Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zriadení nástroja „Spájame Európu“ /* KOM/2011/0665 v konečnom znení - 2011/0302 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. Kontext návrhu Dňa 29. júna
2011 Komisia prijala návrh budúceho viacročného finančného rámca na
obdobie rokov 2014 – 2020[1]: Rozpočet stratégie Európa
2020. Vo svojom návrhu sa Komisia rozhodla navrhnúť vytvorenie nového
integrovaného nástroja na investovanie do priorít infraštruktúry EÚ
v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií, t. j. nástroja
„Spájame Európu“ (ďalej len „CEF“). Inteligentné,
udržateľné a v plnej miere vzájomne prepojené dopravné, energetické
a digitálne siete sú nevyhnutnou podmienkou vytvorenia jednotného
európskeho trhu. Investície do kľúčových infraštruktúr so silnou
pridanou hodnotou EÚ môžu navyše zvýšiť konkurencieschopnosť Európy
v náročnom hospodárskom prostredí poznačenom pomalým rastom
a napnutými štátnymi rozpočtami. Takéto investície do infraštruktúry sú
nakoniec dôležité pre EÚ aj pri dosahovaní jej cieľov udržateľného
rastu vytýčených v stratégii Európa 2020 a cieľov EÚ
„20-20-20“ súvisiacich s politikou v oblasti energetiky a klímy[2]. Toto nariadenie vytyčuje
ustanovenia platné pre nástroj „Spájame Európu“.
Opiera sa o činnosti realizované pri príprave revízie politického rámca vo
všetkých troch sektoroch (doprava, energetika a telekomunikácie) pre
budúci viacročný finančný rámec (2014 – 2020). V súlade
s článkom 170 ZFEÚ sú v každom sektore v súlade s nástrojom
„Spájame Európu“ navrhnuté nové usmernenia. Zrevidované
usmernenia o doprave, energetike a telekomunikáciách na jednej strane
a CEF na druhej strane preto predstavujú jeden súvislý regulačný balík. V posledných desiatich rokoch mali výdavky na
infraštruktúru v Európe v priemere klesajúci trend. Hospodárska
a finančná kríza však priniesla obnovený záujem o potrebu
investovania do infraštruktúry. Počas hospodárskej krízy sa cielené
investície do obnovy alebo výstavby infraštruktúry stali významnou
súčasťou stimulačných alebo ozdravných plánov na úrovni EÚ
a členských štátov, a predstavujú spôsob podpory celkového
dopytu pri súčasnom zabezpečení dlhodobej návratnosti vynaložených
peňazí. Najdôležitejšie je, že kríza preukázala kľúčový význam
infraštruktúry pre hospodársku budúcnosť Európy. Ako sa uvádza v Montiho správe[3],
skutočne integrovaný jednotný trh by nebol možný bez hladkého spojenia
medzi všetkými jeho zložkami. Dopravné spojenia, elektrické siete
a širokopásmové siete sú dôležité pre fungovanie integrovaného
hospodárskeho priestoru a pre jeho sociálnu a územnú súdržnosť. Napriek
tomu, že v rámci EÚ pokračuje regulačná integrácia a trhy sú
čoraz viac integrované, nedávno hlavne v energetickom sektore
prijatím a nadobudnutím účinnosti tretieho liberalizačného
balíka, cezhraničné fyzické prepojenie zaostáva. Chýbajúce prepojenia sa
prejavujú hlavne v nových členských štátoch, vytvárajú deliace
čiary medzi centrom a perifériami Európskej únie a bránia
ďalšiemu rozvoju spolupráce v rámci Únie a rastu nových
hospodárskych sektorov, napríklad elektronickému obchodovaniu. Zistilo sa, že sú
potrebné značné investície. V návrhu nariadenia týkajúceho sa usmernení
pre realizáciu priorít európskej energetickej infraštruktúry (ďalej len „Usmernenia
pre transeurópsku energetickú infraštruktúru“) sa v odvetví energetiky určuje
dvanásť prioritných koridorov a oblastí infraštruktúry, štyri pre
každý sektor, prepravu elektrickej energie a plynu, ako aj zavedenie inteligentných
sietí, elektroenergetických diaľnic a cezhraničných sietí pre
oxid uhličitý. Európsky energetický systém by si do roku 2020 vyžadoval
investície približne vo výške 1 bilióna EUR, z čoho odhadom asi 200 miliárd
EUR predstavujú len investície do elektrických a plynárenských sietí
európskeho významu. Sto miliárd EUR z týchto celkových investícií by
mal poskytnúť trh bez podporných opatrení, pričom ďalších 100 mld.
EUR sa bude požadovať od verejného sektora na zabezpečenie potrebných
investícií. V odvetví dopravy
sa pomocou metódy celoeurópskeho plánovania identifikovala celoeurópska
„základná sieť“. Táto základná sieť s koridormi,
zabezpečujúca efektívnu nákladnú a osobnú prepravu s nízkymi
emisiami, vo veľkom rozsahu využíva jestvujúcu infraštruktúru. Doplnením
chýbajúcich prepojení, odstránením úzkych miest a využívaním
efektívnejších služieb v multimodálnych kombináciách bude
zabezpečovať toky hromadnej dopravy na jednotnom trhu. Náklady na
rozvoj infraštruktúry EÚ, tak aby vyhovovala dopravným potrebám, sa na roky
2010 – 2030 odhadujú na viac ako 1,5 bilióna EUR pre celú dopravnú sieť
členských štátov EÚ. Dokončenie transeurópskych dopravných sietí si vyžaduje
do roku 2020 približne 500 miliárd EUR, z čoho 250 miliárd je
potrebných na dobudovanie chýbajúcich prepojení a odstránenie úzkych miest
v základnej sieti. V prípade telekomunikačných
sietí je kľúčovým cieľom odstránenie (digitálnych) úzkych miest,
ktoré bránia dobudovaniu digitálneho jednotného trhu. Z toho vyplýva
potreba celkového skvalitnenia celej širokopásmovej siete a vybudovanie
platforiem s infraštruktúrou digitálnych služieb, ktoré umožňujú súvislé digitálne
zavádzanie európskych verejných služieb. V skutočnosti sú tieto
siete, tak fyzické ako aj siete poskytujúce služby, kľúčom k inteligentnému
rastu. V rámci Digitálnej agendy by mal mať každý Európan do roku
2013 prístup k základnej širokopásmovej sieti a do roku 2020
k rýchlej a ultrarýchlej širokopásmovej sieti. V septembri 2010
Komisia navrhla kroky potrebné na zabezpečenie investícií vo výške až 270 miliárd
EUR, aby do roku 2020 mali všetky európske domácnosti a podniky prístup
k ultrarýchlemu širokopásmovému pripojeniu. Za súčasných okolností
časť týchto investícií prevezme súkromný sektor. Výška investícií
potrebných na dosiahnutie týchto cieľov sa odhaduje až na 270 miliárd EUR.
V prípade nečinnosti Únie sa však očakávajú investície súkromného
sektora v období do roku 2020 maximálne vo výške 50 miliárd EUR. Výsledkom
je investičný deficit predstavujúci 220 miliárd EUR. Keďže
spoločenský prínos investícií do digitálnych infraštruktúr ďaleko
prevyšuje súkromnú motiváciu na investovanie, je potrebná cielená verejná
intervencia na stimuláciu trhu. Analýzou, ktorú vykonali útvary Komisie
v rámci prípravy tohto nariadenia, sa dokázalo, že hoci sa očakáva,
že trh a vnútroštátne rozpočty zohrajú významnú úlohu pri financovaní
požadovaných infraštruktúr prostredníctvom vhodných investícií
a mechanizmov cenotvorby, ak EÚ neprijme príslušné opatrenia, niektoré
investície do infraštruktúr sa nezrealizujú alebo sa presunú ďaleko za rok
2020. Preto je potrebné poskytnúť výrazný príspevok z rozpočtu
EÚ prostredníctvom budúceho viacročného finančného rámca, čím sa
v skutočnosti zabezpečí realizácia priorít infraštruktúr EÚ. Na zvýšenie vplyvu rozpočtových
prostriedkov EÚ Komisia navrhuje systematickejšie využívať inovačné
finančné nástroje, ktoré by predstavovali alternatívu tradičnému
grantovému financovaniu a preklenuli by medzery vo financovaní
strategických investícií. Významnou vlastnosťou inovačných
finančných nástrojov je to, že majú na rozpočet EÚ silnejší
multiplikačný účinok než tradičné nástroje, a to tým, že
umožňujú a priťahujú ďalšie štátne a súkromné
finančné prostriedky do projektov záujmu EÚ. Mobilizujú investície
a následne zvyšujú aj vplyv na rozpočet EÚ. Opierajúc sa o skúsenosti
s finančnými nástrojmi v súčasnom finančnom rámci
vytvorenom v spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB),
napríklad s nástrojom poskytovania záruk za úvery na projekty transeurópskych
dopravných sietí (ďalej len „LGTT“), Komisia navrhuje vykonávať
výraznú časť svojich činností v rámci nástroja „Spájame Európu“ prostredníctvom finančných
nástrojov. V prvom rade sa ako prostriedok na zabezpečenie
investičných zdrojov pre projekty infraštruktúry kľúčového
európskeho strategického záujmu bude využívať iniciatíva projektových dlhopisov
v rámci Európa 2020[4]. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU 2.1 Konzultácie
a odborné poradenstvo Toto nariadenie
vychádza z rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými subjektmi,
inštitúciami a orgánmi EÚ, členskými štátmi, regionálnymi
a miestnymi orgánmi, sociálnymi a hospodárskymi partnermi,
akademickými odborníkmi a medzinárodnými inštitúciami. Ako vstupné údaje sa
použili výsledky priebežných hodnotení uskutočnených v rámci
programov na roky 2007 – 2013, ako aj veľkého množstvo štúdií
a odborné poradenstvo. Príspevky
zainteresovaných subjektov v troch sektoroch vzniesli okrem iného aj tieto
otázky: V rámci konzultácii sa dosiahla všeobecná
zhoda názorov na skutočnosť, že urýchlenie rozvoja infraštruktúry
s európskou pridanou hodnotou si vyžaduje zvýšenú podporu EÚ. Zainteresované subjekty vyžadovali zvýšenie
účinku financovania EÚ na účely dosahovania cieľov politiky transeurópskych
sietí, napríklad prostredníctvom lepšej koordinácie medzi rozličnými
finančnými nástrojmi, konkrétne medzi Kohéznym fondom a Európskym
fondom regionálneho rozvoja (EFRR), programami transeurópskych sietí
a zásahmi EIB. Rozšírenie portfólia dostupných finančných
nástrojov považujú zainteresované subjekty za spôsob, ako lepšie
prispôsobiť podporu konkrétnym potrebám projektu, umožniť efektívnu
štrukturalizáciu projektov a pritiahnuť nových investorov. Plánovaná
iniciatíva projektových dlhopisov sa mimoriadne hodí pre väčšie investície
v rámci CEF 2.2 Posúdenie
vplyvu Navrhované
nariadenie bolo predmetom posudzovania vplyvu v súvislosti
s potenciálnymi možnosťami realizácie CEF ako politickej iniciatívy,
t. j. možnosti týkajúce sa vymedzenia operačných pravidiel CEF. Posúdenie
vplyvu vychádzalo zo zastrešujúceho cieľa CEF navrhnutého vo
viacročnom finančnom rámci Komisie „Rozpočet pre stratégiu
Európa 2020“ [5]
– urýchliť rozvoj infraštruktúry, ktorý EÚ potrebuje na dosiahnutie
cieľov stratégie Európa 2020, ako aj energetických cieľov
a cieľov v oblasti zmeny klímy „20-20-20“ – a ako vstupy použilo
konzultácie so zainteresovanými subjektmi a hodnotiace štúdie
súčasných programov EÚ poskytujúcich finančnú podporu pre rozvoj TEN. Posudzovanie
vplyvov potenciálnych politických možností sa sústredilo hlavne na čo
najefektívnejšie, najúčinnejšie a najsúvislejšie dosiahnutie dvoch
hlavných konkrétnych cieľov: 1) zvýšiť
pákový efekt finančných prostriedkov EÚ – vymedzením foriem, metód
a pravidiel financovania, ktoré môžu zabezpečiť maximálny pákový
efekt pre prilákanie verejných a súkromných investícií na projekty
s európskym rozmerom a rozmerom jednotného trhu, predovšetkým na
prioritné siete, ktoré sa musia zrealizovať do roku 2020, a na
projekty s maximálne zaručenou európskou pridanou hodnotou, prípadne
vrátane projektov, ktoré sa môžu realizovať v tretích krajinách; 2) uľahčiť
včasnú realizáciu spolufinancovaných projektov EÚ – vymedzením mechanizmov
monitorovania a hodnotenia, ktoré odmeňujú výkonnosť
a trestajú neefektívne využívanie fondov EÚ. Pri posudzovaní
politických možností sa museli zároveň brať do úvahy aj dva súvisiace
zastrešujúce politické ciele Únie: na jednej strane dosiahnutie politických
cieľov súvisiacich so špecifickými sektormi v oblastí infraštruktúr,
ako sa vymedzuje v článkoch 170 a 171 ZFEÚ, a na druhej strane
zjednodušenie pravidiel financovania EÚ využitím synergií v rámci sektorov
a medzi nimi, k dodržiavaniu ktorých sa Komisia jednoznačne zaviazala[6].
Keďže však tieto dva politické ciele nie sú v plnej miere zlučiteľné,
nájsť primeranú rovnováhu medzi súdržnosťou s cieľmi
sektorovej politiky a maximalizáciou synergií bolo kľúčovou
zásadou presadzovanou pri posudzovaní možností vymedzujúcich operačné
pravidlá CEF. Spočiatku sa
posudzovalo deväť hlavných politických možností, počnúc ústredným
dôvodom pre rozhodnutie Komisie o návrhu zriadenia nástroja „Spájame
Európu“, a to konkrétne zjednodušenie existujúceho rámca financovania EÚ
využitím sektorových synergií. Politické možnosti sa pripravili ako kombinácia
scenárov zodpovedajúcich trom základným možnostiam zjednodušenia
finančných pravidiel – minimálnej, maximálnej a variabilnej (alebo „à
la carte“) harmonizácii sektorových pravidiel – v dvoch oblastiach
politickej intervencie zodpovedajúcich dvom hlavným už určeným špecifickým
cieľom – investičný pákový efekt a realizácia programov. Rozsah možností sa
tým dostal medzi dva protipóly. Na jednom póle stojí minimálna harmonizácia investičného
pákového efektu a realizácie programov, ktorá zodpovedá situácii, keby boli
v jednotlivých sektoroch na základe CEF stanovené úplne rozdielne
špecifické pravidlá a nastavenia pre poskytovanie finančnej podpory
EÚ. Na druhom póle bola politická možnosť charakterizovaná maximálnou
harmonizáciou investičného pákového efektu a pravidiel realizácie programu,
ktorá zodpovedá situácii, v ktorej by tri sektory používali dôsledne
spoločné finančné pravidlá a nastavenia riadenia programu pre
využívanie finančných prostriedkov na základe CEF. Medzi týmito protipólmi
sa nachádzajú zvyšné možnosti, pri ktorých sa predpokladajú situácie, keď
sektory spoločne uplatňujú určité pravidlá a nastavenia,
pričom ďalšie zostávajú rozdielne a špecifické pre daný sektor,
t.j. ide o kombinácie maximálnej alebo variabilnej harmonizácie pravidiel
v jednej oblasti politickej intervencie a variabilnej alebo minimálnej
harmonizácie sektorových pravidiel v inej oblasti. Posúdenie vplyvov týchto politických
možností vzhľadom na dosiahnutie už vytýčených cieľov viedlo
k záveru, že najlepšie sa zabezpečí to, aby CEF prostredníctvom
svojich operačných pravidiel podporoval urýchlený rozvoj infraštruktúry
v záujme EÚ, pomocou dvoch posudzovaných možností: – politická
možnosť, kde by bola harmonizácia pravidiel variabilná, t.j.
s niekoľkými spoločnými pravidlami a s niekoľkými
pravidlami špecifickými pre daný sektor, pričom v obidvoch oblastiach,
teda v oblasti investičného pákového efektu a v oblasti realizácie
programov, by bola najlepšou možnosťou z pohľadu súdržnosti so
všetkými relevantnými politickými cieľmi EÚ; – Politická
možnosť, kde variabilná harmonizácia na úrovni pravidiel pre investičný
pákový efekt bola zvolená spolu s maximálnou harmonizáciou pravidiel na
úrovni realizácie programov, sa môže osvedčiť ako účinnejšia
z pohľadu nákladov. Druhá uvedená možnosť
by však mohla mať dlhšie trvajúci negatívny vplyv vzhľadom na
schopnosť reagovať na situácie špecifické pre príslušný sektor,
predovšetkým čo sa týka programovania finančných prostriedkov,
čo by mohlo z dlhodobého hľadiska zmazať počiatočné
úspory nákladov. Preto sa dospelo k názoru, že najlepším spôsobom
zabezpečenia cieľov CEF by bol určitý stupeň sektorovej flexibility
aj pri vymedzovaní pravidiel CEF v oblasti realizácie programov. Návrhy ustanovení týkajúcich sa využívania
finančných prostriedkov v rámci CEF uvedené v tomto nariadení
boli pripravené na základe úvah a záverov zdôraznených v uvedenom posúdení
vplyvu. 2.3 Pridaná
hodnota EÚ prostredníctvom CEF Proces konzultácií so zainteresovanými
stranami, ako aj analýza uskutočnená v rámci posúdenia vplyvu
zdôraznili skutočnosť, že pridaná hodnota prostredníctvom CEF ako
rámca spoločného financovania, by bola štvoraká: (1)
Spoločný rámec by viedol k zjednodušeniu
právneho rámca EÚ súvisiaceho s financovaním infraštruktúr TEN. Okrem toho
by zabezpečil súvislý prístup k financovaniu projektov EÚ vo všetkých
troch sektoroch. (2)
Zároveň by jednotné financovanie
infraštruktúry EÚ a jednotný finančný rámec zabezpečili súvislý
a transparentný prístup k financovaniu EÚ, čo by prinieslo istotu
a malo by tak obrovský potenciál prilákať viac finančných
prostriedkov zo súkromného sektora. Finančné nástroje by boli dostupné
centralizovaným a koordinovaným spôsobom, pričom by boli lákavé
a zvyšovali by efektívnosť vzťahov so súkromnými investormi
a partnerskými finančnými inštitúciami. (3)
Okrem toho by postupne narastajúca vzájomná závislosť
medzi projektmi, sieťami a sektormi hospodárskej infraštruktúry
umožnila realizáciu úspor z rozsahu. Integrovaný rámec financovania
infraštruktúry EÚ by mohol umožňovať využívanie synergií vo všetkých
sektoroch na úrovni prípravy projektov a na realizačnej úrovni,
čo by umožnilo dosiahnuť úsporu nákladov a/alebo účinnejšie
využívanie a vyššiu návratnosť. (4)
V neposlednom rade spoločný rámec vychádza zo
získaných skúseností a zdieľania osvedčených postupov v
sektoroch, čo umožňuje zvýšenie efektívnosti a účinnosti financovania
EÚ vo všetkých sektoroch. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Na transeurópske
siete sa vzťahuje článok 170 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že: „Únia
prispieva k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí
v oblastiach dopravných, telekomunikačných a energetických
infraštruktúr.“ Právo EÚ pôsobiť v oblasti financovania infraštruktúr
je stanovené v článku 171, v ktorom sa uvádza, že Únia „môže
podporovať projekty spoločného záujmu podporované členskými
štátmi, (...) predovšetkým prostredníctvom realizačných štúdií, záruk na
pôžičky a subvencií úrokovej sadzby“. V článku 172 ZFEÚ sa
uvádza, že „Európsky parlament a Rada prijmú usmernenia a ostatné
opatrenia uvedené v článku 171 ods. 1 v súlade
s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym
a sociálnym výborom a Výborom regiónov.“ V oznámení
o preskúmaní rozpočtu Komisia zdôraznila význam využívania
rozpočtu EÚ s cieľom „odstrániť nedostatky, ktoré zanecháva
dynamika národných politík, konkrétnejšie riešiť cezhraničné problémy
v oblastiach ako infraštruktúra, mobilita, územná súdržnosť... – nedostatky,
ktoré by inak poškodili záujmy EÚ ako celku.“ [7] Členské
štáty majú tendenciu pri plánovaní a financovaní infraštruktúry udeľovať
prioritu projektom prvoradého vnútroštátneho záujmu, pričom táto priorita
nemusí byť vždy rovnaká ako v prípade cezhraničných projektov, ktoré
prinášajú obyvateľom vyššiu pridanú hodnotu na celkovej úrovni EÚ. [8]
Spoločné výdavky EÚ a členských štátov by mali byť
efektívne, mali by zabezpečovať primeranú mieru investícií
a podporovať synergie. Legislatívny
nástroj a typ opatrenia (t. j. financovanie) sa vymedzujú v ZFEÚ,
ktorá predstavuje právny základ pre CEF a stanovuje, že úlohy, prioritné
ciele a organizácia transeurópskych sietí môžu byť vymedzené v právnych
predpisoch. 4. VPLYV NA ROZPOČET Návrh Komisie
týkajúci sa budúceho viacročného finančného rámca predstavuje návrh
vo výške 50 miliárd EUR[9] na obdobie rokov 2014 – 2020,
z čoho 10 miliárd EUR je vyhradených v Kohéznom fonde na
dopravnú infraštruktúru. CEF || 40 miliárd EUR · Energetika || 9,1 miliárd EUR · Doprava || 21,7 miliárd EUR · Telekomunikácie/digitalizácia || 9,2 miliárd EUR Sumy vyčlenené v Kohéznom fonde na dopravné infraštruktúry || 10 miliárd EUR Spolu || 50 miliárd EUR Skúsenosti so súčasným finančným
rámcom dokazujú, že mnohé členské štáty, ktoré majú nárok na pomoc z Kohézneho
fondu, majú problémy pri navrhovaní a realizácii zložitých
cezhraničných projektov dopravnej infraštruktúry. Preto pre budúci
viacročný finančný rámec Komisia navrhuje, aby Kohézny fond
pokračoval v podpore členských štátov, v ktorých je hrubý
národný dôchodok (HND) na obyvateľa nižší ako 90 % priemeru EÚ-27, pri
investovaní do transeurópskych dopravných sietí a životného prostredia,
časť pridelených finančných prostriedkov z Kohézneho fondu (10 miliárd
EUR) sa však použije na financovanie dopravných projektov v základnej dopravnej
sieti v členských štátoch s nárokom na pomoc z Kohézneho
fondu v rámci nástroja „Spájame Európu“. 5. ZHRNUTIE OBSAHU NARIADENIA 5.1 Jednotný
rámec pre investovanie do priorít infraštruktúry EÚ Skúsenosti s financovaním infraštruktúry
prostredníctvom rámcov TEN, EERP (európsky plán oživenia energetiky), Kohézneho
fondu a štrukturálnych fondov dokazujú, že EÚ môže priniesť infraštruktúram
pridanú hodnotu. Medzi zainteresovanými subjektmi panuje jednotný názor, že v
prípade scenára bez zmeny by Európa nemusela byť schopná včas
zmobilizovať investície potrebné na modernizáciu sietí svojich infraštruktúr
a doplniť chýbajúce prepojenia. Štátne rozpočty členských štátov sa
v dôsledku finančnej krízy snažia o potrebnú fiškálnu
konsolidáciu. Kapitálové výdavky sú často predmetom značných škrtov,
pričom výdavky na projekty investovania do infraštruktúry sa rušia alebo
pozastavujú. Pritom vyhliadky na získanie väčšieho objemu investícii zo
súkromných zdrojov sú neisté. Okrem finančných prekážok realizáciu
potrebných projektov infraštruktúry zdržiavajú alebo jej bránia aj
regulačné prekážky. V takejto situácii sa súčasný rámec EÚ pre
financovanie infraštruktúry javí ako neprimeraný na poskytovanie efektívnej reakcie.
Financovanie je rozdrobené medzi príliš veľkým počtom programov,
čo bráni plnému využitiu synergií medzi programami a sektormi. Usilujúc sa o zmenu svojej stratégie
financovania infraštruktúry Komisia stanovila tieto ciele: ·
zabezpečiť nákladovo efektívnu
a včasnú realizáciu prioritnej infraštruktúry sietí v sektoroch
energetiky, dopravy a IKT, určenú v balíku energetickej
infraštruktúry, v bielej knihe pre konkurencieschopnú a trvalo
udržateľnú dopravu[10] a v Digitálnej
agende pre Európu, ·
maximalizovať synergie medzi energetickými,
dopravnými programami a programami IKT, aby financovanie zodpovedalo súvislej
stratégii politiky a aby sa projekty vyberali podľa jasných
zosúladených kritérií, ·
zvýšiť schopnosť fondov EÚ vplývať
na iné verejné alebo súkromné fondy tak, aby úhrnný objem zmobilizovaných
prostriedkov postačoval na uspokojenie plánovaných investičných
potrieb do roku 2020, ·
zabezpečiť optimálny výber, sledovanie
a monitorovanie projektov tak, aby bolo financovanie EÚ cielené, aby malo
čo najsilnejší dosah a aby sa finančné prostriedky investovali
čo najefektívnejším spôsobom. Dôvodom spoločného legislatívneho základu
pri poskytovaní finančnej podpory v troch rozličných sektoroch
s rozličným politickým rámcom je príležitosť využiť
synergiu v týchto sektoroch založenú na spoločných problémoch
vzhľadom na financovanie realizácie inak významne sa odlišujúcich
politických cieľov. Pridaná hodnota spoločného rámca bude
trojnásobná. Výsledkom spoločného rámca by bolo
zjednodušenie právneho rámca EÚ súvisiaceho s financovaním infraštruktúr
TEN. Okrem toho by sa zabezpečil zhodný prístup k financovaniu
projektov EÚ vo všetkých troch sektoroch. Ako už bolo zdôraznené, finančný
rámec infraštruktúry EÚ je v súčasnosti pomerne zložitý, hlavne
vďaka množstvu a rozmanitosti existujúcich právnych textov EÚ.
Zjednodušenie pravidiel je jedným z kľúčových hesiel nového
prístupu navrhovaného Komisiou vo vzťahu k rozpočtovým výdavkom
EÚ. Zároveň by jednotný finančný rámec
a fond EÚ zabezpečil súdržný a transparentný prístup
k finančným prostriedkom EÚ, čo by prinieslo istotu
a zároveň obrovský potenciál na prilákanie väčšieho objemu
financií zo súkromného sektora. Finančné nástroje by sa sprístupňovali
centralizovaným a koordinovaným spôsobom, čím by sa zlepšila
a zvýšila efektivita vzťahov so súkromnými investormi
a partnerskými finančnými inštitúciami. Postupne vzrastajúca vzájomná závislosť
medzi projektmi hospodárskej infraštruktúry, sieťami a sektormi by
navyše umožnila realizovať úspory z rozsahu. Integrovaný rámec
financovania infraštruktúry EÚ by umožnil využívanie synergií vo všetkých
sektoroch na úrovni prípravy a realizácie projektov, čím by sa
dosiahla úspora nákladov a/alebo ich účinnejšie využívanie a vyššia
návratnosť. V neposlednom rade by spoločný rámec
umožňoval získavanie skúseností a šírenie osvedčených postupov vo
všetkých sektoroch a podporoval zvýšenie účinnosti
a efektívnosti financovania EÚ vo všetkých sektoroch. 5.2 Zjednodušujúce
opatrenia a súvis s existujúcimi pravidlami Zjednodušenie pravidiel je jedným
z kľúčových bodov nového prístupu navrhovaného Komisiou
v súvislosti s rozpočtovými výdavkami EÚ. Výsledkom
spoločného rámca CEF je zjednodušenie právneho rámca EÚ týkajúceho sa
financovania infraštruktúr TEN. Na financovanie projektov EÚ v dopravných,
energetických a digitálnych sieťach sa má vzťahovať jediný
právny text. Hoci sú sektory po
technologickej/finančnej/regulačnej stránke rozdielne, existuje
dostatočný počet spoločných vlastností, aby sa dalo
navrhnúť skutočné zlepšenie vzhľadom na rozličné existujúce
nástroje. Návrh zároveň prináša špecifické pravidlá, ktoré sa musia
dodržiavať v záujme celkového cieľa CEF, t. j. urýchliť
a lepšie nasmerovať tok verejných finančných prostriedkov EÚ na
dôležité projekty infraštruktúry záujmu EÚ. Tento text
prináša zjednodušenie, predovšetkým riešením týchto problémov: ·
zosúladenie ukazovateľov v súvislosti s cieľmi
stratégie Európa 2020, ·
flexibilita pridelených rozpočtových
prostriedkov, ·
centralizované riadenie troch sektorov,
pravdepodobne prostredníctvom zriadenia výkonnej agentúry, ·
spoločné nástroje financovania, ·
spoločné kritériá na vyhodnotenie ponúk, ·
spoločné podmienky pre finančnú pomoc, ·
prehľadnosť prostredníctvom
spoločných ročných pracovných programov – dôležité pre sektory –
a spoločného výboru – dôležité pre členské štáty. Okrem toho bola zaručená plná zhoda so
súčasným a budúcim nariadením o rozpočtových pravidlách.
Predpokladané výnimky sú buď riadne zohľadnené v súvisiacich
právnych textoch alebo existujú precedensy. 5.3 Silnejší
dôraz na finančné nástroje CEF doplní priamu
podporu EÚ o finančné nástroje s cieľom optimalizovať
účinok financovania. Vďaka výrazným multiplikačným účinkom
finančných nástrojov (ktoré by mohli byť v pomere 1:15 až 1:20) sa
uľahčí prístup ku kapitálu na splnenie značných investičných
potrieb. Spolu s úspešnou absorpciou priamej podpory EÚ [na základe
skúseností v rámci európskeho plánu oživenia energetiky (EERP)
a v rámci programu TEN-T] zvýšené využívanie finančných
nástrojov výrazne prispeje k zmierneniu rizík pre navrhovateľov
projektov, a tým sa zabezpečí realizácia projektov spoločného
záujmu. Ďalšou
úlohou je vybudovať prostredie priaznivé pre súkromné investície
a vyvinúť nástroje, ktoré budú atraktívnymi prostriedkami pre
investorov do špecializovanej infraštruktúry. Aby boli tieto prostriedky čo
najúčinnejšie, musia sa zameriavať na znižovanie rizika
diverzifikáciou portfólia potenciálnych projektov. Maximálna diverzifikácia sa
môže dosiahnuť sústredením sa na niekoľko sektorov vo veľkom
počte krajín. Najúspešnejšie sa to dá dosiahnuť na európskej úrovni
a na základe dobre vymedzených koridorov a cielených oblastí
investovania. Preto by mala byť väčšina finančných nástrojov
spoločná pre všetky sektory. Nie je však vylúčené, že sa môžu
vyvinúť niektoré finančné nástroje na pokrytie špecifických potrieb
individuálneho sektora. Na základe analýzy vykonanej v prípravnej fáze tohto nariadenia
útvary Komisie odhadujú, že zatiaľ čo finančná podpora pre
širokopásmové siete by v prvom rade využívala finančné nástroje,
v prípade dopravy a energetiky by nemal objem rozpočtových
prostriedkov EÚ požadovaných na finančné nástroje prekročiť sumu
2 miliárd EUR, resp. 1 miliardy EUR. Tieto odhady sa nemajú považovať za
záväzné limity, keďže objem finančných prostriedkov EÚ
vyčlenených na finančné nástroje sa upravuje každý rok na základe
posúdenia projektov uskutočneného finančnými sprostredkovateľmi
(napr. EIB v prípade projektových dlhopisov). 5.4 Nástroj
„Spájame Európu“ v súvislosti s budúcim viacročným
finančným rámcom Nástroj „Spájame Európu“ bude základným prvkom
programu rastu EÚ sústredeného na zvyšovanie potenciálu dlhodobého rastu
v EÚ. Tento nástroj bude koordinovaný s inými opatreniami pochádzajúcimi
z rozpočtu EÚ, napríklad s programom „Horizont 2020“,
s Kohéznym fondom a štrukturálnymi fondmi. Čo sa týka koordinácie s programom „Horizont
2020“, je potrebné zabezpečiť komplementárnosť
a zároveň zabrániť možným presahom. Ďalej je dôležité, aby
koordinácia medzi nástrojom „Spájame Európu“ a programom „Horizont 2020“
zabezpečila plynulosť výskumného a inovačného reťazca
vedúceho k zavedeniu do infraštruktúry. Je to mimoriadne dôležité
v období, keď bude potrebné, aby významné technologické výdobytky
v oblasti dopravy, energetiky a IKT pomohli EÚ pri dosahovaní jej
ambicióznych cieľov súvisiacich so stratégiou Európa 2020. Pokiaľ ide o vzťah s Kohéznym
fondom a štrukturálnymi fondmi, spoločný strategický rámec kohéznej
politiky, ako aj zmluvy o partnerstve s členskými štátmi sa budú
dôsledne koordinovať s politickými rámcami v sektoroch dopravy,
energetiky a telekomunikácií. Príslušné usmernenia budú úzko spojené
s Kohéznym fondom a štrukturálnymi fondmi s cieľom vybudovať miestne
a regionálne infraštruktúry a ich prepojenia s prioritnými
infraštruktúrami EÚ, čím sa zabezpečí spojenie všetkých obyvateľov
v celej EÚ. Okrem toho bude nástroj „Spájame Európu“
centrálne riadeným nástrojom, ktorý bude využívať sumy na dopravu
vyčlenené z kohézneho fondu (10 miliárd EUR v cenách z roku
2011). Pri rozdeľovaní 10 miliárd EUR sa budú podľa možnosti
uprednostňovať najmä projekty rešpektujúce viazané finančné
prostriedky pre jednotlivé štáty na základe Kohézneho fondu. Týchto 10 miliárd
EUR sa okrem toho rezervuje pre členské štáty oprávnené čerpať
finančné prostriedky z Kohézneho fondu a podiely
spolufinancovania z rozpočtu Únie sa stanovia na rovnakej úrovni ako
pre Kohézny fond. 2011/0302 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zriadení nástroja „Spájame Európu“ EURÓPSKY PARLAMENT A RADA
EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 172, so zreteľom na návrh Európskej komisie[11], po postúpení návrhu národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[12], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[13], konajúc v súlade s riadnym
legislatívnym postupom, keďže: (1)
Vytvorením nástroja „Spájame
Európu“ by sa mal maximalizovať potenciál pre rast prostredníctvom
realizácie synergií medzi politikami v oblasti dopravy, energetiky
a telekomunikácií a ich realizácie, čím sa zvýši
účinnosť zásahov Únie. (2)
Riadne fungujúci jednotný trh
závisí od modernej, vysoko výkonnej infraštruktúry spájajúcej Európu najmä
v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. Tieto prepojenia
podporujúce rast by zabezpečili lepší prístup k vnútornému trhu
a následne prispeli k väčšej konkurencieschopnosti trhového
hospodárstva v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020[14]. (3)
Cieľom vytvorenia nástroja
„Spájame Európu“ je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych
sietí a posilnenie účinku financovania z verejného
aj súkromného sektora. (4)
Vybudovanie účinných sietí
dopravnej a energetickej infraštruktúry je jedným z 12
kľúčových opatrení stanovených Komisiou v oznámení o Akte
o jednotnom trhu[15]. (5)
Komisia sa zaviazala uplatňovať
hľadisko zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a nasmerovať
prinajmenšom 20 % rozpočtu EÚ na ciele súvisiace s klímou. Je
dôležité zabezpečiť, aby sa zmiernenie zmeny klímy
a prispôsobenie sa jej, ako aj prevencia a riadenie rizík,
zohľadňovali vo fázach prípravy, navrhovania a realizácie
projektov spoločného záujmu. Investície do infraštruktúry, na ktoré sa
vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k podpore prechodu
na hospodárstvo a spoločnosť s nízkymi emisiami oxidu
uhličitého a odolné voči zmene klímy a katastrofám. (6)
Európsky parlament vo svojom
uznesení z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný
finančný rámec (ďalej len „VFR“) pre konkurencieschopnú,
udržateľnú a inkluzívnu Európu zdôraznil význam zabezpečenia
rýchlej realizácie Digitálnej agendy Únie a pokračovania v úsilí
zameranom na to, aby sa do roku 2020 dosiahol cieľ sprístupnenia
vysokorýchlostného internetu pre všetkých obyvateľov Únie, a to aj
v menej vyspelých regiónoch.[16] Parlament ďalej zdôraznil, že investovanie do
účinnej dopravnej infraštruktúry zohráva pre Európu kľúčovú
úlohu pri ochrane jej konkurencieschopnosti a príprave cesty na obdobie po
kríze a dlhodobý hospodársky rast, a že transeurópska dopravná
sieť (ďalej len „TEN-T“) je dôležitá na zaručenie správneho
fungovania vnútorného trhu a zabezpečenie významnej pridanej hodnoty
Únie. Parlament vyjadril pevné presvedčenie, že by sa TEN-T vzhľadom
na tieto skutočnosti mala stať kľúčovou prioritou pre
budúci VFR a že v budúcom VFR je potrebný nárast finančných
prostriedkov pre TEN-T. Okrem toho Parlament zdôraznil potrebu
maximalizovať vplyv financovania Únie a možnosti poskytované Kohéznym
fondom, štrukturálnymi fondmi a finančnými nástrojmi na financovanie
kľúčových projektov energetickej infraštruktúry s vnútroštátnou
a cezhraničnou európskou prioritou a podčiarkol aj potrebu
značných príspevkov z rozpočtu Únie pre finančné nástroje
v tejto oblasti. (7)
Dňa 28. marca 2011 Komisia
prijala bielu knihu Plán jednotného dopravného priestoru – Vytvorenie
konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje[17].
Cieľom bielej knihy je zníženie emisií skleníkových plynov
v dopravnom sektore do roku 2020 aspoň o 60 % vzhľadom na
rok 1990. V súvislosti s infraštruktúrou sa biela kniha zameriava na
vybudovanie plne funkčnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T
v celej Únii do roku 2030. Cieľom bielej knihy je aj optimalizácia
výkonnosti multimodálnych logistických reťazcov, vrátane zabezpečenia
väčšieho využívania energeticky účinnejších spôsobov dopravy. Preto
stanovuje tieto ciele súvisiace s politikou TEN-T: 30 % cestnej nákladnej
prepravy nad 300 km by sa malo do roku 2030 presunúť na iné druhy dopravy
a do roku 2050 viac ako 50 %; dĺžka existujúcej vysokorýchlostnej
železničnej siete by sa mala do roku 2030 strojnásobiť a do roku
2050 by mali väčšinu osobnej dopravy na stredné vzdialenosti
zabezpečovať železnice; do roku 2050 by mali byť všetky letiská
základnej siete napojené na železničnú sieť; všetky námorné prístavy by
mali byť napojené na systém železničnej nákladnej dopravy
a podľa možnosti na systém vnútrozemských vodných ciest. (8)
Európsky parlament vo svojom
uznesení zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy[18]
zdôrazňuje, že účinná dopravná politika si vyžaduje finančný
rámec, ktorý vyhovuje novým úlohám, a že z toho dôvodu by sa mali
zvýšiť súčasné finančné prostriedky na dopravu a mobilitu;
ďalej považuje za potrebné vytvoriť nástroj na koordináciu využívania
rozličných zdrojov financovania dopravy, finančných prostriedkov
dostupných v rámci kohéznej politiky, verejno-súkromných partnerstiev (ďalej
len „VSP“) alebo iných finančných nástrojov, napr. záruk. (9)
Rada pre dopravu,
telekomunikácie a energetiku (TTE) vo svojich záveroch k preskúmaniu
politiky TEN-T[19] z 11.
júna 2009 opätovne potvrdila potrebu pokračovať v investovaní do
dopravnej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť správny rozvoj
TEN-T vo všetkých druhoch dopravy, čo je základom pre vnútorný trh
a konkurencieschopnosť, hospodársku, sociálnu a územnú
súdržnosť Únie a jej prepojenie so susednými krajinami, zameriavajúc
sa na európsku pridanú hodnotu. Rada zdôraznila potrebu toho, aby
Spoločenstvo sprístupnilo finančné prostriedky potrebné na stimuláciu
investícií do projektov TEN-T a predovšetkým potrebu zosúladenia
primeranej finančnej podpory z rozpočtu TEN-T s prioritnými
projektmi, ktorých súčasťou sú dôležité cezhraničné úseky,
a realizácia ktorých prekračuje rok 2013 v rámci
inštitucionálnych obmedzení finančného programového rámca. Podľa
názoru Rady sa musia v týchto súvislostiach podľa možnosti ďalej
rozvíjať a podporovať verejno-súkromné partnerstvá. (10)
Na základe cieľov
stanovených v bielej knihe sa v usmerneniach TEN-T uvedených
v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/2012[20]
z ... identifikuje infraštruktúra transeurópskej dopravnej siete, špecifikujú
požiadavky, ktoré má spĺňať, a zabezpečujú opatrenia
na ich realizáciu. V usmerneniach sa predovšetkým predpokladá
ukončenie základnej siete do roku 2030. (11)
Na základe analýzy plánov
dopravnej infraštruktúry členských štátov Komisia odhaduje, že
investičné potreby do dopravy na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavujú 500
miliárd EUR v celej sieti TEN-T, z toho približne 250 miliárd EUR sa
bude musieť investovať do základnej siete TEN-T. Vzhľadom na
zdroje dostupné na úrovni Únie je potrebné sústrediť sa na projekty
s najvyššou európskou pridanou hodnotou, aby sa dosiahol požadovaný
výsledok. Preto by sa mala podpora zameriavať na základnú sieť
(predovšetkým na koridory základnej siete) a na projekty spoločného
záujmu v oblasti systémov riadenia dopravy (predovšetkým systémov manažmentu
letovej prevádzky vyplývajúcich z programu SESAR, ktoré si vyžadujú
rozpočtové prostriedky Únie vo výške približne 3 miliárd EUR). (12)
V rámci preskúmania
politiky TEN-T, ktoré sa začalo vo februári 2009, bola na podporu Komisie
vytvorená špecializovaná skupina odborníkov, ktorá sa zaoberala problematikou
stratégie financovania a finančného výhľadu pre TEN-T. Skupina
odborníkov č. 5 vychádzala zo skúseností externých odborníkov
z rozličných oblastí: manažérov infraštruktúry, subjektov plánovania
infraštruktúry, národných, regionálnych a miestnych predstaviteľov,
odborníkov na životné prostredie, akademických zástupcov a zástupcov súkromného
sektora. Záverečná správa skupiny odborníkov č. 5[21]
prijatá v júli 2010 obsahuje 40 odporúčaní, z ktorých niektoré
boli zohľadnené aj v tomto návrhu. (13)
Skúsenosti so súčasným
finančným rámcom dokazujú, že mnohé členské štáty, ktoré majú nárok
na prostriedky z Kohézneho fondu, čelia značným prekážkam pri
včasnej realizácii zložitých projektov cezhraničnej dopravnej
infraštruktúry s vysokou pridanou hodnotou Únie. Preto by sa mala na
účely zlepšenia realizácie predovšetkým cezhraničných dopravných projektov
s vysokou pridanou hodnotou Únie časť finančných
prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu (10 miliárd EUR[22]) presunúť na financovanie dopravných
projektov základnej dopravnej siete v členských štátoch oprávnených
získať prostriedky z Kohézneho fondu, a to v rámci nástroja „Spájame
Európu“. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené
čerpať finančné prostriedky z Kohézneho fondu pri príprave
primeraných plánov projektov s cieľom zaradiť národné viazané
rozpočtové príspevky z Kohézneho fondu medzi najväčšie priority. (14)
V oznámení „Priority energetickej
infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej
energetickej siete“ [KOM(2010) 677]
prijatom v novembri 2010[23] Komisia
identifikovala prioritné koridory, ktoré sú potrebné na to, aby EÚ dosiahla
svoje ambiciózne energetické a klimatické ciele do roku 2020 a dobudovala
vnútorný energetický trh, zaistila bezpečnosť zásobovania energiou,
umožnila integráciu obnoviteľných zdrojov energie a pripravila siete
na ďalšiu dekarbonizáciu energetického systému po roku 2020. (15)
Veľké investície sú
potrebné na modernizáciu a rozšírenie európskej energetickej
infraštruktúry a na vzájomné prepojenie sietí cez hranice, aby sa tak
dosiahli ciele energetickej a klimatickej politiky Únie súvisiace
s konkurencieschopnosťou, udržateľnosťou
a bezpečnosťou zásobovania nákladovo efektívnym spôsobom. Potreba
investícií do energetickej infraštruktúry do roku 2020 sa odhaduje na 1 bilión
EUR, z toho približne 200 miliárd EUR na infraštruktúru prenosu
a skladovania elektriny a plynu európskeho významu. V prípade
projektov európskeho významu existuje riziko, že približne 100 miliárd EUR
nebude poskytnutých z dôvodu prekážok súvisiacich s udeľovaním
povolení, reguláciou a financovaním. (16)
Naliehavosť potreby
vybudovať energetickú infraštruktúru budúcnosti a výrazný nárast
objemu investícií v porovnaní s trendmi z minulosti si vyžadujú
urýchlenú zmenu v spôsobe podpory energetickej infraštruktúry na úrovni
EÚ. Vo svojich záveroch[24] z 28.
februára 2011 Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (TTE)
označila energetické koridory za prioritu pre Európu. (17)
Dňa 4. februára 2011
Európska rada[25] vyzvala
Komisiu, aby zjednodušila a zdokonalila postupy udeľovania povolení
a aby podporila regulačný rámec atraktívny pre investície. Európska
rada zdôraznila, že veľký objem investícií by mal poskytovať trh,
pričom náklady by spätne získaval prostredníctvom taríf. Európska rada
uznala, že verejné finančné prostriedky sú potrebné pre projekty
požadované z hľadiska bezpečnosti zásobovania alebo solidarity,
ktoré nie sú schopné prilákať trhové financovanie. (18)
V nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/2012 z ... [Usmernenia pre transeurópsku
energetickú infraštruktúru][26] sa vymedzujú
priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré by sa mali zrealizovať
do roku 2020 na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti
energetiky a klímy, ďalej sa v ňom stanovujú pravidlá
identifikácie projektov spoločného záujmu potrebné na realizáciu týchto
priorít, zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení,
zaangažovania verejnosti a regulácie na urýchlenie a/alebo
uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií všeobecnej
oprávnenosti týchto projektov na finančnú pomoc Únie. (19)
Telekomunikácie sa postupne
stále viac stávajú infraštruktúrou využívajúcou internet, so vzájomne úzko
prepojenými širokopásmovými sieťami a digitálnymi službami. Internet
sa stáva dominantnou platformou pre komunikáciu, poskytovanie služieb
a podnikanie. Preto je transeurópska dostupnosť prístupu k rýchlemu
internetu a digitálnym službám dôležitá pre hospodársky rast
a jednotný trh. (20)
Moderné internetové siete
využívajúce optické vlákna predstavujú mimoriadne dôležitú infraštruktúru pre
budúcnosť vzhľadom na konektivitu európskych spoločností,
predovšetkým malých a stredných podnikov, ktoré chcú využívať internetové
služby s cieľom zvýšiť efektívnosť nákladov. (21)
V stratégii Európa 2020[27] sa vyžaduje realizácia Digitálnej agendy pre
Európu[28], ktorou sa ustanovuje stabilný právny rámec na
stimuláciu investícií do otvorenej a konkurencieschopnej infraštruktúry
vysokorýchlostného internetu a do súvisiacich služieb. Európska rada na
svojom zasadnutí v júni 2010 schválila Digitálnu agendu pre Európu
a vyzvala všetky inštitúcie, aby sa zapojili do jej realizácie v plnej
miere.[29] (22)
Dňa 31. mája 2010 Rada
dospela k záveru, že Európa by mala poskytnúť prostriedky potrebné na
rozvoj digitálneho jednotného trhu založeného na rýchlom a ultra rýchlom
internete a interoperabilných aplikáciách, a uznala, že účinné
a konkurencieschopné investície do širokopásmových sietí ďalšej
generácie sú dôležité pre inováciu, výber služieb pre spotrebiteľov
a konkurencieschopnosť Únie a mohli by zabezpečovať
vyššiu kvalitu života prostredníctvom lepšej zdravotnej starostlivosti,
bezpečnejšej dopravy, nových mediálnych možností a ľahšieho
prístupu k tovaru a službám predovšetkým na cezhraničnej úrovni.[30] (23)
Stimuly pre investovanie súkromných
prostriedkov do veľmi rýchlych širokopásmových sietí sa zdajú byť nižšie
než celkový prínos pre spoločnosť. Potreba investícií na dosiahnutie
cieľa Digitálnej agendy spočívajúceho v zabezpečení
prístupu k rýchlemu internetu pre všetkých obyvateľov Európy
a pre všetky európske podniky sa odhaduje až na 270 miliárd EUR. Predpokladá
sa však, že v prípade nečinnosti Únie investície súkromného sektora na
obdobie do roku 2020 nebudú vyššie ako 50 miliárd EUR. Výsledný investičný
deficit predstavuje významnú prekážku v zabezpečovaní infraštruktúry,
pričom sa zároveň pracuje s predpokladom digitálneho jednotného trhu,
aby všetci obyvatelia boli napojení prostredníctvom infraštruktúry budúcnosti. (24)
Je potrebné vybudovať
silné a súdržné siete v celej EÚ na účely digitálnej realizácie
akcií prospešných pre verejnosť, do ktorých budú zapojené aj verejné
subjekty a subjekty občianskej spoločnosti na vnútroštátnej
a regionálnej úrovni, a preto je dôležité zabezpečiť, aby
EÚ štruktúrovaným spôsobom financovala náklady na návrh systémov a softvéru,
ako aj údržbu pružných serverov pre takéto siete, pričom rozpočty
národných operátorov by pokrývali iba vnútroštátne náklady. (25)
Potrebné sú viaceré metódy realizácie,
ktoré si vyžadujú rozličnú mieru financovania na zvýšenie účinnosti
a vplyvu finančnej pomoci Únie, na podporu súkromných investícií
a na plnenie špecifických požiadaviek jednotlivých projektov. (26)
V oblasti telekomunikácií si
určité platformy základných služieb, ktoré zabezpečujú transeurópsku
interoperabilitu, budú vyžadovať vyšší podiel financovania Únie,
predovšetkým v počiatočnej fáze, pri súčasnom dodržiavaní
zásady spolufinancovania. (27)
Zabezpečovanie
cezhraničnej interoperability pri zavádzaní rozsiahlych projektov
infraštruktúry, predovšetkým na úrovni základných služieb, si môže
vyžadovať paralelné obstarávanie a inštaláciu zariadení Komisiou,
členskými štátmi a/alebo ich príjemcami. V takých prípadoch môže byť
potrebné alokovať finančnú pomoc Únie na financovanie obstarávania
vykonávaného poskytovateľmi infraštruktúry v členských štátoch,
buď v ich vlastnom mene alebo v spolupráci s Komisiou. Zabezpečené
je aj využívanie viacnásobných zdrojov, ktoré môžu byť potrebné okrem
iného na zabezpečenie viacjazyčných mechanizmov, na zaistenie
bezpečnosti zásobovania a/alebo realizáciu rezervných sietí požadovaných
na účely odstránenia prestojov v infraštruktúre siete, ktoré môže spôsobiť
jediné miesto poruchy. (28)
Generické služby v oblasti
verejného záujmu (ako základné služby) často trpia výraznou mierou
zlyhania trhu. V skutočnosti oblasti, ktoré sa majú financovať,
súvisia s poskytovaním verejných služieb (rozsiahle zavádzanie
a interoperabilita systémov elektronického zdravotníctva, totožnosti a
obstarávania), hoci na začiatku nemajú podľa svojho vymedzenia
komerčný charakter. Okrem toho, keby sa financovali len základné služby,
museli by sa vytvoriť správne stimuly na úrovni členských štátov
a na regionálnej úrovni, aby sa služby verejného záujmu skutočne
zaviedli: je to spôsobené predovšetkým nedostatkom motivácie na vnútroštátnej úrovni
prepojiť vnútroštátne systémy so základnými systémami (a teda
vytvoriť podmienky pre interoperabilitu a cezhraničné služby),
ako aj skutočnosťou, že súkromní investori by sami nezabezpečili
zavádzanie služieb v interoperabilných rámcoch. (29)
Digitálne usmernenia stanovené
v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/2012 z …[31]
[usmernenia INFSO] určujú postup a kritériá financovania a tiež
aj rozličné kategórie investícií. (30)
Horizont 2020 – budúci rámcový
program pre výskum a inováciu sa okrem iného zameriava na riešenie
spoločenských úloh (napr. inteligentná, ekologická a integrovaná
doprava, bezpečná, čistá a účinná energetika a zdravotníctvo,
vláda a udržateľný rozvoj podporené informačnými
a telekomunikačnými technológiami) s cieľom priamo
reagovať na výzvy určené v stratégii Európa 2020 podpornými činnosťami
pokrývajúcimi celé spektrum od výskumu po trh. Horizont 2020 bude
podporovať všetky stupne inovačného reťazca, predovšetkým
činnosti blízke trhu, vrátane inovačných finančných nástrojov.
Medzi nástrojom „Spájame Európu“ a Horizontom 2020 sa vybuduje úzka
synergia s cieľom dosiahnuť väčší vplyv financovania Únie
a zabezpečiť súdržnosť. (31)
Európska únia a väčšina
členských štátov sú zmluvnými stranami Dohovoru OSN o právach osôb so
zdravotným postihnutím, pričom zvyšné členské štáty sa nachádzajú v
procese jeho ratifikácie. Pri realizácii príslušných projektov je dôležité, aby
v špecifikáciách projektov bola zohľadnená možnosť prístupu pre osoby
s postihnutím podľa článku 9 uvedeného dohovoru. (32)
Finančné nástroje, ktoré
sa majú zrealizovať v rámci toto nariadenia, by mali zodpovedať
pravidlám uvedeným v hlave VIII nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] a delegovaného aktu, ako aj pravidlám
o osvedčených postupoch vzťahujúcich sa na finančné
nástroje.[32] (33)
Fiškálne opatrenia
v mnohých členských štátoch prinútia alebo už prinútili verejné
orgány prehodnotiť svoje investičné programy do infraštruktúry.
V tejto súvislosti sa VSP považujú za účinný prostriedok realizácie
projektov infraštruktúry zabezpečujúci dosiahnutie takých politických
cieľov ako je boj proti zmene klímy, podpora alternatívnych zdrojov
energie, ako aj energetickej účinnosti a účinnosti zdrojov,
podpora udržateľnej dopravy a zavádzanie širokopásmových sietí. Komisia
sa vo svojom oznámení o VSP z 19. novembra 2009[33]
zaviazala zlepšiť dostupnosť finančných prostriedkov pre VSP rozšírením
rozsahu pôsobnosti existujúcich finančných nástrojov. (34)
Hoci určitý objem
investícií v rámci stratégie Európa 2020 môžu zabezpečiť trhy
a regulačné opatrenia, financovanie si vyžaduje zásah zo strany štátu
a podporu Únie prostredníctvom grantov a inovačných
finančných nástrojov. Finančné nástroje by sa mali používať tak,
aby riešili špecifické potreby trhu v súlade s cieľmi CEF
a aby nevytláčali súkromné financovanie. Pred tým, ako sa Komisia
rozhodne použiť finančné nástroje, mala by uskutočniť
ex-ante (predbežné) posúdenie týchto nástrojov. (35)
V preskúmaní rozpočtu[34]
sa zdôraznilo, že pre projekty s dlhodobým komerčným potenciálom by
sa mali štandardne využívať finančné prostriedky Únie
v spolupráci s finančným a bankovým sektorom, predovšetkým Európskou
investičnou bankou (ďalej len „EIB“) a verejnými finančnými
inštitúciami členských štátov, ale aj s inými medzinárodnými finančnými
inštitúciami a súkromným finančným sektorom. (36)
V stratégii Európa 2020 sa
Komisia zaviazala, že zmobilizuje finančné nástroje Únie ako
súčasť konzistentnej stratégie financovania, ktorá spája financovanie
infraštruktúr na úrovni Únie s ich vnútroštátnym verejným a súkromným
financovaním. Dôvodom je, že v mnohých prípadoch je možné nedostatočný
investičný objem a nedokonalosti trhu omnoho účinnejšie
riešiť finančnými nástrojmi, a nie grantmi. (37)
Nástroj „Spájame Európu“ by mal
navrhovať finančné nástroje na podporu výraznej účasti
investorov a finančných inštitúcií zo súkromného sektora na
investíciách do infraštruktúry. Aby boli finančné nástroje dostatočne
atraktívne pre súkromný sektor, mali by sa navrhovať a realizovať
s ohľadom na zjednodušenie a zníženie administratívneho
zaťaženia, s vysokou úrovňou flexibility, aby boli schopné
pružným spôsobom reagovať na identifikované potreby financovania. Štruktúra
týchto nástrojov by mala vychádzať zo skúseností získaných pri realizácii
finančných nástrojov súvisiacich s viacročným finančným
rámcom na roky 2007 – 2013, napríklad nástroja poskytovania záruk za úvery pre
projekty TEN-T (LGTT), finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF)
a Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru
(„Fond Marguerite“). (38)
Hoci väčšina
finančných nástrojov by mala byť spoločná pre všetky sektory,
niektoré z nich môžu byť špecifické pre jednotlivé sektory. Útvary
Komisie odhadujú, že kým finančná podpora pre širokopásmové pripojenie by
využívala v prvom rade finančné nástroje, pre dopravu
a energetiku by nemal objem rozpočtových prostriedkov Únie
požadovaných na finančné nástroje prekročiť 2 miliardy EUR,
resp. 1 miliardu EUR. (39)
Aby sa zabezpečila
sektorová diverzifikácia príjemcov finančných nástrojov a aby sa
zároveň podporila aj postupná geografická diverzifikácia v rámci všetkých
členských štátov, Komisia by mala v spolupráci s EIB
a prostredníctvom spoločných iniciatív, ako sú napríklad Európske
odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a iniciatíva
Jaspers, poskytovať podporu členským štátom pri príprave plánu projektov,
pri ktorých by sa mohlo zvážiť projektové financovanie. (40)
Vzhľadom na podmienky pre
finančné nástroje môže byť potrebné pridať do pracovných
programov dodatočné požiadavky, napríklad zabezpečiť
konkurencieschopné trhy v súvislosti s rozvojom politík Únie,
technologickým rozvojom a ďalšími faktormi, ktoré sa môžu stať
dôležitými. (41)
Viacročné programy na
podporu pochádzajúcu z nástroja „Spájame Európu“ by mali byť
nasmerované na podporu priorít Únie prostredníctvom zabezpečenia
dostupnosti potrebných finančných zdrojov a konzistencie
a kontinuity spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pre
návrhy predložené následne po realizácii prvého viacročného pracovného
programu v sektore dopravy by oprávnenosť nákladov mala začať
platiť od 1. januára 2014, aby sa zabezpečila kontinuita projektov,
na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č.680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá
udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti
transeurópskych dopravných a energetických sietí[35]. (42)
Z dôvodu značných
rozpočtových prostriedkov potrebných na realizáciu niektorých projektov
infraštruktúry by mala existovať možnosť rozdeliť
rozpočtové prostriedky súvisiace s finančnou pomocou pre
niektoré akcie na ročné splátky. (43)
Komisia by mala vykonávať
strednodobé a ex post hodnotenia s cieľom posúdiť
efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na
celkové ciele nástroja „Spájame Európu“ a priorít programu Európa 2020. (44)
Na základe usmernení
špecifických pre jednotlivé sektory a uvedených v samostatných
nariadeniach bol vypracovaný zoznam prioritných oblastí, na ktoré by sa malo
vzťahovať toto nariadenie, pričom tento zoznam by mal byť uvedený
v prílohe. S cieľom zohľadňovať prípadné zmeny
v politických prioritách a technologických možnostiach, ako aj
v dopravných tokoch, mala by sa Komisii udeliť právomoc prijímať
akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, pokiaľ ide o prijímanie zmien a doplnení prílohy. Je mimoriadne
dôležité, aby Komisia uskutočnila počas prípravných prác príslušné
konzultácie, aj na úrovni odborníkov. Komisia musí zabezpečiť, aby sa
počas prípravy a vypracovania delegovaných aktov príslušné dokumenty paralelne,
včas a primerane predkladali Európskemu parlamentu a Rade. (45)
Na účely zabezpečenia
jednotných podmienok realizácie tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť
vykonávacie právomoci vzhľadom na viacročné a ročné
pracovné programy. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať
v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá
a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty
kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[36]. (46)
Nariadenie Rady (ES) 2236/95
z 18. septembra 1995[37] stanovujúce pravidlá poskytovania finančnej
pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných
a energetických sietí a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 680/2007 by sa preto mali zrušiť. (47)
Finančné záujmy Únie by
mali byť počas celého výdavkového cyklu chránené pomocou primeraných
opatrení, vrátane prevencie, zisťovania a vyšetrovania nezrovnalostí,
refundácie stratených, chybne vyplatených alebo nesprávne použitých
finančných prostriedkov a prípadne aj ukladania pokút. (48)
Pri niektorých infraštruktúrnych
projektoch záujmu Únie môže byť potrebné napojenie na susediace,
predvstupové alebo iné tretie krajiny a prechod cez tieto krajiny.
Nástroj „Spájame Európu“ by mal poskytovať zjednodušené spôsoby prepojenia
a financovania týchto infraštruktúr, aby sa zabezpečila zhoda medzi
internými a externými nástrojmi rozpočtu Únie. (49)
Keďže ciele akcie, ktorá
sa má vykonať, a predovšetkým koordinovaný rozvoj a financovanie
transeurópskych sietí, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni
členských štátov a môžu sa preto z dôvodu potreby koordinácie
týchto cieľov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať
opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5
Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ktorá
je takisto stanovená v uvedenom článku, toto nariadenie nepresahuje
rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov, PRIJALI TOTO NARIADENIE: HLAVA I
SPOLOČNÉ USTANOVENIA KAPITOLA I
NÁSTROJ „SPÁJAME EURÓPU“ Článok 1
Predmet úpravy Týmto nariadením sa ustanovuje nástroj „Spájame
Európu“ a určujú sa podmienky, metódy a postupy poskytovania
finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam s cieľom
podporiť projekty v oblasti dopravných, energetických
a telekomunikačných infraštruktúr. Článok 2
Vymedzenie pojmov Na účely tohto nariadenia sa
uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: (1)
„projekt spoločného záujmu“ je projekt
označený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady
č. XXXX/2012 z [doplní sa po prijatí vrátane dátumu prijatia a úplného
názvu] [usmernenia pre TEN-T][38], v nariadení
Európskeho parlamentu a Rady č. XXXX/2012 z [doplní sa po prijatí
vrátane dátumu prijatia a úplného názvu] [usmernenia pre transeurópsku energetickú
infraštruktúru] [39] alebo v nariadení
Európskeho parlamentu a Rady č. XXXX/2012 z [doplní sa po prijatí vrátane
dátumu prijatia a úplného názvu] [usmernenia INFSO] [40]; (2)
„cezhraničný úsek“ je úsek, ktorý zabezpečuje
kontinuitu projektu spoločného záujmu aspoň medzi dvomi
členskými štátmi alebo medzi členským štátom a susednou
krajinou; (3)
„práce“ sú podľa potreby nákup, dodávka
a zavádzanie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru,
realizácia činností prípravy, výstavby a inštalácie týkajúcich sa projektu,
preberanie inštalovaných zariadení a spustenie projektu; (4)
„štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu
vykonania projektu, ako sú prípravné štúdie, štúdie
uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie,
vrátane štúdií vo forme softvéru, a všetky ostatné podporné technické
opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie
a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú
prieskum v teréne a príprava finančného balíka; (5)
„činnosti na podporu programu“ sú sprievodné opatrenia
potrebné na realizáciu usmernení týkajúcich sa nástroja „Spájame Európu“
a špecifických usmernení týkajúcich sa jednotlivých sektorov, ako sú
služby (predovšetkým technická pomoc), ako aj prípravné, realizačné,
koordinačné, monitorovacie, kontrolné, auditorské a hodnotiace
činnosti, ktoré sa vyžadujú priamo na účely riadenia nástroja
a dosahovania jeho cieľov, a predovšetkým štúdie, stretnutia,
informácie, mapovanie infraštruktúry, partnerské programy, šírenie údajov,
zvyšovanie informovanosti a komunikačné činnosti, výdavky
súvisiace so sieťami IT zameranými na výmenu informácií, spolu so všetkými
ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré môžu byť
potrebné na riadenie tohto nástroja alebo na realizáciu jednotlivých usmernení
špecifických pre príslušné sektory; (6)
„akcia“ je akákoľvek akcia, ktorá je potrebná na
vykonanie projektu spoločného záujmu a je finančne, technicky
alebo časovo nezávislá; (7)
„oprávnené náklady“ majú rovnaký význam ako v nariadení
Komisie (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových
pravidlách]; (8)
„príjemca“ je členský štát, medzinárodná
organizácia, verejný alebo súkromný podnik alebo orgán, ktorý(-á) bol(-a)
vybraný(-á) na získanie finančnej pomoci na základe tohto nariadenia
a v súlade s podmienkami špecifikovanými v jednotlivých
pracovných programoch; (9)
„implementačný orgán“ je verejný alebo
súkromný podnik alebo orgán poverený príjemcom, ktorým je členský štát
alebo medzinárodná organizácia, vykonať akciu. O takomto poverení
rozhodne príjemca na svoju vlastnú zodpovednosť a v prípade, ak
si to vyžaduje zmluva o obstarávaní, v súlade s platnými
predpismi o verejnom obstarávaní; (10)
„základná sieť“ je dopravná infraštruktúra
označená podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012
[usmernenia pre TEN-T]; (11)
„koridory základnej siete“ sú nástroj
uľahčujúci koordinovanú realizáciu základnej siete podľa
kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 (usmernenia pre TENT-T) a sú
uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu; (12)
„úzke miesto“ je fyzická prekážka, ktorá vedie
k narušeniu systému vplývajúcemu na plynulosť diaľkových tokov.
Takéto prekážky môže odstrániť nová infraštruktúra, napríklad mosty alebo
tunely, ktorými sa vyriešia také problémy, ako napríklad prudké stúpania, zákruty
alebo rozchody. Potreba modernizácie existujúcej infraštruktúry sa nepovažuje
za úzke miesto. (13)
„priorita“ je ktorákoľvek z priorít
energetickej infraštruktúry 1 až 8 a 10 až 12 podľa
prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre
transeurópsku energetickú infraštruktúru]; (14)
„energetická infraštruktúra“ je infraštruktúra
podľa vymedzenia v článku 2 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012
[usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru]; (15)
„širokopásmové siete“ sú siete s káblovým
alebo bezdrôtovým prístupom (vrátane satelitného), podporná infraštruktúra
a základné siete schopné zabezpečiť vysokorýchlostné pripojenie
podľa vymedzenia v článku 3 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012
[usmernenia INFSO]; (16)
„infraštruktúry digitálnych služieb“ sú
sieťové služby poskytované elektronicky, zvyčajne prostredníctvom
internetu, poskytujúce transeurópske interoperabilné služby vo verejnom záujme a
sú prínosom pre obyvateľov, podniky a/alebo vlády, podľa
vymedzení v článku 3 nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia
INFSO]; (17)
„platformy základných služieb“ sú služby uvedené
v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia INFSO]; (18)
„generické služby“ sú služby
uvedené v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. XXXX/2012
[usmernenia INFSO]; (19)
„prevádzka a údržba služieb“ je
zabezpečenie nepretržitej prevádzky určitých infraštruktúr
digitálnych služieb ďalej vymedzených v prílohe k nariadeniu
(EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia INFSO]; (20)
„národné regulačné orgány“ sú orgány vymedzené
v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo
7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické
komunikačné siete a služby (Rámcová smernica) [41]. Článok 3
Všeobecné ciele Nástroj „Spájame Európu“ umožňuje
prípravu a realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci
politiky transeurópskych sietí v sektoroch energetiky, dopravy
a telekomunikácií. Nástroj „Spájame Európu“ najmä podporuje realizáciu
projektov zameraných na rozvoj a výstavbu novej alebo modernizáciu existujúcej
infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. V tejto súvislosti by mal nástroj „Spájame
Európu“ sledovať tieto ciele: (a)
prispievať k inteligentnému,
udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných
a vysokovýkonných transeurópskych sietí, čím sa stane prínosom pre
celú Európsku úniu vzhľadom na konkurencieschopnosť
a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci jednotného
trhu a vytvorí priaznivejšie prostredie pre súkromné a verejné
investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej
podpory Únie a využívaním synergií vo všetkých sektoroch. Dosiahnutie
tohto cieľa sa bude hodnotiť podľa objemu verejných
a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu,
a predovšetkým podľa objemu verejných a súkromných investícií do
projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných
nástrojov na základe tohto nariadenia. (b)
umožniť Únii dosiahnuť svoje ciele znížiť
do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 %[42],
zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % a zvýšiť
podiel obnoviteľnej energie na 20 % a súčasne
zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi. Článok 4
Špecifické sektorové ciele 1. Okrem všeobecných cieľov
stanovených v článku 3 by mal nástroj „Spájame Európu“
prispievať aj k dosahovaniu týchto špecifických sektorových
cieľov: (a)
V oblasti dopravy nástroj „Spájame Európu“
podporuje projekty spoločného záujmu zamerané na dosahovanie ďalej
uvedených cieľov, ako sa ďalej vymedzuje v článku 4 nariadenia
(EÚ) č. xxxx/2012 [usmernenia pre TEN-T]: (i) odstránenie úzkych miest a premostenie
chýbajúcich prepojení, merané počtom nových a vylepšených
cezhraničných prepojení a odstránených úzkych miest na dopravných
trasách, ktoré využili CEF; (ii) zabezpečenie udržateľnej
a efektívnej dopravy z dlhodobého hľadiska, merané dĺžkou
konvenčnej železničnej siete v EÚ-27 a dĺžkou
vysokorýchlostnej železničnej siete v EÚ-27; (iii) optimalizácia integrácie
a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability
dopravných služieb. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude merať počtom
prístavov a letísk napojených na železničnú sieť. (b)
oblasti energetiky nástroj „Spájame Európu“ podporuje
projekty spoločného záujmu zamerané na dosahovanie týchto cieľov, ako
sa ďalej uvádza v nariadení (EÚ) č. xxxx/2012: (i) podpora ďalšej integrácie
vnútorného energetického trhu a cezhraničnej interoperability
elektrických a plynárenských sietí, vrátane zabezpečenia toho, aby
žiadny členský štát nebol odrezaný od európskej siete, merané počtom
projektov účinne prepájajúcich siete členských štátov a odstraňujúcich
vnútorné úzke miesta; (ii) zvýšenie bezpečnosti zásobovania v
Únii, merané podľa vývoja pružnosti systému a zabezpečenia prevádzky
sústav, ako aj podľa počtu projektov umožňujúcich diverzifikáciu
zdrojov zásobovania, dodávateľských partnerov a trás; (iii) prispievanie k udržateľnému
rozvoju a ochrane životného prostredia, predovšetkým podporou integrácie
energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej siete a budovaním sietí na výmenu oxidu uhličitého,
merané prenosom obnoviteľnej energie z výrobných zariadení do veľkých
spotrebiteľských centier a úložísk a celkovým objemom emisií CO2,
vzniku ktorých sa zabránilo realizáciou projektov, ktoré využívali nástroj „Spájame Európu“. (c)
V oblasti telekomunikácií nástroj „Spájame
Európu“ zabezpečuje akcie na podporu projektov spoločného záujmu
zameraných na dosahovanie týchto cieľov, ako sa ďalej vymedzuje v nariadení
(EÚ) č. xxxx/2012 [usmernenia INFSO]: (i) urýchlenie zavádzania rýchlych
a ultrarýchlych širokopásmových sietí a ich využívania, vrátane malými
a strednými podnikmi (MSP), merané úrovňou pokrytia širokopásmovými
a ultrarýchlymi širokopásmovými sieťami a počtom domácností
využívajúcich širokopásmové pripojenia nad 100 Mbps; (ii) podpora vzájomného prepojenia
a online interoperability vnútroštátnych verejných služieb, ako aj
prístupu do takýchto sietí, merané percentuálnym podielom obyvateľov
a podnikov využívajúcich verejné online služby a cezhraničnou
dostupnosťou takýchto služieb. Článok 5
Rozpočet 1.
Finančné krytie na realizáciu nástroja „Spájame
Európu“ na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje 50 000 000 000
EUR[43]. Táto suma sa rozdelí
medzi sektory uvedené v článku 3 takto: a) doprava: 31 694 000 000 EUR, z toho
10 000 000 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade
s týmto nariadením v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na
financovanie z Kohézneho fondu; b) energetika: 9 121 000 000 EUR; c) telekomunikácie: 9 185 000 000 EUR. 2.
Finančné krytie nástroja „Spájame Európu“ sa môže
vzťahovať na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími,
kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi akciami, ktoré sa vyžadujú na
riadenie programu a na dosiahnutie jeho cieľov, predovšetkým so
štúdiami, zasadnutiami expertov, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov
tohto nariadenia, výdavkami spojenými so sieťami IT zameranými na
spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými nákladmi na
technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikli pri riadení programu. Pridelené finančné prostriedky sa môžu
takisto vzťahovať na náklady na technickú a administratívnu pomoc
potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými
podľa nariadenia (ES) č. 680/2007[44]. V prípade potreby by sa mohli rozpočtové prostriedky
zahrnúť do rozpočtu na obdobie po roku 2020 s cieľom
pokrývať podobné náklady, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa do 31.
decembra 2020 ešte neukončili. 3.
Po uskutočnení strednodobého hodnotenia
v súlade s článkom 26 ods. 1 môže Komisia presúvať rozpočtové
prostriedky medzi sektormi podľa odseku 1 s výnimkou
10 000 000 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu na
financovanie projektov v sektore dopravy v členských štátoch
oprávnených čerpať financie z Kohézneho fondu. KAPITOLA II
FORMY FINANCOVANIA A FINANČNÉ USTANOVENIA Článok 6
Formy finančnej pomoci 1. Nástroj „Spájame Európu“ sa
realizuje v jednej alebo viacerých formách finančnej pomoci,
uvedených v nariadení (EÚ) č. XXX/2012 [nové
nariadenie o rozpočtových pravidlách], predovšetkým vo forme grantov,
obstarávaní a finančných nástrojov. 2. Komisia môže poveriť čiastočnou
realizáciou nástroja „Spájame Európu“ orgány uvedené v článku 55 ods.
1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie
o rozpočtových pravidlách]. Článok 7
Oprávnenosť a podmienky finančnej pomoci 1. Využívať pomoc
prostredníctvom finančnej pomoci EÚ vo forme grantov, finančných
nástrojov a obstarávania sú oprávnené len akcie prispievajúce k projektom
spoločného záujmu podľa nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia
pre TEN-T], (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-E], (EÚ) č. XXX/2012
[usmernenia pre energetickú infraštruktúru] a č. XXX/2012
[usmernenia INFSO], ako aj akcie na podporu programu. 2. V oblasti dopravy sú oprávnené
na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania
a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len akcie
prispievajúce k projektom spoločného záujmu v súlade
s nariadením (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] a akcie na
podporu programu. Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto
nariadenia sú oprávnené len tieto akcie: (a)
akcie realizujúce základnú sieť podľa
kapitoly III nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T]
vrátane zavádzania nových technológií a inovácií podľa článku 39
nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T]; (b)
štúdie pre projekty spoločného záujmu
vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č.
XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T]; (c)
akcie podporujúce projekty spoločného záujmu
vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ)
č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T]; (d)
akcie podporujúce systémy riadenia dopravy v súlade
s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia
pre TEN-T]; (e)
akcie podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade
s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia
pre TEN-T]; (f)
akcie na zníženie hluku zo železničnej
nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel; (g)
akcie na podporu programu. Akcie súvisiace s dopravou, ktoré
zahŕňajú cezhraničný úsek alebo časť takéhoto úseku,
sú oprávnené získať finančnú pomoc Únie, ak existuje písomná dohoda
medzi dotknutými členskými štátmi alebo dotknutými členskými štátmi
a tretími krajinami týkajúca sa dokončenia cezhraničného úseku.
Vo výnimočných prípadoch, ak je projekt potrebný na napojenie na sieť
susedného členského štátu alebo tretej krajiny, ale
v skutočnosti neprekračuje hranice, uvedená písomná dohoda sa
nepožaduje. Financovanie vo forme grantov pre projekty so
značnými zdrojmi príjmov používateľov sú v prvom rade
k dispozícii na účely prípravy projektov, predovšetkým posudzovania
VSP. 3. V oblasti energetiky sa
špecifické podmienky oprávnenosti akcií realizujúcich projekty spoločného
záujmu na finančnú pomoc Únie vo forme finančných nástrojov a grantov
na základe tohto nariadenia stanovujú v článku 15 nariadenia (EÚ)
č. XXXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru]. 4. Všetky akcie v sektore
telekomunikácií realizujúce projekty spoločného záujmu a akcie na
podporu programu stanovené v prílohe k nariadeniu (EÚ) č.
XXXX/2012 [usmernenia INFSO] sú podľa tohto nariadenia oprávnené
prijímať finančnú pomoc Únie vo forme grantov, obstarávania
a finančných nástrojov. KAPITOLA III
GRANTY Článok 8
Formy grantov a oprávnené náklady 1. Granty podľa tohto nariadenia
môžu nadobúdať formy uvedené v článku XXX nariadenia (EÚ)
č. XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. V pracovných programoch sa ustanovia formy
grantov, ktoré sa môžu používať na financovanie príslušných akcií. 2. Výdavky môžu byť oprávnené
odo dňa, kedy bola podaná žiadosť o poskytnutie pomoci. [Výdavky
na akcie vyplývajúce z projektov začlenených do prvého
viacročného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2014]. 3. Oprávnené môžu byť len
výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov,
keď sa projekt spoločného záujmu týka územia tretích krajín
a keď je akcia nevyhnutná pre dosiahnutie cieľov daného
projektu. 4. Náklady na zariadenia
a infraštruktúru, s ktorými príjemca zaobchádza ako
s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky. 5. Výdavky súvisiace s
environmentálnymi štúdiami o ochrane životného prostredia a súlade s acquis
Únie môžu byť oprávnené. 6. Výdavky súvisiace
s nákupom pôdy nepredstavujú oprávnené náklady. 7. DPH nepredstavuje oprávnené
náklady. 8. Pravidlá oprávnenosti
nákladov, ktoré vznikli príjemcom, sa mutatis mutandis vzťahujú aj na
náklady, ktoré vznikli implementačným orgánom. Článok 9
Podmienky účasti 1. Návrhy môže predkladať
jeden alebo viac členských štátov, medzinárodných organizácií,
spoločných podnikov alebo verejných či súkromných podnikov alebo
orgánov zriadených v členských štátoch. 2. Na tento účel môžu
návrhy predkladať subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu podľa
platných vnútroštátnych právnych predpisov za podmienky, že ich zástupcovia
majú právomoc uskutočňovať právne úkony v ich mene
a poskytnúť záruku na ochranu finančných záujmov Únie
ekvivalentnú záruke poskytovanej právnickými osobami. 3. Návrhy predložené fyzickými
osobami nie sú oprávnené. 4. Tretie krajiny
a subjekty zriadené v tretích krajinách sa môžu podieľať na
akciách prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, ak je to
potrebné pre dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu. Nesmú získavať finančné prostriedky na
základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné pre
dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu. Ak je to potrebné na efektívnejšiu realizáciu
príslušných akcií prispievajúcich k projektom spoločného záujmu v tretích
krajinách podľa nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T],
nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-E], nariadenia (EÚ)
č. XXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru] a nariadenia
č. XXX/2012 [usmernenia INFSO], financovanie na základe tohto nariadenia
sa môže zoskupiť spolu s financovaním, na ktoré sa vzťahujú iné
príslušné právne predpisy Únie. V takomto prípade Komisia prostredníctvom
vykonávacieho aktu môže rozhodnúť o jednotnom súbore pravidiel, ktoré by
sa mali uplatňovať na realizáciu. 5. Dohodu členských štátov
dotknutých akciou dopĺňajú všetky návrhy na granty
s výnimkou oblasti telekomunikácií a oblasti dopravy v rámci
manažmentu letovej prevádzky. 6. Viacročné
a ročné pracovné programy môžu poskytnúť dodatočné
špecifické pravidlá týkajúce sa podávania návrhov. Článok 10
Miera financovania 1. Okrem prípadov uvedených
v článku XXX nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie
o rozpočtových pravidlách], sa budú návrhy vyberať
prostredníctvom výzvy na predkladanie návrhov na základe pracovných programov
uvedených v článku 17. 2. V oblasti dopravy: (a)
v prípade grantov na štúdie, objem
finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov; (b)
v prípade grantov na práce týkajúcich sa: (i) železnice a vnútrozemských vodných
ciest: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených
nákladov; miera financovania sa môže zvýšiť na 30 % pre akcie odstraňujúce
úzke miesta; miera financovania sa môže zvýšiť na 40 % pre akcie
súvisiace s cezhraničnými úsekmi; (ii) vnútrozemských dopravných spojení
s prístavmi a letiskami, akcie na zníženie hlučnosti železničnej
nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel, ako aj rozvoj
prístavov a multimodálnych platforiem: objem finančnej pomoci Únie
neprekročí 20 % oprávnených nákladov; (c)
v prípade grantov na systémy a služby
riadenia dopravy: (i) Európsky systém riadenia
železničnej dopravy (ERTMS): objem finančnej pomoci Únie
neprekročí 50 % oprávnených nákladov; (ii) systémy riadenia dopravy, služby
nákladnej dopravy, bezpečné parkoviská na základnej cestnej sieti, ako aj
akcie na podporu rozvoja námorných diaľnic: objem finančnej pomoci
Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov. 3. V oblasti energetiky: (a)
objem finančnej pomoci Únie neprekročí
50 % oprávnených nákladov na štúdie a/alebo práce; (b)
miera spolufinancovania sa môže zvýšiť
maximálne na 80 % pri akciách, ktoré na základe dokumentov uvedených
v článku 15 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012
[usmernenia pre energetickú infraštruktúru], poskytujú vysokú úroveň
regionálnej bezpečnosti zásobovania alebo bezpečnosti zásobovania
v celej Únii alebo posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko
inovačné riešenia. 4. V oblasti
telekomunikácií: (a)
akcie v oblasti širokopásmových sietí: objem
finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov; (b)
akcie v oblasti generických služieb: objem
finančnej pomoci Únie neprekročí 75 % oprávnených nákladov; (c)
základné služby sa zvyčajne financujú na základe obstarávania.
Vo výnimočných prípadoch sa môžu financovať z grantu
pokrývajúceho až 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby bola dotknutá zásada
spolufinancovania; (d)
akcie na podporu programu vrátane mapovania
infraštruktúry, partnerských programov (twinning) a technickej pomoci:
objem finančnej pomoci Únie neprekročí 75 % oprávnených nákladov. 5. Uvedené miery spolufinancovania
sa môžu zvýšiť až o 10 percentuálnych bodov v prípade akcií so
synergiami vo všetkých sektoroch, dosahujúcich ciele zmiernenia zmeny klímy,
zvyšujúcich odolnosť voči zmenám klímy alebo znižujúcich emisie
skleníkových plynov. Toto zvýšenie by sa nemalo uplatňovať na miery
spolufinancovania uvedené v článku 11. 6. Objem finančnej pomoci,
ktorá sa má udeliť vybraným akciám, sa bude upravovať na základe
analýzy nákladov a prínosov pre každý projekt, dostupnosti
rozpočtových prostriedkov a potreby maximalizovať pákový efekt
financovania EÚ. Článok 11
Špecifické výzvy v súvislosti s finančnými prostriedkami prevedenými z Kohézneho
fondu v oblasti dopravy 1. Pokiaľ ide o 10 000
000 000 EUR prevedených z Kohézneho fondu [článok XX nariadenia
XXX], ktoré sa majú použiť v členských štátoch oprávnených
prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu, otvoria sa osobitné
výzvy na predloženie projektov realizujúcich základnú sieť výhradne
v členských štátoch oprávnených prijímať finančné
prostriedky z Kohézneho fondu. 2. Na tieto osobitné výzvy sa
vzťahujú pravidlá platné podľa tohto nariadenia pre sektor dopravy.
V rámci realizácie týchto výziev sa maximálna možná priorita udelí projektom
rešpektujúcim národné prideľovanie finančných prostriedkov
z Kohézneho fondu. 3. Odchylne od článku 10 v
prípade sumy 10 000 000 000 EUR prevedenej z Kohézneho
fondu [článok XX nariadenia XXX], ktorá sa má použiť
v členských štátoch oprávnených prijímať finančné
prostriedky z Kohézneho fondu, maximálne miery financovania sú tie, ktoré
sa uplatňujú na Kohézny fond uvedený v článku 22 a článku 110
ods. 3 nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [nariadenie,
ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho
rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom
fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva, na
ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec a ktorým sa ustanovujú
všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom
sociálnom fonde, Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.
1083/2006][45], v prípade týchto akcií: (a)
v prípade grantov na štúdie: (b)
v prípade grantov na práce týkajúce sa: (i) železnice a vnútrozemských vodných
ciest; (ii) akcií na podporu cezhraničných
cestných úsekov; (iii) vnútrozemských dopravných spojení
s prístavmi a letiskami, rozvoj multimodálnych platforiem
a prístavov; (c)
v prípade grantov na systémy a služby
riadenia dopravy: (i) Európsky systém riadenia
železničnej dopravy (ERTMS); (ii) systémy riadenia dopravy. Článok 12
Zrušenie, zníženie, pozastavenie a ukončenie grantu 1. S výnimkou riadne
odôvodnených prípadov Komisia zruší poskytovanie finančnej pomoci akciám,
ktoré sa nezačali realizovať v priebehu jedného roku od dátumu
začatia akcie stanoveného v podmienkach platných pre poskytovanie
pomoci. 2. Komisia môže pozastaviť,
znížiť, vymáhať alebo ukončiť finančnú pomoc
v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení EÚ č.XXX/2012
[nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] predovšetkým: (a)
v prípade nezrovnalosti, ktorá sa vyskytla
v rámci realizácie akcie vzhľadom na ustanovenia právnych predpisov
Únie; (b)
v prípade nedodržania podmienok platných pre
grant, predovšetkým ak sa vykonala významná zmena vplývajúca na povahu projektu
alebo akcie bez súhlasu Komisie; (c)
po posúdení dosiahnutého pokroku projektu,
predovšetkým v prípade výrazných oneskorení v realizácii akcie. 3. Komisia môže požiadať
o vrátenie poskytnutej finančnej pomoci, ak v priebehu dvoch
rokov od konečného dátumu stanoveného v podmienkach platných pre
poskytovanie pomoci, nebola dokončená realizácia akcie prijímajúcej
finančnú pomoc. 4. Pred tým, ako Komisia príjme
akékoľvek rozhodnutie podľa odsekov 1, 2 a 3, preskúma daný
prípad a informuje dotknutých príjemcov tak, aby mohli predložiť
svoje stanoviská v stanovenom časovom rámci. KAPITOLA IV OBSTARÁVANIE Článok 13
Obstarávanie 1. Postupy verejného
obstarávania vykonávaného Komisiou alebo jedným z orgánov uvedených
v článku 6 ods. 2 vo vlastnom mene alebo spoločne
s členskými štátmi: (a)
môžu zabezpečovať špecifické podmienky,
napríklad miesto výkonu obstarávaných činností, ak je to riadne odôvodnené
cieľmi akcií a za predpokladu, že takéto podmienky neporušujú zásady
verejného obstarávania; (b)
môžu umožňovať viacnásobné
udeľovanie zmlúv v rámci toho istého postupu („viacnásobné zdroje“). 2. Odsek 1 sa môže
uplatňovať aj na postupy obstarávania vykonávané príjemcami grantov,
ak je to riadne odôvodnené a vyžaduje si to realizácia akcií. KAPITOLA V
FINANČNÉ NÁSTROJE Článok 14
Typ finančných nástrojov 1. Finančné nástroje stanovené
v súlade s hlavou VIII nariadenia (ES) č. XXXX/2012 [nové
nariadenie o rozpočtových pravidlách] sa môžu využívať na
účely uľahčenia prístupu k finančným prostriedkom pre
subjekty vykonávajúce akcie, ktoré prispievajú k projektom spoločného
záujmu vymedzeným v nariadeniach (EÚ) č. XXXX/2012, (EÚ) č. XXX/2012
a (EÚ) č. XXX/2012, a dosiahnutiu ich cieľov. Finančné
nástroje sú založené na predbežných posúdeniach nedokonalostí trhu alebo
suboptimálnych investičných situácií a investičných potrieb. 2. Finančné nástroje
zriadené na základe nariadenia (ES) č. 680/2007 sa prípadne môžu
zlúčiť s nástrojmi vytvorenými v rámci nástroja Spájame Európu. 3. Použiť sa môžu tieto
nástroje: a) kapitálové nástroje, napríklad
investičné fondy zamerané na poskytovanie rizikového kapitálu pre akcie
prispievajúce k projektom spoločného záujmu; b) pôžičky a/alebo záruky s pomocou
nástrojov založených na zdieľaní rizika, vrátane podporného mechanizmu pre
projektové dlhopisy vydané finančnou inštitúciou na svoje vlastné zdroje
s príspevkom Únie na tvorbu rezerv a/alebo alokáciu kapitálu; c) akékoľvek iné finančné
nástroje. Článok 15
Podmienky poskytovania finančnej pomoci prostredníctvom finančných
nástrojov 1. Akcie podporované
prostredníctvom finančných nástrojov sa vyberajú podľa zásady „kto
prv príde, ten prv berie“, pričom sa usilujú o sektorovú
diverzifikáciu v súlade s článkami 3 a 4, ako aj
o postupnú geografickú diverzifikáciu v členských štátoch. 2. Únia, ktorýkoľvek
členský štát a ostatní investori môžu poskytovať finančnú
pomoc popri príspevkoch získaných použitím finančných nástrojov za
podmienky, že Komisia súhlasí so všetkými zmenami kritérií oprávnenosti akcií
a/alebo investičnej stratégie nástroja, ktoré môžu byť potrebné
z dôvodu dodatočných príspevkov. 3. Cieľom finančných
nástrojov je zachovať hodnotu aktív poskytnutých prostredníctvom
rozpočtu Únie. Môžu vytvárať akceptovateľné príjmy potrebné na
dosiahnutie cieľov ostatných partnerov alebo investorov. 4. Finančné nástroje sa
môžu kombinovať s grantmi financovanými z rozpočtu Únie,
vrátane grantov udelených podľa tohto nariadenia. 5. V pracovných programoch
sa môžu stanoviť dodatočné podmienky v súlade so špecifickými
potrebami sektorov. 6. V súlade
s článkom 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie
o rozpočtových pravidlách] sa príjmy a vrátené platby vytvorené
jedným finančným nástrojom prideľujú tomu istému finančnému
nástroju. V prípade finančných nástrojov, ktoré už boli ustanovené vo
viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2007 – 2013, sa príjmy
a vrátené platby vytvorené operáciami začatými v tomto období
prideľujú finančnému nástroju v období rokov 2014 – 2020. Článok 16
Akcie v tretích krajinách Akcie v tretích krajinách sa môžu
podporovať prostredníctvom finančných nástrojov, ak je to potrebné
pre realizáciu projektu spoločného záujmu. KAPITOLA VI
PROGRAMY, REALIZÁCIA A KONTROLA Článok 17
Viacročné a/alebo ročné pracovné programy 1. Komisia prijíma
viacročné a ročné pracovné programy pre každý sektor. Komisia
môže prijímať aj viacročné a ročné pracovné programy, ktoré
sa týkajú viac ako jedného sektora. Takéto vykonávacie akty sa prijímajú
v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 24 ods. 2. 2. Viacročný pracovný
program sa kontroluje minimálne v polovici obdobia svojej realizácie.
V prípade potreby Komisia zreviduje viacročný pracovný program pomoci
prostredníctvom vykonávacieho aktu. Takéto vykonávacie akty sa prijímajú
v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 24 ods. 2. 3. Viacročný pracovný
program v oblasti dopravy sa prijíma pre projekty spoločného záujmu
uvedené v časti I prílohy k tomuto nariadeniu. Objem finančného krytia sa pohybuje
v rozsahu od 80 do 85 % rozpočtových prostriedkov uvedených
v článku 5 ods. 1 písm. a). 4. Viacročný pracovný
program v oblasti energetiky a telekomunikácií zabezpečuje
strategickú orientáciu v oblasti projektov spoločného záujmu
a môže zahŕňať špecifické projekty spoločného záujmu. 5. Sektorové ročné pracovné
programy v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií sa prijímajú pre
projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú začlenené do
viacročného programu. 6. Konajúc v súlade
s postupom uvedeným v odseku 1 Komisia pri stanovení viacročných
a sektorových ročných pracovných programov určí výberové
kritériá a kritériá pre udelenie finančných prostriedkov
v súlade s cieľmi a prioritami stanovenými: a) pre dopravu v nariadení (EÚ) č.
XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T]; b) pre energetiku v nariadení (EÚ)
č. XXXX/2012 [usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru]; c) pre telekomunikácie v nariadení (EÚ)
č. XXXX/2012 [usmernenia INFSO]. 7. Pracovné programy sa koordinujú
s cieľom využiť synergiu medzi sektormi dopravy, energetiky
a telekomunikácií, predovšetkým v takých oblastiach ako sú
inteligentné rozvodové siete, elektrická mobilita, inteligentné
a udržateľné dopravné systémy alebo spoločné práva voľného
priechodu. Môžu sa prijímať viacsektorové výzvy na predkladanie návrhov. Článok 18
Ročné splátky Rozpočtové záväzky sa môžu rozdeliť
na ročné splátky. V takom prípade Komisia prijíma záväzok vo forme
ročných splátok berúc do úvahy pokrok v realizácii akcií, ktorým sa
poskytuje finančná pomoc, odhadované potreby a dostupné
rozpočtové prostriedky. Príjemcom grantov a prípadne aj dotknutým
finančným inštitúciám sa pošle orientačný harmonogram týkajúci sa
záväzku jednotlivých ročných splátok. Článok 19
Prenos ročných rozpočtových prostriedkov Rozpočtové prostriedky nevyužité do konca
finančného roku, pre ktorý boli určené, sa automaticky prenášajú o
ďalší rok. [Článok 20
Delegované akty Komisia je oprávnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 25 týkajúce sa dopĺňania alebo
úpravy zoznamov uvedených v prílohe.] Článok 21
Zodpovednosť príjemcov a členských štátov Príjemcovia a členské štáty
v rámci svojej zodpovednosti a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti
príjemcov na základe podmienok, ktoré sa vzťahujú na granty, vynaložia
maximálne úsilie na realizáciu projektov spoločného záujmu, ktoré prijímajú
finančnú pomoc Únie poskytnutú na základe tohto nariadenia. V súvislosti s projektmi týkajúcimi
sa sektorov dopravy a energetiky členské štáty v úzkej
spolupráci s Komisiou vykonávajú technické monitorovanie
a finančnú kontrolu akcií a potvrdzujú skutočnú výšku a
oprávnenosť výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s projektmi alebo
s časťami projektov. Členské štáty môžu požiadať
Komisiu o účasť na kontrolách na mieste. V oblasti telekomunikácií vnútroštátne
regulačné orgány vynaložia maximálne úsilie najmä na zabezpečenie
požadovanej právnej istoty a investičných podmienok uľahčujúcich
realizáciu projektov, ktoré prijímajú finančnú pomoc Únie na základe tohto
nariadenia. V prípade potreby členské štáty
priebežne informujú Komisiu prostredníctvom interaktívnych geografických
a technických informačných systémov, ktorým je pre transeurópsku
dopravnú sieť systém TENtec, o pokroku dosiahnutom pri realizácii
projektov spoločného záujmu a investíciách zrealizovaných na tento
účel, vrátane objemu podpory použitého na ciele zmiernenia zmeny klímy. Článok 22
Súlad s politikou a právnymi predpismi Únie Podľa tohto nariadenia sa financujú len
tie akcie, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie
a s jej príslušnými politikami. Článok23
Ochrana finančných záujmov Únie 1. Komisia prijme primerané
opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri realizácii akcií financovaných
podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené
uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a
akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a v
prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm
a prípadne aj účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami. 2. Komisia alebo jej zástupcovia
a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a na mieste vykonať
audit všetkých príjemcov grantov, implementačných orgánov, dodávateľov
a subdodávateľov, ktorí získali finančné prostriedky Únie. 3. Európsky úrad pre boj proti
podvodom (OLAF) je oprávnený vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste
u hospodárskych subjektov, ktorých sa priamo alebo nepriamo týka takéto
financovanie v súlade s postupmi stanovenými nariadením Rady
(Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách
a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany
finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou
a inými podvodmi[46] s cieľom zistiť,
či došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému
protiprávnemu konaniu vplývajúcemu na finančné záujmy Únie
v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím či
zmluvou týkajúcou sa financovania Únie. 4. Bez toho, aby boli dotknuté
predchádzajúce odseky, dohody o spolupráci s tretími krajinami
a medzinárodnými organizáciami a grantové dohody a rozhodnutia
a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia výslovne
oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a OLAF vykonávať takéto
audity, kontroly inšpekcie na mieste. HLAVA II
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 24
Výbory 1. Komisii pomáha
koordinačný výbor pre nástroj Spájame Európu. Uvedený výbor je výborom
v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. V prípade odkazu na
tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 3. Výbor zabezpečí
zostavenie horizontálneho prehľadu pracovných programov uvedených
v článku 18 na účely zabezpečenia zhody a určenia
a využívania synergií medzi sektormi. Článok 25
Vykonávanie delegovania právomocí 1. Komisii sa udeľuje
právomoc prijímať delegované akty, a to za podmienok ustanovených
v tomto článku. 2. Právomoc prijímať
delegované akty uvedené v článku 20 sa Komisii udeľujú na neurčité
obdobie od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. 3. Udelenie právomocí uvedené
v článku 20 môže Európsky parlament a Rada kedykoľvek
odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje udelenie právomocí
uvedených v danom rozhodnutí. Účinnosť nadobúda dňom
nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie
alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Nemá vplyv na
účinnosť akýchkoľvek už platných delegovaných aktov. 4. Komisia ihneď po prijatí
delegovaného aktu o tom súčasne informuje Európsky parlament
a Radu. 5. Delegovaný akt prijatý
podľa článku 20 nadobudne účinnosť len vtedy, ak v lehote 2
mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu
Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím
tejto lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nevznesú
námietky. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady
predĺži o 2 mesiace. Článok 26
Hodnotenie 1. Najneskôr v polovici
roku 2018 Komisia vypracuje hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov
všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosti využívania
zdrojov a ich európskej pridanej hodnote, s cieľom prijať
rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavenie opatrení. Okrem toho sa
hodnotenie bude zaoberať rozsahom zjednodušenia, jeho vnútornou
a vonkajšou súdržnosťou, platnosťou všetkých cieľov, ako aj
príspevkom opatrení k prioritám Únie zameraným na inteligentný,
udržateľný a inkluzívny rast. Zohľadňuje aj výsledky
hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení. 2. Komisia uskutoční ex
post hodnotenie v úzkej spolupráci s členskými štátmi
a príjemcami. Ex post hodnotením sa preskúma efektívnosť
a účinnosť nástroja Spájame Európu a jeho vplyv na
hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj príspevok
k prioritám Únie súvisiacim s inteligentným, udržateľným
a inkluzívnym rastom a rozsah a výsledky podpory vynaloženej na ciele
súvisiace so zmenou klímy. Ex post hodnotenie sa zohľadní pri rozhodnutí
o obnovení, zmene alebo pozastavení príslušného opatrenia. 3. V hodnoteniach sa
zohľadní dosiahnutie pokroku vzhľadom na výkonnostné ukazovatele
uvedené v článkoch 3 a 4. 4. Komisia oznámi závery týchto
hodnotení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu
a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. 5. Komisia a členské
štáty môžu za pomoci ostatných potenciálnych príjemcov uskutočniť
hodnotenie metód realizácie projektov, ako aj vplyvu ich realizácie, aby
posúdili, či boli dosiahnuté ciele vrátane cieľov ochrany životného
prostredia. 6. Komisia môže požiadať
prijímajúci členský štát, ktorého sa týka projekt spoločného záujmu,
aby uskutočnil špecifické hodnotenie akcií a súvisiacich projektov
financovaných na základe tohto nariadenia alebo aby jej prípadne poskytol
informácie a pomoc potrebnú na hodnotenie takýchto projektov. Článok 27
Informovanosť, komunikácia a propagácia 1. Príjemcovia a prípadne
aj dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa pomoci poskytnutej na
základe tohto nariadenia venovala náležitá publicita s cieľom
informovať verejnosť o úlohe Únie pri realizácii projektov. 2. Komisia vykonáva
informačné a komunikačné činnosti súvisiace
s projektmi a výsledkami nástroja Spájame Európu. Okrem toho
rozpočtové prostriedky vyčlenené na komunikáciu podľa tohto
nariadenia sa vzťahujú aj na vnútornú komunikáciu o politických
prioritách Únie[47]. Článok 28
Prechodné ustanovenia Toto nariadenie nemá vplyv na
pokračovanie ani úpravu, vrátane celkového alebo čiastočného
zrušenia, príslušných projektov až do ich ukončenia alebo finančnej
pomoci poskytnutej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 2236/95
a nariadenia (ES) č. 680/2007, alebo iných právnych predpisov, ktoré
sa na túto pomoc vzťahujú k 31. decembru 2013 a ktoré sa ďalej na
tieto činnosti vzťahujú až do ich ukončenia. Článok 29
Zrušenie Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
článku 28 tohto nariadenia, sa týmto zrušuje nariadenie (ES)
č. 680/2007 s účinnosťou od 1. januára 2014. Článok 30
Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť
20. dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku
Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2014. Toto nariadenie je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli […] Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA ČASŤ
I: ZOZNAM PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÝCH PROJEKTOV ZÁKLADNEJ SIETE V OBLASTI
DOPRAVY a) Horizontálne priority Inovačný manažment a služby || Jednotné európske nebo – SESAR Inovačný manažment a služby || Systémy riadenia dopravy pre cestnú, železničnú dopravu a pre vnútrozemské vodné cesty (ITS, ERTMS a RIS) Inovačný manažment a služby || Prístavy a letiská základnej siete Koridory základnej siete 1.
Baltsko – jadranský koridor
Helsinki – Tallinn – Riga –
Kaunas – Warszawa – Katowice
Gdynia – Katowice
Katowice – Ostrava – Brno – Wien
Katowice – Žilina – Bratislava – Wien
Wien – Graz – Klagenfurt – Villach – Udine – Venezia – Bologna – Ravenna
Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Helsinki – Tallinn || prístavy, námorné diaľnice || Prepojenia prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem a ich prepojení, námorné diaľnice (vrátane ľadoboreckých schopností) Tallinn – Riga – Kaunas – Warszawa || železnica || (podrobné) podrobné štúdie novej plne interoperabilnej trate s UIC rozchodom; práce na novej trati sa majú začať do roku 2020, prepojenia železnica – letiská/prístavy Gdynia – Katowice || železnica || modernizácia Gdynia, Gdansk || prístavy || prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem Warszawa – Katowice || železnica || modernizácia Katowice – Ostrava – Brno – Wien a Katowice – Žilina – Bratislava – Wien || železnica || modernizácia, predovšetkým cezhraničných úsekov PL – CZ, PL – SK a SK – AT; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem Wien – Graz – Klagenfurt – Udine – Venezia – Ravenna || železnica || prebieha modernizácia a práce; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem Trieste, Venice, Ravenna || prístavy || prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem 2.
Warszawa – Berlin – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Midlands
BY hranica – Warzsawa –
Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück – Enschede –
Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool
Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Poznań – hranica s Nemeckom || železnica || modernizácia existujúcej trate, štúdie vysokorýchlostnej železnice Hranica s Poľskom – Berlin – Hannover – Amsterdam/Rotterdam || železnica || modernizácia viacerých úsekov (Amsterdam – Utrecht – Arnhem; Hannover – Berlin) Západonemecké prieplavy, Mittellandkanal, Hannover – Magdeburg – Berlin || IWW – (vnútrozemské vodné cesty) || modernizácia Plavebná komora Amsterdam || IWW || prebiehajú štúdie Felixstowe – Midlands || železnica, prístav, multimodálne platformy || prepojenia prístavu a multimodálnych platforiem 3.
Stredomorský koridor
Algeciras – Madrid –
Tarragona
Sevilla – Valencia – Tarragona
Tarragona – Barcelona – Perpignan – Lyon – Torino – Milano – Venezia –
Ljubljana – Budapest – hranica s Ukrajinou
Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Algeciras – Madrid || železnica || prebiehajú štúdie, práce sa majú začať do roku 2015 a ukončiť v roku 2020 Sevilla - Antequera - Granada - Almería - Cartagena - Murcia - Alicante - Valencia || železnica || štúdie a práce Valencia – Tarragona – Barcelona || železnica || výstavba v rokoch 2014 – 2020 Barcelona || prístav || prepojenie železnice s prístavom a letiskom Barcelona – Perpignan || železnica || cezhraničný úsek, prebiehajú práce, nová trať sa dokončí do roku 2015, modernizácia existujúcej trate Perpignan – Montpellier || železnica || obchvat Nîmes – Montpellier sa má sprevádzkovať do roku 2017, Montpellier – Perpignan do roku 2020 Lyon – Torino || železnica || cezhraničný úsek, práce na tuneli sa majú začať do roku 2020; štúdie príjazdových ciest Milano – Brescia || železnica || čiastočná modernizácia, čiastočne nová vysokorýchlostná trať Brescia – Venezia – Trieste || železnica || práce na viacerých úsekoch sa majú začať do roku 2014 Milano – Mantova – Venezia – Trieste || IWW || štúdie, modernizácia, práce Trieste – Divača || železnica || prebiehajú štúdie a čiastočná modernizácia; cezhraničný úsek sa má zrealizovať do (po) roku 2020 Koper – Divača – Ljubljana – Maribor || železnica || štúdie a modernizácia/čiastočne nová trať Ljubljana uzol || železnica || železničný uzol Ljubljana, vrátane multimodálnej platformy; prepojenie železnice a letiska Maribor – Zalalövö || železnica || cezhraničný úsek: štúdie, práce sa majú začať do roku 2020 Boba – Szekesferhervar || železnica || modernizácia Budapest – Miskolc – hranica s Ukrajinou || železnica || modernizácia 4.
Hamburg – Rostock – Burgas/hranica s Tureckom – Piraeus – Lefkosia
Hamburg/Rostock – Berlin –
Praha – Brno – Bratislava – Budapest – Arad – Timişoara – Sofia
Sofia – Burgas/hranica s Tureckom
Sofia – Thessaloniki – Piraeus – Limassol – Lefkosia Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Dresden – Praha || železnica || štúdie vysokorýchlostnej železnice Praha || Železnica || Modernizácia, obchvat pre nákladnú železničnú dopravu; železničné spojenie s letiskom Hamburg – Dresden – Praha – Pardubice || IWW || Labe – modernizácia Děčín plavebné komory || IWW || štúdie Břeclav – Bratislava || železnica || cezhraničný úsek, modernizácia Bratislava – Hegyeshalom || železnica || cezhraničný úsek, modernizácia Budapest – Arad – Timişoara – Calafat || železnica || modernizácia v Maďarsku takmer dokončená, prebieha v Rumunsku Vidin – Sofia – Burgas/hranica s Tureckom Sofia – Thessaloniki – Athens/Piraeus || železnica || štúdie a práce Vidin – Sofia – Thessaloniki; modernizácia Sofia – Burgas/hranica s Tureckom Athens/Piraeus – Limassol || Námorné diaľnice || prístavná kapacita a prepojenie s vnútrozemím Limassol – Lefkosia || prístavy, multimodálne platformy || modernizácia modálneho prepojenia 5.
Helsinki – Valletta
Helsinki – Turku – Stockholm
– Malmö – København – Fehmarn – Hamburg – Hannover
Bremen – Hannover – Nürnberg – München – Brenner – Verona – Bologna – Roma –
Napoli – Bari
Napoli – Palermo – Valletta
Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Kotka/Hamina – Helsinki || prístav, železnica || spojenie prístavu s vnútrozemím, modernizácia železnice Helsinki || železnica || spojenie letiska so železnicou hranica s Ruskom – Helsinki || železnica || prebiehajú práce Turku – Stockholm || prístavy, námorné diaľnice || spojenie prístavu s vnútrozemím, ľadoborecká kapacita Stockholm – Malmö (škandinávsky trojuholník) || železnica || prebiehajú práce na špecifických úsekoch Fehmarn || železnica || prebiehajú štúdie, stavebné práce na pevnom spojení na trati Fehmarn Belt v období medzi rokmi 2014 a 2020 København – Hamburg cez Fehmarn: prístupové trasy || železnica || prístupové trasy do Dánska sa majú dokončiť do roku 2020, prístupové trasy do Nemecka sa majú dokončiť v 2 etapách (2020 – 2027) Hamburg/Bremen – Hannover || železnica || práce sa majú začať do roku 2020 München – Wörgl || železnica || prístup k tunelu na úpätí Brenneru a cezhraničný úsek: štúdie Tunel na úpätí Brenneru || železnica || štúdie a práce Fortezza – Verona || železnica || štúdie a práce Napoli – Bari || železnica || štúdie a práce Napoli – Reggio Calabria || železnica || modernizácia Messina – Palermo || železnica || modernizácia (zvyšné úseky) Palermo – Valletta || prístavy, námorné diaľnice || spojenie prístavu s vnútrozemím Valletta – Marsaxlokk || prístav, letisko || majú sa zavádzať systémy riadenia dopravy, modernizácia modálneho prepojenia 6.
Genova – Rotterdam
Genova – Milano/Novara –
Simplon/Lötschberg/Gotthard – Basel – Mannheim – Köln
Köln – Düsseldorf – Rotterdam/Amsterdam
Köln – Liège – Bruxelles/Brussel – Zeebrugge
Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Genova – Milano/Novara – hranica so Švajčiarskom || železnica || štúdie; práce sa začnú do roku 2020 Basel – Rotterdam/Amsterdam/Antwerpen || IWW || modernizácia Karlsruhe – Basel || železnica || práce sa majú ukončiť do konca roku 2020 Frankfurt – Mannheim || železnica || prebiehajú štúdie Zevenaar – Emmerich – Oberhausen || železnica || práce sa majú dokončiť do roku 2017 Zeebrugge || prístav || plavebné komory: prebiehajú štúdie 7.
Lisboa – Strasbourg
Sines/Lisboa – Madrid –
Valladolid
Lisboa – Aveiro – Oporto
Aveiro – Valladolid – Vitoria – Bordeaux – Paris – Mannheim/Strasbourg
Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Vysokorýchlostná železnica Sines/Lisboa – Madrid || železnica, prístavy || prebiehajú štúdie a práce, modernizácia modálneho prepojenia prístavov Sines/Lisboa Vysokorýchlostná železnica Porto – Lisboa || železnica || prebiehajú štúdie Železničné spojenie Aveiro – ES || železnica || cezhraničný úsek: prebiehajú práce Železničné spojenie Bergara – San Sebastián – Bayonne || železnica || dokončenie v Španielsku sa očakáva do roku 2016, vo Francúzsku do roku 2020 Bayonne – Bordeaux || železnica || prebiehajú verejné konzultácie Tours – Bordeaux || železnica || prebiehajú práce Paris || železnica || južný vysokorýchlostný obchvat Baudrecourt – Mannheim || železnica || modernizácia Baudrecourt – Strasbourg || železnica || prebiehajúce práce sa majú dokončiť do roku 2016 8. Dublin – London – Paris –
Brussel/Bruxelles
Belfast – Dublin – Holyhead –
Birmingham Glasgow/Edinburgh –
Birmingham Birmingham – London –
Lille – Brussel/Bruxelles
Dublin/Cork/Southampton – Le Havre – Paris
London – Dover – Calais – Paris Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Dublin – Belfast || železnica || modernizácia; prepojovacie trate v Dubline (DART) Glasgow – Edinburgh || železnica || modernizácia Vysokorýchlostná doprava 2 || železnica || štúdie Swansea – Cardiff – Bristol – London || železnica || modernizácia Dublin, Cork, Southampton, Le Havre || prístavy || spojenia s vnútrozemím Le Havre – Paris || IWW || modernizácia Le Havre – Paris || železnica || štúdie Calais – Paris || železnica || predbežné štúdie 9.
Amsterdam – Basel/Lyon – Marseille
Amsterdam – Rotterdam –
Antwerp – Brussel/Bruxelles – Luxembourg
Luxembourg – Dijon – Lyon
Luxembourg – Strasbourg – Basel
Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Maas || IWW || modernizácia Albertkanaal || IWW || modernizácia Terneuzen || námorná doprava || plavebné komory: prebiehajú práce Terneuzen – Gent || IWW || štúdie, modernizácia Antwerp || námorná doprava, prístav || plavebné komory: prebiehajú štúdie, prístav: spojenie s vnútrozemím Kanál Seine – Escaut || IWW || návrh dokončený, začal sa konkurenčný dialóg, celkové dokončenie do roku 2018 Modernizácia vodných ciest vo Valónsku || IWW || štúdie, modernizácia Brussel/Bruxelles – Luxembourg – Strasbourg || železnica || prebiehajú práce Strasbourg – Mulhouse – Basel || železnica || modernizácia Železničné spojenie Luxembourg – Dijon – Lyon (TGV Rhin – Rhône) || železnica || štúdie a práce Lyon || železnica || východný obchvat: štúdie a práce Prieplav Saône – Moselle/Rhin || IWW || prebiehajú predbežné štúdie Rhône || IWW || modernizácia 10.
Koridor Strasbourg – Dunaj
Strasbourg – Stuttgart –
München – Wels/Linz
Strasbourg – Mannheim – Frankfurt – Würzburg – Nürnberg – Regensburg – Passau –
Wels/Linz
Wels/Linz – Wien – Budapest – Arad – Brašov – Bucurešti – Constanta – Sulina
Predbežne identifikované úseky || Druh dopravy || Opis/údaje Železničné spojenie Strasbourg – Kehl Appenweier || železnica || práce na prepojení Appenweieru Karlsruhe – Stuttgart – München || železnica || prebiehajú štúdie a práce München – Mühldorf – Freilassing – Salzburg || železnica || prebiehajú štúdie a práce Salzburg – Wels || železnica || štúdie Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels || železnica || štúdie; práce prebiehajú čiastočne Železničné spojenie Wels – Wien || železnica || dokončenie sa očakáva do roku 2017 Wien – Budapest || železnica || štúdie vysokorýchlostnej trate v Maďarsku Arad – Brašov – Bucurešti – Constanta || železnica || modernizácia konkrétnych úsekov; štúdie vysokorýchlostnej trate Main – Main-Donau-Canal – Danube || IWW || štúdie a práce na viacerých úsekoch a úzkych miestach; vnútrozemské vodné prístavy: prepojenia s vnútrozemím Constanta || prístav || prepojenia s vnútrozemím b)
Ďalšie úseky v základnej sieti Sofia – hranica s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko || cezhraničný úsek || železnica || prebiehajú štúdie Sofia – hranica so Srbskom || cezhraničný úsek || železnica || prebiehajú štúdie Timişoara – hranice so Srbskom || cezhraničný úsek || železnica || prebiehajú štúdie München – Praha || cezhraničný úsek || železnica || štúdie Nürnberg – Praha || cezhraničný úsek || železnica || štúdie Wrocław – Dresden || cezhraničný úsek || železnica || modernizácia Wroclaw – Praha || cezhraničný úsek || železnica || štúdie Graz – Maribor – Pragersko || cezhraničný úsek || železnica || štúdie Botnický koridor: Lulea – Oulu || cezhraničný úsek || železnica || štúdie a práce severozápadné Španielsko a Portugalsko || úzke miesto || železnica || prebiehajú práce Frankfurt – Fulda – Erfurt – Berlin || úzke miesto || železnica || štúdie Halle – Leipzig – Nürnberg || úzke miesto || železnica || prebiehajúce práce sa majú ukončiť do roku 2017 železnica Egnathia || úzke miesto || železnica || prebiehajú štúdie vnútrozemské vodné cesty Dunkerque – Lille || úzke miesto || IWW || prebiehajú štúdie paralelná vysokorýchlostná železničná trať Paris – Lyon || úzke miesto || železnica || prebiehajú predbežné štúdie Sundsvall – Umea – Lulea || úzke miesto || železnica || štúdie a práce Malmö - Göteborg || iná základná sieť || železnica || práce Botnický záliv – Kiruna – hranice s Nórskom || iná základná sieť || železnica || štúdie a práce železničné prepojenie Shannon – Cork – Dublin || iná základná sieť || železnica || prebiehajú štúdie železničné spojenie s Wilhelmshavenom a Bremerhavenom || iná základná sieť || železnica || prebiehajú štúdie Žilina – hranica s Ukrajinou || iná základná sieť || železnica || modernizácia Ventspils – Riga – hranica s Ruskom || iná základná sieť || železnica || modernizácia Klaipeda – Kaunas – Vilnius – hranica s Bieloruskom || iná základná sieť || železnica || modernizácia, prepojenie s letiskom Katowice – Wroclaw – hranica s Nemeckom || iná základná sieť || železnica || modernizácia Marseille – Toulon – Nice – hranica s Talianskom || iná základná sieť || železnica || štúdie vysokorýchlostnej trate Bordeaux – Toulouse || iná základná sieť || železnica || štúdie vysokorýchlostnej trate Tampere – Oulu || iná základná sieť || železnica || modernizácia úsekov Pamplona – Zaragoza – Sagunto || iná základná sieť || železnica || štúdie a práce ČASŤ
II: ZOZNAM PRIORITNÝCH KORIDOROV INFRAŠTRUKTÚRY A OBLASTÍ
V SEKTORE ENERGETIKY a) Prioritné koridory || Cieľ || Zainteresované členské štáty 1. Elektrická rozvodná sieť na moriach severnej Európy („NSOG“) || Vybudovať integrovanú elektrickú rozvodnú sieť v Severnom mori, Írskom mori, Lamanšskom prielive, Baltskom mori a v susediacich vodách na prenos elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie na mori do centier jej spotreby a uchovávania a na zvýšenie cezhraničnej výmeny elektrickej energie || Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo 2. Severo-južné prepojenia elektrických sietí v juhozápadnej Európe („NSI West Electricity“) || Vybudovanie prepojení medzi členskými štátmi regiónu a so stredomorskými tretími krajinami, predovšetkým s cieľom integrovať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie || Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Malta, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo 3. Severo-južné plynovodné prepojenia v západnej Európe („NSI West Gas“) || Zvýšiť kapacitu prepojovacích plynovodných tokov zo severu na juh v západnej Európe s cieľom ďalej diverzifikovať zásobovacie trasy a zvýšiť okamžitú schopnosť dodávky plynu || Belgicko, Írsko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo 4. Severojužné prepojenia elektrických sietí v strednej a východnej Európe a v juhovýchodnej Európe („NSI East Electricity“): || Posilnenie prepojení a vnútorných rozvodných vedení v smere zo severu na juh a z východu na západ s cieľom dobudovať vnútorný trh a integrovať výrobu energie z obnoviteľných energetických zdrojov || Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko 5. Severojužné plynovodné prepojenia v strednej a východnej Európe a v juhovýchodnej Európe („NSI East Gas“): || Posilnenie regionálnych plynovodných prepojení medzi regiónom Baltského, Jadranského, Egejského a Čierneho mora, predovšetkým s cieľom zvýšiť diverzifikáciu a zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu || Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko 6. Plán prepojenia baltského energetického trhu s elektrickou energiou („BEMIP Electricity“): || Vybudovanie prepojení medzi členskými štátmi v pobaltskom regióne a zároveň posilnenie vnútornej infraštruktúry rozvodnej siete s cieľom ukončiť izoláciu pobaltských štátov a podporiť integráciu trhu v regióne || Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Švédsko 7. Plán prepojenia baltského energetického trhu so zemným plynom („BEMIP Gas“): || Odstránenie izolácie troch pobaltských štátov a Fínska ukončením závislosti na jednom dodávateľovi a zvýšením diverzifikácie dodávok v regióne Baltského mora || Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Švédsko 8. Južný plynovodný koridor („SGC“): || Preprava zemného plynu z oblasti Kaspického mora, Strednej Ázie, Stredného východu a východnej časti Stredomoria do Únie s cieľom zvýšiť diverzifikáciu dodávok plynu || Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Grécko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko b) Prioritné oblasti || Cieľ || Zainteresované členské štáty Zavedenie inteligentných sietí: || Urýchlenie prijatia technológií inteligentných sietí v celej Únii s cieľom účinne integrovať správanie a činnosti všetkých užívateľov elektrickej siete. || všetky Elektrické diaľnice || Vybudovanie prvých elektrických diaľnic do roku 2020 s cieľom vytvoriť systém elektrických diaľnic v celej Únii. || všetky Cezhraničná sieť pre oxid uhličitý || Príprava výstavby prepravnej infraštruktúry oxidu uhličitého medzi členskými štátmi s cieľom zaviesť zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého. || všetky ČASŤ III: ZOZNAM
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÝCH PRIORÍT A OBLASTÍ INTERVENCIE V OBLASTI
TELEKOMUNIKÁCIÍ a)
Horizontálne priority Inovačný manažment, mapovanie a služby || Technická pomoc a opatrenia replikácie v rámci projektov, kde je to potrebné na účely zavedenia a riadenia, vrátane projektového a investičného plánovania a štúdií uskutočniteľnosti. Mapovanie celoeurópskej širokopásmovej infraštruktúry s cieľom zriadiť priebežné podrobné fyzické testovanie a dokumentovanie príslušných lokalít, analýzu práv prístupu, posúdenie možnosti modernizácie súčasných zariadení atď. Analýza vplyvu na životné prostredie zohľadňujúca potreby prispôsobenia sa zmene klímy, zmiernenia jej účinkov a odolnosti voči katastrofám. Podporné akcie a iné opatrenia technickej pomoci || Akcie potrebné na prípravu realizácie projektov spoločného záujmu alebo akcie prispievajúce k tomuto účelu, vrátane prípravných, hodnotiacich a validačných štúdií a štúdií uskutočniteľnosti, a všetky ostatné opatrenia technickej pomoci, vrátane predbežných akcií na úplné vymedzenie a rozvoj akcie. b)
Širokopásmové siete Intervencia v oblasti širokopásmových sietí
prispieva k inteligentnému a inkluzívnemu rastu prostredníctvom
budovania vyváženého a geograficky diverzifikovaného portfólia
širokopásmových projektov, vrátane projektov pre rýchlosti 30 Mbps a viac
ako 100 Mbps; s projektmi pre mestá, predmestia a vidiek,
s cieľom dosiahnuť uspokojivú úroveň konektivity vo
všetkých členských štátoch. Charakteristiky intervencie || Opis Intervencia v oblasti širokopásmových sietí zahŕňa: || investície do širokopásmových sietí schopných dosiahnuť cieľ Digitálnej agendy 2020, t. j. univerzálne pokrytie rýchlosťou 30 Mbps; alebo investície do širokopásmových sietí schopných dosiahnuť cieľ Digitálnej agendy 2020 a minimálne 50 % domácností využívajúcich rýchlosti nad 100 Mbps. Intervencia v oblasti širokopásmových sietí pozostáva predovšetkým z jedného alebo viacerých týchto prvkov: || zavedenie pasívnej fyzickej infraštruktúry alebo kombinovanej pasívnej a aktívnej fyzickej infraštruktúry a pomocných prvkov infraštruktúry, zabezpečenie služieb potrebných na prevádzkovanie takejto infraštruktúry; súvisiace zariadenia a súvisiace služby, napríklad vybudovanie vedenia, antén, veží a iných pomocných konštrukcií, potrubí, inštalačných trubíc, stožiarov, montážnych otvorov a skríň; využitie potenciálnych synergií medzi zavedením širokopásmových sietí a služieb ďalších úžitkových sietí (energetických, dopravných, vodohospodárskych, kanalizačných atď.), predovšetkým tých, ktoré súvisia s inteligentným rozvodom elektrickej energie. c)
Infraštruktúry digitálnych služieb V oblasti infraštruktúr digitálnych služieb sa
podporujú sa tieto oblasti intervencie. Digitálna služba || Opis Transeurópske vysokorýchlostné základné prepojenia pre verejné správy || Verejná transeurópska základná infraštruktúra služieb zabezpečí vysokorýchlostnú konektivitu medzi verejnými inštitúciami v takých oblastiach, ako je verejná správa, kultúra, vzdelávanie a zdravotníctvo. Cezhraničné poskytovanie služieb elektronickej verejnej správy || Štandardizované, cezhraničné a užívateľsky priateľské interakčné platformy, ktorými sa zvýši efektívnosť tak v celom hospodárstve, ako aj vo verejnom sektore, a ktoré prispejú k jednotnému trhu. Takéto platformy umožnia elektronické obstarávanie, on-line zdravotnícke služby, elektronickú výmenu justičných informácií, štandardizované podnikové výkazníctvo, transeurópsku on-line registráciu spoločností, služby elektronickej verejnej správy pre podniky vrátane transeurópskej on-line registrácie spoločností. Sprístupnenie informácií verejného sektora a viacjazyčných služieb || Digitalizácia veľkých zbierok európskych kultúrnych zdrojov a podpora ich opakovaného používania tretími stranami. Dosiahnutie plného prístupu k opakovanému používaniu všetkých zverejniteľných informácií verejného sektora v EÚ do roku 2020. Umožnenie všetkým podnikom v EÚ poskytovať on-line služby vo svojom vlastnom jazyku, aby boli ľahko dostupné a použiteľné v ktoromkoľvek jazyku EÚ. Bezpečnosť a bezpečnostná ochrana || Zdieľané počítačové zariadenia, databázy a softvérové nástroje pre „centrá bezpečnejšieho internetu“ v členských štátoch, ako aj back-office operácie na riešenie nahlásených prípadov obsahu súvisiaceho so sexuálnym zneužívaním. Infraštruktúry kritických služieb, vrátane komunikačných kanálov a platforiem vyvinutých a zavedených na účely zvýšenia pripravenosti, zdieľania informácií, koordinácie a reakcieschopnosti v celej EÚ. Zavádzanie riešení informačných a komunikačných technológií pre inteligentné energetické siete a pre zabezpečovanie inteligentných energetických služieb || Moderné informačné a komunikačné technológie v oblasti inteligentných energetických služieb na uspokojenie potrieb obyvateľov (ktorí môžu byť výrobcami, ako aj spotrebiteľmi energie), poskytovateľov energie a verejných orgánov. LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ
1.
RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.
Názov návrhu/iniciatívy
Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“
1.2.
Príslušná(-é) oblasť(-ti) politiky v rámci
štruktúry ABM/ABB[48]
06 Mobilita
a doprava 32 Energetika 09 Informačná
spoločnosť a médiá 13 Regionálna
politika
1.3.
Druh návrhu/iniciatívy
X Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[49]
¨ Návrh/iniciatíva sa
týka predĺženia trvania existujúcej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka akcie presmerovanej na novú akciu
1.4.
Ciele
1.4.1.
Viacročné strategické ciele) Komisie, ktoré sú
predmetom návrhu/iniciatívy
Okruh
1 Inteligentný a inkluzívny rast Nástroj
„Spájame Európu“ (ďalej len „CEF“) sa zaoberá týmito všeobecnými
cieľmi v sektoroch energetiky, dopravy a telekomunikácií: a)
prispieva k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu
rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, čím zabezpečuje
prínos pre celú Európsku úniu, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť
a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci
jednotného trhu a vytvára prostredie priaznivejšie pre súkromné
a verejné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov
a priamej podpory Únie a využívaním synergie vo všetkých sektoroch; b)
umožňuje Európskej únii dosiahnuť svoje ciele, ktoré predstavujú
zníženie emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšenie energetickej
účinnosti o 20 % a nárast podielu obnoviteľnej energie na 20 %
do roku 2020 a zároveň zabezpečenie solidarity medzi členskými
štátmi.
1.4.2.
Konkrétne ciele a príslušné činnosti
v rámci ABM/ABB
CEF sleduje v sektoroch dopravy, energetiky
a telekomunikácií tieto konkrétne ciele: 1. V oblasti dopravy: a) odstránenie úzkych miest a premostenie chýbajúcich
prepojení; b) zabezpečenie udržateľnej
a efektívnej dopravy z dlhodobého hľadiska; c) optimalizácia integrácie a vzájomného
prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability, bezpečnosti a
bezpečnostnej ochrany dopravných služieb. 2. V oblasti energetiky: a) podpora ďalšej integrácie vnútorného
energetického trhu a cezhraničnej interoperability elektrických
a plynovodných rozvodných sietí vrátane zabezpečenia toho, aby žiadny
členský štát nebol oddelený od európskej siete; b) zvýšenie bezpečnosti zásobovania Únie; c) prispievanie k udržateľnému rozvoju
a ochrane životného prostredia, predovšetkým posilňovaním integrácie
energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej siete a vytvorením
sietí na prenos oxidu uhličitého. 3. V oblasti telekomunikačných sietí: a) urýchlenie zavádzania rýchlych a ultrarýchlych
širokopásmových sietí a ich využívania aj malými a strednými podnikmi; b) podpora vzájomného prepojenia a interoperability
vnútroštátnych on-line verejných služieb, ako aj prístupu do takýchto sietí. Príslušné činnosti) v rámci ABM/ABB 06 03 32 03 09 03 13 14
1.4.3.
Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv
by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Celkový
sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv: Úspešnou
realizáciou CEF sa urýchli rozvoj vysokovýkonnej infraštruktúry v EÚ
v oblasti dopravy, energetiky a informačných
a telekomunikačných technológií, čo prispeje k dosiahnutiu súvisiacich
cieľov stratégie EÚ 2020 týkajúcich sa energetiky a zmeny klímy
a k dosiahnutiu udržateľnej konkurencieschopnosti EÚ. Prevádzkové predpisy v rámci CEF budú podporovať realizáciu
akcií a maximálny pákový efekt príspevkov z rozpočtu EÚ
s cieľom prilákať súkromné a verejné investície do
projektov. Okrem toho sa infraštruktúry európskeho významu vďaka pomoci
finančných nástrojov ustanovených s prispením EÚ stanú atraktívnymi
investičnými aktívami pre inštitucionálnych investorov z Európy aj
mimo jej územia. Vplyv
na konkrétne sektory: Doprava: Urýchlená
realizácia koridorov transeurópskej dopravnej základnej siete prispeje
k primeranejšiemu pokrytiu dopravnej infraštruktúry v Únii, k presunu
na iné druhy dopravy a ku komodalite. Inovačné informačné
a riadiace systémy, ktoré budú súčasťou siete, zabezpečia
podporu pre logistické funkcie, intermodálnu integráciu a udržateľnú
prevádzku s cieľom ustanoviť konkurencieschopné dopravné
reťazce v súlade s potrebami používateľov. Zvýši sa
efektívnosť dopravného systému a zároveň sa významne zníži jeho
preťaženie a skrátia sa doby cestovania. Energetika: Rozvoj
a výstavba prioritných koridorov a oblastí energetickej
infraštruktúry okrem iného na podporu: – rozsiahleho
zavádzania obnoviteľných energií, – optimalizácie
prenosu energie na úrovni EÚ, – bezpečnosti
zásobovania. Telekomunikácie: – viac
obyvateľov s prístupom k širokopásmovému internetu, – dostupnosť
interoperabilných infraštruktúr s digitálnymi službami, predovšetkým
dostupnosť inteligentných služieb rozvodu elektrickej energie, – mobilizácia
súkromného aj verejného investovania do digitálnych infraštruktúr. Pre
oblasť IKT sa v štúdii OECD predpokladá, že miera rozšírenia
širokopásmových sietí vyššia o 10 % v ktoromkoľvek roku zodpovedá 1,5
%-nému nárastu produktivity práce v nasledujúcich piatich rokoch[50]. V metaštúdii
pre Európsku komisiu sa odhaduje, že pripojenie celej Európy k modernej
vysokorýchlostnej širokopásmovej sieti by v členských štátoch EÚ-27
vytvorilo približne 3,99 milióna pracovných miest. V tejto analýze sa ďalej
uvádza, že priemerná úroveň rastu HDP vyplývajúceho z investícií do
širokopásmových sietí predstavuje 7,03 %. To by sa rovnalo nárastu HDP
v EÚ-27 o 862,47 mld. EUR. Okrem toho štúdia OECD predpokladá[51],
že vlády môžu pri plnom financovaní vnútorných FTTH sietí typu „bod-bod“
s otvoreným prístupom dosiahnuť desaťročnú návratnosť.
1.4.4.
Prehľad
medzníkov a cieľov:
Doprava: Všeobecný cieľ 1 || Prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu Ukazovateľ || Súčasná situácia || Medzník 2017 || Dlhodobý cieľ 2020 Objem verejných a súkromných investícií v projektoch spoločného záujmu || . || 280 miliárd EUR preinvestovaných do celej siete TEN-T, z toho 140 miliárd EUR do základnej siete. || 500 miliárd EUR preinvestovaných do celej siete TEN-T, z toho 250 miliárd EUR do základnej siete. Objem verejných a súkromných investícií v projektoch spoločného záujmu realizovaných prostredníctvom finančných nástrojov podľa tohto nariadenia || . || 15 miliárd EUR vo forme súkromných investícií preinvestovaných do celej siete TEN-T. || 40 miliárd EUR vo forme súkromných investícií preinvestovaných do celej siete TEN-T. Všeobecný cieľ 2 || Umožniť EÚ dosiahnuť ciele 20-20-20 Ukazovateľ || Súčasná situácia || Medzník 2017 || Dlhodobý cieľ Zníženie emisií skleníkových plynov || (*) || (*) || (*) Zvýšenie energetickej účinnosti || (*) || (*) || (*) Podiel obnoviteľnej energie || (*) || (*) || (*) (*) Údaje
nie sú k dispozícii, keďže je ešte potrebné vypracovať metodiku. Konkrétny cieľ 1 – doprava || Odstránenie úzkych miest a premostenie chýbajúcich prepojení Ukazovateľ || Posledný známy výsledok || Medzník 2017 || Cieľ Počet nových a skvalitnených cezhraničných prepojení || Železnice: 36 (na skvalitnenie) || 6 || 14 Odstránené úzke miesta na dopravných trasách || Železnice: 30 (na odstránenie) IWW: 14 || 4 1 || 10 3 Konkrétny cieľ 2 – doprava || Zabezpečenie udržateľnej a efektívnej dopravy z dlhodobého hľadiska Ukazovateľ || Posledný známy výsledok || Medzník 2017 || Cieľ 2020 Dĺžka konvenčnej železničnej siete TEN-T v EÚ-27 (v km) || 81 230 (2005) || 74 071 || 71 490 Dĺžka vysokorýchlostnej železničnej siete TEN-T v EÚ-27 (v km) || 10 733 (2010) || 20 022 || 23 198 Zvýšenie energetickej účinnosti || (*) || (*) || (*) Podiel obnoviteľnej energie || (*) || (*) || (*) (*) Údaje nie sú k
dispozícii, keďže je ešte potrebné vypracovať metodiku. Konkrétny cieľ 3 – transport || Optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb Ukazovateľ || Posledný známy výsledok (už existujúce prepojenia) || Medzník 2017 || Cieľ Počet prístavov napojených na železničnú sieť (z celkového počtu 82 prístavov) || 27 || 41 || 54 Počet letísk napojených na železničnú sieť (z celkového počtu 37 letísk) || 12 || 18 || 24 Energetika: Všeobecný cieľ 1 || Prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu Ukazovateľ || Súčasná situácia || Medzník 2017 || Dlhodobý cieľ Objem verejných a súkromných investícií v projektoch spoločného záujmu || 0 || 200 miliárd EUR || 200 miliárd EUR Objem verejných a súkromných investícií v projektoch spoločného záujmu financovaných CEF || 0 || 30 – 60 miliárd EUR || 30 – 60 miliárd EUR Všeobecný cieľ 2 || Umožniť EÚ dosiahnuť ciele 20-20-20 Ukazovateľ || Súčasná situácia || Medzník 2017 || Dlhodobý cieľ Zníženie emisií skleníkových plynov || (*) || (*) || (*) Zvýšenie energetickej účinnosti || Úspory energie približne 6 % v porovnaní so scenárom vývoja bez zmeny || Úspory energie o 14 % v porovnaní so scenárom vývoja bez zmeny || Úspory energie o 20 % Podiel obnoviteľnej energie (ďalej len „RES“) || Podiel RES na celkovej spotrebe energie 10 % || Podiel RES na celkovej spotrebe energie 15 % || Podiel RES na celkovej spotrebe energie 20 % (*) Údaje budú k dispozícii po zavedení metodiky vytýčenej
v usmerneniach pre energetickú infraštruktúru. Konkrétny cieľ 1 – energetika || Podpora ďalšej integrácie vnútorného energetického trhu a cezhraničnej interoperability elektrických a plynovodných rozvodných sietí Ukazovateľ || Posledný známy výsledok || Medzník || Cieľ Počet projektov účinne vzájomne prepájajúcich siete členských štátov a odstraňujúcich úzke miesta || (*) || (*) || (*) (*) Údaje budú k dispozícii po zavedení metodiky
vytýčenej v usmerneniach pre energetickú infraštruktúru. Konkrétny cieľ 2 – energetika || Zvýšiť bezpečnosť zásobovania v Únii Ukazovateľ || Posledný známy výsledok || Medzník 2017 || Cieľ Vývoj odolnosti systému || Plyn: N-1 (9 členských štátov nespĺňa podmienku N-1) || Plyn: podmienku N-1 spĺňajú všetky štáty EÚ-27 || Plyn: podmienku N-1 spĺňajú všetky štáty EÚ-27 na 100 % Bezpečnostná ochrana operácií v rámci sústav || (*) || (*) || (*) počet projektov umožňujúcich diverzifikáciu zdrojov dodávok, dodávateľských partnerov a trás || 3 veľké zdroje dodávok zemného plynu pre EÚ okrem skvapalneného zemného plynu (LNG) || || minimálne 5 významných zdrojov dodávok plynu pre EÚ okrem skvapalneného zemného plynu (LNG) (*) Údaje budú k dispozícii zavedení metodiky
vytýčenej v usmerneniach pre energetickú infraštruktúru. Konkrétny cieľ 3 –energetika || Prispieť k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia Ukazovateľ || Posledný známy výsledok || Medzník 2017 || Cieľ Prenos obnoviteľnej energie od výrobcu do veľkých stredísk spotreby a na miesta skladovania || (*) || (*) || (*) Celkový objem emisií CO2, ktorým sa zabránilo realizáciou projektov využívajúcich CEF || (*) || (*) || (*) (*) Údaje budú k dispozícii po zavedení metodiky
vytýčenej v usmerneniach pre energetickú infraštruktúru. Telekomunikácie: Všeobecný cieľ 1 || Prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu Ukazovateľ || Súčasná situácia || Medzník 2017 || Dlhodobý cieľ Objem súkromných investícií do rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového internetu[52] || || || Prognóza súkromných investícií na roky 2011 až 2020: až 50 miliárd EUR (Investičná potreba do roku 2020: 270 miliárd EUR) Objem verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu pre rýchly a ultrarýchly internet financovaných CEF[53] || 0 || 16,4 miliardy EUR || 2020: 45,5 miliárd EUR[54] Konkrétny cieľ 1 – IKT || Urýchlenie zavádzania rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí a ich využívania Ukazovateľ || Posledný známy výsledok || Medzník 2017 || Cieľ Úroveň pokrytia rýchlou širokopásmovou sieťou (≥30 Mbs) || december 2010: 28,7 % domácností || 2017: 60 % || 2020: 100 % Úroveň využívania širokopásmového pripojenia nad 100 Mbs || december 2010: <1 % || 2017: 20 % || 2020: 50 % Konkrétny cieľ 2 – IKT || Vzájomné prepojenie a interoperabilita vnútroštátnych on-line verejných služieb, ako aj prístup do takýchto sietí. Ukazovateľ || Posledný známy výsledok || Medzník 2017 || Cieľ Obyvatelia a podniky využívajúce on-line verejné služby[55] || 2010: 41,2 % obyvateľov a 75,7 % podnikov || 2017: 50 % obyvateľov a 85 % podnikov || 2020: 60 % obyvateľov a 100 % podnikov Dostupnosť cezhraničných verejných služieb[56] || nie je k dispozícii || 80 % || 2020: 100 %
1.4.5.
Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte
ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie
návrhu/iniciatívy Výkonnosť
CEF sa posudzuje vzhľadom na tieto všeobecné výkonnostné ukazovatele: a) Dosiahnutie
všeobecného cieľa a) sa bude merať objemom verejných
a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu,
a predovšetkým objemom verejných a súkromných investícií do projektov
spoločného záujmu realizovaných vďaka finančným nástrojom
podľa nariadenia o CEF. b) Dosiahnutie
všeobecného cieľa b) sa bude merať znížením emisií skleníkových
plynov, zvýšením energetickej účinnosti a podielom obnoviteľnej
energie do roku 2020. Výkonnosť CEF sa posudzuje aj vzhľadom na tieto
výkonnostné ukazovatele konkrétnych sektorov: 1. V oblasti
dopravy: a) Dosiahnutie
konkrétneho cieľa a) sa bude merať počtom nových a skvalitnených
cezhraničných prepojení a odstránených úzkych miest na železniciach
TEN-T a vnútrozemských vodných cestách, ktoré využívali CEF. b) Dosiahnutie
konkrétneho cieľa b) sa bude merať dĺžkou železničnej siete
v EÚ-27 a dĺžkou vysokorýchlostnej železničnej siete v
EÚ-27. c) Dosiahnutie
konkrétneho cieľa c) sa bude merať počtom prístavov
a letísk napojených na železnicu. 2. V oblasti
energetiky: a) Dosiahnutie
konkrétneho cieľa a) sa bude merať počtom projektov účinne
vzájomne prepájajúcich siete členských štátov a odstraňujúcich
vnútorné úzke miesta. b) Dosiahnutie
konkrétneho cieľa b) sa bude merať vývojom odolnosti systému a bezpečnostnej
ochrany operácií v rámci sústav, ako aj diverzifikáciou zdrojov zásobovania,
dodávateľských partnerov a trás. c) Dosiahnutie
konkrétneho cieľa c) sa bude merať prenosom obnoviteľnej energie
od výrobcu do veľkých stredísk spotreby a na miesta skladovania
a celkovým objemom emisií CO2, ktorým sa zabránilo realizáciou
projektov využívajúcich CEF. 3. V oblasti
telekomunikácií: a) Dosiahnutie
konkrétneho cieľa a) sa bude merať úrovňou pokrytia sieťou širokopásmového
a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia a počtom domácností využívajúcich
širokopásmové pripojenie s rýchlosťou nad 100 Mbs. b) Dosiahnutie
konkrétneho cieľa b) sa bude merať percentuálnym podielom
obyvateľov a podnikov využívajúcich on-line verejné služby
a cezhraničnou dostupnosťou takýchto služieb.
1.5.
Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.
Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom
alebo dlhodobom horizonte
Pozri
dôvodovú správu o potrebách Cieľová
populácia: celá EÚ
1.5.2.
Prínos zapojenia EÚ (pozri aj bod 2.3 dôvodovej
správy)
Dňa
29. júna 2011 Komisia prijala oznámenie o rozpočte stratégie Európa 2020
(oznámenie o MFF), ktoré predstavuje jej hlavnú pozíciu týkajúcu sa finančných
prostriedkov Únie na roky 2014 – 2020. Zameriava sa na financovanie priorít na
úrovni EÚ, ktoré poskytuje skutočnú pridanú hodnotu všetkým občanom
EÚ. Programy a nástroje začlenené do viacročného finančného
rámca (MFF) boli prepracované tak, aby zabezpečili podporu priorít
kľúčovej politiky EÚ vďaka ich výstupom a vplyvom. MFF bol
zmodernizovaný predovšetkým prostredníctvom prerozdelenia zdrojov do prioritných
oblastí, jednou z ktorých je celoeurópska infraštruktúra. Oznámenie
o MFF zdôraznilo, že plne fungujúci jednotný trh si vyžaduje modernú,
vysokovýkonnú infraštruktúru spájajúcu Európu, predovšetkým v oblastiach
dopravy, energetiky a IKT. Vyžaduje si to značné investície, tak
z verejného, ako aj zo súkromného sektora. Odhaduje sa, že v období
rokov 2014 – 2020 bude na dokončenie transeurópskych energetických sietí
len na úrovni prenosových sietí potrebných 200 miliárd EUR, 500 miliárd EUR sa
musí investovať do transeurópskej dopravnej siete a viac ako 250 miliárd
do IKT. Uznávajúc,
že z trhu môže a mal by pochádzať určitý objem potrebných
investícií, v oznámení o MFF sa zdôraznil prínos Únie spočívajúci
v zabezpečovaní finančných prostriedkov pre celoeurópske
cezhraničné projekty, ktoré spájajú centrálne a periférne oblasti v
prospech všetkých. Skúsenosti dokázali, že čisto vnútroštátne plánovanie
nezabezpečuje dostatočne vysokú prioritu pre mnohonárodné
cezhraničné investície na účely vybavenia jednotného trhu
infraštruktúrou, ktorú potrebuje. Okrem toho v dôsledku hospodárskej
a finančnej krízy predstavujú obmedzené súkromné a verejné zdroje
financovania značný stupeň neistoty, pokiaľ ide o rozsah,
v ktorom bude možné vyhovieť požadovaným investičným potrebám.
Najviac dotknuté sú pravdepodobne predovšetkým projekty transeurópskeho
významu, ktoré si vyžadujú dlhodobé investície v mimoriadne veľkom objeme z dôvodu
ich väčšej prirodzenej technickej zložitosti, ako aj potrieb
cezhraničnej koordinácie. Na preklenutie deficitu sa musia nájsť
doplnkové riešenia, ktoré odblokujú súkromný kapitál a obnovia stabilné
toky financovania prostredníctvom kapitálového a bankového trhu.
Finančné prostriedky EÚ by mali sprevádzať trhovú dynamiku a mali by
skôr motivovať, než nahrádzať účasť trhu na financovaní
infraštruktúry. Ako bolo zdôraznené aj v oznámení o preskúmaní
rozpočtu, na preklenutie medzier, ktoré zanechali členské štáty, sa
najlepšie hodí predovšetkým rozpočet EÚ. V tejto
súvislosti nástroj Spájame Európu zabezpečí finančné prostriedky EÚ
pre projekty so skutočnou pridanou hodnotou EÚ, konkrétne pre
cezhraničné projekty, projekty odstraňujúce úzke miesta alebo
projekty, ktoré sú prínosom v celej EÚ. Vzhľadom
na objem potrebných investícií budú nástroje financovania EÚ, predovšetkým
inovačné finančné nástroje, prispievať k zabezpečeniu
potrebnej účasti súkromného sektora s cieľom urýchliť
rozvoj celoeurópskej infraštruktúry.
1.5.3.
Poznatky získané z podobných skúseností v
minulosti
Viacročný
finančný rámec na roky 2007 – 2013 poskytol v rámci niekoľkých
programov financujúcu infraštruktúru v oblasti dopravy, energetiky
a telekomunikácií, okrem iného program TEN-T, program TEN-E, CIP IKT PSP,
Kohézny fond, EFRR, Európsky plán oživenia energetiky (EERP) a program
Marco Polo. Z
ex post hodnotení týchto programov vyplynulo, že vo všetkých troch sektoroch
zohrala poskytnutá finančná pomoc EÚ významnú podpornú úlohu stimulovaním
rozvoja infraštruktúry. Okrem toho však tieto hodnotenia zdôraznili
skutočnosť, že predchádzajúce politiky financovania TEN neboli
schopné napraviť trhové/regulačné nedostatky, ktoré určujú
súčasnú situáciu, a zabezpečiť väčšiu hodnotu za
vynaložené finančné prostriedky. Rozvoj
infraštruktúry trpel roztrieštenosťou programov a nástrojov financovania,
ako aj značnou nesúrodosťou aktuálnych podmienok financovania, a to
bez ohľadu na hranice všetkých troch sektoroch infraštruktúry, ako aj vo
vnútri jednotlivých sektorov, čo viedlo k prekrývaniu a nedostatočnému
financovaniu a k nedostatočnému využitiu synergií. Rozdielne
pravidlá oprávnenosti a riadenia a prekrývajúce sa ciele slabo, ak
vôbec, koordinovaných priorít komplikujú realizáciu a znižujú
efektívnosť finančnej pomoci. Dostupnosť rozličných zdrojov
financovania v rámci tých istých sektorov vedie k „obchodovaniu
s financiami“, keď sa opakovane predloží ten istý návrh projektu, ak
nebol akceptovaný v rámci jedného z programov. Okrem
toho by sa mohla zlepšiť podpora infraštruktúry celej EÚ v dotknutých
sektoroch: –
sústredením sa na projekty so skutočnou pridanou hodnotou EÚ, konkrétne na
cezhraničné projekty, projekty odstraňujúce úzke miesta alebo
projekty, ktoré sú prínosom v celej EÚ vďaka využívaniu synergií
dvoch alebo troch sektorov; –
zväčšením pákového efektu financovania EÚ: účinné miery
spolufinancovania sú často príliš nízke na podporu rozvoja projektu; –
podporou širšej účasti súkromného sektora prostredníctvom využívania
finančných nástrojov popri grantoch, ktoré sa napríklad osvedčili ako
vysoko účinné a efektívne pre finančný nástroj s rozdelením
rizika (RSFF); –
zjednodušením pravidiel a postupov financovania. CEF
spája nástroje financovania pre tri sektory, čo umožňuje lepšie
riešenie uvedených nedostatkov vyplývajúcich z roztrieštenosti, jasne vymedzuje
priority financovania, navrhuje lepšie cielené miery financovania
a rozširuje súbor nástrojov financovania zavedením nových finančných
nástrojov na podporu zvýšenia financovania zo súkromného sektora.
1.5.4.
Zlučiteľnosť a možná synergia s
inými finančnými nástrojmi
Vnútorná
zlučiteľnosť CEF: Nariadenie
o zriadení CEF musí zachovávať rovnováhu medzi potrebou
zjednodušiť a zosúladiť pravidlá a podmienky financovania
na jednej strane a rešpektovať špecifické politické ciele sektorov. Nariadenie
o zriadení CEF vymedzuje podmienky, metódy a postupy pre poskytovanie
finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam, v prípade ktorých budú
prijaté tri samostatné sektorové usmernenia v podobe nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady. Zabezpečila
sa úplná zlučiteľnosť so súčasným a budúcim nariadením
o rozpočtových pravidlách. Všetky výnimky sú byť riadne zohľadnené
v textoch právnych predpisov. Synergia
s inými relevantnými nástrojmi: Navrhovaná
iniciatíva je v plnej miere v súlade s oznámením o MFF
z roku 2011 a jeho sprievodným dokumentom. Stratégia EÚ 2020,
preskúmanie rozpočtu EÚ, Akt o jednotnom trhu a oznámenie
o MFF poskytujú kontext pre navrhovanú iniciatívu, ktorej ciele vyjadrujú
ciele uvedených horizontálnych politík. Kohézny fond a EFRR budú
naďalej k dispozícii na účely financovania základnej a komplexnej
dopravnej infraštruktúry, IKT a energetických rozvodných sietí s decentralizovaným
riadením.
1.6.
Trvanie akcie a jej finančného vplyvu
X Návrh/iniciatíva s obmedzeným
trvaním · X Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020
· X Finančný vplyv trvá od 2014 do 2030 ¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným
trvaním · Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR, · a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.
1.7.
Plánovaný spôsob hospodárenia[57]
X Priame centralizované hospodárenie na úrovni
Komisie X Nepriame centralizované hospodárenie
s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na: · X výkonné agentúry · X subjekty zriadené spoločenstvami[58]
· X národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním
verejnej služby · ¨ osoby poverené
realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii
a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49
nariadenia o rozpočtových pravidlách ¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi ¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami X Spoločné hospodárenie s medzinárodnými
organizáciami (uveďte) V prípade
viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie
vysvetlenie. Poznámky: Granty (pre
všetky alebo niektoré sektory, v závislosti od ďalších rozhodnutí) bude
vykonávať existujúca alebo budúca výkonná agentúra (agentúry). Ďalšími
úlohami môže byť poverená EIB, EIF alebo iné finančné inštitúcie,
medzinárodné organizácie (napr. Eurocontrol), orgány poverené poskytovaním
služieb vo verejnom záujme alebo orgány uvedené v článku 185
nariadenia o rozpočtových pravidlách (napr. ACER) (články 200
a 201 revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách).
2.
OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.
Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania
správ
Uveďte
časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia. Prebiehajúci
program sa bude monitorovať prostredníctvom priebežného hodnotenia
nariadenia o zriadení CEF vrátane preskúmania výkonnosti. Okrem toho sa
uskutočnia strednodobé preskúmania viacročných pracovných programov. V rámci
ex post hodnotenia vykonaného v úzkej spolupráci
s členskými štátmi a príjemcami sa preskúma efektívnosť
a účinnosť CEF a vplyv na hospodársku, sociálnu
a územnú súdržnosť a jej prínos k prioritám Únie
predstavujúcim inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Návrh
na zriadenie CEF ďalej poskytuje možnosť vykonať hodnotenie
metód realizácie projektov, ako aj vplyvu ich realizácie s cieľom
posúdiť, či boli dosiahnuté ciele vrátane cieľov týkajúcich sa
ochrany životného prostredia. Na
úrovni akcií príjemcovia pravidelne a na základe podmienok vyplývajúcich z
dohôd/rozhodnutí predkladajú správy o akciách, ktoré sa majú
vykonávať. V nariadení o zriadení CEF sa ďalej poskytuje možnosť
požiadať o hodnotenia akcií a súvisiacich projektov týkajúcich
sa konkrétnych členských štátov.
2.2.
Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.
Zistené riziká
–
oneskorenie vo vykonávaní projektov –
potenciálne nesprávne riadenie finančnej pomoci EÚ príjemcami –
neuspokojivé prijatie finančných nástrojov trhom … –
trhové podmienky meniace sa v čase
2.2.2.
Plánované metódy kontroly
Komisia
bude CEF realizovať hlavne prostredníctvom centralizovaného priameho
a nepriameho riadenia. Možno predpokladať aj prípady spoločného
riadenia. Pokiaľ ide o granty, hlavnými prvkami systému vnútornej kontroly
sú postupy výberu a hodnotenia návrhov grantov (kontroly ex ante),
technické kontroly a kontroly finančných transakcií počas
riadenia projektov na základe predložených správ a ex post audity
u príjemcov. V súvislosti
s kontrolnými metódami grantov sa neplánujú veľké zmeny. Odhadujeme,
že CEF bude mať podobné charakteristiky rizík a bude sa
uplatňovať podobná stratégia kontrol. Preto predpokladáme, že
očakávaná úroveň nezhody bude zodpovedať skúsenostiam TEN-TEA
získaným pri riadení projektov TEN-T. Metódy
odberu vzoriek pre audity čiastočne využívajú náhodný prístup
a čiastočne prístup založený na rizikách. Miera zistených chýb
(odporúčané finančné úpravy ako % realizovaných platieb) bola
v rokoch 2009 a 2010 nižšia ako 1 %. To možno do určitej miery
pripísať zdieľaniu skúseností v rámci ex ante finančného
okruhu (prostredníctvom skúseností získaných z auditov v rokoch 2008
a 2009 a techník na prevenciu podvodov). Z dôvodu obmedzenej veľkosti
vzorky a kombinovaného prístupu k výberu vzorky (náhodný výber/výber na
základe rizika) sa však miera chybovosti nemôže extrapolovať na všetky
projekty, ktoré riadi TEN-TEA. Dohody
a rozhodnutia o vykonávaní akcií v rámci CEF zabezpečia
dohľad a finančnú kontrolu zo strany Komisie alebo
akéhokoľvek zástupcu povereného Komisiou, ako aj audity Dvora audítorov
a kontroly na mieste vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom
(OLAF) v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Rady
(Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách
a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany
finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou
a inými podvodmi a v nariadení (ES) č. 1073/1999 Európskeho
parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetreniach vykonávaných
Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Pokiaľ
ide o zavádzanie finančných nástrojov, vo všetkých dohodách so subjektom,
ktorý bol poverený úlohami, alebo s inými zainteresovanými finančnými
inštitúciami bude vyslovene uvedené, že Komisia a Dvor audítorov
vykonávajú svoje kontrolné právomoci týkajúce sa dokumentov, priestorov
a informácií, a to aj takých, ktoré sú uchovávané na elektronických
médiách, všetkých tretích strán prijímajúcich finančné prostriedky Únie.
2.2.3.
Charakter a intenzita kontrol
Zhrnutie kontrol || Objem v mil. EUR || Počet príjemcov: transakcie ( % z celkového počtu) || Hĺbka kontroly * (hodnotenie 1 – 4) || Pokrytie (% hodnoty) Riadenie akcií od hodnotenia po ex post audity || 371** || 1) globálne monitorovanie všetkých projektov: 100 % || 1 || 100 % 2) audit vybraných projektov: 5 % || 4 || 10 % (**) aproximácia založená na výpočte 9,9
mil. EUR x 7 x 6, kde: ·
9,9 mil. EUR predstavuje ročné administratívne
náklady na TEN-TEA pri prevádzkových rozpočtových prostriedkoch v objeme 8
000 mil. EUR ·
7 predstavuje počet rokov MFF, ·
6 predstavuje multiplikátor na dosiahnutie finančného
krytia CEF vo výške 50 000 mil. EUR.
2.3.
Opatrenia na predchádzanie podvodom a
nezrovnalostiam
Uveďte existujúce
a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce
a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami. Komisia
zabezpečí, aby počas vykonávania akcií financovaných na základe tohto
nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené uplatňovaním preventívnych
opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek ďalším nezákonným
činnostiam, účinnými kontrolami a vymáhaním neoprávnene
vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí účinnými,
proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami v súlade s nariadením Rady
(ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením Rady (Euratom, ES) č.
2185/96 a nariadením (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu
a Rady. Komisia
alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov budú mať právomoc
vykonávať audity všetkých príjemcov grantov, dodávateľov
a subdodávateľov, ktorí prijali finančné prostriedky Únie, a to na
základe dokumentov a na mieste,. Európsky
úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je oprávnený vykonávať kontroly a inšpekcie
na mieste u hospodárskych prevádzkovateľov priamo alebo nepriamo
dotknutých takýmto financovaním v súlade s postupmi uvedenými
v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96, s cieľom zistiť,
či došlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej
činnosti vplývajúcej na finančné záujmy Európskej únie
v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou
týkajúcou sa financovania Únie. GR
INFSO, MOVE a ENER prijali a do roku 2013 ešte prijmú stratégie proti
podvodom a súvisiace akčné plány na úrovni GR, ktoré pokrývajú celý
výdavkový cyklus, zohľadňujúc proporcionalitu a pomer nákladov
a prínosov opatrení, ktoré sa majú zrealizovať, čím sa umožní
vykonať posúdenie rizík programu. Tri
generálne riaditeľstvá zabezpečia, aby ich prístup k riadeniu
rizika podvodov viedol k určeniu rizikových oblastí výskytu podvodov
zohľadňujúc analýzu nákladov a prínosov špecifickú pre
jednotlivé sektory vykonanú generálnym riaditeľstvom a pomocou
opatrení prevencie podvodov a analýzy rizík OLAF-u. Zmluvy
o grantoch a obstarávaní budú založené na štandardných modeloch,
ktorými sa stanovia všeobecne uplatniteľné opatrenia proti podvodom. Odborné
vzdelávanie v oblasti riadenia grantov budú organizovať pracovníci
zaoberajúci sa projektmi. Pokiaľ
ide o finančné nástroje, finančné inštitúcie podieľajúce sa na
vykonávaní finančných operácií na základe finančného nástroja budú
musieť dodržiavať príslušné normy o prevencii prania špinavých
peňazí a boji proti terorizmu. Nesmú byť zriadené na území,
ktorého jurisdikcia nespolupracuje s Úniou v súvislosti
s uplatňovaním medzinárodne dohodnutých daňových noriem.
3.
ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
(v bežných cenách)
3.1.
Príslušné okruhy viacročného finančného
rámca a rozpočtové riadky výdavkov
· Existujúce rozpočtové riadky V poradí,
v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca
a rozpočtové riadky v týchto okruhoch. Okruh viacročné-ho finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo Názov: Transeurópske dopravné siete || DRP/NRP ([59]) || krajín EZVO[60] || kandidát-skych krajín[61] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods.1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 || 06 03 03 || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE 1 || 06 01 04 31 || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh viacročné-ho finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo Názov: Transeurópske energetické siete || DRP/NRP ([62]) || krajín EZVO[63] || kandidát-skych krajín[64] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods.1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 || 32 03 02 (TEN-E) || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE 1 || 32 01 04 XX || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh viacročné-ho finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo Názov: Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie – IKT-PSP || DRP/NRP ([65]) || krajín EZVO[66] || kandidát-skych krajín[67] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods.1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 || 09 03 XX || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE 1 || 09 01 04 XX || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh viacročné-ho finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo Názov: Kohézny fond || DRP/NRP ([68]) || krajín EZVO [69] || kandidát-skych krajín [70] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods.1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 || 13 04 02 || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE 1 || 13 01 04 XX || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE · Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročné-ho finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidát-skych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods.1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách || [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/ NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE Cieľom je samostatný rozpočtový
riadok pre nástroj Spájame Európu, rozhodne sa o ňom až neskôr.
3.2.
Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 1 || Názov: Inteligentný a inkluzívny rast GR: MOVE || || || Rok N[71] 2014 || Rok N+1 2015 || Rok N+2 2016 || Rok N+3 2017 || Rok N+4 2018 || Rok N+5 2019 || Rok N+6 2020 || > 2020 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka 06 03 03 || Záväzky || (1) || 2427,3 || 2687,5 || 3183,2 || 3471,8 || 4000,5 || 4315,2 || 4401,9 || || 24487,4 Platby || (2) || 0 || 2099,7 || 2299,7 || 2449,7 || 2599,7 || 2799,7 || 2999,7 || 9239,2 || 24487,4 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[72] || || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka 06.01.04.31(*) || || (3) || 12,7 || 17,5 || 17,8 || 18,2 || 18,5 || 18,8 || 19,1 || || 122,6 Rozpočtové prostriedky pre GR MOVE SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 2440,0 || 2705,0 || 3201,0 || 3490,0 || 4019,0 || 4334,0 || 4421,0 || 0,0 || 24610,0 Platby || =2+2a +3 || 12,7 || 2117,2 || 2317,5 || 2467,9 || 2618,2 || 2818,5 || 3018,8 || 9239,2 || 24610,0 (*) Tieto hodnoty sa vzťahujú na dotácie pre
výkonnú agentúru TEN-T a pokrývajú riadenie dopravnej časti CEF
a zavŕšenie finančnej podpory pre projekty spoločného
záujmu v transeurópskej dopravnej sieti z predchádzajúcich programov.
Vychádzajú z predpokladaného portfólia 500 projektov. GR: REGIO || || || Rok N[73] 2014 || Rok N+1 2015 || Rok N+2 2016 || Rok N+3 2017 || Rok N+4 2018 || Rok N+5 2019 || Rok N+6 2020 || > 2020 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadku 13 04 02 || Záväzky || (1) || 1477,9 || 1511,9 || 1544,3 || 1587,4 || 1648,9 || 1693,9 || 1774 || || 11238,3 Platby || (2) || 0,0 || 972,9 || 1102,6 || 1236,5 || 1291,7 || 1373,2 || 1551,3 || 3710,1 || 11238,3 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov [74] || || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadku 13 01 04 XX (**) || || (3) || 5,1 || 5,4 || 5,6 || 5,9 || 6,2 || 6,6 || 6,6 || || 41,4 Rozpočtové prostriedky pre GR REGIO SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 1483,0 || 1517,4 || 1549,9 || 1593,3 || 1655,1 || 1700,4 || 1780,6 || || 11279,7 Platby || =2+2a +3 || 5,1 || 978,3 || 1108,3 || 1242,4 || 1297,9 || 1379,7 || 1557,9 || 3710,1 || 11279,7 (**) Dodatočná suma na podporu
dotácií pre výkonnú agentúru TEN-T (vytvorí sa nový rozpočtový riadok)
s predpokladom, že táto suma bude delegovaná výkonnej agentúre TEN-T. Mali
by sa uplatňovať platné predpisy podľa tohto nariadenia pre
transeurópske dopravné siete. Otvoria sa špecifické výzvy na predkladanie
návrhov na projekty realizujúce základnú sieť výhradne
v členských štátoch oprávnených prijímať finančné
prostriedky z Kohézneho fondu. Vychádzajú z predpokladaného portfólia
približne 160 projektov. GR: ENER || || || Rok N[75] 2014 || Rok N+1 2015 || Rok N+2 2016 || Rok N+3 2017 || Rok N+4 2018 || Rok N+5 2019 || Rok N+6 2020 || > 2020 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadku 32 03 02 || Záväzky || (1) || 1029,522 || 1333,022 || 1139,022 || 1319,022 || 1495,022 || 1759,022 || 2271,022 || 0 || 10345,654 Platby || (2) || 452,542 || 915,785 || 1174,822 || 1264,782 || 1353,262 || 1568,942 || 1921,382 || 1694,137 || 10345,654 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov [76] || Číslo rozpočtového riadku 3201XX (***) || || (3) || 3,478 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 0 || 15,346 || || || || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky pre GR ENER SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 1033 || 1335 || 1141 || 1321 || 1497 || 1761 || 2273 || 0 || 10361 Platby || =2+2a +3 || 456,02 || 917,763 || 1176,8 || 1266,76 || 1355,24 || 1570,92 || 1923,36 || 1694,137 || 10361 (***) Tieto
rozpočtové prostriedky zahŕňajú výdavky na koordinátorov EÚ.
Okrem toho sa môžu týkať aj ACER, ktorá vykonáva úlohy vymedzené
v ustanoveniach nariadenia o usmerneniach pre transeurópsku
energetickú infraštruktúru na základe ďalšieho rozhodnutia. GR: INFSO || || || Rok N[77] 2014 || Rok N+1 2015 || Rok N+2 2016 || Rok N+3 2017 || Rok N+4 2018 || Rok N+5 2019 || Rok N+6 2020 || > 2020 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadku 0903XX || Záväzky || (1) || 679,000 || 843,800 || 1302,600 || 1621,400 || 1734,200 || 2003,000 || 2284,000 || 0 || 10468,000 Platby || (2) || 454,000 || 683,800 || 1262,600 || 1581,400 || 1719,200 || 2003,000 || 2258,000 || 506,000 || 10468,000 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov [78] || || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadku 090104XX || || (3) || 2,000 || 2,200 || 2,400 || 2,600 || 2,800 || 3,000 || 3,000 || 0 || 18,000 Rozpočtové prostriedky pre GR INFSO SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 681,000 || 846,000 || 1305,000 || 1624,000 || 1737,000 || 2006,000 || 2287,000 || 0 || 10486,000 Platby || =2+2a +3 || 456,000 || 686,000 || 1265,000 || 1584,000 || 1722,000 || 2006,000 || 2261,000 || 506,000 || 10486,000 Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (*) || Záväzky || (4) || 4135,822 || 4864,322 || 5624,822 || 6412,222 || 7229,722 || 8077,222 || 8956,922 || 0,000 || 45301,054 Platby || (5) || 906,542 || 3699,285 || 4737,122 || 5295,882 || 5672,162 || 6371,642 || 7179,082 || 11439,34 || 45301,054 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU(*) || (6) || 18,178 || 21,678 || 22,178 || 22,778 || 23,278 || 23,778 || 24,078 || 0 || 155,946 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 (*) viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 4154,000 || 4886,000 || 5647,000 || 6435,000 || 7253,000 || 8101,000 || 8981,000 || 0,000 || 45457,000 Platby || =5+ 6 || 924,720 || 3720,963 || 4759,300 || 5318,660 || 5695,440 || 6395,420 || 7203,160 || 11439,337 || 45457,000 (*) okrem súm z GR REGIO (Kohézny fond) Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (**) || Záväzky || (4) || 5613,722 || 6376,222 || 7169,122 || 7999,622 || 8878,622 || 9771,122 || 10730,922 || 0,000 || 56539,354 Platby || (5) || 906,542 || 4672,185 || 5839,722 || 6532,382 || 6963,862 || 7744,842 || 8730,382 || 15149,44 || 56539,354 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU (**) || (6) || 23,278 || 27,078 || 27,778 || 28,678 || 29,478 || 30,378 || 30,678 || 0 || 197,346 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 (**) viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 5637,000 || 6403,300 || 7196,900 || 8028,300 || 8908,100 || 9801,500 || 10761,600 || 0,000 || 56736,700 Platby || =5+ 6 || 929,820 || 4699,263 || 5867,500 || 6561,060 || 6993,340 || 7775,220 || 8761,060 || 15149,437 || 56736,700 (**) vrátane súm z GR REGIO (Kohézny fond) Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:
(neuplatňuje sa) Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || || || Platby || =5+ 6 || || || || || || || || || Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU GR: MOVE || Ľudské zdroje || 4,198 || 4,516 || 4,771 || 5,089 || 5,280 || 5,280 || 5,280 || 34,414 Ostatné administratívne výdavky || 1,100 || 1,110 || 1,120 || 1,230 || 1,240 || 1,250 || 1,260 || 8,310 GR MOVE SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 5,298 || 5,626 || 5,891 || 6,319 || 6,520 || 6,530 || 42,724 || 42,724 GR: ENER (*) || Ľudské zdroje || 5,406 || 6,233 || 7,123 || 7,315 || 7,315 || 7,506 || 7,506 || 48,404 Ostatné administratívne výdavky || 0,171 || 0,171 || 0,171 || 0,471 || 0,171 || 0,171 || 0,471 || 1,797 GR ENER SPOLU || || 5,577 || 6,404 || 7,294 || 7,786 || 7,486 || 7,677 || 7,977 || 50,201 GR: INFSO (*) || Ľudské zdroje || 11,117 || 12,451 || 14,484 || 15,310 || 16,263 || 17,025 || 17,279 || 103,929 Ostatné administratívne výdavky || 0,200 || 0,210 || 0,220 || 0,230 || 0,240 || 0,250 || 0,260 || 1,610 GR INFSO SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 11,317 || 12,661 || 14,704 || 15,540 || 16,503 || 17,275 || 17,539 || 105,539 (*)GR ENER a GR INFSO predpokladajú aj
(čiastočnú) externalizáciu realizácie CEF na agentúry. Sumy
a imputácie sa v prípade potreby upravia podľa výsledkov procesu
externalizácie. Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 22,192 || 24,691 || 27,889 || 29,645 || 30,509 || 31,482 || 32,056 || 198,464 v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok 2014[79] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || > 2020 || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5(*) viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 4176,192 || 4910,691 || 5674,889 || 6464,645 || 7283,509 || 8132,482 || 9013,056 || 0,000 || 45655,464 Platby || 946,912 || 3745,654 || 4787,189 || 5348,305 || 5725,949 || 6426,902 || 7235,216 || 11439,337 || 45655,464 (*) okrem súm z GR REGIO (Kohézny fond) || || || Rok 2014[80] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || > 2020 || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5(*) viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 5659,192 || 6427,991 || 2327,889 || 8057,945 || 8057,945 || 9832,982 || 10793,656 || 0,000 || 56935,164 Platby || 952,012 || 4723,954 || 5895,389 || 6590,705 || 7023,849 || 7806,702 || 8793,116 || 15149,437 || 56935,164 (**) vrátane súm z GR REGIO (Kohézny fond)
3.2.2.
Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové
prostriedky
· ¨ Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov. · X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené
na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU || VÝSTUPY || Druh[81] || Prie-merné nákla-dy || Počet výstupov || Nákla-dy || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Nákla-dy || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Nákla-dy || Počet výstupov || Ná-kla-dy || Počet výstupov || Náklady || Počet výstu-pov spolu || Náklady spolu || KONKRÉTNE CIELE [82] dopravné siete… || - Výstup || Očakáva sa, že prispeje k financovaniu investícií v celkovej výške 150 mld. EUR z odhadovaných investícií vo výške 237 618,21 miliónov EUR plánovaných v zozname predbežne identifikovaných projektov dopravnej infraštruktúry v časti 1 prílohy k nariadeniu o CEF. || || – 2 256,9 miliónov EUR finančných prostriedkov EÚ vo finančných nástrojoch generuje vďaka pákovému efektu investície v objeme 40 mld. EUR. – 11 238,3 miliónov EUR finančných prostriedkov EÚ z Kohézneho fondu generuje vďaka pákovému efektu investície v objeme 11,5 mld. EUR. – zvyšných 22 230,5 miliónov EUR finančných prostriedkov EÚ generuje vďaka pákovému efektu investície v objeme 98,5 mld. EUR (na základe priemernej miery spolufinancovania 20 %). || v mil. EUR || Odhady investícií pre predbežne identifikované projekty v zozname v časti 1 prílohy k nariadeniu o CEF Horizontálne priority || 47 500,00 z toho SESAR || 30 000,00 1. Baltsko-jadranský koridor || 13 353,20 2. Warszawa – Berlin – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Midlands || 5 673,00 3. Stredomorský koridor || 37 690,00 4. Hamburg – Rostock – Burgas/hranica s Tureckom – Piraeus – Lefkosia || 8 037,60 5. Helsinki – Valletta || 31 936,00 6. Genova – Rotterdam || 15 622,50 7. Lisboa – Strasbourg || 17 170,00 8. Dublin – London – Paris – Brussel/Bruxelles || 4 582,00 9. Amsterdam – Basel/Lyon – Marseille || 12 551,30 10. Koridor Strasbourg – Dunaj || 15 939,40 Iné úseky základnej siete || 27 563,21 Spolu || 237 618,21 Podrobné údaje za koridory
budú k dispozícii počas plánovania a realizácie programu. || KONKRÉTNE CIELE energetické siete || - Výstup || realizácia 11 prioritných koridorov a oblastí v priemere za 940 514 miliónov EUR na koridor || || || KONKRÉTNE CIELE telekomunikačné siete[83]: || - Výstup || Vyvinuté a zavedené infraštruktúry digitálnych služieb v rámci Európy || Plánuje sa podpora týchto infraštruktúr digitálnych služieb v rámci CEF: · Interoperabilná elektronická identifikácia a preukazovanie totožnosti v Európe; · Európska centrálna platforma na prepojenie európskych obchodných registrov · Elektronické postupy pri založení a prevádzke podnikateľských subjektov v druhej európskej krajine · Interoperabilné služby cezhraničného elektronického obstarávania · Interoperabilné cezhraničné služby elektronického súdnictva · Interoperabilné cezhraničné služby elektronického zdravotníctva · Infraštruktúra pre služby bezpečnejšieho internetu · Kritické informačné infraštruktúry · Prístup k digitálnym zdrojom európskeho dedičstva · Prístup k opakovanému použitiu informácií verejného sektora · Viacjazyčný prístup k online službám · Transeurópske vysokorýchlostné základné prepojenia pre verejné správy · Zavádzanie riešení informačných a komunikačných technológií pre inteligentné energetické siete a pre zabezpečovanie inteligentných energetických služieb · European Central Platform for the interconnection of European business registers · Electronic procedures for setting up and running a business in another European country · Interoperable cross-border electronic procurement services · Interoperable cross-border e-Justice services || 2446,000 || - Výstup || Tisícky domácností pripojených k širokopás-movému internetu || 0,18 || 1827 || 321,000 || 3573 || 627,800 || 5547 || 974,600 || 6269 || 1 101,400 || 8031 || 1 411,200 || 9276 || 1 630,000 || 11126 || 1 955,000 || 45649 || 8 021,000 || Konkrétny cieľ telekomunikácie medzisúčet || || 679,000 || || 843,800 || || 1 302,600 || || 1 621,400 || || 1 734,200 || || 2 003,000 || || 2 284,000 || || 10 468,000 || || NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || || 56 539,354 ||
3.2.3.
Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové
prostriedky
3.2.3.1.
Zhrnutie
· ¨ Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov. · X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových
prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) GR MOVE || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 4,198 || 4,516 || 4,771 || 5,089 || 5,280 || 5,280 || 5,280 || 34,414 Ostatné administratívne výdavky || 1,100 || 1,110 || 1,120 || 1,230 || 1,240 || 1,250 || 1,260 || 8,310 OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 5,298 || 5,626 || 5,891 || 6,319 || 6,520 || 6,530 || 6,54 || 42,724 Mimo OKRUHU 5[84] viacročného finančného rámca (*) || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky 06 01 04 31 || 12,7 || 17,5 || 17,8 || 18,2 || 18,5 || 18,8 || 19,1 || 122,6 Ostatné administratívne výdavky 13 01 04 XX || 5,1 || 5,4 || 5,6 || 5,9 || 6,2 || 6,6 || 6,6 || 41,4 Mimo OKRUHU 5(**) viacročného finančného rámca medzisúčet || 12,7 || 17,5 || 17,8 || 18,2 || 18,5 || 18,8 || 19,1 || 122,6 Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 17,8 || 22,9 || 23,4 || 24,1 || 24,7 || 25,4 || 25,7 || 164,0 MOVE(**) SPOLU || 17,998 || 23,126 || 23,691 || 24,519 || 25,02 || 25,33 || 25,64 || 165,324 MOVE SPOLU || 23,098 || 28,526 || 29,291 || 30,419 || 31,22 || 31,93 || 32,24 || 206,724 (*)Za predpokladu, že oblasti dopravy
a Kohézneho fondu nástroja CEF budú delegované na výkonnú agentúru TEN-T. (**) okrem 13 01 04
XX – Kohézny fond v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) GR ENER || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu OKRUH 5 (*) viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 5,406 || 6,233 || 7,123 || 7,315 || 7,315 || 7,506 || 7,506 || 48,404 Ostatné administratívne výdavky || 0,171 || 0,171 || 0,171 || 0,471 || 0,171 || 0,171 || 0,471 || 1,797 OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 5,577 || 6,404 || 7,294 || 7,786 || 7,486 || 7,677 || 7,977 || 50,201 Mimo OKRUHU 5[85] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky (**) || 3,478 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 15,346 Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 3,478 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 1,978 || 15,346 ENER SPOLU || 9,055 || 8,382 || 9,272 || 9,764 || 9,464 || 9,655 || 9,955 || 65,547 (*) GR ENER predpokladá
(čiastočnú) externalizáciu realizácie CEF na agentúry. Sumy
a imputácie sa v prípade potreby upravia podľa výsledkov procesu
externalizácie. (**) Tieto rozpočtové prostriedky zahŕňajú výdavky na koordinátorov
EÚ. Okrem toho sa môžu týkať aj ACER, ktorá vykonáva úlohy vymedzené
v ustanoveniach nariadenia o usmerneniach pre transeurópsku
energetickú infraštruktúru na základe ďalšieho rozhodnutia. v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) GR INFSO || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU OKRUH 5 (*) viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 11,117 || 12,451 || 14,484 || 15,310 || 16,263 || 17,025 || 17,279 || 103,929 Ostatné administratívne výdavky || 0,2 || 0,21 || 0,22 || 0,23 || 0,24 || 0,25 || 0,26 || 1,61 OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 11,317 || 12,661 || 14,704 || 15,540 || 16,503 || 17,275 || 17,539 || 105,539 Mimo OKRUHU 5[86] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || 2 || 2,2 || 2,4 || 2,6 || 2,8 || 3 || 3 || 18 Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 2 || 2,2 || 2,4 || 2,6 || 2,8 || 3 || 3 || 18 INFSO SPOLU || 13,317 || 14,861 || 17,104 || 18,140 || 19,303 || 20,275 || 20,539 || 123,539 (*) GR INFSO predpokladá (čiastočnú) externalizáciu realizácie CEF
na agentúry. Sumy a imputácie sa v prípade potreby upravia podľa
výsledkov procesu externalizácie. Administratívne rozpočtové prostriedky MFF Okruhu 5 SPOLU || 22,192 || 24,691 || 27,889 || 29,645 || 30,509 || 31,482 || 32,056 || 198,464 Administratívne rozpočtové prostriedky MFF mimo Okruhu 5 SPOLU (*) || 18,178 || 21,678 || 22,178 || 22,778 || 23,278 || 23,778 || 24,078 || 155,946 Administratívne rozpočtové prostriedky MFF mimo Okruhu 5 SPOLU || 23,278 || 27,078 || 27,778 || 28,678 || 29,478 || 30,378 || 30,678 || 197,346 Administratívne rozpočtové prostriedky SPOLU(*) || 40,37 || 46,369 || 50,067 || 52,423 || 53,787 || 55,26 || 56,134 || 354,410 Administratívne rozpočtové prostriedky SPOLU || 45,47 || 51,769 || 55,667 || 58,323 || 59,987 || 61,86 || 62,734 || 395,810 (*) okrem 13 01 04 XX – Kohézny fond
3.2.3.2.
Odhadované potreby ľudských zdrojov
· ¨ Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. · X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako
je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Odhady sú vyjadrené v jednotkách
ekvivalentu plného pracovného času || GR MOVE || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || 06 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 26 || 28 || 29 || 31 || 32 || 32 || 32 || XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || || 06 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[87] || 06 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 14 || 15 || 17 || 18 || 19 || 19 || 19 || XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || || XX 01 04 yy [88] || || || || || || || || || || || || || || || || || 06 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || MOVE SPOLU || 40 || 43 || 46 || 49 || 51 || 51 || 51 XX predstavuje príslušnú oblasť
politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie
a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené
zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu
prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Sumy
a imputácie sa budú upravovať v závislosti od výsledkov
plánovaného procesu externalizácie. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Tvorba politiky a stratégií, riadenie a kontrola programov, výber projektov, koordinácia a spolupráca so všetkými zainteresovanými subjektmi na úrovni programov [ministerstvá, iné GR, európske inštitúcie, medzinárodné banky (napr. EIB), dohľad a kontrola pridružených agentúr (externí zamestnanci)]. Externí zamestnanci || Riadenie informačného systému TENtec: zhromažďovanie technických, finančných a geografických údajov pre analýzu, riadenie programu a politické rozhodovanie o programe. Odhady sa vyjadrujú v jednotkách
ekvivalentu plného pracovného času GR ENER || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) 32 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 34 || 39 || 45 || 45 || 45 || 46 || 46 XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || 06 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[89] || 32 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 17 || 20 || 22 || 25 || 25 || 26 || 26 XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || XX 01 04 yy [90] || – sídlo[91] || || || || || || || – delegácie || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || ENER SPOLU || 51 || 59 || 67 || 70 || 70 || 72 || 72 XX predstavuje príslušnú oblasť
politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie
a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené
zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu
prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Sumy
a imputácie sa budú upravovať v závislosti od výsledkov
plánovaného procesu externalizácie. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || – podpora regionálnych a tematických fór pri určovaní projektov spoločného záujmu, – postup výberu, – riadenie ročných výziev na predkladanie návrhov a výber projektov pre finančnú podporu EÚ, – finančný a projektový manažment, – hodnotenia. Externí zamestnanci || – podpora regionálnych a tematických fór pri určovaní projektov spoločného záujmu, – postup výberu, – riadenie ročných výziev na predkladanie návrhov a výber projektov pre finančnú podporu EÚ, – finančný a projektový manažment, – hodnotenia. Odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného
pracovného času GR INFSO || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || 09 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 83 || 93 || 108 || 114 || 121 || 127 || 129 XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[92] || 09 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 9 || 10 || 12 || 13 || 14 || 14 || 14 XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || XX 01 04 yy [93] || – sídlo[94] || || || || || || || – delegácie || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || SPOLU || 92 || 103 || 120 || 127 || 135 || 141 || 143 XX predstavuje príslušnú oblasť
politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie
a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené
zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu
prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Sumy
a imputácie sa budú upravovať v závislosti od výsledkov plánovaného
procesu externalizácie. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Koordinácia politiky a stratégií, riadenie programov, riadenie projektov a grantov Externí zamestnanci || Riadenie projektov a grantov Odhadované potreby ľudských zdrojov spolu || 183 || 205 || 233 || 246 || 256 || 264 || 266 ||
3.2.4.
Súlad s viacročným finančným rámcom
na roky 2014 – 2020
· X Návrh/iniciatíva je v súlade s viacročným
finančným rámcom na roky 2014 – 2020. · ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom
finančnom rámci. Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte
príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. Neuplatňuje
sa. · ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila
revízia viacročného finančného rámca[95]. Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové
riadky a zodpovedajúce sumy. Neuplatňuje
sa.
3.2.5.
Účasť tretích strán na financovaní
· X Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie
tretími stranami. · Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími
stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na
3 desatinné miesta) || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || || Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
· ¨ Návrh/iniciatíva
nemá finančný vplyv na príjmy. · X Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako sa uvádza
v nasledujúcej tabuľke: –
¨ vplyv na vlastné zdroje –
X vplyv na rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajú-com rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[96] Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) Článok …………. || || || || || || || || V prípade rôznych
pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte
príslušné rozpočtové riadky
výdavkov. Určí
sa neskôr (Príjmy vytvorené finančnými nástrojmi sa opakovane použijú
v priebehu životnosti programu a nakoniec sa prevezmú ako príjmy
spolu so základnou sumou na konci programu.) Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy. [1] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade,
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov
„Rozpočet stratégie Európa 2020“, 29.6.2011, KOM(2011) 500 v konečnom
znení. [2] 20 % zníženie emisií skleníkových plynov, 20 % podiel
obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie v EÚ a 20 % zvýšenie
energetickej účinnosti do roku 2020. [3] „Nová stratégia pre jednotný trh
v službách európskeho hospodárstva a spoločnosti“, správa Maria
Montiho predsedovi Európskej komisie, 9. máj 2010, s. 64-65. [4] KOM(2011) xxx o začatí realizácie úvodnej fázy
iniciatívy projektových dlhopisov v rámci Európa 2020. [5] KOM(2011) 500. [6] Oznámenie Komisie o preskúmaní rozpočtu [KOM(2010)
700], oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii [KOM (2010) 543] a oznámenie
Komisie o rozpočte stratégie Európa 2020 [KOM(2011) 500]. [7] KOM(2010) 700, s. 5. [8] Pozri správy o posúdení vplyvu revidovaných
usmernení TEN-T, SEK(2011) xxx, revidovaných usmernení TEN-E, SEK(2011) xxx a
usmernení e-TEN, SEK(2011) xxx. [9] Všetky údaje sú vyjadrené v stálych cenách
z roku 2011. Príslušné sumy vyjadrené v súčasných cenách sú
uvedené v legislatívnom finančnom výkaze. [10] KOM(2011) 144. [11] Ú. v. EÚ C , , s. . [12] Ú. v. EÚ C , , s. . [13] Ú. v. EÚ C , , s. . [14] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Digitálna agenda
pre Európu“, 26.8.2010, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2. [15] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Akt
o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu
a posilňovania dôvery ‚Spoločne za nový rast‘“, 13.4.2011,
KOM(2011) 206 v konečnom znení. [16] Uznesenie Európskeho parlamentu INI/2010/2211. [17] Plán jednotného dopravného
priestoru (KOM(2011) 144). [18] Uznesenie Európskeho parlamentu 2009/2096(INI). [19] Dokument Rady 10850/09. [20] Ú. v. EÚ L…, s. …. [21] http://ec.europa.eu/transport/infrastructure/ten-t-policy/review/doc/expert-groups/expert_group_5_final_report.pdf [22] V cenách z roku 2011. [23] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Priority
energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia
integrovanej európskej energetickej siete“, 17.11.2010, KOM(2010) 677
v konečnom znení. [24] Dokument Rady 6950/11. [25] EUCO 2/1/11. [26] Ú. v. EÚ L…, s. …. [27] KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010. [28] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu
a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Digitálna agenda pre Európu“,
26.8.2010, KOM(2010) 245 v konečnom zmení/2. [29] Závery Európskej rady k novej európskej stratégii pre rast a
zamestnanosť – Finalizácia a implementácia stratégie Európa 2020, 17.
jún 2010. [30] Závery Rady k Digitálnej agende pre Európu – 3017. zasadnutie Rady
pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, Brusel, 31. máj 2010. [31] Ú. v. EÚ L…, s. …. [32] KOM(2011) xxx, Rámec pre ďalšiu generáciu
finančných nástrojov. [33] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Mobilizovanie
súkromných a verejných investícií na zotavenie a dlhodobú
štrukturálnu zmenu: rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev“, KOM(2009) 615 v konečnom
znení. [34] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a národným
parlamentom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“, 19.10.2010, KOM(2010) 700 v konečnom
znení. [35] Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1. [36] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. [37] Ú. v. ES L 228, 23.9.1995, s. 1. [38] Ú. v. EÚ L … , s. … . [39] Ú. v. EÚ L … , s. … . [40] Ú. v. EÚ L … , s. … . [41] Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33. [42] V prípade náležitých podmienok až do 30 %. [43] Všetky čísla sú vyjadrené v stálych cenách roku
2011. Príslušné sumy vyjadrené v aktuálnych cenách sú k dispozícii v
legislatívnom finančnom výkaze. [44] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20.
júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania
finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a
energetických sietí, Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1. [45] KOM(2011) 615 v konečnom znení. [46] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2. [47] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozpočet
stratégie Európa 2002, časť II (prehľady politických oblastí), KOM(2011)
500 v konečnom znení, 29.6.2011, s. 7. [48] ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie
rozpočtu podľa činností. [49] Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia
o rozpočtových pravidlách. [50] Roman Friedrich, Karim Sabbagh, Bahjat El-Darwiche a Milind Singh (2009): Digital
Highways. The Role of Government in 21st Century Infrastructure
(Digitálne diaľnice. Úloha vlády v 21. storočí infraštruktúry).
Booz & Company. [51] OECD (2010),
OECD Information Technology Outlook 2010 (Výhľad OECD v roku 2010 pre
oblasť informačných technológií), OECD Publishing. Dostupné na adrese
http://dx.doi.org/10.1787/it_outlook-2010-en. Sprístupnené 17.mája 2011. [52] Je to prognóza investícií nezávislá od nástroja CEF a bez
jeho zásahu. [53] Je to prognóza toho, čo sa môže dosiahnuť
pomocou CEF. [54] Predpokladajú sa finančné prostriedky CEF vo výške
6,5 mld. EUR, ktorého vplyvom sa zvýšia súkromné a (iné) verejné investície
7-násobne. [55] Meraný ako obyvatelia a podniky využívajúce služby
elektronickej verejnej správy. [56] Cezhraničné verejné služby: tento ukazovateľ nie
je možné zatiaľ merať, keďže členské štáty ešte stále
vymedzujú zoznam služieb (akcia Digitálnej agendy č. 91, má sa
ukončiť do konca roku 2011). [57] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na
nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej
stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html. [58] Podľa článku 185 nariadenia
o rozpočtových pravidlách. [59] DRP =
diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky. [60] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [61] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne
kandidátske krajiny západného Balkánu. [62] DRP =
diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky. [63] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [64] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne
kandidátske krajiny západného Balkánu. [65] DRP =
diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky. [66] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [67] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne
kandidátske krajiny západného Balkánu. [68] DRP – diferencované rozpočtové prostriedky/NRP –
nediferencované rozpočtové prostriedky. [69] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [70] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne
kandidátske krajiny zo západného Balkánu. [71] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [72] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [73] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [74] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [75] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [76] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [77] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [78] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [79] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [80] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [81] Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.:
počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.). [82] Ako je uvedené v oddiele 1.4.2.
„Konkrétne ciele...“. [83] Konečné rozdelenie medzi rozpočtové prostriedky
vynaložené prostredníctvom finančných nástrojov a granty bude
závisieť od prijatia finančných nástrojov trhom. [84] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [85] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [86] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [87] ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ= pracovníci agentúr
dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny
zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert. [88] Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných
rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“). [89] ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ= pracovníci agentúr
dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny
zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert. [90] Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných
rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“). [91] Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky
poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo
(EFRH). [92] ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ= pracovníci agentúr
dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny
zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert. [93] Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných
rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“). [94] Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky
poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo
(EFRH). [95] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody. [96] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá,
odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy,
t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.