení programu EIP.

Priebežné hodnotenie

Pri priebežnom hodnotení programu EIP[8] sa posúdili prvotné výsledky programu EIP, pričom sa dôraz kládol na zriadenie siete Enterprise Europe Network a na vplyv finančných nástrojov financovaných v rámci programu EIP a predchádzajúceho programu. Pri hodnotení sa potvrdilo, že pomocou cieľov programu EIP sa účinne vyriešili najdôležitejšie prekážky a obmedzenia, ktorým čelia európske MSP, akými sú napríklad regulačná a administratívna záťaž a obmedzený prístup k financiám. Finančné nástroje podporované programom EIP sú potrebné z dôvodu zlyhania trhu, lebo riešia finančné obmedzenia novozaložených a rastúcich MSP v celej Únii. Finančné nástroje programu EIP predstavujú v oblasti financovania MSP inovačný prístup k riešeniu zlyhaní trhu.

Odporúčania na ďalšie zlepšenia zahŕňajú:

· vývoj štandardného súboru ukazovateľov monitorovania na zaznamenávanie a oznamovanie pokroku programu,

· zlepšenie funkcie spätnej väzby v prípade siete Enterprise Europe Network,

· zjednodušenie štruktúry programu EIP na zlepšenie prepojení medzi jednotlivými akciami a globálnymi cieľmi programu EIP.

Záverečné hodnotenie

V záverečnom hodnotení programu EIP[9] sa posúdili význam, efektívnosť, účinnosť, informácie a informovanosť, užitočnosť a udržateľnosť programu, pričom osobitný dôraz sa kládol na jeho hlavné zložky: finančné nástroje, sieť Enterprise Europe Network a inovácie. Súčasťou hodnotenia bola rozsiahla konzultácia so zainteresovanými stranami a príjemcami prostredníctvom prieskumov a rozhovorov.

Zistenia hodnotenia boli povzbudzujúce. Usúdilo sa, že program EIP je na správnej ceste k dosiahnutiu predpokladaných účinkov, riešeniu potrieb, problémov a tém, pre ktoré bol navrhnutý, k čomu sa dospelo osobitne efektívnym spôsobom na európskej úrovni.

Jeho ciele sa považujú za veľmi dôležité z hľadiska potreby podnikov a za zosúladené s cieľmi stratégie Európa 2020. Z hodnotenia vyplynulo, že program efektívnym spôsobom prospel koncovým používateľom, najmä MSP. Zistilo sa, že opatreniami programu EIP, najmä finančnými nástrojmi, sa efektívne vytvorili podmienky na skutočnú trhovú replikáciu.

Na ďalšie zlepšenie vykonávania programu EIP boli navrhnuté tieto odporúčania:

· vypracovanie procesu systematického riadenia na presadzovanie prierezových cieľov v rámci programu a prepájanie cieľov na vysokej úrovni s jednotlivými financovanými akciami a opatreniami,

· vytvorenie explicitnejších prepojení na iné prvky politiky v oblasti podnikania, napríklad s odkazmi na priority iniciatívy Small Business Act alebo príslušné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020,

· vytvorenie systému monitorovania a ukazovateľov, ktoré ešte stále potrebujú zlepšenie, napriek tomu, že predstavujú cenný príspevok k posudzovaniu výkonnosti programu.

V terajšom programe sa už kladie väčší dôraz na meranie výkonnosti a ukazovatele výkonu, čo bude základným prvkom nového programu. Zohľadnia sa v ňom uvedené odporúčania, najmä prostredníctvom posilnenia intervenčnej logiky programu, čím sa program užšie prepojí so strategickými prioritami Únie.

Posúdenie vplyvu

Vykonalo sa posúdenie vplyvu nástrojov programu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu Komisie. V rámci posúdenia vplyvu sa brali do úvahy štyri možnosti:

– možnosť 1, postupy podľa bežnej praxe, by sa týkala rovnakých prvkov konkurencieschopnosti a MSP, ktoré bude podľa očakávaní zahŕňať program EIP v roku 2013,

– možnosť 2 by ukončila všetky terajšie finančné zásahy,

– možnosť 3b by zachovala terajší rozsah zásahov s vyváženým rozpočtovým rozšírením,

– možnosť 3c by znamenala zamerané rozpočtové rozšírenie s finančnou podporou obmedzenou na finančné nástroje a sieť Enterprise Europe Network.

V rámci posúdenia vplyvu sa dospelo k záveru, že uprednostňovanou možnosťou je mierne rozpočtové rozšírenie, lebo by sa ňou poskytol vyvážený prístup pri podpore zvyšovania efektívnosti, kritického množstva, súdržnosti a účinnosti, ako aj pri riešení zlyhaní trhu a regulačných zlyhaní.

Po vypracovaní stanoviska výboru pre posudzovanie vplyvu sa správa zlepšila takto:

– v texte sa podrobnejšie rozobrali zistenia hodnotenia a názory zainteresovaných strán,

– vo väčšej miere sa posúdili sociálne vplyvy,

– v správe sa podrobnejšie posúdili a vysvetlili previazanosť politiky a previazanosť s ďalšími programami EÚ.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ

Tento návrh je založený na článku 173 a článku 195 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Obsahuje tieto ustanovenia:

– v článku 1 sa stanovuje program,

– v článku 2 sa vymedzujú celkové ciele a v článku 3 špecifické ciele,

– v článku 4 sa uvádza rozpočet programu,

– článok 5 sa týka účasti tretích krajín,

– v článkoch 6, 7, 8 a 9 sa uvádzajú akčné oblasti programu,

– v článku 10 sa vymedzuje ročný pracovný program na vykonávanie,

– v článku 11 sa vymedzuje rozsah pomocných opatrení, ktoré má prijať Komisia,

– v článku 12 sa uvádzajú ustanovenia monitorovania a hodnotenia,

– v článku 13 sa uvádzajú formy finančnej pomoci,

– v článku 14 sa poskytujú informácie o vykonávaní finančných nástrojov,

– v článku 15 sa uvádzajú ustanovenia na ochranu finančných záujmov Únie,

– v článku 16 sa stanovujú ustanovenia o výbore,

– v článkoch 17, 18 a 19 sa uvádzajú delegované akty, vykonávanie delegovania právomoci a ustanovenia pre naliehavé postupy,

– v článku 20 sa stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Zásada subsidiarity a zásada proporcionality

Navrhovaný zásah EÚ je v súlade s Lisabonskou zmluvou, keďže sa osobitne zameriava na zlyhania politík, ako napríklad chýbajúca koordinácia a chýbajúce účinné vytváranie sietí, a na zlyhania trhu, ako napríklad na informačné asymetrie, ktoré sa môžu riešiť len na úrovni EÚ. Stanovenie koordinovanej a konsolidovanej politiky sa považuje za veľmi cenné pri spájaní zainteresovaných strán, výmene znalostí, nápadov a obáv a pri zvyšovaní informovanosti vlád a medzi vládami a u širšej verejnosti.

Žiadne opatrenie zvažované v rámci budúceho programu nevyžaduje opatrenia na úrovni EÚ s cieľom nahradiť vnútroštátne iniciatívy alebo záväzné rozhodnutia na úrovni EÚ. Zásah EÚ má za cieľ zefektívniť fungovanie vnútroštátnych opatrení, a to tým, že sa im pridá rozmer EÚ, pomocou lepšej koordinácie a odstránenia cezhraničných prekážok brániacich spolupráci súkromných subjektov alebo verejných orgánov. Spolupráca vnútroštátnych a regionálnych subjektov a štruktúr sa podporuje skôr prostriedkami horizontálneho vytvárania sietí ako vertikálnou centralizáciou.

Opatrenie EÚ musí byť proporčné, inými slovami, vynaložené úsilie a prostriedky musia byť plne odôvodnené cieľmi. V tejto súvislosti a vzhľadom na výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo, sa očakáva, že veľkosť a rozsah konania na úrovni EÚ spôsobia v Európe pozitívny vplyv prostredníctvom vťahovacieho účinku a multiplikačných účinkov. Navrhované opatrenia na úrovni EÚ boli vzhľadom na rozpočtové obmedzenia starostlivo vybraté tak, aby preukazovali pridanú hodnotu EÚ.

Na základe uvedenej analýzy je možné dospieť k záveru, že navrhovaný zásah na úrovni EÚ v oblasti podpory podnikania a konkurencieschopnosti je plne odôvodnený, najmä vzhľadom na potreby MSP.

VPLYV NA ROZPOČET

Finančné rozpočtové prostriedky na vykonávanie programu v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 predstavujú 2,522 miliardy EUR.[10]

2011/0394 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 173 a 195,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Komisia v marci 2010 prijala oznámenie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu[11] (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Oznámenie v júni 2010 schválila Európska rada. Stratégia Európa 2020 reaguje na hospodársku krízu a jej cieľom je pripraviť Európu na nasledujúce desaťročie. Stanovuje sa v nej päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa klímy a energetiky, zamestnanosti, inovácií, vzdelávania a sociálneho začleňovania, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, a určujú sa v nej kľúčové stimuly pre rast, ktorých cieľom je zvýšiť dynamickosť a konkurencieschopnosť Európy. Zdôrazňuje sa v nej aj dôležitosť posilnenia rastu európskeho hospodárstva pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne zamestnanosti, nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré je zdrojovo a energeticky efektívne, a sociálnej súdržnosti.

(2) S cieľom zabezpečiť, aby pri dosahovaní hospodárskeho rastu v Európe zohrávali kľúčovú úlohu podniky, prijala Komisia v októbri 2010 oznámenie s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu[12], ktoré Európska rada schválila vo svojich záveroch z decembra 2010. Ide o hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020. V oznámení sa stanovuje stratégia zameraná na podnietenie rastu a zamestnanosti zachovaním a podporením silnej, diverzifikovanej a konkurencieschopnej priemyselnej základne v Európe, najmä prostredníctvom zlepšenia rámcových podmienok pre podniky, ako aj prostredníctvom posilnenia niekoľkých aspektov jednotného trhu vrátane služieb súvisiacich s podnikaním.

(3) V júni 2008 Komisia prijala oznámenie s názvom „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu[13], ktoré Európska rada schválila v decembri 2008. Iniciatíva Small Business Act (SBA) poskytuje komplexný rámec politiky pre malé a stredné podniky (MSP), podporuje podnikanie a zakotvuje zásadu „najskôr myslieť v malom“ do práva a politiky s cieľom posilniť konkurencieschopnosť MSP. V iniciatíve SBA sa ustanovuje 10 zásad a uvádzajú politické a legislatívne akcie na podporu potenciálu MSP v oblasti rastu a vytvárania pracovných miest. Vykonávaním iniciatívy SBA sa prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020. V hlavných iniciatívach už boli stanovené viaceré akcie pre MSP.

(4) V oznámení Komisie s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu[14] z februára 2011, ktoré Rada pre konkurencieschopnosť schválila v máji 2011, sa uvádza stav vykonávania iniciatívy SBA a posudzujú sa potreby MSP aktívnych v súčasnom hospodárskom prostredí, v ktorom je čoraz ťažšie získať prístup k financovaniu a k trhom. V rámci uvedeného preskúmania sa poskytuje prehľad o pokroku dosiahnutom počas prvých dvoch rokov uplatňovania iniciatívy SBA, stanovujú nové akcie predstavujúce reakciu na výzvy vyplývajúce z krízy, ako uvádzajú zainteresované strany, a navrhujú sa spôsoby na zlepšenie využívania a vykonávania iniciatívy SBA s jednoznačnou úlohou pre zainteresované strany, pričom podnikateľské organizácie sú v popredí.

(5) V návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020[15], prijatom 29. júna 2011 Komisia stanovuje balík legislatívnych návrhov a dokumentov pre rozpočet Únie na roky 2014 – 2020. Vo uvedenom viacročnom finančnom rámci sa uvádza, ako dosiahnuť ciele politík zamerané na zvyšovanie rastu, vytváranie väčšieho počtu pracovných miest v Európe a zavádzanie nízkouhlíkového hospodárstva ohľaduplnejšieho k životnému prostrediu, ako aj medzinárodne renomovanú Európu.

(6) S cieľom prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov Únie, najmä MSP, k rozvoju znalostnej spoločnosti a vývoju založenému na vyváženom hospodárskom raste by sa mal zriadiť Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (ďalej len „program“).

(7) Komisia sa zaviazala začleniť oblasť klímy do výdavkových programov Únie a nasmerovať najmenej 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Je potrebné zabezpečiť, aby sa pri príprave, tvorbe a vykonávaní programu podporovalo zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj predchádzanie riziku. Opatreniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo prispieť k podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a nízkouhlíkovú spoločnosť, ktoré sú odolné proti zmene klímy.

(8) Politika konkurencieschopnosti Únie je zameraná na zavedenie inštitucionálnych a politických opatrení, na základe ktorých sa vytvoria podmienky udržateľného rastu podnikov. Najdôležitejším zdrojom udržateľného rastu príjmov, ktorý zase prispieva k zvyšovaniu životnej úrovne, je zvýšená produktivita. Konkurencieschopnosť závisí aj od schopnosti spoločností v plnej miere využívať výhody príležitostí, akou je napríklad európsky jednotný trh. Osobitne dôležité je to pre MSP, ktoré tvoria 99 % podnikov v Únii, poskytujú dve z troch existujúcich pracovných miest v súkromnom sektore a 80 % novovytvorených pracovných miest, a na celkovej pridanej hodnote vytvorenej podnikmi v Únii sa podieľajú viac než polovicou. MSP sú kľúčovým stimulom hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnej integrácie.

(9) Konkurencieschopnosť stojí už niekoľko rokov v strede záujmu tvorby politík Únie, keďže zlyhania trhu, politík a inštitúcií ohrozujú konkurencieschopnosť podnikov z Únie, najmä MSP.

(10) Program by mal preto riešiť zlyhania trhu ovplyvňujúce konkurencieschopnosť hospodárstva Únie v celosvetovom meradle, najmä pre problémy, ktoré ohrozujú schopnosť podnikov súťažiť s konkurentmi v iných častiach sveta.

(11) Program by sa mal zamerať najmä na MSP, ako je vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov.[16] Osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom, podnikom zaoberajúcim sa remeselnými činnosťami a sociálnym podnikom. Pozornosť by sa mala venovať aj špecifickým vlastnostiam a požiadavkám mladých podnikateľov, nových a potenciálnych podnikateľov a podnikateliek, ako aj špecifických cieľových skupín, akými sú napríklad migranti a podnikatelia patriaci do sociálne znevýhodnených alebo zraniteľných skupín, okrem iného osoby so zdravotným postihnutím. Programom by sa takisto mali podporovať starší občania, aby sa stali podnikateľmi a aby nimi zostali, a tzv. druhé šance pre podnikateľov.

(12) Mnohé z problémov v oblasti konkurencieschopnosti Únie súvisia s ťažkosťami MSP pri získavaní prístupu k financiám, keďže zápasia s preukazovaním svojej úverovej bonity a majú ťažkosti pri získavaní prístupu k rizikovému kapitálu. Má to negatívny vplyv na úroveň a kvalitu novo vytvorených podnikov a na rast podnikov. Pridaná hodnota navrhovaných finančných nástrojov pre Úniu spočíva okrem iného v posilnení jednotného trhu z hľadiska rizikového kapitálu a v rozvoji celoeurópskeho finančného trhu pre MSP. Akcie Únie by mali byť komplementárne s používaním finančných nástrojov pre MSP členskými štátmi. Subjekty poverené vykonávaním akcií by mali zabezpečiť doplnkovosť a zabrániť duplicitnému financovaniu zo zdrojov EÚ.

(13) Sieť Enterprise Europe Network preukázala svoju pridanú hodnotu pre európske MSP ako jednotné kontaktné miesto na podporu podnikania, ktoré pomáha podnikom zlepšovať ich konkurencieschopnosť a využívať podnikateľské príležitosti na jednotnom trhu a mimo neho. Zjednodušenie metodológií a pracovných metód a dodanie európskeho rozmeru službám na podporu podnikania sa dá dosiahnuť len na úrovni Únie. Sieť predovšetkým pomohla MSP nájsť spoluprácu alebo partnerov na transfer technológií, získať poradenstvo v oblastiach zdrojov financovania, práv duševného vlastníctva, ekologických inovácií a udržateľnej výroby. Získala tiež spätnú väzbu týkajúcu sa právnych predpisov a noriem Únie. Jej jedinečná expertíza je osobitne dôležitá pri prekonávaní informačných asymetrií a pri znižovaní transakčných nákladov súvisiacich s cezhraničnými transakciami.

(14) Konkurencieschopnosť ovplyvňuje obmedzená internacionalizácia MSP v Európe aj mimo nej. Podľa niektorých odhadov sa v súčasnosti 25 % MSP v Únii zaoberá alebo sa v určitom období posledných troch rokov zaoberalo vývozom, z čoho len 13 % pravidelne vyvážalo mimo Únie a iba 2 % investovali za hranicami svojej domovskej krajiny. V súlade s iniciatívou Small Business Act, v ktorej sa Únia a členské štáty vyzývajú, aby podporovali a povzbudzovali MSP pri využívaní výhod rastu trhov mimo Únie, podporuje EÚ sieť európskych obchodných organizácií na viac než 20 zahraničných trhoch. Poskytuje finančnú pomoc Centru pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom, obchodným orgánom v Hongkongu, Malajzii a Singapure, ako aj Európskemu obchodnému a technologickému centru v Indii, centrám EÚ pre MSP v Číne a v Thajsku a Čínskemu asistenčnému pracovisku pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva. Európska pridaná hodnota sa vytvára spájaním vnútroštátneho úsilia v tejto oblasti, čím sa zabraňuje duplicite, podporuje spolupráca, ako aj ponúkaním služieb, ktorým by v prípade poskytovania na vnútroštátnej úrovni chýbalo kritické množstvo.

(15) S cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov, najmä MSP, musia členské štáty a Komisia vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie. Osobitnú pozornosť vyžadujú záujmy MSP a sektory, v ktorých sú najaktívnejšie. Na úrovni Únie sú potrebné iniciatívy, aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre MSP a vymieňali sa informácie a znalosti v európskom meradle.

(16) Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje konkurencieschopnosť, je pomerne slabý podnikateľský duch v Únii. Len 45 % občanov Únie (a menej než 40 % žien) by sa rado stalo samostatne zárobkovo činnými osobami v porovnaní s 55 % obyvateľov v Spojených štátoch a 71 % v Číne.[17] Demonštračné a katalytické účinky, ako napríklad európske ceny a konferencie, ako aj opatrenia na zvyšovanie previazanosti a konzistentnosti, akými sú napríklad referenčné porovnávanie a výmena najlepších postupov, poskytujú vysokú európsku pridanú hodnotu.

(17) Pre niektoré sektory vytvárajú výzvy a príležitosti celosvetová hospodárska súťaž, demografické zmeny, obmedzenia v oblasti zdrojov a nové sociálne trendy. Tak sú napríklad v dizajnérskych sektoroch čeliacich celosvetovým výzvam, pre ktoré je typické vysoké množstvo MSP, potrebné prispôsobenia, aby mohli využívať výhody a nevyužitý potenciál vysokého dopytu po personalizovaných inkluzívnych produktoch. Keďže tieto výzvy sa týkajú všetkých MSP v Únii v týchto sektoroch, na úrovni Únie je potrebné spojené úsilie.

(18) Ako je uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch[18], ktoré Európska rada schválila vo svojich záveroch z októbra 2010, cestovný ruch je dôležitým sektorom hospodárstva Únie. Podniky v tomto sektore významne prispievajú k hrubému domácemu produktu (HDP) Únie a vytváraniu pracovných miest a majú značný potenciál na rozvoj podnikateľskej činnosti, keďže v ňom pôsobia najmä MSP. V Lisabonskej zmluve sa uznáva dôležitosť cestovného ruchu, pričom sa stanovujú špecifické právomoci Únie v tejto oblasti, ktoré dopĺňajú akcie členských štátov. V súvislosti s iniciatívou týkajúcou sa cestovného ruchu na úrovni Únie existuje jednoznačná pridaná hodnota, najmä v poskytovaní údajov a analýz, v príprave nadnárodných propagačných stratégií a vo výmene najlepších postupov.

(19) V programe by sa mali určiť akcie pre ciele, celkové finančné krytie na plnenie týchto cieľov, rôzne typy vykonávacích opatrení a opatrenia na monitorovanie, hodnotenie a ochranu finančných záujmov Únie.

(20) Program by mal dopĺňať iné programy Únie a zároveň by sa malo uznávať, že každý nástroj by mal fungovať podľa svojich vlastných špecifických postupov. Tie isté oprávnené náklady by sa teda nemali financovať duplicitne. S cieľom dosiahnuť pridanú hodnotu a výrazný vplyv financovania z Únie by sa medzi programom a ostatnými programami Únie a štrukturálnymi fondmi mali vyvíjať úzke synergie.

(21) Vo všetkých relevantných iniciatívach a akciách, na ktoré sa vzťahuje tento program, by sa mala zohľadniť zásada transparentnosti a zásada rovnosti príležitostí pre ženy a mužov. V uvedených iniciatívach a činnostiach by sa malo zohľadniť aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých občanov.

(22) Týmto nariadením by sa malo stanoviť finančné krytie na celé obdobie trvania programu, ktoré pre rozpočtový orgán predstavuje počas ročného rozpočtového postupu základný odkaz v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z XX. YY. 201Z medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v rozpočtových veciach a o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[19].

(23) S cieľom zabezpečiť, aby sa financovanie obmedzovalo na riešenie zlyhaní trhu, politík a inštitúcií a vzhľadom na potrebu zabrániť narušeniam trhu, by financovanie z programu malo byť v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci.

(24) Účasť príslušných krajín v programoch Únie sa stanovuje v Dohode o Európskom hospodárskom priestore a v protokoloch k dohodám o pridružení. Účasť iných tretích krajín by mala byť možná, ak sa to uvádza v dohodách a postupoch.

(25) Program by sa mal monitorovať a hodnotiť, aby sa umožnili úpravy.

(26) Finančné záujmy Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania a prešetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a tam, kde je to vhodné, sankcií.

(27) S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby prijala ročný pracovný program na vykonávanie programu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[20].

(28) Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mala vzhľadom na špecifické pravidlá účasti a externalizácie určitých úloh delegovať na Komisiu. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas prípravných prác príslušné konzultácie, aj na úrovni expertov.

(29) Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a riadne postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I Predmet

Článok 1 Zriadenie

Program pre akcie Únie na zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky (MSP) (ďalej len „program“) sa zriaďuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2 Všeobecné ciele

1. Program prispieva k týmto všeobecným cieľom, pričom osobitná pozornosť sa venuje špecifickým potrebám MSP na európskej aj celosvetovej úrovni:

(a) posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu;

(b) podnietenie podnikateľskej kultúry a podpora vytvárania a rastu MSP.

2. Dosahovanie cieľov uvedených v odseku 1 sa meria pomocou týchto ukazovateľov:

(a) percentuálny podiel rastu priemyselného sektora Únie vo vzťahu k celkovému rastu hrubého domáceho produktu (HDP),

(b) rast výrobnej produkcie Únie v environmentálnych odvetviach,

(c) zmeny v administratívnom zaťažení MSP,

(d) rast MSP, pokiaľ ide o pridanú hodnotu a počet zamestnancov,

(e) a miera fluktuácie MSP.

3. Program podporuje vykonávanie stratégie Európa 2020 a prispieva k dosahovaniu cieľa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Program prispieva najmä k hlavnému cieľu týkajúcemu sa zamestnanosti.

KAPITOLA II Špecifické ciele a akčné oblasti

Článok 3 Špecifické ciele

1. Špecifické ciele programu sú:

(f) zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu;

(g) podpora podnikania, a to aj v rámci špecifických cieľových skupín;

(h) zlepšenie prístupu MSP k financiám v podobe vlastného imania a k dlhovým financiám;

(i) zlepšenie prístupu na trhy vnútri Únie a celosvetovo.

2. Pri vykonávaní programu sa podporuje potrebné prispôsobenie podnikov nízkouhlíkovému hospodárstvu odolnému proti zmene klímy, ktoré je energeticky a zdrojovo efektívne.

3. Na meranie vplyvu programu pri dosahovaní špecifických cieľov uvedených v odseku 1 sa používajú výkonnostné ukazovatele. Uvedené ukazovatele sú stanovené v prílohe I.

Článok 4 Rozpočet

1. Finančné krytie na vykonávanie programu je 2,522 miliardy EUR, z čoho sa na finančné nástroje prideľuje približne 1,4 miliardy EUR.

2. Finančné krytie stanovené v tomto nariadení môže pokrývať aj výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, ktoré sa vyžadujú na riadenie programu a dosahovanie jeho cieľov; najmä štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, ak sa týkajú všeobecných cieľov programu, výdavky súvisiace so sieťami IT so zameraním na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisiou v súvislosti s riadením programu.

3. Pridelené finančné prostriedky sa môžu vzťahovať aj na výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES[21]. V prípade potreby sa môžu rozpočtové prostriedky zahrnúť do rozpočtu na obdobie po roku 2020 s cieľom pokrývať podobné výdavky, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa do 31. decembra 2020 ešte neukončili.

Článok 5 Účasť tretích krajín

1. Tento program je otvorený účasti týchto krajín:

(a) krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP a ďalšie európske krajiny, ak to umožňujú dohody a postupy,

(b) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti uvedených krajín na programoch Únie zriadených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách,

(c) krajiny patriace do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky, ak to umožňujú dohody a postupy, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti uvedených krajín na programoch Únie zriadených v príslušných rámcových dohodách, protokoloch k dohodám o pridružení a v rozhodnutiach Rady pre pridruženie.

2. Subjekty zriadené v krajinách uvedených v odseku 1, v prípade, že podmienky stanovené v uvedenom odseku nie sú splnené alebo ak sa uvedené krajiny rozhodnú do programu nevstúpiť, alebo subjekty zriadené v iných tretích krajinách sa môžu zúčastňovať na akciách v rámci programu.

3. Takéto subjekty nie sú oprávnené prijímať finančné príspevky Únie, s výnimkou prípadu, keď je to pre program nevyhnutné, najmä pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a prístup na trhy pre podniky Únie. Táto výnimka sa neuplatňuje na subjekty, ktoré vykazujú zisk.

Článok 6  Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie

1. Komisia podporuje akcie na zlepšenie a posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie, najmä MSP, aby sa zvýšila účinnosť, previazanosť a konzistentnosť vnútroštátnych politík podporujúcich konkurencieschopnosť, udržateľnosť a rast podnikov v Európe.

2. Komisia môže podporovať akcie určené na vývoj nových stratégií konkurencieschopnosti. Takéto akcie môžu zahŕňať:

(a) opatrenia na zlepšenie tvorby, vykonávania a hodnotenia politík ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov vrátane odolnosti proti katastrofám, a na zabezpečenie vývoja príslušných infraštruktúr, klastrov na svetovej úrovni a podnikových sietí, rámcových podmienok a vývoja udržateľných produktov, služieb a procesov;

(b) opatrenia na podnietenie spolupráce pri tvorbe politík a výmene osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ďalšími krajinami zúčastňujúcimi sa programu a hlavnými konkurentmi Únie a na riešenie medzinárodných aspektov politík konkurencieschopnosti;

(c) podpora vývoja politiky v oblasti MSP a spolupráce medzi tvorcami politík, najmä vzhľadom na uľahčovanie prístupu k programom a opatreniam pre MSP.

3. Komisia môže podporiť iniciatívy, ktorými sa urýchľuje vznik konkurencieschopných odvetví na základe medzisektorových činností v oblastiach, pre ktoré sú typické vysoký podiel MSP a vysoký príspevok k HDP Únie, ako napríklad cestovný ruch. Takýmito iniciatívami sa podnecuje vývoj nových trhov a dodávka tovarov a služieb na základe najkonkurenčnejších podnikateľských modelov alebo upravených hodnotových reťazcov. Zahŕňajú iniciatívy na zvyšovanie produktivity, efektívnosti zdrojov, udržateľnosti a sociálnej zodpovednosti podnikov.

Článok 7 Akcie na podporu podnikania

1. Komisia prispieva k podpore podnikania zlepšovaním rámcových podmienok ovplyvňujúcich vývoj podnikania. Komisia podporuje podnikateľské prostredie priaznivé pre rozvoj a rast podnikov.    

2. Osobitná pozornosť sa venuje mladým podnikateľom, novým a potenciálnym podnikateľom a podnikateľkám, ako aj špecifickým cieľovým skupinám.

3. Komisia môže podporiť opatrenia členských štátov na budovanie podnikateľského vzdelávania, zručností a prístupov, najmä v prípade potenciálnych a nových podnikateľov.

Článok 8 Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám

1. Komisia podporuje akcie zamerané na zlepšenie prístupu MSP k financiám v ich začínajúcej fáze a fáze rastu, ktoré sú komplementárne s používaním finančných nástrojov pre MSP členskými štátmi na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť komplementárnosť budú tieto akcie úzko koordinované s akciami uskutočnenými v rámci politiky súdržnosti a na vnútroštátnej úrovni. Takéto opatrenia sú zamerané na povzbudenie poskytovania financií v podobe vlastného imania aj dlhových financií.

2. V rámci akcií uvedených v odseku 1 vypracúva Komisia s prihliadnutím na dopyt na trhu opatrenia na zlepšenie cezhraničného a nadnárodného financovania, čo MSP pomáha pri internacionalizácii ich činností v súlade s právnymi predpismi Únie.

3. Podrobnosti o týchto akciách uvedených v tomto článku ods. 1 sú stanovené v prílohe II.

Článok 9 Akcie na zlepšenie prístupu na trhy

1. S cieľom naďalej zlepšovať konkurencieschopnosť podnikov z Únie a ich prístup na trhy Komisia pokračuje v podpore siete Enterprise Europe Network.

2. Komisia môže podporiť akcie na zlepšenie prístupu MSP na jednotný trh vrátane poskytovania informácií a informovanosti.

3. Cieľom špecifických opatrení je uľahčiť prístup MSP na trhy mimo Únie a posilniť existujúce podporné služby na týchto trhoch. Prostredníctvom programu môžu MSP získať podporu, pokiaľ ide o normy a práva duševného vlastníctva v prioritných tretích krajinách.

4. Akcie v rámci programu môžu byť zamerané na podporu medzinárodnej priemyselnej spolupráce vrátane dialógov o priemysle a regulácii s tretími krajinami. Špecifické opatrenia môžu byť zamerané na zmenšovanie rozdielov medzi Úniou a ďalšími krajinami, pokiaľ ide o regulačné rámce pre priemyselné produkty, priemyselnú politiku a zlepšovanie podnikateľského prostredia.

KAPITOLA III Vykonávanie programu

Článok 10 Ročný pracovný program

1. S cieľom vykonávať program prijíma Komisia ročný pracovný program v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2. V ročných pracovných programoch sa stanovujú sledované ciele, očakávané výsledky, metóda vykonávania a ich celková suma. Obsahujú aj opis akcií, ktoré sa majú financovať, s uvedením sumy pridelenej na každú akciu a orientačný harmonogram vykonávania, ako aj vhodné ukazovatele na monitorovanie účinnosti pri dosahovaní výsledkov a plnení cieľov. V prípade grantov zahŕňajú priority, základné hodnotiace kritériá a maximálnu mieru spolufinancovania.

2. Komisia vykonáva program v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách [nariadenie (EÚ) č. XXX/2012 (nové nariadenie o rozpočtových pravidlách].

3. Program sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované akcie zohľadňujú budúci vývoj a budúce potrebe, najmä po priebežnom hodnotení uvedenom v článku 12 ods. 3, a že sú relevantné pre vyvíjajúce sa trhy, hospodárstvo a zmeny v spoločnosti.

Článok 11 Podporné opatrenia

1. Okrem opatrení, na ktoré sa vzťahuje pracovný program uvedený v článku 10, Komisia pravidelne prijíma podporné opatrenia vrátane týchto:

(a) analýza a monitorovanie sektorových a medzisektorových otázok konkurencieschopnosti;

(b) identifikácia osvedčených postupov a politických prístupov a ich ďalší rozvoj;

(c) posúdenia vplyvu opatrení Únie, ktoré majú osobitný význam z hľadiska konkurencieschopnosti podnikov, s cieľom určiť oblasti existujúcich právnych predpisov, ktoré treba zjednodušiť, alebo oblasti, v ktorých je potrebné navrhnúť nové legislatívne opatrenia;

(d) hodnotenie právnych predpisov ovplyvňujúcich podniky, špecifickú priemyselnú politiku a opatrenia súvisiace s konkurencieschopnosťou.

2. Tieto podporné opatrenia uvedené v odseku 1 netvoria nevyhnutne súčasť ročných pracovných programov uvedených v článku 10.

Článok 12 Monitorovanie a hodnotenie

1. Komisia monitoruje vykonávanie a riadenie programu.

2. Komisia vypracúva ročnú správu o monitorovaní, v ktorej sa skúma efektívnosť a účinnosť podporovaných akcií z hľadiska finančného plnenia, výsledkov a ak je to možné, vplyvu. V správe sú zahrnuté informácie o výške výdavkov súvisiacich s oblasťou klímy a o vplyve podpory na ciele týkajúce sa zmeny klímy do takej miery, aby zber týchto informácií nespôsobil MSP neodôvodnenú administratívnu záťaž.

3. Najneskôr v roku 2018 Komisia vypracúva hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov všetkých akcií podporovaných v rámci programu na úrovni výsledkov a vplyvov, o efektívnosti využívania zdrojov a ich európskej pridanej hodnote, s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení opatrení. Hodnotiaca správa sa zaoberá aj rozsahom zjednodušenia, jeho vnútornou a vonkajšou previazanosťou, otázkou, či sú všetky ciele naďalej relevantné, ako aj príspevkom opatrení k prioritám Únie týkajúcim sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Zohľadňuje aj výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.

4. Vypracuje sa hodnotiaca správa o dlhodobých vplyvoch a udržateľnosti účinkov opatrení, z čoho sa bude čerpať pri rozhodnutí o možnom obnovení, zmene alebo pozastavení následného opatrenia.

5. Vypracúva sa súbor kľúčových ukazovateľov výkonnosti ako základ pri posudzovaní rozsahu dosiahnutia cieľov akcií podporovaných v rámci programu. Merajú sa na základe vopred stanovených východiskových údajov odrážajúcich situáciu pred vykonávaním akcií.

6. Všetky zainteresované strany poskytujú Komisii všetky potrebné údaje a informácie, aby sa príslušné opatrenia dali monitorovať a hodnotiť.

KAPITOLA IV Finančné ustanovenia a formy finančnej pomoci

Článok 13 Formy finančnej pomoci

Finančná pomoc Únie v rámci programu sa môže vykonávať nepriamo delegovaním úloh plnenia rozpočtu na subjekty uvedené v článku XX nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 (nové nariadenie o rozpočtových pravidlách].

Článok 14 Finančné nástroje

1. Finančné nástroje v rámci programu sa používajú s cieľom uľahčiť prístup k financiám v prípade MSP orientovaných na rast. Finančné nástroje zahŕňajú nástroj vlastného imania a nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky.

2. Finančné nástroje pre MSP orientované na rast sa môžu prípadne skombinovať s inými finančnými nástrojmi zriadenými členskými štátmi a ich riadiacimi orgánmi v súlade s [článkom 33 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. XXX/201X (nové nariadenie o štrukturálnych fondoch] a grantmi financovanými Úniou, a to aj v rámci tohto nariadenia.

3. Cieľom finančných nástrojov je zachovať hodnotu aktív poskytnutých prostredníctvom rozpočtu Únie. Môžu vytvárať akceptovateľné príjmy potrebné na dosiahnutie cieľov ostatných partnerov alebo investorov.

4. V súlade s článkom 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] sa príjmy a vrátené platby vytvorené jedným finančným nástrojom prideľujú tomu istému finančnému nástroju. V prípade finančných nástrojov, ktoré už boli ustanovené vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2007 – 2013, sa príjmy a vrátené platby vytvorené operáciami začatými v uvedenom období prideľujú finančnému nástroju v období 2014 – 2020.

Článok 15 Ochrana finančných záujmov Únie

1. Komisia prijíma vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto nariadenia finančné záujmy Únie chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nesprávne vyplatených súm a prípadne aj účinnými, primeranými sankciami s odrádzajúcim účinkom.

2. Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov sú oprávnení vykonávať audit na základe dokladov a kontrol na mieste u všetkých grantových príjemcov, zmluvných dodávateľov a subdodávateľov a iných tretích strán, ktorí dostali finančné prostriedky Únie v rámci tohto nariadenia.

3. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov priamo alebo nepriamo dotknutých takýmto financovaním v súlade s postupmi stanovenými v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96 s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti vplývajúcej na finančné záujmy Únie v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo so zmluvou týkajúcou sa financovania z prostriedkov Únie.

4. Bez toho, aby boli dotknuté prvý a druhý pododsek, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste.

KAPITOLA V Výbor a záverečné ustanovenia

Článok 16 Výbor

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 17 Delegované akty

1. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18, pokiaľ ide o zmeny ukazovateľov stanovených v zozname prílohy I k tomuto nariadeniu, ak sa ukáže, že nie sú vhodné na meranie pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programov.

2. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18, pokiaľ ide o zmeny podrobností špecifických akcií stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu, ak si to vyžaduje ekonomický a trhový vývoj, alebo v súlade s výsledkami dosiahnutými nástrojom na poskytovanie záruk za pôžičky (Loan Guarantee Facility, ďalej len „LGF) rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a nástrojom rozdelenia rizika (Risk Sharing Instrument, ďalej len „RSI“) 7. rámcového programu pre finančný nástroj s rozdelením rizika.

3. Ak je to z naliehavých dôvodov nevyhnutné, napríklad pre rýchlo sa meniace ekonomické podmienky, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup stanovený v článku 19.

Článok 18 Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty je prenesená na Komisiu pod podmienkami stanovenými v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci podľa článku 17 sa prenáša na Komisiu na obdobie siedmich rokov od [dátumu nadobudnutia účinnosti základného legislatívneho aktu].

3. Delegovanie právomocí podľa článku 17 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci podľa uvedeného rozhodnutia. Účinnosť nadobúda dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenému. Nemá vplyv na platnosť žiadneho z delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Hneď po prijatí delegovaného aktu ho Komisia oznamuje súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 nadobúda účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade proti nemu Európsky parlament ani Rada nevznesú žiadne námietky alebo ak Európsky parlament aj Rada Komisiu pred uplynutím uvedenej lehoty informujú, že námietky nevznesú. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o 2 mesiace.

Článok 19 Naliehavý postup

1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť bezodkladne a uplatňujú sa, pokiaľ sa proti nim nevznesie námietka v súlade s odsekom 2. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sú uvedené dôvody použitia naliehavého postupu.

2. Európsky parlament alebo Rada môžu proti delegovanému aktu vzniesť námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 5. Komisia v takomto prípade po oznámení rozhodnutia o vznesení námietky Európskym parlamentom alebo Radou akt bezodkladne zruší.

Článok 20 Zrušenie a prechodné ustanovenia

3. Rozhodnutie 1639/2006/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

4. Akcie začaté v rámci rozhodnutia 1639/2006/ES a finančné povinnosti súvisiace s uvedenými akciami sa však až do ich ukončenia naďalej riadia uvedeným rozhodnutím.

5. Pridelené finančné prostriedky uvedené v článku 4 sa môžu použiť aj na financovanie výdavkov na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi týmto programom a opatreniami prijatými podľa rozhodnutia 1639/2006/ES.

Článok 21 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I Ukazovatele pre všeobecné a špecifické ciele

Všeobecný cieľ: || 1. Posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu

Ukazovateľ vplyvu[22] || Terajšia situácia || Dlhodobý cieľ a míľnik (2020)

Rast konkurencieschopnosti priemyslu[23] Zmena administratívneho zaťaženia MSP (počet dní do založenia nového podniku) Rast výrobnej produkcie EÚ v environmentálnych odvetviach (zmena oproti predchádzajúcemu roku v %) || 2009: –3,1 %, 2008: –0,3 %, 2007: +0,7 % 2009: – 3,1% Počet dní do založenia nového MSP: 7 pracovných dní Ročný rast 6 – 7 % v posledných rokoch || Ročný rast o 1 % a 5 % rast v roku 2015 Zníženie počtu dní do založenia nového MSP: 3 pracovné dni v roku 2020. Ročný rast priemerne o 8 % v nasledujúcom desaťročí; do roku 2015 je cieľom zvýšenie produkcie o 50 %.

Všeobecný cieľ: || 2. Podnietenie podnikateľskej kultúry a podpora vytvárania a rastu MSP

Ukazovateľ vplyvu || Terajšia situácia || Dlhodobý cieľ a míľnik (2020)

Rast MSP z hľadiska pridanej hodnoty a zamestnancov Spätná väzba od MSP a ďalších konečných príjemcov finančnej pomoci, pokiaľ ide o pridanú hodnotu, užitočnosť a relevantnosť programu (majú sa merať pri hodnoteniach programu) prostredníctvom siete Europe Enterprise Network (EEN) a internetových prieskumov Miera fluktuácie MSP (založenia a uzavretia) || V roku 2010 vyprodukovali MSP viac než 58 % celkového obratu EÚ (Gross Value Added, GVA – hrubá pridaná hodnota, HPH), celkový počet zamestnancov MSP: 87,5 milióna (67 % pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ) 78 % spokojnosť a pozitívna spätná väzba, pokiaľ ide o pridanú hodnotu EEN || Cieľové zvýšenie hrubej pridanej hodnoty MSP o 4 % ročne, ročný rast počtu zamestnancov MSP o 1 %. Zvýšenie spokojnosti s pridanou hodnotou EEN na viac než 80 %

Špecifický cieľ: || Zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu

Ukazovateľ výsledku || Posledný známy výsledok || Strednodobý cieľ (výsledok) v roku 2017

Činnosti na zvýšenie konkurencieschopnosti Počet prijatých opatrení na zjednodušenie. Počet kontrol spôsobilosti v oblasti kvality a pridanej hodnoty činností Miera, do akej si spoločnosti osvojili európske nástroje udržateľnej produkcie a produktov vrátane EMAS, environmentálnej značky a environmentálneho dizajnu. || Program Komisie pre zjednodušenie bol aktualizovaný v roku 2010 a smeruje k zníženiu byrokracie o 25 % do roku 2012. Do roku 2010 sa ročne prijalo 5 opatrení na zjednodušenie. V roku 2010 sa zaviedli štyri kontroly spôsobilosti vrátane zainteresovaných strán v oblastiach politík pre životné prostredie, dopravu, zamestnanosť a priemysel. Spätná väzba zahŕňala aj pripomienky k právnym predpisom a pridanej hodnote činností. Približne 35 000 osvedčení ISO 14001 EMS a 4500 registrácií EMAS, 18 000 licencií na environmentálnu značku EÚ. || Približne 7 opatrení na zjednodušenie ročne. Prístup spätnej väzby v oblasti kontrol spôsobilosti sa rozšíri na ďalšie politiky a bude viesť k zjednodušeniam s pozitívnym vplyvom, čo bude mať pozitívny vplyv na priemysel. Predpokladá sa až 12 kontrol spôsobilosti s cieľom zabezpečiť lepšiu reguláciu. Významný počet spoločností monitoruje svoju výkonnosť, uplatňuje systémy environmentálneho manažérstva a dosahuje zlepšenie produktivity zdrojov a výsledkov v oblasti životného prostredia. Značnú časť produkcie tvoria zdrojovo efektívne produkty šetrné k životnému prostrediu.

Rozvoj politiky pre MSP Počet členských štátov využívajúcich test MSP Intenzívnejšia celoeurópska publicita Európskych podnikateľských cien pomocou mediálnych publikácií/výstrižkov vo všetkých členských štátoch Skrátenie času do založenia podniku a zjednodušenie pre nové podniky || Počet členských štátov využívajúcich test MSP: 15 členských štátov Počet mediálnych publikácií/výstrižkov vo všetkých členských štátoch: 60 v roku 2010 Skrátenie času do založenia podniku: 7 pracovných dní || Počet členských štátov využívajúcich test MSP: 21 členských štátov Počet mediálnych publikácií/výstrižkov vo všetkých členských štátoch: 80 Skrátenie času do založenia podniku: 5 pracovných dní

Nové podnikové koncepcie Počet nových výrobkov/služieb na trhu Objem dodatočného vývozu a zodpovedajúce peňažné sumy Spätná väzba od zainteresovaných strán, pokiaľ ide o kvalitu a pridanú hodnotu činností || Doteraz sa táto činnosť obmedzovala na analytickú prácu obmedzeného rozsahu. || Cieľ pre kumulatívny počet nových produktov/služieb je 5 v roku 2017 (so zvýšením na 15 v roku 2018 a 25 v roku 2019). Pri vývoze sa v roku 2017 ešte neočakáva žiadny vplyv. Podiel vývozu prvej generácie zúčastňujúcich sa MSP sa prejaví v roku 2018 s cieľovým zvýšením o 20 %. Najmenej 70 % MSP zúčastňujúcich sa v roku 2014 vyjadrí v prieskume na konci roka 2017 pozitívny vplyv na svoj obrat.

Cestovný ruch Počet žiadostí o financovanie Percentuálny podiel MSP (a trend) v oblasti žiadostí o poskytnutie finančných príležitostí v súvislosti s cestovným ruchom Počet subjektov prijímajúcich označenie kvality európskeho cestovného ruchu Počet destinácií prijímajúcich modely rozvoja udržateľného cestovného ruchu podporované prostredníctvom Európskych vysokokvalitných destinácií || Počet žiadostí o financovanie (na všetky výzvy na predloženie návrhov) spolu: približne 75 ročne (priemer za rok 2011) Doteraz neboli MSP priamo určené žiadne výzvy na predloženie návrhov Doteraz neprijal európske označenie kvality cestovného ruchu žiadny subjekt (akcia sa pripravuje) Počet udelených Európskych vysokokvalitných destinácií spolu: 98 (priemerne 20 za rok – 10 v roku 2007, 20 v roku 2008, 22 v roku 2009, 25 v roku 2010, 21 v roku 2011) || Počet žiadostí o financovanie (na všetky výzvy na predloženie návrhov) spolu: viac než 100 ročne 30 % výziev na predloženie návrhov priamo určených MSP 50 % pokrytie hodnotiacich schém oprávnených na účasť v projekte označenie kvality európskeho cestovného ruchu Najmenej 200 destinácií prijímajúcich modely rozvoja udržateľného cestovného ruchu podporované prostredníctvom Európskych vysokokvalitných destinácií (do 30 ročne).

Špecifický cieľ: || Podpora podnikania, a to aj v rámci špecifických cieľových skupín

Ukazovateľ výsledku || Posledný známy výsledok || Strednodobý cieľ (výsledok) v roku 2017

Podpora podnikania Spätná väzba, pokiaľ ide o verejné vnímanie podnikania (% občanov EÚ, ktorí by sa radi stali samostatne zárobkovo činnými osobami, merané Eurobarometrom) Počet štátov vykonávajúcich riešenia v oblasti podnikania vypracované na úrovni EÚ Počet vnútroštátne spravovaných programov dostupných pre MSP z iných členských štátov Počet prijatých opatrení na zjednodušenie pre MSP. || Údaje z rokov 2007 a 2009 sú stabilné na úrovni 45 % Počet štátov vykonávajúcich riešenia v oblasti podnikania vypracované na úrovni EÚ: 22 (2010) Počet vnútroštátne spravovaných programov dostupných pre MSP z iných členských štátov: 5 5 opatrení na zjednodušenie ročne (2010) || Zvýšenie podielu občanov EÚ, ktorí by sa radi stali samostatne zárobkovo činnými osobami, na 50 % Počet štátov vykonávajúcich riešenia v oblasti podnikania vypracované na úrovni EÚ: 25 Počet vnútroštátne spravovaných programov dostupných pre MSP z iných členských štátov: 10 Približne 7 opatrení na zjednodušenie ročne.

Špecifický cieľ: || Zlepšenie prístupu MSP k financiám v podobe vlastného imania a k dlhovým financiám

Ukazovateľ výsledku || Posledný známy výsledok || Strednodobý cieľ (výsledok) v roku 2017

Finančné nástroje pre rast Počet firiem prijímajúcich záruky za pôžičku (úver) a hodnota pôžičiek Počet firiem podporovaných rizikovým kapitálom a hodnota investícií (z toho cezhraničných obchodov) || Navrhované nástroje sa ešte nezaviedli a nie sú rovnaké ako terajšie nástroje, takže údaje týkajúce sa terajších nástrojov nemusia byť porovnateľné. || Počet firiem prijímajúcich záruky za pôžičku (úver) (+/–95 000) a hodnota pôžičiek (+/–10,7 miliardy EUR) Počet firiem podporovaných rizikovým kapitálom: (+/–180) a hodnota investícií (+/–220 miliónov EUR)

Špecifický cieľ: || Zlepšenie prístupu na trhy vnútri Únie a celosvetovo

Ukazovateľ výsledku || Posledný známy výsledok || Strednodobý cieľ (výsledok) v roku 2017

Enterprise Europe Network Počet podpísaných dohôd o partnerstve Väčšie uznávanie siete ako známky a známkovej kultúry (napr. informovanosť o známke medzi MSP) Miera spokojnosti klientov (% MSP, ktoré uvádzajú spokojnosť, PH špecifickej služby) Počet MSP prijímajúcich podporné služby Počet MSP zúčastňujúcich sa na sprostredkovateľských podujatiach a služobných cestách spoločností || Enterprise Europe Network Podpísané dohody o partnerstve: 1 950 (2010) Väčšie uznávanie siete ako známky a známkovej kultúry: zatiaľ nemerané Miera spokojnosti klientov (% MSP uvádzajúcich spokojnosť, PH špecifickej služby): 78 % Počet MSP prijímajúcich podporné služby: 435 000 (2010) Počet MSP zúčastňujúcich sa na sprostredkovateľských podujatiach a služobných cestách spoločností: 45 000 (2010) || Enterprise Europe Network Podpísané dohody o partnerstve: 3 000/rok Väčšie uznávanie siete ako známky a známkovej kultúry: 30 % MSP dosiahnutých Miera spokojnosti klientov (% MSP uvádzajúcich spokojnosť, PH špecifickej služby): > 80 % Počet MSP prijímajúcich podporné služby: 500 000/rok Počet MSP zúčastňujúcich sa na sprostredkovateľských podujatiach a služobných cestách spoločností: 60 000/rok

Podpora podnikania MSP na trhoch mimo EÚ Podiel (%) MSP zapojených do medzinárodných činností (vývoz, dovoz, priame zahraničné investície a iné činnosti) mimo EÚ || 13 % (2009) || 17 % (2017)

Medzinárodná priemyselná spolupráca Počet prípadov zlepšeného zosúladenia predpisov EÚ a tretích krajín týkajúcich sa priemyselných produktov Počet oblastí a osvedčených postupov iniciatívy EÚ Small Business Act, ktoré sa zaviedli v susedských a kandidátskych krajinách || Odhaduje sa, že pri spolupráci v oblasti predpisov s hlavnými obchodnými partnermi (Spojené štáty, Japonsko, Čína, Brazília, Rusko, Kanada, India) existujú v priemere 2 relevantné oblasti so značným zosúladením technických predpisov. Odhaduje sa, že v troch politických regiónoch [región kandidátske krajiny, región susedstvo East (východ) a región susedstvo MED (Stredozemie)] boli v týchto krajinách v priemere regulované najmenej 3 z 10 politických oblastí iniciatívy SBA . || 3 relevantné oblasti značného zosúladenia technických predpisov s hlavnými obchodnými partnermi (Spojené štáty, Japonsko, Čína, Brazília, Rusko, Kanada, India) (2017). 5 politických oblastí iniciatívy SBA v troch politických regiónoch (región kandidátske krajiny, región susedstvo East a región susedstvo MED) (2017)

PRÍLOHA II

Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám

1. Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám zahŕňajú nástroj vlastného imania a nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky.

2. Nástroj vlastného imania programu pre konkurencieschopnosť a MSP, nástroj vlastného imania pre rast (Equity Facility for Growth, ďalej len „EFG“), sa vykonáva ako časť jediného finančného nástroja vlastného imania EÚ podnecujúceho rast a výskum, vývoj a inovácie (research, development and innovation, RDI) podnikov z EÚ od počiatočnej fázy (vrátane predštartovacej fázy) po fázu rastu, s finančnou podporou z programu Horizont 2020 a tohto programu.

EFG používa rovnaký vykonávací mechanizmus ako nástroj vlastného imania pre RDI v rámci programu Horizont 2020, podľa ďalej stanovených podmienok.

3. Nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky (LGF) sa vykonáva ako časť jediného dlhového finančného nástroja EÚ pre rast a RDI podnikov z EÚ, pričom sa používa rovnaký vykonávací mechanizmus ako pri časti týkajúcej sa MSP dlhového nástroja orientovanej na dopyt v rámci programu Horizont 2020 (RSI II) podľa ďalej stanovených podmienok.

4. Nástroj vlastného imania a nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky sú v súlade s ustanoveniami o finančných nástrojoch v nariadení o rozpočtových pravidlách a v delegovanom akte, ktorým sa nahrádzajú vykonávacie pravidlá, a s podrobnejšími špecifickými požiadavkami týkajúcimi sa spravovania, ktoré sa majú stanoviť v usmernení Komisie.

5. Nástroj vlastného imania a nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky sú komplementárne s používaním finančných nástrojov pre MSP členskými štátmi v rámci politiky súdržnosti.

6. Pri nástroji vlastného imania a nástroji na poskytovanie záruk za pôžičky je prípadne možné spojiť finančné zdroje členských štátov, ktoré sú pripravené prispieť časťou prostriedkov štrukturálnych fondov im pridelenou v súlade s [článkom 33 ods. 1 písm. a) nariadenia o štrukturálnych fondoch].

7. Príjmy a vrátené platby týkajúce sa FRI 2 v rámci rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES) sa prideľujú programu pre konkurencieschopnosť a MSP.

8. Finančné nástroje pre MSP orientované na rast sa implementujú v súlade s príslušnými pravidlami štátnej pomoci EÚ.

Nástroj vlastného imania pre rast (EFG)                                                 

1. Nástroj EFG sa zameriava na fondy, ktoré poskytujú podnikom vo fáze expanzie a rastu, najmä s cezhraničným pôsobením, rizikový kapitál a mezanínové financie, akými sú napríklad podriadené pôžičky a pôžičky s účasťou, pričom existuje možnosť investovať do podnikov v počiatočnej fáze v spojení s nástrojom vlastného imania pre RDI v rámci programu Horizont 2020. V poslednom uvedenom prípade investície z EFG nepresahujú 20 % celkových investícií EÚ, okrem prípadov viacfázových fondov, keď sa bude financovanie z EFG a nástroja vlastného imania pre RDI poskytovať pomerným dielom, na základe investičnej politiky fondov. Pri EFG sa zabraňuje odkúpeniu (buy-out) alebo nahradeniu kapitálu s úmyslom rozložiť nadobudnutý podnik. Komisia môže vzhľadom na meniace sa podmienky na trhu rozhodnúť o zmene prahovej hodnoty predstavujúcej 20 %.

2. Podpora má podobu jednej z týchto investícií:

(a) priamo Európskym investičným fondom (EIF) alebo inými subjektmi poverenými vykonávaním v mene Komisie alebo

(b) fondmi fondov alebo investičnými nástrojmi investujúcimi cezhranične, ktoré sú zriadené EIF alebo inými subjektmi poverenými vykonávaním v mene Komisie spolu so súkromnými investormi a/alebo vnútroštátnymi verejnými finančnými inštitúciami.

Nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky (LGF)

1. LGF je spravovaný EIF alebo inými subjektmi poverenými vykonávaním v mene Komisie. Nástroj poskytuje:

· protizáruky a ďalšie opatrenia s rozdelením rizika pre záručné systémy,

· priame záruky a ďalšie opatrenia s rozdelením rizika pre všetkých ďalších finančných sprostredkovateľov spĺňajúcich kritériá oprávnenosti.

2. Nástroj LGF tvoria tieto dve akcie:

· prvá akcia, dlhové financovanie prostredníctvom pôžičiek, vrátane podriadených pôžičiek a pôžičiek s účasťou, alebo lízingu, znižuje osobitné ťažkosti, ktorým MSP čelia pri prístupe k financiám, buď preto, že predstavujú vysoké riziko, alebo preto, že im chýba dostatočný kolaterál,

· druhá akcia, sekuritizácia dlhových finančných portfólií MSP, mobilizuje dodatočné dlhové financovanie MSP na základe vhodných opatrení s rozdelením rizika s cieľovými inštitúciami. Podpora týchto transakcií je podmienená tým, že inštitúcie, ktoré sú originátorom, sa zaviažu použiť značnú časť výslednej likvidity alebo mobilizovaného kapitálu na nové pôžičky MSP v primeranom časovom období. Výška tohto nového dlhového financovania sa vypočítava vo vzťahu k výške zaručeného portfóliového rizika a spolu s časovým obdobím sa vyjednáva osobitne s každou inštitúciou, ktorá je originátorom.

3. LGF, s výnimkou pôžičiek v sekuritizovanom portfóliu, sa vzťahuje na pôžičky do výšky 150 000 EUR a s minimálnou splatnosťou 12 mesiacov. LGF je zostavený takým spôsobom, že bude možné podávať správu o podporovaných inovačných MSP, pokiaľ ide o počet aj objem pôžičiek.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.         RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

            1.1.      Názov návrhu/iniciatívy

            1.2.      Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

            1.3.      Druh návrhu/iniciatívy

            1.4.      Ciele

            1.5.      Dôvody návrhu/iniciatívy

            1.6.      Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

            1.7.      Plánovaný spôsob hospodárenia

2.         OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

            2.1.      Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

            2.2.      Systémy riadenia a kontroly

            2.3.      Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.         ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

            3.1.      Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

            3.2.      Odhadovaný vplyv na výdavky

            3.2.1.   Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

            3.2.2.   Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

            3.2.3.   Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

            3.2.4.   Súlad s platným viacročným finančným rámcom

            3.2.5.   Účasť tretích strán na financovaní

            3.3.      Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.         RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.      Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)

1.2.      Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[24]

Politická oblasť:            Podnikanie a priemysel

Činnosti:           Konkurencieschopnosť, priemyselná politika, inovácie a podnikanie

Táto oblasť politiky zodpovedá súčasnej štruktúre ABB. Na rozpočtový rok 2014 sa môže vymedziť nová rozpočtová štruktúra po schválení medziinštitucionálnej dohody pre finančný výhľad na roky 2014 – 2020 .

1.3.      Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[25]

x Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.      Ciele

1.4.1.   Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Viacročným strategickým cieľom, ktorý je predmetom navrhovaného programu, je vykonávanie stratégie Európa 2020, v ktorej sa s jej hlavnými iniciatívami inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stanovujú opatrenia na posilnenie dlhodobej udržateľnosti a konkurencieschopnosti podnikov z EÚ v budúcnosti. Programom sa takisto podnieti podnikateľská kultúra a podporí vytváranie a rast MSP. Navrhovaným programom by sa najmä prispelo k hlavnému cieľu v oblasti zamestnanosti (má byť zamestnaných 75 % osôb vo veku 20 – 64 rokov).

1.4.2.   Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.         Zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu;

2.         podpora podnikania, a to aj v rámci špecifických cieľových skupín;

3.         zlepšenie prístupu MSP k financiám;

4.         zlepšenie prístupu na trhy vnútri Únie a celosvetovo.

Strednodobé ciele pre tieto špecifické ciele sa uvádzajú v prílohe I k nariadeniu.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Nová rozpočtová štruktúra sa môže vymedziť po schválení medziinštitucionálnej dohody pre finančný výhľad na roky 2014 – 2020.

1.4.3.   Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Konečným cieľom navrhovaného programu je dosiahnuť pozitívnu zmenu v hospodárskej situácii Európskej únie a jej podnikov, ako napríklad vyšší rast, vyššiu zamestnanosť a vyšší počet začínajúcich podnikov. Úsilie sa sústredí na príspevok k cieľom stratégie Európa 2020 a jej hlavným cieľom prostredníctvom podpory činností hlavnej iniciatívy Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie a preskúmania iniciatívy Small Business Act.

Kľúčovým zámerom a kľúčovou úlohou programu je podporiť rozvoj, koordináciu a vykonávanie modernej a účinnej európskej politiky konkurencieschopnosti s osobitným zameraním na MSP.

Konkrétnejšie sa špecifické ciele uvedené v časti 1.4.2 sa dosiahnu pomocou:

– zlepšeného prístupu MSP orientovaných na rast a MSP s potenciálom na internacionalizáciu k financiám,

– lepšej podpory podnikania a lepších informačných služieb pre MSP na vnútornom trhu a mimo neho,

– zlepšenej výmeny najlepších postupov a informácií, zlepšeným referenčným porovnávaním a koordináciou politiky na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni,

– zlepšenej konkurencieschopnosti cielených sektorov.

Hlavnými zainteresovanými stranami postihnutými príčinami problému, ktorým by sa nový program mal zaoberať, sú európske firmy. Na MSP má tento problém väčší vplyv ako na väčšie firmy, a to pre ich charakteristické vlastnosti v oblasti kapitálového vlastníctva, riadenia a spôsobov financovania, ktoré si vyžadujú politický zásah presne prispôsobený ich potrebám. Keďže MSP predstavujú hlavný zdroj nových pracovných miest v EÚ, ich vývoj priamo ovplyvňuje pracovnú silu. Riešením problémov MSP by sa významne zlepšili aj vyhliadky EÚ v oblasti zamestnanosti.

1.4.4.   Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné monitorovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Ukázalo sa, že riadiaci prístup založený na výsledkoch, ktorý sa uplatňuje na terajší program, a jeho ročné monitorovanie výkonnosti sú úspešné prostriedky na prezentáciu dosiahnutých výsledkov programu, ako aj na zvýšenie zodpovednosti Únie. Na základe týchto skúseností a pri zohľadnení prijatých odporúčaní vyplývajúcich z hodnotenia má nový program jasnú intervenčnú logiku (v rámci ktorej operačné ciele SMART prispievajú k dosahovaniu všeobecných cieľov) a súbor zodpovedajúcich ukazovateľov vplyvu a výsledkov. Vzhľadom na časové oneskorenie medzi získaním výsledkov a ich vplyvom na všeobecné ciele sa bude pokrok v ich plnení spravidla merať v trojročných intervaloch, zatiaľ čo pokrok pri dosahovaní operačných cieľov sa bude merať ročne. Úplný zoznam ukazovateľov sa uvádza v prílohe I k návrhu nariadenia vypracovaného Komisiou.

1.5.      Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.   Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Navrhovaným programom sa podporujú Komisia, členské štáty a kľúčové zainteresované strany pri tvorbe, koordinácii a vykonávaní účinných politík konkurencieschopnosti a podnikania, ako aj činnosti zamerané na riešenie týchto dlhodobých výziev:

– problematický prístup k financiám,

– nízka úroveň vytvárania nových MSP,

– otázky priemyselnej špecializácie,

– obmedzená kapacita na prispôsobenie výzvam v oblasti udržateľnosti,

– obmedzená internacionalizácia MSP,

– slabý podnikateľský duch,

– nepriaznivé prostredie na podnikanie.

V krátkodobom až strednodobom horizonte bude program riešiť tieto zlyhania politík, trhu a inštitúcií:

– chýbajúca koordinácia politík,

– informačné asymetrie,

– vysoké transakčné náklady a

– fragmentácia regulačného prostredia.

1.5.2.   Prínos zapojenia EÚ

EÚ má jedinečnú pozíciu, aby poskytovala európsku platformu na výmenu politík a vzájomné učenie v oblasti konkurencieschopnosti a politík súvisiacich s MSP, do ktorej sa zapájajú vnútroštátne, regionálne a európske zainteresované strany. Činnosti EÚ pridávajú hodnotu činnostiam na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni tým, že poskytujú európsky rozmer pri zbere a analýze údajov, vývoji štatistických nástrojov a metód, ako aj spoločných ukazovateľov. Takýto celoeurópsky dôkaz je predpokladom riadnej analýzy kľúčových faktorov ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť MSP.

1.5.3.   Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Hodnotenie EIP

Komisia uskutočnila priebežné a záverečné hodnotenie Programu pre podnikanie a inovácie (EIP; dokončené v apríli 2009 a apríli 2011) a priebežné hodnotenie programu CIP (marec 2010). V týchto hodnoteniach programov EIP a CIP sa ukázalo, že ciele programov sú pre strategické ciele politík EÚ relevantné a sú s nimi v súlade. Napriek obmedzenému rozpočtu je viditeľný pokrok, najmä v oblasti najdôležitejších akcií, ktoré sa zaoberajú MSP. Na jednoznačnú európsku pridanú hodnotu poukazujú rozhovory a iné dôkazy.

Hodnotenie EACI

Časť rozpočtu programu EIP bola delegovaná na Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie (EACI). Zo záverov hodnotenia ukončeného v máji 2011 vyplýva, že EACI podávala dobrý výkon a bola efektívnym a účinným realizačným mechanizmom pre iniciatívy, za vykonávanie ktorých zodpovedala. Potvrdilo sa vyčerpanie takmer 100 % rozpočtu.

Verejná konzultácia

Verejná konzultácia o možnom nástupcovi programu CIP sa začala ako súčasť procesu posudzovania vplyvu. Bola zameraná na verejné a súkromné organizácie alebo jednotlivcov, ktorí chceli prispieť svojimi názormi, akými sú napríklad podniky, obchodné organizácie, poskytovatelia podpory výskumu a inováciám, vnútroštátne, regionálne a verejné správy.

Proces verejnej konzultácie sa skladal z internetového prieskumu, verejnej konferencie, zo stretnutí so zástupcami členských štátov v rôznych riadiacich výboroch programu CIP a stretnutia strategického poradného orgánu programu CIP. Pri konzultáciách sa potvrdilo, že mnohé časti terajšieho programu fungujú dobre, a že zachovanie programu EÚ zameraného na podporu MSP a vytvorenie priaznivého prostredia na podnikanie majú širokú podporu. O otázkach týkajúcich sa prístupu MSP k financiám sa diskutovalo aj na stretnutiach finančného fóra MSP, ktoré sa konalo v septembri 2010 a v marci 2011.

1.5.4.   Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Komisia zabezpečí účinnú koordináciu medzi iniciatívami Únie a členských štátov na jednej strane a medzi rôznymi iniciatívami Únie v súvisiacich oblastiach na strane druhej, čím sa zameria na európsku pridanú hodnotu a minimalizovanie prekrývania činností.

Synergie s inými programami sa maximalizujú, a to najmä poskytnutím nástroja, ktorý môže slúžiť aj iným politickým cieľom. Sieť Enterprise Europe Network ponúkne nástroj na prepojenia s ďalšími programami a iniciatívami v zmysle šírenia informácií zhora nadol, ich podpory, ako aj zberu spätných väzieb od zainteresovaných strán, čiže zdola nahor.

Novým programom by sa zabránilo prekrývaniu s inými programami: nebude sa týkať akcií na riešenie zlyhaní trhu v súvislosti s inováciami, čo bude predmetom programu Horizont 2020. Finančné nástroje predpokladané v rámci programu Horizont 2020 sa budú zameriavať predovšetkým na financovanie výskumu a podnikov zameraných na inovácie, zatiaľ čo nový program by sa zameriaval na MSP v ich fázach rastu a internacionalizácie. Vďake tejto cieľovej skupine by sa nový program vyhol aj prekrývaniu s európskym nástrojom mikrofinancovania Progress. Posledný uvedený nástroj bol zriadený v rámci reakcie Únie na krízu s rastúcou nezamestnanosťou a vzrastajúcim sociálnym vylúčením. Jeho cieľom je zlepšiť prístup k mikrofinancovaniu a jeho dostupnosť pre zraniteľné skupiny, najmä v sociálnom hospodárstve. To isté platí pre jeho nástupcu po roku 2013, ktorý sa rozšíri na investície do sociálnych podnikov. Okrem toho budú činnosti záruk v navrhovanom programe fungovať spolu s činnosťami záruk financovanými v rámci štrukturálnych fondov. Nástupca SMEG sa väčšmi zameria na záruky podporujúce cezhraničné a medzinárodné pôžičky, ako aj na sekuritizáciu, a to v súlade s odporúčaniami Európskeho dvora audítorov. Tým sa zabezpečí vysoký stupeň komplementárnosti s programami, ako sú JEREMIE, zameranými na vnútroštátnu a regionálnu úroveň.

Starostlivo sa zváži aj komplementárnosť nového programu s navrhovaným nástrojom partnerstva. Bude veľmi dôležité, aby bola vonkajšia činnosť Európskej únie komplementárna s vonkajším rozmerom vnútorného programu zabezpečenia udržateľného rastu a zamestnanosti v Európe.

Z hľadiska dosiahnutia cieľov nového programu a ako sa zdôraznilo v oznámení Komisie o ďalšom viacročnom finančnom rámci, pri tvorbe všetkých politík Únie a programov financovania je veľmi dôležité, aby sa zohľadnili špecifické záujmy MSP a ich situácia. Budúci finančný rámec bude navrhnutý s cieľom uľahčovať účasť malých podnikov na programoch financovania, a to zjednodušením pravidiel, znížením nákladov na účasť, zrýchlením postupov udeľovania a poskytnutím jednotného kontaktného miesta, aby sa príjemcom finančných prostriedkov Únie uľahčil život.

1.6.      Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

X Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– X       Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020.

– X       Finančný vplyv (platobné rozpočtové prostriedky) trvá od roka 2014 do roka 2024 (do roka 2035, pokiaľ ide o finančné nástroje)

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roka RRRR do roka RRRR,

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7.      Plánovaný spôsob hospodárenia[26]

X Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

X Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– X       výkonné agentúry

– X       subjekty zriadené spoločenstvami[27]

– ¨      národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨      osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

X Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami

Poznámky:

Predpokladá sa, že akcia bude čiastočne priamo riadená na úrovni Komisie a čiastočne nepriamo riadené delegovaním na výkonné agentúry.

Vzhľadom na iné možnosti nepriameho hospodárenia a povahu akcií a projektov predpokladaných v navrhovanom programe Komisia zváži využitie existujúcej výkonnej agentúry. Bude sa to týkať iba úloh, ktoré nevyžadujú prijímanie politických rozhodnutí.

V prípade niektorých analytických činností a činností referenčného porovnávania sa takisto predpokladá spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami, akými sú napríklad Rada Európy, OECD, WTO OSN (Svetová organizácia cestovného ruchu Organizácie Spojených národov) a ETC – Európska komisia pre cestovný ruch.

Finančné nástroje bude implementovať Európsky investičný fond.

2.         OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.      Pravidlá týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Európska komisia bude zabezpečovať pravidelné monitorovanie vykonávania budúceho programu, a to priamo prostredníctvom útvarov Komisie a nepriamo prostredníctvom sprostredkovateľov ako EIF a výkonné agentúry, ktorým môže zveriť vykonávanie častí programu. Komisia vypracuje ročnú správu o monitorovaní, v ktorej sa preskúma efektívnosť a účinnosť podporených činností z hľadiska finančného plnenia, výsledkov a ak je to možné, vplyvov, aby sa umožnili všetky potrebné úpravy priorít politiky a financovania. Meranie výkonnosti sa bude vykonávať na základe stáleho súboru ukazovateľov.

Systém monitorovania a hodnotenia sa bude vo veľkej miere opierať o systém terajšieho programu, ale v systéme zberu a analýzy údajov, ako aj v prístupe k hodnoteniu a monitorovaniu sa vykonajú tieto zlepšenia (na základe odporúčaní vyplývajúcich z hodnotení terajšieho programu):

– vytvorenie nového súboru špecifických ukazovateľov a opatrení na monitorovanie,

– krížové odkazovanie na hlavné ukazovatele stratégie Európa 2020 s cieľom usmerniť proces riadenia programu a poskytnúť ďalší vstup k procesu monitorovania stratégie Európa 2020,

– používanie kontrafaktických metodológií s prípadným porovnávaním vzoriek príjemcov s podobným súborom tých, ktorí nie sú príjemcami, a s cieľom rozlíšiť vplyv programu na navrhované ukazovatele od účinkov meniacej sa hospodárskej situácie,

– prípadné siahnutie po tematických hodnoteniach rôznych zložiek budúceho programu.

Nový program bude podliehať priebežnému hodnoteniu a hodnoteniu ex post s cieľom posúdiť pokrok v oblasti plnenia cieľov a dosahovania výsledkov. Priebežné hodnotenie sa dokončí do konca roka 2017, aby sa z neho mohlo čerpať pri príprave ďalšieho nástroja po tomto programe. Hodnotenie ex post sa vykoná do dvoch rokov od ukončenia programu.

2.2.      Systém riadenia a kontroly

2.2.1.   Zistené riziká

Rozpočet programu sa bude plniť prostredníctvom finančných nástrojov, grantov a verejného obstarávania. Pre každý z týchto rôznych druhov výdavkov existujú iné riziká. Pri auditoch, ktoré vykonal Európsky dvor audítorov, a vlastných auditoch ex post Komisie sa zistili tieto hlavné riziká, platné pravdepodobne aj pre tento program:

V prípade finančných nástrojov: hlavné zistené riziká sa týkajú oprávnenosti (medzinárodných finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov), dodržiavania zmlúv (transponovanie požiadaviek Komisie do zmluvnej dokumentácie), dodržiavania postupov (nedodržanie postupov predpísaných Komisiou) a výkonnosti (nedosiahnutie vopred stanovených zámerov/cieľov).

Uvedené druhy rizika sa budú riešiť pri zohľadnení týchto faktorov:

· významné aspekty procesu riadenia a kontroly vykonávajú medzinárodní finanční sprostredkovatelia,

· Komisia sa do veľkej miery musí spoľahnúť na systémy kontroly riadenia medzinárodných finančných sprostredkovateľov,

· dôležité je zabezpečiť primeranú úroveň kontrol v celom reťazci plnenia s jasne rozdelenými zodpovednosťami všetkých zapojených partnerov,

· centrálne overenie ex ante finančného oddelenia GR sa týka iba rozpočtových transakcií s medzinárodnými finančnými poskytovateľmi, a nie transakcií samotného projektu.

V prípade grantov: zložité pravidlá oprávnenosti nákladov a pomerne obmedzená expertíza v oblasti finančného riadenia v prípade niektorých príjemcov (MSP) môžu mať za následok vysoké riziko nesprávne vykazovaných nákladov (napr. pohľadávky príjemcov týkajúce sa nákladov za riadiaceho majiteľa MSP, ktoré nevznikli).

Neúplná databáza informácií o príjemcoch, projektoch a vykazovaných nákladoch by mohla sťažovať zisťovanie rizikových príjemcov a možnej duplicity nákladov alebo iných nezrovnalostí, čo môže viesť k neúčinnej činnosti proti podvodom.

V prípade verejného obstarávania: nezistené chyby alebo neopravené nepresnosti v tendroch alebo špecifikáciách tendrov by mohli viesť k zlému plneniu zmluvy.

2.2.2.   Plánované metódy kontroly

Na riešenie rôznych rizík, ktoré boli uvedené, sa plánujú rôzne metódy kontroly.

1. FINANČNÉ NÁSTROJE

Informácie o nastavení vnútorného kontrolného systému

Pre finančné nástroje sa predpokladá systém riadenia a kontroly vychádzajúci z týchto opatrení:

– posudzovanie medzinárodných finančných sprostredkovateľov ex ante,

– monitorovanie na základe rizika, a to aj na základe normalizovaného predkladania správ,

– preventívna akcia spočívajúca v navrhovaní príslušnej oprávnenosti, dodržiavaní zmluvných podmienok, dodržiavaní postupu a v požiadavkách na výkonnosť,

– prostriedky zmluvnej nápravy, ktoré umožňujú opravnú akciu v prípade chyby plnenia týkajúcej sa oprávnenosti, dodržiavania zmluvných podmienok, dodržiavania postupu a požiadaviek na výkonnosť,

– kontroly ex ante týkajúce sa platieb vyplácaných GR na zverenské účty medzinárodných finančných sprostredkovateľov,

– zosúladenie záujmových opatrení,

– účasť na riadení,

– audítorské práva prístupu týkajúce sa medzinárodných finančných sprostredkovateľov, vedľajších sprostredkovateľov a finančných príjemcov,

– úplný kontrolný záznam (audit trail) vzťahujúci sa na celý reťazec plnenia,

– kontroly súladu a výkonnosti vykonávané zástupcami Komisie,

– budovanie integrovaných záruk pri zohľadnení systému vnútorných kontrol a vnútorného auditu medzinárodných finančných sprostredkovateľov a vedľajších sprostredkovateľov v oblastiach oprávnenosti, dodržiavania zmluvných podmienok, dodržiavania postupov a požiadaviek výkonnosti,

– účtovné uzávierky auditované externými audítormi,

– vyhlásenia o vierohodnosti, ktoré medzinárodní finanční sprostredkovatelia poskytujú raz za rok.

Overenie správneho fungovania procesov sa zabezpečí prostredníctvom niekoľkých informačných kanálov:

– znalosti manažmentu o stave vnútorných kontrolných systémov GR, ktoré sa získavajú každodennou prácou a skúsenosťami,

– formálny dohľad GR, nadväzujúce opatrenia a opatrenia monitorovania,

– výsledky ročného preskúmania ICS („úplný súlad so základnými požiadavkami“),

– výsledky vykonaných posúdení rizík,

– kontroly ex ante a ex post vrátane správ o výnimkách a/alebo slabých miestach vnútornej kontroly,

– výsledky externých finančných auditov GR,

– audity a konzultácie vykonávané oddelením vnútorného auditu GR,

– hodnotenia programov vykonávané vonkajšími hodnotiteľmi.

Auditmi vykonávanými oddelením vnútorného auditu (IAC), Útvarom pre vnútorný audit (IAS) a Európskym dvorom audítorov (ECA) sa dosiahne ďalšia spätná väzba týkajúca sa primeranosti systému kontroly.

Odhad nákladov a prínosov kontrol v rámci systému kontroly

Usúdilo sa, že plánované kontroly sú v širšom zmysle v súlade s vymedzením vnútornej kontroly podľa modelu COSO vymedzenej ako „proces navrhnutý na poskytnutie primeranej istoty v oblasti dosahovania cieľov týkajúcich sa efektívnych a účinných operácií, spoľahlivosti finančného vykazovania a súladu s platnými zákonmi a inými právnymi predpismi“. Náklady na kontroly sa odhadujú na komplexnom základe s pokrytím všetkých činností, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú overovania práv medzinárodných finančných sprostredkovateľov, vedľajších sprostredkovateľov a finančných príjemcov a riadnosti výdavkov. Ak je to možné, uvádzajú sa podrobne pre rôzne fázy riadenia a v súlade s opisom plánovaného systému kontroly.

Úpravy zohľadňujúce očakávané zmeny nového návrhu zahŕňajú údaje pre tieto kľúčové zmeny:

a) objasnenie platných pravidiel v rámci platformy vlastného imania a dlhovej platformy a intenzívnejšia prevencia prostredníctvom navrhnutia príslušných požiadaviek;

b) zosúladenie záujmových opatrení a ďalších prostriedkov zmluvnej nápravy umožňujúcich nápravné opatrenie v prípade chyby plnenia v oblasti požiadaviek.

Posúdenie očakávanej úrovne rizika nesúladu s platnými pravidlami

V rámci plánovaného systému kontroly sa bude očakávaná úroveň rizika nesúladu (vymedzená ako očakávané riziko chyby zákonnosti a riadnosti na úrovni transakcií) udržiavať pod hodnotou 2 % na viacročnej báze, ale s nižšími nákladmi vďaka zmierňovaniu frekvencie a vplyvu rizika v dôsledku dodatočných zavádzaných opatrení.

Očakáva sa, že miera chybovosti sa zníži vďaka objasneniu platných pravidiel vrátane požiadaviek SMART, ďalšiemu posilneniu prostriedkov zmluvnej nápravy a lepšej harmonizácii záujmov.

2. GRANTY

Predpokladá sa, že značná časť rozpočtu tohto programu sa bude plniť v rámci nepriameho centralizovaného hospodárenia, t. j. výkonnými agentúrami.

Informácie o nastavení vnútorného kontrolného systému

Terajší vnútorný kontrolný rámec vychádza z vykonávania vnútorných noriem kontroly Komisie, postupov výberu najlepších projektov a ich transformácie na právne nástroje, projektového a zmluvného riadenia v celom životnom cykle projektu, kontrol pohľadávok ex ante vrátane prijatia osvedčení o audite, osvedčovania nákladových metodológií ex ante, auditov a opráv ex post, ako aj hodnotenia.

Dokumentácia výziev na predloženie návrhov obsahuje podrobné usmernenia týkajúce sa pravidiel oprávnenosti, a najmä najčastejších chýb v oblasti zamestnaneckých nákladov. Príjemcovia sa vyzývajú, aby poskytli dostatočne podrobné informácie o predpokladaných nákladoch už pri predkladaní návrhu, čím sa umožní overenie ex ante a zistenie možných chýb alebo nedorozumení a v prípade potreby uskutočnenie zmien vo vykonávaní alebo prispôsobenia dohody o grante. Tým sa výrazne zlepší právna istota príjemcov a zníži riziko chyby.

Kontroly ex post sa budú vykonávať s cieľom určiť reprezentatívnu priemernú mieru chybovosti, ktorá sa bude vyskytovať vždy napriek školeniam, kontrolám a opravám ex ante. Stratégia auditu ex post pre výdavky v rámci programu bude vychádzať z finančného auditu transakcií v súlade s vymedzením odberu vzorky podľa menovej jednotky, s doplnením o vzorku na základe posúdenia rizika. Stratégia auditu ex post týkajúca sa zákonnosti a riadnosti sa doplní o posilnené operačné hodnotenie a stratégiu proti podvodom (pozri bod 2.3 ďalej).

Odhad nákladov a prínosov kontrol v rámci systému kontroly

Musí sa nájsť rovnováha medzi zvyšovaním príťažlivosti programu prostredníctvom znižovania kontrolného zaťaženia pre príjemcov (zvýšenie dôvery a rizikovosti pomocou paušálneho financovania, jednorazových platieb a stupníc jednotkových nákladov) na jednej strane a zabezpečením, aby miera neopravených chýb zostala tak nízka, ako je logicky možné, na strane druhej.

GR ENTR zavedie nákladovo efektívny systém vnútornej kontroly, ktorý poskytne primeranú istotu, že riziko chyby je počas obdobia viacročných výdavkov na ročnom základe v rozsahu 2 – 5 %, s konečným cieľom dosiahnuť pri uzavretí viacročných programov mieru reziduálneho rizika so zohľadnením finančného vplyvu všetkých auditov, nápravných a vymáhacích opatrení čo najbližšie k 2 %.

Cieľom stratégie auditu je poskytnúť spravodlivú a spoľahlivú predstavu o riziku chyby a účinne a efektívne preskúmať náznaky podvodov. Kontroly návrhov ex ante pred podpísaním dohody o grante a objasnenie pravidiel oprávnenosti by nemali spôsobiť výrazné predĺženie času do uzavretia zmluvy. Povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním každoročne predkladajú správy o nákladoch a prínosoch kontroly a Komisia predkladá správu legislatívnemu orgánu v rámci priebežného preskúmania o úrovni nesúladu, ktorá by sa mohla dosiahnuť.

Posúdenie očakávanej úrovne rizika nesúladu s platnými pravidlami

A. Terajšie zdroje chýb

Na základe doterajších výsledkov sa určili opakujúce sa chyby v týchto oblastiach:

· náklady na zamestnancov: započítanie priemerných alebo rozpočtovaných nákladov (namiesto skutočných nákladov), nesplnenie povinnosti viesť primerané záznamy o čase vynaloženom na program, započítanie neoprávnených položiek (náklady riadiaceho majiteľa MSP),

· iné priame náklady: k pravidelným zisťovaným chybám patria uzatváranie subdodávateľských zmlúv bez predchádzajúceho povolenia alebo bez dodržania pravidiel výhodného pomeru medzi kvalitou a cenou atď.,

· nepriame náklady: v množstve prípadov sú nepriame náklady percentuálnym podielom paušálneho financovania priamych nákladov, preto je chyba v nepriamych nákladoch úmerná chybe v priamych nákladoch.

В. Navrhované možnosti zjednodušenia

Program bude využívať výhody opatrení na zjednodušenie, ktoré sú zahrnuté v trojročnom preskúmaní nariadenia o rozpočtových pravidlách. V tomto rámci Komisia využije možnosť prijať opatrenia na zjednodušenie, ako napríklad stupnice jednotkových nákladov pre riadiacich majiteľov MSP alebo použitie štandardných taríf na zamestnanecké náklady v súlade so zvyčajnými účtovnými zásadami príjemcov.

C. Príspevok zmien v kontrole k zníženiu očakávanej úrovne nesúladu

Východiskovým bodom je status quo na základe doteraz realizovaných auditov grantov v rámci programu CIP. Miera chybovosti zistená počas prebiehajúcich auditov programu CIP predstavuje zatiaľ okolo 5 %. Na základe predpokladov, že:

– príjemcovia grantov v rámci budúceho programu pre konkurencieschopnosť a MSP sú podobní príjemcom, ktorí sa zúčastňovali na programe CIP a že

– podľa odhadov ide pri jednej tretine zdrojov chýb o chyby vymenované v uvedenom bode B,

sa očakáva, že opatrenia na zjednodušenie zahrnuté v nariadení o rozpočtových pravidlách budú viesť k zníženiu miery chybovosti. Ďalšie zníženie chýb sa očakáva na základe objasnenia pravidiel oprávnenosti ex ante.

Záver: s prihliadnutím na všetky uvedené opatrenia je konečným cieľom dosiahnuť reziduálnu mieru chybovosti na konci životného cyklu čo najbližšie k 2 %.

Tento scenár vychádza z predpokladu, že opatrenia na zjednodušenie nebudú podliehať podstatným úpravám v rozhodovacom procese.

3. VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Rámec vnútornej kontroly vychádzajúci z vykonávania noriem vnútornej kontroly Komisie, postupy verejného obstarávania na výber najlepších návrhov a riadenie zmlúv po celý čas projektu/platnosti zmluvy a kontroly ex ante faktúr a platieb zabránia tomu, aby reziduálne chyby predstavovali viac ako 2 %.

2.3.      Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

V rámci stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS)[28] a s pomocou úradu OLAF vo forme konzultácií a účasti Siete prevencie a odhaľovania podvodov v rámci OLAF (FPDNet) navrhlo GR ENTR vlastnú stratégiu pre boj proti podvodom (Anti Fraud Strategy, AFS), ktorá obsahuje opatrenia na prevenciu a odhaľovanie podvodov a nezrovnalostí tak interne, ako aj v prípade príjemcov a zmluvných strán. Stratégia AFS sa bude každoročne aktualizovať.

V akčnom pláne stratégie AFS GR ENTR sa predpokladá, a to najmä v prípade grantov, vytvorenie centrálneho registra všetkých príjemcov (koordinátorov, partnerov, subdodávateľov a iných subjektov) a projektov (správ a výkazov nákladov). Táto databáza v kombinácii s plánovaným získaním kvalitných nástrojov analýzy údajov na zisťovanie ukazovateľov podvodov alebo „červených indikátorov“ do veľkej miery zlepší príslušné kontrolné funkcie a schopnosti auditovania.

S cieľom zvýšiť znalosti a kapacity na vykonávanie preventívnych a účinných kontrol sa v akčnom pláne stratégie AFT GR ENTR predpokladá aj ponuka špecifických školiacich kurzov a dokumentov usmernení. Okrem toho sa pripraví a bude realizovať aj stratégia kontroly na hodnotenie finančnej a technickej kapacity príjemcov, ako aj kategorizácia príjemcov podľa rizík na základe ukazovateľov podvodov, registrácie v nástrojoch IT a označenia, pokiaľ ide o audity ex ante/ex post.

Okrem toho sa vypracujú aj postupy auditu a usmernenia pre rizikové audity ex post zamerané na možné prípady podvodov a nezrovnalostí. Táto stratégia AFS sa takisto lepšie zosúladí s normami vnútornej kontroly, najmä pokiaľ ide o vykonávanie posudzovania rizika, ako aj so stratégiami AFS iných GR a subjektov vymenovaných subdelegovaním.

V oblasti finančných nástrojov Komisia zabezpečí, aby zmluvná dokumentácia s medzinárodnými finančnými sprostredkovateľmi obsahovala opatrenia na predchádzanie podvodom, korupcii a inej nezákonnej činnosti, ako aj povinnosť medzinárodných finančných sprostredkovateľov transponovať tieto opatrenia do svojich zmlúv s vybratými sprostredkovateľmi a takisto do svojich riadiacich a kontrolných systémov vrátane napríklad činností monitorovania vychádzajúcich z vopred vymedzených požiadaviek Komisie.

3.         ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.      Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Požadované nové rozpočtové riadky (orientačne)

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Okruh 1 || DRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[1] || Riadok operačných výdavkov: 02 02 01 Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP || DRP || ÁNO || ÁNO || ÁNO || nie

[1] || Riadok(-ky) administratívnych výdavkov || NRP || ÁNO || ÁNO || ÁNO || nie

3.2.      Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.   Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: 1 || Číslo || [Názov ……………...……………………………………………………………….]

GR: ENTR || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || 213,600 || 256,000 || 300,500 || 346,000 || 393,500 || 441,000 || 492,400 || || 2 443,000

Platby || (2) || 110,240 || 235,240 || 287,240 || 311,240 || 327,240 || 368,240 || 439,240 || 364,320 || 2 443,000

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[29] || 02.0104 || (3) || 11,000 || 11,000 || 11,000 || 11,000 || 11,000 || 12,000 || 12,000 || || 79,000

Rozpočtové prostriedky pre GR ENTR SPOLU || Záväzky || = 1 + 3 || 224,600 || 267,000 || 311,500 || 357,000 || 404,500 || 453,000 || 504,400 || || 2 522,000

Platby || = 2 + 3 || 121,240 || 246,240 || 298,240 || 322,240 || 338,240 || 380,240 || 451,240 || 364,320 || 2 522,000

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 213,600 || 256,000 || 300,500 || 346,000 || 393,500 || 441,000 || 492,400 || || 2 443,000 ||

Platby || (5) || 110,240 || 235,240 || 287,240 || 311,240 || 327,240 || 368,240 || 439,240 || 364,320 || 2 443,000 ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 11,000 || 11,000 || 11,000 || 11,000 || 11,000 || 12,000 || 12,000 || || 79,000 ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <1> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 4 + 6 || 224,600 || 267,000 || 311,500 || 357,000 || 404,500 || 453,000 || 504,400 || || 2 522,000 ||

Platby || = 5 + 6 || 121,240 || 246,240 || 298,240 || 322,240 || 338,240 || 380,240 || 451,240 || 364,320 || 2 522,000 ||

||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: ENTR ||

Ÿ Ľudské zdroje || 18,764 || 19,140 || 19,522 || 19,913 || 20,311 || 20,717 || 21,131 || 139,498

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,086 || 0,088 || 0,089 || 0,091 || 0,093 || 0,095 || 0,097 || 0,639

|| || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 GR ENTR[30] viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 18,850 || 19,228 || 19,611 || 20,004 || 20,404 || 20,812 || 21,228 || 140,137

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 – 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 243,450 || 286,228 || 331,111 || 377,004 || 424,904 || 473,812 || 525,628 || || 2 662,137

Platby || 140,090 || 265,468 || 317,851 || 342,244 || 358,644 || 401,052 || 472,468 || 364,320 || 2 662,137

3.2.2.   Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨      Návrh/iniciatíva nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– X       Návrh/iniciatíva vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy [31] ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh [32] || Priemerné náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1: Zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z EÚ || || || || || || || || || || || || || || || ||

Činnosti na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy || Štúdie, posúdenia vplyvu, hodnotenia, konferencie || 0,250 || 54 || 13,500 || 55 || 13,750 || 57 || 14,250 || 58 || 14,500 || 60 || 15,000 || 61 || 15,250 || 62 || 15,500 || 407 || 101,680

Činnosti na tvorbu politiky pre MSP a podporu konkurencieschopnosti MSP || Stretnutia, správy, databázy || 0,075 || 98 || 7,350 || 98 || 7,350 || 122 || 9,150 || 124 || 9,300 || 128 || 9,600 || 138 || 10,350 || 152 || 11,400 || 860 || 64,480

Cestovný ruch || Projekty, ceny, prieskumy, podujatia || 1,000 || 9 || 9,000 || 12 || 12,000 || 16 || 16,000 || 19 || 19,000 || 22 || 22,000 || 25 || 25,000 || 28 || 28,000 || 131 || 131,440

Nové podnikové koncepcie pre spotrebný tovar || Projekty typu trhovej replikácie || 1,000 || 8 || 8,000 || 9 || 9,000 || 11 || 11,000 || 13 || 13,000 || 14 || 14,000 || 15 || 15,000 || 17 || 17,000 || 87 || 86,800

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || 384,400

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2: Podpora podnikania || || || || || || || || || || || || || || || ||

Činnosti na podporu podnikania || Štúdie, kampane, podujatia || 0,5 || 5 || 2,500 || 6 || 3,000 || 5 || 2,500 || 6 || 3,000 || 6 || 3,000 || 6 || 3,000 || 7 || 3,500 || 41 || 20,720

Počet výmen || 0,007 || 600 || 4,200 || 720 || 5,040 || 1 300 || 9,100 || 1 400 || 9,800 || 1 650 || 11,550 || 1 770 || 12,390 || 2 000 || 14,000 || 9 440 || 66,080

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || 86,800

KONKRÉTNY CIEĽ č. 3: Zlepšenie prístupu MSP k financiám || || || || || || || || || || || || || || || ||

Finančné nástroje || Počet príjemcov z radov MSP (záruky za pôžičky) || 0,004 || 7500 || 30,000 || 17 000 || 68,000 || 27 000 || 108,000 || 31 000 || 124,000 || 31 000 || 124,000 || 31 000 || 124,000 || 42 000 || 168,000 || 186500 || 746,320

|| Objem pôžičiek (v mil. EUR) || || 1 071 || || 2 201 || || 3 384 || || 3 995 || || 4 065 || || 4 119 || || 5 420 || || 24255 ||

|| Počet príjemcov z radov MSP (rizikový kapitál) || 1 220 || 10 || 12,200 || 30 || 36,600 || 46 || 56,120 || 85 || 103,700 || 115 || 140,300 || 140 || 170,800 || 140 || 170,800 || 566 || 690,000

|| Zmobilizovanie v mil. EUR (rizikový kapitál) || || 103 || || 343 || || 686 || || 1 064 || || 1 445 || || 1 817 || || 1 869 || || 7 327 ||

Konkrétny cieľ č. 3 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || 1436,320

KONKRÉTNY CIEĽ č. 4: Zlepšenie prístupu na trhy || || || || || || || || || || || || || || || ||

Enterprise Europe Network || Partnerské návrhy || 0.005 || 5732 || 28,660 || 5821 || 29,105 || 5923 || 29,615 || 6040 || 30,200 || 6106 || 30,530 || 6336 || 31,680 || 6540 || 32,700 || 42 498 || 212,500

MSP prijímajúce podporné služby (na 1 000 MSP) || 0,065 || 403 || 26,195 || 418 || 27,170 || 438 || 28,47 || 458 || 29,77 || 488 || 31,720 || 508 || 33,020 || 539 || 35,035 || 3252 || 211,380

Podpora pre MSP v zahraničí || Štúdie || 0,250 || 10 || 2,500 || 12 || 3,000 || 15 || 3,750 || 14 || 3,500 || 15 || 3,750 || 18 || 4,500 || 20 || 5,000 || 104 || 25,951

|| Centrá pre MSP, asistenčné pracoviská pre MSP || 1,000 || 5 || 5,000 || 6 || 6,000 || 7 || 7,000 || 9 || 9,000 || 10 || 10,000 || 11 || 11,000 || 12 || 12,000 || 60 || 60,000

|| Platformy, podujatia, propagačné činnosti || 0,200 || 6 || 1,200 || 6 || 1,300 || 8 || 1,600 || 10 || 1,900 || 10 || 2,000 || 12 || 2,400 || 13 || 2,600 || || 13,249

Podpora medzinárodnej priemyselnej spolupráce || Semináre, stretnutia || 0,200 || 5 || 1,000 || 7 || 1,400 || 8 || 1,600 || 9 || 1,800 || 10 || 2,000 || 11 || 2,200 || 12 || 2,400 || 62 || 12,400

Konkrétny cieľ č. 4 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || 535,480

NÁKLADY SPOLU || || 213,600 || || 256,000 || || 300,500 || || 346,000 || || 393,500 || || 441,000 || || 492,400 || || 2443,000

3.2.3.   Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.            Zhrnutie

– ¨      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– X       Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 18,764 || 19,140 || 19,522 || 19,913 || 20,311 || 20,717 || 21,131 || 139,498

Ostatné administratívne výdavky || 0,086 || 0,088 || 0,089 || 0,091 || 0,093 || 0,095 || 0,097 || 0,639

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 18,850 || 19,228 || 19,611 || 20,004 || 20,404 || 20,812 || 21,228 || 140,137

Mimo OKRUHU 5[33] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 18,85050 || 19,228 || 19,611 || 20,004 || 20,404 || 20,812 || 21,228 || 140,137

3.2.3.2.            Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– X       Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhady sú vyjadrené ekvivalentom plného pracovného času (FTE)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 110 || 110 || 110 || 110 || 110 || 110 || 110

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: FTE)[34]

XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 58 || 58 || 58 || 58 || 58 || 58 || 58

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy [35] || sídlo[36] || || || || || || ||

|| delegácia || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 168 || 168 || 168 || 168 || 168 || 168 || 168

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. GR ENTR predpokladá čiastočnú externalizáciu na existujúcu výkonnú agentúru. Sumy a imputácie sa v prípade potreby upravia podľa výsledkov procesu externalizácie.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci ||

Externí zamestnanci ||

3.2.4.   Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– X       Návrh/iniciatíva je v súlade s návrhom viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 predloženým Komisiou, KOM(2011) 500 v konečnom znení.

– ¨      Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

[…]

– ¨      Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[37].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

[…]

3.2.5.   Účasť tretích strán na financovaní [doplní sa]

– Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu

Nečlenské štáty EÚ zúčastňujúce sa na programe[38] || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || Pm || Pm || Pm || Pm || Pm || Pm || Pm || Pm

3.3.      Odhadovaný vplyv na príjmy

– X       Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨      Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨         vplyv na vlastné zdroje

– ¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[39]

Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || ...uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               KOM(2011) 500 v konečnom znení.

[2]               Viac než 50 000 rôznych používateľov webového portálu o právach duševného vlastníctva a elektronických vzdelávacích služieb za prvé tri roky s viac než 2 miliónmi nájdených výsledkov, viac než 30 školiacich a interaktívnych seminárov zaoberajúcich sa problematikou MSP za rok, z ktorých dve tretiny sa konajú v Európe.

[3]               Štúdie/prieskumy realizované v jednotlivých menších členských štátoch by znamenali menšiu európsku pridanú hodnotu, neboli by schopné pokryť celú EÚ a mohli by viesť k duplicite výskumu, ktorý sa už vykonal v iných krajinách.

[4]               Opatrenia tohto druhu predstavujú vysokú pridanú hodnotu a vplyv, ak sa realizujú v rámci koordinovaného a vzájomne doplňujúceho prístupu členských štátov; menšie členské štáty majú okrem toho zvyčajne menej prostriedkov na propagáciu svojich destinácií a najmä na propagáciu nadnárodných produktov cestovného ruchu.

[5]               KOM(2011) 500 v konečnom znení, SEK(2011) 867 – 868 v konečnom znení. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rozpočet stratégie Európa 2020 – časť II: Kapitoly politiky.

[6]               Záverečná správa: Hodnotenie Výkonného orgánu pre konkurencieschopnosť a inovácie; 12. máj 2011. http://ec.europa.eu/cip/files/docs/evaluation-of-eaci-may-2011_en.pdf.

[7]               http://ec.europa.eu/cip/files/docs/public-consultation-annex2-to-final-report_en.pdf.

[8]               http://ec.europa.eu/enterprise/dg/files/evaluation/final_report_eip_interim_evaluation_04_2009_en.pdf.

[9]               http://ec.europa.eu/cip/files/docs/eip-final-evaluation-report_en.pdf.

[10]             Rozpočet programu sa v porovnaní so sumou uverejnenou v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020 [KOM(2011) 500] znížil, keďže akcie na podporu normalizácie sa budú financovať do výšky 182 miliónov EUR mimo programu, aby sa zachovala ich úspešná štruktúra a efektívne vykonávanie.

[11]             KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[12]             KOM(2010) 614 v konečnom znení.

[13]             KOM(2008) 394 v konečnom znení.

[14]             KOM(2011) 78 v konečnom znení.

[15]             KOM(2011) 398 v konečnom znení.

[16]             Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

[17]             Prieskum Eurobarometer 2009 o podnikaní.

[18]             KOM(2010) 352 v konečnom znení.

[19]             Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

[20]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[21]             Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.

[22]             Tieto ukazovatele sa vzťahujú na vývoj politík v oblasti podnikania a priemyslu. Za dosiahnutie cieľov nie je výhradne zodpovedná Komisia. Výsledky v tejto oblasti ovplyvňuje rad iných faktorov, nad ktorými Komisia nemá kontrolu.

[23]             NEER/REER na základe ULC, okrem vplyvu menových výkyvov (NEER = nominálny efektívny výmenný kurz, REER = reálny efektívny výmenný kurz, ULC = jednotkové náklady práce).

[24]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[25]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[26]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[27]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[28]             KOM(2011) 376, 24.6.2011.

[29]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), výkonné agentúry (bez započítania predpokladanej ďalšej externalizácie), nepriamy výskum, priamy výskum.

[30]             GR ENTR predpokladá proces čiastočnej externalizácie na existujúcu výkonnú agentúru. Sumy a imputácie sa v prípade potreby upravia podľa výsledkov procesu externalizácie. „Ostatné administratívne výdavky“ sa vzťahujú na financovanie povinných zasadnutí výboru.

[31]             Toto orientačné rozdelenie operačných rozpočtových prostriedkov a distribúcia rozpočtu medzi z toho vyplývajúce navrhované opatrenia vychádzajú z podstaty predpokladaných akcií: napríklad pri činnostiach na tvorbu politík pre MSP a na podporu konkurencieschopnosti MSP ide o rozvoj politík na základe štúdií a podujatí, ktoré sa budú realizovať prostredníctvom verejného obstarávania a budú porovnateľne menej nákladné než činnosti predpokladané v oblastiach cestovného ruchu a spotrebného tovaru, ktoré budú zahŕňať výzvy na predloženie návrhov.

[32]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[33]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[34]             ZZ = zmluvný zamestnanec, PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania, PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert.

[35]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[36]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[37]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[38]             Program je za špecifických podmienok a po zaplatení finančného príspevku do programu otvorený účasti krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín, ako aj krajín patriacich do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky (pozri článok 5).

[39]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.