DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Význam politík v oblasti vnútorných vecí v posledných rokoch stále rastie. Tieto politiky sú jadrom európskeho projektu, ktorého cieľom je vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc, kde môžu občania EÚ a štátni príslušníci tretích krajín vstupovať, pohybovať sa, žiť a pracovať, prinášať nové myšlienky, kapitál, znalosti a inováciu alebo zapĺňať medzery na vnútroštátnych trhoch práce s presvedčením, že sa dodržiavajú ich práva a že je zaistená ich bezpečnosť. Rastúci význam politík v oblasti vnútorných vecí potvrdil aj Štokholmský program. Takisto je to jedna z oblastí, ktorá bola podrobená významným zmenám na základe Lisabonskej zmluvy.

Dňa 29. júna 2011 Komisia prijala návrh týkajúci sa budúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020[1]: rozpočet na realizáciu stratégie Európa 2020. V rámci politík v oblasti vnútorných vecí zaoberajúcich sa bezpečnosťou, migráciou a riadením vonkajších hraníc Komisia navrhla zjednodušenie štruktúry výdavkových nástrojov znížením počtu programov na dva fondy: Fond pre azyl a migráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť.

Zjednodušenie bolo vymedzené ako kľúčový cieľ v oznámení o preskúmaní rozpočtu EÚ[2], v agende inteligentnej regulácii[3] a spomínanom oznámení o budúcom viacročnom finančnom rámci. Skúsenosti naznačujú, že v súčasnom programovom období sa diverzita a fragmentácia pravidiel riadiacich výdavkové programy často vníma ako zbytočne komplikovaná a ťažko realizovateľná a kontrolovateľná. Prináša to veľké administratívne zaťaženie tak príjemcom, ako aj Komisii a členským štátom, čo môže mať za následok neúmyselné odrádzanie od účasti, zvýšenie miery chybovosti a oneskorenie pri vykonávaní. Znamená to, že potenciálny prínos programov Únie sa nerealizuje v plnej miere.

Toto nariadenie je súčasťou štyroch nariadení, ktoré spoločne ustanovujú rámec na financovanie vnútorných vecí Únie na základe dvoch fondov. Toto nariadenie stanovuje pravidlá v oblasti programovania, riadenia a kontroly, finančného hospodárenia, schvaľovania účtov, uzatvárania programov, podávania správ a hodnotenia. Takže stanovuje vykonávacie mechanizmy, zatiaľ čo ciele a rozsah týchto dvoch fondov, zdroje a spôsoby vykonávania sú vymedzené v príslušných osobitných nariadeniach. Tento horizontálny nástroj zabezpečí spoločný prístup v oblasti vykonávania týchto dvoch fondov a jednotné zaobchádzanie s príjemcami vo vzťahu k všetkým prípadom podpory Únie v oblasti vnútorných vecí.

Táto celková štruktúra štyroch nariadení je potrebná na základe povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Z dôvodu rozličných hlasovacích pravidiel v Rade vyplývajúcich z variabilnej geometrie podľa protokolov č. 19 (o schengenskom acquis) a č. 21 (o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) nie je z právneho hľadiska možné predložiť jeden komplexný legislatívny návrh pre Fond pre vnútornú bezpečnosť, a to aj napriek zhode príslušných politických cieľov. Okrem toho sa považuje za dôležité, aby mali tieto dva fondy (Fond pre vnútornú bezpečnosť a Fond pre azyl a migráciu) v súlade so všeobecnými cieľmi zjednodušovania a uplatňovania hľadiska podľa možnosti čo najviac identické vykonávacie mechanizmy. A nakoniec, zavedením horizontálneho nariadenia stanovujúceho spoločné ustanovenia sa celkový počet ustanovení výrazne zníži v porovnaní s prípadom samostatného zavádzania ustanovení do každého aktu.

V tomto nariadení sa ustanovujú len povinnosti finančného a technického charakteru, pričom sa ponecháva priestor na to, aby sa politické ciele, oprávnené opatrenia, prideľovanie rozpočtových prostriedkov a rozsah intervencie pre každú konkrétnu oblasť politiky vymedzili v príslušnom právnom základe (t. j. v osobitnom nariadení).

Cieľom jeho mechanizmov je pokryť základné zdroje financovania Únie v oblasti vnútorných vecí. Ako také by malo nahradiť množstvo ustanovení s rozličnými stupňami podrobnosti a zložitosti, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v právnych základoch existujúcich výdavkových nástrojov v oblasti vnútorných vecí: štyri nástroje všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ – Fond pre vonkajšie hranice, Európsky fond pre utečencov, Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, Európsky fond pre návrat – a dva osobitné programy všeobecného programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, ISEC (Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej) a CIPS (Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík).

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

V súlade so skutočnosťou, že sa kladie väčší dôraz na hodnotenie ako na nástroj ovplyvňujúci tvorbu politiky, tento návrh vychádza z výsledkov hodnotení, konzultácií so zainteresovanými stranami a posudzovania vplyvu.

Práce na príprave budúcich finančných nástrojov pre oblasť vnútorných vecí sa začali v roku 2010 a pokračujú aj v roku 2011. Ako súčasť týchto prípravných prác sa v decembri 2010 začala s pomocou externého zmluvného dodávateľa realizovať štúdia o hodnotení/posúdení vplyvu. Táto štúdia bola ukončená v júli 2011 a zhromaždila dostupné výsledky hodnotení pre existujúce finančné nástroje a informovala o problémoch, cieľoch a politických možnostiach, vrátane ich potenciálneho vplyvu preskúmaného v posúdení vplyvu. Vychádzajúc z tejto štúdie Komisia vypracovala správu o posúdení vplyvu, ku ktorej 9. septembra 2011 predložil svoje stanovisko výbor pre posudzovanie vplyvu.

Posúdenie vplyvu odhalilo problémy súvisiace s rozsahom pôsobnosti a prioritami súčasných výdavkových programov v oblasti vnútorných vecí na jednej strane a problémy týkajúce sa realizácie financovania na strane druhej. V súvislosti s touto druhou skupinou problémov posúdenie vplyvu preskúmalo možnosti týkajúce sa zdieľaného hospodárenia, centralizovaného hospodárenia a včasnej reakcie na núdzové situácie.

· Pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie, posúdenie vplyvu viedlo k záveru, že preferovanou možnosťou je viacročný program, ktorému predchádza politický dialóg. Na rozdiel od súčasného stavu, v ktorom sa kombinujú ročné programy vo viacročnom rámci, by táto možnosť výrazne znížila administratívne zaťaženie. Hoci by prechod na viacročné programovanie priniesol zvýšenú flexibilitu, neriešila by sa tým pretrvávajúca potreba reagovať na meniacu sa situáciu v členských štátoch a tretích krajinách typickú pre oblasť vnútorných vecí. Viacročné programovanie v kombinácii s pravidelným politickým dialógom by však riešili túto potrebu a umožnili by vo väčšej miere využívať prístup založený na výsledkoch.

· Pokiaľ ide o zlepšenie realizácie financovania v rámci centralizovaného hospodárenia, súčasný stav bol zamietnutý, pretože poskytuje len slabé alebo žiadne vyhliadky na zjednodušenie alebo zníženie administratívneho zaťaženia. Zamietnutý bol aj prechod na prístup založený len na verejnom obstarávaní, pretože by sa tým úplne odstránila možnosť podpory opatrení založených na politike, stimulácie nadnárodnej spolupráce a podpory občianskej spoločnosti prostredníctvom grantov. Preferovanou možnosťou je prechod na cielenejšie, z hľadiska zdrojov menej náročné a diverzifikované centralizované hospodárenie, pretože sa predpokladá, že zlepší vzťahy s kľúčovými zainteresovanými subjektmi a povedie k celkovému zníženiu pracovného zaťaženia.

· Pokiaľ ide o mechanizmus reakcie na núdzové situácie, posúdenie vplyvu viedlo k záveru, že súčasný mechanizmus jednoznačne nevyhovuje potrebe rýchlejšej a účinnejšej reakcie na krízové situácie v oblastiach migrácie a bezpečnosti. Za preferovanú možnosť sa považuje zdokonalený mechanizmus s rozšíreným rozsahom pôsobenia na krízové situácie súvisiace s migráciou a bezpečnosťou.

V posúdení vplyvu sa zohľadňujú výsledky cielených on-line verejných konzultácií o budúcnosti financovania vnútorných vecí. Konzultácie prebiehali od 5. januára do 20. marca 2011 a boli otvorené pre všetky zainteresované subjekty. Bolo prijatých 115 odpovedí od fyzických osôb a v mene organizácií, vrátane ôsmich pozičných dokumentov. Konzultácií sa zúčastnili respondenti zo všetkých členských štátov, ako aj respondenti z niektorých tretích krajín.

V apríli 2011 sa na konferencii „Budúcnosť financovania vnútorných vecí EÚ: nový pohľad“ stretli zástupcovia kľúčových zainteresovaných subjektov (členských štátov, medzinárodných organizácií, organizácií občianskej spoločnosti atď.) s cieľom prediskutovať budúcnosť financovania vnútorných vecí EÚ. Konferencia bola príležitosťou aj na zhodnotenie výsledkov inventarizácie a verejných konzultácií.

Otázka budúcnosti financovania vnútorných vecí EÚ bola vznesená a prediskutovaná s inštitucionálnymi zainteresovanými subjektmi pri viacerých príležitostiach, vrátane neoficiálnej obedňajšej diskusie počas zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) 21. januára 2011, neoficiálnych raňajok s politickými koordinátormi Európskeho parlamentu 26. januára 2011, vypočutia komisárky Malmströmovej pred parlamentným výborom pre politické výzvy (SURE) 10. marca 2011 a počas výmeny názorov medzi generálnym riaditeľom GR pre vnútorné záležitosti a parlamentným výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) 17. marca 2011. Špecifické odborné poradenstvo vzišlo aj z diskusií s odborníkmi členských štátov v rámci spoločného výboru pre všeobecný program „Solidarita a riadenie migračných tokov“.

Tieto konzultácie, konferencie a odborné diskusie potvrdili, že medzi kľúčovými zainteresovanými subjektmi existuje všeobecná zhoda názorov o potrebe zjednodušenia vykonávacieho mechanizmu a väčšej flexibility, predovšetkým v prípade reakcie na núdzové situácie. Zainteresované subjekty podporili myšlienku zníženia počtu finančných nástrojov na štruktúru dvoch fondov za podmienky, že by to skutočne viedlo k zjednodušeniu. Okrem toho súhlasili s potrebou flexibilného mechanizmu reakcie na núdzové situácie, ktorý by Únii umožnil rýchlo a efektívne reagovať na krízové situácie v oblasti migrácie a bezpečnosti. Zdieľané hospodárenie s prechodom na viacročné programovanie a vymedzením spoločných cieľov na úrovni Únie sa vo všeobecnosti považuje za vhodnú metódu hospodárenia pre všetky výdavky v oblasti vnútorných vecí, hoci zástupcovia mimovládnych organizácií zastávali názor, že by sa malo pokračovať aj v priamom hospodárení. Zainteresované subjekty podporili aj myšlienku posilnenia úloh agentúr pôsobiacich v oblasti vnútorné vecí s cieľom zintenzívniť spoluprácu a dosiahnuť väčšiu synergiu.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právo konať vyplýva z článku 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa ustanovuje, že „Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou.“

Toto nariadenie sleduje zároveň niekoľko cieľov, ktoré sú vzájomne neoddeliteľne prepojené bez toho, aby bol niektorý z nich druhoradý alebo nepriamy vo vzťahu k ostatným cieľom, a je založené na hmotnoprávnom základe hlavy V zmluvy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, konkrétne na článku 78 ods. 2, článku 79 ods. 2 a 4, článku 82 ods. 1, článku 84 a článku 87 ods. 2. Predstavujú právny základ pre opatrenia Únie v oblasti azylu, prisťahovalectva, riadenia migračných tokov, spravodlivého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín oprávnene sa zdržiavajúcimi v členských štátoch, boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, odsunu a repatriácie osôb bez povolenia na pobyt, obchodovania s ľuďmi, justičnej spolupráce v trestných veciach, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti vrátane terorizmu, korupcie, organizovanej trestnej činnosti a v oblasti policajnej spolupráce.

Predstavujú právny základ zlučiteľný s postavením Spojeného kráľovstva, Írska a [Dánska] vzhľadom na oblasti, na ktoré sa vzťahujú, čím umožňujú hlasovanie o tomto texte v Rade. Keďže sa riadny legislatívny postup uplatňuje na každý z nich, kombinácia zvolených právnych základov v plnej miere rešpektuje výsadné práva Európskeho parlamentu.

Pozornosť je potrebné venovať aj článku 80 ZFEÚ, v ktorom sa zdôrazňuje, že niektoré z týchto politík Únie a ich vykonávanie sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov.

Podľa uvedeného rozhodovacieho procesu musia ustanovenia tohto nariadenia stanoviť spoločné horizontálne ustanovenia pre vykonávanie Fondu pre azyl a migráciu a jednej zo zložiek Fondu pre vnútornú bezpečnosť, konkrétne nástroja pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia.

Na tie politiky v oblasti vnútorných vecí, na ktoré sa vzťahuje Fond pre vnútornú bezpečnosť, ktorých právne základy nie sú v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami, by sa toto nariadenie malo uplatňovať na základe osobitnej doložky v jednom z osobitných nariadení. Konkrétne ide o nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz na základe článku 77 ods. 2 ZFEÚ, keďže tieto politiky predstavujú vývoj schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo a Írsko nepodieľajú.

Následne, po spoločnom prijatí tohto nariadenia a osobitných nariadení sa ustanovenia tohto nariadenia stanú rovnako uplatniteľnými na všetky prípady financovania vnútorných vecí Únie.

Celkovo je oblasť vnútorných vecí oblasťou, kde existuje očividná pridaná hodnota pre mobilizáciu rozpočtu Únie.

Opatrenia Únie sú odôvodnené cieľmi stanovenými v článku 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý uvádza prostriedky na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Vykonávanie finančnej podpory za partnerskej spolupráce s členskými štátmi prostredníctvom zdieľaného hospodárenia je významným aspektom financovania vnútorných vecí Únie. Metóda zdieľaného hospodárenia sa považuje za vhodnú pre všetky oblasti politiky vnútorných vecí, a preto bola rozšírená aj na oblasť vnútornej bezpečnosti, kde sa doteraz nepoužívala. Centralizované hospodárenie sa používa na činnosti založené na politike.

V rámci zdieľaného hospodárenia bude prechod od ročných programov k viacročnému programovaniu, ktorý bude nasledovať po politickom dialógu v strategickom rámci vymedzenom na úrovni Únie, zabezpečovať, aby opatrenia financované z rozpočtu Únie vyhovovali potrebám jednotlivých členských štátov a aby sa zároveň zaoberali prioritami Únie. Tento návrh stanovuje všeobecné pravidlá v oblasti programovania, predkladania správ, finančného hospodárenia, kontrolných mechanizmov a hodnotenia, ktoré sú potrebné na správnu realizáciu financovania vnútorných vecí Únie, ale podľa možnosti ponecháva členským štátom slobodu v rozhodovaní o spôsobe vykonávania týchto pravidiel na vnútroštátnej úrovni. Napríklad oprávnenosť výdavkov sa určuje na základe vnútroštátnych predpisov podľa obmedzeného počtu jednoduchých spoločných zásad, ktoré sú uvedené v tomto nariadení.

Intervencie sa teda uskutočňujú na primeranej úrovni a úloha Únie neprekračuje nevyhnutný rámec. V preskúmaní rozpočtu sa zdôrazňuje, že „rozpočet EÚ by sa mal využiť na financovanie verejného majetku EÚ, opatrení, ktoré členské štáty a regióny nemôžu financovať samostatne, alebo všade tam, kde sa takýmto spôsobom môžu zabezpečiť lepšie výsledky“. [4]

Podrobné odôvodnenie opatrení Únie vo vzťahu k rozličným politickým oblastiam podliehajúcim tomuto nariadeniu je uvedené v dôvodových správach osobitných nariadení.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca počíta so sumou 3 869 mil. EUR pre Fonde pre azyl a migráciu a so sumou 4 648 mil. EUR pre Fond pre vnútornú bezpečnosť (v bežných cenách).

5. HLAVNÉ PRVKY

V tomto nariadení, ktoré predstavuje nový všeobecný rámec na realizáciu financovania Únie v oblasti politík vnútorných vecí, sa ustanovujú všeobecné pravidlá v oblasti financovania výdavkov, vrátane pravidiel upravujúcich partnerstvá, programovanie, predkladanie správ, monitorovanie a hodnotenie, systémy riadenia a kontroly, ktoré majú zaviesť členské štáty, ako aj schvaľovanie účtov:

– pravidlá upravujúce partnerstvá, programovanie, monitorovanie a hodnotenie boli navrhnuté na základe skúseností získaných so súčasnými štyrmi fondmi všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“,

– pravidlá upravujúce systémy riadenia a kontroly, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtov, podávanie správ a uzatváranie programov sa opierajú o časť II návrhu Komisie na nariadenie o spoločných ustanoveniach pre fondy, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec (ďalej len „nariadenie o fondoch SSR“)[5] a návrhu Komisie na nariadenie o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky[6], pričom tam, kde je to vhodné, zabezpečujú kontinuitu s pravidlami uplatňovanými na súčasné štyri fondy.

Nariadenie sa zameriava na stanovenie podmienok:

(1) financovania, ktoré je vo väčšej miere založené na politike a výsledkoch, a to aj prostredníctvom posilneného strategického programovania;

(2) výrazného zjednodušenia vykonávacích mechanizmov v porovnaní so súčasnou situáciou;

(3) väčšej flexibility vo finančnom hospodárení a vykonávaní vzhľadom na potrebu reagovať na nové a nepredvídané okolnosti typické pre vnútorné veci;

(4) rozšíreného monitorovacieho a hodnotiaceho rámca zabezpečujúceho zodpovednosť, transparentnosť a faktami podložené úvahy o budúcej podpore v oblasti vnútorných vecí.

5.1. Program založený na politike a výsledkoch

Pre zdieľané hospodárenie

· Na začiatku budúceho viacročného finančného rámca prebehne jednotný, zastrešujúci dialóg so všetkými členskými štátmi o politike v oblasti vnútorných vecí, ktorý bude zameraný na využívanie finančných prostriedkov, t. j. na to, ako budú jednotlivé členské štáty prispievať k dosahovaniu cieľov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pomocou rozpočtu Únie. Tomuto dialógu bude predchádzať oznámenie, v ktorom Komisia predstaví všeobecné očakávania a samotný rámec dialógu, ako aj svoje zámery týkajúce sa opatrení Únie a rámca ich implementácie (napr. rozličné metódy riadenia, ktoré sa majú používať).

· Na základe výsledkov politického dialógu budú programy odsúhlasené Komisiou a členským štátom opisovať východiskový stav a zároveň stanovia ciele, ktoré majú členské štáty v tejto oblasti politiky dosiahnuť, ako aj ciele v oblasti využívania finančných prostriedkov Únie. V národnom programe sa určia ciele a príklady opatrení súvisiace s daným cieľom. Okrem toho sa vypracuje sedemročný plán financovania, v ktorom sa stanoví, ako sa budú finančné prostriedky vyčleňovať na záväzky a platby v rámci dostupných stropov. V prípade opatrení, ktoré sa majú vykonávať v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami, by takéto opatrenia nemali byť priamo zamerané na rozvoj a politický dialóg by sa mal usilovať o dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie, ktoré sa vzťahujú na príslušnú krajinu alebo región.

· Hoci sa vynaloží maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby boli národné programy prijaté v roku 2014, nie je vylúčené, že sa niektoré programy prijmú až v roku 2015. S cieľom zabrániť strate súvisiacich viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2014, Komisia na tento účel zmení a doplní svoj návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 [KOM(2011) 398 z 29.6.2011] s cieľom rozšíriť ustanovenia článku 7 tohto nariadenia na programy vykonávané v rámci zdieľaného hospodárenia na základe Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

· Členské štáty budú každý rok predkladať správu o finančnom hospodárení a výsledkoch dosiahnutých v rámci programov.

· V roku 2017 sa uskutoční hodnotenie v polovici príslušného obdobia, na základe ktorého sa posúdi situácia v každom členskom štáte. Pri tejto príležitosti sa môžu prideliť nové rozpočtové prostriedky na obdobie rokov 2018-2020.

Pre priame a nepriame hospodárenie

· Ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v rámci národných programov, budú doplnené o „opatrenia Únie“, ako aj o mechanizmus rýchlej reakcie na núdzové situácie. Opatrenia Únie budú podporovať realizáciu politík Únie prostredníctvom grantov a verejného obstarávania. Zahŕňať budú aj opatrenia v tretích krajinách a opatrenia súvisiace s tretími krajinami, ako sa uvádza v oznámení o viacročnom finančnom rámci[7]. Takéto opatrenia nebudú priamo zamerané na rozvoj a v prípade potreby budú dopĺňať finančnú podporu poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci Únie, ktoré zostávajú hlavným zdrojom financovania na pomoc tretím krajinám pri budovaní ich príslušných kapacít. Počas vykonávania takejto podpory sa vynaloží úsilie na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie súvisiacej s príslušnou krajinou alebo regiónom. Komplementarita sa zabezpečí prostredníctvom rozšírenej koordinácie s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a príslušnými útvarmi Komisie.

· Opatrenia Únie a opatrenia pomoci v núdzových situáciách môžu uskutočňovať aj agentúry Únie v oblasti vnútorných vecí (Cepol, Europol, EASO, Frontex a agentúra IT), a to za predpokladu, že je to v záujme Únie, že opatrenia majú charakter ad hoc a že ich úspešné vykonávanie závisí od operačných a technických odborných poznatkov príslušnej agentúry. Takéto opatrenia sa budú vykonávať v rámci poslania a v súlade s právnym základom uvedených agentúr, pričom budú dopĺňať ich pracovné programy, a to bez toho, aby bolo dotknuté plánované všeobecné znižovanie počtu zamestnancov.

· Technická pomoc na podnet Komisie sa bude využívať na podporu členských štátov a príjemcov, na podnecovanie vzájomného získavania znalostí a na zlepšenie komunikácie (v prípade potreby aj informovania o politických prioritách EÚ navonok) a procesu hodnotenia. Tieto rozpočtové prostriedky budú slúžiť aj na podporu primeraných kontrolných opatrení v Únii a tretích krajinách súvisiacich s financovanými opatreniami a prevádzkou IT systému používaného na komunikáciu medzi členskými štátmi a Komisiou v rámci zdieľaného hospodárenia.

5.2. Zjednodušenie vykonávacích mechanizmov

Pre zdieľané hospodárenie

· Od všetkých členských štátov sa vyžaduje, aby mali pre každý fond samostatný národný program, čím sa spoja rozličné oblasti politiky a výsledkom bude podpora z rozpočtu Únie pre integrovanú migračnú politiku, vrátane otázok integrácie, azylu a návratu v prípade Fondu pre azyl a migráciu, resp. pre komplexnú stratégiu vnútornej bezpečnosti, vrátane policajnej spolupráce, bezpečnosti hraníc, boja proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, podvodov s dokladmi atď. v prípade Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

· Nový rámec predstavuje výrazné zjednodušenie a zmiernenie administratívneho zaťaženia v porovnaní so súčasnými štyrmi fondmi, ktoré pracujú s viacročnou stratégiou aj s ročnými programami. Maximálny počet programov bude 26 v prípade Fondu pre azyl a migráciu, (okrem Dánska, ak sa Spojené kráľovstvo a Írsko rozhodnú podieľať sa na nich) a 27 v prípade Fondu pre vnútornú bezpečnosť(všetky členské štáty). Okrem toho sa na Fonde pre vnútornú bezpečnosť budú podieľať štáty pridružené k Schengenskej dohode, a to v súvislosti s vonkajšími hranicami, vízovou politikou a policajnou spoluprácou.

· Predpokladá sa malý počet revízií národných programov: programy sa sústredia na ciele, a nie na vyčerpávajúcu identifikáciu opatrení. Cieľom je zabezpečiť, aby bolo podľa možností a s výnimkou nových a nepredvídaných okolností prijaté pre každý členský štát a pre každý fond len jedno rozhodnutie o schválení viacročného programu, prípadne len jedno rozhodnutie o revízii programu v kontexte hodnotenia v polovici príslušného obdobia.

· Tak ako v prípade fondov SSR by sa mala prostredníctvom monitorovacieho výboru uplatňovať zásada partnerstva.

· Všetky členské štáty ustanovia pre každý fond jediný systém riadenia a kontroly, s možnosťou jedného systému vzťahujúceho sa na obidva fondy. Vzhľadom na inštitucionálne osobitosti jednotlivých členských štátov môžu členské štáty zriadiť poverené orgány, ktoré môžu zodpovedné orgány poveriť konkrétnymi (programovacími a realizačnými) úlohami.

· Oprávnenosť výdavkov sa určuje na základe vnútroštátnych predpisov podľa obmedzeného počtu jednoduchých spoločných zásad. Tento prístup by mal predstavovať výrazné zjednodušenie riadenia projektov na úrovni príjemcov. Zjednodušené možnosti financovania nákladov, akými sú paušálne sadzby a jednorazové platby, umožňujú členským štátom zaviesť na úrovni príjemcov hospodárenie orientované na výkonnosť.

Pre priame a nepriame hospodárenie

· Finančná podpora bude k dispozícii v prípade núdzovej situácie vymedzenej v príslušných ustanoveniach osobitných nariadení. Mechanizmus bude využívaný z podnetu Komisie , aj na základe iniciatívy členských štátov, stáleho výboru zriadeného podľa článku 71, ktorý bude zastúpený príslušným predsedníctvom Únie, alebo iných zainteresovaných subjektov, napríklad medzinárodných organizácií (Vysokého komisára OSN pre utečencov, Medzinárodnej organizácie pre migráciu atď.) a agentúr Únie v oblasti vnútorných vecí.

· Použijú sa všetky možné prostriedky na to, aby sa zabránilo fragmentácii. Zdroje sa preto sústredia na obmedzený počet cieľov Únie a využívať sa budú odborné skúsenosti kľúčových zainteresovaných subjektov, vo vhodnom prípade aj na základe dohôd o partnerstve a rámcových dohôd.

· Pokiaľ ide o finančnú podporu vývoja nových IT systémov („balík inteligentných hraníc“), súčasné ročné finančné rozhodnutia, ktoré Komisii umožňujú vyvíjať ústredne časti týchto systémov, sa nahradia viacročným rámcom.

5.3. Flexibilita

Pre zdieľané hospodárenie

· Vplyv hodnotenia v polovici príslušného obdobia bude závisieť od situácie v členských štátoch. Tie členské štáty, u ktorých sa bude predpokladať, že existujú dodatočné riziká, alebo ktoré získajú dodatočné prostriedky na realizáciu osobitných priorít Únie, budú vyzvané k revízii súm vo svojom pláne financovania a prípadne aj k pridaniu ďalších prvkov do svojho programu.

· Finančná flexibilita je neoddeliteľnou súčasťou súčasnej medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a návrhu nariadenia o viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorý predložila Komisia. Zároveň je zohľadnená aj v návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích predpisov. Implementovaná bude preto predovšetkým prostredníctvom rozličných mechanizmov, ktoré tieto návrhy stanovujú, ktorých kľúčovými prvkami bude viacročné finančné plánovanie a jeho ročná aktualizácia, ročné prideľovanie rozpočtových prostriedkov a plnenie rozpočtu na daný rok.

· Osobitné nariadenia stanovujú sumy, ktoré sa pridelia národným programom, opatreniam Únie a ďalším činnostiam. V balíku pozostávajúcom z tohto nariadenia a osobitných nariadení sa však predpokladá, že Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov zmeniť určité sumy na účely zabezpečenia optimálneho využívania rozpočtových prostriedkov Únie.

Pre priame a nepriame hospodárenie

· Ročné rozpočtové prostriedky pridelené na podnet Komisie opatreniam Únie, pomoci v núdzových situáciách a – pri zohľadnení ročných stropov – technickej pomoci sa považujú za jeden „balík“, čo poskytuje maximálnu flexibilitu pri rozhodovaní z jedného rozpočtového roka na druhý, ako tieto rozpočtové prostriedky vyčleniť v závislosti od konkrétnych potrieb.

· Opatrenia Únie sú vymedzené veľmi zoširoka, takže poskytujú Komisii všetky nástroje potrebné na vykonávanie jej úloh súvisiacich s tvorbou právnych predpisov a koordináciou politiky.

– Zameriavajú sa na nadnárodné aspekty (spolupráca, komparatívna analýza, siete), ktoré vyžadujú zosúladené kroky vo všetkých členských štátoch, a aktívne podporujú kolektívne a vzájomne sa posilňujúce opatrenia členských štátov a ďalších aktérov, čo prispieva k prehlbovaniu spolupráce v Únii a podporuje vzájomné získavanie znalostí a inovácie.

– Okrem toho umožňujú vykonávanie opatrení, ktoré nemajú nadnárodný charakter, ale o ktoré má Únia ako celok osobitný záujem vzhľadom na vývoj politiky v týchto oblastiach.

– Môžu sa vzťahovať na opatrenia v tretích krajinách a opatrenia súvisiace s tretími krajinami.

– Osobitné nariadenia predpokladajú realizáciu v súvislosti so všetkými politikami a cieľmi podporovanými prostredníctvom fondov a dokonca financovanie tých aspektov prevádzkovania fondov, ktoré súvisia s týmito politikami. V prípade tej zložky Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktorá súvisí s hranicami a vízami, to môže zahŕňať implementáciu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu.

· V súlade s tým sa v osobitných nariadeniach počíta s podporou rozvoja občianskej spoločnosti a nadnárodných sietí (predovšetkým v prípade Fondu pre azyl a migráciu), ako aj s testovaním a validovaním projektov aplikovaného výskumu v záujme zabezpečenia prechodu z programu Horizont 2020 na praktické využitie (predovšetkým v prípade Fondu pre vnútornú bezpečnosť).

5.4. Súvislý a účinný rámec podávania správ, monitorovania a hodnotenia

Pre zdieľané hospodárenie

· Členské štáty budú v rámci postupu schvaľovania účtov predkladať každý rok správy o vykonávaní viacročného programu. Na účely hodnotenia v polovici príslušného obdobia sa od nich bude v roku 2017 vyžadovať, aby poskytli dodatočné informácie o pokroku pri dosahovaní cieľov. Podobný postup sa uskutoční v roku 2019, aby bolo v prípade potreby možné uskutočniť potrebné úpravy v poslednom rozpočtovom roku (2020).

· Fondy budú v oblasti vnútorných vecí podporovať rozvoj kultúry, ktorá sa opiera o vyhodnotené fakty. V tejto súvislosti budú využívať spoločný hodnotiaci a monitorovací rámec opierajúci sa o všeobecné politické ukazovatele, ktoré budú zdôrazňovať orientáciu na výsledky, ako aj dôležitú úlohu, ktorú by fondy mohli zohrávať pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tieto ukazovatele sa vzťahujú na vplyv, ktorý by fondy mohli mať na rozvoj spoločnej kultúry bezpečnosti hraníc, policajnú spoluprácu a krízové riadenie, účinné riadenie migračných tokov v Únii, spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, solidaritu a spoluprácu medzi členskými štátmi pri riešení otázok migrácie a vnútornej bezpečnosti a na spoločný postoj Únie v otázkach migrácie a bezpečnosti vo vzťahu k tretím krajinám.

· Na účely zabezpečenia primeraného uplatňovania zásad v oblasti hodnotenia a vzhľadom na praktické skúsenosti s hodnotením v členských štátoch v rámci súčasného financovania vnútorných vecí z prostriedkov EÚ vypracuje Komisia v spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom vykonávacích opatrení spoločný hodnotiaci a monitorovací rámec – okrem iného pôjde o vymedzenie príslušných vzorov a stanovenie spoločných výstupných a výsledných ukazovateľov.

· Všetky opatrenia sa stanovia na začiatku programového obdobia, čo členským štátom umožní vytvoriť vlastné systémy podávania správ a hodnotenia na základe dohodnutých zásad a požiadaviek.

· Na účely zníženia administratívneho zaťaženia a zabezpečenia synergii medzi podávaním správ a hodnotením budú informácie požadované v hodnotiacich správach vychádzať z informácií poskytnutých členskými štátmi v ročných správach o vykonávaní národných programov a budú tieto informácie dopĺňať.

· V roku 2018 bude predložená priebežná hodnotiaca správa, z ktorej by sa malo vychádzať pri úvahách o nasledujúcom programovom období.

2011/0367 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE.

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2, článok 79 ods. 2, článok 79 ods. 4, článok 82 ods. 1, článok 84 a článok 87 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Politika Európskej únie v oblasti vnútorných vecí spočíva vo vytvorení priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: priestoru bez vnútorných hraníc, kde ľudia môžu slobodne vstupovať, pohybovať sa, žiť a pracovať a dôverovať pritom tomu, že ich práva sa v plnej miere dodržiavajú a ich bezpečnosť je zaistená; avšak s vedomím spoločných výziev, akou je vytvorenie komplexnej prisťahovaleckej politiky Únie v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti Únie, vytvorenie spoločného európskeho azylového systému a predchádzanie hrozbám závažnej a organizovanej trestnej činnosti, počítačovej kriminality a terorizmu a boj proti nim.

(2) Financovanie rozvoja tohto priestoru z prostriedkov EÚ by malo byť hmatateľným prejavom solidarity a zdieľania zodpovednosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom riešenia spoločných výziev.

(3) Existencia spoločného rámca by mala zabezpečiť potrebnú súdržnosť, zjednodušenie a jednotnú realizáciu tohto financovania vo všetkých dotknutých oblastiach politiky.

(4) Spoločný rámec by mal stanoviť zásady poskytovania pomoci a určiť zodpovednosť členských štátov a Komisie pri zabezpečovaní uplatňovania týchto zásad.

(5) Toto financovanie z prostriedkov EÚ by bolo účinnejšie a lepšie cielené, ak by spolufinancovanie oprávnených opatrení vychádzalo zo strategického viacročného programovania vypracovaného jednotlivými členskými štátmi na základe dialógu s Komisiou.

(6) Opatrenia v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami podporované prostredníctvom osobitných nariadení by sa mali prijímať v synergii a zhode s ostatnými opatreniami mimo Únie, ktoré sú podporované z geografických a tematických nástrojov vonkajšej pomoci EÚ. Počas vykonávania takýchto opatrení by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie, ktoré sa vzťahujú na príslušnú krajinu alebo región. Nemali by byť určené na podporu opatrení priamo zameraných na rozvoj a v prípade potreby by mali dopĺňať finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci. Zabezpečiť by sa mala aj súdržnosť s humanitárnou politikou Únie, predovšetkým v súvislosti s realizáciou pomoci v núdzových situáciách.

(7) Vonkajšia činnosť by mala byť konzistentná a súdržná v súlade článkom 18 ods. 4 ZEÚ.

(8) Pred vypracovaním viacročných programov zameraných na dosiahnutie cieľov tohto financovania z prostriedkov EÚ, by sa mali členské štáty a Komisia zapojiť do politického dialógu a stanoviť pritom pre každý členský štát ucelenú stratégiu.

(9) Stratégia by sa mala podrobiť hodnoteniu v polovici príslušného obdobia na účely zabezpečenia primeraného financovania v období rokov 2018 – 2020.

(10) Členské štáty by mali nadviazať partnerstvo s dotknutými orgánmi a subjektmi na účely vypracovania, vykonávania a monitorovania ich národných programov počas celého viacročného obdobia. Členské štáty by mali zriadiť monitorovacie výbory, ktoré by mali monitorovať národné programy a pomáhať im v súvislosti s preskúmavaním ich vykonávania a pokroku pri dosahovaní cieľov.

(11) Oprávnenosť výdavkov v rámci národných programov by mali určovať vnútroštátne právne predpisy podľa spoločných zásad. Mal by sa vymedziť začiatok a koniec obdobia oprávnenosti výdavkov, aby sa zabezpečili jednotné a vyvážené pravidlá uplatňované na národné programy

(12) Technická pomoc by mala členským štátom umožňovať podporu vykonávania ich národných programov a pomáhať príjemcom pri plnení ich záväzkov a dodržiavaní právnych predpisov Únie.

(13) V záujme zabezpečenia primeraného rámca na poskytovanie rýchlej pomoci v núdzových situáciách by toto nariadenie malo umožňovať podporu opatrení, pri ktorých výdavky vznikli ešte pred podaním žiadosti o takúto pomoc, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách[10], ktoré umožňujú takúto flexibilitu v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch.

(14) Finančné záujmy Európskej únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu, vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií.

(15) Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia na zabezpečenie správneho fungovania systému riadenia a kontroly a kvality vykonávania. V tejto súvislosti je potrebné stanoviť všeobecné zásady a nevyhnutné funkcie, ktoré by mali tieto systémy spĺňať.

(16) Mali by sa vymedziť povinnosti členských štátov vo vzťahu k systémom riadenia a kontroly, predchádzaniu nezrovnalostiam a porušovaniu právnych predpisov Únie, ich odhaľovaniu a následnej náprave s cieľom zaručiť účinné a správne vykonávanie ich národných programov.

(17) V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by mali členské štáty prostredníctvom svojich systémov riadenia a kontroly niesť prvoradú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu národných programov.

(18) Len zodpovedné orgány akreditované členskými štátmi poskytujú skutočnú záruku, že pred poskytnutím podpory príjemcom z rozpočtu Únie sa uskutočnili všetky potrebné kontroly. Preto by sa malo výslovne stanoviť, že z rozpočtu Únie sa môžu nahradiť len výdavky vynaložené akreditovanými zodpovednými orgánmi.

(19) Mali by sa stanoviť právomoci a povinnosti Komisie overovať účinné fungovanie systémov riadenia a kontroly a vyžadovať opatrenia od členských štátov.

(20) Rozpočtové záväzky Únie by sa mali prijímať každoročne. V záujme zabezpečenia účinného riadenia programu je potrebné stanoviť spoločné pravidlá pre vyplácanie ročného zostatku a konečného zostatku.

(21) Predbežné financovanie na začiatku programov zabezpečuje, aby mal členský štát prostriedky na poskytnutie podpory príjemcom na vykonávanie programu po jeho schválení. Preto by sa mali vypracovať ustanovenia o počiatočnej platbe v rámci predbežného financovania. Počiatočná platba v rámci predbežného financovania by sa mala v plnom rozsahu zúčtovať pri ukončení programu.

(22) Trojročná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách[11] zavádza zmeny v zásadách zdieľaného hospodárenia, ktoré sa musia zohľadniť.

(23) V súvislosti s ročným schvaľovaním účtov by sa mal vytvoriť primeraný rámec s cieľom posilniť zodpovednosť za výdavky spolufinancované z rozpočtu Únie v danom roku. Na základe tohto rámca by mal zodpovedný orgán v súvislosti s národným programom predložiť Komisii vyhlásenie hospodáriaceho subjektu o vierohodnosti doplnené o ročnú účtovnú závierku, súhrnnú správu, nezávislé audítorské stanovisko a správu o kontrole.

(24) V záujme posilnenia vierohodnosti, o ktorú sa ročné schvaľovanie účtov v celej Únii opiera, by mali byť stanovené spoločné ustanovenia o povahe a rozsahu kontrol, ktoré majú vykonávať členské štáty.

(25) Na účely zabezpečenia riadneho finančného hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami Únie môže byť potrebné, aby Komisia vykonávala finančné opravy. V záujme zabezpečenia právnej istoty pre členské štáty je dôležité vymedziť okolnosti, za ktorých môže porušenie uplatniteľných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov viesť k finančným opravám zo strany Komisie. S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné opravy, ktoré môže Komisia uložiť členským štátom, vzťahovali na ochranu finančných záujmov Únie, mali by sa obmedziť na prípady, v ktorých sa porušenie právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov priamo alebo nepriamo týka oprávnenosti, riadnosti, riadenia alebo kontroly opatrení a príslušných výdavkov. V snahe zabezpečiť proporcionalitu je potrebné, aby Komisia pri rozhodovaní o výške finančnej opravy zohľadnila povahu a závažnosť príslušného porušenia. V tejto súvislosti je vhodné stanoviť kritériá vykonávania finančných opráv Komisiou a postup, ktorý môže viesť k rozhodnutiu o finančnej oprave.

(26) V záujme ustanovenia finančného vzťahu medzi zodpovednými orgánmi a rozpočtom Únie by mala Komisia každý rok schvaľovať účty týchto orgánov. Rozhodnutie o schválení účtov by sa malo týkať úplnosti, presnosti a vecnej správnosti účtovnej závierky, ale nie súladu výdavkov s právnymi predpismi Únie.

(27) Komisia, ktorá je zodpovedná za správne uplatňovanie právnych predpisov Únie podľa článku 17 Zmluvy o Európskej únii, by mala rozhodovať o tom, či sú výdavky vynaložené členskými štátmi v súlade s právnymi predpismi Únie. Členské štáty by mali mať právo odôvodniť svoje rozhodnutia o realizácii platieb. S cieľom poskytnúť členským štátom právnu a finančnú istotu, pokiaľ ide o výdavky uskutočnené v minulosti, je potrebné stanoviť maximálne obdobie, počas ktorého môže Komisia rozhodnúť o finančných dôsledkoch vyplývajúcich z porušenia právnych predpisov.

(28) V záujme posilnenia finančnej disciplíny je vhodné vymedziť mechanizmy týkajúce sa zrušenia viazanosti ktorejkoľvek časti viazaných rozpočtových prostriedkov v národnom programe, a to predovšetkým tam, kde príslušná suma môže byť vylúčená zo zrušenia viazanosti, konkrétne v prípade, že oneskorenie pri vykonávaní je výsledkom súdneho konania alebo odvolania v správnom konaní s odkladným účinkom alebo výsledkom vyššej moci.

(29) S cieľom zabezpečiť vhodné uplatňovanie všeobecných pravidiel v oblasti zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov by sa v stanovených pravidlách malo podrobne uviesť, ako sa určujú termíny pre zrušenie viazanosti prostriedkov a ako sa vypočítavajú príslušné sumy.

(30) Je dôležité, aby bola o výsledkoch dosiahnutých vďaka financovaniu z prostriedkov Únie oboznámená široká verejnosť. Občania majú právo vedieť, ako sa nakladá s finančnými prostriedkami Únie. Zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa príslušné informácie dostali k verejnosti, by mali niesť tak zodpovedné orgány, ako aj príjemcovia. S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a väčšiu synergiu medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet Komisie, by mali rozpočtové prostriedky vyčleňované na komunikačné činnosti súvisiace s týmto financovaním pokrývať aj náklady súvisiace s informovaním o politických prioritách EÚ navonok, a to za predpokladu, že sa týkajú všeobecných cieľov tohto financovania z prostriedkov Únie.

(31) S cieľom zabezpečiť všeobecné šírenie informácií o tomto financovaní z prostriedkov Únie, ako aj informovanie potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania by sa mali na základe tohto nariadenia vymedziť pravidlá týkajúce sa informačných a komunikačných opatrení, ako aj určité technické charakteristiky takýchto opatrení, a každý členský štát by mal vytvoriť webovú stránku alebo webový portál s potrebnými informáciami.

(32) Účinnosť podporovaných opatrení závisí aj od ich hodnotenia a šírenia informácií o ich výsledkoch. V tejto súvislosti by sa mali stanoviť zodpovednosti členských štátov a Komisie a mechanizmy zabezpečujúce spoľahlivosť hodnotenia a kvalitu príslušných informácií.

(33) Na účely zmeny a doplnenia ustanovení tohto nariadenia, ktoré upravujú spoločné zásady týkajúce sa oprávnenosti výdavkov by sa v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác viedla príslušné konzultácie, a to aj na odbornej úrovni. Komisia by pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov mala zaručiť súbežné, včasné a primerané odosielanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(34) V záujme zabezpečenia jednotných podmienok týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali udeliť Komisii. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[12].

(35) Na vykonávacie akty, ktoré stanovujú spoločné povinnosti pre členské štáty, predovšetkým v súvislosti s poskytovaním informácií Komisii, by sa mal uplatňovať postup preskúmania, zatiaľ čo na prijímanie vykonávacích aktov, ktoré stanovujú vzorové formuláre pre poskytovanie informácií Komisii, by sa mal vzhľadom na ich čisto technický charakter uplatňovať konzultačný postup.

(36) Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne stanovenie všeobecných ustanovení, nemôžu v uspokojivej miere dosiahnuť členské štáty a môže sa lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tom istom článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. V súlade s článkami 1 a 2 protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nepodieľajú na prijatí tohto nariadenia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu. [ALEBO] [V súlade s článkom 3 protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva Spojené kráľovstvo a Írsko podávajú oznámenie o svojom želaní podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.]

(37) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie sa Dánsko nepodieľa na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovujú všeobecné pravidlá vykonávania osobitných nariadení v súvislosti s:

(a) financovaním výdavkov;

(b) partnerstvami, programovaním, podávaním správ, monitorovaním a hodnotením;

(c) systémami riadenia a kontroly, ktoré majú zaviesť členské štáty;

(d) schvaľovaním účtov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(a) „osobitné nariadenia“ sú:

– nariadenie ../2012/EÚ, [ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu na obdobie 2014 - 2020];

– nariadenie ../2012/EÚ, [ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ]; a

– akékoľvek ďalšie nariadenie, ktoré stanovuje uplatňovanie tohto nariadenia.

(b) „programovanie“ znamená proces organizácie, rozhodovania a financovania vo viacerých         etapách určený na viacročné vykonávanie spoločných opatrení Únie a členských štátov v záujme dosahovania cieľov osobitných nariadení;

(c) „opatrenie“ znamená projekt alebo skupinu projektov, ktoré vybral orgán zodpovedný za        príslušný národný program alebo ktoré boli vybraté v rámci jeho zodpovednosti a ktoré  prispievajú k dosahovaniu všeobecných alebo osobitných cieľov osobitných nariadení;

(d) „opatrenie Únie“ znamená nadnárodné opatrenie alebo opatrenie osobitného záujmu pre          Úniu v zmysle osobitných nariadení;

(e) „projekt“ znamená konkrétny praktický prostriedok, ktorý príjemca príspevku Únie používa    na         vykonávanie celého opatrenia alebo jeho časti;

(f) „pomoc v núdzových situáciách“ znamená projekt alebo skupinu projektov zameraných na      riešenie núdzovej situácie v zmysle osobitných nariadení;

(g) „príjemca“ znamená príjemcu príspevku Únie v rámci projektu, a to buď verejný alebo            súkromný orgán, medzinárodnú organizáciu, Červený kríž (MVČK) alebo Medzinárodnú          federáciu národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

KAPITOLA II

ZÁSADY POMOCI

Článok 3

Všeobecné zásady

1. Osobitné nariadenia poskytujú prostredníctvom národných programov, opatrení Únie a pomoci v núdzových situáciách podporu, ktorá dopĺňa intervenciu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to v záujme dosahovania cieľov Únie.

2. Komisia a členské štáty zabezpečia, aby podpora poskytovaná na základe osobitných nariadení a prostredníctvom členských štátov bola v súlade s činnosťami, politikami a prioritami Európskej únie a aby dopĺňala ostatné nástroje Európskej únie.

3. Podpora poskytovaná na základe osobitných nariadení sa realizuje v úzkej spolupráci Komisie s členskými štátmi.

4. Komisia a členské štáty – v prípade opatrení vykonávaných v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami v spolupráci s ESVČ – zabezpečia v súlade so svojimi príslušnými povinnosťami zosúladenie tohto nariadenia s osobitnými nariadeniami, ako aj s ostatnými politikami a nástrojmi Únie, vrátane tých, ktoré spadajú do rámca vonkajšej činnosti Únie.

5. Komisia a členské štáty uplatňujú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade s článkom [26] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

6. Komisia a členské štáty zabezpečia účinnosť podpory poskytovanej na základe osobitných nariadení, a to predovšetkým prostredníctvom monitorovania, podávania správ a hodnotenia.

7. Komisia a členské štáty vykonávajú svoje príslušné úlohy v súvislosti s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príjemcov.

Článok 4

Súlad s právnymi predpismi Únie a s vnútroštátnymi právnymi predpismi

Opatrenia financované na základe osobitných nariadení sú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 5

Ochrana finančných záujmov Európskej únie

1. Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných na základe osobitných rozhodnutí chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2. Členské štáty predchádzajú nezrovnalostiam, odhaľujú ich a vykonávajú následnú nápravu a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. Tieto nezrovnalosti oznamujú Komisii a zároveň ju informujú o priebehu príslušných súdnych a správnych konaní.

3. Ak sumy neoprávnene vyplatené príjemcovi nemožno vymôcť z dôvodu pochybenia alebo nedbanlivosti na strane členského štátu, členský štát je zodpovedný za vrátanie príslušných súm do všeobecného rozpočtu Únie.

4. Členské štáty zabezpečujú účinné predchádzanie podvodom, ktoré má odrádzajúci účinok, a to najmä v oblastiach s vyššou mierou rizika, pričom prihliadajú na prínosy a primeranosť prijatých opatrení.

5. Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 54, ktoré sa týkajú povinnosti členských štátov uvedených v odseku 4.

6. Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe osobitných nariadení .

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante a rozhodnutia o grante a zmluvy, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia a osobitných nariadení, musia Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľovať právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste.

Článok 6

Programovanie

Ciele osobitných nariadení sa dosahujú v rámci viacročného programového obdobia 2014 až 2020, pričom v polovici tohto obdobia prebieha v súlade s článkom 15 príslušné hodnotenie.

KAPITOLA III

FINANČNÝ RÁMEC PRE OPATRENIA ÚNIE, POMOC V NÚDZOVÝCH SITUÁCIÁCH A TECHNICKÚ POMOC

Článok 7

Vykonávací rámec

1. Komisia stanoví celkovú sumu, ktorá bude z rozpočtových prostriedkov vyčlenených z rozpočtu Únie na daný rok na jej podnet k dispozícii pre opatrenia Únie, pomoc v núdzových situáciách a technickú pomoc.

2. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu pracovný program pre opatrenia Únie a pomoc v núdzových situáciách. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 3.

3. V záujme zabezpečenia včasnej dostupnosti prostriedkov môže Komisia osobitne prijať pracovný program pre pomoc v núdzových situáciách.

4. Opatrenia Únie, pomoc v núdzových situáciách a technická pomoc sa môžu na podnet Komisie vykonávať

– priamo, t. j. Komisiou alebo prostredníctvom výkonných agentúr,

– nepriamo, t. j. subjektmi a osobami inými ako členské štáty v súlade s článkom [57] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 8

Pomoc v núdzových situáciách

1. V reakcii na núdzovú situáciu v zmysle osobitných nariadení môže Komisia rozhodnúť o poskytnutí pomoci v núdzových situáciách.

2.           V rámci stropu dostupných prostriedkov môže pomoc v núdzových situáciách dosahovať až 100 % oprávnených výdavkov.

3. Môže pozostávať z pomoci v členských štátoch a tretích krajinách v súlade s cieľmi a opatreniami vymedzenými v osobitných nariadeniach.

4. Prostredníctvom pomoci v núdzových situáciách možno hradiť výdavky, ktoré boli vynaložené ešte pred dátumom podania žiadosti o grant alebo žiadosti o pomoc, ak je to z hľadiska vykonávania opatrenia potrebné.

Článok 9

Opatrenia Únie a pomoc v núdzových situáciách v tretích krajinách alebo v súvislosti s nimi

1. Komisia môže rozhodnúť o financovaní opatrení Únie a pomoci v núdzových situáciách v tretích krajinách alebo v súvislosti s nimi v súlade s cieľmi a opatreniami vymedzenými v osobitných nariadeniach.

2. V prípade priameho vykonávania týchto opatrení môžu žiadosť predkladať tieto subjekty:

(a) členské štáty;

(b) tretie krajiny;

(c) spoločné orgány zriadené tretími krajinami a Úniou alebo členskými štátmi;

(d) medzinárodné organizácie, vrátane regionálnych organizácií, orgánov, útvarov a misií OSN, medzinárodných finančných inštitúcií a rozvojových bánk a inštitúcií s medzinárodnými právomocami, pokiaľ prispievajú k dosahovaniu cieľov príslušného osobitného nariadenia;

(e) Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), Medzinárodná federácia národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca;

(f) mimovládne organizácie zriadené a zaregistrované v Únii a v krajinách pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis.

Článok 10

Technická pomoc na podnet Komisie

1. Na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu prostredníctvom osobitných nariadení podporovať prípravné opatrenia a opatrenia súvisiace s monitorovaním, administratívnou a technickou pomocou, hodnotením, auditom a kontrolou, ktoré sú potrebné na účely vykonávania tohto nariadenia a osobitných nariadení.

2. Medzi tieto opatrenia môžu okrem iného patriť:

(a) pomoc pri príprave a posudzovaní projektov;

(b) podpora posilňovania inštitúcií a budovania administratívnych kapacít v záujme účinného uplatňovania tohto nariadenia a osobitných nariadení;

(c) opatrenia týkajúce sa analýzy, riadenia, monitorovania, výmeny informácií a vykonávania tohto nariadenia a osobitných nariadení, ako aj opatrenia týkajúce sa realizácie systémov kontroly a technickej a administratívnej pomoci;

(d) hodnotenia, odborné správy, štatistiky a štúdie (vrátane tých, ktoré majú všeobecný charakter), ktoré súvisia s uplatňovaním osobitných nariadení;

(e) opatrenia zamerané na šírenie informácií, podporu vytvárania sietí, vykonávanie komunikačných činností, zvyšovanie povedomia a podporu spolupráce a výmeny skúseností, a to aj s tretími krajinami. S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a väčšiu synergiu medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet Komisie pokrývajú rozpočtové prostriedky vyčleňované na základe tohto nariadenia na komunikačné činnosti aj náklady súvisiace s informovaním o politických prioritách EÚ navonok, a to za predpokladu, že sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia a osobitných nariadení;

(f) inštalácia, prevádzkovanie a vzájomné prepojenie počítačových systémov zameraných na riadenie, monitorovanie, audit, kontrolu a hodnotenie;

(g) vypracovanie spoločného monitorovacieho a hodnotiaceho rámca, ako aj systému ukazovateľov, ktorý v náležitých prípadoch zohľadňuje aj vnútroštátne ukazovatele;

(h) opatrenia zamerané na zdokonalenie metód hodnotenia a na výmenu informácií o postupoch hodnotenia;

(i) konferencie, semináre, workshopy a iné spoločné informačné a vzdelávacie opatrenia pre určené orgány a príjemcov, ktoré sú zamerané na vykonávanie tohto nariadenia a osobitných nariadení;

(j) opatrenia súvisiace s auditom.

3. Opatrenia sa môžu týkať predchádzajúcich a nasledujúcich finančných rámcov.

KAPITOLA IV

NÁRODNÉ PROGRAMY

Oddiel 1 Programovanie a vykonávací rámec

Článok 11

Subsidiarita a proporcionalita intervencií

1. Členské štáty a orgány určené členskými štátmi na tento účel („určené orgány“) sú zodpovedné za vykonávanie programov a plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia a osobitných nariadení na príslušnej úrovni, a to v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu, ako aj v súlade s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami.

2. Mechanizmy vykonávania a využívania podpory poskytovanej na základe osobitných nariadení, a najmä finančných a administratívnych zdrojov požadovaných v súvislosti s podávaním správ, hodnotením, riadením a kontrolou zohľadňujú pri výške vyčlenených prostriedkov zásadu proporcionality.

Článok 12

Partnerstvo

1.           Každý členský štát nadviaže v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi partnerstvo s príslušnými orgánmi a subjektmi s cieľom vypracovania a vykonávania národných programov.

K týmto orgánom a subjektom patria príslušné regionálne, miestne, mestské a iné verejné orgány, prípadne medzinárodné organizácie a subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť, napríklad mimovládne organizácie alebo sociálni partneri.

2.           Partnerstvo sa rozvíja v plnom súlade s príslušnými inštitucionálnymi, právnymi a finančnými právomocami každého z partnerov.

3.           Partneri sa podieľajú na príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení národných programov.

4.           Každý členský štát zriadi monitorovací výbor na podporu vykonávania národných programov.

5.           Komisia sa môže na činnosti monitorovacieho výboru podieľať vo funkcii poradcu.

Článok 13

Politický dialóg

1. Pred začatím programového obdobia nadviaže Komisia s jednotlivými členskými štátmi politický dialóg o požiadavkách týchto štátov a príspevku, ktorý by mohol rozpočet Únie poskytnúť na splnenie týchto požiadaviek. V tejto súvislosti sa prihliada na východiskovú situáciu v príslušnom členskom štáte a na ciele osobitných nariadení. Výsledkom politického dialógu budú závery vo forme schválenej zápisnice alebo výmeny listov, v ktorých sa uvedú konkrétne potreby a priority príslušného členského štátu a ktoré budú slúžiť ako rámec na prípravu národných programov.

Opatrenia, ktoré sa majú vykonávať v tretích krajinách alebo v súvislosti s nimi, nesmú byť priamo zamerané na rozvoj a v rámci politického dialógu sa kladie dôraz na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie, ktoré sa vzťahujú na príslušnú krajinu alebo región.

2. V rámci posudzovania žiadosti o platbu podľa článku 39 a správy o vykonávaní uvedenej v článku 49 posúdi príslušný členský štát a Komisia pokrok dosiahnutý pri vykonávaní národného programu, pričom bude prihliadať na závery schválené na základe politického dialógu.

Článok 14

Príprava a schvaľovanie národných programov

1. Na základe záverov politického dialógu podľa článku 13 ods. 1 predloží každý členský štát návrh národného programu v súlade s osobitnými nariadeniami.

2.           Tieto návrhy národných programov sa vzťahujú na rozpočtové roky v rámci obdobia od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 a skladajú sa z týchto prvkov:

(a) opis východiskovej situácie v členskom štáte;

(b) analýza požiadaviek členského štátu a jeho cieľov zameraných na splnenie týchto požiadaviek počas programového obdobia;

(c) primeraná stratégia, ktorá stanovuje ciele, ktoré sa majú vďaka podpore z rozpočtu Únie dosiahnuť, doplnená o očakávané výsledky, indikatívny časový plán a príklady opatrení plánovaných na dosiahnutie týchto cieľov;

(d) mechanizmus na zabezpečenie koordinácie medzi nástrojmi zriadenými na základe osobitných nariadení a ostatnými nástrojmi Únie a členských štátov;

(e) informácie o monitorovacom a hodnotiacom rámci, ktorý sa má stanoviť, a ukazovatele, na základe ktorých sa bude merať pokrok pri dosahovaní sledovaných cieľov v porovnaní s východiskovou situáciou v členskom štáte;

(f) mechanizmus na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti podpory z rozpočtu Únie, vrátane plánovaného využívania technickej pomoci a prístupu zvoleného na uplatnenie zásady partnerstva stanovenej v článku 12;

(g) návrh plánu financovania vypracovaný za jednotlivé rozpočtové roky príslušného obdobia;

(h) mechanizmus a metódy, na základe ktorých bude s národným programom oboznámená verejnosť;

(i) vykonávacie ustanovenia národného programu spolu s identifikačnými údajmi určených orgánov.

3. Členské štáty predložia navrhované národné programy Komisii najneskôr do troch mesiacov od ukončenia politického dialógu uvedeného v článku 13 ods. 1.

4. Národné programy sa vypracujú podľa vzoru prijatého Komisiou. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 55 ods. 2.

5. Pred schválením navrhovaného národného programu Komisia preskúma:

(a) jeho súlad s cieľmi osobitných nariadení a závermi politického dialógu podľa článku 13 ods. 1;

(b) relevantnosť cieľov, ukazovateľov, časového plánu a príkladov opatrení plánovaných v navrhovanom národnom programe z hľadiska navrhovanej stratégie;

(c) relevantnosť vykonávacích ustanovení uvedených v odseku 2 písm. i) z hľadiska plánovaných opatrení;

(d) súlad navrhovaného programu s právnymi predpismi Únie;

(e) komplementaritu s podporou poskytovanou z iných fondov Únie vrátane Európskeho sociálneho fondu;

(f) v prípade cieľov a príkladov opatrení v tretích krajinách alebo v súvislosti s nimi súlad so zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie, ktoré sa vzťahujú na príslušnú krajinu alebo región, ak sú takéto ciele a opatrenia na základe osobitného nariadenia stanovené.

6. Komisia do troch mesiacov odo dňa predloženia navrhovaného národného programu predloží svoje pripomienky. Ak sa Komisia domnieva, že navrhovaný národný program nezodpovedá cieľom osobitných nariadení, že nie je z hľadiska stratégie dostatočný alebo že nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, vyzve príslušný členský štát, aby poskytol všetky potrebné doplňujúce informácie a prípadne aby navrhovaný národný program zrevidoval. Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné doplňujúce informácie a prípadne navrhovaný národný program zreviduje.

7. Komisia pomocou vykonávacieho aktu schváli národný program najneskôr do šiestich mesiacov od jeho formálneho predloženia členským štátom, a to za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli uspokojivo zohľadnené.

8. Na základe nových alebo nepredvídaných okolností sa schválený národný program môže na podnet Komisie alebo príslušného členského štátu opätovne preskúmať a v prípade potreby zrevidovať na zvyšnú časť programového obdobia.

Článok 15

Hodnotenie v polovici príslušného obdobia

1. V roku 2017 Komisia a členské štáty opätovne preskúmajú situáciu vzhľadom na vývoj politiky Únie a vývoj v príslušných členských štátoch.

2.           V nadväznosti na toto opätovné preskúmanie môžu členské štáty svoje národné programy zrevidovať. Táto revízia prebehne v tých členských štátoch, ktorým sa v súlade s osobitnými nariadeniami pridelia dodatočné rozpočtové prostriedky.

3. Pravidlá stanovené v článku 14 týkajúce sa prípravy a schvaľovania národných programov sa uplatňujú mutatis mutandis aj na prípravu a schvaľovanie zrevidovaných národných programov.

4.           Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov pridelí členským štátom finančné prostriedky na národné programy, ktoré sú v rámci hodnotenia v polovici príslušného obdobia k dispozícii na základe osobitných nariadení. Po dokončení hodnotenia v polovici príslušného obdobia predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o tomto hodnotení, ktoré sa uskutočnilo v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a osobitných nariadení.

Článok 16

Štruktúra financovania

1. Finančné príspevky poskytované na základe národných programov majú formu grantov.

2.           Opatrenia podporované na základe národných programov sú spolufinancované z verejných alebo súkromných zdrojov, majú neziskový charakter a nie sú predmetom financovania z iných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje rozpočet Únie.

3. Príspevok z rozpočtu Únie neprekročí 75 % celkových oprávnených výdavkov na projekt.

4. Príspevok z rozpočtu Únie sa môže zvýšiť na 90 % v prípade osobitných opatrení alebo strategických priorít v zmysle osobitných nariadení.

5. Príspevok z rozpočtu Únie sa môže zvýšiť na 90 % aj v riadne odôvodnených prípadoch, najmä vtedy, ak by nebolo možné projekt inak realizovať alebo by neboli dosiahnuté ciele národného programu.

Článok 17 Všeobecné zásady oprávnenosti

1. Oprávnenosť výdavkov sa určuje na základe vnútroštátnych právnych predpisov okrem prípadov, keď sú v tomto nariadení alebo v osobitných nariadeniach stanovené osobitné pravidlá.

2. V súlade s osobitnými nariadeniami musia oprávnené výdavky:

(a) patriť do rozsahu pôsobnosti osobitných nariadení a ich cieľov;

(b) byť potrebné na vykonávanie činností, na ktoré sa vzťahuje príslušný projekt;

(c) byť primerané a spĺňať zásady riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o pomer medzi kvalitou a vynaloženými prostriedkami a efektivitu nákladov.

3. Výdavky sú na základe osobitných nariadení oprávnené, ak

– vznikli a boli uhradené príjemcom v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2022, a

– boli akreditovaným zodpovedným orgánom skutočne uhradené v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2023.

4. Výdavky zahrnuté do žiadosti o platbu, ktorú predkladá príjemca zodpovednému orgánu, sú doložené faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty s výnimkou foriem podpory podľa článku 18 ods. 1 písm. b), c) a d). V prípade týchto foriem podpory zodpovedá suma zahrnutá do žiadosti o platbu, odchylne od odseku 3, nákladom, ktoré príjemcovi nahradil zodpovedný orgán.

5. Čisté príjmy priamo generované projektom počas jeho realizácie, ktoré v čase schvaľovania projektu neboli zohľadnené, sa odpočítajú od oprávnených výdavkov projektu v žiadosti o záverečnú platbu predloženú príjemcom.

Článok 18

Oprávnené výdavky

1. Oprávnené výdavky sa môžu nahradiť takto:

(a) náhradou oprávnených, skutočne vynaložených a uhradených nákladov, prípadne po zohľadnení odpisov;

(b) na základe štandardného sadzobníka jednotkových nákladov;

(c) jednorazovými platbami;

(d) paušálnym financovaním vo výške určitého percentuálneho podielu uplatneného na jednu alebo viacero vymedzených kategórií nákladov.

2. Možnosti uvedené v odseku 1 sa môžu kombinovať, ak sa každá z nich vzťahuje na inú kategóriu nákladov alebo na rozličné projekty, ktoré tvoria súčasť jedného opatrenia, alebo na jednotlivé etapy príslušného opatrenia.

3. Ak sa projekt realizuje výhradne prostredníctvom verejného obstarávania prác, tovaru alebo služieb, uplatňuje sa len odsek 1 písm. a).

4. Sumy podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovujú vopred jedným z týchto spôsobov:

(a) na základe spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu založenej na:

i)        štatistických údajoch alebo iných objektívnych informáciách; alebo

ii)       overených historických údajoch o jednotlivých príjemcoch alebo na základe uplatnenia ich zvyčajných postupov pre účtovanie nákladov;

(b) na základe metód a zodpovedajúcich sadzobníkov jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, ktoré sa v prípade politík Únie uplatňujú pri podobnom druhu opatrenia/projektu a príjemcu;

(c) na základe metód a zodpovedajúcich sadzobníkov jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, ktoré sa v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom uplatňujú pri podobnom druhu opatrenia/projektu a príjemcu.

5.           V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory pre každý projekt/opatrenie, sa zároveň stanoví metóda, ktorá sa uplatní na určenie nákladov opatrenia, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

6.           Ak pri realizácii projektu vzniknú nepriame náklady, môžu sa vypočítať ako paušálna sadzba jedným z týchto spôsobov:

(a) paušálna sadzba až do výšky 20 % oprávnených priamych nákladov, ak sa táto sadzba vypočíta na základe spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu alebo na základe metódy, ktorá sa v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom uplatňuje pri podobnom druhu opatrenia/projektu alebo príjemcu;

(b) paušálna sadzba až do výšky 15 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov; alebo

(c) paušálna sadzba uplatňovaná na oprávnené priame náklady na základe existujúcich metód a príslušných sadzieb, ktoré sa v prípade politík Únie uplatňujú pri podobnom druhu opatrenia/projektu a príjemcu,

7. Granty, v prípade ktorých podpora z rozpočtu Únie neprekročí 50 000 EUR, sú vyplácané formou jednorazových platieb alebo na základe štandardného sadzobníka jednotkových nákladov.

8. Paušálne financovanie, štandardný sadzobník jednotkových nákladov a jednorazové platby uvedené v odseku 4 sa môžu pre jednotlivé projekty vypočítať osobitne, a to na základe návrhu rozpočtu, ktorý zodpovedný orgán vopred schválil pre granty, v prípade ktorých príspevok z rozpočtu Únie nepresiahne 100 000 EUR.

9. Odpisy sa môžu považovať za oprávnené náklady za týchto podmienok:

(a) výdavky sú oprávnené na základe pravidiel oprávnenosti podľa národného programu;

(b) výška výdavkov je riadne doložená podpornými dokladmi, ktorých dôkazná hodnota je rovnocenná faktúram, ak boli tieto výdavky nahradené v zmysle odseku 1 písm. a);

(c) náklady sa vzťahujú výlučne na obdobie, počas ktorého je projekt podporovaný;

(d) podpora z rozpočtu Únie neviedla k získaniu odpisovaného majetku.

Článok 19

Neoprávnené výdavky

Na získanie príspevku z rozpočtu Únie na základe osobitných nariadení nie sú oprávnené tieto výdavky:

(a) úroky z dlžných súm;

(b) kúpa nezastavaného pozemku;

(c) výdavky na kúpu zastavaného pozemku, ak je pozemok potrebný pre realizáciu projektu, ak výška týchto výdavkov presahuje 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušný projekt;

(d) daň z pridanej hodnoty. Platba DPH je však oprávneným výdavkom, pokiaľ vnútroštátne právne predpisy o DPH nepriznávajú nárok na jej vrátenie a pokiaľ ju uhradil príjemca, ktorý nie je nezdaniteľným subjektom v zmysle článku 13 ods. 1 prvý pododsek smernice 2006/112/ES, a to za predpokladu, že k platbe DPH nedošlo v súvislosti so zabezpečením infraštruktúry.

Článok 20

Technická pomoc na podnet členských štátov

1. Na základe osobitných nariadení možno na podnet členského štátu v rámci národných programov podporovať opatrenia súvisiace s prípravou, riadením, monitorovaním, hodnotením, šírením informácií, komunikáciou, vytváraním sietí, kontrolou a auditom, ako aj opatrenia na posilnenie administratívnych kapacít na vykonávanie tohto nariadenia a osobitných nariadení.

2. Tieto opatrenia môžu zahŕňať:

(a) výdavky súvisiace s prípravou, výberom, posudzovaním, riadením a monitorovaním opatrení alebo projektov;

(b) výdavky súvisiace s auditmi a kontrolami opatrení alebo projektov na mieste;

(c) výdavky súvisiace s hodnotením opatrení alebo projektov;

(d) výdavky súvisiace s poskytovaním a šírením informácií o opatreniach a projektoch a so zabezpečovaním ich transparentnosti;

(e) výdavky súvisiace s nadobúdaním, inštaláciou a údržbou počítačových systémov zameraných na riadenie, monitorovanie a hodnotenie na účely tohto nariadenia a osobitných nariadení;

(f) výdavky súvisiace so zasadnutiami monitorovacích výborov a podvýborov v súvislosti s vykonávaním opatrení; medzi tieto výdavky môžu patriť aj náklady na odborníkov a iných účastníkov týchto výborov, vrátane účastníkov z tretích krajín, ak je ich prítomnosť nevyhnutná z hľadiska účinného vykonávania opatrení alebo projektov;

(g) výdavky súvisiace s posilnením administratívnych kapacít na vykonávanie tohto nariadenia a osobitných nariadení.

3. Rozpočtové prostriedky môžu členské štáty použiť na podporu opatrení zameraných na zníženie administratívneho zaťaženia príjemcov, vrátane systémov na elektronickú výmenu údajov, ako aj na podporu opatrení zameraných na posilnenie schopnosti orgánov členských štátov a príjemcov spravovať a využívať podporu poskytnutú na základe osobitných nariadení.

4. Opatrenia sa môžu týkať predchádzajúcich a nasledujúcich finančných rámcov.

Oddiel 2 Riadenie a kontrola

Článok 21 Všeobecné zásady systémov riadenia a kontroly

Systémy riadenia a kontroly zabezpečujú:

(a) opis funkcií príslušných orgánov v oblasti riadenia a kontroly a rozdelenie funkcií v rámci každého orgánu;

(b) súlad so zásadou oddelenia funkcií medzi týmito orgánmi a v rámci nich;

(c) postupy na zabezpečenie správnosti a riadnosti vykazovaných výdavkov;

(d) počítačové systémy zamerané na účtovníctvo, uchovávanie a prenos finančných údajov a údajov o ukazovateľoch, ako aj na monitorovanie a podávanie správ;

(e) systémy určené na podávanie správ a monitorovanie, keď zodpovedný orgán poverí vykonávaním úloh iný orgán;

(f) mechanizmy na účely auditu fungovania systémov riadenia a kontroly;

(g) systémy a postupy zabezpečujúce náležitý audit trail;

(h) predchádzanie nezrovnalostiam vrátane podvodov, ich odhaľovanie a vykonávanie následných náprav a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm spolu s príslušnými úrokmi.

Článok 22 Zodpovednosť členských štátov

1. Členské štáty vykonávajú povinnosti v oblasti riadenia, kontroly a auditu a nesú z toho vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v pravidlách zdieľaného hospodárenia, ktoré sú uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách a v tomto nariadení. Členské štáty sú v súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia zodpovedné za riadenie a kontrolu národných programov.

2. Členské štáty zabezpečujú, aby boli ich systémy riadenia a kontroly programov v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a aby tieto systémy účinne fungovali.

3. Členské štáty vyčlenia jednotlivým orgánom primerané zdroje na vykonávanie ich funkcií počas celého programového obdobia.

4. Členské štáty stanovia pravidlá a postupy v oblasti výberu a realizácie projektov v súlade s týmto nariadením.

5. Každá oficiálna výmena informácií medzi členským štátom a Komisiou sa uskutočňuje prostredníctvom systému na elektronickú výmenu údajov zriadeného Komisiou.

Článok 23 Určené orgány

1. Na účely vykonávania svojho národného programu určí každý členský štát tieto orgány:

(a)     orgán udeľujúci akreditáciu v zmysle v článku [56] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(b)     akreditovaný zodpovedný orgán: verejný orgán členského štátu, ktorý má výlučnú zodpovednosť za správne riadenie a kontrolu národného programu a ktorý zabezpečuje celú komunikáciu s Komisiou;

(c)     orgán auditu: vnútroštátny verejný orgán alebo subjekt, ktorý je funkčne nezávislý od zodpovedného orgánu a orgánu udeľujúceho akreditáciu a ktorý je zodpovedný za overovanie účinného fungovania systému riadenia a kontroly;

(d)     prípadne aj poverený orgán: verejný alebo súkromný orgán, ktorý vykonáva určité úlohy zodpovedného orgánu v rámci jeho zodpovednosti.

2. Každý členský štát stanoví pravidlá upravujúce jeho vzťahy s orgánmi uvedenými v odseku 1 a vzťahy týchto orgánov s Komisiou.

Článok 24 Akreditácia zodpovedných orgánov

1. V súlade s článkom [56 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách je každý zodpovedný orgán, ktorý na základe tohto nariadenia zodpovedá za hospodárenie s finančnými prostriedkami a ich kontrolu, akreditovaný na základe formálneho rozhodnutia orgánu udeľujúceho akreditáciu na úrovni ministerstva.

2. Akreditácia sa udeľuje za predpokladu, že príslušný orgán spĺňa akreditačné kritériá súvisiace s vnútorným prostredím, kontrolnými činnosťami, informáciami, komunikáciou a monitorovaním stanovené v tomto nariadení alebo na jeho základe.

3. Akreditácia je založená na stanovisku nezávislého orgánu auditu, ktorý posudzuje, či zodpovedný orgán spĺňa akreditačné kritéria. Nezávislý orgán auditu vykonáva svoju činnosť v súlade s medzinárodne uznanými audítorskými štandardmi.

4. Orgán udeľujúci akreditáciu vykonáva dohľad nad akreditovaným zodpovedným orgánom a akreditáciu mu na základe formálneho rozhodnutia odoberie, ak zodpovedný orgán prestane spĺňať jedno alebo viac akreditačných kritérií a ak neprijme opatrenia potrebné na odstránenie nedostatkov v skúšobnej lehote, ktorú orgán udeľujúci akreditáciu stanoví v závislosti od závažnosti problému. Orgán udeľujúci akreditáciu okamžite informuje Komisiu o stanovení skúšobnej lehoty pre akreditovaný zodpovedný orgán a o každom rozhodnutí o odobratí akreditácie.

5. Na účely zabezpečenia riadneho fungovania tohto systému má Komisia právomoc prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 54 v súvislosti s:

(a) minimálnymi požiadavkami na akreditáciu zodpovedných orgánov, pokiaľ ide o vnútorné prostredie, kontrolné činnosti, informácie, komunikáciu a monitorovanie, ako aj s pravidlami udeľovania a odoberania akreditácie;

(b) pravidlami týkajúcimi sa dohľadu nad zodpovednými orgánmi a postupu preskúmania akreditácie zodpovedných orgánov;

(c) povinnosťami zodpovedných orgánov, pokiaľ ide o verejné intervencie, ako aj obsahom ich riadiacich a kontrolných povinností.

Článok 25 Všeobecné zásady v oblasti kontrol vykonávaných zodpovednými orgánmi

1. Zodpovedné orgány vykonávajú systematické administratívne kontroly všetkých žiadostí o platbu, ktoré predkladajú príjemcovia. V záujme získania dostatočnej istoty zároveň vykonávajú kontroly na mieste, v rámci ktorých sa zameriavajú na výdavky, ktoré sú predmetom žiadostí o záverečnú platbu a ktoré sú vykázané v ročnej účtovnej závierke.

2. Pokiaľ ide o kontroly na mieste, zodpovedný orgán vyberie z celkového súboru príjemcov kontrolnú vzorku, ktorá v náležitých prípadoch pozostáva z náhodnej časti a časti založenej na rizikách, s cieľom získať reprezentatívnu mieru chybovosti a minimálnu úroveň dôveryhodnosti, a súčasne sa zamerať na najväčšie chyby.

3. V prípade každej kontroly na mieste vypracuje zodpovedný orgán správu o kontrole.

4. Ak sa zdá, že zistené problémy majú systematický charakter, a môžu preto predstavovať riziko pre iné projekty, zodpovedný organ zabezpečí, aby sa vykonalo ďalšie preskúmanie vrátane prípadných dodatočných kontrol s cieľom stanoviť rozsah týchto problémov a zistiť, či miera chybovosti presahuje prah významnosti. Zodpovedný organ prijme potrebné preventívne a nápravné opatrenia a informuje o nich Komisiu v súhrnnej správe uvedenej v článku 39 ods. 1 písm. c).

5. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme potrebné pravidlá s cieľom dosiahnuť jednotné uplatňovanie tohto článku. Tieto pravidlá sa môžu týkať predovšetkým:

(a) pravidiel súvisiacich s administratívnymi kontrolami a kontrolami na mieste, ktoré vykonávajú členské štáty v súvislosti s plnením povinností, záväzkov a pravidiel oprávnenosti vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia a osobitných nariadení;

(b) pravidiel týkajúcich sa minimálneho rozsahu kontrol na mieste, ktorý je potrebný na účinné riadenie rizík, ako aj podmienok, na základe ktorých musia členské štáty takéto kontroly zintenzívniť alebo zredukovať, ak je zabezpečené riadne fungovanie systémov riadenia a kontroly a ak je miera chybovosti na prijateľnej úrovni;

(c) pravidiel a metód podávania správ o vykonaných kontrolách a overeniach a o ich výsledkoch.

Tieto vykonávacie akty prijme Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 55 ods. 3.

Článok 26 Platba príjemcom

Zodpovedné orgány zabezpečia, aby príjemcovia dostali celú sumu podpory z verejných zdrojov čo najrýchlejšie a v plnej výške. Žiadna suma sa neodpočíta ani nezadrží a neuloží sa žiadny osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnocenným účinkom, ktorý by viedol k zníženiu sumy určenej pre príjemcov.

Článok 27 Funkcie orgánu auditu

1. Orgán auditu zabezpečí, aby bol audit systémov riadenia a kontroly vykonávaný na primeranej vzorke výdavkov, ktoré sú vykázané v ročnej účtovnej závierke.

Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 54, ktoré sa týkajú štatútu orgánov auditu a podmienok, ktoré majú nimi vykonávané audity spĺňať.

2.         Ak audity vykonáva iný subjekt ako orgán auditu, orgán auditu zabezpečí, aby mal takýto subjekt potrebnú funkčnú nezávislosť.

3.         Orgán auditu zabezpečí, aby sa audítorská činnosť vykonávala v súlade s medzinárodne uznanými audítorskými štandardmi.

Článok 28 Spolupráca s orgánmi auditu

1.           Komisia spolupracuje s orgánmi auditu na účely koordinácie príslušných plánov a metód auditov a okamžite poskytuje výsledky auditov zameraných na systémy riadenia a kontroly.

2.           Komisia a orgány auditu sa stretávajú pravidelne aspoň raz ročne, pokiaľ nie je odsúhlasené inak, aby spoločne preskúmali výročnú správu o kontrole a audítorské stanovisko a vymenili si názory v otázke zdokonaľovania systémov riadenia a kontroly.

Článok 29 Kontroly a audity vykonávané Komisiou

1. Komisia na základe dostupných informácií vrátane postupu akreditácie, ročného vyhlásenia hospodáriaceho subjektu o vierohodnosti, výročných správ o kontrole, výročného audítorského stanoviska, výročnej správy o vykonávaní, ako aj auditov vykonaných vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie posudzuje, či členské štáty vytvorili systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a či je počas vykonávania národných programov zabezpečené účinné fungovanie týchto systémov.

2. Bez toho, aby boli dotknuté audity vykonávané členskými štátmi, môžu úradníci alebo oprávnení zástupcovia Komisie na základe primeraného predchádzajúceho oznámenia vykonávať audity alebo kontroly na mieste. Týchto auditov alebo kontrol sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu.

3. Do rozsahu auditov alebo kontrol môžu spadať najmä tieto prvky:

(a) overovanie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly národného programu alebo jeho časti,

(b) súlad administratívnych postupov s pravidlami Únie;

(c) existencia požadovaných podporných dokladov a ich súvislosť s opatreniami podporovanými v rámci národných programov;

(d) podmienky, za ktorých sa opatrenia vykonávajú a kontrolujú;

(e) posúdenie riadneho finančného hospodárenia v súvislosti s opatreniami a/alebo národným programom.

4. Úradníci alebo oprávnení zástupcovia Komisie, riadne splnomocnení na vykonávanie auditov na mieste, majú prístup ku všetkým záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa výdavkov alebo systémov riadenia a kontroly, a to bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené. Členské štáty poskytnú Komisii na požiadanie kópie týchto záznamov, dokumentov a metaúdajov.

Právomocami uvedenými v tomto odseku nie je dotknuté uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré vyhradzujú určité úkony agentom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Úradníci a oprávnení zástupcovia Komisie sa okrem iného nezúčastňujú na domových prehliadkach ani na úradnom vypočúvaní osôb podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Majú však prístup k takto získaným informáciám.

5. Na žiadosť Komisie a so súhlasom členského štátu vykonávajú príslušné orgány tohto členského štátu dodatočné kontroly a vyšetrovania v súvislosti s opatreniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Týchto kontrol sa môžu zúčastňovať zástupcovia Komisie alebo osoby poverené Komisiou.

V záujme zdokonalenia kontrol môže Komisia so súhlasom príslušného členského štátu požiadať orgány tohto členského štátu o pomoc pri určitých kontrolách a vyšetrovaniach.

6. Komisia môže od členského štátu vyžadovať prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly alebo správnosti výdavkov v súlade s platnými pravidlami.

Oddiel 3 Finančné hospodárenie

Článok 30 Rozpočtové záväzky

1. Rozpočtové záväzky Únie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé národné programy, sú v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 rozdelené na ročné splátky.

2. Rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje národný program, predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku [81 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách, a po oznámení príslušnému členskému štátu predstavuje právny záväzok v zmysle uvedeného nariadenia.

3. Po schválení národného programu zo strany Komisie sa príjmu rozpočtové záväzky pre prvú splátku.

4. Rozpočtové záväzky pre ďalšie splátky prijíma Komisia na základe rozhodnutia uvedeného v odseku 2 tohto článku do 1. mája každého roku s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok [13] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 31 Spoločné pravidlá pre platby

1. Platby príspevku z rozpočtu Únie pre národný program vykonáva Komisia v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov. Každá platba sa priradí k príslušnému najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku.

2. Platby majú formu počiatočnej platby v rámci predbežného financovania, platieb ročného zostatku a platieb konečného zostatku.

3. Uplatňuje sa článok [87] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 32 Kumulácia počiatočnej platby v rámci predbežného financovania a ročných zostatkov

1. Celkový súčet počiatočnej platby v rámci predbežného financovania a platieb ročného zostatku nesmie prekročiť 95 % príspevku z rozpočtu Únie pre národný program.

2. Po dosiahnutí stropu 95 % členské štáty naďalej Komisii predkladajú žiadosti o platbu.

Článok 33 Počiatočná platba v rámci predbežného financovania

1. V nadväznosti na rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje národný program, uhradí Komisia počiatočnú platbu v rámci predbežného financovania na celé programové obdobie. Jej výška dosahuje 4 % z príspevku z rozpočtu Únie pre príslušný národný program. V závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov môže byť táto suma uhradená v dvoch splátkach.

2. Ak sa národný program schváli v roku 2015 alebo neskôr, splátky sa uhradia v roku schválenia.

3. Predbežné financovanie sa použije výlučne v prípade platieb určených tým príjemcom, ktorý vykonávajú národný program. Na tento účel sa bezodkladne sprístupni zodpovednému orgánu.

4. Celá suma predbežného financovania sa Komisii nahradí vtedy, ak v priebehu 24 mesiacov od uhradenia prvej splátky v rámci počiatočného predbežného financovania nie je Komisii doručená žiadna žiadosť o platbu v súlade s článkom 39.

5. Úroky z predbežného financovania sa priradia k príslušnému národnému programu a odpočítajú sa od verejných výdavkov uvedených v žiadosti o záverečnú platbu.

6. Počiatočnú platbu v rámci predbežného financovania zúčtuje Komisia v plnom rozsahu v súlade s článkom 36 najneskôr pri ukončení programu.

Článok 34 Vymedzenie rozpočtového roka

Na účely tohto nariadenia rozpočtový rok zahŕňa uhradené výdavky a získané príjmy, ktoré boli zahrnuté do účtov zodpovedného orgánu v období od 16. októbra roku „N-1“ do 15. októbra roku „N“.

Článok 35 Platba ročného zostatku

1. V závislosti od dostupnosti zdrojov uhradí Komisia ročný zostatok na základe platného plánu financovania, ročnej účtovnej závierky národného programu za príslušný rozpočtový rok a príslušného rozhodnutia o schválení účtov.

2. V ročnej účtovnej závierke sú vykázané platby, ktoré zodpovedný orgán uskutočnil počas rozpočtového roka a ktoré spĺňajú požiadavky v oblasti kontroly uvedené v článku 25.

3. Ročný zostatok sa uhradí najneskôr šesť mesiacov po tom, ako Komisia uzná informácie a dokumenty uvedené v článku 39 ods. 1 a článku 49 za prípustné, a po poslednom ročnom zúčtovaní.

Článok 36 Ukončenie programu

1. Členské štáty predložia najneskôr do 31. decembra 2023 tieto dokumenty:

(a) údaje požadované v súvislosti s poslednou ročnou účtovnou závierkou v súlade s článkom 39 ods. 1;

(b) žiadosť o platbu konečného zostatku; a

(c) záverečnú správu o vykonávaní národného programu podľa článku 49 ods. 1.

2. Platby, ktoré zodpovedný orgán uskutoční v období od 16. októbra 2022 do 30. júna 2023 sa vykážu v poslednej ročnej účtovnej závierke.

3. Po doručení dokumentov uvedených v odseku 1 uhradí Komisia v závislosti od dostupnosti zdrojov konečný zostatok na základe platného plánu financovania, poslednej ročnej účtovnej závierky a príslušného rozhodnutia o schválení účtov.

4. Konečný zostatok sa uhradí najneskôr tri mesiace po dátume zúčtovania posledného rozpočtového roka alebo jeden mesiac po dátume prijatia záverečnej správy o vykonávaní, podľa toho, čo nastane neskôr. Viazanosť rozpočtových prostriedkov, ktoré po uhradení zostatku zostali viazané, zruší Komisia v lehote šiestich mesiacov, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 47.

Článok 37 Prerušenie lehoty na platbu

1. Po doručení žiadosti o platbu môže povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách prerušiť lehotu na platbu najviac na deväť mesiacov, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

(a) informácie poskytnuté vnútroštátnym audítorským subjektom alebo audítorským subjektom Únie poukazujú na závažné nedostatky vo fungovaní systému riadenia a kontroly;

(b) povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním musí vykonať dodatočné overenia na základe informácií, že výdavky uvedené v žiadosti o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá má vážne finančné dôsledky;

(c) nebol predložený niektorý z dokumentov požadovaných na základe článku 39 ods. 1.

2. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže lehotu na platbu prerušiť len pri tej časti výdavkov, ktoré sú predmetom žiadosti o platbu a na ktoré sa vzťahujú prípady uvedené v odseku 1. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním ihneď informuje členský štát a zodpovedný orgán o dôvode prerušenia a požiada ich o nápravu tejto situácie. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním prerušenie lehoty na platbu ukončí, len čo sa prijmú potrebné opatrenia.

Článok 37a Pozastavenie platieb

1. Komisia môže pozastaviť platbu celého ročného zostatku alebo jeho časti, ak:

(a) systém riadenia a kontroly programu vykazuje závažné nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňujú spoľahlivosť postupu certifikácie platieb a v súvislosti s ktorými neboli prijaté žiadne nápravné opatrenia; alebo

(b) výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú spojené so závažnou nezrovnalosťou, ktorá nebola napravená; alebo

(c) členský štát závažným spôsobom porušil svoje povinnosti podľa článku 22 ods. 1 a 2.

2. Komisia môže rozhodnúť o pozastavení platby celého ročného zostatku alebo jeho časti po tom, ako členskému štátu poskytne príležitosť predložiť v lehote dvoch mesiacov svoje pripomienky.

3. Komisia ukončí pozastavenie platby celého ročného zostatku alebo jeho časti, ak členský štát prijal opatrenia potrebné na zrušenie tohto pozastavenia. Ak členský štát požadované opatrenia neprijme, Komisia môže rozhodnúť o zrušení celého príspevku Únie pre operačný program alebo jeho časti v súlade s článkom 42.

Článok 38 Používanie eura

1. Sumy stanovené v programoch predložených členskými štátmi, odhady výdavkov, výkazy výdavkov, žiadosti o platbu, ročné účtovné závierky a výdavky uvedené vo výročnej a záverečnej správe o vykonávaní sú vyjadrené v eurách

2. Členské štáty, ktoré neprijali euro za svoju menu ku dňu žiadosti o platbu, prepočítajú výšku výdavkov vynaložených v národnej mene na euro. Táto suma sa prepočíta na euro s použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie platného v mesiaci, v ktorom zodpovedný orgán príslušného národného programu zahrnie výdavky do účtov. Tento výmenný kurz Komisia elektronicky zverejňuje každý mesiac.

3. Ak sa euro stane menou členského štátu, postup prepočítania uvedený v odseku 2 sa naďalej uplatňuje pre všetky výdavky, ktoré zodpovedný orgán zaznamenal v účtoch pred dátumom nadobudnutia platnosti pevného konverzného kurzu medzi národnou menou a eurom.

Oddiel 4 Schvaľovanie účtov a finančné opravy

Článok 39 Predkladanie informácií

1. Do 1. februára roku nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku predloží každý členský štát Komisii v súlade s článkom [56] nariadenia o rozpočtových pravidlách tieto dokumenty a informácie:

(a) ročnú účtovnú závierku zodpovedného orgánu;

(b) vyhlásenie hospodáriaceho subjektu o vierohodnosti týkajúce sa úplnosti, presnosti a vecnej správnosti účtovnej závierky, riadneho fungovania systémov vnútornej kontroly, ako aj zákonnosti a riadnosti príslušných operácií a dodržiavania zásady riadneho finančného hospodárenia;

(c) súhrnnú správu o všetkých dostupných auditoch a kontrolách, ktoré sa vykonali, vrátane analýzy systematických alebo opakujúcich sa nedostatkov, ako aj prijatých alebo plánovaných nápravných opatrení;

(d) audítorské stanovisko orgánu auditu k vyhláseniu hospodáriaceho subjektu o vierohodnosti, ktoré sa týka všetkých jeho častí, doplnené o správu o kontrole, v ktorej sú uvedené zistenia auditov vykonaných za rozpočtový rok, ktorého sa toto stanovisko týka.

2. Na požiadanie Komisie poskytne členský štát Komisii ďalšie informácie. Ak členský štát neposkytne požadované informácie v príslušnej lehote stanovenej Komisiou, Komisia môže prijať rozhodnutie o schválení účtov na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

3. Dokumenty uvedené v odseku 1 slúžia ako žiadosť o platbu ročného zostatku.

4. Dokumenty uvedené v odseku 1 sa vypracujú podľa vzorov prijatých Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty prijme Komisia v súlade s konzultačným postupom podľa článku 55 ods. 2.

Článok 40 Ročné schvaľovanie účtov

1. Komisia do 30. apríla roku nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku rozhodne o schválení účtov daného národného programu. Rozhodnutie o schválení účtov sa týka úplnosti, presnosti a vecnej správnosti predloženej ročnej účtovnej závierky a nie sú ním dotknuté žiadne následné finančné opravy.

2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podmienky postupu ročného schvaľovania účtov, pokiaľ ide opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prijatím a vykonávaním príslušného rozhodnutia, vrátane výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a lehôt, ktoré sa musia dodržiavať. Tieto vykonávacie akty prijme Komisia v súlade s postupom preskúmania podľa článku 55 ods. 3.

Článok 41 Finančné opravy vykonávané členskými štátmi

Ak sa v rámci národných programov zistia nezrovnalosti alebo nedbanlivosť, členské štáty vykonajú finančné opravy tým, že zrušia celý príslušný príspevok z rozpočtu Únie alebo jeho časť. Členské štáty zohľadnia povahu a závažnosť nezrovnalostí, ako aj finančnú ujmu, ktorá vznikla rozpočtu Únie a vykonajú primerané opravy.

Zrušené a vymožené sumy, ako aj s nimi súvisiace úroky, sa opätovne pridelia príslušnému národnému programu, s výnimkou súm, ktoré boli predmetom nezrovnalostí, ktoré odhalil Európsky dvor audítorov a útvary Komisie, vrátane úradu OLAF.

Po ukončení národného programu vráti členský štát vymožené sumy do rozpočtu Únie.

Článok 42 Overovanie súladu a finančné opravy vykonávané Komisiou

1. Komisia uskutočňuje finančné opravy zrušením celého príspevku Únie na národný program alebo jeho časti a jeho vymáhaním od členského štátu s cieľom vylúčiť z financovania Únie tie výdavky, ktoré sú v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, vrátane nedostatkov, ktoré Komisia alebo Európsky dvor audítorov odhalili v členských štátoch v súvislosti so systémom riadenia a kontroly.

2. Porušenie uplatniteľných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov vedie k finančnej oprave len vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

(a) porušenie ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť výber projektov v rámci národného programu;

(b) existuje riziko, že porušenie ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť výšku výdavkov, ktoré majú byť nahradené z rozpočtu Únie.

3. Komisia pri rozhodovaní o výške finančnej opravy podľa odseku 1 zohľadní povahu a závažnosť porušenia uplatniteľných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj jeho finančné dôsledky na rozpočet Únie.

4. Pred prijatím rozhodnutia o zamietnutí financovania sa v písomnej forme oznámia zistenia Komisie a odpovede členských štátov a následne sa obidve strany pokúsia o dosiahnutie dohody o opatreniach, ktoré sa majú prijať.

5. Financovanie sa nesmie zamietnuť v prípade:

(a)     výdavkov, ktoré zodpovedný orgán vynaložil viac ako 36 mesiacov pred tým, ako Komisia písomne oznámila členskému štátu svoje zistenia;

(b)     výdavkov na viacročné opatrenia v rámci národných programov, ak konečný záväzok príjemcu vznikol viac ako 36 mesiacov pred tým, ako Komisia písomne oznámila členskému štátu svoje zistenia;

(c)     výdavkov na opatrenia národných programov, iných ako tie, ktoré sú uvedené v písmene b) tohto odseku, v prípade ktorých zodpovedný orgán uskutočnil platbu, prípadne záverečnú platbu viac ako 36 mesiacov pred tým, ako Komisia písomne oznámila členskému štátu svoje zistenia.

6. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podmienky overovania súladu, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prijatím a vykonávaním príslušného rozhodnutia, vrátane výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a lehôt, ktoré sa musia dodržiavať. Tieto vykonávacie akty prijme Komisia v súlade s postupom preskúmania podľa článku 55 ods. 3.

Článok 43 Povinnosti členských štátov

Finančné opravy vykonáva Komisia bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členského štátu vymáhať sumy podľa článku 21 písm. h) tohto nariadenia, ako aj ich povinnosť vymáhať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999[13].

Článok 44 Vrátenie prostriedkov

1.           Vrátenie prostriedkov do všeobecného rozpočtu Únie sa uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vymáhanie vypracovanom v súlade s článkom [77] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca, ktorý nasleduje po vydaní príkazu na vymáhanie.

2.           V dôsledku omeškania pri vrátení prostriedkov vzniká nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa splatnosti až do dňa skutočnej úhrady. Sadzba takéhoto úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné operácie platná v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom nastane deň splatnosti.

Oddiel 5 Zrušenie viazanosti rozpočtových prostriedkov

Článok 45 Zásady

1. Na národné programy sa vzťahuje postup zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov, na základe ktorého sa zruší viazanosť tých súm vyhradených na záväzky, ktoré do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku nie sú kryté počiatočnou platbou v rámci predbežného financovania podľa článku 33 alebo žiadosťou o platbu v súlade s článkom 39.

2. Záväzok týkajúci sa posledného roku príslušného obdobia sa zruší v súlade s pravidlami platnými pre ukončenie programov.

3. Záväzok, ktorý je v posledný deň oprávnenosti výdavkov podľa článku 17 ods. 3 stále otvorený a v súvislosti s ktorým zodpovedný orgán nepredloží žiadosť o platbu v priebehu šiestich mesiacov od tohto dátumu, sa automaticky zrušuje.

Článok 46 Výnimky zo zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov

1. Zo zrušenia viazanosti sú vyňaté tie sumy, ktoré zodpovedný orgán nebol schopný vykázať Komisii z dôvodu:

(a)     pozastavenia opatrenia v dôsledku súdneho konania alebo odvolania v správnom konaní s odkladným účinkom; alebo

(b)     z dôvodu vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje vykonávanie celého národného programu alebo jeho časti. Zodpovedné orgány, ktoré sa na pôsobenie vyššej moci odvolávajú, preukážu priame následky vyššej moci na vykonávanie celého národného programu alebo jeho časti.

O výnimku možno požiadať raz, ak pozastavenie opatrenia alebo pôsobenie vyššej moci netrvalo dlhšie ako jeden rok, alebo niekoľkokrát v závislosti od dĺžky pôsobenia vyššej moci alebo počtu rokov medzi dátumom rozhodnutia v súdnom alebo správnom konaní o pozastavení vykonávania opatrenia a dátumom konečného rozhodnutia v súdnom alebo správnom konaní.

2. Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1, pokiaľ ide o sumu, ktorá sa má vykázať do konca predchádzajúceho roka.

3. Pri výpočte automatického zrušenia viazanosti sa nezohľadňuje tá časť rozpočtových záväzkov, v prípade ktorých bola podaná žiadosť o platbu, ale ktorých platbu Komisia k 31. decembru roka N + 2 znížila alebo pozastavila.

Článok 47 Postup

1.           Komisia včas informuje členský štát o tom, že existuje riziko zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov podľa článku 42.

2.           Komisia na základe informácií, ktoré má k 31. januáru k dispozícii, informuje zodpovedný orgán o sume, ktorá je predmetom zrušenia viazanosti.

3.           Členský štát má dva mesiace na odsúhlasenie sumy, ktorá je predmetom zrušenia viazanosti, alebo na predloženie svojich pripomienok.

4.           Komisia automaticky zruší viazanosť rozpočtových prostriedkov najneskôr deväť mesiacov po uplynutí poslednej lehoty vyplývajúcej z uplatňovania odsekov 1 až 3.

5.           V prípade automatického zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov sa príspevok z rozpočtu Únie pre príslušný národný program zníži za príslušný rok o sumu, ktorej viazanosť sa automaticky zrušila. Úmerne sa zníži aj príspevok Únie v pláne financovania, pokiaľ členský štát nepredloží zrevidovaný plán financovania.

KAPITOLA V

INFORMÁCIE, KOMUNIKÁCIA, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A PODÁVANIE SPRÁV

Článok 48 Informovanie a propagácia

1. Členské štáty a zodpovedné orgány zodpovedajú za:

(a) vytvorenie webovej stránky alebo webového portálu, ktoré budú poskytovať informácie o národných programoch v danom členskom štáte a prístup k nim;

(b) informovanie potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania v rámci národných programov;

(c) informovanie občanov Únie o úlohe a úspechoch vykonávania osobitných nariadení, a to prostredníctvom informačných a komunikačných opatrení zameraných na výsledky a vplyv národných programov.

2. Členské štáty zabezpečujú transparentnosť vykonávania národných programov a vedú zoznam opatrení podporovaných v rámci jednotlivých národných programov, ktorý je dostupný prostredníctvom webovej stránky alebo webového portálu.

3. Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 54 na účely stanovenia pravidiel upravujúcich informačné a propagačné opatrenia zamerané na verejnosť, ako aj informačné opatrenia zamerané na príjemcov.

4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vymedzí technické charakteristiky informačných a propagačných opatrení. Tieto vykonávacie akty príjme Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 3.

Článok 49 Správy o vykonávaní národných programov

1. Do 31. marca 2016 a do 31. marca každého nasledujúceho roka až do roku 2022 vrátane členský štát predloží Komisii výročnú správu o vykonávaní jednotlivých národných programov v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

Správa predložená v roku 2016 sa vzťahuje na rozpočtové roky 2014 a 2015.

Záverečnú správu o vykonávaní národných programov predloží členský štát do 31. decembra 2023.

2. Výročné správy o vykonávaní národných programov obsahujú informácie o:

(a) vykonávaní národného programu z hľadiska finančných údajov a ukazovateľov;

(b) všetkých aspektoch, ktoré majú negatívny vplyv na vykonávanie národného programu.

3. V súvislosti s hodnotením v polovici príslušného obdobia budú vo výročnej správe o vykonávaní národného programu predloženej v roku 2017 uvedené a posúdené tak informácie uvedené v odseku 2, ako aj:

(a) pokrok pri dosahovaní cieľov vďaka príspevku z rozpočtu Únie pre národný program;

(b) účasť partnerov na vykonávaní, monitorovaní a hodnotení národného programu.

4. Výročná správa o vykonávaní národných programov predložená v roku 2019 a záverečná správa o vykonávaní národných programov obsahujú okrem informácií a posúdení uvedených v odsekoch 2 a 3 aj informácie a posúdenie týkajúce sa pokroku pri dosahovaní cieľov národného programu.

5. Výročné správy o vykonávaní národných programov uvedené v odsekoch 1 až 4 sú prípustné, ak obsahujú všetky informácie požadované v týchto odsekoch. Ak výročná správa nie je prípustná, Komisia o tejto skutočnosti informuje príslušný členský štát do 15 pracovných dní odo dňa prijatia tejto správy. Pokiaľ tak Komisia neučiní, má sa za to, že výročná správa sa považuje za prípustnú.

6. Komisia v priebehu dvoch mesiacov od prijatia výročnej správy o vykonávaní národných programov informuje členský štát o svojich pripomienkach k tejto výročnej správe. Ak Komisia nepredloží pripomienky v tejto lehote, správa sa považuje za schválenú.

7. Komisia môže vypracovať odporúčania v súvislosti s tými aspektmi, ktoré majú negatívny vplyv na vykonávanie národného programu. V prípade vypracovania takýchto odporúčaní zodpovedný orgán v priebehu troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých nápravných opatreniach.

8. Výročná a záverečná správa o vykonávaní národných programov sa zostaví v súlade so vzorom prijatým Komisiou. Tieto vykonávacie akty sa príjmu v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 50 Spoločný monitorovací a hodnotiaci rámec

1. Komisia vykonáva pravidelné monitorovanie tohto nariadenia a osobitných nariadení, prípadne aj v spolupráci s členskými štátmi.

2. Vykonávanie osobitných nariadení hodnotí Komisia v spolupráci s členskými štátmi.

3. Stanoví sa spoločný monitorovací a hodnotiaci rámec, na základe ktorého sa bude v súvislosti s cieľmi tohto nariadenia a osobitných nariadení posudzovať relevantnosť, účinnosť, efektívnosť, pridaná hodnota a trvalá udržateľnosť opatrení, ako aj zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia či príspevok tohto nariadenia a osobitných nariadení k rozvoju priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

4. Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 54 na účely ďalšieho rozvoja spoločného monitorovacieho a hodnotiaceho rámca.

5. Členské štáty poskytnú Komisii všetky informácie, ktoré umožnia monitorovanie a hodnotenie tohto nariadenia a osobitných nariadení.

6. Komisia okrem toho posúdi komplementaritu medzi opatreniami vykonávanými na základe osobitných nariadení a opatreniami realizovanými na základe iných relevantných politík, nástrojov a iniciatív Únie.

Článok 51 Hodnotenie národných programov členskými štátmi

1. Členské štáty vykonávajú v súlade so spoločným monitorovacím a hodnotiacim rámcom hodnotenia národných programov s cieľom zabezpečiť ich kvalitnejšie vypracovávanie a vykonávanie.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli postupy v oblasti tvorby a zhromažďovania údajov, ktoré sú potrebné na účely hodnotenia, vrátane údajov súvisiacich so spoločnými ukazovateľmi a ukazovateľmi špecifickými pre jednotlivé programy.

3. Hodnotenia vykonávajú odborníci v tejto oblasti, ktorí sú funkčne nezávislí od zodpovedných orgánov, orgánov auditu a poverených orgánov. Komisia poskytne usmernenia k spôsobu vykonávania hodnotení.

4. Všetky hodnotenia sa zverejnia v celom rozsahu.

Článok 52 Hodnotiace správy členských štátov a Komisie

1. Členské štáty v súlade so spoločným monitorovacím a hodnotiacim rámcom predložia Komisii:

(a)     do 31. decembra 2017 priebežnú hodnotiacu správu o vykonávaní opatrení v rámci       národných programov;

(b)     do 31. decembra 2023 hodnotiacu správu ex post o účinkoch opatrení vykonávaných v rámci národných programov.

2. Na základe správ uvedených v odseku 1 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:

(a) do 30. júna 2018 priebežnú hodnotiacu správu o vykonávaní tohto nariadenia a osobitných nariadení na úrovni Únie;

(b) do 30. júna 2024 hodnotiacu správu ex post o účinkoch tohto nariadenia a osobitných nariadení vypracovanú po ukončení národných programov.

3. Komisia vo svojom hodnotení ex post preskúma aj vplyv osobitných nariadení na rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti z hľadiska ich príspevku k týmto cieľom:

(a) rozvoj spoločnej kultúry v oblasti bezpečnosti hraníc, spolupráce pri presadzovaní práva a krízového riadenia;

(b) účinné riadenie migračných tokov v EÚ;

(c) vytvorenie spoločného európskeho azylového systému;

(d) spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín;

(e) solidarita a spolupráca medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o riešenie otázky migrácie a otázok vnútornej bezpečnosti;

(f) spoločný prístup EÚ k migrácii a bezpečnosti v súvislosti s tretími krajinami.

Článok 53 Správa o hodnotení v polovici príslušného obdobia

V roku 2018 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o hodnotení v polovici príslušného obdobia vykonanom v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a osobitných nariadení.

KAPITOLA VI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 54

Výkon delegovaných právomocí

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomocí podľa tohto nariadenia na Komisiu sa uskutočňuje na obdobie siedmich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Delegovanie právomocí sa automaticky predĺži o rovnako dlhé obdobie, ak Európsky parlament alebo Rada najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia nepodajú námietku proti takémuto predĺženiu.

3. Delegovanie právomocí podľa tohto nariadenia môžu Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek zrušiť. Rozhodnutie o zrušení ukončí delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je uvedený v rozhodnutí. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý na základe tohto nariadenia nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 55

Postup výboru

1. Komisii pomáha spoločný výbor pre azyl, migráciu a bezpečnosť zriadený týmto nariadením. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 56

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie na návrh Komisie najneskôr do 30. júna 2020.

Článok 57

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci štruktúry ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie opatrenia a jeho finančného vplyvu

              1.7.    Plánované spôsoby hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Oznámenie s názvom „Budovanie otvorenej a bezpečnej Európy: rozpočet pre vnútorné veci na obdobie 2014 – 2020“;

Návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia;

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu.

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia;

Návrh nariadenia, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz.

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci štruktúry ABM/ABB [14]

V súčasnosti okruh 3 hlava 18 – Vnútorné záležitosti

Budúci viacročný finančný výhľad: Okruh 3 (Bezpečnosť a občianstvo) – „Fond pre riadenie migrácie“ a „Vnútorná bezpečnosť“

Druh návrhu/iniciatívy

þ Návrh/iniciatíva sa týka nového opatrenia (financovanie vnútorných vecí na obdobie 2014 – 2020)

¨ Návrh/iniciatíva sa týka nového opatrenia, ktoré nadväzuje na pilotný projekt/prípravné opatrenie[15]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúceho opatrenia

¨ Návrh/iniciatíva sa týka opatrenia presmerovaného na nové opatrenie

1.3. Ciele 1.3.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Konečným cieľom politík v oblasti vnútorných vecí je vytvoriť priestor bez vnútorných hraníc, do ktorého môžu občania EÚ a štátni príslušníci tretích krajín vstupovať a v ktorom sa môžu pohybovať, žiť a pracovať, prinášať nové myšlienky, kapitál, znalosti a inovácie alebo vypĺňať medzery na vnútroštátnych trhoch práce a spoliehať sa na to, že budú v plnej miere rešpektované ich práva a zaistená ich bezpečnosť. Spolupráca s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami je mimoriadne dôležitá na dosiahnutie tohto cieľa.

Význam politík v oblasti vnútorných vecí sa potvrdil v Štokholmskom programe a v jeho akčnom pláne, ktorého vykonávanie je strategickou prioritou Únie a ktorý zahŕňa oblasti, akými sú migrácia (legálna migrácia a integrácia, azyl, nelegálna migrácia a návrat), bezpečnosť (predchádzanie terorizmu a organizovanej trestnej činnosti a boj proti nim, policajná spolupráca) a riadenie vonkajších hraníc (vrátane vízovej politiky), ako aj vonkajší rozmer týchto politík. Lisabonská zmluva tiež umožňuje Únii preukázať väčšiu rozhodnosť v reagovaní na každodenné obavy občanov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Priority politík v oblasti vnútorných vecí, najmä integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín, by sa tiež mali chápať v kontexte siedmych hlavných iniciatív predložených v rámci stratégie Európa 2020, ktorých cieľom je pomôcť EÚ prekonať súčasnú finančnú a hospodársku krízu a dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Fond pre azyl a migráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť poskytne finančnú pomoc potrebnú na premenu cieľov v oblasti vnútorných vecí Únie na hmatateľné výsledky.

1.3.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

FOND PRE AZYL A MIGRÁCIU

a)         posilnenie a vytvorenie spoločného európskeho azylového systému vrátané jeho vonkajšieho rozmeru;

b)         podpora legálnej migrácie do Únie v súlade s hospodárskymi a sociálnymi potrebami členských štátov a podpora účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane žiadateľov o azyl a medzinárodne chránených osôb;

c)         podpora spravodlivých a účinných stratégií návratu v členských štátoch s dôrazom na udržateľnosť návratu a účinné opätovné prijatie v krajinách pôvodu;

d)         posilnenie solidarity a rozdelenia zodpovedností medzi členskými štátmi, najmä so zreteľom na členské štáty, ktoré sú najviac postihnuté migračnými a azylovými tokmi;

Súčasné príslušné činnosti ABB: 18.03 (Európsky fond pre utečencov, núdzové opatrenia a Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín) a 18.02 (pokiaľ ide o Európsky fond pre návrat).

FOND PRE VNÚTORNÚ BEZPEČNOSŤ

Nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

V súlade s prioritami určenými v príslušných stratégiách Únie, programoch a posúdeniach ohrozenia a rizík tento nástroj prispeje k dosiahnutiu týchto osobitných cieľov:

a)         predchádzanie a boj proti cezhraničnej, závažnej a organizovanej trestnej činnosti vrátane terorizmu a posilňovanie koordinácie a spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a príslušnými tretími krajinami;

b)         posilňovanie kapacity členských štátov a Únie na účinné riadenie bezpečnosti vzhľadom na riziká a krízy a príprava a ochrana ľudí a kritickej infraštruktúry proti teroristickým útokom a ďalším incidentom ohrozujúcim bezpečnosť.

Súčasné príslušné činnosti ABB: 18.05

Nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz

V súlade s prioritami určenými v príslušných stratégiách EÚ, programoch a posúdeniach ohrozenia a rizík tento nástroj prispeje k dosiahnutiu týchto osobitných cieľov:

a)         podpora spoločnej vízovej politiky na uľahčenie legitímneho cestovania, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a boja proti nelegálnej migrácii;

b)         podpora riadenia hraníc na účely zabezpečenia vysokej úrovne ochrany vonkajších hraníc na jednej strane a na účely hladkého prechodu cez vonkajšie hranice v súlade so schengenským acquis na strane druhej.

Súčasná príslušná činnosť ABB: 18.02 (pokiaľ ide o Fond pre vonkajšie hranice).

1.3.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Vplyv návrhu na príjemcov/cieľové skupiny je podrobnejšie opísaný v posúdení vplyvu v oddiele 4.1.2.

Zjednodušenie zavedené na všetkých úrovniach procesu financovania a vo všetkých spôsoboch hospodárenia bude mať vo všeobecnosti jednoznačný priaznivý účinok na postupy, ktorými sa bude riadiť finančná podpora.

Fond pre azyl a migráciu:

Hlavnými príjemcami finančnej podpory v oblasti azylu a migrácie budú útvary členských štátov zodpovedné za vykonávanie príslušného acquis alebo politík, ako aj medzinárodné organizácie alebo mimovládne organizácie pracujúce v oblasti azylu a migrácie (postupy prijímania, integračné opatrenia a operácie súvisiace s návratom).

Cieľové skupiny, ktoré budú mať úžitok zo zmien, sú žiadatelia o azyl, medzinárodne chránené osoby, presídlení utečenci a ďalší štátni príslušníci tretích krajín, ktorí prichádzajú do EÚ z rôznych dôvodov a majú rôzne potreby (napr. ekonomické potreby, zlúčenie rodiny, maloletí bez sprievodu atď.). Riešenie problematiky týchto cieľových skupín bude jednoduchšie, pretože spojenie rôznych opatrení týkajúcich sa riadenia migrácie do jedného fondu zabezpečí jednoduchší prístup k financovaniu (jeden zodpovedný orgán, lepšia viditeľnosť a jasnejší rozsah činností) a umožní pružnejšiu podporu (napr. rovnaké opatrenie zamerané na viacero cieľových skupín). Rozsah činností sa tiež rozšíri a bude sa vzťahovať na celú migračnú sieť a rôzne cieľové skupiny vrátané rozšírených cieľových skupín, t. j. štátnych príslušníkov tretích krajín druhej generácie (ktorých matka alebo otec sú štátni príslušníci tretích krajín).

Fond pre vnútornú bezpečnosť:

Oblasť policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

Hlavnými príjemcami finančnej podpory budú členské štáty a ich orgány presadzovania práva, ako aj všetky ostatné orgány, ktoré sa špecializujú na ochranu kritickej infraštruktúry a na krízové riadenie, ale v prípade potreby aj príslušné medzinárodné a mimovládne organizácie (napr. v oblasti predchádzania trestnej činnosti a politík v oblasti boja proti radikalizácii a obchodovaniu s ľuďmi).

Cieľová skupina, ktorá bude mať úžitok zo zmien, bude celé obyvateľstvo.       Hlavnými výsledkami bude: 1) posilnená administratívna a operačná schopnosť členských štátov odhaľovať a úspešne trestne stíhať cezhraničnú, závažnú a organizovanú trestnú činnosť vrátane terorizmu s cieľom znížiť hrozby v oblasti bezpečnosti vyplývajúce z takejto trestnej činnosti a 2) väčšia odolnosť Európy voči krízam a katastrofám vzhľadom na ucelenejšiu politiku EÚ v oblasti riadenia rizík, ktorá prepája posúdenia ohrozenia a rizík s tvorbou politiky na jednej strane, a účinnejšia a koordinovanejšia reakcia EÚ na krízu, ktorá prepája existujúce schopnosti a odborné vedomosti na strane druhej. Dôležitým výsledkom bude aj zlepšenie schopností členských štátov v oblasti predchádzania teroristickým útokom a iným závažným bezpečnostným hrozbám a v oblasti prípravy a ochrany ľudí a kritickej infraštruktúry proti nim.

Vonkajšie hranice a víza

Hlavnými príjemcami finančnej podpory v oblasti hraníc a víz budú útvary vykonávajúce acquis EÚ, Kódex schengenských hraníc a vízový kódex v členských štátoch: pohraničná stráž, policajné a konzulárne útvary. Cieľová skupina, ktorá bude mať úžitok zo zmien, budú cestujúci – všetky osoby prekračujúce vonkajšie hranice EÚ. Výsledky budú zahŕňať zlepšené schopnosti týchto útvarov: 1) vykonávať hraničný dozor a spolupracovať s ostatnými orgánmi presadzovania práva v rámci Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR); 2) riadiť migračné toky na úrovni konzulárnych úradov (žiadosti o víza) a 3) zlepšiť riadenie tokov pasažierov na hraničných priechodoch, čo zabezpečí vysokú a jednotnú úroveň ochrany v spolupráci s ďalšími orgánmi presadzovania práva na jednej strane a bezproblémové prekračovanie hraníc v súlade s acquis a zásadami slušného zaobchádzania a rešpektovania ľudskej dôstojnosti na strane druhej. Dôležitým konkrétnym výsledkom bude stanovenie dvoch nových systémov EÚ v oblasti IT týkajúcich sa cezhraničného pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín (systém vstupu/výstupu v EÚ a program registrovaných cestujúcich v EÚ).

1.3.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

V dôsledku potreby uskutočniť politický dialóg pred vymedzením vnútroštátnych programov nie je v tomto štádiu možné stanoviť definitívny súbor ukazovateľov, ktorý sa použije na meranie dosiahnutia uvedených osobitných cieľov.

Pokiaľ však ide o oblasť azylu a prisťahovalectva, ukazovatele by zahŕňali okrem iného mieru zlepšenia podmienok prijímania žiadateľov o azyl, kvalitu azylových konaní, mieru konvergencie kladných vybavení žiadostí o azyl medzi členskými štátmi a snahy členských štátov v oblasti presídľovania, mieru zvýšenej účasti štátnych príslušníkov tretích krajín na zamestnanosti, vzdelávaní a v demokratických procesoch, počet navrátilcov a mieru zvýšenej vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi vrátane praktickej spolupráce a premiestňovania.

Pokiaľ ide o policajnú spoluprácu, predchádzanie trestnej činnosti a boj proti trestnej činnosti, ukazovatele výsledkov by zahŕňali počet spoločných cezhraničných operácií a počet dokumentov týkajúcich sa najlepších postupov a zorganizovaných podujatí. Ukazovatele výsledkov v oblasti krízového riadenia a ochrany kritickej infraštruktúry by zahŕňali počet zavedených nástrojov a/alebo vylepšených nástrojov na zlepšenie ochrany kritickej infraštruktúry zo strany členských štátov vo všetkých odvetviach hospodárstva a počet posúdení ohrozenia a rizík vypracovaných na úrovni Únie.

V oblasti hraníc a víz by ukazovatele výsledkov zahŕňali počet konzulárnych úradov, ktoré by boli vybavené, zabezpečené a/alebo modernizované s cieľom zefektívniť spracúvanie žiadostí o víza a zabezpečiť kvalitu služieb žiadateľom o víza, a vývoj zariadení na kontrolu hraníc a zachytávanie nelegálnych štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach v súlade s rizikom príslušného úseku vonkajších hraníc. Ukazovatele vplyvu budú merať zvýšenie bezpečnosti hraníc, kapacitu týkajúcu sa vystavovania víz a kapacitu na bezpečné a bezproblémové riadenie cezhraničnej premávky cestujúcich.

1.4. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.4.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

EÚ bude v období 2014 – 2020 naďalej čeliť dôležitým výzvam v oblasti vnútorných vecí. Vzhľadom na demografické zmeny, štrukturálne zmeny na trhoch práce a typy hospodárskej súťaže týkajúcej sa zručností bude prezieravá politika v oblasti legálneho prisťahovalectva a integrácie mimoriadne dôležitá na posilnenie konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti EÚ, čo obohatí naše spoločnosti a vytvorí príležitosti pre všetkých. EÚ sa musí tiež riadne venovať nelegálnej migrácii a boju proti obchodovaniu s ľuďmi. Zároveň musíme naďalej prejavovať solidaritu voči tým, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Dokončenie efektívnejšieho spoločného európskeho a azylového systému, ktorý poskytuje väčšiu ochranu a ktorý odráža naše hodnoty, je naďalej prioritou.

Zaistenie bezpečného a chráneného prostredia je potrebné a prospešné pre hospodársky, kultúrny a sociálny rast EÚ. EÚ zohráva rozhodujúcu úlohu, či už ide o reakciu na hrozby závažnej a organizovanej trestnej činnosti, počítačovej kriminality a terorizmu a zabezpečenie riadenia vonkajších hraníc EÚ, alebo o rýchlu reakciu na začínajúce krízy spôsobené človekom alebo prírodné katastrofy. V ére globalizácie, keď počet hrozieb narastá a tieto hrozby majú čoraz viac nadnárodný rozmer, nedokáže žiadny členský štát sám účinne reagovať na tieto hrozby. Je potrebná ucelená a komplexná európska odpoveď, aby sa zaručila účinná práca orgánov presadzovania práva bez ohľadu na hranice alebo rôzne oblasti pôsobnosti.

Spolupráca s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami je mimoriadne dôležitá na dosiahnutie týchto cieľov. Nedávne udalosti v severnej Afrike poukázali na to, že pre EÚ je veľmi dôležitý komplexný a koordinovaný prístup k migrácii, riadeniu hraníc a bezpečnosti. Preto treba posilniť čoraz dôležitejší vonkajší rozmer politík EÚ v oblasti vnútorných vecí v plnom súlade so zahraničnou politikou Únie.

1.4.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Riadenie migračných tokov a hrozieb v oblasti bezpečnosti predstavuje úlohy, ktoré členské štáty nemôžu riešiť samostatne. Ide o oblasti, kde je mobilizácia rozpočtu EÚ jednoznačnou pridanou hodnotou.

Niektoré členské štáty znášajú veľkú záťaž z dôvodu ich zemepisnej polohy a dĺžky vonkajších hraníc Únie, ktoré musia spravovať. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach musia sprevádzať spoločné opatrenia na účinnú kontrolu a dozor na vonkajších hraniciach Únie. Zásada solidarity a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi je preto podstatou spoločných politík v oblasti azylu, prisťahovalectva a vonkajších hraníc. Rozpočet EÚ poskytuje prostriedky na riešenie finančných dôsledkov tejto zásady. V oblasti bezpečnosti sa závažná a organizovaná trestná činnosť, terorizmus a ďalšie hrozby týkajúce sa bezpečnosti čoraz viac stávajú svojou povahou cezhraničnými. Nadnárodná spolupráca a koordinácia medzi orgánmi presadzovania práva je nevyhnutná na účinné predchádzanie tejto trestnej činnosti a boj proti nej, napríklad prostredníctvom výmeny informácií, spoločných vyšetrovaní, interoperabilných technológií a spoločných posúdení ohrozenia a rizík.

Pri riešení problematiky migračných tokov si riadenie vonkajších hraníc EÚ a bezpečnosť EÚ vyžadujú značné zdroje a schopnosti členských štátov. Zlepšená operačná spolupráca a koordinácia, ktorá zahŕňa zhromažďovanie zdrojov v oblastiach ako odborná príprava a zariadenia, vytvára úspory z rozsahu a synergie, a tým zabezpečuje účinnejšie využívanie verejných fondov a posilňuje solidaritu, vzájomnú dôveru a rozdelenie zodpovednosti v oblasti spoločných politík EÚ medzi členskými štátmi. To je v oblasti bezpečnosti mimoriadne dôležité, pretože finančná podpora všetkých foriem spoločných cezhraničných operácií je nevyhnutná na zlepšenie spolupráce medzi políciou, colnými orgánmi, pohraničnou strážou a súdnymi orgánmi.

Vo vzťahu k vonkajšiemu rozmeru vnútorných vecí je jasné, že prijatie opatrení a zhromažďovanie zdrojov na úrovni EÚ značne zvýši vplyv EÚ potrebný na presvedčenie tretích krajín, aby spolupracovali s EÚ na tých otázkach v oblasti migrácie a bezpečnosti, ktoré sú predovšetkým v záujme EÚ a členských štátov.

Právo EÚ prijímať opatrenia v oblasti vnútorných vecí vyplýva z hlavy V – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a najmä z článku 77 ods. 2, článku 78 ods. 2, článku 79 ods. 2 a ods. 4, článku 82 ods. 1, článku 84 a článku 87 ods. 2 ZFEÚ. Na spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami sa vzťahuje článok 212 ods. 3 ZFEÚ. Návrhy rešpektujú zásadu subsidiarity, pretože veľká časť financovania sa bude vykonávať v súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia, a dodržiavajú inštitucionálne právomoci členských štátov.

1.4.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Napriek tomu, že súčasné finančné nástroje pre oblasť vnútorných vecí vo všeobecnosti dosahujú svoje ciele a fungujú účinne, informácie získané z priebežného preskúmania a z konzultácií so zainteresovanými stranami poukazujú na potrebu:

– zjednodušiť a zefektívniť budúce nástroje v oblasti vnútorných vecí, a to znížením počtu finančných programov na dva programy prostredníctvom vytvorenia Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť. To umožní EÚ strategickejším spôsobom využívať nástroje tak, aby lepšie reagovali na politické priority a potreby EÚ,

– posilniť úlohu EÚ ako globálneho aktéra zahrnutím zložky týkajúcej sa vonkajšieho rozmeru do budúcich fondov s cieľom posilniť vplyv EÚ vzhľadom na vonkajší politický rozmer politík v oblasti vnútorných vecí,

– podľa možnosti uprednostniť zdieľané hospodárenie pred centralizovaným hospodárením s cieľom odstrániť nepotrebnú byrokratickú záťaž,

– vytvoriť prístup k zdieľanému hospodáreniu, ktorý je viac zameraný na výsledky, a to prechodom na viacročné programovanie a politický dialóg na vyššej úrovni, čo zabezpečí, že vnútroštátne programy členských štátov budú plne v súlade s cieľmi a prioritami politiky EÚ a sústredia sa na dosahovanie výsledkov,

– zlepšiť centralizované hospodárenie s cieľom zabezpečiť spektrum nástrojov na politicky zamerané činnosti vrátane podpory nadnárodných opatrení, predovšetkým inovatívnych opatrení a opatrení v tretích krajinách a súvisiacich s tretími krajinami (vonkajší rozmer), ako aj núdzových opatrení, štúdií a podujatí,

– vytvoriť spoločný regulačný rámec so spoločným súborom pravidiel v oblasti programovania, podávania správ, finančného hospodárenia a kontrol, ktorý je čo najpodobnejší súboru pravidiel o ostatných fondoch EÚ riadených spôsobom zdieľaného hospodárenia s cieľom prispieť k lepšiemu pochopeniu pravidiel všetkými zainteresovanými stranami a zabezpečiť vysokú úroveň súdržnosti a jednotnosti,

– poskytovať rýchlu a účinnú reakciu v prípade núdzových situácií, a to úpravou fondov takým spôsobom, aby EÚ mohla primerane reagovať v rýchlo sa vyvíjajúcich situáciách,

– posilniť úlohu agentúr pre vnútorné záležitosti s cieľom zlepšiť praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi a poveriť ich vykonávaním osobitných opatrení a zároveň zabezpečiť primeranú politickú kontrolu nad činnosťami agentúr.

Viac informácií je k dispozícii v posúdení vplyvu a v dôvodových správach každého nariadenia.

1.4.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Činnosti, ktoré dopĺňajú činnosti financované z Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, bude podporovať niekoľko ďalších nástrojov EÚ:

Európsky sociálny fond v súčasnosti podporuje integračné opatrenia týkajúce sa prístupu na trh práce, pričom fond pre integráciu financuje opatrenia, akými sú napríklad kurzy občianskej orientácie, účasť na spoločenskom a občianskom živote, rovnaký prístup k službám atď. Integračné opatrenia budú rovnakým spôsobom ďalej podporovať Fond pre azyl a migráciu a budúci Európsky sociálny fond.

Deliaca čiara medzi Fondom pre vnútornú bezpečnosť a finančným nástrojom civilnej ochrany zostane nezmenená, ako sa uvádza v článku 3 súčasného programu CIPS: prírodné katastrofy, ako aj katastrofy neúmyselne spôsobené človekom patria do oblasti civilnej ochrany (nehody), pričom katastrofy úmyselne spôsobené človekom súvisia s bezpečnosťou, a preto sa na ne bude vzťahovať Fond pre vnútornú bezpečnosť.

Teroristické útoky a ďalšie incidenty týkajúce sa bezpečnosti budú aj naďalej mimo rozsahu Fondu solidarity EÚ. Presný rozsah a objem, v akom by článok 222 ZFEÚ (doložka o solidarite) mohol podporovať členské štáty, ktoré sú terčom teroristického útoku alebo obeťami prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej človekom, nie je jasný, pretože si to vyžaduje oficiálne prijatie vykonávajúcich opatrení, ktoré ešte neboli navrhnuté. Možnosti núdzového financovania v prípade závažného teroristického útoku alebo iných udalostí týkajúcich sa bezpečnosti bude preto pokrývať Fond pre vnútornú bezpečnosť.

Medzera medzi bezpečnostným výskumom v rámci programu Horizont 2020 a praktickým uplatňovaním výsledkov tohto výskumu sa vyplní, pretože Fond pre vnútornú bezpečnosť bude plánovať osobitné ciele a oprávnené opatrenia, aby umožnil financovanie testovania a overovania výsledkov vedeckého výskumu („prototypov“) v záujme ich pravidelného používania v praxi („verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“).

Budúci program Spravodlivosť bude úzko prepojený s Fondom pre vnútornú bezpečnosť a bude ho dopĺňať, najmä pokiaľ ide o jeho zložku týkajúcu sa trestnej justície, viac sa však bude sústreďovať na justičnú spoluprácu, harmonizáciu postupov a vzájomné uznávanie, čo v praxi prispeje k predchádzaniu zásadného prekrývania sa.

Zložky týkajúce sa vonkajšieho rozmeru Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť budú podporovať opatrenia v tretích krajinách alebo v súvislosti s tretími krajinami, ktoré predovšetkým slúžia záujmom a cieľom EÚ, majú priamy vplyv v EÚ a jej členských štátoch a zabezpečujú nadväznosť na činnosti vykonávané na území EÚ. Toto financovanie sa vytvorí a bude sa vykonávať v súlade s vonkajšou činnosťou EÚ a zahraničnou politikou. Nie je určené na podporu opatrení, ktoré sú zamerané na rozvoj, a v prípade potreby bude dopĺňať finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci. V tomto kontexte bude nástupca tematického programu pre migráciu a azyl a nástroja stability mimoriadne dôležitý pre oblasť vnútorných vecí. Zatiaľ čo nástroje vonkajšej pomoci podporujú buď rozvojové potreby prijímajúcich krajín, alebo všeobecné politické záujmy EÚ so strategickými partnermi, fondy v oblasti vnútorných vecí budú podporovať osobitné opatrenia v tretích krajinách v záujme migračnej politiky EÚ a cieľov vnútornej bezpečnosti. Vyplnia tak konkrétnu medzeru a prispejú k doplneniu súboru nástrojov, ktorý bude EÚ k dispozícii.

1.5. Trvanie a finančný vplyv

þ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– þ    Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020

– þ    Finančný vplyv trvá od roku 2014 do roku 2023

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.6. Plánovaný spôsob hospodárenia [16]

þPriame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

þ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– þ    výkonné agentúry

– þ    subjekty zriadené spoločenstvami [17]

– þ    národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨    osoby poverené realizáciou osobitných opatrení podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

þ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

þ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

þ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v časti „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Návrhy by sa mali realizovať predovšetkým prostredníctvom zdieľaného hospodárenia a viacročných vnútroštátnych programov.

Ciele, ktoré sa musia dosiahnuť v rámci vnútroštátnych programov, budú doplnené o „opatrenia Únie“ a mechanizmus rýchlej reakcie na riešenie núdzových situácií. Budú najmä vo forme grantov a verejného obstarávania v rámci priameho centralizovaného hospodárenia a budú zahŕňať opatrenia v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami.

Na zabránenie fragmentácii sa použijú všetky dostupné prostriedky, napr. koncentrácia zdrojov na dosiahnutie obmedzeného počtu cieľov EÚ, a v prípade potreby sa využijú odborné znalosti hlavných zainteresovaných strán na základe dohôd o partnerstve a rámcových dohôd.

Technická pomoc na podnet Komisie sa bude realizovať prostredníctvom priameho centralizovaného hospodárenia.

Krajiny zapojené do uplatňovania, vykonávania a vývoja schengenského acquis budú v zmysle schengenských dohôd o pridružovaní tiež zapojené do dvoch nástrojov Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktoré sa týkajú vývoja schengenského acquis (nástroj pre oblasť hraníc a víz a nástroj pre oblasť policajnej spolupráce), akoby boli členskými štátmi. Tieto krajiny budú zapojené do vykonávania nástrojov v súlade s ustanoveniami nariadenia, ktorým sa vykonávajú ich vlastné viacročné vnútroštátne programy, a môžu podať žiadosť o financovanie v rámci opatrení Únie atď. V rámci fondu pre vonkajšie hranice sa uzavrú osobitné dohody na stanovenie doplňujúcich pravidiel potrebných na ich účasť (pravidlá vyplývajúce z nariadenia o rozpočtových pravidlách, vykonávacie pravidlá tohto nariadenia a zmluvy vrátane právomoci Európskeho dvora audítorov vykonávať audit). Keďže tieto štáty budú prispievať k financovaniu týchto dvoch nástrojov z rozpočtu EÚ úmerne k ich HDP, na základe dohôd sa tiež určia príspevky, ktoré budú tieto štáty poskytovať ako súčasť rozdelenia zodpovednosti v oblasti správy schengenského priestoru, a to bez ohľadu na veľkosť ich príspevkov na uvedené nástroje. K dnešnému dňu medzi pridružené štáty patrí Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Pre zdieľané hospodárenie sa navrhuje súdržné a účinné podávanie správ, monitorovanie a rámec hodnotenia. V rámci každého vnútroštátneho programu budú členské štáty požiadané o zriadenie monitorovacieho výboru, na ktorom sa môže zúčastniť aj Komisia.

Členské štáty budú každoročne podávať správy o vykonávaní viacročného programu. Tieto správy budú nevyhnutnou podmienkou na poskytovanie ročných platieb. S cieľom prispieť k priebežnému preskúmaniu budú členské štáty v roku 2017 požiadané o poskytnutie ďalších informácií o pokroku pri dosahovaní týchto cieľov. Podobný postup sa zopakuje v roku 2019, aby v prípade potreby bolo možné urobiť úpravy počas posledného finančného roka (2020).

Keďže fondy budú v oblasti vnútorných vecí podporovať rozvoj kultúry založenej na hodnotení, budú mať spoločný hodnotiaci a monitorovací rámec so širokým spektrom politických ukazovateľov, ktoré zdôrazňujú prístup fondov zameraný na výsledky a dôležitú úlohu, ktorú môžu fondy zohrávať v súbore politík s cieľom dosiahnuť cieľ vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tieto ukazovatele sa týkajú vplyvu, ktorý by fondy mohli mať, a to rozvoj spoločnej kultúry v oblasti bezpečnosti hraníc, policajnej spolupráce a krízového riadenia, účinné riadenie migračných tokov do EÚ; spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín; solidarita a spolupráca medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o riešenie otázky migrácie a otázok vnútornej bezpečnosti a spoločný prístup EÚ k migrácii a bezpečnosti v súvislosti s tretími krajinami.

S cieľom zabezpečiť primerané uplatňovanie zásad hodnotenia a zohľadňujúc praktické skúsenosti s hodnotením v členských štátoch v rámci súčasného financovania EÚ v oblasti vnútorných vecí, Komisia a členské štáty budú spolupracovať na vytvorení spoločného hodnotiaceho a monitorovacieho rámca, a to okrem iného tak, že vymedzia štandardné formuláre a spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov.

Všetky opatrenia budú zavedené na začiatku programového obdobia, čo členským štátom umožní zriadiť svoje systémy podávania správ a hodnotenia na základe dohodnutých zásad a požiadaviek.

S cieľom znížiť administratívnu záťaž a zabezpečiť synergie medzi podávaním správ a hodnotením budú informácie potrebné pre hodnotiace správy nadväzovať a dopĺňať informácie poskytnuté členskými štátmi vo výročných správach o vykonávaní vnútroštátnych programov.

V roku 2018 Komisia takisto predloží správu o vykonanom priebežnom preskúmaní vnútroštátnych programov.

Z globálnejšieho hľadiska Komisia predloží priebežnú správu o vykonávaní fondov do 30. 6. 2018 a hodnotiacu správu ex post do 30. 6. 2024, ktorá bude zahŕňať celé vykonávanie (t. j. nielen vnútroštátne programy v rámci zdieľaného hospodárenia).

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

Generálne riaditeľstvo pre vnútorné záležitosti (GR HOME) sa vo svojich programoch výdavkov nestretlo so závažnými rizikami chybovosti. Potvrdzuje to skutočnosť, že Dvor audítorov vo svojich výročných správach opakovane nepoukázal na žiadne významné zistenia, ako aj skutočnosť, že miera zostatkovej chybovosti vo výročných správach o činnosti GR HOME (a pôvodne generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť) v posledných rokoch neprekročila 2 %.

V rámci zdieľaného hospodárenia sa všeobecné riziká vzhľadom na vykonávanie súčasných programov delia najmä do troch kategórií.

– riziko neúčinného alebo nedostatočne cieleného využívania fondov;

– chyby z dôvodu komplexnosti pravidiel a slabých stránok systémov riadenia a kontroly;

– neúčinné využívanie administratívnych zdrojov (obmedzená proporcionalita požiadaviek).

Vhodné je spomenúť aj osobitné prvky týkajúce sa systému štyroch fondov v rámci všeobecného programu s názvom Solidarita a riadenie migračných tokov.

– Systém ročných programov zabezpečuje pravidelné vykonávanie konečných platieb na základe potvrdených a skontrolovaných výdavkov. Obdobie oprávnenosti ročných programov však nie je spojené s finančným rokom EÚ, a preto dokazovanie vierohodnosti nie je úplne uspokojivé, napriek veľmi náročnému systému.

– Podrobné pravidlá oprávnenosti stanovuje Komisia. To v podstate zabezpečuje homogénnosť financovaných výdavkov. Vytvára to však aj nepotrebnú pracovnú záťaž pre vnútroštátne orgány a Komisiu a zvyšuje riziko chybovosti zo strany príjemcov a/alebo členských štátov z dôvodu nesprávnej interpretácie pravidiel EÚ.

– Súčasné systémy riadenia a kontroly sú veľmi podobné systémom riadenia a kontroly v rámci štrukturálnych fondov. Sú v nich však mierne rozdiely, najmä v organizácii zodpovednosti medzi certifikačnými orgánmi a audítorskými orgánmi. To spôsobuje zmätok v členských štátoch, najmä ak sú orgány výkonné v dvoch typoch fondov. Tiež to zvyšuje riziko chybovosti a vyžaduje si intenzívnejšie monitorovanie.

Tieto prvky sa výrazne zmenia na základe tohto návrhu:

– Systémy riadenia a kontroly budú dodržiavať všeobecné požiadavky stanovené v rámci fondov SSR a budú plne v súlade s novými požiadavkami nového nariadenia o rozpočtových pravidlách: tri orgány nahradia dva orgány (zodpovedný orgán a orgán auditu), ktorých úlohy budú objasnené v záujme zabezpečenia väčšej vierohodnosti.

– Viacročné programovanie v spojení s ročným zúčtovaním na základe platieb vykonaných zodpovedným orgánom zosúladí obdobia oprávnenosti s účtovnou závierkou Komisie bez toho, aby sa zvýšila administratívna záťaž v porovnaní so súčasným systémom.

– Kontroly na mieste vykoná zodpovedný orgán ako súčasť kontrol na prvej úrovni, pričom tieto kontroly budú podporovať ročné vyhlásenie hospodárskeho subjektu o vierohodnosti.

– Objasnenie a zjednodušenie pravidiel oprávnenosti, ako aj harmonizácia s ďalšími nástrojmi finančnej podpory EÚ, prispeje k zníženiu chýb, ktorých sa dopúšťajú príjemcovia využívajúci pomoc z viacerých zdrojov. Tieto pravidlá oprávnenosti budú stanovené na vnútroštátnej úrovni s výnimkou niektorých základných zásad podobných tým, ktoré sa používajú v oblasti fondov SSR.

– Využívanie zjednodušených možností týkajúcich sa nákladov sa podporuje najmä pri malých grantoch.

Hlavné riziká pri centralizovanom hospodárení sú:

– Riziko nedostatočného súladu medzi získanými projektmi a politickými prioritami GR HOME;

– Riziko nízkej kvality zvolených projektov a nedostatočného technického vykonávania projektu, čo znižuje vplyv programov; dôvodom sú neprimerané výberové postupy, nedostatok odborných skúseností alebo nedostatočné monitorovanie;

– Riziko neúčinného alebo nehospodárneho využívania pridelených finančných prostriedkov, či už na granty (komplexnosť týkajúca sa úhrady skutočných oprávnených nákladov spojená s obmedzenými možnosťami administratívnej kontroly oprávnených nákladov) alebo na verejné obstarávanie (v niektorých prípadoch obmedzený počet hospodárskych poskytovateľov s požadovanými odbornými znalosťami znamená nedostatok možností porovnať cenové ponuky);

– Riziko týkajúce sa kapacity (najmä) menších organizácií efektívne kontrolovať výdavky, ako aj zabezpečiť transparentnosť vykonávaných operácií.

– Riziko straty dobrého mena Komisie v prípade odhalenia podvodu alebo trestnej činnosti; systémy vnútornej kontroly tretích strán sú len čiastočne vierohodné z dôvodu pomerne veľkého počtu rôznych dodávateľov a príjemcov, pričom každý z nich prevádzkuje svoj vlastný systém kontroly, ktorý nie je vždy postačujúci.

Očakáva sa, že väčšina týchto rizík sa zníži vďaka využívaniu zjednodušených prvkov zahrnutých v novom preskúmaní nového nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Zdieľané hospodárenie:

Na úrovni členských štátov predstavuje navrhovaná architektúra systémov riadenia a kontroly vývoj rámca, ktorý je v platnosti v období 2007 – 2013, a zachováva väčšinu úloh vykonávaných v súčasnom období vrátane administratívnych overovaní a overovaní na mieste, auditov systémov riadenia a kontroly a auditov projektov. Následnosť týchto úloh sa napriek tomu zmení, aby sa kontroly na mieste stali jasnou zodpovednosťou zodpovedného orgánu ako neoddeliteľná súčasť prípravy na vykonanie ročného zúčtovania.

Aby sa posilnila zodpovednosť zodpovedných orgánov, budú akreditované vnútroštátnym orgánom udeľujúcim akreditáciu, ktorý bude riadiť neustály dohľad nad týmito zodpovednými orgánmi. Očakáva sa, že zníženie počtu orgánov, napr. zrušenie certifikačného orgánu, a zníženie počtu fondov, prispeje k zníženiu administratívnej záťaže, zlepší možnosti na vybudovanie silnejších administratívnych kapacít a umožní aj jasnejšie rozdelenie zodpovednosti.

K dnešnému dňu nie je k dispozícii žiadny odhad týkajúci sa nákladov na kontroly v rámci zdieľaného hospodárenia fondov v oblasti vnútorných vecí. Jediný dostupný odhad súvisí s EFRR a Kohéznym fondom, kde sa náklady na úlohy týkajúce sa kontrol (na vnútroštátnej úrovni s výnimkou nákladov Komisie) odhadujú na približne 2 % celkových finančných prostriedkov vyčlenených v období 2007 – 2013. Tieto náklady sa týkajú týchto oblastí kontrol: 1 % sa týka vnútroštátnej koordinácie a prípravy programu, 82 % sa týka riadenia programu, 4 % sa týkajú certifikácie a 13 % sa týka auditu.

Nasledujúce návrhy zvýšia náklady na kontrolu:

– vytvorenie a prevádzka orgánu udeľujúceho akreditáciu a zmena systému vo všeobecnosti,

– predloženie vyhlásenia hospodáriaceho subjektu, ktoré je súčasťou ročnej závierky,

– kontroly na mieste, ktoré má vykonávať zodpovedný orgán,

– potreba dodatočnej kontrolnej činnosti zo strany orgánov auditu na vykonanie auditu vyhlásenia hospodárskeho subjektu.

Existujú však aj návrhy, ktoré znížia náklady na kontrolu:

– Zanikne certifikačný orgán. Aj keď funkcie orgánu budú čiastočne presunuté na zodpovedný orgán, umožní to členským štátom ušetriť značnú časť nákladov týkajúcich sa certifikácie z dôvodu lepšej administratívnej účinnosti, zníženej potreby na koordináciu a zníženiu rozsahu auditov.

– Kontroly, ktoré bude vykonávať orgán auditu, budú viac orientované na opätovné vykonanie (vzorky) administratívnych kontrol na prvej úrovni a kontrol na mieste vykonaných zodpovedným orgánom. Toto urýchli sporové konanie a zabezpečí, že všetky potrebné kontroly budú vykonané pred predložením ročnej závierky.

– Využívanie zjednodušených nákladov zníži administratívne náklady a zaťaženie správnych orgánov aj príjemcov na všetkých úrovniach.

– Ročné zúčtovanie a skrátenie obdobia na overenie súladu na 36 mesiacov skráti obdobie, počas ktorého verejné správy a príjemcovia musia uchovávať dokumenty na účely kontroly.

– Zavedenie tokov elektronickej komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi bude povinné.

K tomu sa pridajú prvky zjednodušenia uvedené v odseku 2.2.1, ktoré tiež prispejú k zníženiu administratívnej záťaže príjemcov, a teda predstavujú zníženie rizika chybovosti a administratívnej záťaže Komisie.

Preto sa celkovo očakáva, že tieto návrhy budú skôr viesť k opätovnému rozdeleniu nákladov na kontroly ako k zvýšeniu alebo zníženiu. Očakáva sa však, že toto opätovné rozdelenie nákladov (medzi úlohami a z dôvodu primeraných kontrolných mechanizmov aj medzi členskými štátmi a programami) umožní efektívnejšie zmiernenie rizika a lepšie a rýchlejšie dokazovanie vierohodnosti.

Na úrovni Komisie sa v prvej polovici programového obdobia neočakáva zníženie nákladov na hospodárenie a kontroly v rámci zdieľaného hospodárenia. Je tak po prvé preto, lebo objem a oblasti politiky, na ktoré sa vzťahuje zdieľané hospodárenie, sa v porovnaní so súčasným obdobím rozšíria. Preto už zachovanie rovnakých zdrojov si bude vyžadovať zvýšenie účinnosti. Okrem toho bude prvé roky charakterizovať spojenie mnohých dôležitých úloh, ktoré sa musia vykonať, a to ukončenie programov na obdobie 2007 – 2013 (posledné správy o ukončení sa majú predložiť do 31. marca 2016), politické dialógy a schválenie viacročných vnútroštátnych programov na obdobie 2014 – 2020 a zriadenie nového systému ročného zúčtovania. V druhej polovici obdobia sa potenciálne dostupné zdroje použijú na zlepšenie hodnotenia a monitorovania. 

Centralizované hospodárenie

Pokiaľ ide o centralizované hospodárenie, Komisia bude pokračovať v uplatňovaní svojho súčasného systému kontroly, ktorý sa skladá z nasledujúcich stavebných kameňov: dohľadu nad operáciami, ktorý vykonávajú operačné riaditeľstvá, kontroly ex ante, ktorú vykonáva oddelenie pre rozpočet a kontrolu a výbor pre interné obstarávanie , kontrol ex post týkajúcich sa grantov alebo auditov vykonávaných oddelením vnútorného auditu a/alebo Útvarom pre vnútorný audit. V sektore kontrol ex post sa uplatňuje „stratégia odhaľovania“ zameraná na odhaľovanie čo najväčšieho počtu anomálií s cieľom vymáhať neoprávnené platby. Na základe tejto stratégie sa audity vykonávajú na vzorke projektov vybratých takmer výlučne na základe analýzy rizika.

Vďaka tejto kombinácii kontrol ex ante a ex post, ako aj administratívnych kontrol a auditov na mieste, bola kvantitatívna priemerná miera zostatkovej chybovosti v posledných rokoch nižšia ako 2 %. Preto sa systém internej kontroly a jeho náklady považujú v rámci GR HOME za primerané na dosiahnutie cieľa nízkej miery chybovosti.

V tomto rámci však GR HOME bude pokračovať v skúmaní možností na zlepšenie hospodárenia a zvýšenie jednoduchosti. Všetky zjednodušené možnosti, ktoré sú k dispozícií v novom nariadení o rozpočtových pravidlách, sa budú používať čo najviac, keďže sa očakáva, že prispejú k zníženiu administratívnej záťaže príjemcov a zároveň predstavujú zníženie rizika chybovosti a administratívnej záťaže Komisie.

Nové prvky

V rámci návrhov sa plánujú nové prvky financovania EÚ v oblasti vnútorných vecí, napr. lepšie využitie odborných znalostí existujúcich agentúr EÚ, rozvoj vonkajšieho rozmeru a posilnenie núdzových mechanizmov.       Tieto prvky si budú od GR HOME vyžadovať nové spôsoby riadenia a kontroly.          Sumy, ktoré budú vyčlenené na tieto nové prvky, ešte nie sú pevne stanovené, ale pravdepodobne nebudú vysoké v porovnaní s celkovým rozpočtom pre vnútorné záležitosti. Bude však veľmi dôležité čo najskôr v rámci obdobia stanoviť vnútorné metódy a pracovné mechanizmy na vykonávanie týchto nových úloh v plnom súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.

Uvedená analýza jasne poukazuje na to, že napriek všetkým zavedeným zjednodušeniam je potrebné posilniť úroveň ľudských zdrojov potrebných na plnenie zvýšeného rozpočtu pre GR HOME.   Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie opatrenia a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

Okrem uplatňovania všetkých regulačných kontrolných mechanizmov GR HOME vypracuje stratégiu pre boj proti podvodom v súlade s novou stratégiou Komisie pre boj proti podvodom (CAFS), ktorá bola prijatá 24. júna 2011, s cieľom zabezpečiť, okrem iného, aby vnútorné kontroly GR HOME týkajúce sa boja proti podvodom boli úplne zosúladené so stratégiou CAFS a aby prístup GR HOME k riadeniu rizík v oblasti podvodov bol zameraný na identifikáciu rizikových oblastí podvodov a primeraných reakcií. V prípade potreby sa zriadia siete skupín a primerané nástroje IT zamerané na analýzu prípadov podvodov týkajúcich sa fondov.

Pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie, stratégia Komisie pre boj proti podvodom jasne identifikuje potrebu návrhov nariadení Komisie na obdobie 2014 – 2020 s cieľom požiadať členské štáty o zavedenie opatrení na predchádzanie podvodom, ktoré sú účinné a primerané identifikovanému riziku podvodu. Súčasný návrh v článku 5 zahŕňa jednoznačnú požiadavku pre členské štáty predchádzať, odhaľovať a naprávať nezrovnalosti a podávať správy Komisii. Ďalšie podrobnosti týkajúce sa týchto povinností budú súčasťou podrobných pravidiel o fungovaní zodpovedného orgánu, ako sa plánuje v článku 24 ods. 5 písm. c).

Okrem toho opätovné použitie finančných prostriedkov pochádzajúcich z finančných opráv založených na zisteniach Komisie alebo Európskeho dvora audítorov je jasne uvedené v článku 41.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky výdavkov

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo || DRP ([18]) || krajín EZVO[19] || kandidátskych krajín[20] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 ||   || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo Okruh 3 || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 || 18 01 04 aa – Fond pre azyl a migráciu – Technická pomoc || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

3 || 18 02 aa – Fond pre azyl a migráciu || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

3 || 18 01 04 bb – Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia a trestná činnosť – technická pomoc || NRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

3 || 18 02 bb – Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia a trestná činnosť || DRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

3 || 18 01 04 cc – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza –technická pomoc || NRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

3 || 18 02 cc – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza || DRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

Príspevky tretích krajín sa týkajú obidvoch zložiek Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

Kritériá a metódu výpočtu týchto príspevkov musia EÚ a pridružené štáty prerokovať na základe osobitného konania.

Za predpokladu, že percentuálne podiely sú podobné tým, ktoré sa používajú v rámci Fondu pre vonkajšie hranice, pridružené štáty by mali prispieť sumou približne 210 mil. EUR na zložku týkajúcu sa hraníc a víz a sumou približne 50 mil. EUR na zložku týkajúcu sa policajnej spolupráce.

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 3 || Bezpečnosť a občianstvo

GR HOME || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky (v bežných cenách) || || || || || || || || ||

18 02 aa – Fond pre azyl a migráciu || Záväzky || (1) || 517,492 || 527,892 || 538,500 || 549,320 || 560,356 || 571,613 || 586,266 || – || 3 851,439

Platby || (2) || 90,085 || 102,823 || 270,844 || 420,790 || 532,681 || 543,385 || 554,303 || 1 336,528 || 3 851,439

18 02 bb – Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia a trestná činnosť || Záväzky || (1a) || 135,076 || 143,047 || 151,283 || 159,791 || 168,578 || 177,653 || 187,022 || || 1 122,450

Platby || (2a) || 15,714 || 43,881 || 71,419 || 111,709 || 147,854 || 156,248 || 164,918 || 410,707 || 1 122,450

18 02 cc – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza || Záväzky || (1a) || 422,310 || 447,186 || 472,886 || 499,435 || 526,856 || 555,173 || 584,412 || - || 3 508,258

Platby || (2a) || 59,999 || 120,794 || 223,204 || 350,813 || 461,098 || 487,256 || 514,275 || 1 290,818 || 3 508,258

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov [21] || || || || || || || || ||

18 01 04 aa – Fond pre azyl a migráciu || || (3) || 2,500 || 2,500 || 2,500 || 2,500 || 2,500 || 2,500 || 2,500 || || 18,500

18 01 04 bb – Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia a trestná činnosť || || || 0,800 || 0,800 || 0,800 || 0,800 || 0,800 || 0,800 || 0,800 || || 5,600

18 01 04 cc – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza || || || 1,700 || 1,700 || 1,700 || 1,700 || 1,700 || 1,700 || 1,700 || || 11,900

Rozpočtové prostriedky pre GR HOME SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 1 079,878 || 1 123,125 || 1 167,669 || 1 213,546 || 1 260,790 || 1 309,439 || 1 362,700 || || 8 517,147

Platby || =2+2a +3 || 170,799 || 272,497 || 570,467 || 888,313 || 1 146,634 || 1 191,889 || 1 238,496 || 3 038,053 || 8 517,147

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

GR: HOME ||

Ÿ Ľudské zdroje || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || || 145,887

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,156 || 0,159 || 0,162 || 0,165 || 0,168 || 0,172 || 0,175 || || 1,157

GR HOME SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 20,997 || 21,000 || 21,003 || 21,006 || 21,009 || 21,013 || 21,016 || || 147,044

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 20,997 || 21,000 || 21,003 || 21,006 || 21,009 || 21,013 || 21,016 || || 147,044

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 Viacročného finančného rámca || Záväzky || 1 100,875 || 1 144,125 || 1 188,672 || 1 234,552 || 1 281,799 || 1 330,452 || 1 383,716 || || 8 664,191

Platby || 191,796 || 293,497 || 591,470 || 909,319 || 1 167,643 || 1 212,902 || 1 259,512 || 3 038,053 || 8 664,191

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– þ  Návrh si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:     Politika v oblasti vnútorných vecí sa vykonáva najmä prostredníctvom zdieľaného hospodárenia. Zatiaľ čo priority výdavkov sa stanovujú na úrovni EÚ, skutočné každodenné riadenie je v rukách zodpovedných orgánov na vnútroštátnej úrovni. O spoločných ukazovateľoch výstupu a cieľoch budú Komisia a zodpovedné orgány rozhodovať spoločne ako súčasť ich vnútroštátnych programov, pričom schvaľovať ich bude Komisia. Je preto zložité určiť ciele výstupov pred vypracovaním, prerokovaním a schválením programov v rokoch 2013/2014.           Pokiaľ ide o centralizované hospodárenie, GR HOME nemôže poskytnúť ani vyčerpávajúci zoznam všetkých výstupov, ktoré treba dosiahnuť prostredníctvom finančnej pomoci z fondov, či ich priemerné náklady a počet, ako sa požaduje v tejto časti. V súčasnosti neexistujú žiadne štatistické nástroje, ktoré by umožnili vypočítať opodstatnené priemerné náklady na základe súčasných programov, a takéto presné vymedzenie by bolo v rozpore so zásadou, že budúci program by mal poskytovať dostatočnú flexibilitu na to, aby sa prispôsobil politickým prioritám v období 2014 – 2020. Týka sa to najmä pomoci v núdzových situáciách a núdzových opatrení v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami.

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupov[22] || Priemerné náklady výstupov || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

OSOBITNÝ CIEĽ č. 1…[23] || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

OSOBITNÝ CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– þ Návrh si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) HOME

OKRUH 5 viacročného finančného rámca[24] || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Ľudské zdroje HOME || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 145,887

Ostatné administratívne výdavky || 0,156 || 0,159 || 0,162 || 0,165 || 0,168 || 0,172 || 0,175 || 1,157

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 20,997 || 21,000 || 21,003 || 21,006 || 21,009 || 21,013 || 21,016 || 147,044

Mimo OKRUHU 5[25] viacročného finančného rámca[26] || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Ľudské zdroje HOME || 1,280 || 1,280 || 1,280 || 1,280 || 1,280 || 1,280 || 1,280 || 8,960

Ostatné výdavky administratívnej povahy || 3,720 || 3,720 || 3,720 || 3,720 || 3,720 || 3,720 || 3,720 || 26,040

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 35,000

SPOLU || 25,997 || 26,000 || 26,003 || 26,006 || 26,009 || 26,013 || 26,016 || 182,044

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– þ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Použité údaje za rok n budú údaje za rok 2011.

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) HOME ||

|| 18 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 136 || 136 || 136 || 136 || 136 || 136 || 136

|| XX 01 01 02 (delegácie) || 15 || 15 || 15 || 15 || 15 || 15 || 15

|| 18 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

|| Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[27] ||

|| 18 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16

|| XX 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10

|| 18 01 04 aa [28] || – sídlo[29] || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10

|| – delegácie || * || * || * || * || * || * || *

|| 18 01 04 01 bb [30] || – sídlo[31] || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4

|| – delegácie || * || * || * || * || * || * || *

|| 18 01 04 01 cc [32] || – sídlo[33] || 6 || 6 || 6 || 6 || 6 || 6 || 6

|| – delegácie || * || * || * || * || * || * || *

|| XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

|| Iné 13 01 04 02) || || || || || || ||

|| SPOLU || 197 || 197 || 197 || 197 || 197 || 197 || 197

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie opatrenia a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Sumy a zápočty budú prispôsobené v prípade procesu externalizácie na výkonnú agentúru.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci v sídle || Úlohy, ktoré sa majú vykonať, pozostávajú zo všetkých úloh potrebných na riadenie finančného programu, ako napríklad: – poskytnutie vstupu pre rozpočtový postup,               – uskutočnenie politického dialógu s členskými štátmi,               – príprava ročných pracovných programov/finančných rozhodnutí, stanovenie ročných priorít, schválenie vnútroštátnych programov,              – riadenie vnútroštátnych programov, výzvy na predkladanie ponúk a výzvy na verejné obstarávanie a následné výberové konania,   – komunikácia so zainteresovanými stranami (potenciálnymi/aktuálnymi príjemcami, členskými štátmi atď.), – vypracovanie usmernení pre členské štáty, – operačné a finančné riadenie projektov,       – vykonávanie kontrol, ako sa už uviedlo (overovanie ex ante, výbor pre obstarávanie, audity ex post, interný audit, účtovná závierka),            – účtovníctvo,      – vypracovanie a riadenie nástrojov IT na riadenie grantov a vnútroštátnych programov,            – monitorovanie a podávanie správ o dosiahnutí cieľov vrátane výročných správ o činnosti a správ povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním.

Externí zamestnanci || Ich úlohy sú podobné tým, ktoré vykonávajú úradníci a dočasní zamestnanci, s výnimkou úloh, ktoré externí zamestnanci nemôžu vykonávať.

Zamestnanci v delegáciách || S cieľom podporiť vykonávanie politiky v oblasti vnútorných vecí, a najmä pokiaľ ide o jej vonkajší rozmer, musia mať delegácie EÚ dostatočné odborné znalosti o oblasti vnútorných vecí. Mohlo by ísť o zamestnancov z Európskej komisie a/alebo z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

S cieľom podporiť vykonávanie politiky v oblasti vnútorných vecí, a najmä pokiaľ ide o jej vonkajší rozmer, musia mať delegácie EÚ dostatočné odborné znalosti o oblasti vnútorných vecí. Mohlo by ísť o zamestnancov z Európskej komisie a/alebo z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– þ  Návrh/iniciatíva je v súlade s nasledujúcim viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.[34]

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– þ Návrh poskytuje možnosť spolufinancovania európskych potrieb financovania. Presný objem finančných prostriedkov nemožno vyčísliť. V nariadení sa stanovujú maximálne miery spolufinancovania diferencované v súlade s typmi opatrení:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. ||

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– þ  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨         vplyv na vlastné zdroje

– ¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[35]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               KOM(2011) 500 v konečnom znení.

[2]               KOM(2010) 700 v konečnom znení.

[3]               KOM(2010) 543 v konečnom znení.

[4]               Preskúmanie rozpočtu EÚ, KOM(2010) 700, 19.10.2010.

[5]               Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenia (ES) č. 1083/2006 [KOM(2011] 615 v konečnom znení).

[6]               Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky [KOM(2011) 628/3].

[7]               Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

[8]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[9]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[10]             Trojročná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách – návrh Komisie KOM(2010) 0260.

[11]             Trojročná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách – návrh Komisie KOM(2010) 0260.

[12]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[13]             Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

[14]             ABM: Riadenie podľa činností – ABB: Zostavovanie a plnenie rozpočtu podľa činností.

[15]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[16]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[17]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[18]             DRP = Diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = Nediferencované rozpočtové prostriedky

[19]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[20]             Kandidátske krajiny a prípadne kandidátske krajiny zo západného Balkánu.

[21]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu financovania vykonávania programov a/alebo opatrení EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“) nepriamy výskum, priamy výskum.

[22]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[23]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2 „Osobitné ciele“…"

[24]             Celkové finančné krytie podľa konečného vyčlenenia prostriedkov pre ľudské zdroje v roku 2011 vrátane úradníkov a externých zamestnancov

[25]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu financovania vykonávania programov a/alebo opatrení EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“) nepriamy výskum, priamy výskum.

[26]             Externí zamestnanci financovaní z pôvodných rozpočtových riadkov podľa konečného vyčlenenia prostriedkov pre ľudské zdroje v roku 2011 vrátane externých zamestnancov v sídle a v delegáciách

[27]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[28]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[29]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[30]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[31]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[32]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[33]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[34]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[35]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.