DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

V návrhu Komisie týkajúcom sa viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014-2020 (návrh VFR)[1] sa stanovuje rozpočtový rámec a hlavné smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Komisia na základe toho predkladá súbor nariadení, ktorými sa ustanovuje legislatívny rámec pre SPP na obdobie 2014-2020, spolu s posúdením vplyvu alternatívnych scenárov vývoja politiky.

Návrhy súčasnej reformy vychádzajú z oznámenia o SPP do roku 2020[2], v ktorom boli načrtnuté široké politické možnosti s cieľom reagovať na budúce výzvy týkajúce sa poľnohospodárstva a vidieckych oblastí a splniť ciele stanovené pre SPP, konkrétne 1. životaschopná výroba potravín, 2. udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy a 3. vyvážený územný rozvoj. Smerovania reformy opísané v oznámení už získali širokú podporu v rámci medziinštitucionálnej debaty[3] aj konzultácie so zúčastnenými stranami, ktoré sa uskutočnili v rámci posúdenia vplyvu.

Spoločnou témou, ktorá z tohto procesu vzišla, je potreba podporovať efektívnosť využívania zdrojov v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poľnohospodárstva a vidieckych oblastí EÚ v súlade so stratégiou Európa 2020 a zároveň zachovať štruktúru SPP s dvoma piliermi, ktoré pri dosahovaní tých istých cieľov využívajú vzájomne sa doplňujúce nástroje. Do piliera I patria priame platby a trhové opatrenia na poskytovanie podpory základného ročného príjmu poľnohospodárom v EÚ a podpory v prípade špecifických narušení trhu, a do piliera II patrí rozvoj vidieka, kde členské štáty v rámci spoločného rámca vypracúvajú a spolufinancujú viacročné programy[4].

Prostredníctvom za sebou idúcich reforiem SPP sa zvýšila trhová orientácia poľnohospodárstva, pričom sa zachovala podpora príjmov pre výrobcov, zlepšila sa integrácia environmentálnych požiadaviek a posilnila sa podpora rozvoja vidieka ako integrovanej politiky pre rozvoj vidieckych oblastí v celej EÚ. Z tohto istého reformného procesu však vzišli požiadavky na lepšie rozdelenie podpory medzi členské štáty a v rámci nich, ako aj požiadavky na lepšie zameranie opatrení, ktorých účelom je riešenie environmentálnych výziev a lepšie riešenie zvýšenej nestability trhu.

V minulosti reformy reagovali hlavne na endogénne výzvy, od obrovských prebytkov po krízy bezpečnosti potravín, pričom EÚ dobre poslúžili v domácom aj medzinárodnom kontexte. Väčšinu dnešných výziev však riadia faktory, ktoré sú mimo poľnohospodárstva a ktoré si preto vyžadujú širšiu politickú odpoveď.

Tlak na poľnohospodársky príjem by mal podľa očakávaní pretrvávať, pretože poľnohospodári čelia väčšiemu počtu rizík, znižovaniu produktivity a zužovaniu marží z dôvodu zvyšujúcich sa cien vstupov. Je preto nutné zachovať podporu príjmov a posilniť nástroje, ktoré umožňujú lepšie riadiť riziká a reagovať na krízové situácie. Silné poľnohospodárstvo je nevyhnutné pre potravinársky priemysel v EÚ a potravinovú bezpečnosť na globálnej úrovni.

Od poľnohospodárstva a vidieckych oblastí sa zároveň očakáva, že zvýšia svoje úsilie s cieľom splniť ambiciózne ciele v oblasti klímy a energie a zaviesť stratégiu pre biodiverzitu, ktoré sú súčasťou agendy Európa 2020. Poľnohospodári, ktorí sú spolu s lesníkmi hlavnými pôdohospodármi, budú potrebovať podporu pri prijímaní a udržovaní poľnohospodárskych systémov a postupov, ktoré sú mimoriadne vhodné na plnenie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy, pretože poskytovanie takých verejných statkov sa do trhových cien nepremieta. Takisto bude nevyhnutné, aby sa čo najlepšie využil rozmanitý potenciál vidieckych oblastí, čo prispeje k inkluzívnemu rastu a súdržnosti.

Budúca SPP preto nebude politikou, ktorá sa stará len o malú, hoci základnú časť hospodárstva EÚ, ale aj politikou strategického významu týkajúcou sa potravinovej bezpečnosti, životného prostredia a územnej rovnováhy. V tom spočíva pridaná hodnota EÚ skutočne spoločnej politiky, ktorá čo najefektívnejšie využíva obmedzené rozpočtové prostriedky, pričom zachováva udržateľné poľnohospodárstvo v celej EÚ, rieši dôležité cezhraničné otázky ako zmena klímy a posilnenie solidarity medzi členskými štátmi a zároveň umožňuje pružnosť, vďaka ktorej je možné zohľadniť miestne potreby.

V rámci, ktorý bol vymedzený v návrhu VFR, sa ustanovuje, že SPP by si mala zachovať štruktúru dvoch pilierov a rozpočet pre každý pilier v nominálnej hodnote na úrovni z roku 2013, ako aj jasné zameranie na dosahovanie výsledkov, pokiaľ ide o kľúčové priority EÚ. Priamymi platbami by sa mala podporovať udržateľná výroba tak, že sa 30 % ich rozpočtových prostriedkov vyčlení na povinné opatrenia, ktoré predstavujú prínos pre klímu a životné prostredie. Úrovne platieb by sa mali postupne zbližovať a platby veľkým príjemcom by sa mali postupne obmedzovať. Rozvoj vidieka by sa mal zahrnúť do spoločného strategického rámca spolu s ostatnými zdieľanými riadiacimi fondmi s posilneným prístupom zameraným na výstup a mal by podliehať jasnejšej a vylepšenej podmienenosti ex ante. Napokon, pokiaľ ide o trhové opatrenia, SPP by sa mala posilniť o dva nástroje mimo VFR: 1. núdzová rezerva na reakcie na krízové situácie a 2. rozšírenie rozsahu pôsobenia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

Na základe toho sú hlavné prvky legislatívneho rámca pre SPP v období 2014-2020 stanovené v týchto nariadeniach:

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky („nariadenie o priamych platbách“);

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) („nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“);

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) („nariadenie o rozvoji vidieka“);

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky („horizontálne nariadenie“);

– návrh nariadenia Rady, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami;

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom za rok 2013;

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom;

Nariadenie o rozvoji vidieka vychádza z návrhu, ktorý Komisia predložila 6. októbra 2011 a v ktorom sú uvedené spoločné pravidlá pre všetky fondy fungujúce na základe spoločného strategického rámca[5]. Nasledovať bude nariadenie o schéme pre osoby v najväčšej hmotnej núdzi, ktorej financovanie sa v súčasnosti nachádza v inom okruhu VFR.

Okrem toho sa pripravujú nové pravidlá o zverejňovaní informácií o príjemcoch, v ktorých sa zohľadnia námietky Súdneho dvora Európskej únie, aby sa našiel najvhodnejší spôsob, ako zlúčiť právo príjemcov na ochranu osobných údajov so zásadou transparentnosti.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOPVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Na základe vyhodnotenia súčasného politického rámca a analýzy budúcich výziev a potrieb sa v posúdení vplyvu hodnotí a porovnáva vplyv troch alternatívnych scenárov. Je to výsledkom dlhého procesu, ktorý sa začal v apríli 2010 a ktorý viedla medziútvarová skupina, pričom tento proces zahŕňa rozsiahlu kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu vrátane stanovenia východiskového bodu v podobe strednodobých odhadov pre poľnohospodárske trhy a príjmy do roku 2020 a modelovania vplyvu rôznych politických scenárov na ekonomiku sektora.

Tri scenáre vypracované v posúdení vplyvu sú: 1. scenár úprav, ktorý pokračuje so súčasným politickým rámcom a zároveň rieši jeho najdôležitejšie nedostatky, ako napríklad rozdelenie priamych platieb, 2. scenár integrácie, ktorý so sebou prináša zásadné politické zmeny v podobe silnejšieho zamerania a ekologizácie priamych platieb a posilneného strategického zamerania politiky rozvoja vidieka v lepšej koordinácii s ostatnými politikami EÚ, ako aj rozšírenia právneho základu v záujme širších možností spolupráce medzi výrobcami a 3. scenár zmeny zamerania, ktorý politiku presmerúva výlučne na životné prostredie s postupným zastavením priamych platieb a ktorý vychádza z predpokladu, že výrobnú kapacitu možno udržať bez podpory a že sociálnoekonomické potreby vidieckych oblastí môžu byť predmetom iných politík.

V kontexte hospodárskej krízy a tlaku na verejné financie, na ktoré EÚ reagovala stratégiou Európa 2020 a návrhom VFR, všetky tri scenáre pripisujú každému z troch politických cieľov budúcej SPP inú váhu, pričom sú zamerané na konkurencieschopnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo v dynamických vidieckych oblastiach. V záujme lepšieho súladu so stratégiou Európa 2020, najmä pokiaľ ide o efektívnosť zdrojov, bude čoraz nevyhnutnejšie zlepšiť poľnohospodársku produktivitu prostredníctvom výskumu, odovzdávania vedomostí a podpory spolupráce a inovácie (a to aj prostredníctvom európskeho partnerstva pre inovácie v oblasti produktivity a udržateľnosti poľnohospodárstva). Keďže poľnohospodárska politika EÚ už nepôsobí v politickom prostredí narúšajúcom obchod, dodatočný tlak na sektor sa očakáva z ďalšej liberalizácie, najmä v rámci DDA alebo dohody o voľnom obchode s Mercosurom.

Pri vypracúvaní všetkých troch politických scenárov sa zohľadnili preferencie vyjadrené na konzultáciách, ktoré sa uskutočnili v súvislosti s posúdením vplyvu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby predkladali príspevky od 23.11.2010 do 25.1.2011 a poradný výbor bol zorganizovaný 12.1.2011. Hlavné body sú zhrnuté nižšie[6]:

– Medzi zúčastnenými stranami existuje široká zhoda v tom, že na riešenie budúcich výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a územného rozvoja je potrebná silná SPP založená na dvojpilierovej štruktúre.

– Väčšina respondentov usudzuje, že SPP by mala zohrávať rolu pri stabilizácii trhov a cien.

– Zúčastnené strany majú rozličné názory, pokiaľ ide o zameranie podpory (najmä prerozdelenie priamej podpory a obmedzovanie stropov platieb).

– Panuje zhoda v tom, že obidva piliere môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zintenzívňovaní opatrení na ochranu klímy a zlepšovaní environmentálneho správania v prospech spoločnosti EÚ. Zatiaľ čo sa mnohí poľnohospodári domnievajú, že tomu tak už v súčasnosti je, širšia verejnosť tvrdí, že platby v rámci piliera I možno využiť efektívnejšie.

– Respondenti chcú, aby všetky časti EÚ vrátane menej zvýhodnených oblastí mali podiel na budúcom raste a rozvoji.

– Mnohí respondenti zdôraznili integráciu SPP s inými politikami, ako je politika životného prostredia, zdravia, obchodu alebo rozvoja.

– Inovácia, rozvoj konkurencieschopných podnikov a poskytovanie verejných statkov občanom EÚ sa považujú za spôsoby, ako zosúladiť SPP so stratégiou Európa 2020.

V posúdení vplyvu sa preto porovnali tri alternatívne politické scenáre:

Pri scenári zmeny zamerania by sa urýchlili štrukturálne úpravy v poľnohospodárskom sektore a výroba by sa presunula do nákladovo najefektívnejších oblastí a najziskovejších sektorov. Finančné prostriedky pre životné prostredie by sa výrazne zvýšili, zároveň by sa však sektor vystavil väčším rizikám z dôvodu obmedzeného rozsahu pôsobnosti trhovej intervencie. Tento scenár by mal okrem toho za následok výrazné sociálne a environmentálne náklady, pretože najmenej konkurencieschopné oblasti by čelili výraznej strate príjmov a zhoršeniu životného prostredia, keďže politika by stratila pákový efekt priamych platieb spojených s požiadavkami krížového plnenia.

Na druhej strane spektra by sa scenárom zmeny zamerania najlepšie umožnila politická kontinuita s obmedzenými ale hmatateľnými zlepšeniami, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť poľnohospodárstva aj environmentálne správanie. Existujú však vážne pochybnosti o tom, či by sa týmto scenárom dali primerane riešiť dôležité klimatické a environmentálne výzvy v budúcnosti, ktoré sú takisto nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárstva.

Scenárom integrácie sa zavádzajú inovácie so silnejším zameraním a ekologizáciou priamych platieb. Z analýzy vyplýva, že ekologizácia je možná pri rozumných nákladoch pre poľnohospodárov, aj keď sa nedá vyhnúť určitému administratívnemu zaťaženiu. Podobne je možný aj nový impulz v rozvoji vidieka za predpokladu, že členské štáty a regióny efektívne využijú nové možnosti a že sa spoločným strategickým rámcom s ostatnými fondmi EÚ neodstránia synergie s pilierom I ani neoslabia osobitné silné stránky rozvoja vidieka. Ak sa dosiahne správna rovnováha, týmto scenárom by sa najlepšie vyriešila dlhodobá udržateľnosť poľnohospodárstva a vidieckych oblastí.

Na základe toho sa v posúdení vplyvu uzatvára, že scenár integrácie je najvyrovnanejší, pokiaľ ide o postupné zosúlaďovanie SPP so strategickými cieľmi EÚ, a táto rovnováha sa nachádza aj pri zavádzaní jednotlivých prvkov legislatívnych návrhov. Takisto bude nevyhnutné vypracovať hodnotiaci rámec na meranie výkonnosti SPP prostredníctvom spoločného súboru ukazovateľov prepojených na politické ciele.

Zjednodušenie predstavovalo počas celého procesu dôležitý faktor a malo by sa rôznymi spôsobmi posilniť, napríklad zefektívnením krížového plnenia a trhových nástrojov alebo navrhnutím schémy pre malých poľnohospodárov. Okrem toho by ekologizácia priamych platieb mala byť navrhnutá tak, aby sa minimalizovali administratívne náklady vrátane nákladov na kontroly.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Navrhuje sa zachovať súčasnú štruktúru SPP v dvoch pilieroch s ročnými povinnými opatreniami všeobecného uplatnenia v pilieri I doplnenými o dobrovoľné opatrenia, ktoré by boli lepšie prispôsobené vnútroštátnym a regionálnym osobitostiam v rámci viacročného programového prístupu v pilieri II. Cieľom novej koncepcie priamych platieb je však lepšie využívať synergie s pilierom II, ktorý sa zase nachádza v rámci spoločného strategického rámca, v záujme lepšej koordinácie s ostatnými zdieľanými riadiacimi fondmi EÚ.

Na základe toho sa zachováva aj súčasná štruktúra štyroch základných právnych nástrojov, hoci je rozsah pôsobnosti nariadenia o financovaní rozšírený, aby sa spoločné ustanovenia spojili do toho, čo sa teraz nazýva horizontálne nariadenie.

Návrhy sú v súlade so zásadou subsidiarity. SPP je skutočne spoločná politika: je to oblasť kompetencie zdieľanej medzi EÚ a členskými štátmi, ktorá sa riadi na úrovni EÚ s cieľom zachovať udržateľné a rôznorodé poľnohospodárstvo v celej EÚ a ktorou sa riešia dôležité cezhraničné otázky, ako napríklad zmena klímy, a upevňuje sa solidarita medzi členskými štátmi. Vzhľadom na význam budúcich výziev týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti, životného prostredia a územnej rovnováhy SPP zostáva politikou strategického významu na zabezpečenie najefektívnejšej odpovede na politické výzvy a najefektívnejšieho využitia rozpočtových zdrojov. Okrem toho sa navrhuje zachovať súčasnú štruktúru nástrojov v dvoch pilieroch, vďaka ktorej majú členské štáty viac priestoru na prispôsobenie riešení svojim miestnym zvláštnostiam a aj na spolufinancovanie piliera II. Nové európske partnerstvo pre inovácie a súbor nástrojov na riadenie rizík takisto patria do piliera II. Politika bude zároveň v lepšom súlade so stratégiou Európa 2020 (vrátane spoločného rámca s ostatnými fondmi EÚ) a zavedú sa mnohé zlepšenia a zjednodušenia. Napokon, v analýze uskutočnenej v rámci posúdenia vplyvu sú jasne ukázané náklady vyplývajúce z neuskutočnenia žiadneho opatrenia z hľadiska negatívnych ekonomických, environmentálnych a sociálnych dôsledkov.

Nariadenie o rozvoji vidieka je založené na strategickom prístupe, ktorý sa zaviedol v súčasnom období a ktorý mal pozitívny vplyv tým, že členské štáty vypracovali svoje stratégie a programy na základe analýzy SWOT, čo im umožnilo čo najlepšie prispôsobiť opatrenia vnútroštátnym a regionálnym osobitostiam. Cieľom nového mechanizmu zavádzania je posilniť strategický prístup, okrem iného stanovením jasne vymedzených spoločných priorít pre rozvoj vidieka na úrovni EÚ (s príslušnými spoločnými cieľovými ukazovateľmi), ako aj uskutočnením potrebných úprav vzhľadom na doteraz získané skúsenosti.

Nariadenie takisto zahŕňa európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva, ktorého cieľom je podpora efektívneho využívania zdrojov, pričom buduje prepojenia medzi výskumom a praxou a všeobecne podporuje inovácie. Partnerstvo sa realizuje prostredníctvom operačných skupín zodpovedných za inovačné projekty a podporuje ho sieť.

Na základe návrhu, ktorý Komisia predložila 6. októbra 2011 a v ktorom sa stanovujú spoločné pravidlá pre všetky fondy fungujúce v spoločnom strategickom rámci, by pilier II SPP mal fungovať koordinovaným a komplementárnym spôsobom s pilierom I, ako aj s ostatnými fondmi EÚ [najmä Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), Európskym sociálnym fondom (ESF), Kohéznym fondom a Európskym fondom námorného a rybného hospodárstva (EMFF)]. Fondy sa nachádzajú v spoločnom strategickom rámci (ďalej len „SSR“) na úrovni EÚ, ktorý sa prevedie do partnerských zmlúv na vnútroštátnej úrovni spolu so spoločnými cieľmi a pravidlami ich fungovania. Stanovením spoločných pravidiel pre všetky fondy fungujúce v spoločnom strategickom rámci sa uľahčí príjemcom aj vnútroštátnym orgánom disponovanie s projektmi a takisto zjednoduší realizácia integrovaných projektov.

V tejto súvislosti si politika rozvoja vidieka zachováva dlhodobé strategické ciele prispievať ku konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, k udržateľnému spravovaniu prírodných zdrojov, opatreniam na ochranu klímy a vyváženému územnému rozvoju vidieckych oblastí. V súlade so stratégiou Európa 2020 sú tieto široké ciele podpory rozvoja vidieka na obdobie 2014 – 2020 spresnené v týchto šiestich prioritách EÚ:

– podporovať prenos znalostí a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach,

– zlepšovať konkurencieschopnosť všetkých druhov poľnohospodárstva a zlepšiť životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov,

– propagovať organizáciu potravinového reťazca a riadenia rizík v poľnohospodárstve,

– obnovovať, chrániť a posilňovať ekosystémy závislé na poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve,

– propagovať efektívne využívanie zdrojov a podporovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva,

– podporovať sociálne začlenenie, znižovanie chudoby a hospodársky rozvoj vo vidieckych oblastiach.

Tieto priority spolu s vymedzením cieľových ukazovateľov súvisiacich s každým z nich by mali byť základom programovania. Nariadenie zahŕňa pravidlá týkajúce sa prípravy, schvaľovania a preskúmania programov, ktoré vo veľkej miere vychádzajú zo súčasných pravidiel, a otvára sa ním možnosť pre čiastkové programy (napr. pre mladých poľnohospodárov, malých poľnohospodárov, horské oblasti, krátke dodávateľské reťazce), na ktoré sa poskytuje vyššia miera pomoci.

Zoznam jednotlivých opatrení sa zefektívnil a jednotlivé opatrenia sa prehodnotili, pričom sa zaviedli mnohé úpravy na riešenie problémov rozsahu, realizácie a prijímania, ktoré vznikli v súčasnom období. Keďže väčšina opatrení potenciálne slúži viacerým cieľom alebo prioritám, nepovažuje sa ďalej za potrebné zoskupovať ich do osí. Programovaním na základe priorít by sa mali zaistiť vyvážené programy. Vytvára sa osobitné opatrenie pre ekologické poľnohospodárstvo a zavádza sa nové vymedzenie oblastí s osobitnými prírodnými obmedzeniami. Ustanovenie týkajúce sa podpory spoločných environmentálnych akcií bolo zlepšené.

Súčasné opatrenie pre spoluprácu bolo výrazne posilnené a rozšírené s cieľom podporovať širokú škálu druhov spolupráce (ekonomickej, environmentálnej a sociálnej) v prospech širokej škály prípadných príjemcov. Výslovne sa teraz vzťahuje na pilotné projekty, ako aj spoluprácu prekračujúcu regionálne a štátne hranice. Leader a opatrenia týkajúce sa vytvárania sietí budú naďalej zohrávať kľúčovú úlohu, najmä pokiaľ ide o rozvoj vidieckych oblastí a šírenie inovácií. Podpora prostredníctvom iniciatívy Leader bude konzistentná a koordinovaná s podporou pre miestny rozvoj z iných zdieľaných riadiacich fondov EÚ. Ocenením projektov miestnej inovačnej spolupráce sa podporia nadnárodné iniciatívy v prospech inovácií.

Súbor nástrojov na riadenie rizík vrátane podpory spoločných fondov a nový nástroj na stabilizovanie príjmov ponúkajú nové možnosti zvládania silnej volatility poľnohospodárskych trhov, ktorá sa očakáva, že pretrvá aj v strednodobom horizonte.

Zrušením súčasného systému osí sa takisto zefektívni programovanie zo strany členských štátov.

Napokon sa navrhuje vychádzať zo spoločného monitorovacieho a hodnotiaceho rámca, ktorý sa zaviedol v súčasnom období a ktorý sa na základe doterajších skúseností zjednoduší a zlepší. Spoločný zoznam ukazovateľov bude prepojený na politické priority na účely monitorovania a hodnotenia.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

V návrhu VFR sa ustanovuje, že výrazná časť rozpočtu EÚ by sa mala naďalej venovať poľnohospodárstvu, ktoré je spoločnou politikou strategického významu. Navrhuje sa preto, aby sa SPP v období 2014-2020 zamerala na svoje hlavné aktivity, pričom by sa v súčasných cenách na pilier I vyčlenilo 317,2 miliardy EUR a na pilier II 101,2 miliardy EUR.

Financovanie piliera I a piliera II dopĺňa dodatočné financovanie vo výške 17,1 miliardy EUR, ktoré predstavujú 5,1 miliardy EUR na výskum a inovácie, 2,5 miliardy EUR na bezpečnosť potravín a 2,8 miliardy EUR na potravinovú podporu osobám v najväčšej hmotnej núdzi v iných okruhoch VFR, ako aj 3,9 miliardy EUR v novej rezerve pre krízy v poľnohospodárskom sektore a maximálne 2,8 miliardy EUR v Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii mimo VFR, takže celkový rozpočet za obdobie 2014-2020 by predstavoval 435,6 miliardy EUR.

Pokiaľ ide rozdelenie podpory medzi členské štáty, navrhuje sa, aby sa pri všetkých členských štátoch, ktorých priame platby sú nižšie ako 90 % priemeru EÚ, tento rozdiel zmenšil o tretinu. Vnútroštátne stropy sú v nariadení o priamych platbách vypočítané na tomto základe.

Rozdelenie podpory na rozvoj vidieka je založené na objektívnych kritériách spojených s politickými cieľmi, pričom sa berie do úvahy súčasné rozdelenie. Tak ako v súčasnosti by menej rozvinuté regióny mali aj naďalej využívať vyššie sadzby spolufinancovania, ktoré sa uplatňujú aj na určité opatrenia ako odovzdávanie vedomostí, skupiny výrobcov, spolupráca a Leader.

Zavádza sa určitá pružnosť v rámci prevodov medzi piliermi (až do výšky 5 % priamych platieb): z piliera I do piliera II, aby sa členským štátom umožnilo posilniť svoju politiku rozvoja vidieka, a z piliera II do piliera I pre tie členské štáty, v ktorých úroveň priamych platieb zostáva pod 90 % priemeru EÚ.

Podrobnosti o finančnom vplyve návrhov reformy SPP sú uvedené vo finančnom výkaze, ktorý je priložený k návrhom.

2011/0282 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 42 a článok 43,

so zreteľom na návrh Európskej komisie[7],

po predložení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9],

po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov[10],

v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“[11] (ďalej len „oznámenie o SPP do roku 2020“) sa stanovili potenciálne výzvy, ciele a orientácie spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2013. Z diskusií o tomto oznámení vyplýva, že SPP by sa s platnosťou od 1. januára 2014 mala zreformovať. Táto reforma by sa mala vzťahovať na všetky hlavné nástroje SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)[12]. Vzhľadom na rozsah reformy je vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 1698/2005 a nahradiť ho novým znením.

(2) Politika rozvoja vidieka by mala sprevádzať a dopĺňať priame platby a trhové opatrenia SPP, a tak prispievať k dosahovaniu cieľov tejto politiky stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“). Politika rozvoja vidieka by mala takisto integrovať hlavné politické ciele stanovené v oznámení Komisie z 3. marca 2010 „Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“[13] (ďalej len „stratégia Európa 2020“) a mala by byť súdržná so všeobecnými cieľmi politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti stanovenými v zmluve.

(3) Keďže cieľ tohto nariadenia, a to rozvoj vidieka, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na jeho prepojenie s inými nástrojmi SPP, mieru rozdielov medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a obmedzené finančné zdroje členských štátov v rozšírenej Únii, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie prostredníctvom viacročnej záruky financovania z fondov Únie a sústredením sa na jej priority, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 uvedenej zmluvy toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(4) S cieľom rozšíriť alebo zmeniť a doplniť určité menej podstatné prvky tohto nariadenia by sa právomoc na prijímanie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala pri príprave a tvorbe delegovaných aktov zabezpečiť súbežné, včasné a primerané predloženie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(5) Na zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieckych oblastí je nevyhnutné zamerať sa na obmedzený počet základných priorít týkajúcich sa prenosu znalostí a inovácií v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov, organizácie potravinového reťazca a manažmentu rizík v poľnohospodárstve, zachovania a posilnenia ekosystémov závislých od poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, účinného využívania zdrojov a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva a podpory sociálnej inklúzie, zmiernenia chudoby a hospodárskeho rozvoja vidieckych oblastí. V rámci tohto zamerania sa musia zohľadniť rozmanitosť situácií, ktoré ovplyvňujú vidiecke oblasti s rôznymi charakteristikami alebo rôznymi kategóriami potenciálnych príjemcov, a prierezové ciele, ako inovácie, životné prostredie a zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene. Zmierňujúce opatrenia by sa mali týkať obmedzenia emisií v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve pochádzajúcich z hlavných činností ako produkcia hospodárskeho dobytka, používanie priemyselných hnojív, ale aj zachovania záchytu oxidu uhličitého a rozšírenia sekvestrácie oxidu uhličitého s ohľadom na využívanie pôdy, zmenu využitia pôdy a sektor lesného hospodárstva. Priorita Únie pre rozvoj vidieka týkajúca sa prenosu znalostí a inovácií v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach by sa mala uplatňovať horizontálne vo vzťahu k iným prioritám Únie pre rozvoj vidieka.

(6) Priority Únie v oblasti rozvoja vidieka by sa mali dosahovať v rámci udržateľného rozvoja a podpory (zo strany Únie) cieľa, ktorým je ochrana a zlepšovanie životného prostredia, ako sa ustanovuje v článkoch 11 a 19 zmluvy, s ohľadom na zásadu „znečisťovateľ platí“. Členské štáty by mali pomocou metodiky prijatej Komisiou poskytovať informácie o podpore cieľov v oblasti zmeny klímy v súlade so zámerom prideliť aspoň 20 % rozpočtu Únie na tieto účely.

(7) Činnosti, ktoré vykonáva Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), a operácie, na ktoré prispieva, by mali byť konzistentné a zlučiteľné s podporou z iných nástrojov SPP. S cieľom zabezpečiť optimálne rozdelenie a účinné využitie zdrojov Únie by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o vymedzenie výnimiek z pravidla, podľa ktorého by sa žiadna podpora v rámci tohto nariadenia nemala poskytovať na operácie podporované v rámci organizácií spoločného trhu.

(8) S cieľom zabezpečiť bezprostredný začiatok a účinnú realizáciu programov rozvoja vidieka by sa podpora z EPFRV mala zakladať na existencii dobrých podmienok administratívneho rámca. Členské štáty by preto mali posúdiť súlad s určitou podmienenosťou ex ante. Každý členský štát by mal pripraviť buď národný program rozvoja vidieka pre celé svoje územie alebo súbor regionálnych programov. V každom programe by sa mala identifikovať stratégia splnenia cieľov vo vzťahu k prioritám Únie pre rozvoj vidieka a výber opatrení. Programovanie by malo byť v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a prispôsobiť sa národným súvislostiam a dopĺňať ostatné politiky Únie, najmä poľnohospodársku trhovú politiku, politiku súdržnosti a spoločnú rybársku politiku. Členské štáty, ktoré si vyberú súbor regionálnych programov by mali dokázať pripraviť zároveň národný rámec bez samostatného vyčlenenia rozpočtových prostriedkov s cieľom uľahčiť koordináciu medzi regiónmi pri riešení celonárodných výziev.

(9) Členské štáty by mali dokázať začleniť do svojich programov rozvoja vidieka tematické čiastkové programy na riešenie osobitných potrieb v oblastiach, ktoré pre ne majú zvláštny význam. Tematické čiastkové programy by sa mali okrem iného týkať mladých poľnohospodárov, malých poľnohospodárskych podnikov, horských oblastí a vytvorenia krátkych dodávateľských reťazcov. V tematických čiastkových programoch by sa mala stanoviť aj možnosť riešiť reštrukturalizáciu poľnohospodárskych sektorov, ktoré majú veľký vplyv na rozvoj vidieckych oblastí. Ako prostriedok na zvýšenie účinnej intervencie takýchto tematických čiastkových programov by členské štáty mali mať možnosť stanoviť vyššiu mieru podpory pre určité operácie, na ktoré sa vzťahujú.

(10) V programoch rozvoja vidieka by sa mali identifikovať potreby oblasti, na ktorú sa vzťahujú a mali by opísať súdržnú stratégiu ich plnenia so zreteľom na priority Únie pre rozvoj vidieka. Táto stratégia by mala byť založená na stanovení cieľov. Mali by sa vytvoriť spojenia medzi identifikovanými potrebami, stanovenými cieľmi a výberom opatrení na ich splnenie. Programy rozvoja vidieka by mali obsahovať aj všetky informácie požadované na posúdenie ich súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

(11) V programoch rozvoja vidieka sa stanovia ciele na základe spoločného súboru cieľových ukazovateľov pre všetky členské štáty. S cieľom uľahčiť realizáciu týchto opatrení by sa mali vymedziť oblasti, na ktoré sa vzťahujú tieto ukazovatele v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka. Vzhľadom na horizontálne uplatňovanie priority Únie pre rozvoj vidieka týkajúcej sa prenosu znalostí v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve sa intervencie v rámci tejto priority musia považovať za nevyhnutné pre cieľové ukazovatele vymedzené pre zvyšné priority Únie.

(12) Je nevyhnutné stanoviť určité pravidlá programovania a revízie programov rozvoja vidieka. Mal by sa stanoviť ľahší postup revízií, ktoré neovplyvňujú stratégiu programov alebo príslušné finančné príspevky Únie.

(13) S cieľom zabezpečiť právnu istotu a jasnosť v súvislosti s postupom, ktorý sa má dodržiavať v prípade zmien a doplnení programov by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie kritérií, na základe ktorých sa navrhované zmeny kvantifikovaných cieľov programov považujú za významné, na základe čoho vznikne potreba upraviť program prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s článkom 91 tohto nariadenia.

(14) Vývoj a špecializácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a osobitné výzvy, ktorým čelia mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) vo vidieckych oblastiach, vyžadujú primeranú úroveň technického a ekonomického odborného vzdelania, ako aj vyššiu kapacitu prístupu k znalostiam a informáciám a ich výmeny, aj vo forme šírenia osvedčenej praxe poľnohospodárskej a lesohospodárskej výroby. Prenos znalostí a informačné opatrenia by nemali mať iba podobu tradičných vzdelávacích kurzov, ale mali by sa prispôsobiť potrebám vidieckych aktérov. Preto by sa mali podporovať aj semináre, školenia, demonštračné činnosti, informačné opatrenia ale aj schémy krátkodobých výmen pracovníkov v poľnohospodárskych podnikoch alebo návštev poľnohospodárskych podnikov. Získané znalosti a informácie by poľnohospodárom, vlastníkom lesa, osobám pôsobiacim v potravinárskom sektore a vidieckym MSP mali umožniť zvýšiť si najmä svoju konkurencieschopnosť a účinné využívanie zdrojov a zlepšiť svoju environmentálnu výkonnosť a zároveň prispieť k udržateľnosti vidieckeho hospodárstva. S cieľom zabezpečiť, aby boli prenos znalostí a informačné opatrenia efektívne v rámci dosiahnutia týchto výsledkov, by sa malo vyžadovať, aby poskytovatelia služieb prenosu znalostí mali všetky primerané spôsobilosti.

(15) S cieľom zabezpečiť, aby boli subjekty poskytujúce služby prenosu znalostí schopné poskytovať služby v takej kvalite a takého charakteru, ktorý je v súlade s účelmi politiky rozvoja vidieka, zabezpečiť lepšie zacielenie použitia finančných prostriedkov a zabezpečiť, aby schémy výmeny pracovníkov v poľnohospodárskych podnikoch a návštevy poľnohospodárskych podnikov boli jasne vymedzené vo vzťahu k podobným opatreniam v rámci iných schém Únie, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o minimálne kvalifikácie subjektov poskytujúcich prenos znalostí, oprávnené náklady a trvanie a obsah schém výmeny pracovníkov v poľnohospodárskych podnikoch a návštev poľnohospodárskych podnikov.

(16) Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky pomáhajú poľnohospodárom, vlastníkom lesa a MSP vo vidieckych oblastiach zlepšovať udržateľné riadenie a celkovú výkonnosť ich poľnohospodárskeho podniku alebo podniku. Preto by sa malo povzbudzovať zriaďovanie takýchto služieb a využívanie poradenstva poľnohospodármi, vlastníkmi lesa a MSP. S cieľom zvýšiť kvalitu a efektívnosť ponúkaného poradenstva by sa mali stanoviť minimálne kvalifikácie a pravidelné odborné vzdelávanie poradcov. Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky, ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. HR/2012 z […][14], by mali pomôcť poľnohospodárom posudzovať výkonnosť ich poľnohospodárskeho podniku a identifikovať potrebné zlepšenie v súvislosti so zákonnými požiadavkami na riadenie, s dobrým poľnohospodárskym a environmentálnym stavom, poľnohospodárskou praxou priaznivou pre klímu a životné prostredie stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. DP/2012 z […][15], s požiadavkami alebo opatreniami týkajúcimi sa zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene, biologickej diverzity, ochrany vody, oznamovania chorôb zvierat a inovácií, aspoň v rozsahu stanovenom v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. HR/2012. Ak je vhodné, poradenstvo by sa malo vzťahovať aj na normy bezpečnosti práce. Poradenstvo sa môže vzťahovať aj na iné problémy spojené s ekonomickou, poľnohospodárskou a environmentálnou výkonnosťou poľnohospodárskeho podniku. Služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky by mali poľnohospodárom pomôcť zlepšiť a uľahčiť riadenie ich poľnohospodárskeho podniku.

(17) S cieľom zabezpečiť, aby subjekty a orgány ponúkajúce poradenské služby boli schopné poskytovať poradenstvo v takej kvalite a takého charakteru, ktorý je v súlade s účelmi politiky rozvoja vidieka, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o ďalšiu špecifikáciu minimálnych kvalifikácií orgánov a subjektov poskytujúcich poradenstvo.

(18) Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín Únie alebo členských štátov poskytujú spotrebiteľom záruky kvality a charakteristík výrobku alebo použitého výrobného procesu, vyplývajúce z účasti poľnohospodárov na týchto systémoch, pomáhajú dosiahnuť pridanú hodnotu príslušných výrobkov a skvalitňovať ich trhové príležitosti. Preto by sa poľnohospodári mali povzbudzovať, aby sa zúčastňovali na týchto systémoch. Vzhľadom na to, že v čase vstupu do takýchto systémov a v prvých rokoch účasti poľnohospodárov im dodatočné náklady a uložené povinnosti v dôsledku ich účasti trh v plnej miere nevynahradí, podpora by mala byť obmedzená na nových účastníkov a mala by sa vzťahovať na obdobie najviac päť rokov. Vzhľadom na osobitné charakteristiky bavlny ako poľnohospodárskeho výrobku, by sa mali zahrnúť aj systémy kvality bavlny. S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o systémy kvality Únie, na ktoré sa môže vzťahovať toto opatrenie.

(19) S cieľom zlepšiť ekonomickú a environmentálnu výkonnosť poľnohospodárskych podnikov a vidieckych podnikov, zlepšiť účinnosť sektora uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh a ich spracovania, poskytnúť infraštruktúru potrebnú na rozvoj poľnohospodárstva a podporovať nevýnosné investície potrebné na splnenie environmentálnych cieľov, by sa mala poskytovať podpora na fyzické investície prispievajúce k týmto cieľom. Počas programového obdobia 2007 – 2013 sa rôzne opatrenia vzťahovali na rôzne intervenčné oblasti. V záujme zjednodušenia ale aj s cieľom umožniť príjemcom navrhnúť a realizovať integrované projekty so zvýšenou pridanou hodnotou, by sa jedno opatrenie malo vzťahovať na všetky druhy fyzických investícií. Členské štáty by mali stanoviť prahovú hodnotu pre poľnohospodárske podniky oprávnené na pomoc na investície súvisiace s podporou životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov na základe výsledkov analýzy slabých a silných stránok, príležitostí a hrozieb („SWOT“) ako prostriedku na lepšie zacielenie pomoci.

(20) Poľnohospodársky sektor je viac ako iné sektory vystavený poškodeniu jeho produktívneho potenciálu prírodnými katastrofami. S cieľom napomôcť životaschopnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov v súvislosti s takýmito katastrofami by sa mala poľnohospodárom poskytovať podpora na obnovu zničeného poľnohospodárskeho potenciálu. Členské štáty by mali zároveň zabezpečiť, aby sa predišlo nadmernej náhrade škody v dôsledku kombinácie národných, súkromných systémov kompenzácie a takýchto systémov Únie (najmä opatrenia manažmentu rizík). S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o vymedzenie oprávnených nákladov v rámci tohto opatrenia.

(21) Vytváranie a vývoj novej hospodárskej činnosti v podobe nových poľnohospodárskych podnikov, nových podnikov alebo investícií do nepoľnohospodárskych činností je nevyhnutný pre rozvoj a konkurencieschopnosť vidieckych oblastí. Opatrenie rozvoja poľnohospodárskych podnikov a obchodu by malo mladým poľnohospodárom uľahčiť začatie podnikateľskej činnosti a štrukturálne prispôsobenie ich poľnohospodárskych podnikov po začatí podnikateľskej činnosti, diverzifikáciu poľnohospodárov na nepoľnohospodárske činnosti a zriadenie a rozvoj nepoľnohospodárskych MSP vo vidieckych oblastiach. Mal by sa povzbudzovať aj vývoj malých poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú potenciálne ekonomicky životaschopné. S cieľom zabezpečiť životaschopnosť nových hospodárskych činností podporovaných v rámci tohto opatrenia by sa podpora mala podmieniť predložením podnikateľského plánu. Podpora na začatie podnikateľskej činnosti by sa mala vzťahovať iba na počiatočné obdobie života podniku a nemala by sa z nej stať prevádzková pomoc. Z tohto dôvodu, ak sa členské štáty rozhodnú poskytnúť pomoc v splátkach, mala by sa vzťahovať na obdobie najviac päť rokov. Okrem toho by sa v záujme povzbudenia reštrukturalizácie sektora poľnohospodárstva mala poľnohospodárom, ktorí sa zúčastňujú schémy pre malých poľnohospodárov zriadenej v hlave V nariadenia (EÚ) č. DP/2012 a ktorí sa zaviazali previesť celý svoj podnik a zodpovedajúce platobné nároky na iného poľnohospodára, ktorý sa uvedenej schémy nezúčastňuje, poskytovať podpora vo forme ročných platieb.

(22) MSP sú základom vidieckeho hospodárstva Únie. Rozvoj poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych podnikov by mal byť zameraný na podporu zamestnanosti a vytváranie kvalitných pracovných miest vo vidieckych oblastiach, zachovanie existujúcich pracovných miest, zníženie sezónnych výkyvov zamestnanosti, rozvoj nepoľnohospodárskych sektorov mimo poľnohospodárstva a spracovania poľnohospodárskych výrobkov a potravín a zároveň na podporu integrácie podnikov a miestnych medziodvetvových spojení. Mali by sa podporovať projekty, ktoré naraz integrujú poľnohospodárstvo, vidiecky cestovný ruch prostredníctvom propagácie udržateľného a zodpovedného turizmu vo vidieckych oblastiach, prírodné a kultúrne dedičstvo, ako aj investície do energie z obnoviteľných zdrojov.

(23) S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV, zaručiť ochranu práv príjemcov a predísť diskriminácii medzi nimi by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie podmienok, na základe ktorých sa právnické subjekty môžu považovať za mladých poľnohospodárov, určenie obdobia odkladu na získanie zručností potrebných na výkon zamestnania, minimálny obsah podnikateľských plánov, kritériá, ktoré majú členské štáty používať na vymedzenie malých poľnohospodárskych podnikov a horných a dolných prahových hodnôt na zistenie oprávnenosti operácie v rámci podpory pre mladých poľnohospodárov alebo rozvoja malých poľnohospodárskych podnikov.

(24) Rozvoj miestnej infraštruktúry a miestnych základných služieb vo vidieckych oblastiach vrátane voľného času a kultúry, obnova dedín a činnosti zamerané na obnovu a skvalitnenie kultúrneho a prírodného dedičstva dedín a vidieckych krajinných oblastí sú podstatným prvkom každého úsilia o využitie potenciálu rastu a podporu udržateľnosti vidieckych oblastí. Preto by sa mala poskytnúť podpora na operácie s týmto cieľom vrátane prístupu k informačným a komunikačným technológiám a rozvoja rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia. V súlade s týmito cieľmi by sa mal povzbudzovať rozvoj služieb a infraštruktúry, ktorý vedie k sociálnej inklúzii a odvráteniu trendov sociálneho a hospodárskeho úpadku a vyľudňovania vidieckych oblastí. S cieľom dosiahnuť maximálnu efektívnosť takejto podpory by sa príslušné operácie mali realizovať v súlade s plánmi rozvoja obcí a ich základných služieb, ak takéto plány existujú, vypracovanými jednou alebo viacerými vidieckymi obcami. S cieľom zabezpečiť súdržnosť s cieľmi Únie v oblasti klímy by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o vymedzenie druhov infraštruktúry energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú oprávnené na podporu.

(25) Lesné hospodárstvo je neoddeliteľnou súčasťou rozvoja vidieka a podpora na udržateľné využitie pôdy šetrné voči klíme by mala zahŕňať rozvoj zalesnených oblastí a udržateľné riadenie lesov. Počas programového obdobia 2007 – 2013 sa rôzne opatrenia vzťahovali na rôzne druhy podpory investícií do lesného hospodárstva a podpory jeho riadenia. V záujme zjednodušenia a zároveň s cieľom umožniť príjemcom navrhnúť a realizovať integrované projekty so zvýšenou pridanou hodnotou by sa malo jedno opatrenie vzťahovať na všetky druhy podpory investícií do lesného hospodárstva a podpory jeho riadenia. Toto opatrenie by sa malo vzťahovať na rozšírenie a zlepšenie lesných zdrojov prostredníctvom zalesňovania pôdy a vytvárania agro-lesníckych systémov, v ktorých sa kombinujú systémy extenzívneho poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, na obnovu lesov zničených požiarmi alebo inými prírodnými katastrofami a príslušné preventívne opatrenia, na investície do nových lesníckych technológií a spracovania lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh s cieľom zlepšiť ekonomickú a environmentálnu výkonnosť vlastníkov lesa a na nevýnosné investície, ktorými sa zlepšuje ekosystém, ako aj klimatická odolnosť a environmentálna hodnota lesných ekosystémov. Podpora by nemala narušiť hospodársku súťaž a mala by byť neutrálna z pohľadu trhu. Z uvedeného dôvodu by sa mali uložiť obmedzenia týkajúce sa veľkosti a právnej formy príjemcov. Mali by sa prijať preventívne opatrenia proti požiarom v oblastiach, ktoré členské štáty klasifikovali ako oblasti so stredným alebo vysokým rizikom vzniku požiarov. Všetky preventívne opatrenia by mali byť súčasťou plánu ochrany lesov. Výskyt prírodnej katastrofy v prípade opatrenia na obnovu zničeného lesného potenciálu by mali byť predmetom formálneho uznania verejnou vedeckou organizáciou. Lesohospodárske opatrenie by sa malo prijať so zreteľom na záväzky Únie a členských štátov na medzinárodnej úrovni a malo by byť založené na národných alebo regionálnych programoch členských štátov pre lesné hospodárstvo alebo na rovnocenných nástrojoch, ktoré by mali zohľadňovať záväzky prijaté na Ministerskej konferencii pre ochranu lesov v Európe. Malo by prispievať k realizácii stratégie lesného hospodárstva Únie[16]. S cieľom zabezpečiť, aby bolo zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy v súlade s cieľmi politiky životného prostredia, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o vymedzenie určitých minimálnych environmentálnych požiadaviek.

(26) S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie podmienok, na základe ktorých členské štáty potvrdia výskyt prírodnej katastrofy, škodcov alebo choroby, a vymedzenie druhov preventívnych opatrení, ktoré sú oprávnené na podporu EPFRV.

(27) Skupiny výrobcov pomáhajú poľnohospodárom spoločne čeliť výzvam zvýšenej konkurencie a konsolidácie následných trhov v súvislosti s uvádzaním ich výrobkov na trh vrátane miestnych trhov. Preto by sa malo povzbudzovať vytváranie skupín výrobcov. S cieľom zabezpečiť najlepšie využitie obmedzených finančných zdrojov by mali podporu využívať iba skupiny výrobcov, ktorí sa kvalifikujú ako MSP. S cieľom zabezpečiť, aby sa skupina výrobcov stala životaschopným subjektom, by sa ako podmienka uznania skupiny výrobcov členskými štátmi mal predložiť podnikateľský plán. S cieľom predísť poskytovaniu prevádzkovej pomoci a zachovať stimulačnú úlohu podpory by sa jej maximálne trvanie malo obmedziť na päť rokov.

(28) Agroenvironmentálne platby súvisiace s klímou by mali ďalej zohrávať prvoradú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja vidieckych oblastí a pri odpovedi na zvýšený dopyt spoločnosti po environmentálnych službách. Mali by ďalej povzbudzovať poľnohospodárov a iných pôdohospodárov, aby slúžili spoločnosti ako celku tak, že zavedú alebo budú ďalej uplatňovať poľnohospodársku prax, ktorá prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene a ktorá je zlučiteľná s ochranou a zlepšovaním životného prostredia, krajiny a jej charakteristík, prírodných zdrojov, pôdy a genetickej rozmanitosti. V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať zachovaniu genetických zdrojov v poľnohospodárstve a ďalším potrebám poľnohospodárskych systémov s vysokou prírodnou hodnotou. Platby by mali prispieť ku krytiu dodatočných nákladov a ušlých príjmov v dôsledku prijatého záväzku a mali by sa vzťahovať iba na záväzky, ktoré prekračujú príslušné povinné normy a požiadavky v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. V mnohých situáciách súčinnosť vyplývajúca zo záväzkov, ktoré spoločne prijala skupina poľnohospodárov, znásobuje prínos pre životné prostredie a klímu. Spoločné opatrenie však so sebou prináša dodatočné transakčné náklady, ktoré by sa mali primerane kompenzovať. S cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári a iní pôdohospodári boli v pozícii správne vykonávať záväzky, ktoré prijali, by sa členské štáty mali usilovať poskytnúť im požadované zručnosti a znalosti. Členské štáty by mali zachovať úsilie, ktoré vynakladali počas programového obdobia 2007 – 2013, a na každý program rozvoja vidieka na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene a obhospodarovania pôdy musia vynaložiť minimálne 25 % celkového príspevku z EPFRV prostredníctvom agro-environmentálnych opatrení súvisiacich s klímou, ekologického poľnohospodárstva a platieb oblastiam s prírodnými nebo inými osobitnými obmedzeniami.

(29) S cieľom zabezpečiť, aby sa agroenvironmentálne záväzky súvisiace s klímou vymedzili v súlade s celkovými environmentálnymi cieľmi Únie, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie podmienok uplatniteľných na ročné predĺženie záväzkov po počiatočnom období, záväzkov rozšíriť chov hospodárskych zvierat alebo riadiť chov hospodárskych zvierat odlišným spôsobom, obmedziť hnojivá, prípravky na ochranu rastlín alebo iné vstupy, chovať miestne plemená, ktorých chov je ohrozený, alebo zachovať genetické zdroje rastlín, ako aj pokiaľ ide o oprávnené operácie, ktoré sa týkajú zachovania genetických zdrojov v poľnohospodárstve.

(30) Platby na konverziu na ekologické poľnohospodárstvo alebo na jeho zachovanie by mali povzbudzovať poľnohospodárov k účasti na takýchto schémach, a tým odpovedať na rastúci dopyt spoločnosti po používaní poľnohospodárskej praxe šetrnej voči životnému prostrediu a po vysokých normách pre dobré životné podmienky zvierat. S cieľom zvýšiť súčinnosť prínosov opatrenia pre biologickú diverzitu by sa mali povzbudzovať kolektívne zmluvy alebo spolupráca medzi poľnohospodármi, aby sa zahrnuli väčšie priľahlé oblasti. S cieľom predísť rozsiahlemu návratu poľnohospodárov ku konvenčnému poľnohospodárstvu by sa mali podporovať opatrenia na konverziu aj opatrenia na zachovanie. Platby by mali prispieť ku krytiu vzniknutých dodatočných nákladov a ušlých príjmov v dôsledku záväzku a mali by sa vzťahovať iba na záväzky, ktoré prekračujú príslušné povinné normy a požiadavky..

(31) Podpora by sa mala naďalej poskytovať poľnohospodárom a vlastníkom lesa na prekonanie osobitných znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva[17] a smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[18], aby sa prispelo k účinnému riadeniu lokalít sústavy Natura 2000, pričom zároveň by sa poľnohospodárom mala sprístupniť aj podpora určená na prekonávanie znevýhodnení v oblastiach povodí riek, ktoré vyplývajú z vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[19]. Podpora by mala byť spojená so špecifickými požiadavkami opísanými v programe rozvoja vidieka, ktoré prekračujú príslušné povinné normy a požiadavky. Okrem toho by členské štáty mali pri navrhovaní svojich všeobecných programov rozvoja vidieka zohľadniť osobitné potreby lokalít sústavy Natura 2000.

(32) Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami by mali povzbudzovaním k neustálemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy prispievať k zachovaniu krajiny, ako aj k zachovaniu a propagácii udržateľných poľnohospodárskych systémov. Aby sa zabezpečila účinnosť takejto podpory, platby by mali poľnohospodárom kompenzovať ušlé príjmy a dodatočné náklady spojené so znevýhodnením príslušnej oblasti.

(33) S cieľom zabezpečiť účinné využitie finančných prostriedkov Únie a rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v celej Únii by sa na základe objektívnych kritérií mali vymedziť horské oblasti a oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami. V prípade oblastí s prírodnými obmedzeniami by to mali byť biofyzikálne kritériá podporené pevnými vedeckými dôkazmi. Mali by sa prijať prechodné dohovory s cieľom uľahčiť postupné zrušenie platieb v oblastiach, ktoré sa už nebudú považovať za oblasti s prírodnými obmedzeniami v dôsledku uplatnenia týchto kritérií.

(34) Poskytovaním podpory poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu prijať normy pre chov hospodárskych zvierat, ktoré sú prísnejšie ako príslušné povinné normy, by sa poľnohospodári mali povzbudiť k tomu, aby zavádzali prísne normy v oblasti životných podmienok zvierat. S cieľom zabezpečiť, aby boli záväzky v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v súlade s celkovou politikou Únie v tejto oblasti, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o vymedzenie oblastí, v ktorých by takéto záväzky mali predstavovať aktualizované normy výrobných postupov.

(35) Naďalej by sa mali poskytovať platby vlastníkom lesa, ktorí poskytujú environmentálne služby alebo služby ochrany lesov šetrné voči klíme prostredníctvom prijatia záväzkov na zlepšenie biologickej diverzity, zachovanie lesných ekosystémov s vysokou hodnotou, zlepšenie ich potenciálu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene a posilňovanie ochrannej hodnoty lesov so zreteľom na eróziu pôdy, udržiavanie vodných zdrojov a prírodné riziká. V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať zachovaniu genetických zdrojov lesov. Platby sa poskytnú na environmentálne záväzky lesného hospodárstva, ktoré prekračujú príslušné povinné normy stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi. S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o druhy operácií oprávnených na podporu v rámci tohto opatrenia.

(36) Počas programového obdobia 2007 – 2013 sa formálne podporoval iba jeden druh spolupráce v rámci politiky rozvoja vidieka: spolupráca na vývoji nových produktov, procesov a technológií v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva. Podpora tohto druhu spolupráce je stále potrebná, ale mala by sa prispôsobiť, aby lepšie vyhovovala požiadavkám znalostnej ekonomiky. V tejto súvislosti by sa mala stanoviť možnosť, aby sa projekty jedného hospodárskeho subjektu mohli financovať v rámci tohto opatrenia pod podmienkou, že dosiahnuté výsledky sa budú šíriť, čím sa splní účel šírenia novej praxe, procesov a výrobkov. Okrem toho je zrejmé, že podpora širšej škály druhov spolupráce so širšou škálou príjemcov, od malých hospodárskych subjektov po väčšie, môže prispieť k splneniu cieľov politiky rozvoja vidieka tak, že pomôže hospodárskym subjektom vo vidieckych oblastiach prekonať ekonomické, environmentálne a iné nevýhody fragmentácie. Opatrenie by sa preto malo rozšíriť. Podpora pre malé hospodárske subjekty na organizáciu spoločných pracovných postupov a zdieľanie zariadení a zdrojov by im mala pomôcť udržať si ekonomickú životaschopnosť napriek ich malej veľkosti. Podpora horizontálnej a vertikálnej spolupráce medzi aktérmi v dodávateľskom reťazci, ako aj na propagačné činnosti v miestnom kontexte by mala slúžiť ako katalyzátor pre ekonomicky racionálny rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov, miestnych trhov a miestnych potravinových reťazcov. Podpora kolektívnych prístupov k environmentálnym projektom a praxi by mala pomôcť poskytovať väčší a konzistentnejší environmentálny prínos a prínos pre klímu, ako dokážu poskytnúť jednotlivé hospodárske subjekty konajúce bez spojenia s inými (napríklad prostredníctvom praxe uplatňovanej na väčších súvislých plochách). Podpora v týchto rôznych oblastiach by sa mala poskytovať v rôznych formách. Zoskupenia a siete majú osobitný význam pre zdieľanie odborných znalostí a vývoj nových a špecializovaných odborných znalostí, služieb a výrobkov. Pilotné projekty sú dôležité nástroje testovania komerčnej uplatniteľnosti technológií, postupov a praxe v rôznych súvislostiach a pre ich prispôsobenie v prípade potreby. Operačné skupiny sú kľúčovým prvkom európskeho partnerstva v oblasti inovácií (ďalej len „EIP“) zameraného na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva. Ďalším významným nástrojom sú stratégie miestneho rozvoja fungujúce mimo rámca miestneho rozvoja iniciatívy LEADER – medzi verejnými a súkromnými aktérmi z vidieckych a mestských oblastí. Na rozdiel od prístupu iniciatívy LEADER by sa takéto partnerstvá a stratégie mohli obmedziť na jeden sektor a/alebo pomerne špecifické rozvojové ciele vrátane uvedených cieľov. Medziodvetvová organizácia by tiež mala byť oprávnená na podporu v rámci tohto opatrenia. Mala by byť obmedzená na sedem rokov s výnimkou kolektívnej environmentálnej akcie v oblasti klímy v riadne odôvodnených prípadoch.

(37) Poľnohospodári sú dnes vystavení rastúcim ekonomickým a environmentálnym rizikám v dôsledku zmeny klímy a zvýšenej nestálosti cien. V tejto súvislosti má pre poľnohospodárov väčší význam účinný manažment rizík. Z tohto dôvodu by sa malo vytvoriť opatrenie manažmentu rizika na pomoc poľnohospodárom pri riešení najčastejších rizík, ktorým čelia. Toto opatrenie by preto malo pomôcť poľnohospodárom pokryť prémie, ktoré platia za poistenie plodín, zvierat a rastlín, ako aj vytvorenie podielových fondov a kompenzáciu, ktorú takéto fondy platia poľnohospodárom za straty, ktoré utrpia v dôsledku vypuknutia chorôb zvierat alebo rastlín alebo environmentálnych nehôd. Mal by zahŕňať aj nástroj stabilizácie príjmu v podobe podielového fondu na podporu pre poľnohospodárov, ktorí čelia prudkému poklesu príjmov. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v celej Únii, zabezpečiť aby sa nenarušila hospodárska súťaž a dodržal sa medzinárodné záväzky Únie by sa mali stanoviť osobitné podmienky pre poskytnutie podpory v rámci týchto opatrení. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o vymedzenie minimálneho a maximálneho trvania komerčných úverov pre podielové fondy.

(38) Prístup k miestnemu rozvoju v rámci iniciatívy LEADER počas niekoľkých rokov dokázal, že je užitočný v rámci podpory rozvoja vidieckych oblastí, ktorá v celom rozsahu zohľadňuje multisektorové potreby endogénneho rozvoja vidieka prostredníctvom prístupu zdola nahor. Preto by sa v iniciatíve LEADER malo v budúcnosti pokračovať a jej uplatňovanie by malo zostať povinné pre všetky programy rozvoja vidieka.

(39) S cieľom zabezpečiť, aby sa stratégie miestneho rozvoja uplatňovali na územnej úrovni, ktorá im umožňuje prinášať výsledky, ktoré účinne prispievajú k prioritám Únie pre rozvoj vidieka a inovácie, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie populačných kritérií pre oblasť, na ktorú sa majú vzťahovať jednotlivé stratégie, a podrobný rozsah nákladov na prípravu a oživenie, ktoré sa majú podporiť.

(40) Podpora EPFRV na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER by sa mala vzťahovať na všetky aspekty prípravy a realizácie stratégií miestneho rozvoja a prevádzky miestnych akčných skupín, ako aj na spoluprácu medzi územiami a skupinami, ktoré vykonávajú miestny rozvoj vedený spoločenstvom podľa prístupu zdola nahor. S cieľom umožniť partnerom vo vidieckych oblastiach, ktorí ešte neuplatňujú iniciatívu LEADER, vyskúšať a pripraviť sa na návrh a prevádzku stratégie miestneho rozvoja by sa mala financovať aj „začiatočná súprava opatrení iniciatívy LEADER“. S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o podrobné vymedzenie oprávnených nákladov na oživenie pre miestne akčné skupiny.

(41) Investície sú bežné pre mnoho opatrení rozvoja vidieka podľa tohto nariadenia a môžu sa týkať operácií rozmanitého charakteru. S cieľom zabezpečiť jasnosť realizácie týchto operácií by sa mali stanoviť určité spoločné pravidlá pre všetky investície. Týmito spoločnými pravidlami by sa mali vymedziť druhy výdavkov, ktoré sa môžu považovať za investičné výdavky a malo by sa zabezpečiť, aby podporu dostali iba také investície, ktoré vytvárajú novú hodnotu v poľnohospodárstve. S cieľom zohľadniť osobitosti týkajúce sa konkrétnych druhov investícií, napríklad nákup zariadenia z druhej ruky a investície na náhradu zariadenia, a zároveň zabezpečiť účinné využívanie finančných prostriedkov EPFRV by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie podmienok, za ktorých sa určité druhy investícií môžu považovať za oprávnené výdavky. S cieľom uľahčiť realizáciu investičných projektov by sa členským štátom malo umožniť vyplácať preddavky. S cieľom zabezpečiť efektívnosť, spravodlivosť a udržateľný vplyv pomoci EPFRV by sa mali stanoviť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že investície spojené s operáciami budú trvalé a podpora EPFRV sa nepoužije na narušenie hospodárskej súťaže.

(42) Určité opatrenia súvisiace s oblasťou v rámci tohto nariadenia zahŕňajú záväzky zo strany príjemcov, ktoré trvajú najmenej päť rokov. Počas tohto obdobia sa môžu vyskytnúť zmeny situácie poľnohospodárskeho podniku alebo príjemcu. Preto by sa mali stanoviť pravidlá s cieľom určiť, ako by sa v takýchto prípadoch malo postupovať. S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie opatrení týkajúcich sa oblasti a zaručiť finančné záujmy Únie by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie podmienok uplatniteľných v prípade čiastočného presunu podniku a vymedzenie iných situácií, v ktorých sa nevyžaduje náhrada pomoci.

(43) Niektorými opatreniami v rámci tohto nariadenia sa stanovuje podmienka poskytnutia podpory, že príjemcovia musia prijať záväzky prekračujúce príslušný základ vymedzený v podobe povinných noriem alebo požiadaviek. Vzhľadom na možné zmeny právnych predpisov počas obdobia záväzkov, ktorých výsledkom je zmena základu, by sa malo prijať ustanovenie týkajúce sa revízie príslušných zmlúv s cieľom zabezpečiť neustále dodržiavanie tejto podmienky.

(44) S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné zdroje na rozvoj vidieka využívali najlepším možným spôsobom a zacieliť opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka, ale aj zaručiť rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi, by členské štáty mali stanoviť výberové kritériá na výber projektov. Výnimka z tohto pravidla by sa mala povoliť iba v prípade opatrení, pri ktorých podpora pozostáva z platieb na poskytovanie agroenvironmentálnych služieb alebo služieb týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat. Pri uplatňovaní výberových kritérií by sa mala zohľadniť zásada proporcionality, pokiaľ ide o malé granty.

(45) EPFRV by mal prostredníctvom technickej pomoci podporovať opatrenia súvisiace s realizáciou programov rozvoja vidieka vrátane nákladov, ktoré súvisia s ochranou symbolov a skratiek týkajúcich sa systémov kvality Únie, pričom na účasť v nich sa môže poskytovať podpora podľa tohto nariadenia, a nákladov, ktoré členským štátom vznikajú pri vymedzovaní oblastí s prírodnými obmedzeniami. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o kontrolné činnosti, ktoré sa môžu financovať v rámci technickej pomoci.

(46) Preukázalo sa, že vytváranie sietí národných sietí, organizácií a verejnej správy zapojených do rôznych fáz realizácie programu organizované v kontexte európskej siete pre rozvoj vidieka dokáže zohrávať veľmi významnú úlohu pri zlepšovaní kvality programov rozvoja vidieka zvyšovaním účasti zainteresovaných strán na riadení rozvoja vidieka a pri informovaní širokej verejnosti o prínose takéhoto vytvárania sietí.. Preto by sa malo financovať ako súčasť technickej pomoci na úrovni Únie.

(47) S cieľom prispieť k splneniu cieľov EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva by sa mala zriadiť sieť EIP, ktorou sa zosieťujú operačné skupiny, poradenské služby a výskumníci zapojení do realizácie opatrení zacielených na inovácie v poľnohospodárstve. Mala by sa financovať ako súčasť technickej pomoci na úrovni Únie.

(48) Počas programového obdobia 2007 – 2013 fungovala sieť odborníkov na hodnotenie v kontexte európskej siete pre rozvoj vidieka. S cieľom zohľadniť osobitné potreby hodnotenia by sa mala zriadiť európska hodnotiaca sieť pre rozvoj vidieka na programové obdobie 2014 – 2020, aby sa prepojili všetci aktéri zapojení do hodnotiacich činností a uľahčila sa tak výmena odborných znalostí na tomto poli. Mala by sa financovať ako súčasť technickej pomoci.

(49) Členské štáty by mali rezervovať časť celkovej sumy každého programu rozvoja vidieka na technickú pomoc s cieľom financovať zriadenie a prevádzku národnej vidieckej siete spájajúcej organizácie a verejnú správu zapojené do rozvoja vidieka vrátane partnerstva s cieľom zvýšiť ich účasť na realizácii programu a zlepšiť kvalitu programov rozvoja vidieka. Národné vidiecke siete by mali pripraviť a realizovať akčný plán.

(50) EPFRV by mal signalizovať uznanie Únie, pokiaľ ide o to, ako sa prístupy miestneho rozvoja a nadnárodný rozmer môžu navzájom posilniť, najmä ak sa uplatňuje inovačný duch. EÚ by to mala uskutočniť udeľovaním cien obmedzenému počtu projektov, ktoré sú príkladmi týchto charakteristík. Ceny by mali dopĺňať iné zdroje financovania dostupné v rámci politiky rozvoja vidieka a mali by byť vyjadrením uznania akéhokoľvek vedúceho vhodného projektu, či sa tento projekt financoval aj prostredníctvom programu rozvoja vidieka, alebo nie.

(51) Programy rozvoja vidieka by mali poskytovať inovačné opatrenia propagujúce poľnohospodársky sektor, ktorý účinne využíva zdroje, je produktívny a produkuje málo emisií, s podporou EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva. Cieľom EIP by mala byť podpora rýchlejšieho a širšieho uplatnenia inovačných riešení v praxi. EIP by malo vytvoriť pridanú hodnotu posilnením prijatia a efektívnosti nástrojov týkajúcich sa inovácií a posilnením súčinnosti medzi nimi. EIP by malo zaplniť medzery lepším prepojením výskumu s praktickým poľnohospodárstvom.

(52) Realizáciu inovačných projektov v kontexte EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva by mali vykonávať operačné skupiny, ktoré spájajú poľnohospodárov, výskumníkov, poradcov, podniky a iných aktérov, ktorých sa týkajú inovácie v poľnohospodárskom sektore. S cieľom zabezpečiť, aby výsledky takýchto projektov boli prínosom pre tento sektor ako celok, by sa výsledky projektov mali šíriť.

(53) Malo by sa prijať ustanovenie, v ktorom sa určí celková suma podpory Únie na rozvoj vidieka v rámci tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, jej ročné rozdelenie a minimálna suma, ktorá sa má sústrediť v menej rozvinutých regiónoch v súlade s viacročným finančným rámcom na obdobie 2014 až 2020 a medziinštitucionálnou dohodou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu[20] pre rovnaké obdobie. Disponibilné rozpočtové prostriedky by sa mali v rámci programovania indexovať paušálne.

(54) S cieľom uľahčiť riadenie finančných prostriedkov EPFRV by sa mala stanoviť jednotná miera príspevku EPFRV na programovanie rozvoja vidieka vo vzťahu k verejným výdavkom v členských štátoch. S cieľom zohľadniť osobitný význam alebo charakter určitých druhov operácií by sa vo vzťahu k nim mali stanoviť osobitné miery príspevku. S cieľom zmierniť osobitné obmedzenia vyplývajúce z úrovne rozvoja, veľkej vzdialenosti a izolácie by sa mala stanoviť vhodná miera príspevku EPFRV pre menej rozvinuté regióny, najvzdialenejšie regióny uvedené v zmluve a menšie ostrovy v Egejskom mori.

(55) Finančné prostriedky uvoľnené v členských štátoch v dôsledku uplatňovania horného stropu na priame platby prijaté veľkými jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi v rámci prvého piliera SPP by sa mali v každom členskom štáte rezervovať na financovanie projektov súvisiacich s inováciami s cieľom pomôcť poľnohospodárskym podnikom vrátane veľkých poľnohospodárskych podnikov zvýšiť ich konkurencieschopnosť v rámci cieľov SPP. Tieto projekty by mali iniciovať poľnohospodári bez ohľadu na veľkosť ich poľnohospodárskeho podniku, operačné skupiny EIP alebo miestne akčné skupiny, skupiny partnerov zapojených do poľnohospodárskeho sektora.

(56) Členské štáty by mali vykonať všetky potrebné kroky a zaviesť primerané ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby ich opatrenia rozvoja vidieka boli overiteľné a kontrolovateľné. Na tieto účely by riadiaci orgán a platobná agentúra mali poskytnúť posúdenie ex ante a zaviazať sa, že budú posudzovať opatrenia počas realizácie programu. Opatrenie, ktoré nezodpovedajú tejto podmienke, by sa mali upraviť.

(57) Komisia a členské štáty by mali vykonať všetky potrebné kroky, aby zabezpečili riadne riadenie programov rozvoja vidieka. V tejto súvislosti by Komisia mala vykonať primerané kontroly a členské štáty by mali prijať opatrenia s cieľom zaručiť riadne fungovanie ich systému riadenia.

(58) Za riadenie a realizáciu každého programu rozvoja vidieka by mal byť zodpovedný jeden riadiaci orgán. Jeho povinnosti by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. Riadiaci orgán by mal mať možnosť delegovať časť svojich povinností, pričom si ponechá zodpovednosť za účinnosť a správnosť riadenia. V prípade, že program rozvoja vidieka obsahuje tematické čiastkové programy, riadiaci orgán by mal mať možnosť poveriť iný subjekt úplným vykonávaním riadenia a realizácie príslušného čiastkového programu vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré sa naň vyčlenili v programe, pričom zabezpečí riadne finančné riadenie týchto čiastkových programov.

(59) Každý program rozvoja vidieka by mal podliehať monitorovaniu s cieľom pravidelne sledovať vykonávanie programu a pokrok na ceste k stanoveným cieľom programu. Preukázanie a zlepšenie účinnosti a vplyvu činností vykonávaných v rámci EPFRV závisí aj od vhodného hodnotenia vo fáze prípravy, realizácie a dokončenia programu. Komisia a členské štáty by preto spoločne mali vytvoriť systém monitorovania a hodnotenia s cieľom predviesť pokrok a posúdiť vplyv a účinnosť realizácie politiky rozvoja vidieka.

(60) S cieľom zabezpečiť, aby sa informácie mohli agregovať na úrovni Únie, by mal súčasťou systému byť súbor spoločných ukazovateľov. Kľúčové informácie o realizácii programov rozvoja vidieka by sa mali zaznamenávať a uchovávať elektronicky ako prostriedok na uľahčenie zberu údajov. Od príjemcov by sa preto malo vyžadovať, aby poskytovali minimálne potrebné informácie nevyhnutné pre monitorovanie a hodnotenie.

(61) Zodpovednosť za monitorovanie programu by mal zdieľať riadiaci orgán s monitorovacím výborom zriadeným na tento účel. Monitorovací výbor by mal mať za úlohu monitorovať efektívnosť realizácie programu. Na tieto účely by sa mali špecifikovať jeho povinnosti.

(62) Monitorovanie programu by malo zahŕňať prípravu výročnej správy o vykonávaní, ktorá sa má poslať Komisii.

(63) Každý program rozvoja vidieka by mal podliehať monitorovaniu s cieľom zlepšiť jeho kvalitu a predviesť dosiahnuté výsledky.

(64) Články 107, 108 a 109 zmluvy by sa mali vzťahovať na podporu pre opatrenia rozvoja vidieka v rámci tohto nariadenia. Napriek tomu by sa malo stanoviť, že vzhľadom a špecifickosť poľnohospodárskeho sektora, opatrenia rozvoja vidieka týkajúce sa operácií patriacich do rozsahu článku 42 zmluvy, ktoré sa vykonávajú podľa a v súlade s týmto nariadením, ako aj platby realizované členskými štátmi určené na poskytovanie dodatočného národného financovania operácií rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré sú v rozsahu článku 42 zmluvy, by sa mali vylúčiť z uplatňovania článkov 107, 108 a 109 zmluvy.

(65) S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s opatreniami rozvoja vidieka oprávnenými na podporu Únie a zjednodušiť postupy, by sa okrem toho platby zrealizované členskými štátmi určené na poskytnutie dodatočného národného financovania operácií rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré patria do rozsahu článku 42 zmluvy, mali schváliť ako súčasť programovania v rámci notifikačného postupu v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť ich primerané monitorovanie by Komisia pri posudzovaní týchto platieb mala analogicky uplatňovať kritériá stanovené na uplatňovanie článku 107 zmluvy. S cieľom zabezpečiť, aby sa nerealizovalo dodatočné národné financovanie, ktoré Komisia neschválila, by príslušný členský štát nemal začať používať svoje navrhované dodatočné financovanie rozvoja vidieka, kým nie je schválené. Platby realizované členskými štátmi určené na poskytnutie dodatočného národného financovania operácií rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré nepatria do rozsahu článku 42 zmluvy, by sa mali oznámiť Komisii podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, pokiaľ nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia prijatého podľa nariadenia Rady (ES) č. 994/98[21] a nesmú sa začať uplatňovať, pokiaľ sa tento postup neukončil konečným schválením Komisiou.

(66) Mal by sa zaviesť elektronický informačný systém s cieľom poskytovať účinnú a bezpečnú výmenu údajov.

(67) Právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takých údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, sú uplatniteľné.

(68) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prezentáciu programov rozvoja vidieka, schválenie programov a ich úprav, postupy a harmonogramy schválenia programov, postupy a harmonogramy schválenia úprav programov vrátane ich nadobudnutia platnosti a frekvencie predkladania, osobitné podmienky vykonávania opatrení rozvoja vidieka, štruktúru a prevádzku sietí stanovených v tomto nariadení, prijatie systému monitorovania a hodnotenia, pravidlá fungovania informačného systému. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[22].

(69) Nová schéma podpory stanovená v tomto nariadení nahrádza schému podpory stanovenú v nariadení (ES) č. 1698/2005. Nariadenie (ES) č. 1698/2005 by sa preto malo zrušiť od 1. januára 2014.

(70) S cieľom uľahčiť hladký prechod zo systému stanoveného v nariadení (ES) č. 1698/2005 na systém zavedený týmto nariadením by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie prechodných ustanovení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

OBSAH

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)............................................................. 10

HLAVA I Ciele a stratégia.......................................................................................................... 30

Kapitola I Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov.................................................................... 30

Kapitola II Poslanie, ciele, priority a konzistentnosť..................................................................... 33

HLAVA II Programovanie.......................................................................................................... 36

Kapitola I  Obsah programovania................................................................................................ 36

Kapitola II Príprava, schválenie a úprava programov rozvoja vidieka........................................... 40

HLAVA III Podpora rozvoja vidieka.......................................................................................... 42

Kapitola I Opatrenia................................................................................................................... 42

Oddiel 1 Jednotlivé opatrenia...................................................................................................... 42

Oddiel 2 Leader......................................................................................................................... 66

Kapitola II Spoločné ustanovenia viacerých opatrení.................................................................... 68

Kapitola III Technická pomoc a vytváranie sietí........................................................................... 71

Kapitola IV Cena za inovačnú miestnu spoluprácu vo vidieckych oblastiach................................. 75

HLAVA IV  EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva.......................................... 78

HLAVA V Finančné ustanovenia................................................................................................ 80

HLAVA VI Riadenie, kontrola a propagácia............................................................................... 85

HLAVA VII Monitorovanie a hodnotenie.................................................................................... 88

Kapitola I Všeobecné ustanovenia............................................................................................... 88

Oddiel 1 Zavedenie a ciele systému monitorovania a hodnotenia................................................... 88

Oddiel 2 Technické ustanovenia.................................................................................................. 88

Kapitola II Monitorovanie........................................................................................................... 89

Kapitola III Hodnotenie.............................................................................................................. 91

HLAVA VIII Ustanovenia týkajúce sa hospodárskej súťaže........................................................ 93

HLAVA IX Právomoci Komisie, spoločné ustanovenia, prechodné a záverečné ustanovenia........ 94

Kapitola I Právomoci Komisie.................................................................................................... 94

Kapitola II Spoločné ustanovenia................................................................................................ 95

Kapitola III Prechodné a záverečné ustanovenia.......................................................................... 95

PRÍLOHA I  Sumy a miera podpory........................................................................................... 97

PRÍLOHA II  Biofyzikálne kritériá na vymedzenie oblastí s prírodnými obmedzeniami................ 101

PRÍLOHA III  Orientačný zoznam opatrení a operácií osobitného významu pre tematické čiastkové programy uvedené v článku 8.................................................................................................................................... 103

PRÍLOHA IV  Podmienenosť ex ante rozvoja vidieka............................................................... 105

PRÍLOHA V  Orientačný zoznam opatrení s významom pre jednu prioritu alebo viac priorít Únie pre rozvoj vidieka       112

HLAVA I Ciele a stratégia

Kapitola I Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa:

(a) ustanovujú všeobecné pravidlá podpory Únie pre rozvoj vidieka financovanej z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) č. HR/2012;

(b) vymedzujú ciele, ku ktorým majú politika rozvoja vidieka a príslušné priority Únie pre rozvoj vidieka prispieť;

(c) vymedzuje strategický kontext politiky rozvoja vidieka;

(d) vymedzujú opatrenia politiky rozvoja vidieka;

(e) ustanovujú pravidlá týkajúce sa programovania, budovania sietí, riadenia, monitorovania a hodnotenia na základe zodpovednosti, ktorú zdieľajú členské štáty a Komisia;

(f) ustanovujú pravidlá na zabezpečenie koordinácie EPFRV s inými nástrojmi Únie.

2. Toto nariadenie dopĺňa ustanovenia časti dva nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012].

Článok 2

Vymedzenie pojmov

3. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(a) „programovanie“: proces organizácie, prijímania rozhodnutí a prideľovania finančných zdrojov vo viacerých fázach, určený na viacročné vykonávanie jednotnej akcie Únie a členských štátov s cieľom splniť priority Únie pre rozvoj vidieka;

(b) „región“: územná jednotka, ktorá zodpovedá úrovni 1 alebo 2 nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (úroveň NUTS 1 a 2) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003[23];

(c) „opatrenie“: súbor operácií, ktorými sa prispieva k jednej alebo viacerým prioritám Únie pre rozvoj vidieka;

(d) „operácia“: projekt, skupina projektov, zmluva, dohovor alebo iná akcia, ktorý/-á bol/-a vybraný/á podľa kritérií príslušného programu rozvoja vidieka a vykonávaný/-á jedným alebo viacerými príjemcami, ktorými sa umožňuje splnenie jednej alebo viacerých priorít Únie pre rozvoj vidieka;

(e) „príjemca“: fyzická alebo právnická osoba alebo iný subjekt, verejný alebo súkromný, ktorý zodpovedá za vykonávanie operácií alebo prijíma podporu;

(f) „systém monitorovania a hodnotenia“: všeobecný prístup vyvinutý Komisiou a členskými štátmi, ktorým sa vymedzuje obmedzený počet spoločných ukazovateľov súvisiacich s východiskovou situáciou, finančným plnením, výstupmi, výsledkami a vplyvmi programov;

(g) „stratégia miestneho rozvoja“: súdržný súbor operácií na splnenie miestnych cieľov a potrieb, ktorým sa prispieva k splneniu priorít Únie pre rozvoj vidieka a ktorý sa vykonáva v rámci partnerstva na vhodnej úrovni;

(h) „miera podpory“: miera celkového verejného príspevku na operáciu;

(i) „verejné výdavky“: akékoľvek verejné príspevky na financovanie operácií, ktoré pochádzajú z rozpočtu štátu, regionálnych a miestnych orgánov a Únie, a všetky podobné výdavky. Akýkoľvek príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu verejnoprávnych subjektov alebo združení jedného alebo viacerých regionálnych alebo miestnych orgánov alebo verejnoprávnych subjektov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES[24], sa považuje za verejný príspevok;

(j) „menej rozvinuté regióny“: regióny, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa predstavuje menej ako 75 % priemerného HDP EÚ-27;

(k) „mikropodniky, malé a stredné podniky“ (ďalej len „MSP“): mikropodniky, malé a stredné podniky, ako sa vymedzuje v odporúčaní Komisie 2003/361/ES[25];

(l) „transakčné náklady“: náklady spojené so záväzkom ale nie priamo viazané na jeho vykonanie,

(m) „využívaná poľnohospodárska plocha“ (ďalej len „VPP“): využívaná poľnohospodárska oblasť v zmysle rozhodnutia Komisie 2000/115/ES z 24. novembra 1999[26];

(n) „hospodárske straty“: všetky dodatočné náklady, ktoré poľnohospodárovi vznikli v dôsledku ním prijatých mimoriadnych opatrení s cieľom znížiť dodávky na dotknutý trh, alebo každá výrazná strata produkcie,

(o) „nepriaznivá poveternostná udalosť“: poveternostné podmienky ako mráz, búrky a krupobitie, ľad, prudký dážď alebo veľké sucho, ktoré možno porovnať s prírodnou katastrofou,

(p) „choroby zvierat“: choroby uvedené v zozname chorôb zvierat vypracovanom Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat alebo v prílohe k rozhodnutiu Rady 90/424/EHS[27];

(q) „environmentálna nehoda“: špecifické znečistenie, kontaminácia alebo zhoršenie kvality životného prostredia, ktoré súvisí so špecifickou udalosťou a má obmedzený geografický rozsah. Nezahŕňa všeobecné environmentálne riziká, ktoré sa neviažu na špecifickú udalosť, ako sú napríklad zmena klímy alebo znečistenie atmosféry;

(r) „prírodná katastrofa“: prirodzene sa vyskytujúca udalosť biotického alebo abiotického charakteru, ktorá vedie k významnému narušeniu systémov poľnohospodárskej výroby a lesných štruktúr, prípadne spôsobujúca významnú ekonomickú škodu v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

(s) „katastrofická udalosť“: nepredvídaná udalosť biotického alebo abiotického charakteru spôsobená ľudským konaním, ktorá vedie k významnému narušeniu systémov poľnohospodárskej výroby a lesných štruktúr, v dôsledku čoho môže dôjsť k významným hospodárskym škodám v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

(t) „krátky dodávateľský reťazec“: dodávateľský reťazec zahŕňajúci obmedzený počet hospodárskych subjektov, ktorí sa zaviazali spolupracovať a rozvíjať miestne hospodárstvo, a charakterizovaný úzkymi geografickými a sociálnymi väzbami medzi výrobcami a spotrebiteľmi,

(u) „mladý poľnohospodár“: poľnohospodár, ktorý má v čase podania žiadosti menej ako 40 rokov, má primerané zručnosti a kompetencie potrebné na výkon zamestnania a prvýkrát zakladá poľnohospodársky podnik ako najvyšší predstaviteľ podniku;

(v) „ukončená operácia“: operácia, ktorá sa fyzicky ukončila, alebo v plnej miere vykonala a v súvislosti s ktorou príjemcovia uhradili všetky súvisiace platby a príjemcom sa vyplatil príslušný verejný príspevok;

(w) „tematické ciele“: tematické ciele vymedzené v článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [CSF/2012][28].

(x) „spoločný strategický rámec“ (ďalej len „SSR“): spoločný strategický rámec uvedený v článku 10 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2010].

4. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu mladý farmár ustanovené v odseku 1 písm. u), Komisia je v súlade s článkom 90 splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa podmienok, na základe ktorých sa právnická osoba môže považovať za „mladého poľnohospodára“ vrátane určenia obdobia odkladu na získanie zručností potrebných na výkon zamestnania (ďalej len „pracovné zručnosti“).

Kapitola II Poslanie, ciele, priority a konzistentnosť

Článok 3

Poslanie

EPFRV prispieva k stratégii Európa 2020 podporou udržateľného rozvoja vidieka v celej Únii, pričom dopĺňa ďalšie nástroje spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“), politiky súdržnosti a spoločnej rybárskej politiky. Prispieva k územne a environmentálne vyváženejšiemu a inovatívnejšiemu poľnohospodárskemu sektoru Únie, ktorý je šetrnejší a odolnejší voči klíme.

Článok 4

Ciele

V celkovom rámci SPP podpora rozvoja vidieka prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov:

(1) konkurencieschopnosti poľnohospodárstva;

(2) udržateľného riadenia prírodných zdrojov a opatrení v oblasti klímy;

(3) vyváženého územného rozvoja vidieckych oblastí.

Článok 5

Priority Únie v rámci rozvoja vidieka

Na dosiahnutí cieľov rozvoja vidieka, ktoré prispievajú k stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, sa pracuje prostredníctvom týchto šiestich priorít Únie v rámci rozvoja vidieka, do ktorých sa transformujú príslušné tematické ciele SSR:

(4) podpora prenosu znalostí a inovácií v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach so zameraním na tieto oblasti:

(a) podpora inovácií a vedomostnej základne vo vidieckych oblastiach,

(b) posilnenie prepojenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s výskumom a inováciami,

(c) podpora celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania v sektoroch poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

(5) posilnenie konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov so zameraním na tieto oblasti:

(a) uľahčenie reštrukturalizácie poľnohospodárskych podnikov s veľkými štrukturálnymi problémami, najmä poľnohospodárskych podnikov s nízkym stupňom účasti na trhu, poľnohospodárskych podnikov zameraných na trh v konkrétnych sektoroch a poľnohospodárskych podnikov, ktoré potrebujú poľnohospodársku diverzifikáciu,

(b) uľahčenie generačnej výmeny v sektore poľnohospodárstva;

(6) podpora organizácie potravinového reťazca a manažmentu rizika v poľnohospodárstve so zameraním na tieto oblasti:

(a) lepšia integrácia primárnych výrobcov do potravinového reťazca pomocou systémov kvality, propagácie na miestnych trhoch a krátkych dodávateľských reťazcov, skupín výrobcov a medziodvetvových organizácií,

(b) podpora manažmentu rizika poľnohospodárskych podnikov;

(7) obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov závislých od poľnohospodárstva a lesného hospodárstva so zameraním na tieto oblasti:

(a) obnova a zachovanie biologickej diverzity vrátane lokalít sústavy Natura 2000 a poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou a stavu krajinných oblastí Európy,

(b) zlepšenie vodného hospodárstva,

(c) zlepšenie obhospodarovania pôdy;

(8) propagácia účinného využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva so zameraním na tieto oblasti:

(a) zvýšenie účinnosti využitia vody v poľnohospodárstve,

(b) zvýšenie účinnosti využitia energie v poľnohospodárstve a pri spracovaní potravín,

(c) uľahčenie dodávok a využitia obnoviteľných zdrojov energie, vedľajších produktov, odpadov, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účely biohospodárstva,

(d) zníženie emisií oxidu dusného a metánu z poľnohospodárstva,

(e) podpora sekvestrácie oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve;

(9) podpora sociálnej inklúzie, zmiernenia chudoby a hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach so zameraním na tieto oblasti:

(a) uľahčenie diverzifikácie, zakladania nových malých podnikov a vytvárania pracovných miest,

(b) podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach,

(c) rozšírenie prístupnosti, využívania a kvality informačných a komunikačných technológií (IKT) vo vidieckych oblastiach.

Všetky uvedené priority prispievajú k prierezovým cieľom, a to k inováciám, životnému prostrediu a zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene.

Článok 6

Konzistentnosť

1. Medzi podporou z EPFRV a opatreniami financovanými z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu existuje súdržnosť.

2. Na operácie podporované v rámci organizácií spoločného trhu sa podľa tohto nariadenia neposkytuje žiadna podpora. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90 s cieľom vymedziť výnimky z tohto pravidla.

HLAVA II Programovanie

Kapitola I  Obsah programovania

Článok 7

Programy rozvoja vidieka

1. EPFRV sa v členských štátoch využíva prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Týmito programami sa vykonáva stratégia na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka prostredníctvom súboru opatrení vymedzených v hlave III, na dosiahnutie ktorých sa čerpá pomoc z EPFRV.

2. Členský štát môže predložiť buď jediný program pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov.

3. Členské štáty s regionálnymi programami môžu na schválenie predložiť aj národný rámec, ktorý obsahuje spoločné prvky týchto programov bez samostatných pridelených rozpočtových prostriedkov.

Článok 8

Tematické čiastkové programy

1. Členské štáty môžu do svojich programov rozvoja vidieka začleniť tematické čiastkové programy prispievajúce k prioritám Únie pre rozvoj vidieka a zamerané na riešenie osobitných potrieb identifikovaných najmä v súvislosti s:

(a) mladými poľnohospodármi,

(b) malými poľnohospodárskymi podnikmi uvedenými v článku 20 ods. 2 treťom pododseku,

(c) horskými oblasťami uvedenými v článku 33 ods. 2,

(d) krátkymi dodávateľskými reťazcami.

Orientačný zoznam opatrení a druhov operácií osobitného významu pre každý tematický čiastkový program sa stanovuje v prílohe III.

2. Tematické čiastkové programy môžu riešiť aj osobitné potreby týkajúce sa reštrukturalizácie poľnohospodárskych sektorov s významným vplyvom na rozvoj konkrétnej vidieckej oblasti.

3. Miera podpory stanovená v prílohe I sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade operácií podporovaných v rámci tematických čiastkových programov týkajúcich sa malých poľnohospodárskych podnikov a krátkych dodávateľských reťazcov. V prípade mladých poľnohospodárov a horských oblastí sa maximálna miera podpory môže zvýšiť v súlade s prílohou I. Maximálna kombinovaná miera podpory však nesmie prekročiť 90 %.

Článok 9

Obsah programov rozvoja vidieka

1. Okrem prvkov uvedených v článku 24 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] každý program rozvoja vidieka zahŕňa:

(a) hodnotenie ex ante uvedené v článku 48 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012];

(b) analýzu situácie z hľadiska silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb (ďalej len „SWOT“) a identifikáciu potrieb, ktoré sa musia riešiť v zemepisnej oblasti, na ktorú sa program vzťahuje, a ak je vhodné, na ktorú sa vzťahujú tematické čiastkové programy uvedené v článku 8.

Štruktúra analýzy vychádza z priorít Únie pre rozvoj vidieka. V rámci všetkých priorít Únie pre rozvoj vidieka sa posudzujú osobitné potreby týkajúce sa životného prostredia, inovácií, zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene s cieľom identifikovať príslušné reakcie v týchto dvoch oblastiach na úrovni každej priority;

(c) opis stratégie zahŕňajúcej stanovenie cieľov pre každú oblasť, na ktorú sa priority Únie pre rozvoj vidieka zahrnuté do programu zameriavajú, na základe spoločných ukazovateľov uvedených v článku 76, ktoré sa majú vymedziť ako súčasť systému monitorovania a hodnotenia uvedeného v článku 74, a výber opatrení na základe dobrej intervenčnej logiky programu vrátane posúdenia očakávaného prínosu opatrení vybraných na dosiahnutie cieľov.

V programe rozvoja vidieka sa preukazuje, že:

i)        v súvislosti s prioritami Únie pre rozvoj vidieka zahrnutými do programu sú doň zahrnuté príslušné kombinácie opatrení logicky vyplývajúce z hodnotenia ex ante uvedeného v písmene a) a analýzy uvedenej v písmene b),

ii)       pridelenie finančných prostriedkov na opatrenia programu je vyvážené a primerané na dosiahnutie stanovených cieľov,

iii)      osobitné potreby spojené s konkrétnymi podmienkami na regionálnej alebo subregionálnej úrovni sa zohľadňujú a konkrétne sa riešia prostredníctvom primerane navrhnutých kombinácií opatrení alebo tematických čiastkových programov,

iv)      do programu je integrovaný vhodný prístup k inováciám, životnému prostrediu vrátane osobitných potrieb lokalít sústavy Natura 2000 a k zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene,

v)       na zjednodušenie vykonávania programu sa plánuje primeraná akcia,

vi)      sa prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnosť dostatočnej poradenskej kapacity na poradenstvo o regulačných požiadavkách a všetkých hľadiskách spojených s udržateľným riadením v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, ako aj o opatreniach v oblasti klímy,

vii)     sa plánujú iniciatívy na zvýšenie informovanosti a podnietenie inovačných akcií a vytvorenie operačných skupín EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva,

viii)    sa vymedzil vhodný prístup, ktorým sa stanovili zásady určenia kritérií výberu projektov a stratégií miestneho rozvoja a ktorým sa zohľadňujú príslušné ciele. V tejto súvislosti môžu členské štáty stanoviť prioritu alebo vyššiu mieru podpory pre operácie vykonávané kolektívne skupinami poľnohospodárov,

(d) posúdenie podmienenosti ex ante a, ak sa vyžaduje, opatrení uvedených v článku 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] a míľnikov stanovených na účely článku 19 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012],

(e) opis každého vybraného opatrenia,

(f) vo vzťahu k miestnemu rozvoju osobitný opis mechanizmov koordinácie stratégií miestneho rozvoja, spolupráce na opatreniach uvedených v článku 36, základných služieb opatrení a obnovy dedín vo vidieckych oblastiach uvedených v článku 21 a podpory nepoľnohospodárskych činností vo vidieckych oblastiach v rámci opatrenia rozvoj poľnohospodárskych podnikov a obchodu vo vidieckych oblastiach uvedeného v článku 20,

(g) opis prístupu k inováciám so zreteľom na rozšírenie produktivity a udržateľného riadenia zdrojov a vzhľadom na prínos k dosiahnutiu cieľov EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva uvedených v článku 61,

(h) analýzu potrieb týkajúcich sa požiadaviek na monitorovanie a hodnotenie a plán hodnotenia uvedený v článku 49 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012]. Členské štáty poskytnú dostatočné zdroje a činnosti budovania kapacít na riešenie identifikovaných potrieb,

(i) plán financovania pozostávajúci z:

i)        tabuľky, v ktorej sa v súlade s článkom 64 ods. 4 uvádza celkový príspevok EPFRV plánovaný na každý rok. Ak je uplatniteľné, v tejto tabuľke sa v rámci celkového príspevku EPFRV samostatne uvádzajú rozpočtové prostriedky poskytnuté menej rozvinutým regiónom a finančné prostriedky presunuté do EPFRV v rámci uplatňovania článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. DP/2012. Plánovaný ročný príspevok EPFRV musí byť zlučiteľný s viacročným finančným rámcom,

ii)       tabuľky, v ktorej sa pre každé opatrenie uvádza druh operácie s osobitnou mierou príspevku EPFRV a technickej pomoci, celkový plánovaný príspevok Únie a uplatniteľná miera príspevku EPFRV. Ak je uplatniteľné, v tejto tabuľke sa samostatne uvádza miera príspevku EPFRV pre menej rozvinuté regióny a pre iné regióny;

(j) plán ukazovateľov, ktorý pre každú prioritu Únie pre rozvoj vidieka zahrnutú do programu pozostáva z cieľových ukazovateľov a vybraných opatrení s plánovanými výstupmi a plánovanými výdavkami, rozdelenými na verejné a súkromné,

(k) ak je uplatniteľné, tabuľku o dodatočnom národnom financovaní podľa opatrení v súlade s článkom 89,

(l) prvky potrebné na posúdenie podľa článku 89 a ak je uplatniteľné, zoznam systémov pomoci, na ktoré sa vzťahuje článok 88 ods. 1 a ktoré sa majú použiť na vykonávanie programov,

(m) informácie o doplnkovosti s opatreniami financovanými inými nástrojmi spoločnej poľnohospodárskej politiky, prostredníctvom politiky súdržnosti alebo EMFF,

(n) vykonávacie ustanovenia programu vrátane:

i)        určenia všetkých orgánov uvedených v článku 72 ods. 2 členským štátom a pre informáciu súhrnného opisu štruktúry riadenia a kontroly,

ii)       opisu postupov monitorovania a hodnotenia, ako aj zloženia monitorovacieho výboru,

iii)      ustanovení, ktoré zabezpečia, že sa program propaguje, aj prostredníctvom národnej vidieckej siete uvedenej v článku 55,

(o) určenie partnerov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] a výsledky konzultácií s partnermi,

(p) ak je uplatniteľné, hlavné prvky akčného plánu a štruktúry národnej vidieckej siete uvedenej v článku 55 ods. 3 a ustanovenia o jej riadenia, ktoré by tvorili základ jej ročných akčných plánov.

2. Ak program rozvoja vidieka obsahuje tematické čiastkové programy, každý čiastkový program obsahuje:

(a) osobitnú analýzu situácie z hľadiska SWOT a identifikáciu potrieb, ktoré musí čiastkový program riešiť,

(b) osobitné ciele na úrovni čiastkového programu a výber opatrení na základe dôsledného vymedzenia intervenčnej logiky čiastkového programu vrátane posúdenia očakávaného prínosu opatrení vybraných na dosiahnutie cieľov,

(c) samostatný konkrétny plán ukazovateľov s plánovanými výstupmi a plánovanými výdavkami, rozdelenými na verejné a súkromné.

3. Komisia vykonávacími aktmi stanoví pravidlá prezentácie prvkov opísaných v odsekoch 1 a 2 v programoch rozvoja vidieka. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Kapitola II Príprava, schválenie a úprava programov rozvoja vidieka

Článok 10

Podmienenosť ex ante

Okrem podmienenosti ex ante uvedenej v prílohe IV sa pre EPFRV uplatňuje aj všeobecná podmienenosť ex ante ustanovená v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) č. [CSF/2012].

Článok 11

Schválenie programov rozvoja vidieka

1. Členské štáty predložia Komisii návrh každého programu rozvoja vidieka, ktorý obsahuje informácie uvedené v článku 9.

2. Každý program rozvoja vidieka schváli Komisia vykonávajúcim aktom prijatým v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Článok 12

Zmena a doplnenie programov rozvoja vidieka

1. Žiadosti členských štátov o zmeny a doplnenia programu sa schvália v súlade s týmito postupmi:

(a)     Komisia vykonávacími aktmi rozhodne o žiadostiach o zmenu a doplnenie programov, ktoré sa týkajú:

i)        zmeny programovej stratégie prostredníctvom významnej zmeny kvantifikovaných cieľov,

ii)       zmeny miery príspevku EPFRV pre jedno alebo viac opatrení,

iii)      zmeny celého príspevku Únie alebo jeho ročnej distribúcie na úrovni programu,

iv)      prenosu finančných prostriedkov medzi opatreniami vykonávanými v rámci rôznych mier príspevku EPFRV.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

(b)     Komisia vykonávacími aktmi rozhodne o žiadostiach o zmenu a doplnenie programu vo všetkých ostatných prípadoch. Takéto prípady sa týkajú najmä:

i)        zavedenia alebo zrušenia opatrení alebo druhov operácií,

ii)       zmien opisu opatrení vrátane zmien podmienok oprávnenosti.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o kritériá vymedzenia významnej zmeny kvantifikovaných cieľov uvedené v odseku 1 písm. a) bode i).

Článok 13

Pravidlá týkajúce sa postupov a harmonogramov

Komisia vykonávacími aktmi prijme pravidlá týkajúce sa postupov a harmonogramov na:

(a) schválenie programov rozvoja vidieka,

(b) predloženie a schválenie návrhov zmien a doplnení programov rozvoja vidieka vrátane ich nadobudnutia platnosti a frekvencie predkladania počas programového obdobia.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

HLAVA III Podpora rozvoja vidieka

Kapitola I Opatrenia

Článok 14

Opatrenia

Každé opatrenie rozvoja vidieka sa plánuje tak, aby prispelo konkrétne k dosiahnutiu jednej alebo viacerých priorít Únie pre rozvoj vidieka. Orientačný zoznam opatrení osobitného významu pre priority Únie sa stanovuje v prílohe V.

Oddiel 1

Jednotlivé opatrenia

Článok 15

Prenos znalostí a informačné akcie

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na akcie odborného vzdelávania a získavania zručností, demonštračné činnosti a informačné akcie. Akcie odborného vzdelávania a získavania zručností môžu zahŕňať vzdelávacie kurzy, semináre a školenia.

Podpora sa môže vzťahovať aj na krátkodobú výmenu v rámci riadenia poľnohospodárskych podnikov a návštevy poľnohospodárskych podnikov.

2. Podpora v rámci tohto opatrenia je v prospech osôb pracujúcich v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, pôdohospodárov a iných hospodárskych aktérov, ktorí sú MSP pôsobiacimi vo vidieckych oblastiach.

Príjemcom podpory je poskytovateľ odborného vzdelávania alebo iného prenosu znalostí a informačných akcií.

3. Podpora v rámci tohto opatrenia sa nevzťahuje na vzdelávacie kurzy ani vzdelávanie, ktoré je súčasťou bežných programov alebo systémov vzdelávania na stredoškolskej alebo vyššej úrovni.

Orgány poskytujúce služby prenosu znalostí a informačných služieb musia mať primerané kapacity v podobe kvalifikácií zamestnancov a pravidelného odborného vzdelávania na vykonávanie tejto úlohy.

4. Oprávnené náklady v rámci tohto opatrenia sú náklady na organizáciu a poskytovanie prenosu znalostí alebo informačnej akcie. V prípade demonštračných projektov sa podpora môže vzťahovať aj na príslušné investičné náklady. Cestovné, ubytovacie a denné výdavky účastníkov a náklady na premiestnenie poľnohospodárov sú tiež oprávnené.

5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o ďalšiu špecifikáciu oprávnených nákladov, minimálne kvalifikácie orgánov poskytujúcich služby prenosu znalostí a trvanie a obsah schém výmeny pracovníkov v poľnohospodárskych podnikoch a návštev poľnohospodárskych podnikov.

Článok 16

Poradenské služby, služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje s cieľom:

(a) pomôcť poľnohospodárom, vlastníkom lesa a MSP vo vidieckych oblastiach využívať poradenské služby na zlepšenie ekonomickej a environmentálnej výkonnosti, ako aj priaznivosti pre klímu a odolnosť voči zmene klímy ich poľnohospodárskeho chovu, podniku a/alebo investície,

(b) podporiť zriadenie riadiacich, výpomocných a poradenských služieb pre poľnohospodárske podniky a poradenských služieb pre lesné hospodárstvo vrátane poľnohospodárskeho poradenského systému uvedeného v článkoch 12 až 14 nariadenia (EÚ) č. HR/2012,

(c) podporiť vzdelávanie poradcov.

2. Príjemcom podpory stanovenej v odseku 1 písm. a) a písm. c) je poskytovateľ poradenstva alebo vzdelávania. Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytne orgánu alebo subjektu vybranému na zriadenie riadiacej, výpomocnej a poradenskej služby pre poľnohospodárske podniky alebo poradenskej služby pre lesné hospodárstvo.

3. Orgány a subjekty vybrané na poskytovanie poradenstva musia mať primerané zdroje v podobe kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sa pravidelne vzdelávajú, a poradenskej praxe a spoľahlivosti v oblastiach, v ktorých poskytujú poradenstvo. Príjemcovia sa vyberú v rámci výziev na predloženie ponúk. Výberové konanie musí byť objektívne a otvorené verejnosti aj súkromným subjektom.

Pri poskytovaní poradenstva musia poradenské služby dodržiavať povinnosti nesprístupnenia údajov uvedené v článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. HR/2012

4. Poradenstvo pre poľnohospodárov musí byť spojené najmenej s jednou prioritou Únie pre rozvoj vidieka a vzťahovať sa minimálne na jeden z týchto prvkov:

(a) jednu alebo viac zákonných požiadaviek na riadenie a/alebo noriem dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok stanovených v kapitole I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. HR/2012,

(b) ak je uplatniteľné, poľnohospodársku prax priaznivú pre klímu a životné prostredie stanovenú v kapitole 2 hlavy III nariadenia (EÚ) č. DP/2012 a zachovanie poľnohospodárskej plochy uvedené v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. DP/2012,

(c) požiadavky alebo akcie súvisiace so zmierňovaním zmeny klímy a s prispôsobovaním sa tejto zmene, s biologickou diverzitou, ochranou vody a pôdy, oznamovaním chorôb zvierat a rastlín a inováciami, ako sa stanovuje v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. HR/2012,

(d) udržateľný rozvoj hospodárskej činnosti malých poľnohospodárskych podnikov vymedzených členskými štátmi a aspoň poľnohospodárskych podnikov zúčastňujúcich sa na režime pre malých poľnohospodárov uvedenom v hlave V nariadenia (EÚ) č. DP/2012, alebo

(e) ak je vhodné, normy bezpečnosti pri práci založené na právnych predpisoch Únie.

Poradenstvo sa môže vzťahovať aj na iné problémy spojené s ekonomickou, poľnohospodárskou a environmentálnou výkonnosťou poľnohospodárskeho podniku.

5. Poradenstvo pre vlastníkov lesa sa musí vzťahovať minimálne na príslušné povinnosti podľa smerníc 92/43/EHS, 2009/147/ES a 2000/60/ES. Môže sa vzťahovať aj na problémy spojené s ekonomickou a environmentálnou výkonnosťou lesohospodárskeho podniku.

6. Poradenstvo pre MSP sa môže vzťahovať na problémy spojené s ekonomickou a environmentálnou výkonnosťou podniku.

7. V odôvodnených a primeraných prípadoch sa môže poradenstvo čiastočne poskytovať v skupine, pričom sa však musia zohľadniť situácie jednotlivých užívateľov poradenských služieb.

8. Podpora podľa odseku 1 písm. a) a písm. c) sa obmedzuje na maximálne sumy stanovené v prílohe I. Podpora podľa odseku 1 písm. b) je degresívna počas obdobia najviac 5 rokov od zriadenia.

9. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o ďalšiu špecifikáciu minimálnych kvalifikácií orgánov alebo subjektov poskytujúcich poradenstvo.

Článok 17

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na novú účasť poľnohospodárov na:

(a) systémoch kvality poľnohospodárskych výrobkov, bavlny alebo potravín zriadených právnymi predpismi Únie,

(b) systémoch kvality poľnohospodárskych výrobkov, bavlny alebo potravín, ktoré členské štáty uznali ako systémy kvality spĺňajúce tieto kritériá:

i)        špecifickosť konečného produktu v rámci týchto systémov je odvodená od jasných povinností na zaručenie:

- špecifických charakteristických vlastností výrobku alebo

- špecifických poľnohospodárskych alebo výrobných postupov alebo

- kvality konečného produktu, ktorá značne presahuje normy komerčných komodít, pokiaľ ide o zdravie rastlín alebo ochranu životného prostredia,

ii)       systém je otvorený pre všetkých výrobcov,

iii)      systém zahŕňa záväzné špecifikácie produktov a dodržiavanie týchto špecifikácií overujú verejné orgány alebo nezávislý kontrolný orgán,

iv)      systém je transparentný a zaručuje úplnú vysledovateľnosť výrobkov,

alebo

(c) systémoch dobrovoľnej certifikácie poľnohospodárskych výrobkov, ktoré členské štáty uznali ako systémy spĺňajúce usmernenia Únie s osvedčenými postupmi[29] pre prevádzku systémov dobrovoľnej certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

2. Podpora sa poskytuje najviac 5 rokov ako ročná motivačná platba, ktorej výška sa určí podľa výšky fixných nákladov, ktoré vyplývajú z účasti na podporovaných systémoch.

Na účely tohto odseku sú „fixné náklady“ náklady, ktoré vznikli v súvislosti so vstupom do podporeného systému kvality a ročným príspevkom za účasť na tomto systéme, v prípade potreby vrátane výdavkov na kontroly požadované na overenie súladu so špecifikáciami systému.

3. Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe I.

4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o konkrétne systémy kvality Únie, na ktoré sa má vzťahovať odsek 1 písm. a).

Článok 18

Investície do hmotného majetku

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na hmotné a/alebo nehmotné investície, ktoré:

(a) zlepšujú celkovú výkonnosť poľnohospodárskeho podniku,

(b) sa týkajú spracovania, uvádzania na trh a/alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príloha I k zmluve, alebo bavlny. Výstupom výrobného procesu môže byť výrobok, na ktorý sa uvedená príloha nevzťahuje,

(c) sa týkajú infraštruktúry súvisiacej s vývojom a prispôsobením poľnohospodárstva vrátane prístupu k poľnohospodárskej a lesnej pôde, pozemkových úprav a zúrodňovania pôdy, dodávok energií a vodného hospodárstva, alebo

(d) sú neproduktívne investície spojené so splnením poľnohospodárskych a lesohospodárskych environmentálnych záväzkov, statusom ochrany biologickej diverzity druhov a biotopov, ako aj zvýšením spoločenskej hodnoty lokalít sústavy Natura 2000 alebo iných oblastí s vysokou prírodnou hodnotou, ktoré sa majú vymedziť v programe.

2. Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa poskytuje poľnohospodárskym podnikom. V prípade investícií na podporu reštrukturalizácie poľnohospodárskych podnikov sú oprávnené iba poľnohospodárske podniky, ktoré neprekročia určitú veľkosť, ktorú členské štáty stanovia v programe na základe analýzy SWOT vykonanej v súvislosti s prioritou Únie pre rozvoj vidieka „posilnenie konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a posilnenia životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov“.

3. Podpora v rámci tohto opatrenia sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe I. Táto maximálna miera sa môže zvýšiť v prípade mladých poľnohospodárov, kolektívnych investícií a integrovaných projektov zahŕňajúcich podporu v rámci viac ako jedného opatrenia, v prípade investícií v oblastiach s významnými prírodnými obmedzeniami, ako sa uvádza v článku 33 ods. 3, a v prípade operácií podporovaných v rámci EIP zameraného na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva v súlade s mierou podpory stanovenou v prílohe I. Maximálna kombinovaná miera podpory však nesmie prekročiť 90 %.

4. Odsek 3 sa nevzťahuje na neproduktívne investície uvedené v odseku 1 písm. d).

Článok 19

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby zničeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

(a) investície do preventívnych opatrení zameraných na zníženie následkov pravdepodobných prírodných katastrof a katastrofických udalostí,

(b) investície na obnovenie poľnohospodárskej pôdy a výrobného potenciálu zničeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami.

2. Podpora sa poskytuje poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárov. Podpora sa môže poskytnúť aj verejným subjektom, ak sa preukáže prepojenie medzi investíciami takýchto subjektov a potenciálom poľnohospodárskej výroby.

3. Podpora podľa odseku 1 písm. b) podlieha formálnemu uznaniu príslušnými verejnými orgánmi členských štátov, že sa vyskytla prírodná katastrofa a že táto katastrofa alebo opatrenia prijaté v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov spôsobili zničenie najmenej 30 % príslušného poľnohospodárskeho potenciálu.

4. V rámci tohto opatrenia sa neposkytuje žiadna podpora za stratu príjmov v dôsledku prírodnej katastrofy alebo katastrofickej udalosti.

Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie alebo so systémami súkromného poistenia.

5. Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe I. Táto maximálna miera sa neuplatňuje pri kolektívnych projektoch viac ako jedného príjemcu.

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o vymedzenie oprávnených nákladov v rámci tohto opatrenia.

Článok 20

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

(a) pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre:

i)        mladými poľnohospodármi,

ii)       nepoľnohospodárske činnosti vo vidieckych oblastiach,

iii)      rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov,

(b) investície do nepoľnohospodárskych činností,

(c) ročné platby poľnohospodárom, ktorí sa zúčastňujú schémy pre malých poľnohospodárov ustanovenej hlavou V nariadenia (EÚ) č. DP/2012 (ďalej len „schéma pre malých poľnohospodárov“), ktorí trvale prevedú svoj podnik na iného poľnohospodára.

2. Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa poskytuje mladým poľnohospodárom.

Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu ii) sa poskytuje poľnohospodárom alebo členom poľnohospodárskej domácnosti, ktorí uskutočňujú diverzifikáciu na nepoľnohospodárske činnosti a nepoľnohospodárskym mikropodnikom a malým podnikom vo vidieckych oblastiach.

Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu iii) sa poskytuje malým poľnohospodárom tak, ako ich vymedzujú členské štáty.

Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytuje nepoľnohospodárskym mikropodnikom a malým podnikom vo vidieckych oblastiach a poľnohospodárom alebo členom poľnohospodárskej domácnosti.

Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí sa už v čase predkladania žiadosti o podporu zúčastňujú na schéme pre malých poľnohospodárov počas aspoň jedného roku a ktorí sa zaviažu, že trvale prevedú svoj celý podnik a zodpovedajúce platobné nároky na iného poľnohospodára. Podpora sa vypláca odo dňa prevodu do 31. decembra 2020.

3. Každá fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva sa môže považovať za člena poľnohospodárskej domácnosti s výnimkou poľnohospodárskych pracovníkov. Ak sa právnická osoba alebo skupina právnických osôb považuje za člena poľnohospodárskej domácnosti, tento člen poľnohospodárskej domácnosti musí v čase žiadosti o podporu vykonávať poľnohospodársku činnosť v poľnohospodárskom podniku.

4. Podpora podľa odseku 1 písm. a) je podmienená predložením podnikateľského plánu. Realizácia podnikateľského plánu sa musí začať do šiestich mesiacov od dátumu rozhodnutia o poskytnutí pomoci.

Členské štáty stanovia horné a dolné prahové hodnoty pre povolenie prístupu poľnohospodárskym podnikom k podpore podľa odseku 1 písm. a) bodu i) a odseku 1 písm. a) bodu iii). Dolná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) musí byť výrazne vyššia ako horná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu iii). Podpora sa však obmedzuje na poľnohospodárske podniky, ktoré vyhovujú vymedzeniu mikropodnikov a malých podnikov.

5. Podpora podľa odseku 1 písm. a) má formu paušálnej platby, ktorá sa môže vykonať najmenej v dvoch splátkach v období najviac päť rokov. Splátky môžu byť degresívne. Úhrada poslednej splátky podľa odseku 1 písm. a) bodu i) a bodu ii) je podmienená správnou realizáciou podnikateľského plánu.

6. Maximálna suma podpory podľa odseku 1 písm. a) sa stanovuje v prílohe I. Členské štáty pri vymedzovaní sumy podpory podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) takisto zohľadňujú sociálno-ekonomickú situáciu v oblasti programu.

7. Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa rovná 120 % ročnej platby, ktorú príjemca dostal v rámci schémy pre malých poľnohospodárov.

8. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o minimálny obsah podnikateľských plánov a kritériá, ktoré majú členské štáty používať na stanovenie prahových hodnôt uvedených v odseku 4.

Článok 21

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje najmä na:

(a) návrh a aktualizáciu plánov rozvoja obcí vo vidieckych oblastiach a ich základných služieb a plánov ochrany a riadenia týkajúcich sa lokalít sústavy NATURA 2000 a iných oblastí s vysokou prírodnou hodnotou,

(b) investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov,

(c) širokopásmovú infraštruktúru vrátane jej budovania, zlepšovania a rozširovania, pasívnu širokopásmovú infraštruktúru a poskytovanie prístupu k širokopásmovým riešeniam elektronickej verejnej správy,

(d) investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry,

(e) investície verejných orgánov do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a informačných tabúľ turistických lokalít,

(f) štúdie a investície, ktoré súvisia s udržiavaním, obnovou a skvalitňovaním kultúrneho a prírodného dedičstva dedín a vidieckych krajinných oblastí vrátane súvisiacich sociálno-ekonomických hľadísk,

(g) investície zamerané na premiestnenie činností a konverziu budov alebo iných zariadení umiestnených v blízkosti vidieckych sídel s cieľom zvýšiť kvalitu života alebo environmentálnu výkonnosť takéhoto sídla.

2. Podpora v rámci tohto opatrenia sa týka iba infraštruktúry malých rozmerov tak, ako ju každý členský štát vymedzí vo svojom programe. V programoch rozvoja vidieka sa však môžu stanoviť osobitné odchýlky od tohto pravidla pre investície do širokopásmového pripojenia a energie z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade sa stanovia jasné kritériá na zabezpečenie doplnkovosti k podpore v rámci iných nástrojov Únie.

3. Investície podľa odseku 1 sú oprávnené na podporu, ak sa príslušné operácie vykonávajú v súlade s plánmi rozvoja obcí vo vidieckych oblastiach a ich základných služieb, ak takéto plány existujú a musia byť konzistentné s každou existujúcou stratégiou miestneho rozvoja.

4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o vymedzenie druhov infraštruktúr energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré budú oprávnené na podporu v rámci tohto opatrenia.

Článok 22

Investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

(a) zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí,

(b) vytváranie agro-lesníckych systémov,

(c) prevenciu a odstraňovanie škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami vrátane výskytu škodcov a chorôb, katastrofických udalostí a hrozieb súvisiacich s klímou,

(d) investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov, ako aj ich potenciálu zmiernenia,

(e) investície do nových lesníckych technológií a spracovania lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh.

2. Obmedzenia vlastníctva lesov ustanovené v článkoch 36 až 40 sa nevzťahujú na tropické ani subtropické lesy a zalesnené oblasti na území Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov, menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2019/93[30] a francúzskych zámorských departmánov.

V prípade podnikov prekračujúcich určitú veľkosť, ktorú členské štáty určia v programe, je podpora podmienená predložením plánu lesného hospodárstva alebo ekvivalentného nástroja v súlade s udržateľným obhospodarovaní lesov vymedzeným v rámci ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe v roku 1993[31] (ďalej len „udržateľné obhospodarovanie lesov“).

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o podmienky potvrdenia výskytu prírodnej katastrofy alebo škodcov a chorôb a vymedzenie oprávnených druhov preventívnych opatrení.

Článok 23

Zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí

1. Podpora podľa článku 22 ods. 1 písm. a) sa poskytuje súkromným majiteľom a nájomcom pozemkov, obciam a ich združeniam a pokrýva náklady na zriadenie a ročnú prémiu na hektár na krytie nákladov na údržbu vrátane skorého a neskorého čistenia v období najviac desať rokov.

2. Oprávnená je poľnohospodárska aj nepoľnohospodárska pôda. Vysadené druhy sa prispôsobujú environmentálnym a klimatickým podmienkam oblasti a spĺňajú minimálne environmentálne požiadavky. Podpora sa neposkytne na výsadbu mladiny s krátkodobým striedaním, vianočných stromčekov alebo rýchlo rastúcich stromov na výrobu energie. V oblastiach, kde je zalesňovanie sťažené zlými pôdnoklimatickými podmienkami sa môže poskytnúť podpora na výsadbu iných viacročných druhov drevín, napríklad krovín alebo kríkov, ktorým vyhovujú miestne podmienky.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o vymedzenie minimálnych environmentálnych požiadaviek uvedených v odseku 2.

Článok 24

Vytváranie agro-lesníckych systémov

1. Podpora podľa článku 22 ods. 1 písm. b) sa poskytuje súkromným majiteľom a nájomcom pozemkov, obciam a ich združeniam a pokrýva náklady na zriadenie a ročnú prémiu na hektár na krytie nákladov na údržbu v období najviac tri roky.

2. „Agro-lesnícke systémy“ sú systémy využívania pôdy, v rámci ktorých sa na tej istej pôde spája pestovanie stromov a extenzívne poľnohospodárstvo. Maximálny počet vysadených stromov na hektár určia členské štáty so zreteľom na miestne pôdnoklimatické podmienky, lesné druhy a potrebu zabezpečiť poľnohospodárske využívanie pôdy.

3. Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe I.

Článok 25

Prevencia a odstraňovanie škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami

1. Podpora podľa článku 22 ods. 1 písm. c) sa poskytuje súkromným, poloverejným a verejným majiteľom lesov, obciam, štátnym lesom a ich združeniam na krytie nákladov na:

(a) vytvorenie ochrannej infraštruktúry. V prípade požiarov sa podporou môže kryť aj pomoc, ktorá je príspevkom na náklady na údržbu. Podpora sa neposkytuje na činnosti súvisiace s poľnohospodárstvom v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú agroenvironmentálne záväzky;

(b) miestne preventívne činnosti malých rozmerov proti požiaru alebo iným prírodným nebezpečenstvám,

(c) vytvorenie a zlepšenie zariadení na monitorovanie lesných požiarov, škodcov a chorôb a komunikačného vybavenia,

(d) obnovu lesného potenciálu zničeného požiarmi a inými prírodnými katastrofami vrátane udalostí súvisiacich so škodcami, chorobami, katastrofickými udalosťami a zmenou klímy.

2. V prípade preventívnych opatrení týkajúcich sa škodcov a chorôb musí byť riziko výskytu príslušnej katastrofy podporené vedeckými dôkazmi a uznané verejnými vedeckými organizáciami. Ak je potrebné, v programe sa musí uviesť zoznam druhov organizmov, ktoré škodia rastlinám a môžu vyvolať katastrofu.

Oprávnené operácie musia byť konzistentné s plánom ochrany lesov vytvoreným členskými štátmi. V prípade podnikov, ktoré prekračujú určitú veľkosť, ktorú členské štáty určia v programe, je podpora podmienená predložením plánu lesného hospodárstva s podrobným opisom preventívnych cieľov.

Lesné oblasti klasifikované ako oblasti so stredným až vysokým rizikom lesných požiarov podľa plánu ochrany lesov vytvoreného členskými štátmi sú oprávnené na podporu týkajúcu sa prevencie lesných požiarov.

3. Podpora podľa odseku 1 písm. d) podlieha formálnemu uznaniu príslušnými verejnými orgánmi členských štátov, že sa vyskytla prírodná katastrofa a že táto katastrofa alebo opatrenia prijaté v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov spôsobili zničenie najmenej 30 % príslušného poľnohospodárskeho potenciálu. Tento percentuálny podiel sa stanoví buď na základe priemerného existujúceho lesného potenciálu za trojročné obdobie bezprostredne predchádzajúce katastrofe alebo priemeru päťročného obdobia bezprostredne predchádzajúceho katastrofe s výnimkou najvyššieho a najnižšieho údaja.

4. V rámci tohto opatrenia sa neposkytuje žiadna podpora za stratu príjmov v dôsledku prírodnej katastrofy.

Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie alebo so systémami súkromného poistenia.

Článok 26

Investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov

1. Podpora podľa článku 22 ods. 1 písm. d) sa poskytuje fyzickým osobám, súkromným majiteľom lesov, súkromným právnickým a poloverejným subjektom, obciam a ich združeniam. V prípade štátnych lesov sa podpora môže poskytnúť subjektom, ktoré takéto lesy obhospodarujú nezávisle od štátneho rozpočtu.

2. Investície sa zameriavajú na splnenie záväzkov prijatých na environmentálne účely, alebo na poskytovanie služieb pre ekosystémy a/alebo záväzkov, ktoré zvyšujú spoločenskú hodnotu lesa a zalesnenej pôdy v príslušnej oblasti, alebo zlepšujú potenciál ekosystémov zmierňovať zmeny klímy bez toho, aby sa vylučovali ekonomické výhody z dlhodobého hľadiska.

Článok 27

Investície do nových lesníckych technológií a spracovania lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh

1. Podpora podľa článku 22 ods. 1 písm. e) sa poskytuje súkromným majiteľom lesov, obciam a ich združeniam a MSP na investície zvyšujúce lesohospodársky potenciál alebo súvisiace so spracovaním lesníckych výrobkov, ktoré takýmto spôsobom získavajú pridanú hodnotu, a ich uvádzaním na trh. Na území Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov, menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93 a francúzskych zámorských departementov sa podpora môže poskytnúť aj podnikom, ktoré nie sú MSP.

2. Investície týkajúce sa zlepšenia ekonomickej hodnoty lesov sa realizujú na úrovni lesohospodárskeho podniku a môžu zahŕňať investície do strojného zariadenia na ťažbu a do postupov ťažby, ktoré sú šetrné voči pôde a zdrojom.

3. Investície, ktoré súvisia s využívaním dreva ako suroviny alebo zdroja energie, sú obmedzené na všetky pracovné operácie pred priemyselným spracovaním.

4. Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe I.

Článok 28

Zakladanie skupín výrobcov

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje s cieľom uľahčiť zakladanie skupín výrobcov v sektoroch poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na účely:

(a) prispôsobenia produkcie a objemu produkcie výrobcov, ktorí sú členmi takýchto organizácií, trhovým požiadavkám,

(b) spoločného umiestňovania tovaru na trh vrátane prípravy na predaj, centralizácie predaja a dodávok pre veľkoodberateľov,

(c) vytvorenia spoločných pravidiel pre informácie o produkcii, najmä o zbere úrody a dostupnosti b)

(d) iných činností, ktoré môžu vykonávať skupiny výrobcov, napríklad rozvoj obchodných a marketingových zručností a organizácia a uľahčovanie inovačných procesov.

2. Podpora sa poskytuje skupinám výrobcov, ktoré úradne uznal príslušný orgán členského štátu na základe podnikateľského plánu. Obmedzuje sa na skupiny výrobcov, ktoré vyhovujú vymedzeniu MSP.

Členské štáty overia, či ciele podnikateľského plánu boli splnené do piatich rokov od uznania skupiny výrobcov.

3. Podpora sa poskytuje ako paušálna pomoc v ročných splátkach počas prvých piatich rokov odo dňa, keď bola skupina výrobcov uznaná na základe jej podnikateľského plánu. Vypočíta sa na základe ročnej produkcie, ktorú skupina uviedla na trh. Členské štáty poslednú splátku uhradia, až keď overia, že sa podnikateľský plán správne realizoval.

V prvom roku môžu Členské štáty vyplácať podporu skupine výrobcov vypočítanú na základe priemernej ročnej hodnoty produkcie uvedenej na trh jej členmi za tri roky predtým, ako vstúpili do skupiny. V prípade skupín výrobcov v lesohospodárskom sektore sa podpora vypočíta na základe priemernej produkcie členov skupiny uvedenej na trh za posledných päť rokov pred uznaním, s výnimkou najvyššej a najnižšej hodnoty.

4. Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru a sumu stanovenú v prílohe I.

Článok 29

Agro-environmentálne operácie súvisiace s klímou

1. Členské štáty poskytnú podporu v rámci tohto opatrenia na celom svojom území v súlade so svojimi národnými, regionálnymi alebo miestnymi osobitnými potrebami a prioritami. Začlenenie tohto opatrenia do programov rozvoja vidieka je povinné.

2. Agroenvironmentálne platby súvisiace s klímou sa poskytujú poľnohospodárom, skupinám poľnohospodárov alebo skupinám poľnohospodárov a iných pôdohospodárov, ktorí sa dobrovoľne zaviažu vykonávať na poľnohospodárskej pôde operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých agroenvironmentálnych záväzkov súvisiacich s klímou. Na účely dosiahnutia environmentálnych cieľov sa v riadne odôvodnených prípadoch môžu agroenvironmentálne platby súvisiace s klímou poskytnúť iným pôdohospodárom alebo skupinám iných pôdohospodárov.

3. Agroenvironmentálne platby súvisiace s klímou sa vzťahujú iba na tie záväzky, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem ustanovených podľa kapitoly I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. HR/2012 a ďalších príslušných povinností stanovených v kapitole 2 hlavy III nariadenia (EÚ) č. DP/2012, príslušných minimálnych požiadaviek pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín a iných príslušných povinných požiadaviek ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi. Všetky takéto povinné požiadavky sa identifikujú v programe.

4. Členské štáty vynaložia úsilie, aby osobám prijímajúcim záväzky vykonať operácie v rámci tohto opatrenia poskytli znalosti a informácie potrebné na ich vykonanie aj tak, že im poskytnú odborné poradenstvo súvisiace so záväzkami a/alebo podmienia podporu v rámci tohto opatrenia príslušným odborným vzdelávaním.

5. Záväzky v rámci tohto opatrenia sa prijmú na obdobie piatich až siedmich rokov. V prípade potreby sa však s cieľom dosiahnuť alebo udržať cieľové environmentálne výhody môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť dlhšie obdobie pre osobitné druhy záväzkov aj tak, že stanovia ich ročné predĺženie po uplynutí počiatočného obdobia.

6. Platby sa poskytujú ročne a príjemcom kompenzujú všetky alebo časť dodatočných nákladov a ušlých príjmov v dôsledku prijatých záväzkov. Ak je potrebné, môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za agroenvironmentálne záväzky súvisiace s klímou. Ak záväzky prijímajú skupiny poľnohospodárov, maximálna úroveň je 30 %.

7. Ak sa na účely zabezpečenia účinného uplatňovania opatrenia vyžaduje, členské štáty môžu na výber príjemcov použiť postup uvedený v článku 49 ods. 3.

8. Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe I.

V rámci tohto opatrenia sa neposkytuje žiadna podpora za záväzky, na ktoré sa vzťahuje opatrenie ekologického poľnohospodárstva.

9. V prípade operácií, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia podľa odsekov 1 až 8, sa môže podpora poskytnúť na účely zachovania genetických zdrojov v poľnohospodárstve.

10. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o ročné predĺženie záväzkov po počiatočnom období operácie, podmienky uplatniteľné na záväzky rozšíriť chov hospodárskych zvierat alebo riadiť chov hospodárskych zvierat odlišným spôsobom, obmedziť hnojivá, prípravky na ochranu rastlín alebo iné vstupy, chovať miestne plemená, ktorých chov je ohrozený, alebo zachovať genetické zdroje rastlín, ako aj pokiaľ ide o vymedzenie oprávnených operácií podľa odseku 9.

Článok 30

Ekologické poľnohospodárstvo

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje na hektár VPP poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárov, ktorí dobrovoľne prijmú záväzok prejsť na postupy a metódy ekologického poľnohospodárstva alebo ich naďalej dodržiavať tak, ako sa vymedzuje v nariadení Rady (ES) č. 834/2007[32].

2. Podpora sa poskytuje iba na záväzky, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem ustanovených podľa kapitoly I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. HR/2012, príslušných minimálnych požiadaviek pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín a iných príslušných povinných požiadaviek ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi. Všetky takéto požiadavky sa identifikujú v programe.

3. Záväzky v rámci tohto opatrenia sa prijmú na obdobie piatich až siedmich rokov. Ak sa poskytuje podpora na zachovanie ekologického poľnohospodárstva, členské štáty môžu vo svojich programoch rozvoja vidieka stanoviť ročné predĺženie po uplynutí počiatočného obdobia.

4. Platby sa poskytujú ročne a príjemcom kompenzujú všetky alebo časť dodatočných nákladov a ušlých príjmov v dôsledku prijatých záväzkov. Ak je potrebné, môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzky. Ak záväzky prijímajú skupiny poľnohospodárov, maximálna úroveň je 30 %.

5. Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe I.

Článok 31

Platby týkajúce sa sústavy Natura 2000 a rámcovej smernice o vode

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje ročne a na hektár VPP alebo na hektár lesa príjemcom na kompenzáciu ich nákladov a ušlých príjmov v dôsledku znevýhodnenia v príslušných oblastiach, v súvislosti s vykonávaním smerníc 92/43/EHS, 2009/147/ES a 2000/60/ES.

2. Podpora sa poskytuje poľnohospodárom, súkromným majiteľom lesov a združeniam majiteľov lesov. V riadne odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť aj iným pôdohospodárom.

3. Podpora pre poľnohospodárov, spojená so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES sa poskytuje iba v súvislosti so znevýhodnením v dôsledku požiadaviek, ktoré prekračujú dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav, ustanovených v článku 94 a prílohe II k nariadeniu Rady (EÚ) č. HR/2012.

4. Podpora pre poľnohospodárov, spojená so smernicou 2000/60/ES sa poskytuje iba v súvislosti s osobitnými požiadavkami, ktoré:

(a) sa zaviedli smernicou 2000/60/ES, sú v súlade s programami opatrení stanovenými v plánoch riadenia povodí na účel dosiahnutia environmentálnych cieľov uvedenej smernice a idú ponad rámec opatrení, ktoré sa vyžadujú na plnenie právnych predpisov Únie v oblasti ochrany vôd,

(b) prekračujú rámec povinných požiadaviek na hospodárenie a požiadaviek týkajúcich sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu ustanovených v kapitole I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. HR/2012 a povinností ustanovených v kapitole 2 hlavy III nariadenia (EÚ) č. DP/2012,

(c) prekračujú rámec ochrannej úrovne podľa právnych predpisov Únie, ktoré existovali v čase prijatia smernice 2000/60/ES, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 9 smernice 2000/60/ES a

(d) vyžadujú si významné zmeny, pokiaľ ide o druh využitia pôdy, a/alebo významné obmedzenia poľnohospodárskej praxe, ktoré vedú k výrazným stratám príjmov.

5. Požiadavky uvedené v odsekoch 3 a 4 sa identifikujú v programe.

6. Na príjem platieb sú oprávnené tieto oblasti:

(a) poľnohospodárske a lesné oblasti sústavy Natura 2000 určené podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES,

(b) iné vymedzené chránené krajinné oblasti s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na poľnohospodárstvo alebo lesy, ktoré prispievajú k vykonávaniu článku 10 smernice 92/43/EHS. Tieto oblasti nesmú v rámci jedného programu rozvoja vidieka prekročiť 5 určených lokalít sústavy Natura 2000, na ktoré sa vzťahuje jeho územná pôsobnosť,

(c) poľnohospodárske oblasti zahrnuté do plánov riadenia povodí podľa smernice 2000/60/ES.

7. Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe I.

Článok 32

32 ods. 3 Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

1. Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami sa poskytujú ročne na hektár VPP poľnohospodárom na kompenzáciu dodatočných nákladov a ušlých príjmov súvisiacich s obmedzeniami poľnohospodárskej výroby v príslušnej oblasti.

Dodatočné náklady a ušlé príjmy sa vypočítajú v porovnaní s oblasťami, ktoré nie sú postihnuté prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pričom sa zohľadnia platby podľa kapitoly III hlavy III nariadenia (EÚ) č. DP/2012.

2. Platby sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu uskutočňovať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach určených podľa článku 33.

3. Platby sa stanovia medzi minimálnou a maximálnou sumou stanovenou v prílohe I.

4. Po prekročení plochy na poľnohospodársky podnik, ktorá sa vymedzí v programe, členské štáty stanovia degresívne platby.

5. Členské štáty môžu poskytnúť platby v rámci tohto opatrenia od roku 2014 do roku 2017 poľnohospodárom v oblastiach, ktoré boli oprávnené podľa článku 36 písm. a) bodu ii) nariadenia (ES) č. 1698/2005 počas programového obdobia 2007 – 2013, ale podľa nového vymedzenia uvedeného v článku 46 ods. 3 už nie sú oprávnené. Tieto platby sú degresívne a klesajú od roku 2014, z 80 % platby prijatej v roku 2013, do roku 2017, keď budú predstavovať 20 %.

6. V členských štátoch, ktoré neukončili vymedzenie uvedené v článku 33 ods. 3 do 1. januára 2014, sa odsek 5 uplatňuje na poľnohospodárov prijímajúcich platby v oblastiach, ktoré boli oprávnené na takéto platby počas obdobia rokov 2007 – 2013. Po dokončení vymedzenia poľnohospodári v oblastiach, ktoré budú naďalej oprávnené, dostanú platby v rámci tohto opatrenia v plnej výške. Poľnohospodári v oblastiach, ktoré už nie sú oprávnené, budú ďalej dostávať platby v súlade s odsekom 5.

Článok 33

Určenie oblastí s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

1. Členské štáty na základe odsekov 2, 3 a 4 určia oblasti oprávnené na platby stanovené v článku 32 v rámci týchto kategórií:

(a) horské oblasti,

(b) oblasti iné ako horské oblasti, ktoré čelia významným prírodným obmedzeniam a

(c) iné oblasti postihnuté osobitnými obmedzeniami.

2. Horské oblasti sú oprávnené na platby podľa článku 32, ak sa vyznačujú značne obmedzenými možnosťami využitia pôdy a výrazne zvýšenými výrobnými nákladmi pre:

(a) veľmi zložité klimatické podmienky súvisiace s nadmorskou výškou, pre ktoré sa podstatne skracuje vegetačné obdobie,

(b) v nižšej nadmorskej výške na väčšej časti príslušného územia svahy, ktoré sú príliš strmé na využívanie strojov alebo ktoré si vyžadujú používanie veľmi nákladných špeciálnych zariadení, alebo kombinácia týchto dvoch faktorov, ak obmedzenie, ktoré vyplýva z každého z týchto faktorov osobitne, je síce menej závažné, ale ich kombinácia predstavuje rovnako závažné obmedzenie.

Za horské oblasti sa považujú aj oblasti severne od 62. rovnobežky a určité priľahlé oblasti.

3. Oblasti iné ako horské oblasti sú oprávnené na platby podľa článku 32, ak čelia významným prírodným obmedzeniam a ak najmenej 66 % VPP spĺňa aspoň jedno z kritérií uvedených v prílohe II na uvedenej prahovej úrovni. Dodržiavanie tejto podmienky sa zabezpečí na primeranej úrovni miestnych administratívnych jednotiek (úroveň „LAU 2“).

Pri vymedzení oblastí, na ktoré sa vzťahuje tento odsek, vykonajú členské štáty jemné doladenie na základe objektívnych kritérií s cieľom vylúčiť oblasti, v ktorých sa významné prírodné obmedzenia v súlade s prvým pododsekom zdokumentovali, ale následne sa prekonali pomocou investícií alebo ekonomickou činnosťou.

4. Oblasti iné ako oblasti uvedené v odsekoch 2 a 3 sú oprávnené na platby podľa článku 32, ak sú postihnuté osobitnými obmedzeniami a ak by sa malo pokračovať v obhospodarovaní pôdy s cieľom ochrany alebo zlepšovania životného prostredia, udržiavania vidieka a zachovania potenciálu oblasti z hľadiska cestovného ruchu alebo s cieľom ochrany pobrežného pásma.

Oblasti postihnuté osobitnými obmedzeniami zahŕňajú poľnohospodárske oblasti, ktoré sú homogénne z hľadiska podmienok ochrany prírody a ich celková rozloha neprekračuje 10 % oblasti príslušného členského štátu.

5. Členské štáty k svojim programom rozvoja vidieka pripoja:

(a) existujúce alebo zmenené a doplnené vymedzenie podľa odsekov 2 a 4,

(b) nové vymedzenie oblastí uvedených v odseku 3.

Článok 34

Dobré životné podmienky zvierat

1. Platby na dobré životné podmienky zvierat v rámci tohto opatrenia sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí dobrovoľne prijímajú záväzky vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých záväzkov týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat.

2. Platby na dobré životné podmienky zvierat sa vzťahujú iba na tie záväzky, ktoré prekračujú príslušné povinné normy stanovené podľa kapitoly I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. HR/2012 a iných príslušných povinných požiadaviek ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi. Tieto príslušné požiadavky sa identifikujú v programe.

Uvedené záväzky sa prijímajú na obnoviteľné obdobie jedného roka.

3. Platby podľa plochy alebo na základe iných jednotkových nákladov sa poskytujú ročne a poľnohospodárom kompenzujú všetky dodatočné náklady a ušlé príjmy v dôsledku prijatého záväzku, alebo ich časť. Ak je potrebné, môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat.

Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe I.

4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o vymedzenie oblastí, v ktorých majú záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat zabezpečiť vyššie normy výrobných postupov.

Článok 35

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a zachovanie lesa

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje na hektár lesa vlastníkom lesa, obciam a ich združeniam, ktorí dobrovoľne zaväzujú vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých lesnícko-environmentálne záväzkov. Subjekty riadiace štátne lesy môžu tiež využiť podporu, ak sú nezávislé od štátneho rozpočtu.

V prípade podnikov, ktoré prekračujú určitú prahovú hodnotu, ktorú členské štáty určia vo svojich programoch rozvoja vidieka, je podpora podľa odseku 1 podmienená predložením plánu lesného hospodárstva alebo ekvivalentného dokumentu v súlade s udržateľným lesným hospodárstvom.

2. Platby sa vzťahujú iba na tie záväzky, ktoré prekračujú príslušné povinné požiadavky stanovené vnútroštátnym zákonom o lesnom hospodárstve alebo inými príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Všetky takéto požiadavky sa identifikujú v programe.

Záväzky sa prijmú na obdobie piatich až siedmich rokov. V prípade potreby a v riadne odôvodnených prípadoch však členské štáty môžu vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť dlhšie obdobie pre osobitné druhy záväzkov.

3. Platby kompenzujú príjemcom všetky dodatočné náklady a ušlé príjmy v dôsledku prijatých záväzkov, alebo ich časť. Ak je potrebné, môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za lesnícko-environmentálne záväzky. Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe I.

4. V prípade operácií, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia podľa odsekov 1, 2 a 3, sa môže podpora poskytnúť súkromným subjektom, obciam a ich združeniam na účely zachovania a podpory genetických zdrojov v lesnom hospodárstve.

5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o druhy operácií oprávnených na podporu podľa odseku 4.

Článok 36

Spolupráca

1. Podpora v rámci tohto opatrenia napomáha formám spolupráce, ktoré zahŕňajú najmenej dva subjekty a najmä:

(a) prístupom spolupráce medzi rôznymi aktérmi v poľnohospodárstve, potravinovom reťazci a sektore lesného hospodárstva Únie a medzi inými aktérmi, ktorí prispievajú k splneniu cieľov a priorít politiky rozvoja vidieka vrátane medziodvetvových organizácií,

(b) vytvoreniu zoskupení a sietí,

(c) zriadeniu a prevádzke operačných skupín EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva uvedených v článku 62.

2. Spolupráca podľa odseku 1 sa týka najmä:

(a) pilotných projektov,

(b) vývoja nových výrobkov, postupov, procesov a technológií v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva,

(c) spolupráce medzi malými hospodárskymi subjektmi pri organizácii spoločných pracovných procesov, zdieľaní zariadení a zdrojov,

(d) horizontálnej a vertikálnej spolupráce medzi aktérmi dodávateľského reťazca pri zriaďovaní logistických platforiem na podporu krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov,

(e) propagačných činností v miestnom kontexte v súvislosti s rozvojom krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov,

(f) jednotnej akcie realizovanej s cieľom zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene,

(g) kolektívnych prístupov k environmentálnym projektom a prebiehajúcim environmentálnym postupom,

(h) horizontálnej a vertikálnej spolupráce medzi aktérmi dodávateľského reťazca v rámci udržateľnej výroby biomasy na použitie v oblasti potravinárstva, výroby energie a priemyselných procesov.

(i) vykonávania stratégií miestneho rozvoja, najmä pomocou verejno-súkromných partnerstiev iných, ako sa vymedzuje v článku 28 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012], zameraných na jednu alebo viac priorít Únie pre rozvoj vidieka,

(j) vypracúvania plánov lesného hospodárstva alebo rovnocenných nástrojov.

3. Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytuje iba novo sformovaným zoskupeniam a sieťam a tým, ktoré začínajú činnosť, ktorá je pre ne nová.

Podpora na operácie podľa odseku 2 písm. b) sa môže poskytnúť aj individuálnym aktérom, ak je takáto možnosť stanovená v programe rozvoja vidieka.

4. Výsledky pilotných projektov a operácií individuálnymi aktérmi podľa odseku 2 písm. b) sa šíria.        

5. Na podporu v rámci tohto opatrenia sú oprávnené tieto náklady, spojené s formami spolupráce uvedenými v odseku 1:

(a) náklady na štúdie o príslušnej oblasti, realizačné štúdie a náklady na vytvorenie podnikateľského plánu, plánu lesného hospodárstva alebo ekvivalentného plánu, alebo stratégie miestneho rozvoja iné, ako sú uvedené v článku 29 nariadenia EÚ č. [CSF/2012],

(b) náklady na oživenie príslušnej oblasti s cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť kolektívneho územného projektu. V prípade zoskupení sa oživenie môže týkať aj organizácie odborného vzdelávania, vytvárania sietí medzi členmi a náboru nových členov,

(c) prevádzkové náklady spolupráce,

(d) priame náklady konkrétnych projektov spojené s vykonávaním podnikateľského plánu, stratégie miestneho rozvoja, iné, ako sú uvedené v článku 29 nariadenia EÚ č. [CSF/2012], alebo opatrenia zameraného na inovácie,

(e) náklady na propagačné činnosti.

6. Ak sa realizuje podnikateľský plán alebo plán lesného hospodárstva alebo ekvivalentný plán, alebo stratégia rozvoja, členské štáty môžu poskytnúť pomoc buď ako celkovú sumu, ktorá zahŕňa náklady spolupráce a náklady vykonávaných projektov, alebo zahŕňa iba náklady spolupráce a na realizáciu projektov využiť finančné prostriedky z iných opatrení alebo iných fondov Únie.

7. Spolupráca medzi aktérmi, ktorí sa nachádzajú v rôznych regiónoch alebo členských štátoch, je tiež oprávnená na podporu.

8. Podpora sa obmedzuje na maximálne obdobie siedmich rokov s výnimkou kolektívnej environmentálnej akcie v riadne odôvodnených prípadoch.

9. Spolupráca v rámci tohto opatrenia sa môže kombinovať s projektmi podporovanými fondmi Únie, inými ako EPFRV na tom istom území. Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie.

10. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o ďalšie vymedzenie charakteristík pilotných projektov, zoskupení, sietí, krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov, ktoré budú oprávnené na podporu, aj pokiaľ ide o podmienky poskytnutia pomoci na druhy operácií uvedené v odseku 2.

Článok 37

Manažment rizika

1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

(a) finančné príspevky vyplácané priamo poľnohospodárom na poistné na poistenie úrody, zvierat a rastlín proti hospodárskym stratám spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobami zvierat alebo rastlín alebo zamorením škodcami,

(b) finančné príspevky do podielových fondov na platbu finančných náhrad pre poľnohospodárov za hospodárske straty spôsobené vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín alebo environmentálnou nehodou,

(c) nástroj stabilizácie príjmov v podobe finančných príspevkov do podielových fondov, ktorý poskytuje kompenzáciu poľnohospodárom, ktorých postihne prudký pokles príjmov.

2. Na účely odseku 1 písm. b) a písm. c) „podielový fond“ je systém akreditovaný členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi pre združených poľnohospodárov s cieľom poistiť sa, pomocou ktorého sa vyplácajú kompenzačné platby týmto poľnohospodárom postihnutým hospodárskymi stratami spôsobenými vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín alebo environmentálnou nehodou, alebo ktorých postihol prudký pokles príjmov.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie alebo so systémami súkromného poistenia. Priama podpora príjmov prijatá v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii[33] (ďalej len „EGF“) sa takisto zohľadňuje pri odhade úrovní príjmov poľnohospodárov.

4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o minimálne a maximálne trvanie komerčných úverov v rámci podielových fondov uvedených v článku 39 ods. 3 písm. b) a článku 40 ods. 4.

Článok 38

Poistenie úrody, zvierat a rastlín

1. Podpora podľa článku 37 ods. 1 písm. a) sa poskytuje iba na poistné zmluvy, ktorými sa poisťujú straty spôsobené nepriaznivou poveternostnou udalosťou alebo chorobou rastlín alebo zvierat alebo zamorením škodcami, alebo opatrením prijatým v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov, v dôsledku ktorého došlo k zničeniu viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju.

2. Výskyt nepriaznivej poveternostnej udalosti alebo vypuknutie choroby zvierat alebo rastlín alebo zamorenie škodcami musí ako také formálne uznať príslušný orgán daného členského štátu.

Členské štáty môžu vo vhodných prípadoch stanoviť vopred kritériá, na základe ktorých sa určí, že formálne uznanie bolo vydané.

3. Platby poistného kompenzujú najviac všetky náklady na náhradu strát uvedených v článku 37 ods. 1 písm. a) a nevyžadujú si ani nešpecifikujú druh ani množstvo budúcej produkcie.

Členské štáty môžu obmedziť výšku poistného, ktoré je oprávnené na podporu, pomocou uplatnenia primeraných stropov.

4. Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru stanovenú v prílohe I.

Článok 39

Podielové fondy pre choroby zvierat a rastlín a environmentálne

nehody

1. Príslušný podielový fond je oprávnený na podporu, ak:

(a) je akreditovaný príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnymi predpismi,

(b) má transparentnú politiku platieb do fondu a výberov z fondu,

(c) má jasné pravidlá pridelenia zodpovednosti za akékoľvek vzniknuté pohľadávky.

2. Členské štáty stanovia pravidlá vytvárania a riadenia podielových fondov, najmä pravidlá poskytovania kompenzačných platieb poľnohospodárom v prípade krízy a pravidlá spravovania a monitorovania súladu s týmito pravidlami.

3. Finančné príspevky uvedené v článku 37 ods. 1 písm. b) sa môžu vzťahovať iba na:

(a) administratívne náklady na zriadenie podielového fondu rozložené degresívne najviac na tri roky,

(b) sumy vyplatené podielovým fondom ako finančná kompenzácia poľnohospodárom. Finančný príspevok sa ďalej môže týkať úrokov z komerčných úverov, ktoré vzájomný fond čerpá na účel vyplatenia finančnej náhrady poľnohospodárom v prípade krízy.

Do počiatočného základného kapitálu sa nesmie prispievať z verejných finančných prostriedkov.

4. Pokiaľ ide o choroby zvierat, finančná náhrada podľa článku 37 ods. 1 písm. b) sa môže poskytnúť iba za choroby, ktoré sú uvedené v zozname vytvorenom Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat a/alebo uvedenom v prílohe k rozhodnutiu Rady 90/424/EHS.

5. Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe I.

Členské štáty môžu obmedziť náklady, ktoré sú oprávnené na podporu, uplatnením:

(a) stropov na každý fond,

(b) primeraných stropov na jednotku.

Článok 40

40 ods. 5 Nástroj stabilizácie príjmu

1. Podpora podľa článku 37 ods. 1 písm. c) sa poskytuje iba vtedy, ak pokles príjmu prekročí 30 % priemerného ročného príjmu individuálneho poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju. Príjem na účely článku 37 ods. 1 písm. c) je suma príjmov, ktoré poľnohospodár získa z trhu vrátane akejkoľvek formy verejnej podpory po odpočítaní vstupných nákladov. Platby z podielového fondu poľnohospodárom môžu predstavovať kompenzáciu najviac 70 % straty príjmu.

2. Príslušný podielový fond je oprávnený na podporu, ak:

(a) je akreditovaný príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnymi predpismi,

(b) má transparentnú politiku platieb do fondu a výberov z fondu,

(c) má jasné pravidlá pridelenia zodpovednosti za akékoľvek vzniknuté pohľadávky.

3. Členské štáty stanovia pravidlá vytvárania a riadenia podielových fondov, najmä pravidlá poskytovania kompenzačných platieb poľnohospodárom v prípade krízy a pravidlá spravovania a monitorovania súladu s týmito pravidlami.

4. Finančné príspevky uvedené v článku 37 ods. 1 písm. c) sa môžu vzťahovať iba na sumy vyplatené podielovým fondom ako finančná kompenzácia poľnohospodárom. Finančný príspevok sa ďalej môže týkať úrokov z komerčných úverov, ktoré vzájomný fond čerpá na účel vyplatenia finančnej náhrady poľnohospodárom v prípade krízy.

Do počiatočného základného kapitálu sa nesmie prispievať z verejných finančných prostriedkov.

5. Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru stanovenú v prílohe I.

Článok 41

Pravidlá vykonávania opatrení

Komisia vykonávacími aktmi prijme pravidlá vykonávania opatrení uvedených v tomto oddiele, ktoré sa týkajú:

(a) postupov výberu orgánov alebo subjektov ponúkajúcich poradenské služby pre poľnohospodárske a lesohospodárske podniky, služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky a zostupnosť pomoci v rámci opatrenia poradenských služieb uvedeného v článku 16,

(b) posúdenie členským štátom pokroku v plnení podnikateľského plánu, možností platby, ako aj spôsobov prístupu k iným opatreniam pre mladých poľnohospodárov v rámci opatrenia rozvoja poľnohospodárskych podnikov a obchodu uvedeného v článku 20,

(c) vymedzenia voči iným opatreniam, konverzie na jednotky iné, ako sú použité v prílohe I, výpočtu transakčných nákladov a konverzie alebo prispôsobenia záväzkov v rámci agroenvironmentálneho opatrenia súvisiaceho s klímou uvedeného v článku 29, opatrenia ekologického poľnohospodárstva uvedeného v článku 30 a opatrenia lesnícko-environmentálnych služieb a zachovania lesa, uvedeného v článku 35,

(d) možnosti použitia štandardných predpokladov ušlých príjmov v rámci opatrení článkov 29 až 32, 34 a 35 a kritérií na ich výpočet,

(e) výpočtu sumy podpory, ak je operácia oprávnená na podporu v rámci viac ako jedného opatrenia.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Oddiel 2

Leader

Článok 42

LEADER – miestne akčné skupiny

1. Okrem úloh uvedených v článku 30 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] môžu miestne akčné skupiny vykonávať aj dodatočné úlohy, ktorými ich poverí riadiaci orgán a/alebo platobná agentúra.

2. Miestne akčné skupiny môžu požiadať o platbu zálohy od príslušnej platobnej agentúry, ak je takáto možnosť stanovená v programe rozvoja vidieka. Výška záloh nesmie prekročiť 50 % verejnej podpory týkajúcej sa prevádzkových nákladov a nákladov na oživenie.

Článok 43

Prípravná podpora

1. Podpora podľa článku 31 písm. a) nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] sa vzťahuje na:

(a) „Začiatočnú súpravu opatrení iniciatívy LEADER“ pozostávajúcu z opatrení budovania kapacít pre skupiny, ktoré nerealizovali iniciatívu LEADER v programovom období 2007 – 2013 a podpory pre malé pilotné projekty,

(b) budovanie kapacít, odborné vzdelávanie a vytváranie sietí s cieľom pripraviť a realizovať stratégiu miestneho rozvoja.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o vymedzenie oprávnených nákladov opatrení uvedených v odseku 1.

Článok 44

Činnosti spolupráce v rámci iniciatívy LEADER

1. Podpora uvedená v článku 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] sa poskytuje na:

(a) projekty spolupráce medzi územiami alebo nadnárodné projekty spolupráce,

„Spolupráca medzi územiami“ je spolupráca v rámci členského štátu. „Nadnárodná spolupráca“ je spolupráca medzi územiami viacerých členských štátov a územiami tretích krajín.

(b) prípravnú technickú pomoc na projekty spolupráce medzi územiami alebo nadnárodné projekty spolupráce pod podmienkou, že miestne akčné skupiny môžu preukázať, že plánujú realizáciu konkrétneho projektu.

2. Okrem iných miestnych akčných skupín partnerom miestnej akčnej skupiny v rámci EPFRV môže byť:

(a) miestne verejno-súkromné partnerstvo na vidieckom území, ktoré realizuje stratégiu miestneho rozvoja v Únii alebo mimo nej,

(b) miestne verejno-súkromné partnerstvo na nevidieckom území, ktoré realizuje stratégiu miestneho rozvoja.

3. V prípadoch, keď si miestne akčné skupiny nevyberú projekty spolupráce, členské štáty vytvoria systém priebežných prihlášok projektov spolupráce.

Zverejnia národné alebo regionálne administratívne postupy týkajúce sa výberu nadnárodných projektov spolupráce a zoznam oprávnených nákladov najneskôr do dvoch rokov od dátumu schválenia ich programov rozvoja vidieka.

Schválenie projektov spolupráce sa uskutoční najneskôr do štyroch mesiacov od dátumu odovzdania projektu.

4. Členské štáty oznámia Komisii schválené nadnárodné projekty spolupráce.

Článok 45

Prevádzkové náklady a oživenie

1. Prevádzkové náklady uvedené v článku 31 písm. d) nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] sú náklady spojené s riadením realizácie stratégie miestneho rozvoja prostredníctvom miestnej akčnej skupiny.

2. Náklady na oživenie územia uvedené v článku 31 písm. d) nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] sú náklady na krytie akcií, ktorými sa poskytujú informácie o stratégii miestneho rozvoja a úlohách spojených s vypracúvaním projektov.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o vymedzenie oprávnených nákladov opatrení uvedených v odseku 2.

Kapitola II Spoločné ustanovenia viacerých opatrení

Článok 46

Investície

1. Investičné operácie sú oprávnené na podporu EPFRV, ak im predchádza posúdenie očakávaného environmentálneho vplyvu v súlade s právnymi predpismi špecifickými pre takýto druh investícií, keď je pravdepodobné, že investícia bude mať negatívne účinky na životné prostredie.

2. Oprávnené výdavky sú obmedzené na:

(a) výstavbu, nadobudnutie, vrátene lízingu, alebo rekonštrukciu nehnuteľného majetku,

(b) kúpu alebo prenájom s následným odkúpením nových strojov a zariadenia, vrátane počítačového softvéru do výšky ich trhovej hodnoty,

(c) všeobecné náklady spojené s výdavkami uvedenými v písmenách a) a b), ako sú odmeny pre architektov, technikov a poplatky za konzultácie, realizačné štúdie, nadobudnutie patentových práv a licencií.

3. V prípade zavlažovania sa za oprávnené výdavky považujú iba investície, ktoré vedú k zníženiu predchádzajúceho použitia vody najmenej o 25 %. Odchylne od uvedeného ustanovenia, v členských štátoch, ktoré vstúpili do Únie od roku 2004 sa investície do nových zavlažovacích inštalácií môžu považovať za oprávnené výdavky v prípadoch, keď sa environmentálnou analýzou poskytne dôkaz, že príslušná investícia je vhodná a nemá negatívny environmentálny vplyv.

4. V prípade investícií do poľnohospodárstva na investičnú podporu nie je oprávnená kúpa poľnohospodárskych výrobných práv, platobných nárokov, zvierat, jednoročných rastlín a ich pestovanie. V prípade obnovy potenciálu poľnohospodárskej produkcie poškodeného prírodnými katastrofami v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. b) však výdavky na nákup zvierat môžu byť oprávnenými výdavkami.

5. Príjemcovia podpory súvisiacej s investíciami môžu požiadať o platbu preddavku do 50 % verejnej pomoci súvisiacej s investíciou od príslušných platobných agentúr, ak je táto možnosť súčasťou programu rozvoja vidieka.

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa iné náklady spojené s lízingovými zmluvami, zariadením z druhej ruky a investíciami na náhradu zariadenia môžu považovať za oprávnené výdavky.

Článok 47

Pravidlá pre platby súvisiace s oblasťou

1. Počet hektárov, na ktoré sa vzťahuje záväzok podľa článkov 29, 30 a 35, sa môže každoročne líšiť, ak:

(a) je takáto možnosť stanovená v programe rozvoja vidieka,

(b) sa príslušný záväzok nevzťahuje na fixné parcely a

(c) nie je ohrozené dosiahnutie cieľa záväzku.

2. Ak sa celý pozemok alebo jeho časť v rámci záväzku alebo celý podnik prevedie na inú osobu v období, počas ktorého trvá príslušný záväzok ako podmienka poskytnutia pomoci, táto druhá osoba môže prevziať záväzok na zvyšok obdobia, alebo platnosť záväzku uplynie.

3. Ak príjemca nie je schopný ďalej plniť prijaté záväzky, pretože jeho podnik je rozdelený na jednotlivé časti alebo je predmetom opatrení na zlučovanie verejnej pôdy alebo opatrení na zlučovanie pôdy schválených príslušnými verejnými orgánmi, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na to, aby sa záväzky mohli prispôsobiť novej situácii podniku. Ak sa ukáže, že takéto prispôsobenie nie je možné, platnosť záväzku uplynie.

4. Náhrada prijatej pomoci sa nevyžaduje v prípadoch vyššej moci.

5. Odsek 2, pokiaľ ide o prípady presunu celého podniku a odsek 4 sa tiež uplatňujú na záväzky podľa článku 34.

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o podmienky uplatniteľné v prípade čiastočného presunu podniku, a vymedzenie iných situácií, v ktorých sa nevyžaduje náhrada pomoci.

Článok 48

Doložka o revízii

Pre operácie vykonávané podľa článkov 29, 30, 34 a 35 sa zavedie doložka o revízii, aby sa zabezpečilo ich prispôsobenie v prípade zmeny alebo doplnenia príslušných záväzných noriem, požiadaviek alebo povinností uvedených v týchto článkoch, ktoré musia záväzky prekročiť. Operácie vykonávané podľa článkov 29, 30 a 35, ktoré presahujú súčasné programové obdobie musia obsahovať doložku o revízii, aby sa umožnilo ich prispôsobenie právnemu rámcu nasledujúceho programového obdobia.

Ak takéto prispôsobenie príjemca neakceptuje, platnosť záväzku uplynie.

Článok 49

Výber projektov

1. Riadiaci orgán programu rozvoja vidieka vymedzuje kritériá výberu operácií v rámci všetkých opatrení po konzultáciách s monitorovacím výborom. Cieľom výberových kritérií je zabezpečiť rovnaký prístup k všetkým uchádzačom, lepšie využitie finančných zdrojov a zacielenie opatrení v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka. Pri vymedzovaní výberových kritérií sa zohľadňuje zásada proporcionality vo vzťahu k malým grantom.

2. Orgán členského štátu zodpovedný za výber projektov zabezpečí, aby sa projekty vyberali v súlade s výberovými kritériami uvedenými v odseku 1 a podľa transparentného a dobre zdokumentovaného postupu. Uplatňovanie výberových kritérií nie je povinné v prípade opatrení uvedených v článkoch 29 až 32, 34 a 35 okrem prípadu, keď dostupné finančné prostriedky nie sú dostatočné pre všetkých oprávnených uchádzačov.

3. Ak je vhodné, príjemcovia sa môžu vybrať na základe výziev na predloženie ponuky, v rámci ktorých sa uplatnia kritériá ekonomickej a environmentálnej účinnosti.

Článok 50

Vymedzenie vidieckej oblasti

Na účely tohto nariadenia riadiaci orgán vymedzí „vidiecku oblasť“ na úrovni programu.

Kapitola III Technická pomoc a vytváranie sietí

Článok 51

Financovanie technickej pomoci

1. V súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. HR/2012 môže EPFRV na podnet Komisie a/alebo v jej mene použiť najviac 0,25 % svojich ročných pridelených rozpočtových prostriedkov na financovanie úloh uvedených v článku 51 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] vrátane nákladov na vytvorenie a prevádzku európskej siete pre rozvoj vidieka uvedenej v článku 52, siete EIP uvedenej v článku 53 a európskej siete pre hodnotenie rozvoja vidieka uvedenej v článku 54.

EPFRV môže financovať aj opatrenia stanovené v článku 41 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX [nariadenie o kvalite], vo vzťahu k označeniam a symbolom systému kvality Únie.

Takéto opatrenia sa vykonávajú v súlade s článkom 53 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 a akýmikoľvek ďalšími ustanoveniami tohto nariadenia a jeho vykonávacích ustanovení, ktoré sa uplatňujú pri tejto forme plnenia rozpočtu.

2. Suma 30 miliónov EUR sa vyberie z pridelených rozpočtových prostriedkov uvedených v odseku 1 a použije sa na financovanie ceny za inovačnú miestnu spoluprácu uvedenú v článku 56.

3. Z iniciatívy členských štátov sa na úlohy uvedené v článku 52 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012], ako aj na náklady súvisiace s prípravou vymedzovania oblastí s prírodnými obmedzeniami, ako sa uvádza v článku 33 ods. 3, môžu vyčleniť prostriedky do výšky 4 % celkovej sumy každého programu rozvoja vidieka.

Náklady súvisiace s certifikačným orgánom uvedeným v článku 9 nariadenia (EÚ) č. HR/2012 nie sú oprávnené podľa tohto odseku.

V rámci limitu 4 % sa v každom programe vyhradí suma na zriadenie a činnosť národnej vidieckej siete uvedenej v článku 55.

4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o ďalšie vymedzenie kontrolných opatrení, ktoré majú byť oprávnené na podporu podľa odseku 3.

Článok 52

Európska sieť pre rozvoj vidieka

1. Na prepojenie národných sietí, organizácií a orgánov správy činných v oblasti rozvoja vidieka na úrovni Únie sa v súlade s článkom 51 ods. 1 zriadi Európska sieť pre rozvoj vidieka.

2. Cieľom vytvárania sietí prostredníctvom európskej siete pre rozvoj vidieka je:

(a) zvýšiť účasť zainteresovaných strán na implementácii rozvoja vidieka,

(b) zlepšiť kvalitu programov rozvoja vidieka,

(c) plniť úlohu informovania širokej verejnosti o výhodách politiky rozvoja vidieka.

3. Úlohou siete je:

(a) zbierať, analyzovať a šíriť informácie o akcii v oblasti rozvoja vidieka,

(b) zbierať, konsolidovať a šíriť na úrovni Únie osvedčené postupy rozvoja vidieka,

(c) zriaďovať a viesť tematické skupiny a/alebo semináre s cieľom uľahčiť výmenu odborných znalostí a podporiť vykonávanie, monitorovanie a ďalší vývoj politiky rozvoja vidieka,

(d) poskytovať informácie o vývoji vo vidieckych oblastiach Únie a v tretích krajinách,

(e) organizovať stretnutia a semináre na úrovni Únie pre tých, ktorí sa aktívne podieľajú na rozvoji vidieka,

(f) podporovať národné siete a nadnárodné iniciatívy spolupráce,

(g) osobitne pre miestne akčné skupiny:

i)        vytvárať súčinnosť s činnosťami, ktoré na národnej a/alebo regionálnej úrovni vykonávajú príslušné siete so zreteľom na opatrenia budovania kapacít a výmenu skúseností a

ii)       spolupracovať so subjektmi z oblasti vytvárania sietí a technickej podpory pre miestny rozvoj, zriadenými EFRR, ESF a EMFF, pokiaľ ide o ich činnosti miestneho rozvoja a nadnárodnej spolupráce.

4. Komisia vykonávacími aktmi stanoví organizačnú štruktúru a prevádzku európskej siete pre rozvoj vidieka. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Článok 53

Sieť EIP

1. Zriadi sa sieť EIP na podporu EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva, uvedené v článku 61, v súlade s článkom 51 ods. 1. Táto sieť umožní vytváranie sietí operačných skupín, poradenských služieb a výskumníkov.

2. Úlohou siete EIP je:

(a) poskytovať funkciu oddelenia podpory a poskytovať informácie kľúčovým aktérom v súvislosti s EIP,

(b) oživiť diskusie na úrovni programu s cieľom povzbudzovať k vytváraniu operačných skupín,

(c) kontrolovať a podávať správy o výsledkoch výskumu a znalostiach významných pre EIP,

(d) zbierať, konsolidovať a šíriť osvedčené postupy významné pre inovácie,

(e) organizovať konferencie a semináre a šíriť informácie v oblasti EIP.

3. Komisia vykonávacími aktmi stanoví organizačnú štruktúru a prevádzku siete EIP. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Článok 54

Európska sieť pre hodnotenie rozvoja vidieka

1. Zriadi sa európska sieť pre hodnotenie rozvoja vidieka na podporu hodnotenia programov rozvoja vidieka v súlade s článkom 51 ods. 1. Táto sieť umožní vytváranie sietí aktérov hodnotenia programov rozvoja vidieka.

2. Cieľom európskej siete pre hodnotenie regionálneho rozvoja je uľahčiť výmenu odborných znalostí a osvedčených postupov v súvislosti s metodikou hodnotenia, vyvíjať postupy a nástroje hodnotenia, poskytovať podporu týkajúcu sa hodnotiacich procesov a zberu a správy údajov.

3. Komisia vykonávacími aktmi stanoví organizačnú štruktúru a prevádzku európskej siete pre hodnotenie rozvoja vidieka. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Článok 55

Národná vidiecka sieť

1. Každý členský štát zriadi národnú vidiecku sieť, ktorá spojí všetky organizácie a orgány správy, ktoré sa podieľajú na rozvoji vidieka. Partnerstvo uvedené v článku 5 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] je takisto súčasťou národnej vidieckej siete.

Členské štáty s regionálnymi programami môžu na schválenie predložiť aj osobitný program na zriadenie a prevádzku svojich národných vidieckych sietí.

2. Cieľom vytvárania sietí národnou vidieckou sieťou je:

(a) zvýšiť účasť zainteresovaných strán na implementácii rozvoja vidieka,

(b) zlepšiť kvalitu programov rozvoja vidieka,

(c) informovať širokú verejnosť a potenciálnych príjemcov o politike rozvoja vidieka,

(d) podporovať inovácie v poľnohospodárstve

3. Podpora EPFRV podľa článku 51 ods. 3 sa použije na:

(a) štruktúry potrebné na prevádzkovanie siete,

(b) prípravu a realizáciu akčného plánu zahŕňajúceho aspoň:

i)        riadenie sietí,

ii)       zapojenie zainteresovaných strán do podpory návrhu programu,

iii)      podporu monitorovania, najmä pomocou zberu a zdieľania príslušnej spätnej väzby, odporúčaní a analýzy predovšetkým monitorovacích výborov uvedených v článku 41 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] . Aj miestne akčné skupiny podporí národná vidiecka sieť pre monitorovanie a hodnotenie stratégií miestneho rozvoja,

iv)      poskytovanie činností odborného vzdelávania pre subjekty, ktoré vykonávajú programy a miestne akčné skupiny v oblasti spracovania informácií,

v)       zber príkladov projektov, ktoré zahŕňajú všetky priority programov rozvoja vidieka,

vi)      priebežné štúdie a analýzu,

vii)     činnosti vytvárania sietí pre miestne akčné skupiny a najmä technickú pomoc pre spoluprácu medzi územiami a nadnárodnú spoluprácu, uľahčenie spolupráce medzi miestnymi akčnými skupinami a vyhľadávanie partnerov na opatrenie uvedené v článku 36,

viii)    uľahčenie výmen praxe a skúseností medzi poradcami a/alebo poradnými službami,

ix)      činnosti vytvárania sietí pre inovácie,

x)       komunikačný plán vrátane propagácie a informácií týkajúcich sa programu rozvoja vidieka po dohode s riadiacimi orgánmi a informácie a komunikačné činnosti zamerané na širšiu verejnosť.

xi)      ustanovenie podieľať sa na činnostiach a prispievať k aktivitám európskej siete pre rozvoj vidieka,

(c) zriadenie skupiny nezávislých expertov na predbežný výber a proces predbežného výberu prihlášok do súťaže o cenu za inovačnú miestnu spoluprácu uvedenú v článku 58 ods. 2.

4. Komisia vykonávacími aktmi prijme pravidlá vytvárania a prevádzky národných vidieckych sietí. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Kapitola IV Cena za inovačnú miestnu spoluprácu vo vidieckych oblastiach

Článok 56

Cena za inovačnú miestnu spoluprácu vo vidieckych oblastiach

Finančné prostriedky uvedené v článku 51 ods. 2 sa používajú na financovanie udelenia ceny spolupracujúcim projektom, ktoré zahŕňajú najmenej dvoch subjektov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch, ktorí uskutočňujú inovačnú miestnu koncepciu.

Článok 57

Výzva na predloženie ponúk

1. Najneskôr od roku 2015 potom každý rok Komisia vyhlási výzvu na predloženie ponúk s cieľom udeliť cenu uvedenú v článku 56. Posledná výzva na predloženie ponúk sa vyhlási najneskôr v roku 2019.

2. Vo výzve na predloženie návrhov sa uvedie téma návrhov, ktorá súvisí s jednou z priorít Únie pre rozvoj vidieka. Téma musí by vhodná aj na implementáciu prostredníctvom spolupráce na nadnárodnej úrovni.

3. Výzva na predloženie ponúk je otvorená pre miestne akčné skupiny a jednotlivé subjekty spolupracujúce na účely konkrétneho projektu.

Článok 58

Výberový postup

1. Prihlášky do súťaže o cenu uchádzači podávajú vo všetkých členských štátoch národnej vidieckej sieti, ktorá je zodpovedná za predbežný výber prihlášok.

2. Národné vidiecke siete zo svojich členov zostavia skupinu nezávislých expertov na predbežný výber, ktorá má predbežne vybrať prihlášky. Predbežný výber prihlášok sa uskutoční na základe kritérií vylúčenia, výberu a hodnotenia vymedzených vo výzve na predloženie ponúk. Každá národná vidiecka sieť predbežne vyberie najviac 10 prihlášok a pošle ich Komisii.

3. Komisia je zodpovedná za výber päťdesiatich víťazných projektov spomedzi predbežne vybraných prihlášok vo všetkých členských štátoch. Komisia vytvorí riadiacu skupinu ad hoc zloženú z nezávislých expertov. Táto riadiaca skupina pripraví výber víťazných prihlášok na základe kritérií vylúčenia, výberu a hodnotenia vymedzených vo výzve na predloženie ponúk.

4. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodne o zozname projektov, ktorým sa udelí cena.

Článok 59

Finančná cena – podmienky a platba

1. Aby boli projekty oprávnené na získanie ceny, čas potrebný na ich dokončenie nesmie prekročiť dva roky od dátumu prijatia vykonávacieho aktu, ktorým sa udeľuje cena. Časový rámec realizácie projektu sa vymedzí v prihláške.

2. Cena sa udelí v podobe jednorazovej platby. Sumu platby určí Komisia vykonávacími aktmi v súlade s kritériami vymedzenými vo výzve na predloženie ponúk a so zreteľom na odhadované náklady na realizáciu projektu uvedené v prihláške. Maximálna cena na jeden projekt nesmie prekročiť 100 000 eur.

3. Členské štáty zaplatia cenu víťazným uchádzačom, keď overia, že sa projekt dokončil. Príslušné výdavky Únia členským štátom preplatí v súlade s ustanoveniami oddielu 4 kapitoly II hlavy IV nariadenia (EÚ) č. HR/2012. Členské štáty môžu rozhodnúť, či sumu ceny zaplatia celú alebo jej časť víťazným uchádzačom, predtým ako overia dokončenie projektu, ale v takomto prípade nesú zodpovednosť za výdavky, kým sa dokončenie projektu neoverí.

Článok 60

Pravidlá týkajúce sa postupu, harmonogramov a zostavenia riadiacej skupiny

Komisia vykonávacími aktmi stanoví podrobné ustanovenia o postupe a časových rámcoch výberu projektov a pravidlá zostavenia riadiacej skupiny nezávislých expertov, uvedenej v článku 58 ods. 3. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

HLAVA IV EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva

Článok 61

Ciele

1. EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva:

(a) podporuje vytvorenie sektora poľnohospodárstva, ktorý efektívne využíva zdroje, je produktívny, produkuje málo emisií, je šetrný a odolný voči klíme a pracuje v harmónii so základnými prírodnými zdrojmi, od ktorých poľnohospodárstvo závisí,

(b) pomáha poskytovať stabilnú dodávku potravín, krmív a biomateriálov, existujúcich aj nových,

(c) zlepšuje procesy ochrany životného prostredia, zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene,

(d) stavia mosty medzi najnovšími poznatkami výskumu a technológiami a poľnohospodármi, podnikmi a poradenskými službami.

2. EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva sa usiluje dosiahnuť ciele:

(a) vytvorením pridanej hodnoty lepším prepojením výskumu s poľnohospodárskou praxou a podporením širšieho používania dostupných inovačných opatrení,

(b) podporou rýchlejšej a širšej transpozície inovačných riešení do praxe a

(c) informovaním vedeckej obce o potrebách výskumu pre poľnohospodársku prax.

3. EPFRV prispieva k cieľom EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva prostredníctvom podpory, v súlade s článkom 36, operačných skupín EIP uvedených v článku 62 a siete EIP uvedenej v článku 53.

Článok 62

Operačné skupiny

1. Operačné skupiny EIP sú súčasťou [EIP] pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva. Vytvárajú ich zainteresovaní aktéri ako poľnohospodári, výskumníci, poradcovia a podniky zapojené do sektora poľnohospodárstva a potravinárstva.

2. Operačné skupiny EIP si stanovia vnútorné postupy, ktorými zabezpečia transparentnosť svojich operácií a predídu situáciám konfliktu záujmov.

Článok 63

Úlohy operačných skupín

1. Operačné skupiny EIP vytvoria plán, ktorý bude obsahovať:

(a) opis inovačného projektu, ktorý sa má vyvinúť, testovať, prispôsobiť alebo realizovať,

(b) opis očakávaných výsledkov a prínosu k cieľu EIP, ktorým je zvýšenie produktivity a udržateľné riadenie zdrojov.

2. Operačné skupiny pri realizácii svojich inovačných projektov:

(c) prijímajú rozhodnutia o vypracovaní a realizácii inovačných opatrení a a

(d) realizujú inovačné akcie pomocou opatrení financovaných prostredníctvom programov rozvoja vidieka.

3. Operačné skupiny šíria výsledky svojho projektu, najmä prostredníctvom siete EIP.

HLAVA V Finančné ustanovenia

Článok 64

Zdroje a ich rozdeľovanie

1. Celkovú sumu podpory Únie pre rozvoj vidieka podľa tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, jej ročné rozdelenie a minimálnu sumu, ktorá sa má koncentrovať v menej rozvinutých regiónoch, stanovia Európsky parlament a Rada na návrh Komisie v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2014 až 2020 a Medziinštitucionálnou dohodou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení[34] na to isté obdobie.

2. 0,25 % zdrojov uvedených v odseku 1 sa poskytne na technickú pomoc Komisii uvedenú v článku 51 ods. 1.

3. Na účely programovania a následného začlenenia do všeobecného rozpočtu Únie sa sumy uvedené v odseku 1 indexujú sadzbou 2 % ročne.

4. Komisia vykonávacím aktom stanoví ročné rozčlenenie súm uvedených v odseku 1 podľa členských štátov po odčítaní sumy uvedenej v odseku 2, pričom zohľadní presun finančných prostriedkov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. DP/2012. Pri stanovení ročného rozčlenenia Komisia zohľadňuje:

(a) objektívne kritériá spojené s cieľmi uvedenými v článku 4 a a

(b) predchádzajúce plnenie.

5. Okrem súm uvedených v odseku 4 obsahuje vykonávací akt uvedený v tom istom odseku aj finančné prostriedky presunuté do EPFRV v rámci uplatňovania článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. DP/2012.

6. Na účely prideľovania výkonnostnej rezervy uvedenej v článku 20 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] sa k sumám uvedeným v článku 18 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] pripočítajú dostupné účelovo viazané príjmy vybrané v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. HR/2012 pre EPFRV. Pridelí sa členským štátom pomerne k ich podielu z celkovej sumy podpory z EPFRV.

Článok 65

Príspevok fondu

1. Rozhodnutím o schválení programu rozvoja vidieka sa stanoví maximálny príspevok EPFRV do programu. Rozhodnutím sa v prípade potreby jasne identifikujú rozpočtové prostriedky vyčlenené pre menej rozvinuté regióny.

2. Príspevok EPFRV sa vypočíta na základe sumy oprávnených verejných výdavkov.

3. V programoch rozvoja vidieka sa stanoví jednotná sadzba príspevku EPFRV uplatniteľná na všetky opatrenia. Ak je vhodné, stanoví sa samostatná sadzba príspevku EPFRV pre menej rozvinuté regióny a najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93. Maximálna sadzba príspevku EPFRV je:

(a) 85 % oprávnených verejných výdavkov v menej rozvinutých regiónoch, najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93,

(b) 50 % oprávnených verejných výdavkov v ostatných regiónoch.

Minimálna sadzba príspevku EPFRV je 20%.

4. Odchylne od odseku 3 maximálny príspevok EPFRV je:

(a) 80 % na opatrenia uvedené v článkoch 15, 28 a 36, na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER uvedený v článku 28 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] a na operácie uvedené v článku 20 ods. 1 písm. a) bode i). Môže sa zvýšiť na 90 % v prípade programov menej rozvinutých, najvzdialenejších regiónov a menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93,

(b) 100 % na operácie financované podľa článku 66.

5. Najmenej 5 % celkového príspevku EPFRV do programu rozvoja vidieka sa rezervuje pre iniciatívu Leader.

6. Výdavky, ktoré sú spolufinancované EPFRV, nesmú byť spolufinancované prostredníctvom príspevku zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu alebo akéhokoľvek iného finančného nástroja Únie.

7. Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, pre verejné výdavky na pomoc podnikom platia limity stanovené pre štátnu pomoc.

Článok 66

Financovanie operácií s významným prínosom pre inovácie

Finančné prostriedky prenesené do EPFRV v rámci uplatňovania článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. DP/2012 sa rezervujú na operácie, ktoré poskytujú významný prínos pre inovácie súvisiace s produktivitou a udržateľnosťou poľnohospodárstva vrátane zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene.

Článok 67

Oprávnenosť výdavkov

1. Odchylne od článku 55 ods. 7 nariadenia (ES) č. [CSF/2012] v prípadoch núdzových opatrení pre prírodné katastrofy sa v programoch rozvoja vidieka môže ustanoviť, že oprávnenosť výdavkov súvisiacich so zmenami programu sa môže začať odo dňa vypuknutia prírodnej katastrofy.

2. Výdavky sú oprávnené na príspevok z EPFRV, iba ak sa vynaložili na operácie, o ktorých v súlade s výberovými kritériami uvedenými v článku 49 rozhodol riadiaci orgán príslušného programu alebo o ktorých sa rozhodlo na jeho zodpovednosť.

S výnimkou všeobecných nákladov vymedzených v článku 46 ods. 2 písm. c) so zreteľom na investičné operácie v rámci opatrení patriacich do rozsahu článku 42 zmluvy, sa za oprávnené považujú iba výdavky, ktoré vznikli po podaní žiadosti príslušnému orgánu.

Členské štáty môžu vo svojich programoch stanoviť, že oprávnené budú iba výdavky, ktoré vznikli po schválení žiadosti o podporu príslušným orgánom.

3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na článok 51 ods. 1 a ods. 2.

4. Platby príjemcov sa musia potvrdiť faktúrami a dokumentmi, ktoré dokazujú realizáciu platby. Ak to nie je možné, platby sa podporia dokumentmi s rovnocennou preukaznou hodnotou, s výnimkou foriem podpory podľa článku 57 ods. 1 písm. b), c) a d) nariadenia (EÚ) [CSF/2012].

Článok 68

Oprávnené výdavky

1. Keď sa podporou podľa tohto nariadenia kryjú prevádzkové náklady, oprávnené sú tieto druhy nákladov:

(a) prevádzkové náklady,

(b) náklady na zamestnancov,

(c) náklady na odborné vzdelávanie,

(d) náklady spojené so vzťahmi s verejnosťou,

(e) finančné náklady,

(f) náklady na vytváranie sietí.

2. Štúdie sú oprávnenými výdavkami iba vtedy, keď sú spojené s konkrétnou operáciou v rámci programu alebo konkrétnymi cieľmi a zámermi programu.

3. Príspevky v podobe vecného plnenia vo forme poskytnutia prác, tovaru, služieb, pozemkov a nehnuteľností, za ktoré sa neuskutočnila platba v hotovosti podložená faktúrami alebo dokumentmi s rovnocennou preukaznou hodnotou, môžu byť oprávnené na podporu, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 59 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012].

4. Nepriame náklady sú oprávnené na podporu v rámci opatrení uvedených v článkoch 15, 16, 19, 21, 25 a 36.

Článok 69

Overiteľnosť a kontrolovateľnosť opatrení

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetky opatrenia rozvoja vidieka, ktoré plánujú realizovať, boli overiteľné a kontrolovateľné. Na tieto účely riadiaci orgán a platobná agentúra každého programu rozvoja vidieka poskytnú posúdenie ex ante overiteľnosti a kontrolovateľnosti opatrení, ktoré sa majú začleniť do programu rozvoja vidieka. Riadiaci orgán a platobná agentúra zároveň vykonajú posúdenie overiteľnosti a kontrolovateľnosti opatrení počas realizácie programu rozvoja vidieka. V posúdení ex ante a v posúdení počas implementačného obdobia sa zohľadňujú výsledky kontrol v predchádzajúcom a v súčasnom programovom období. Keď posúdenie odhalí, že požiadavky overiteľnosti a kontrolovateľnosti nie sú splnené, príslušné opatrenia sa primerane upravia.

2. Keď sa pomoc poskytuje na základe štandardných nákladov alebo dodatočných nákladov a ušlých príjmov, členské štáty zabezpečia, aby príslušné výpočty boli primerané a presné a aby sa stanovili vopred na základe spravodlivého, nestranného a overiteľného výpočtu. Na tento účel subjekt, ktorý je nezávislý od orgánov zodpovedných za výpočty a ktorý disponuje primeranou expertízou, poskytne osvedčenie, ktorým potvrdí primeranosť a presnosť výpočtov. Toto osvedčenie je súčasťou programu rozvoja vidieka.

Článok 70

Preddavky

1. Platba preddavkov je podmienená poskytnutím bankovej záruky alebo rovnocennej záruky zodpovedajúcej 100 % sumy preddavku. Pokiaľ ide o verejných príjemcov, preddavky sa vyplatia obciam, regionálnym orgánom a ich združeniam, ako aj verejnoprávnym subjektom.

Nástroj, ktorý verejný orgán poskytol ako záruku, sa považuje za ekvivalent záruky uvedenej v prvom pododseku za predpokladu, že orgán sa zaviaže uhradiť sumu, na ktorú sa daná záruka vzťahuje, ak sa nepreukáže nárok na vyplatený preddavok.

2. Záruka sa môže uvoľniť vtedy, ak príslušná platobná agentúra preukáže, že výška skutočných výdavkov zodpovedajúcich verejnému príspevku súvisiacemu s operáciou presahuje výšku preddavku.

HLAVA VI Riadenie, kontrola a propagácia

Článok 71

Zodpovednosť Komisie

Komisia s cieľom zabezpečiť v súvislosti so spoločným riadením riadne finančné hospodárenie v súlade s článkom 317 zmluvy vykoná opatrenia a kontroly ustanovené v nariadení (EÚ) č. HR/2012.

Článok 72

Zodpovednosť členských štátov

1. Členské štáty prijmú všetky právne a správne opatrenia v súlade s článkom 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. HR/2012, aby zabezpečili účinnú ochranu finančných záujmov Únie.

2. Členské štáty určia pre každý program rozvoja vidieka tieto orgány:

(a) riadiaci orgán zodpovedný za riadenie dotknutého programu, ktorým môže byť buď verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, alebo členský štát sám, ak vykonáva túto úlohu,

(b) akreditovanú platobnú agentúru v zmysle článku 7 nariadenia (EÚ) č. HR/2012,

(c) certifikačný orgán v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. HR/2012.

3. Členské štáty zabezpečia pre každý program rozvoja vidieka, aby sa zriadil príslušný systém riadenia a kontroly, ktorý zabezpečí jasné pridelenie a oddelenie funkcií riadiaceho orgánu a ostatných orgánov. Členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie účinného fungovania systémov počas programového obdobia.

4. Členské štáty jasne vymedzujú úlohy riadiaceho orgánu, platobnej agentúry a miestnych akčných skupín v rámci iniciatívy LEADER, pokiaľ ide o uplatňovanie kritérií oprávnenosti a výberu a postup výberu projektov.

Článok 73

Riadiaci orgán

1. Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a vykonávanie programu účinným, účelným a správnym spôsobom, a predovšetkým:

(a) zabezpečuje vhodný bezpečný elektronický systém zaznamenávania, uchovávania, správy a oznamovania štatistických informácií o programe a jeho realizáciu potrebnú na účely monitorovania a hodnotenia, a najmä informácií požadovaných na monitorovanie pokroku na ceste k vymedzeným cieľom a prioritám,

(b) Komisii štvrťročne poskytuje príslušné údaje o ukazovateľoch operácií vybraných na financovanie vrátane kľúčových charakteristík príjemcu a projektu,

(c) zabezpečuje, aby príjemcovia a iné subjekty zapojené do vykonávania operácií:

i)        boli informované o svojich povinnostiach, ktoré vyplývajú z poskytnutej pomoci, a aby viedli buď oddelený účtovný systém, alebo v účtovníctve používali vhodný kód pre všetky transakcie, ktoré súvisia s operáciou,

ii)       poznali požiadavky pre poskytovanie údajov riadiacemu orgánu a zaznamenávanie výstupov a výsledkov,

(d) zabezpečuje, aby hodnotenie ex ante uvedené v článku 48 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] bolo v zhode so systémom hodnotenia a monitorovania, schvaľuje ho a predkladá Komisii,

(e) zabezpečuje, aby sa zaviedol plán hodnotenia uvedený v článku 49 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012], aby sa hodnotenie programu ex post uvedené v článku 50 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] vykonalo v lehotách stanovených v uvedenom nariadení, a zabezpečuje, aby takéto hodnotenia boli v súlade so systémom monitorovania a hodnotenia, a predkladá ich monitorovaciemu výboru a Komisii,

(f) poskytuje monitorovaciemu výboru informácie a dokumenty potrebné na monitorovanie realizácie programu vzhľadom na jeho konkrétne ciele a priority,

(g) vypracúva výročnú správu o pokroku vrátane súhrnných tabuliek monitoringu a po schválení monitorovacím výborom ju predkladá Komisii,

(h) zabezpečuje, aby platobná agentúra pred schválením platieb dostala všetky potrebné informácie najmä o vykonaných postupoch a akýchkoľvek kontrolách, ktoré súvisia s operáciami vybranými na financovanie,

(i) zabezpečuje propagáciu programu, aj prostredníctvom národnej vidieckej siete tak, že informuje potenciálnych príjemcov, profesijné organizácie, hospodárskych a sociálnych partnerov, inštitúcie, ktoré sa podieľajú na propagácii rovnosti medzi mužmi a ženami, a dotknuté mimovládne organizácie vrátane environmentálnych organizácií o možnostiach, ktoré program ponúka, a pravidlách na získanie prístupu k financovaniu v rámci daného programu, ako aj tak, že informuje príjemcov príspevku Únie a širokú verejnosť o úlohe, ktorú plní Únie v rámci programu.

2. Členský štát alebo riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských orgánov vrátane miestnych orgánov, subjektov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií, aby vykonávali riadenie a realizáciu operácií rozvoja vidieka.

Ak je časť jeho úloh delegovaná na iný orgán, riadiaci orgán ďalej plne zodpovedá za účinnosť a správnosť riadenia a vykonávania týchto úloh. Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa zaviedli primerané ustanovenia, ktoré druhému subjektu umožnia získať všetky údaje a informácie potrebné na vykonávanie týchto úloh.

3. Keď je tematický čiastkový program uvedený v článku 8 súčasťou programu rozvoja vidieka, riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských orgánov vrátane miestnych orgánov, miestnych akčných skupín alebo mimovládnych organizácií, aby vykonávali riadenie a realizáciu takejto stratégie. V takomto prípade sa uplatňuje odsek 2.

Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa operácie a výstupy tohto tematického čiastkového programu identifikovali samostatne na účely systému monitorovania a hodnotenia uvedeného v článku 74.

HLAVA VII Monitorovanie a hodnotenie

Kapitola I Všeobecné ustanovenia

Oddiel 1 Zavedenie a ciele systému monitorovania a hodnotenia

Článok 74

Systém monitorovania a hodnotenia

V súlade s touto hlavou sa navrhne spoločný systém monitorovania a hodnotenia v spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorý prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Článok 75

Ciele

Cieľom systému monitorovania a hodnotenia je:

(a) preukázať pokrok a dosiahnuté výsledky politiky rozvoja vidieka a posúdiť vplyv, efektívnosť, účinnosť a význam intervencií politiky rozvoja vidieka,

(b) prispievať k lepšie cielenej podpore rozvoja vidieka,

(c) podporovať spoločný proces získavania nových poznatkov, súvisiaci s monitorovaním a hodnotením.

Oddiel 2 Technické ustanovenia

Článok 76

Spoločné ukazovatele

1. S cieľom umožniť vytvorenie súhrnu údajov na úrovni Únie sa v systéme monitorovania a hodnotenia stanovenom v článku 74 stanoví zoznam spoločných ukazovateľov týkajúcich sa počiatočnej situácie a finančného plnenia, výstupov, výsledkov a vplyvu programu, ktoré budú uplatniteľné na každý program.

2. Spoločné ukazovatele budú spojené so štruktúrou a cieľmi rámca politiky rozvoja vidieka a umožnia posúdenie pokroku, účinnosti a efektívnosti realizácie politiky v porovnaní s cieľmi a zámermi na úrovni Únie, členského štátu a programu.

Článok 77

Elektronický informačný systém

1. Kľúčové informácie o realizácii programu, o každej operácii vybranej na financovanie a dokončených operáciách, potrebné na monitorovanie a hodnotenie vrátane kľúčových charakteristík príjemcu a projektu sa elektronicky zaznamenávajú a uchovávajú.

2. Komisia zabezpečí, aby sa zaviedol vhodný bezpečný elektronický systém zaznamenávania, uchovávania a správy kľúčových informácií a podávania správ o monitorovaní a hodnotení.

Článok 78

Poskytovanie informácií

Príjemcovia podpory v rámci opatrení rozvoja vidieka a miestne akčné skupiny sa zaviažu, že riadiacemu orgánu a/alebo určeným hodnotiteľom alebo iným subjektom povereným výkonom týchto funkcií v jeho mene, poskytnú všetky informácie potrebné na monitorovanie a hodnotenie programu, najmä v súvislosti s plnením určených cieľov a priorít.

Kapitola II Monitorovanie

Článok 79

Monitorovacie postupy

1. Riadiaci orgán a monitorovací výbor uvedený v článku 41 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] monitorujú kvalitu vykonávania programu.

2. Riadiaci orgán a monitorovací výbor monitorujú každý program rozvoja vidieka prostredníctvom finančných, výstupných a cieľových ukazovateľov.

Článok 80

Monitorovací výbor

Členské štáty s regionálnym programom si vo vzťahu k národnému rámcu a čerpaniu finančných zdrojov môžu vytvoriť národný monitorovací výbor na koordináciu vykonávania týchto programov.

Článok 81

Zodpovednosť monitorovacieho výboru

1. Monitorovací výbor sa ubezpečuje o vykonávaní programu rozvoja vidieka a účinnosti jeho vykonávania. Na tieto účely, popri funkciách uvedených v článku 43 nariadenia (EÚ) č. [CSF], monitorovací výbor:

(a) do štyroch mesiacov od rozhodnutia o schválení programu poskytne konzultácie o výberových kritériách pre financované operácie a vydá stanovisko. Výberové kritériá sa preskúmavajú podľa potrieb programovania,

(b) skúma činnosti a výstupy súvisiace s plánom hodnotenia programu,

(c) skúma opatrenia v programe týkajúce sa splnenia podmienenosti ex ante,

(d) zúčastňuje sa na národnej vidieckej sieti na účely výmeny informácií o realizácii programu,

(e) posudzuje a schvaľuje výročné správy o vykonávaní pred ich odoslaním Komisii.

Článok 82

Výročná správa o vykonávaní

2. Do 31. mája 2016 a do 31. mája každého nasledujúceho roka do roku 2023 vrátane členské štáty predložia Komisii výročnú správu o vykonávaní programu rozvoja vidieka v predošlom kalendárnom roku. Správa, ktorú predložia v roku 2016, sa bude týkať kalendárnych rokov 2014 a 2015.

3. Okrem prvkov ustanovených v článku 44 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] výročné správy o vykonávaní obsahujú informácie okrem iného o finančných záväzkoch a výdavkoch podľa jednotlivých opatrení a zhrnutie činností vykonaných v súvislosti s plánom hodnotenia.

4. Okrem prvkov ustanovených v článku 44 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] výročná správa o vykonávaní, ktorá sa predloží v roku 2017, bude takisto obsahovať opis vykonávania všetkých čiastkových programov zahrnutých do programu, posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci zabezpečenia integrovaného prístupu k používaniu EPFRV a iných finančných nástrojov EÚ na podporu územného rozvoja vidieckych oblastí, aj prostredníctvom stratégií miestneho rozvoja, a zistenia týkajúce sa plnenia cieľov každej priority zahrnutej do programu rozvoja vidieka.

5. Okrem prvkov ustanovených v článku 44 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] výročná správa o vykonávaní, ktorá sa predloží v roku 2019, bude takisto obsahovať opis vykonávania všetkých čiastkových programov zahrnutých do programu, posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci zabezpečenia integrovaného prístupu k používaniu EPFRV a iných finančných nástrojov EÚ na podporu územného rozvoja vidieckych oblastí, aj prostredníctvom stratégií miestneho rozvoja.

6. Komisia vykonávacími aktmi prijme pravidlá prezentácie výročných správ o vykonávaní. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Kapitola III Hodnotenie

Článok 83

Všeobecné ustanovenia

1. Komisia vykonávacími aktmi ustanoví prvky, ktoré majú hodnotenia ex ante a ex post uvedené v článkoch 48 a 50 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012] obsahovať, a určí minimálne požiadavky na plán hodnotenia uvedený v článku 49 nariadenia (EÚ) č. [CSF/2012]. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

2. Členské štáty zabezpečia, aby hodnotenia boli v súlade so spoločným prístupom k hodnoteniu dohodnutým podľa článku 74, organizujú prípravu a zber potrebných údajov a posudzovateľom dodávajú rôzne informácie poskytované systémom monitorovania.

3. Hodnotiace správy členské štáty poskytnú na internete a Komisia na webovej lokalite Únie.

Článok 84

Hodnotenie ex ante

Členské štáty zabezpečia, aby posudzovateľ ex ante sa od skorého štádia zapojil do procesu vývoja programu rozvoja vidieka vrátane vývoja analýzy uvedenej v článku 9 ods. 1 písm. b), návrhu intervenčnej logiky programu a stanovenia cieľov programu.

Článok 85

Hodnotenie ex post

V roku 2023 členské štáty pripravia hodnotenie ex post každého zo svojich programov rozvoja vidieka. Túto správu predložia Komisii najneskôr do 31. decembra 2023.

Článok 86

Zhrnutia hodnotení

Za vypracovanie zhrnutí správ o hodnotení ex ante a ex post na úrovni Únie je zodpovedná Komisia.

Zhrnutia hodnotiacich správ sa dokončia najneskôr do 31. decembra roku, ktorý nasleduje po roku predloženia príslušných hodnotení.

HLAVA VIII Ustanovenia týkajúce sa hospodárskej súťaže

Článok 87

Pravidlá vzťahujúce sa na podniky

Keď sa poskytuje podpora podľa tohto nariadenia formám spolupráce medzi podnikmi, môže sa poskytovať iba takým formám spolupráce medzi podnikmi, ktoré sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže tak, ako sa uplatňujú na základe článkov 143 až 145 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. sCMO/2012.

Článok 88

Štátna pomoc

1. Pokiaľ nie je v tejto hlave stanovené inak, v prípade podpory rozvoja vidieka členskými štátmi sa uplatňujú články 107, 108 a 109 zmluvy.

2. Články 107, 108 a 109 zmluvy sa neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty uskutočnili na základe tohto nariadenia a v súlade s ním, alebo na základe dodatočného národného financovania uvedeného v článku 89, v rámci rozsahu pôsobnosti článku 42 zmluvy.

Článok 89

Dodatočné národné financovanie

Platby členských štátov v súvislosti s operáciami, ktoré patria do rozsahu článku 42 zmluvy a ktoré sú určené na dodatočné financovanie rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie, členské štáty oznámia Komisii, ktorá ich schváli v súlade s týmto nariadením ako súčasť programovania uvedeného v článku 7. Komisia pri posudzovaní týchto platieb analogicky uplatňuje kritériá stanovené na uplatňovanie článku 107 zmluvy. Príslušný členský štát nezačne používať svoje navrhované dodatočné financovanie rozvoja vidieka, kým nie je schválené.

HLAVA IX Právomoci Komisie, spoločné ustanovenia, prechodné a záverečné ustanovenia

Kapitola I Právomoci Komisie

Článok 90

Výkon delegovanej právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa prenáša na Komisiu na základe podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v tomto nariadení sa prenáša na Komisiu na stredné časové obdobie od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3. Európsky parlament alebo Rada môžu kedykoľvek odvolať delegovanie právomocí uvedených v tomto nariadení. Rozhodnutím o zrušení sa ukončí delegovanie právomocí stanovené v uvedenom rozhodnutí. Nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4. Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu oznámi túto skutočnosť súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa tohto nariadenia nadobúda účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament ani Rada nevznesú žiadnu námietku v lehote dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred koncom tohto obdobia Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu, že námietky nevznesú. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o dva mesiace.

Článok 91

Komitologický postup

1. Komisii pomáha výbor s názvom „Výbor pre rozvoj vidieka“. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Kapitola II

Spoločné ustanovenia

Článok 92

Výmena informácií a dokumentov

Komisia v spolupráci s členskými štátmi ustanoví informačný systém, ktorý umožní bezpečnú výmenu údajov spoločného záujmu medzi Komisiou a každým členským štátom. Komisia vykonávacími aktmi prijme pravidlá fungovania uvedeného systému. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91.

Článok 93

Všeobecné ustanovenia SPP

V súvislosti s opatreniami stanovenými v tomto nariadení sa uplatňuje nariadenie (EÚ) č. HR/2012 a ustanovenia prijaté podľa neho.

Kapitola III

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 94

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1698/2005 sa zrušuje.

Nariadenie (ES) č. 1698/2005 sa ďalej uplatňuje na operácie realizované podľa programov schválených Komisiou v rámci uvedeného nariadenia pred 1. januárom 2014.

Článok 95

Prechodné ustanovenia

S cieľom uľahčiť prechod zo systému zavedeného nariadením (ES) č. 1698/2005 na systém zavedený týmto nariadením má Komisia právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 90, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa podpora schválená Komisiou podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 môže integrovať do podpory stanovenej v tomto nariadení vrátane technickej pomoci a hodnotení ex post.

Článok 96

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I Sumy a miera podpory

Článok || Predmet || Maximálna suma v eurách alebo sadzba ||

článok 16 ods. 8 || poradenské služby, služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky || 1 500 200 000 || za radu za tri roky odborného vzdelávania poradcov

článok 17 ods. 3 || systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín || 3 000 || za podnik za rok

|| || ||

článok 18 ods. 3 || investície do hmotného majetku || 50 % 75 % 65 % 40 % 50 % 75 % 65 % 40 % || poľnohospodársky sektor zo sumy oprávnených investícií v menej rozvinutých regiónoch zo sumy oprávnených investícií v najvzdialenejších regiónoch zo sumy oprávnených investícií na menších ostrovoch v Egejskom mori zo sumy oprávnených investícií v iných regiónoch uvedené sadzby sa môžu zvýšiť o 20 % pod podmienkou, že maximálna kombinovaná podpora nepresiahne 90 % v prípade: - zakladajúcich mladých farmárov - kolektívnych investícií a integrovaných projektov - oblastí s prírodnými obmedzeniami, ako sa uvádza v článku 33 - operácií podporovaných v rámci EIP spracúvanie výrobkov z prílohy I a ich uvádzanie na trh zo sumy oprávnených investícií v menej rozvinutých regiónoch zo sumy oprávnených investícií v najvzdialenejších regiónoch zo sumy oprávnených investícií na menších ostrovoch v Egejskom mori zo sumy oprávnených investícií v iných regiónoch uvedené sadzby sa môžu zvýšiť o 20 % pod podmienkou, že maximálna kombinovaná podpora nepresiahne 90 % v prípade operácií podporovaných v rámci EIP

článok 19 ods. 5 || obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby zničeného prírodnými katastrofami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení || 80 % || zo sumy oprávnených investičných nákladov na preventívne operácie vykonávané jednotlivými poľnohospodármi

článok 20 ods. 6 || rozvoj poľnohospodárskych podnikov a obchodu || 70 000 70 000 15 000 || na mladého poľnohospodára podľa článku 33 ods. 1 písm. a) bodu i) na podnik podľa článku 33 ods. 1 písm. a) bodu ii) na malý poľnohospodársky podnik podľa článku 33 ods. 1 písm. a) bodu iii)

článok 24 ods. 3 || vytváranie agro-lesníckych systémov || 80 % || zo sumy oprávnených investícií do vytvorenia agro-lesníckych systémov

článok 27 ods. 5 || investície do nových lesníckych technológií a spracovania lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh || 50 % 75 % 65 % 40 % || zo sumy oprávnených investícií v menej rozvinutých regiónoch zo sumy oprávnených investícií v najvzdialenejších regiónoch zo sumy oprávnených investícií na menších ostrovoch v Egejskom mori zo sumy oprávnených investícií v iných regiónoch

článok 28 ods. 4 || zakladanie skupín výrobcov || 10 %, 10 %, 8 %, 6 %, 4 % 5 % 5 % 4 % 3 % 2 % 100 000 || za produkciu uvedenú na trh do 1 000 000 EUR ako percentuálna hodnota produkcie uvedenej na trh počas prvých piatich rokov po uznaní, postupne za 1., 2., 3., 4. a 5. rok v prípade produkcie uvedenej na trh, ktorá prekračuje 1 000 000 EUR ako percentuálna hodnota produkcie uvedenej na trh počas prvých piatich rokov po uznaní, postupne za 1., 2., 3., 4. a 5. rok. maximálna suma na rok vo všetkých prípadoch

článok 29 ods. 8 || agroenvironmentálne opatrenie || 600(*) 900(*) 450(*) 200(*) || na hektár za rok v prípade jednoročných plodín na hektár za rok v prípade špeciálnych viacročných plodín na hektár za rok v prípade iného využitia pôdy na dobytčiu jednotku („DJ“) za rok v prípade miestnych plemien, ktorých chov je ohrozený

článok 30 ods. 5 || ekologické poľnohospodárstvo || 600(*) 900(*) 450(*) || na hektár za rok v prípade jednoročných plodín na hektár za rok v prípade špeciálnych viacročných plodín na hektár za rok v prípade iného využitia pôdy

článok 31 ods. 7 || platby týkajúce sa sústavy Natura 2000 a rámcovej smernice o vode || 500(*) 200(*) 50 || maximum na hektár za rok v počiatočnom období, ktoré neprekračuje päť rokov maximum na hektár za rok Minimum na hektár za rok v prípade platieb podľa rámcovej smernice o vode

článok 32 ods. 3 || platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami || 25 250(*) 300(*) || minimum na hektár za rok maximum na hektár za rok maximum na hektár za rok v horských oblastiach, ako sa vymedzuje v článku 46 ods. 2

článok 34 ods. 3 || dobré životné podmienky zvierat || 500 || na DJ

článok 35 ods. 3 || lesnícko-environmentálne služby a zachovanie lesa || 200(*) || na hektár za rok

článok 38 ods. 5 || poistenie úrody, zvierat a rastlín || 65 % || splatného poistného

článok 39 ods. 5 || podielový fond pre choroby zvierat a rastlín a environmentálne nehody || 65 % || oprávnených nákladov

článok 40 ods. 5 || nástroj stabilizácie príjmu || 65 % || oprávnených nákladov

|| || ||

|| || ||

|| || ||

* Tieto sumy sa môžu vo výnimočných prípadoch zvýšiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa zdôvodnia v programoch rozvoja vidieka.

PRÍLOHA II Biofyzikálne kritériá na vymedzenie oblastí s prírodnými obmedzeniami

KRITÉRIUM || VYMEDZENIE POJMU || PRAHOVÁ HODNOTA

KLÍMA || ||

Nízka teplota || dĺžka vegetačného obdobia (počet dní) vymedzená počtom dní s priemernou dennou teplotou > 5 °C (LGPt5) ALEBO || ≤ 180 dní

súhrn teplotných časov (stupňo-dní) za vegetačné obdobie vymedzené súhrnom priemerných denných teplôt > 5 °C || ≤ 1500 stupňo-dní

Sucho || pomer ročných zrážok (Z) a ročnej potenciálnej evapotranspirácie (PET) || P/PET £ 0.5

KLÍMA A PÔDA

Nadmerná vlhkosť pôdy || počet dní obrábateľnosti poľa alebo nad obrábateľnosť || ³ 230 dní

PÔDA

Obmedzené odvodňovanie pôdy || oblasti, ktoré sú zaplavené významnú časť roka || mokrá do 80 cm od povrchu viac ako 6 mesiacov, alebo mokrá do 40 cm viac ako 11 mesiacov ALEBO zle alebo veľmi zle odvodňovaná pôda ALEBO glejový vzor do 40 cm od povrchu

Nepriaznivá textúra a kamenitosť || pomerný nadbytok ílu, bahna, piesku, zložiek organickej hmoty (hmotnostné %) a hrubého materiálu (objemové %) || ³ 15 % objemu vrchnej vrstvy pôdy tvorí hrubý materiál vrátane východov hornín, balvanov ALEBO

Trieda textúry vrchnej vrstvy pôdy piesčitá, hlinitá vymedzená ako: Bahno % + (2 x íl %) £ 30 % ALEBO

trieda textúry vrchnej vrstvy pôdy je ťažká ílovitá (³ 60 % íl) ALEBO

organická pôda (organická hmota ³ 30 %) najmenej 40 cm ALEBO

trieda textúry vrchnej vrstvy pôdy je ílovitá, hlinito-ílovitá, piesočnato-ílovitá a vertikálne vlastnosti do 100 cm od povrchu pôdy

Malá hĺbka zakoreňovania || hĺbka (cm) od povrchu pôdy po súdržnú tvrdú horninu alebo tvrdé podložie || £ 30 cm

Zlé chemické vlastnosti || obsah solí, vymeniteľný sodík vo vrchnej vrstve pôdy, nadmerná kyslosť || Obsah minerálnych solí: ³ 4 deci-Siemensy na meter (dS/m) ALEBO

Obsah sodíka: ³ 6 percentuálnych dielov vymeniteľného sodíka (ESP) ALEBO

Kyslosť pôdy: pH £ 5 (vo vode)

TERÉN

Strmý svah || prevýšenie vzhľadom na planimetrickú vzdialenosť (%) || ³ 15 %

PRÍLOHA III Orientačný zoznam opatrení a operácií osobitného významu pre tematické čiastkové programy uvedené v článku 8

Mladí poľnohospodári:

Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov, ktorí prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik

Investície do hmotného majetku

Prenos znalostí a informačné akcie

Poradenské služby, služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

Spolupráca

Investície do nepoľnohospodárskych činností

Malé poľnohospodárske podniky:

Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov

Investície do hmotného majetku

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

Prenos znalostí a informačné akcie

Poradenské služby, služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

Spolupráca

Investície do nepoľnohospodárskych činností

Zakladanie skupín výrobcov

Leader

Horské oblasti:

- Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

- Agroenvironmentálne operácie

- Spolupráca

- Investície do hmotného majetku

- Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a obchodu vo vidieckych oblastiach

- Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

- Vytváranie agro-lesníckych systémov

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

Prenos znalostí a informačné akcie

Poradenské služby, služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

Zakladanie skupín výrobcov

Leader

Krátke dodávateľské reťazce:

Spolupráca

Zakladanie skupín výrobcov

Leader

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

Investície do hmotného majetku

Prenos znalostí a informačné akcie

Poradenské služby, služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

PRÍLOHA IV Podmienenosť ex ante rozvoja vidieka

1. Podmienenosť spojená s prioritami

Priorita EÚ pre rozvoj vidieka / tematický cieľ SSR (TO) || Podmienenosť ex ante || Kritériá splnenia

Priorita pre rozvoj vidieka 1: podpora prenosu znalostí a inovácií v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach TC 1: posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií || 1.1. Výskum a inovácie: Existencia národnej a/alebo regionálnej inovačnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu v súlade s národným programom reforiem s cieľom podporiť súkromné výdavky na výskum a inovácie, ktorá je v súlade s vlastnosťami dobre fungujúcich národných alebo regionálnych systémov výskumu a inovácií[35]. 1.2. Poradenská kapacita: dostatočná poradenská kapacita na zabezpečenie poradenstva o regulačných požiadavkách a všetkých hľadiskách spojených s trvalo udržateľným riadením v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve || – Zavedená národná a/alebo regionálna inovačná stratégia pre inteligentnú špecializáciu, ktorá: – je založená na analýze SWOT s cieľom koncentrovať zdroje v obmedzenom súbore priorít výskumu a inovácií, – stanovuje opatrenia na stimulovanie súkromných investícií do rozvoja výskumu a technológií, – obsahuje systém monitorovania a preskúmania. – Členský štát prijal rámec určujúci dostupné rozpočtové zdroje pre výskum a vývoj, – Členský štát prijal viacročný plán zostavenia rozpočtu a určenia priorít pre investície spojené s prioritami EÚ (ESFRI). – Opis infraštruktúry systémov rozšírenia/poradenských systémov v príslušnom zemepisnom rozsahu (národnom/regionálnom) vrátane ich plánovanej úlohy v rozsahu priority pre rozvoj vidieka, ktorá dokazuje, že splnenie podmienenosti ex ante 1.2 je zahrnuté do programu,

Priorita pre rozvoj vidieka 2: posilnenie konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov TC 3: posilnenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov || 2-3.1. Zakladanie podnikov: Vykonali sa konkrétne opatrenia na účinné vykonávanie iniciatívy Small business act (SBA) a jej revízie z 23. februára 2011[36] vrátane zásady „najskôr myslieť v malom“ || – Ku konkrétnym opatreniam patria: – opatrenia s cieľom skrátiť čas potrebný na založenie podniku na 3 pracovné dni a znížiť náklady na 100 EUR, – opatrenia s cieľom skrátiť čas potrebný na získanie licencií a povolení na začatie a vykonanie konkrétnej činnosti podniku na 3 mesiace, – mechanizmus systematického posudzovania vplyvu právnych predpisov na MSP pomocou „testu pre MSP“, v rámci ktorého sa zohľadňujú rozdiely medzi vo veľkosti podnikov, ak je vhodné

Priorita pre rozvoj vidieka 3: podpora organizácie potravinového reťazca a manažmentu rizika v poľnohospodárstve TC 3: posilnenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov

Priorita pre rozvoj vidieka 4: obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov závislých od poľnohospodárstva a lesného hospodárstva TC 5: propagácia prispôsobenia sa zmene klímy a prevencie rizík ‑{}‑ TC 6: ochrana životného prostredia a propagácia účinného využívania zdrojov || 4.1 Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (GAEC): normy dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok pôdy uvedené v kapitole I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. HR/xxxx sú zavedené na národnej úrovni 4.2 Minimálne požiadavky na hnojivá a prostriedky ochrany rastlín: minimálne požiadavky na hnojivá a prostriedky ochrany rastlín uvedené v článku 29 kapitoly I hlavy III tohto nariadenia sú definované na národnej úrovni 4.3 iné relevantné národné normy: relevantné povinné národné normy sú definované na účely článku 29 kapitoly I hlavy III tohto nariadenia 4.4. Prevencia rizika: existencia národných hodnotení rizika pre zvládanie katastrof zohľadňujúce prispôsobovanie sa zmene klímy[37] || –  normy GAEC sú vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a špecifikované v programoch, – minimálne požiadavky na hnojivá a prostriedky ochrany rastlín uvedené v kapitole I hlavy III tohto nariadenia sú špecifikované v programoch, – relevantné povinné národné normy sú špecifikované v programoch, – Zavedie sa národné hodnotenie rizika, ktoré obsahuje: – opis procesu, metodiky, postupov a necitlivých údajov používaných na národné hodnotenie rizika, – prijatie kvalitatívnych a kvantitatívnych postupov hodnotenia rizika, – ak je to vhodné, zohľadnenie národných stratégií prispôsobovania sa zmene klímy,

Priorita pre rozvoj vidieka 5: propagácia účinného využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva TC 4: podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch TC 5: propagácia prispôsobenia sa zmene klímy a prevencie rizík || 5.1 Emisie skleníkových plynov: súlad s článkom 6 ods. 1 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 5.2 Energetická účinnosť: transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách[38] do vnútroštátnych právnych predpisov 5.3 Určovanie cien vody: existencia politiky určovania cien vody, ktorá zabezpečuje primeraný príspevok rôznych použití vody k spätnému získavaniu nákladov spojených s vodohospodárskymi službami, v súlade s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[39] 5.4. Plány odpadového hospodárstva: transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc[40] do vnútroštátnych právnych predpisov, najmä vývoj plánov odpadového hospodárstva v súlade so smernicou 5.5 Energia z obnoviteľných zdrojov: transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene, doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES[41] do vnútroštátnych právnych predpisov || – Členský štát Komisii predložil správu o prijatých vnútroštátnych politikách a opatreniach podľa článku 3 smernice 406/2009/ES v období 2013 – 2020, – Členský štát Komisii predložil akčný plán energetickej efektívnosti, ktorý pretavuje ciele úspory energie do konkrétnych a súdržných opatrení v súlade s článkom 14 smernice 2006/32/ES, – Členský štát zohľadnil zásadu spätného získavania nákladov spojených s vodohospodárskymi službami vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES, – Členský štát vykonal ekonomickú analýzu v súlade s článkom 5 a prílohou III k smernici 2000/60/ES týkajúcu sa objemu, ceny a nákladov vodohospodárskych služieb a odhadov príslušných investícií, – Členský štát zabezpečil prínos rôznych druhov použitia vody podľa sektorov v súlade s článkom 9 ods. 3 smernice 2000/60/ES – Členský štát zabezpečil, že jeho príslušné orgány vytvoria v súlade s článkami 1, 4, 13 a 16 smernice 2008/98/ES jeden alebo viac plánov odpadového hospodárstva, ako sa vyžaduje v článku 28 uvedenej smernice, – Členský štát prijal národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 4 smernice 2009/28/ES

Priorita pre rozvoj vidieka 6: podpora sociálnej inklúzie, zmiernenia chudoby a hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach TC 8: propagácia zamestnanosti a pracovnej mobility TC 9: podpora sociálnej inklúzie a zmiernenie chudoby || 6.1 Prístup k EPFRV: Poskytovanie podpory príslušným zainteresovaným stranám v prístupe k EPFRV 6.2 Samostatná zárobková činnosť, podnikanie a zakladanie podnikov: existencia komplexnej a inkluzívnej stratégie inkluzívnej podpory na začatie podnikania v súlade s iniciatívou Small business act[42] a v súdržnosti s usmernením pre zamestnanosť 7, pokiaľ ide o podmienky umožňujúce vytváranie nových pracovných miest 6.3 Infraštruktúra NGA (prístupových sietí novej generácie): Existencia národných plánov pre NGA, v ktorých sa zohľadňujú regionálne opatrenia s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti prístupu k vysokorýchlostnému internetu[43], so zameraním na oblasti, v ktorých trh nedokáže poskytovať otvorenú cenovo dostupnú infraštruktúru primeranej kvality || – Príslušným zainteresovaným stranám sa poskytuje podpora pri predkladaní prihlášok projektov a realizácii a riadení vybraných projektov – Členské štáty majú zavedenú komplexnú a inkluzívnu stratégiu, ktorá obsahuje: – opatrenia s cieľom výrazne skrátiť čas a náklady potrebné na založenie podniku v súlade s iniciatívou Small business act, – opatrenia s cieľom skrátiť čas potrebný na získanie licencií a povolení na začatie a vykonanie konkrétnej činnosti podniku v súlade s iniciatívou Small business act, – akcie spájajúce vhodné služby rozvoja podnikania a finančných služieb (prístup ku kapitálu) vrátane zapojenia znevýhodnených skupín a oblastí – Zaviedol sa národný plán pre NGA, ktorý obsahuje: – plán investícií do infraštruktúry prostredníctvom hromadenia dopytu a mapovania infraštruktúry a služieb, pravidelne aktualizovaný, – modely trvalo udržateľných investícií, ktoré rozširujú hospodársku súťaž a poskytujú prístup k otvorenej, cenovo dostupnej, kvalitnej infraštruktúre a službám, ktoré budú dobre fungovať aj v budúcnosti, – opatrenia na stimulovanie súkromných investícií.

2. Horizontálna podmienenosť viacerých priorít

|| HP.1 Administratívna efektívnosť členských štátov: existencia stratégie posilnenia administratívnej efektívnosti krajiny vrátane reformy verejnej správy[44] ‑{}‑ HP.2 Rozdelenie ľudských zdrojov: dostatočná kapacita rozdelenia ľudských zdrojov, manažmentu odborného vzdelávania a systémov IT je k dispozícii v orgánoch zodpovedných za riadenie a realizáciu programov rozvoja vidieka HP. 3 Výberové kritériá: vymedzil sa vhodný prístup, ktorým sa stanovili zásady určenia kritérií výberu projektov a stratégií miestneho rozvoja || – stratégia posilnenia administratívnej efektívnosti členských štátov sa zaviedla a začína sa realizovať[45]; stratégia obsahuje: – analýzu a strategické plánovanie opatrení právnych, organizačných a/alebo procesných reforiem, – vývoj systémov riadenia kvality, – integrované opatrenia na zjednodušenie a racionalizáciu administratívnych postupov, – vývoj zručností na všetkých úrovniach, – vývoj postupov a nástrojov monitorovania a hodnotenia, – opis rozdelenia ľudských zdrojov, riadenia odborného vzdelávania a systémov IT v rámci riadiacich orgánov programu, ktorý preukazuje splnenie podmienenosti ex ante HP.2, je zahrnutý do programu – opis vybraného prístupu k stanoveniu výberových kritérií pre projekty a miestny rozvoj, ktorý preukazuje splnenie podmienenosti ex ante HP.3, je zahrnutý do programu

PRÍLOHA V Orientačný zoznam opatrení s významom pre jednu prioritu alebo viac priorít Únie pre rozvoj vidieka

Opatrenia osobitného významu pre niekoľko priorít Únie

Článok 16 Poradenské služby, služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

Článok 18 Investície do hmotného majetku

Článok 20 Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

Článok 36 Spolupráca

Články 42 – 45 LEADER

Opatrenia mimoriadneho významu pre podporu prenosu znalostí a inovácií v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach

Článok 15 Prenos znalostí a informačné akcie

Článok 27 Investície do nových lesníckych technológií a spracovania lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh

Opatrenia mimoriadneho významu pre zlepšovanie konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a zlepšovanie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov

Článok 17 Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

Články 32 – 33 Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

Opatrenia mimoriadneho významu pre podporu organizácie potravinového reťazca a manažmentu rizika v poľnohospodárstve

Článok 19 Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby zničeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

Článok 25 Prevencia a odstraňovanie škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami

Článok 28 Zakladanie skupín výrobcov

Článok 34 Dobré životné podmienky zvierat

Článok 37 Manažment rizika

Článok 38 Poistenie úrody, zvierat a rastlín

Článok 39 Podielové fondy pre choroby zvierat a rastlín a environmentálne nehody

Článok 40 Nástroj stabilizácie príjmu

Opatrenia mimoriadneho významu pre obnovu, ochranu a posilňovanie ekosystémov závislých na poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve

a

Propagácia účinného využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva

Článok 22 Investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov

Článok 23 Zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí

Článok 24 Vytváranie agro-lesníckych systémov

Článok 26 Investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov

Článok 29 Agro-environmentálne operácie súvisiace s klímou

Článok 30 Ekologické poľnohospodárstvo

Článok 31 Platby týkajúce sa sústavy Natura 2000 a rámcovej smernice o vode

Článok 35 Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a zachovanie lesa

Opatrenia mimoriadneho významu pre podporu sociálneho začlenenia, znižovanie chudoby a hospodársky rozvoj vo vidieckych oblastiach

Článok 21 Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

Články 42 – 45 LEADER

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky;

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov);

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) („nariadenie o rozvoji vidieka“);

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky;

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom za rok 2013;

-        návrh nariadenia Rady, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami;

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom.

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[46]

Oblasť politiky hlava 05 okruh 2

1.3. Druh návrhu/iniciatívy (Legislatívny rámec pre SPP po roku 2013)

x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[47]

x Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

x Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

S cieľom podporovať efektívne využívanie zdrojov v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v EÚ v súlade so stratégiou Európa 2020 má SPP tieto ciele:

- Životaschopná výroba potravín;

- Udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy;

- Vyvážený územný rozvoj.

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétne ciele pre oblasť politiky 05:

Konkrétny cieľ č. 1:

Poskytovať ekologické verejné statky

Konkrétny cieľ č. 2:

Kompenzovať ťažkosti pri výrobe v oblastiach so špecifickými prírodnými prekážkami

Konkrétny cieľ č. 3:

Pokračovať v zmierovaní účinkov zmeny klímy a v opatreniach zameraných na prispôsobenie sa

Konkrétny cieľ č. 4:

Riadiť rozpočet EÚ (SPP) v súlade s náročnými normami finančného riadenia

Konkrétny cieľ pre ABB 05 02 – Opatrenia na poľnohospodárskych trhoch:

Konkrétny cieľ č. 5:

Zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora a zvýšiť hodnotu jeho podielu v potravinovom reťazci

Konkrétny cieľ pre ABB 05 03 – Priama pomoc:

Konkrétny cieľ č. 6:

Prispieť k príjmom poľnohospodárskeho podniku a obmedziť nestálosť príjmov poľnohospodárskeho podniku

Konkrétne ciele pre ABB 05 04 – Rozvoj vidieka:

Konkrétny cieľ č. 7:

Prostredníctvom inovácií posilniť ekologický rast

Konkrétny cieľ č. 8:

Podporovať zamestnanosť na vidieku a zachovať sociálnu štruktúru vidieckych oblastí

Konkrétny cieľ č. 9:

Zlepšiť hospodárstvo na vidieku a podporovať diverzifikáciu

Konkrétny cieľ č. 10:

Umožniť štrukturálnu rôznorodosť poľnohospodárskych systémov

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

V tejto fáze nie je možné stanoviť pre ukazovatele vplyvu kvantitatívne ciele. Hoci politika môže viesť určitým smerom, široké ekonomické, environmentálne a sociálne výsledky, ktoré také ukazovatele merajú, by nakoniec záviseli aj od vplyvu radu vonkajších faktorov, ktoré sa podľa posledných skúseností stali výraznými a nepredvídateľnými. Prebieha ďalšia analýza, ktorá bude hotová na obdobie po roku 2013.

Pokiaľ ide o priame platby, členské štáty budú mať možnosť v obmedzenej miere rozhodnúť o zavedení určitých zložiek režimov priamych platieb.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, očakávané výsledky a vplyv budú závisieť od programov rozvoja vidieka, ktoré členské štáty predložia Komisii. Od členských štátov sa bude žiadať, aby vo svojich programoch stanovili ciele.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Návrhom sa ustanovuje zriadenie spoločného monitorovacieho a hodnotiaceho rámca na účel merania výsledkov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Uvedený rámec zahŕňa všetky nástroje súvisiace s monitorovaním a hodnotením opatrení SPP a najmä priamych platieb, trhových opatrení, opatrení na rozvoj vidieka a uplatňovania krížového plnenia.

Vplyv týchto opatrení SPP sa meria vo vzťahu k týmto cieľom:

a)       životaschopná výroba potravín so zameraním na poľnohospodársku produktivitu a stabilitu cien;

b)       udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy so zameraním na emisie skleníkových plynov, biodiverzitu, pôdu a vodné zdroje;

c)       vyvážený územný rozvoj so zameraním na zamestnanosť na vidieku, rast a chudobu vo vidieckych oblastiach.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vymedzí súbor ukazovateľov, ktoré sú pre tieto ciele a oblasti špecifické.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, navrhuje sa aj posilnený spoločný systém monitorovania a hodnotenia. Uvedený systém sa zameriava a) na preukázanie pokroku a dosiahnutých výsledkov politiky rozvoja vidieka a posúdenie vplyvu, účinnosti, efektívnosti a relevantnosti opatrení v rámci politiky rozvoja vidieka, b)         na príspevok k lepšie zacielenej podpore na rozvoj vidieka a c) na podporu spoločného vzdelávacieho procesu súvisiaceho s monitorovaním a hodnotením. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zoznam spoločných ukazovateľov prepojených s prioritami tejto politiky.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

S cieľom splniť viacročné strategické ciele SPP, ktoré sú priamym prevedením stratégie Európa 2020 pre európske vidiecke oblasti, a vyhovieť príslušným požiadavkám zmluvy, sú návrhy zamerané na ustanovenie legislatívneho rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2013.

1.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Budúca SPP nebude len politikou, ktorá sa stará o malú, hoci základnú časť hospodárstva EÚ, ale aj politikou strategického významu týkajúcou sa potravinovej bezpečnosti, životného prostredia a územnej rovnováhy. SPP preto ako skutočne spoločná politika čo najefektívnejšie využíva obmedzené rozpočtové prostriedky na zachovanie udržateľného poľnohospodárstva v celej EÚ, riešenie dôležitých cezhraničných otázok ako zmena klímy a posilnenie solidarity medzi členskými štátmi.

Ako sa uvádza v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“[48], SPP je rýdzo európskou politikou. Namiesto riadenia 27 osobitných poľnohospodárskych politík a rozpočtov členské štáty spoločne využívajú zdroje a riadia jednu európsku politiku s jedným európskym rozpočtom. To prirodzene znamená, že SPP si vyžaduje výraznú časť prostriedkov z rozpočtu EÚ. Tento model je však efektívnejší a zároveň hospodárnejší ako nekoordinovaný národný prístup.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Na základe vyhodnotenia súčasného politického rámca, rozsiahlej konzultácie so zúčastnenými stranami, ako aj analýzy budúcich výziev a potrieb, sa uskutočnilo celkové posúdenie vplyvu. Viac podrobností možno nájsť v posúdení vplyvu a dôvodovej správe, ktoré sú priložené k legislatívnym návrhom.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Legislatívne návrhy, ktorých sa tento finančný výkaz týka, by sa mali chápať v širšom kontexte návrhu jednotného rámcového nariadenia so spoločnými pravidlami pre spoločné strategické rámcové fondy (EPFRV, EFRR, ESF, Kohézny fond a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva). Uvedený rámec významnou mierou prispeje k zníženiu administratívnej záťaže, k efektívnemu míňaniu finančných prostriedkov EÚ a k zavedeniu zjednodušenia do praxe. Je takisto oporou pre novú koncepciu spoločného strategického rámca pre tieto všetky fondy a nadchádzajúce partnerské zmluvy, ktoré sa na tieto fondy budú tiež vzťahovať.

Spoločným strategickým rámcom, ktorý sa stanoví, sa ciele a priority stratégie Európa 2020 prevedú do priorít pre EPFRV spolu s EFRR, ESF, Kohéznym fondom a Európskym fondom námorného a rybného hospodárstva, čím sa zaistí integrované využívanie finančných prostriedkov pri plnení spoločných cieľov.

V spoločnom strategickom rámci sa takisto vytýči koordinačný mechanizmus s inými relevantnými politikami a nástrojmi Únie.

Navyše, pokiaľ ide o SPP, výrazná synergia a zjednodušenie sa získa harmonizáciou a zosúladením pravidiel riadenia a kontroly v prípade prvého (EPZF) a druhého (EPFRV) piliera SPP. Silné prepojenie medzi EPZF a EPFRV by sa malo zachovať a existujúce štruktúry v členských štátoch udržať.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

x Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním (pri návrhoch nariadenia o režimoch priamych platieb a nariadenia o rozvoji vidieka a prechodných nariadeniach)

– x   Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 01/01/2014 do 31/12/2020

– x   Finančný vplyv na obdobie budúceho viacročného finančného rámca. Pri rozvoji vidieka vplyv na platby do roku 2023.

x Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním (pri návrhu nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a horizontálneho nariadenia)

– Vykonávanie od roku 2014.

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[49]

x Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené spoločenstvami[50]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

x Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

Poznámky:

Žiadne zásadné zmeny oproti súčasnej situácii, t. j. hlavnú časť výdavkov, ktorých sa legislatívne návrhy reformy SPP týkajú, sa budú riadiť zdieľaným riadením s členskými štátmi. Veľmi malá časť však bude naďalej podliehať priamemu centralizovanému riadeniu Komisiou.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie SPP, Komisia predloží každé 4 roky Európskemu parlamentu a Rade správu, pričom prvú predloží najneskôr do konca roku 2017.

Toto opatrenie je doplnené o osobitné ustanovenia vo všetkých oblastiach SPP spolu s rôznymi požiadavkami na vyčerpávajúce správy a oznámenia, ktoré treba uviesť vo vykonávacích pravidlách.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, pravidlá monitorovania sú ustanovené aj na úrovni programov, pričom sa zosúladia s ostatnými fondmi a prepoja sa s hodnoteniami ex ante, ex post a prebiehajúcimi hodnoteniami.

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

Je viac ako sedem miliónov príjemcov pomoci SPP, ktorí prijímajú podporu v rámci širokej škály rôznych režimov pomoci, pričom každý režim má podrobné a niekedy zložité kritériá oprávnenosti.

Znižovanie miery chybovosti v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky už možno považovať za trend. Posledná miera chybovosti približujúca sa k 2 % preto potvrdzuje celkové kladné hodnotenie z predchádzajúcich rokov. Plánuje sa naďalej vyvíjať úsilie s cieľom dosiahnuť mieru chybovosti pod 2 %.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

V legislatívnom balíku, najmä v návrhu nariadenia o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa plánuje zachovať a posilniť súčasný systém zavedený nariadením (ES) č. 1290/2005. Ustanovuje sa ním povinná administratívna štruktúra na úrovni členského štátu, ktorá by bola sústredená okolo akreditovaných platobných agentúr, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie kontrol na úrovni konečného príjemcu v súlade so zásadami uvedenými v bode 2.3. Každý rok sa od vedúceho každej platobnej agentúry vyžaduje, aby dodal vyhlásenie o vierohodnosti, ktoré sa vzťahuje na úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov, riadne fungovanie systémov internej kontroly a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií. Od nezávislého audítorského orgánu sa vyžaduje, aby dodal stanovisko k týmto všetkým trom aspektom.

Komisia bude naďalej vykonávať audit poľnohospodárskych výdavkov prostredníctvom prístupu zameraným na riziká s cieľom zaistiť, že sa jej audity zameriavajú na oblasti s najvyšším rizikom. Ak sa týmito auditmi zistí, že výdavky vznikli v rozpore s pravidlami Únie, vylúči v rámci systému overenia súladu príslušné sumy z financovania Úniou.

Pokiaľ ide o náklady na kontroly, v prílohe 8 k posúdeniu vplyvu, ktorý je pripojený k legislatívnym návrhom, sa nachádza podrobná analýza.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

V legislatívnom balíku, najmä v návrhu nariadenia o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa plánuje zachovať a posilniť súčasné podrobné systémy kontrol a sankcií, ktoré majú platobné agentúry uplatňovať, so spoločnými základnými prvkami a osobitnými pravidlami prispôsobenými na osobitosti každého režimu pomoci. V systémoch sa vo všeobecnosti ustanovujú podrobné administratívne kontroly 100 % žiadostí o pomoc, krížové kontroly s inými databázami, ak sa to považuje za vhodné, ako aj kontroly na mieste pred platbou týkajúce sa minimálneho počtu operácií v závislosti od rizika spojeného s daným režimom. Ak sa týmito kontrolami na mieste zistí vysoký počet nezrovnalostí, musia sa vykonať dodatočné kontroly. V tejto súvislosti je zďaleka najdôležitejším systémom integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), ktorý v rozpočtovom roku 2010 pokryl približne 80 % celkových výdavkov v rámci EPZF a EPFRV. Pri členských štátoch s riadne fungujúcimi kontrolnými systémami a nízkymi mierami chybovosti bude Komisia oprávnená umožniť zníženie počtu kontrol na mieste.

V balíku sa ďalej plánuje, že členské štáty budú brániť nezrovnalostiam a podvodom, odhaľovať a naprávať ich, ukladať účinné, odrádzajúce a primerané sankcie v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom a vymáhať akékoľvek nezákonné platby spolu s úrokmi. Zahŕňa automatický mechanizmus vyrovnania pre prípady nezrovnalosti, ktorým sa ustanovuje, že ak sa sumy nevymohli do štyroch rokov od dňa žiadosti o vrátenie súm alebo do ôsmich rokov v prípade súdneho konania, nevymožené sumy znášajú príslušné členské štáty. Tento mechanizmus bude pre členské štáty silnou motiváciou, aby nezákonné platby vymáhali čo najrýchlejšie.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

Sumy uvedené v tomto finančnom výkaze sú vyjadrené v súčasných cenách a záväzkoch.

Okrem zmien vyplývajúcich z legislatívnych návrhov uvedených ďalej v tabuľkách legislatívne návrhy so sebou prinášajú ďalšie zmeny, ktoré nemajú žiaden finančný vplyv.

V ktoromkoľvek roku v období 2014-2020 nemožno v tejto fáze vylúčiť uplatňovanie finančnej disciplíny. Nebude to však závisieť od návrhov reformy ako takých ale od iných faktorov, ako realizácia priamych platieb alebo ďalší vývoj na poľnohospodárskych trhoch.

Pokiaľ ide o priamu pomoc, rozšírené čisté stropy na rok 2014 (kalendárny rok 2013) zahrnuté v návrhu týkajúcom sa prechodu sú vyššie ak sumy pridelené na priame platby uvedené v sprievodných tabuľkách. Účelom tohto rozšírenia je zaistiť pokračovanie existujúcej legislatívy v scenári, v ktorom by všetky ostatné prvky zostali nezmenené, bez toho, aby bola dotknutá prípadná nutnosť uplatniť mechanizmus finančnej disciplíny.

Návrhy reformy obsahujú ustanovenia, ktorými sa členským štátom poskytuje určitá miera pružnosti, pokiaľ ide o to, ako prideľujú sumy na priamu pomoc a ako prideľujú sumy na rozvoj vidieka. V prípade, že sa členské štáty rozhodnú využiť túto pružnosť, bude to mať finančné dôsledky v rámci daných finančných čiastok, ktoré v tejto fáze nie je možné kvantifikovať.

V tomto finančnom výkaze sa nezohľadňuje prípadné využitie krízovej rezervy. Malo by sa zdôrazniť, že sumy zohľadnené pri výdavkoch súvisiacich s trhom nevychádzajú zo žiadneho nákupu vo verejnej intervencii a iných opatrení súvisiacich s krízovou situáciou v ktoromkoľvek sektore.

3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Table 1: Sumy v rámci SPP vrátane doplnkových súm ustanovených v návrhoch VFR a návrhoch reformy SPP

                v mil. EUR (súčasné ceny)

Rozpočtový rok || 2013 || 2013 upravený (1) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

|| || || || || || || || || ||

V rámci VFR || || || || || || || || || ||

Okruh 2 || || || || || || || || || ||

Priama pomoc a výdavky súvisiace s trhom (2) (3) (4) || 44 939 || 45 304 || 44 830 || 45 054 || 45 299 || 45 519 || 45 508 || 45 497 || 45 485 || 317 193

Odhadované pripísané príjmy || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 4 704

P 1 Priama pomoc a výdavky súvisiace s trhom (s pripísanými príjmami) || 45 611 || 45 976 || 45 502 || 45 726 || 45 971 || 46 191 || 46 180 || 46 169 || 46 157 || 321 897

P 2 Rozvoj vidieka (4) || 14 817 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 101 157

Spolu || 60 428 || 60 428 || 59 953 || 60 177 || 60 423 || 60 642 || 60 631 || 60 620 || 60 608 || 423 054

Okruh 1 || || || || || || || || || ||

Podporné rámce Spoločenstva Poľnohospodársky výskum a inovácie || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 682 || 696 || 710 || 724 || 738 || 753 || 768 || 5 072

Osoby v najväčšej hmotnej núdzi || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 379 || 387 || 394 || 402 || 410 || 418 || 427 || 2 818

Spolu || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 1 061 || 1 082 || 1 104 || 1 126 || 1 149 || 1 172 || 1 195 || 7 889

Okruh 3 || || || || || || || || || ||

Bezpečnosť potravín || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 350 || 350 || 350 || 350 || 350 || 350 || 350 || 2 450

|| || || || || || || || || ||

Mimo VRF || || || || || || || || || ||

Rezerva pre poľnohospodárske krízy || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 531 || 541 || 552 || 563 || 574 || 586 || 598 || 3 945

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) || || || || || || || || || ||

Z toho maximum k dispozícii pre poľnohospodárstvo: (5) || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 379 || 387 || 394 || 402 || 410 || 418 || 427 || 2 818

|| || || || || || || || || ||

SPOLU || || || || || || || || || ||

SPOLU Návrhy Komisie (VFR + mimo VFR) + pripísané príjmy || 60 428 || 60 428 || 62 274 || 62 537 || 62 823 || 63 084 || 63 114 || 63 146 || 63 177 || 440 156

SPOLU Návrhy VFR (t. j. okrem rezervy a EGF) + pripísané príjmy || 60 428 || 60 428 || 61 364 || 61 609 || 61 877 || 62 119 || 62 130 || 62 141 || 62 153 || 433 393

Poznámky:

(1)           Zohľadňujúc už schválené legislatívne zmeny, t. j. dobrovoľná modulácia pre Spojené kráľovstvo a článok 136 „nepoužité sumy“ sa prestanú uplatňovať ku koncu roka 2013.

(2)           Sumy súvisia s navrhovaným ročným stropom pre prvý pilier. Malo by sa však poznamenať, že sa navrhuje presunúť negatívne výdavky z vyrovnania účtov (v súčasnosti v rámci rozpočtovej položky 05 07 01 06) do pripísaných príjmov (v rámci položky 67 03). Podrobnosti pozri v tabuľke príjmov uvedenej ďalej.

(3)           V údajoch za rok 2013 sú zahrnuté sumy na veterinárne a fytosanitárne opatrenia ako aj trhové opatrenia pre sektor rybného hospodárstva.

(4)           Sumy v uvedenej tabuľke sú v súlade so sumami uvedenými v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020" [KOM(2011)500 v konečnom znení z 29. júna 2011]. Stále však treba rozhodnúť o tom, či sa vo VFR odrazí navrhovaný prevod finančných prostriedkov jedného členského štátu na vnútroštátny reštrukturalizačný program pre bavlnu do rozvoja vidieka od roku 2014, čo zahŕňa úpravu (4 milióny EUR ročne) súm pre čiastkový strop EPZF a pre pilier 2. V tabuľkách uvedených v ďalších oddieloch sa sumy presunuli bez ohľadu na to, či sa to odrazilo vo VFR.

(5)           V súlade s oznámením Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“ [KOM(2011)500 v konečnom znení] bude celková suma až do výšky 2,5 miliardy EUR v cenách z roku 2011 dostupná v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na poskytovanie dodatočnej podpory poľnohospodárom, ktorí trpia vplyvom globalizácie. Vo vyššie uvedenej tabuľke je rozdelenie podľa jednotlivých rokov v súčasných cenách len orientačné. Návrh medziinštitucionálnej dohody medzi európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení [KOM(2011)403 v konečnom znení z 29. júna 2011] sa v prípade EGF uvádza celková maximálna ročná suma 429 miliónov EUR v cenách z roku 2011.

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

Tabuľka 2: Odhadované príjmy a výdavky pre oblasť politiky 05 v rámci okruhu 2

                v mil. EUR (súčasné ceny)

Rozpočtový rok || 2013 || 2013 upravený || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

PRÍJMY || || || || || || || || || ||

123 – Výrobný poplatok v sektore cukru (vlastné zdroje) || 123 || 123 || 123 || 123 || || || || || || 246

|| || || || || || || || || ||

67 03 – Pripísané príjmy || 672 || 672 || 741 || 741 || 741 || 741 || 741 || 741 || 741 || 5 187

z toho: ex 05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || 0 || 0 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

Spolu || 795 || 795 || 864 || 741 || 864 || 741 || 741 || 741 || 741 || 5 433

VÝDAVKY || || || || || || || || || ||

05 02 - Trhy (1) || 3 311 || 3 311 || 2 622 || 2 641 || 2 670 || 2 699 || 2 722 || 2 710 || 2 699 || 18 764

05 03 – Priama pomoc (pred obmedzením) (2) || 42 170 || 42 535 || 42 876 || 43 081 || 43 297 || 43 488 || 43 454 || 43 454 || 43 454 || 303 105

05 03 – Priama pomoc (po obmedzení) || 42 170 || 42 535 || 42 876 || 42 917 || 43 125 || 43 303 || 43 269 || 43 269 || 43 269 || 302 027

|| || || || || || || || || ||

05 04 – Rozvoj vidieka (pred obmedzením) || 14 817 || 14 451 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 101 185

05 04 – Rozvoj vidieka (po obmedzení) || 14 817 || 14 451 || 14 455 || 14 619 || 14 627 || 14 640 || 14 641 || 14 641 || 14 641 || 102 263

|| || || || || || || || || ||

05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || -69 || -69 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Spolu || 60 229 || 60 229 || 59 953 || 60 177 || 60 423 || 60 642 || 60 631 || 60 620 || 60 608 || 423 054

ČISTÝ ROZPOČET po pripísaných príjmoch || || || 59 212 || 59 436 || 59 682 || 59 901 || 59 890 || 59 879 || 59 867 || 417 867

Poznámky:

(1)           Predbežný odhad na rok 2013 založený na návrhu rozpočtu na rok 2012 s ohľadom na už schválené právne úpravy pre rok 2013 (napr. stropy v sektore vinohradníctva a vinárstva, prémia na zemiakový škrob, sušené krmivo) ako aj predpokladaný vývoj v určitých oblastiach. Pri všetkých rokoch sa v odhadoch predpokladá, že dodatočné financovanie podporných opatrení z dôvodu narušenia trhu alebo krízy nebude potrebné.

(2)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

Tabuľka 3: Výpočet finančného vplyvu podľa rozpočtových kapitol návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o príjmy a výdavky SPP

                v mil. EUR (súčasné ceny)

Rozpočtový rok || 2013 || 2013 upravený || || SPOLU 2014-2020

|| || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 ||

PRÍJMY || || || || || || || || || ||

123 – Výrobný poplatok v sektore cukru (vlastné zdroje) || 123 || 123 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

|| || || || || || || || || ||

67 03 – Pripísané príjmy || 672 || 672 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

z toho: ex 05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || 0 || 0 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

Spolu || 795 || 795 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

VÝDAVKY || || || || || || || || || ||

05 02 - Trhy (1) || 3 311 || 3 311 || -689 || -670 || -641 || -612 || -589 || -601 || -612 || -4 413

05 03 – Priama pomoc (pred obmedzením) (2) || 42 170 || 42 535 || -460 || -492 || -534 || -577 || -617 || -617 || -617 || -3 913

05 03 – Priama pomoc – Odhadovaný produkt obmedzenia, ktorý sa má previesť do rozvoja vidieka || || || 0 || -164 || -172 || -185 || -186 || -186 || -186 || -1 078

05 04 – Rozvoj vidieka (pred obmedzením) || 14 817 || 14 451 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 28

05 03 – Rozvoj vidieka – Odhadovaný produkt obmedzenia, ktorý sa má previesť z priamej pomoci || || || 0 || 164 || 172 || 185 || 186 || 186 || 186 || 1 078

05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || -69 || -69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

Spolu || 60 229 || 60 229 || -1 076 || -1 089 || -1 102 || -1 115 || -1 133 || -1 144 || -1 156 || -7 815

ČISTÝ ROZPOČET po pripísaných príjmoch || || || -1 145 || -1 158 || -1 171 || -1 184 || -1 202 || -1 213 || -1 225 || -8 298

Poznámky:

(1)           Predbežný odhad na rok 2013 založený na návrhu rozpočtu na rok 2012 s ohľadom na už schválené právne úpravy pre rok 2013 (napr. stropy v sektore vinohradníctva a vinárstva, prémia na zemiakový škrob, sušené krmivo) ako aj predpokladaný vývoj v určitých oblastiach. Pri všetkých rokoch sa v odhadoch predpokladá, že dodatočné financovanie podporných opatrení z dôvodu narušenia trhu alebo krízy nebude potrebné.

(2)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

Tabuľka 4: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o výdavky SPP súvisiace s trhom

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Odhadované potreby || Zmeny oproti roku 2013 ||

|| || || 2013 (1) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

výnimočné opatrenia: zefektívnený a rozšírený rozsah pôsobenia právneho základu || || čl. 154, 155, 156 || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm

odstránenie intervencie pri tvrdej pšenici a ciroku || || býv. čl. 10 || pm || - || - || - || - || - || - || - || -

potravinové programy pre osoby v najväčšej hmotnej núdzi || (2) || býv. čl. 27 nar. 1234/2007 || 500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -3 500.0

súkromné skladovanie (ľanové vlákno) || || čl. 16 || neuplatňuje sa || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || Pm

pomoc na bavlnu - reštrukturalizácia || (3) || býv. čl. 5 nar. 637/2008 || 10.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -28.0

zriadenie pomoci pre skupiny výrobcov ovocia a zeleniny || || býv. čl. 117 || 30.0 || 0.0 || 0.0 || 0.0 || -15.0 || -15.0 || -30.0 || -30.0 || -90.0

program podpory konzumácie ovocia v školách || || čl. 21 || 90.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 420.0

Zrušenie organizácií výrobcov v sektore chmeľu || || býv. čl. 111 || 2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -15.9

nepovinné súkromné skladovanie pri sušenom odstredenom mlieku || || čl. 16 || neuplatňuje sa || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm

zrušenie pomoci na používanie odstredeného mlieka/sušeného odstr. mlieka ako krmiva/kazeínu a na používanie kazeínu || || býv. čl. 101, 102 || pm || - || - || - || - || - || - || - || -

nepovinné súkromné skladovanie pri masle || (4) || čl. 16 || 14.0 || [-1.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-85.0]

Zrušenie poplatku na podporu v sektore mlieka || || býv. čl. 309 || pm || - || - || - || - || - || - || - || -

SPOLU 05 02 || || || || || || || || || || ||

Čistý účinok návrhov reformy (5) || || || || -446.3 || -446.3 || -446.3 || -461.3 || -461.3 || -476.3 || -476.3 || -3 213.9

Poznámky:

(1)           Odhad potrieb na rok 2013 je založený na návrhu rozpočtu na rok 2012 predloženom Komisiou s výnimkou a) sektorov ovocia a zeleniny, kde sú potreby založené na finančnom výkaze príslušných reforiem, a b) akýchkoľvek už schválených zákonných zmien.

(2)           Suma za rok 2013 zodpovedá návrhu Komisie KOM(2010)486. Od roku 2014 sa toto opatrenie bude financovať v rámci okruhu 1.

(3)           Rozpočtové prostriedky na program reštrukturalizácie sektora bavlny pre Grécko (4 milióny EUR ročne) sa od roku 2014 prevedie do rozvoja vidieka. Rozpočtové prostriedky pre Španielsko (6,1 milióna EUR ročne) pôjdu od roku 2018 do schémy jednotnej platby (už rozhodnuté).

(4)           Odhadovaný vplyv v prípade neuplatnenia opatrenia.

(5)           Okrem výdavkov v rámci kapitol 05 02 a 05 03 sa očakáva, že priame výdavky v rámci kapitol 05 01, 05 07 a 05 08 sa budú financovať príjmami, ktorý sa pripíše do EPZF.

Tabuľka 5: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o priamu pomoc

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Odhadované potreby || Zmeny oproti roku 2013 ||

|| || 2013 (1) || 2013 upravený (2) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

|| || || || || || || || || || || ||

Priama pomoc || || || 42 169.9 || 42 535.4 || 341.0 || 381.1 || 589.6 || 768.0 || 733.2 || 733.2 || 733.2 || 4 279.3

- už rozhodnuté zmeny: || || || || || || || || || || || ||

zavedenie EÚ 12 || || || || || 875.0 || 1 133.9 || 1 392.8 || 1 651.6 || 1 651.6 || 1 651.6 || 1 651.6 || 10 008.1

reštrukturalizácia sektora bavlny || || || || || 0.0 || 0.0 || 0.0 || 0.0 || 6.1 || 6.1 || 6.1 || 18.4

preskúmanie stavu || || || || || -64.3 || -64.3 || -64.3 || -90.0 || -90.0 || -90.0 || -90.0 || -552.8

predchádzajúce reformy || || || || || -9.9 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -204.2

|| || || || || || || || || || || ||

- zmeny z dôvodu návrhov novej reformy SPP || || || -459.8 || -656.1 || -706.5 || -761.3 || -802.2 || -802.2 || -802.2 || -4 990.3

z toho: obmedzenie || || || || || 0.0 || -164.1 || -172.1 || -184.7 || -185.6 || -185.6 || -185.6 || -1 077.7

|| || || || || || || || || || || ||

SPOLU 05 03 || || || || || || || || || || || ||

Čistý účinok návrhov reformy || || || || || -459.8 || -656.1 || -706.5 || -761.3 || -802.2 || -802.2 || -802.2 || -4 990.3

VÝDAVKY SPOLU || || || 42 169.9 || 42 535.4 || 42 876.4 || 42 916.5 || 43 125.0 || 43 303.4 || 43 268.7 || 43 268.7 || 43 268.7 || 302 027.3

Poznámky:

(1)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

(2)           Zohľadňujúc už schválené legislatívne zmeny, t. j. dobrovoľná modulácia pre Spojené kráľovstvo a článok 136 „nepoužité sumy“ sa prestanú uplatňovať ku koncu roka 2013.

Tabuľka 6: Zložky priamej pomoci

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

Príloha II || || || || || 42 407.2 || 42 623.4 || 42 814.2 || 42 780.3 || 42 780.3 || 42 780.3 || 256 185.7

Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (30 %) || || || || || 12 866.5 || 12 855.3 || 12 844.3 || 12 834.1 || 12 834.1 || 12 834.1 || 77 068.4

Maximum, ktoré možno vyčleniť na platbu pre mladých poľnohospodárov (2 %) || || || || || 857.8 || 857.0 || 856.3 || 855.6 || 855.6 || 855.6 || 5 137.9

Režim základnej platby, platba na plochy s prírodnými prekážkami, dobrovoľná viazaná podpora || || || || || 28 682.9 || 28 911.1 || 29 113.6 || 29 090.6 || 29 090.6 || 29 090.6 || 173 979.4

Maximum, ktoré možno vziať z vyššie uvedených riadkov na financovanie schémy pre malých poľnohospodárov (10 %) || || || || || 4 288.8 || 4 285.1 || 4 281.4 || 4 278.0 || 4 278.0 || 4 278.0 || 25 689.3

Presuny v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedené v prílohe II[51] || || || || || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 959.1

Obmedzenie || || || || || -164.1 || -172.1 || -184.7 || -185.6 || -185.6 || -185.6 || -1 077.7

Bavlna || || || || || 256.0 || 256.3 || 256.5 || 256.6 || 256.6 || 256.6 || 1 538.6

POSEI/menšie ostrovy v Egejskom mori || || || || || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 2 504.4

Tabuľka 7: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o prechodné opatrenia pre poskytovanie priamej pomoci v roku 2014

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Odhadované potreby || Zmeny oproti roku 2013

|| || || 2013 (1) || 2013 upravený || 2014 (2)

Príloha IV k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 || || || 40 165.0 || 40 530.5 || 541.9

zavedenie EÚ 10 || || || || || 616.1

preskúmanie stavu || || || || || -64.3

predchádzajúce reformy || || || || || -9.9

SPOLU 05 03 || || || || ||

VÝDAVKY SPOLU || || || 40 165.0 || 40 530.5 || 41 072.4

Poznámky:

(1)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

(2)           Rozšírené čisté stropy zahŕňajú odhad presunov v sektore vinohradníctva a vinárstva do režimu jednotnej platby na základe rozhodnutí, ktoré členské štáty prijali na rok 2013.

Tabuľka 8: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o rozvoj vidieka

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Vyčlenené prostriedky na rozvoj vidieka || Zmeny oproti roku 2013 ||

|| || || 2013 || 2013 upravený (1) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

Programy rozvoja vidieka || || || 14 788.9 || 14 423.4 || || || || || || || ||

pomoc na bavlnu - reštrukturalizácia || (2) || || || || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 28.0

výsledok obmedzenia priamej pomoci || || || || || || 164.1 || 172.1 || 184.7 || 185.6 || 185.6 || 185.6 || 1 077.7

finančné prostriedky na rozvoj vidieka s vylúčením technickej podpory || (3) || || || || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -59.4

Technická podpora || (3) || || 27.6 || 27.6 || 8.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 29.4

Ocenenie pre projekty inovačnej miestnej spolupráce || (4) || || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 0.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 30.0

SPOLU 05 04 || || || || || || || || || || || ||

Čistý účinok návrhov reformy || || || || || 4.0 || 168.1 || 176.1 || 188.7 || 189.6 || 189.6 || 189.6 || 1 105.7

VÝDAVKY SPOLU (pred obmedzením) || || || 14 816.6 || 14 451.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 101 185.5

VÝDAVKY SPOLU (po obmedzení) || || || 14 816.6 || 14 451.1 || 14 455.1 || 14 619.2 || 14 627.2 || 14 639.8 || 14 640.7 || 14 640.7 || 14 640.7 || 102 263.2

Poznámky:

(1)           Úpravy v súlade s existujúcimi právnymi predpismi uplatniteľné len do konca rozpočtového roka 2013.

(2)           Sumy uvedené v tabuľke 1 (oddiel 3.1) sú v súlade so sumami uvedenými v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020" [KOM(2011)500 v konečnom znení]. Stále však treba rozhodnúť o tom, či sa vo VFR odrazí navrhovaný prevod finančných prostriedkov jedného členského štátu na vnútroštátny reštrukturalizačný program pre bavlnu do rozvoja vidieka od roku 2014, čo zahŕňa úpravu (4 milióny EUR ročne) súm pre čiastkový strop EPZF a pre pilier 2. V tabuľke 8 sa sumy presunuli bez ohľadu na to, či sa to odrazilo vo VFR.

(3)           Suma pre technickú podporu na rok 2013 bola stanovená na základe pôvodných finančných prostriedkov pre rozvoj vidieka (prevody z piliera 1 nie sú zahrnuté).

Technická podpora na obdobie 2014-2020 sa stanovuje na 0,25 % celkových finančných prostriedkov na rozvoj vidieka.

(4)           Kryté sumou, ktorá je k dispozícii na technickú podporu.

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Poznámka:      Odhaduje sa, že legislatívne návrhy nebudú mať žiaden vplyv na rozpočtové prostriedky administratívnej povahy, t. j. predpokladá sa, že legislatívny rámec možno vykonávať pri súčasnej úrovni ľudských zdrojov a administratívnych výdavkov.

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: AGRI ||

Ÿ Ľudské zdroje || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 958.986

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 67.928

GR AGRI SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 1 026.914

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 1 026.914

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N[52] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || || || || || || || ||

Platby || || || || || || || ||

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh || Priemerné náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 5: Zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora a zvýšiť hodnotu jeho podielu v potravinovom reťazci || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Ovocie a zelenina: uvádzanie na trh prostredníctvom organizácií výrobcov[53] || Podiel hodnoty výroby uvádzanej na trh prostredníctvom organizácií výrobcov v porovnaní s hodnotou celkovej výroby || || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 5 810.0

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – reštrukturalizácia || Počet hektárov || || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || || 3 326.0

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – investície || || || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || || 1 252.6

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – destilácia vedľajších produktov || Hektolitre || || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || || 686.4

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – konzumný lieh || Počet hektárov || || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || || 14.2

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – používanie zahusteného muštu || Hektolitre || || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || || 261.8

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – propagácia || || || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 1 875.3

- Iné || || || || 720.2 || || 739.6 || || 768.7 || || 797.7 || || 820.3 || || 808.8 || || 797.1 || || 5 452.3

Konkrétny cieľ č. 5 medzisúčet || || 2 621.8 || || 2 641.2 || || 2 670.3 || || 2 699.3 || || 2 721.9 || || 2 710.4 || || 2 698.7 || || 18 763.5

KONKRÉTNY CIEĽ č. 6: Prispieť k príjmom poľnohospodárskeho podniku a obmedziť nestálosť príjmov poľnohospodárskeho podniku || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Priama podpora príjmov[54] || Počet hektárov, na ktoré sa poskytla platba (v miliónoch) || || 161.014 || 42 876.4 || 161.014 || 43 080.6 || 161.014 || 43 297.1 || 161.014 || 43 488.1 || 161.014 || 43 454.3 || 161.014 || 43 454.3 || 161.014 || 43 454.3 || 161.014 || 303 105.0

Konkrétny cieľ č. 6 medzisúčet || || 42 876.4 || || 43 080.6 || || 43 297.1 || || 43 488.1 || || 43 454.3 || || 43 454.3 || || 43 454.3 || || 303 105.0

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

Poznámka: Pri konkrétnych cieľoch 1 až 4 a 7 až 10 treba výstupy ešte určiť (pozri oddiel 1.4.2).

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje[55] || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 958.986

Ostatné administratívne výdavky || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 67.928

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 1 026.914

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Poznámka: Odhaduje sa, že legislatívne návrhy nebudú mať žiaden vplyv na rozpočtové prostriedky administratívnej povahy, t. j. predpokladá sa, že legislatívny rámec možno vykonávať pri súčasnej úrovni ľudských zdrojov a administratívnych výdavkov. Údaje na obdobie 2014-2020 vychádzajú zo situácie za rok 2011.

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

XX 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034

XX 01 01 02 (delegácie) || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[56] ||

XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 78 || 78 || 78 || 78 || 78 || 78 || 78

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy || - sídlo || || || || || || ||

- delegácia || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU[57] || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci ||

Externí zamestnanci ||

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– x   Návrh/iniciatíva je v súlade s NÁVRHMI viacročného finančného rámca na obdobie 2014-2020

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami

– X  Návrh týkajúci sa rozvoja vidieka (EPFRV) bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ

Spolufinancované prostriedky SPOLU[58] || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– x   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– x   vplyv na vlastné zdroje

– x   vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[59]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

|| || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Pozri tabuľky 2 a 3 v oddiele 3.2.1.

[1]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Rozpočet stratégie Európa 2020, KOM(2011)500 v konečnom znení, 29.6.2011.

[2]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území, KOM(2010)672 v konečnom znení, 18.11.2010.

[3]               Pozri najmä uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2011, 2011/2015(INI) a závery predsedníctva z 18.3.2011.

[4]               Súčasný legislatívny rámec zahŕňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (priame platby), nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 (trhové nástroje), nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 (rozvoj vidieka) a nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 (financovanie).

[5]               Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec, a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006, KOM(2011)615 zo 6.10.2011.

[6]               Pre prehľad všetkých 517 doručených príspevkov pozri prílohu 9 hodnotenia vplyvu.

[7]               Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[8]               Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[9]               Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[10]             Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[11]             KOM(2010) 672 v konečnom znení, 18.11.2010.

[12]             Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1.

[13]             KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010.

[14]             Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

[15]             Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

[16]                    Uznesenie Rady z 15. decembra 1998 o stratégii lesného hospodárstva pre Európsku úniu, Ú. v. ES C 56, 26.2.1999, s. 1. [Nahradí sa novou stratégiou, ktorá sa má prijať koncom roku 2013.]

[17]             Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.

[18]             Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

[19]             Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

[20]             Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

[21]             Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 (teraz 107 a 108) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci, Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.

[22]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[23]             Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.

[24]             Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

[25]             Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

[26]             Ú. v. ES L 38, 12.2.2000, s. 1.

[27]             Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19.

[28]             Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

[29]             Oznámenie Komisie – Usmernenia EÚ s osvedčenými postupmi v oblasti dobrovoľných systémov certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín, Ú. v. EÚ C 341, 16.12.2010, s. 5.

[30]             Ú. v. ES L 184, 27.7.1993, s. 1.

[31]             Druhá ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe, 16. – 17. jún 1993, Helsinki/Fínsko, „Rezolúcia H1 – Všeoecné usmernenia pre udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe“.

[32]             Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

[33]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […] z […] o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020), Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

[34]            

[35]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 Únia inovácií [KOM(2010) 546 v konečnom znení zo 6.10.2010]. Závery Rady pre konkurencieschopnosť: Závery o Únii inovácií pre Európu (dokument 17165/10 z 26.11.2010).

[36]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu [KOM(2008) 394 z 23.6.2008]; Závery Rady pre konkurencieschopnosť: Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (dokument 16788/08, 1.12.2008); Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu [KOM(2008) 78 v konečnom znení, 23.2.2011]; Závery Rady pre konkurencieschopnosť: Závery o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (dokument 10975/11 z 30.5.2011).

[37]             Závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci; Záver o ďalšom vývoji hodnotení rizika pre zvládanie katastrof v Európskej únii. 11. – 12. apríla 2011.

[38]             Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1

[39]             Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

[40]             Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

[41]             Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

[42]             Doplniť odkaz

[43]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu [KOM(2010) 245 v konečnom znení/2 z 26.8.2010]; Pracovný dokument útvarov Komisie: Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy [SEK(2011) 708 z 31.5.2011]. Hodnotiaca tabuľka: http://ec.europa.eu/information_society/digital-agenda/scoreboard/index_en.htm

[44]             Ak je prijaté odporúčanie Rady špecifické pre krajinu, priamo spojené s týmto ustanovením podmienenosti, potom sa v posúdení jeho splnenia zohľadní posúdenie pokroku dosiahnutého pri plnení odporúčania Rady špecifického pre krajinu.

[45]             Lehoty na splnenie všetkých uvedených prvkov, pokiaľ ide o realizáciu stratégie, sa môžu stanoviť počas obdobia realizácie programu.

[46]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[47]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[48]             KOM(2011) 500 v konečnom znení z 29. júna 2011.

[49]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[50]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[51]             Priama pomoc na obdobie 2014-2020 zahŕňa odhad presunov v sektore vinohradníctva a vinárstva do režimu jednotnej platby na základe rozhodnutí, ktoré členské štáty prijali na rok 2013.

[52]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[53]             Na základe plnenia rozpočtu v minulosti a odhadov v návrhu rozpočtu na rok 2012. Pokiaľ ide o organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny, sumy sú v súlade s reformou uvedeného sektora a, ako sa už uvádza vo výkazoch činnosti v návrhu rozpočtu na rok 2012, výstupy budú známe až koncom roka 2011.

[54]             Na základe potenciálne oprávnených plôch na rok 2009.

[55]             Na základe priemerných nákladov 127 000 EUR na úradníkov a dočasných zamestnancov v rámci plánu pracovných miest.

[56]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;

[57]             Nie je tu zahrnutý čiastkový strop v rozpočtovom riadku 05.010404.

[58]             Bude to uvedené v programoch rozvoja vidieka, ktoré členské štáty predložia.

[59]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.