Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o trestných sankciách za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom /* KOM/2011/0654 v konečnom znení - 2011/0297 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.
KONTEXT NÁVRHU
Smernicou 2003/6/ES o zneužívaní trhu prijatou
začiatkom roku 2003 sa vytvoril komplexný rámec na
riešenie obchodovania s využitím dôverných informácií a
manipulácie s trhom, ktoré sa spoločne označujú ako „zneužívanie
trhu“. Cieľom smernice je zvýšiť dôveru
investorov a integritu trhu, a to tým, že sa osobám, ktoré majú dôverné
informácie, zakáže obchodovať so súvisiacimi finančnými nástrojmi, a
že sa zakáže manipulácia s trhmi prostredníctvom postupov, ako sú šírenie nepravdivých
informácií alebo neoverených správ a uskutočňovanie obchodov, ktoré
zaručujú ceny na neprirodzenej úrovni. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie
smernice 2003/6/ES sú členské štáty povinné zabezpečiť v súlade
s vnútroštátnymi právnymi predpismi, aby bolo možné prijať primerané
správne opatrenia voči zodpovedným osobám alebo im uložiť správne
sankcie v prípade, keď ustanovenia prijaté pri vykonávaní tejto
smernice neboli dodržané. Touto požiadavkou nie je dotknuté právo členských
štátov ukladať trestné sankcie. V správe skupiny na vysokej úrovni pre
finančný dohľad v EÚ[1]
sa odporúča, že „spoľahlivý obozretný rámec pre hospodárenie a
podnikanie vo finančnom sektore sa musí opierať o silné režimy
dohľadu a sankcionovania“. So zreteľom na tento cieľ sa
skupina domnieva, že orgány dohľadu musia mať dostatočné
právomoci konať a mali by mať možnosť spoliehať sa na
„rovnocenné, silné a odstrašujúce sankčné režimy pre všetky finančné
trestné činy – na sankcie, ktoré by sa mali účinne presadzovať.“ Účinné presadzovanie si vyžaduje, aby v
súlade s článkom 14 smernice 2003/6/ES mali príslušné orgány k dispozícii
sankcie, ktoré sú „účinné, primerané a odradzujúce. Okrem toho sa
účinné presadzovanie vzťahuje aj na zdroje príslušných orgánov, ich
právomoci a ochotu odhaľovať a vyšetrovať zneužitia. Skupina na
vysokej úrovni sa však domnieva, že „v súčasnosti nič z toho
neexistuje“, a sankčné režimy členských štátov sa všeobecne považujú
za slabé a heterogénne. Komisia uverejnila s týmto cieľom oznámenie[2] o sankčných režimoch vo
finančnom sektore. V oznámení sa uvádza, že trestné sankcie, najmä
trest odňatia slobody, sa spravidla pokladajú za sankcie, ktoré vysielajú
silný signál nesúhlasu, ktorý by mohol zvýšiť odradzujúci účinok
sankcií, ak ich systém trestného súdnictva primerane uplatňuje. Trestné
sankcie však nemusia byť vhodné pre všetky typy protiprávneho konania a vo
všetkých prípadoch. V oznámení sa na záver uvádza, že Komisia posúdi,
či a v ktorých oblastiach sa zavedenie trestných sankcií a ustanovenie
minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a sankcií
môže ukázať ako nevyhnutné na zabezpečenie účinného vykonávania
právnych predpisov EÚ o finančných službách. V tomto návrhu sa postupuje podľa prístupu
uvedeného v oznámení z 20. septembra 2011 s názvom „Smerom k politike EÚ v
oblasti trestného práva: zaistenie účinného vykonávania politík EÚ
prostredníctvom trestného práva“[3].
Zahŕňa posúdenie na základe jasných a konkrétnych dôkazov, posúdenie
súčasných vnútroštátnych systémov presadzovania a pridanej hodnoty
spoločných minimálnych noriem trestného práva EÚ so zohľadnením
zásady nevyhnutnosti, proporcionality a subsidiarity. V súlade so Štokholmským programom a závermi Rady
pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) z 22. apríla 2010 o
predchádzaní hospodárskym krízam a podpore hospodárskej činnosti[4] Európska
komisia posúdila uplatňovanie vnútroštátnych predpisov vykonávajúcich
smernicu o zneužívaní trhu a zistila niekoľko problémov, ktoré majú
nepriaznivý vplyv z hľadiska integrity trhu a ochrany investorov. Jedným z
problémov zistených v posúdení vplyvu je skutočnosť, že súčasné
sankcie existujúce v boji proti trestným činom zneužívania trhu nemajú
vplyv a nie sú dostatočne odstrašujúce, čo má za výsledok
neúčinné presadzovanie uvedenej smernice. Okrem toho, vymedzenie toho,
čo predstavuje trestný čin obchodovania s využitím dôverných
informácií alebo manipulácie s trhom, sa medzi členskými štátmi
výrazne líši. Napríklad, päť členských štátov neustanovuje trestné
sankcie za sprístupnenie dôverných informácií osobami, ktoré k nim majú priamy
prístup, a osem členských štátov tak nepostupuje v prípade osôb, ktoré sa
dostali k dôverným informáciám ako druhé. Okrem toho jeden členský štát v
súčasnosti neukladá trestné sankcie za obchodovanie s využitím dôverných
informácií osobou, ktorá má k nim priamy prístup, a štyri tak nerobia v prípade
manipulácie s trhom. Keďže trh možno zneužívať cezhranične,
tento rozdiel oslabuje vnútorný trh a ponecháva určitý priestor
páchateľom zneužívania trhu na uskutočňovanie takéhoto
zneužívania v krajinách s právnou úpravou, ktorá neustanovuje trestné sankcie
za konkrétny skutok. Minimálne pravidlá týkajúce sa trestných
činov a trestných sankcií za zneužívanie trhu, ktoré by sa transponovali
do vnútroštátneho trestného práva a uplatňovali systémami trestného
súdnictva členských štátov, môžu prispieť k zaručeniu
účinnosti tejto politiky Únie prejavovaním spoločenského nesúhlasu
kvalitatívne odlišnej povahy, než majú správne sankcie alebo občianskoprávne
mechanizmy odškodnenia. Odsúdenie za trestný čin zneužívania trhu, ktoré
sa často stretáva s rozsiahlym mediálnym pokrytím, prispieva k zosilneniu
odstrašujúceho účinku, keďže ukazuje potenciálnym páchateľom, že
úrady prijímajú závažné donucovacie opatrenia, ktoré môžu mať za výsledok
trest odňatia slobody alebo iné trestné sankcie a záznam v registri
trestov. Spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia
najzávažnejších skutkov zneužívania trhu ako trestných činov umožnia
spoluprácu orgánov presadzovania práva v Európskej únii, a to najmä
vzhľadom na to, že tieto skutky majú v mnohých prípadoch cezhraničný
charakter. I keď pravidlá na predchádzanie skutkom
zneužívania trhu a boja proti nim existujú na úrovni EÚ od roku 2003,
skúsenosti ukazujú, že požadovaný účinok, t. j. účinný príspevok k
ochrane finančných trhov, súčasný systém nedosiahol. Kým návrhy na
posilnenie a zaručenie koherentnosti správnych sankcií sú zapracované do
návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o
obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom,
v ktorom sa takisto plánuje náprava iných veľkých problémov v
súčasnom systéme, v tomto návrhu sa ustanovuje povinnosť
členských štátov zabezpečiť minimálne pravidlá týkajúce sa
vymedzenia najzávažnejších skutkov zneužívania trhu a minimálnych sadzieb
príslušných trestných sankcií.
2.
VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE
VPLYVU
Táto iniciatíva je výsledkom konzultácií so
všetkými hlavnými zainteresovanými stranami, vrátane orgánov verejnej správy
(vlád a regulačných orgánov cenných papierov), emitentov,
sprostredkovateľov a investorov. Zohľadňuje správu vydanú Výborom
európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (CESR) o
správnych opatreniach a sankciách, ako aj o trestných sankciách, ktoré sú
členským štátom k dispozícii podľa smernice o zneužívaní trhu[5]. Takisto zohľadňuje
výsledky konzultácií, ktoré Komisia iniciovala vo svojom oznámení s názvom
Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb. Dňa 12. novembra 2008 Európska komisia
usporiadala verejnú konferenciu o preskúmaní režimu zneužívania trhu[6]. Dňa 20. apríla 2009
Európska komisia vyhlásila výzvu na predloženie dôkazov k preskúmaniu smernice
o zneužívaní trhu. Útvary Komisie dostali 85 príspevkov. Príspevky, ktoré
nemajú dôverný charakter, sú k nahliadnutiu na webovej lokalite Komisie[7]. Dňa 28. júna 2010 Komisia začala verejnú
konzultáciu o revízii smernice, ktorá bola ukončená 23. júla 2010[8]. Útvary Komisie dostali 96
príspevkov. Príspevky, ktoré nemajú dôverný charakter, sú k nahliadnutiu
na webovej lokalite Komisie[9].
Zhrnutie je uvedený v prílohe č. 2 k správe o posúdení vplyvu[10]. Dňa 2. júla 2010 Komisia
uskutočnila ďalšiu verejnú konferenciu o preskúmaní smernice[11]. V súlade so svojou politikou zameranou na
„lepšiu právnu úpravu“ Komisia posúdila vplyv alternatív politiky. Možnosti
politiky týkajúce sa trestných sankcií sa považovali za súčasť týchto
prípravných prác. V posúdení vplyvu v tejto veci sa usúdilo, že požiadavka, aby
členské štáty zaviedli trestné sankcie za najzávažnejšie skutky
zneužívania trhu, je rozhodujúca na zaručenie účinného vykonávania
politiky Únie v oblasti zneužívania trhu. V spojení s uprednostňovanými
možnosťami politiky riešenými v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných
informácií a o manipulácii s trhom to bude mať priaznivý vplyv
na dôveru investorov a ďalej prispeje k finančnej stabilite
finančných trhov.
3.
PRÁVNE PRVKY NÁVRHU
3.1.
Právny základ
Návrh sa zakladá na článku 83 ods. 2 ZFEÚ.
3.2.
Subsidiarita a proporcionalita
Podľa zásady subsidiarity (článok 5 ods.
3 ZEÚ) opatrenia na úrovni EÚ by sa mali prijať len vtedy, keď
predpokladané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské
štáty, a preto je možné z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhnutých
opatrení ich lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Zneužívanie trhu môže prekračovať
hranice a narúša integritu finančných trhov, ktoré sú v Európskej únii
stále viac integrované. Rozdielne prístupy k ukladaniu trestných sankcií
členskými štátmi za skutky zneužívania trhu ponechávajú určitý
priestor pre páchateľov, ktorí môžu často ťažiť z
najmiernejších sankčných systémov. Toto oslabuje odstrašujúci účinok
jednotlivých vnútroštátnych sankčných režimov a účinnosť
presadzovania právneho rámca Únie pre zneužívanie trhu. Minimálne pravidlá
týkajúce sa foriem zneužívania trhu, ktoré sú považované za trestný čin,
pre celú EÚ prispievajú k riešeniu tohto problému. V tomto kontexte sa opatrenia na úrovni EÚ javia z
hľadiska zásady subsidiarity ako vhodný nástroj. Zásada proporcionality vyžaduje, aby
akýkoľvek zásah bol adresný a nepresahoval rozsah potrebný na dosiahnutie
cieľov. Táto zásada usmerňovala proces od identifikácie a hodnotenie
alternatívnych možností politiky po vypracovanie tohto návrhu.
3.3.
Podrobné vysvetlenie návrhu
3.3.1.
Trestné činy
V článku 3 v spojení s článkom 2 návrhu
sa vymedzujú skutky zneužívania trhu, ktoré by členské štáty mali
považovať za trestné činy, a preto by mali podliehať trestným
sankciám. Dve formy správania, ktoré predstavujú zneužívanie
trhu, konkrétne obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s
trhom, by sa mali považovať za trestné činy, ak boli spáchané
úmyselne. Pokus o spáchanie obchodovania s využitím dôverných informácií a
manipulácie s trhom by mal byť tiež trestaný ako trestný čin. Trestný čin súvisiaci s dôvernými
informáciami by sa mal vzťahovať na osoby, ktoré majú dôverné
informácie, o ktorých vedia, že sú dôvernými informáciami. Trestný čin
súvisiaci s manipuláciou s trhom sa vzťahuje na kohokoľvek.
3.3.2.
Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie, pokus
Článkom 4 sa zaručuje, že podnecovanie
vymedzených trestných činov, ako aj príslušné napomáhanie a navádzanie sú
v členských štátoch takisto trestné. Na pokus o spáchanie niektorého zo
skutkov vymedzených v článkoch 3 a 4 sa vzťahuje aj smernica s
výnimkou neoprávneného sprístupnenia dôverných informácií a šírenia informácií,
ktoré vysielajú falošné alebo zavádzajúce signály, keďže sa nejaví vhodné
definovať pokusy o spáchanie týchto skutkov ako trestné činy.
3.3.3.
Trestné sankcie
V článku 5 sa vyžaduje, aby členské
štáty prijali potrebné opatrenia zaručujúce, že na trestné činy
určené v článkoch 3 a 4 sa vzťahujú trestné sankcie. Tieto
sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.
3.3.4.
Zodpovednosť právnických osôb
V článku 6 sa vyžaduje od členských
štátov, aby zaručili, že právnické osoby možno brať na
zodpovednosť za trestné činy vymedzené v článkoch 3 a 4.
4.
VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ. 2011/0297 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o trestných sankciách za obchodovanie s
využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom EURÓPSKY PARLAMENT A RADA
EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä jej článok 83 ods. 2, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[12],
, v súlade s riadnym legislatívnym postupom, keďže: (1)
Integrovaný a účinný finančný trh si
vyžaduje integritu trhu. Hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera
verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu.
Zneužívanie trhu poškodzuje integritu finančných trhov a dôveru verejnosti
v cenné papiere a deriváty. (2)
V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES[13] o obchodovaní s využitím
dôverných informácií a manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) sa vyžaduje, aby
členské štáty zaručili, že príslušné orgány majú právomoci na
odhalenie a vyšetrovanie zneužívania trhu. Bez toho, aby
tým bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestné sankcie, sa v smernici 2003/6/ES takisto požaduje, aby členské štáty zabezpečili, že možno prijať primerané
správne opatrenia voči osobám zodpovedným za
porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva táto smernica, alebo im uložiť správne sankcie. (3)
V správe skupiny na vysokej úrovni pre
finančný dohľad v EÚ sa odporúča, že spoľahlivý obozretný
rámec pre hospodárenie a podnikanie vo finančnom sektore sa musí
opierať o silné režimy dohľadu a sankcionovania. So
zreteľom na tento cieľ sa skupina domnieva, že orgány dohľadu
musia mať dostatočné právomoci konať a že by mali existovať
rovnocenné, silné a odstrašujúce sankčné režimy pre všetky finančné
trestné činy – sankcie, ktoré by sa mali účinne presadzovať. Skupina
dospela k záveru, že sankčné režimy členských štátov sú všeobecne
slabé a heterogénne. (4)
Dobre fungujúci právny rámec týkajúci sa
zneužívania trhu si vyžaduje účinné presadzovanie. Hodnotenie
vnútroštátnych systémov správnych sankcií podľa smernice 2003/6/ES
ukázalo, že nie všetky príslušné vnútroštátne orgány mali k dispozícii celú
sústavu právomocí na zaručenie primeranej sankcie ako odpovede na
zneužívanie trhu. Zistilo sa najmä, že nie všetky členské štáty mali k
dispozícii peňažné administratívne sankcie za obchodovanie s využitím
dôverných informácií a manipuláciu s trhom a že výška týchto sankcií bola
v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišná. (5)
Prijatie správnych sankcií členskými štátmi sa
ukázalo ako nedostatočné na zaručenie dodržiavania pravidiel
predchádzania zneužívaniu trhu a boja proti nemu. (6)
Je nevyhnutné, aby sa dodržiavanie posilnilo
dostupnosťou trestných sankcií, ktoré vyjadrujú spoločenský nesúhlas
kvalitatívne odlišnej povahy, než majú správne sankcie. Ustanovenie
najzávažnejších foriem zneužívania trhu za trestné činy vymedzuje v zákone
jasné hranice, že takéto konanie sa považuje za neprijateľné a vysiela
verejnosti a potenciálnym páchateľom posolstvo, že ich príslušné orgány
berú veľmi vážne. (7)
Nie všetky členské štáty ustanovili trestné
sankcie za niektoré druhy závažných porušení vnútroštátnych právnych predpisov,
ktorými sa vykonáva smernica 2003/6/ES. Tieto rôzne prístupy oslabujú
jednotnosť podmienok fungovania na vnútornom trhu a môžu motivovať k
tomu, aby osoby uskutočňovali zneužívanie trhu v členských
štátoch, ktoré nemajú ustanovené trestné sankcie za tieto skutky. Okrem toho sa doteraz nedospelo k zhode na úrovni
celej Únie v tom, ktoré konanie sa považuje za také závažné porušenie.
Preto by sa mali stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia
trestných činov spáchaných fyzickými a právnickými osobami a sankcií.
Spoločné minimálne pravidlá by takisto umožnili využívať
účinnejšie metódy vyšetrovania a účinnej spolupráce v rámci
členských štátov a medzi nimi. Odsúdenie za skutky zneužívania trhu
podľa trestného práva sa často stretáva s rozsiahlym mediálnym
pokrytím, čo pomáha odrádzať potenciálnych páchateľov, pretože
upriamuje pozornosť verejnosti na odhodlanie príslušných orgánov
riešiť zneužívanie trhu. (8)
Zavedenie trestných sankcií za najzávažnejšie
skutky zneužívania trhu všetkými členskými štátmi je preto nevyhnutné na
zabezpečenie účinného vykonávania politiky Únie v oblasti boja proti
zneužívaniu trhu v súlade s požiadavkami opísanými v oznámení s názvom Smerom k
politike EÚ v oblasti trestného práva: zaistenie účinného vykonávania
politík EÚ prostredníctvom trestného práva[14]. (9)
S cieľom zosúladiť rozsah pôsobnosti
tejto smernice s pôsobnosťou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a
o manipulácii s trhom by sa z tejto smernice malo vyňať
obchodovanie s vlastnými akciami na účely stabilizácie a programy spätného
výkupu, rovnako ako transakcie, pokyny alebo konanie vykonávané na účely
činností riadenia menového a verejného dlhu a činností týkajúcich sa
emisných kvót pri realizácii politiky EÚ v oblasti klímy. (10)
Členské štáty by mali mať povinnosť
uplatňovať na skutky obchodovania s využitím dôverných informácií a
manipulácie s trhom trestné sankcie podľa tejto smernice len vtedy,
keď sú spáchané úmyselne. (11)
Vzhľadom na nepriaznivé účinky, ktoré má
pokus o obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom na
integritu finančných trhov a dôveru investorov v tieto trhy, by sa tieto
formy konania mali takisto trestať ako trestný čin. (12)
Touto smernicou by sa od členských štátov malo
takisto vyžadovať, aby zaručili, že podnecovanie k týmto trestným
činom, ako aj príslušné napomáhanie a navádzanie sú takisto trestné. Ak
niekto spôsobí, že iná osoba na základe dôverných informácií nadobudne alebo
odpredá finančné nástroje, ktorých sa tieto informácie týkajú, tento
skutok by sa mal v tejto súvislosti považovať za podnecovanie k
obchodovaniu s využitím dôverných informácií. (13)
Táto smernica by sa mala uplatňovať so
zreteľom na právny rámec ustanovený nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných
informácií a o manipulácii s trhom a jeho vykonávacie opatrenia. (14)
S cieľom zaručiť účinné
vykonávanie európskej politiky zabezpečenia integrity finančných
trhov ustanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o
manipulácii s trhom by členské štáty mali takisto rozšíriť
zodpovednosť aj na právnické osoby, vrátane – vždy, keď to je možné –
trestnej zodpovednosti právnických osôb. (15)
Keďže v tejto
smernici sa ustanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu prijať
alebo zachovať prísnejšie trestnoprávne predpisy týkajúce sa zneužívania
trhu. (16)
Akékoľvek spracúvanie osobných údajov
uskutočňované pri vykonávaní tejto smernice by malo byť v súlade
so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane
fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto
údajov[15]. (17)
Keďže cieľ tejto smernice, ktorým je
zabezpečenie dostupnosti trestných sankcií za najzávažnejšie skutky
zneužívania trhu v celej Európskej únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť
na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto
smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať
opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V
súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku táto
smernica neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto
cieľa. (18)
Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava
zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie tak, ako to je zakotvené v
zmluve. Konkrétne má byť uplatňovaná s riadnym dodržiavaním slobody
podnikania (článok 16), práva na účinný prostriedok nápravy a na
spravodlivý proces (článok 47), prezumpcie neviny a práva na obhajobu
(článok 48), zásad zákonnosti a primeranosti trestných činov a
trestov (článok 49) a práva nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom
konaní dvakrát za ten istý trestný čin (článok 50). (19)
Komisia by mala posúdiť vykonávanie tejto
smernice v členských štátoch takisto s cieľom posúdiť možnú
budúcu potrebu zavedenia minimálnej harmonizácie druhov a úrovní trestných
sankcií. (20)
[V súlade s článkami 1, 2, 3 a 4 Protokolu
(č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom
na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený
k zmluve, Spojené kráľovstvo oznámilo svoje želanie
zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice] ALEBO [Bez
toho, aby tým bol dotknutý článok 4 Protokolu (č. 21) o postavení
Spojeného kráľovstva s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti
a spravodlivosti, ktorý je pripojený k zmluve, sa Spojené kráľovstvo
nebude zúčastňovať na prijatí tejto smernice a preto ňou
nie je viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu]. (21)
[V súlade s článkami 1, 2, 3 a 4 Protokolu
(č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom
na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený
k zmluve, Írsko oznámilo svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a
uplatňovaní tejto smernice] ALEBO [Bez toho, aby tým bol dotknutý
článok 4 Protokolu (č. 21) o postavení Írska s ohľadom na
priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený
k zmluve, sa Írsko nebude zúčastňovať na prijatí tejto
smernice a preto ňou nie je viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu]
. (22)
V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č.
22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluve, sa Dánsko
nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, a preto ňou nie je
viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu, PRIJALI TÚTO SMERNICU: Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti 1.
Táto smernica ustanovuje minimálne pravidlá pre
trestné sankcie za najzávažnejšie skutky zneužívania trhu, konkrétne
obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom. 2.
Táto smernica sa nevzťahuje na obchodovanie s
vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu alebo na stabilizáciu
finančného nástroja, pokiaľ sa takéto obchodovanie vykonáva v súlade
s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ...
o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii
s trhom, alebo na transakcie, pokyny alebo konanie vykonávané na
účely činností menovej politiky a riadenia verejného dlhu a
činností týkajúcich sa emisných kvót pri realizácii politiky Únie v
oblasti klímy v súlade s článkom 4 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných
informácií a o manipulácii s trhom. 3.
Táto smernica sa uplatňuje aj na konanie alebo
transakcie, vrátane ponúk, týkajúce sa obchodovania s emisnými kvótami formou
dražby alebo na takéto obchodovanie s inými draženými produktmi, ktoré sú na
emisných kvótach založené, v súlade s nariadením Komisie č. 1031/2010. Na
ponuky predložené v súvislosti s aukciou sa uplatňujú akékoľvek
ustanovenia tejto smernice týkajúce sa pokynov na obchodovanie.[16]. Článok 2
Vymedzenie pojmov Na účely tejto smernice: 1.
„Finančné nástroje“ sú akékoľvek nástroje
v zmysle článku 2 ods. 1 pododsek 8 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. ... o trhoch s finančnými nástrojmi. 2.
„Dôverné informácie“ sú informácie v zmysle
článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ...
o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii
s trhom. Článok 3
Obchodovanie s využitím dôverných informácií Členské štáty prijmú potrebné opatrenia
na zabezpečenie toho, aby sa nasledujúce konanie považovalo za trestný
čin, ak je spáchané úmyselne: a) ak osoba má dôverné informácie a využije
ich na kúpu alebo predaj finančných nástrojov, ktorých sa táto informácia
týka, na vlastný účet alebo na účet tretej osoby. Patrí sem aj
využívanie dôverných informácií na zrušenie alebo zmenenie a doplnenie pokynu
týkajúceho sa finančného nástroja, s ktorým tieto informácie súvisia tam,
kde bol takýto pokyn vydaný pred získaním dôverných informácií; alebo b) sprístupnenie dôverných informácií
akejkoľvek inej osobe, pokiaľ takéto sprístupnenie nie je vykonané v
priebehu zákonného plnenia si povinností vyplývajúcich zo zamestnania alebo
profesie. Článok 4
Manipulácia s trhom Členské štáty prijmú potrebné opatrenia
na zabezpečenie toho, aby sa nasledujúce konanie považovalo za trestný
čin, ak je spáchané úmyselne: a) poskytovanie nesprávnych alebo
zavádzajúcich signálov vzhľadom na ponuku, dopyt alebo cenu
finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít; b) zabezpečenie ceny jedného alebo
viacerých finančných nástrojov alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej
sa komodít na neprirodzenej alebo umelej úrovni; c) uzavretie transakcie, vydanie pokynu na
obchodovanie alebo akákoľvek iná činnosť na finančných
trhoch ovplyvňujúca cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov
alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít, ktoré
využívajú fiktívne nástroje alebo akúkoľvek inú formu podvodu alebo
machinácie; d) šírenie informácií,
ktoré vysielajú falošné alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o
finančné nástroje alebo súvisiace spotové zmluvy
týkajúce sa komodít, kde tieto osoby získajú pre seba alebo inú osobu výhodu
alebo zisk zo šírenia danej informácie. Článok 5
Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie, pokus 1.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby
zaručili, že podnecovanie trestných činov uvedených v článkoch 3
a 4 a príslušné napomáhanie a navádzanie sú trestané ako trestné činy. 2.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby
zaručili, že pokus o spáchanie niektorého zo skutkov uvedených v
článku 3 písm. a) a v článku 4 písm. a), b) a c) je trestaný ako
trestný čin. Článok 6
Trestné sankcie Členské štáty prijmú potrebné opatrenia,
ktorými zaručia, že za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 5 sú
ukladané účinné, primerané a odradzujúce trestné sankcie. Článok 7
Zodpovednosť právnických osôb 1.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby
zaručili, že právnické osoby môžu byť zodpovedné za skutky uvedené
v článkoch 3 až 5, pokiaľ boli tieto skutky spáchané
v ich prospech akoukoľvek osobou, ktorá má v rámci tejto
právnickej osoby vedúce postavenie a ktorá konala buď samostatne, alebo
ako súčasť orgánu právnickej osoby na základe: a) právomoci zastupovať právnickú osobu; b) oprávnenia prijímať rozhodnutia
v mene právnickej osoby, alebo c) oprávnenia vykonávať kontrolu
v rámci právnickej osoby. 2.
Členské štáty takisto prijmú potrebné
opatrenia, aby zaručili, že právnické osoby môžu byť zodpovedné,
keď nedostatok dohľadu alebo kontroly zo strany osoby uvedenej
v odseku 1 umožnil spáchanie skutku uvedeného
v článkoch 3 až 5 v prospech danej právnickej osoby osobou,
ktorá podlieha jej právomoci. 3.
Zodpovednosť právnických osôb podľa
odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré
sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi skutkov
uvedených v článkoch 3 až 5. Článok 8
Sankcie voči právnickým osobám Členské štáty
prijmú potrebné opatrenia na zaručenie, že právnickým osobám, ktoré sú
zodpovedné podľa článku 7, sa ukladajú účinné, primerané a
odradzujúce sankcie. Článok 9
Správa Komisia [4 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] predloží
Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice a v
prípade potreby o vhodnosti jej preskúmania, najmä v súvislosti s
primeranosťou zavedenia spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich
sa druhov a sadzieb trestných sankcií. Komisia predkladá svoju správu v prípade potreby spolu s legislatívnym
návrhom. Článok 10
Transpozícia 1.
Členské štáty prijmú a uverejnia zákony,
iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto
smernicou najneskôr do [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto
smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie takýchto ustanovení a
tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. Tieto ustanovenia sa v členských štátoch
uplatňujú od [24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] a
v závislosti od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím
dôverných informácií a o manipulácii s trhom a v deň
nadobudnutia jeho účinnosti. Členské štáty uvedú priamo v prijatých
opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.
Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2.
Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných
ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti
tejto smernice, a tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto
smernicou. Článok 12
Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku
Európskej únie. Článok 13
Adresáti Táto smernica
je určená členským štátom v súlade so zmluvami. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda [1] Správa skupiny na vysokej úrovni pre finančný
dohľad v EÚ, Brusel, 25.2.2009, s. 23. [2] Európska komisia, oznámenie s názvom Posilňovanie
sankčných režimov v odvetví finančných služieb, KOM(2010) 716, 8.
decembra 2010. [3] KOM(2011) 573 v konečnom znení. [4] Európska rada vo svojom Štokholmskom programe – otvorená
a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich z 2.12.2009
zdôraznila potrebu regulácie finančných trhov a predchádzania ich zneužívaniu
a vyzvala členské štáty a Komisiu, aby zlepšili odhaľovanie
zneužívania trhu a zneužívania finančných prostriedkov. Závery Rady pre SVV
o predchádzaní hospodárskym krízam a podpore hospodárskej činnosti
zdôraznili, že by sa malo uvažovať o tom, či je, alebo nie je možné
alebo vhodné harmonizovať trestnoprávne predpisy týkajúce sa závažných
manipulácií s cenami akcií na trhu a ďalšieho nekalého konania vo
vzťahu k trhom s cennými papiermi. Pozri dokumenty: 8920/10 z 22.4.2010 a
7881/10 z 29.3.2010. [5] CESR/08-099, február 2008. [6] Pozri
http://ec.europa.eu/internal_market/securities/abuse/12112008_conference_en.htm. [7] Pozri
http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2009/market_abuse_en.htm. [8] Pozri
http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2010/mad/consultation_paper.pdf. [9] Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2010/mad_en.htm. [10] Správu o posúdení vplyvu nájdete tu: http://ec.europa.eu/internal_market/securities/abuse/index_en.htm. [11] Zhrnutie príspevkov nájdete v prílohe č. 3 k správe o
posúdení vplyvu. [12] Ú. v. EÚ C , ,
s. . [13] Ú. v. EÚ L 16,
12.4.2003, s. 16. [14] KOM(2011) 573 v konečnom znení. [15] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. [16] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra
2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami
skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami
skleníkových plynov v Spoločenstve, Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1.