DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Komisia 29. júna 2011 prijala návrh ďalšieho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020: Rozpočet na stratégiu Európa 2020[1]. Komisia vo svojom návrhu rozhodla, že politika súdržnosti by mala zostať základným prvkom ďalšieho finančného balíka a zdôraznila jej kľúčovú úlohu v realizácii stratégie Európa 2020[2].

Komisia preto navrhla niekoľko významných zmien v spôsobe koncipovania a vykonávania politiky súdržnosti. K najvýznamnejším prvkom návrhu patrí sústredenie finančných prostriedkov na menší počet priorít lepšie prepojených so stratégiou Európa 2020, zameranie sa na výsledky, monitorovanie pokroku na ceste k dohodnutým cieľom, zvýšené použitie podmieneností a zjednodušenie realizácie.

Týmto nariadením sa stanovujú ustanovenia, ktorými sa riadi Európsky fond regionálneho rozvoja a zrušuje sa nariadenie (ES) č. 1083/2006. Vychádza z práce vykonanej od zverejnenia štvrtej správy o súdržnosti v máji 2007, v ktorej sa načrtli hlavné výzvy, ktorým budú čeliť regióny v nasledujúcich desaťročiach a otvorila sa debata o budúcej politike súdržnosti. Dňa 9. novembra 2010 Komisia prijala piatu správu o súdržnosti, ktorá poskytla analýzu sociálnych a ekonomických trendov a načrtla smerovanie budúcej politiky súdržnosti.

Politika súdržnosti je hlavným investičným nástrojom na podporu kľúčových priorít Únie zakotvených v stratégii Európa 2020. Podpora je sústredená na krajiny a regióny, ktoré to najviac potrebujú. Jedným z najväčších úspechov EÚ je jej schopnosť zvyšovať životný štandard všetkých svojich občanov. Dosahuje to nielen tak, že pomáha chudobnejším členským štátom a regiónom v rozvoji a raste, ale aj prostredníctvom svojej úlohy pri integrácii jednotného trhu, ktorého veľkosť poskytuje trhy a úspory z rozsahu všetkým častiam EÚ, bohatým a chudobným, veľkým aj malým. Hodnotenie doterajších výdavkov politiky súdržnosti Komisiou ukázalo mnoho príkladov pridanej hodnoty a rastu ako aj investície, ktorými sa vytvorili pracovné príležitosti a ktoré by sa nemohli uskutočniť bez podpory z rozpočtu EÚ. Výsledky však ukázali aj účinky rozptylu a nedostatočného určenia priorít. v čase nedostatku verejných financií a potreby investícií na podporu rastu, väčšej než kedykoľvek predtým, sa Komisia rozhodla, že navrhne dôležité zmeny politiky súdržnosti.

Cieľom EFRR je upevňovať hospodársku a sociálnu súdržnosť Európskej únie vyrovnávaním rozdielov medzi regiónmi. EFRR podporuje regionálny a miestny rozvoj spolufinancovaním investícií do výskumu a vývoja, do inovácií, do boja so zmenou klímy a do životného prostredia, do podpory podnikania MSP, do služieb spoločného hospodárskeho záujmu, do infraštruktúry pre telekomunikácie, energetiku a dopravu, do zdravotníckych, vzdelávacích a sociálnych infraštruktúr a do udržateľného mestského rozvoja.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI a POSÚDENÍ VPLYVU

2.1       Konzultácie a odborné poradenstvo

Pri príprave návrhov sa zohľadnili výsledky verejných konzultácií v rámci piatej správy o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti, preskúmanie rozpočtu EÚ[3], návrhy viacročného finančného rámca[4], piata správa o súdržnosti[5] a konzultácie po prijatí správy.

Verejné konzultácie o záveroch piatej správy o súdržnosti sa konali od 12. novembra 2010 do 31. januára 2011. Celkovo bolo prijatých 444 príspevkov. Respondentmi boli členské štáty, regionálne a miestne orgány, sociálni partneri, európske záujmové organizácie, mimovládne organizácie, občania a ďalšie zainteresované strany. Na verejných konzultáciách sa predložilo niekoľko otázok o budúcnosti politiky súdržnosti. Zhrnutie výsledkov sa uverejnilo 13. mája 2011[6].

Ako vstupy sa použili výsledky následných hodnotení programov za obdobie 2000 – 2006 a široká škála štúdií a odborného poradenstva. Odborné poradenstvo o budúcej politike súdržnosti poskytla aj skupina na vysokej úrovni, zložená z expertov z vnútroštátnych správnych orgánov, na 10 stretnutiach, ktoré sa konali od roku 2009 do roku 2011.

Výsledky verejných konzultácií v rámci piatej správy o súdržnosti ukazujú, že existuje všeobecný súhlas s koncepciou koncentrácie finančných prostriedkov. Objavuje sa však obava súvisiaca s tým, že sa rozhodnutia o koncentrácii neprijímajú na správnej úrovni. v mnohých príspevkoch sa zdôrazňuje najmä potreba pružnosti a potreba neprehliadať územné špecifiká. Vo viacerých z nich sa navyše objavili obavy, že prílišné obmedzenie priorít na úrovni EÚ neumožní pružnosť nevyhnutnú na definovanie vhodných stratégií regionálneho rozvoja.

2.2       Posúdenie vplyvu

Posúdili sa možnosti najmä vo vzťahu k príspevku EFRR na dva verejné statky:

– príspevok na zamestnanosť, výskum a vývoj a inovácie prostredníctvom podpory podnikov,

– investície do základnej infraštruktúry (napríklad dopravnej, energetickej, environmentálnej, sociálnej a zdravotnej).

Iné oblasti, v ktorých EFRR významne prispieva k poskytovaniu verejných statkov EÚ, sa neposudzovali, pretože postupné hodnotenia a akademický výskum nezistil v týchto oblastiach osobitné problémy, pokiaľ ide o rozsah intervencie EFRR.

V súvislosti s podporou podnikov možno argumentovať, že takáto podpora, najmä v podobe grantov, je najpotrebnejšia pre malé podniky, na inovačné činnosti a v oblastiach úpadku priemyslu, ktoré sa podrobujú štrukturálnej zmene. Argumenty pre investície do veľkých podnikov, menej inovatívnych oblastí a regiónov, ktoré sú príťažlivé pre investorov bez podpory sú oveľa slabšie. Argumenty pre financovanie infraštruktúry sú najsilnejšie v menej rozvinutých regiónoch, v ktorých verejné orgány nemajú dostatok finančných prostriedkov na investície a investičné náklady nie je možné získať späť, pretože populácia má nízky príjem. Argumenty pre investície do základnej infraštruktúry vo rozvinutejších regiónoch sú oveľa slabšie.

Preskúmané možnosti boli zachovanie súčasného stavu, zmeny so zámerom lepšie zacieliť financovanie a možnosť, ktorá by bola v porovnaní so súčasnými možnosťami financovania výrazne reštriktívnejšia v rozsahu. Vybrala sa možnosť zvýšeného zacielenia, ktorou sa zvyšuje účinnosť, efektívnosť a pridaná hodnota EÚ financovania a zároveň sa regiónom ponecháva dostatočná pružnosť v súvislosti s investíciami a minimalizuje sa riziko, že sa činnosti vyžadujúce financovanie ocitnú mimo rozsahu intervencie.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Európska regionálna politika plní dôležitú úlohu v mobilizácii miestnych aktív a zameraní sa na rozvoj vnútorného potenciálu.

Článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vyzýva Európsku úniu, aby vykonala opatrenia na posilnenie jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a podporu celkového harmonického rozvoja znížením rozdielov medzi úrovňami rozvoja regiónov a podporou rozvoja v najviac znevýhodnených regiónoch.

Cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sa podporuje troma fondmi EÚ. Ako sa stanovuje v článku 176 ZFEÚ, cieľom EFRR je podporovať rozvoj a štrukturálne prispôsobenie zaostávajúcich regiónov a upadajúcich priemyselných regiónov.

V článku 174 ZFEÚ sa uvádza, že mimoriadna pozornosť bude venovaná vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.

V článku 349 ZFEÚ sa uvádza, že sa majú prijať osobitné opatrenia s cieľom zohľadniť štrukturálnu sociálnu a hospodársku situáciu v najvzdialenejších regiónoch, ktorá vznikla v dôsledku určitých osobitných vlastností, ktoré vážne obmedzujú ich rozvoj. Osobitné opatrenia budú zahŕňať podmienky prístupu k štrukturálnym fondom.

Časový rozvrh preskúmania financovania EÚ na podporu súdržnosti je spojený s návrhom nového viacročného finančného rámca podľa pracovného programu Komisie.

Ako sa zdôraznilo v preskúmaní rozpočtu EÚ, „rozpočet EÚ by sa mal využiť na financovanie verejného majetku EÚ, opatrení, ktoré členské štáty a regióny nemôžu financovať samostatne, alebo všade tam, kde sa takýmto spôsobom môžu zabezpečiť lepšie výsledky“.[7] Právny návrh bude rešpektovať zásadu subsidiarity, pretože úlohy EFRR sú stanovené v Zmluve a politika sa vykonáva v súlade so zásadou spoločného riadenia, pričom sa rešpektujú inštitucionálne kompetencie členských štátov a regiónov.

Legislatívny nástroj a druh opatrenia (t. j. financovanie) sú definované v ZFEÚ, ktorá poskytuje právny základ pre štrukturálne fondy a v ktorej sa uvádza, že úlohy, prioritné ciele a organizácia štrukturálnych fondov sa má definovať v nariadeniach.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

V návrhu viacročného finančného rámca Komisie sa predpokladá vyčlenenie 376 miliárd EUR na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť na obdobie 2014 – 2020.

Navrhovaný rozpočet 2014 – 2020 || mld. EUR

Konvergenčné regióny Regióny s prechodným financovaním Konkurencieschopné regióny Územná spolupráca Kohézny fond Osobitný príspevok pre najvzdialenejšie a riedko osídlené regióny || 162,6 39 53,1 11,7 68,7 0,926

Nástroj „Spájame Európu“ v oblasti dopravy, energetiky a informačných a komunikačných technológií (IKT) || 40 (s dodatočnými 10 mld. EUR účelovo viazanými v rámci Kohézneho fondu)

*Všetky sumy v stálych cenách roku 2011

V návrhu Komisie sa so zámerom posilniť prínos fondov v záujme dosiahnutia základných cieľov stratégie Európa 2020 stanovili minimálne podiely Európskeho sociálneho fondu (ESF) pre každú kategóriu regiónov. Uplatňovanie týchto podielov povedie k minimálnemu celkovému podielu ESF vo výške 25 % rozpočtu určeného na politiku súdržnosti, t. j. 84 mld. EUR. z toho vyplýva, že maximálne 183,3 mld. EUR zostáva dostupných pre EFRR na obdobie 2014 – 2020.

5.           ZHRNUTIE OBSAHU NAVRHOVANÉHO NARIADENIA

V navrhovanom nariadení sa určuje rozsah intervencie EFRR a vymedzuje sa negatívny zoznam činností, ktoré nebudú oprávnené na podporu. Definujú sa v ňom investičné priority každého tematického cieľa.

Regióny s prechodným financovaním a rozvinutejšie regióny budú musieť zamerať najväčšiu časť svojich rozpočtových prostriedkov (s výnimkou ESF) na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energií, konkurencieschopnosť MSP a inováciu. Menej rozvinuté regióny budú môcť svoje príspevky venovať na rozsiahlejšie spektrum cieľov, ktoré odzrkadľujú širšiu škálu ich rozvojových potrieb. v navrhovanom mechanizme sa stanovuje, že:

– najmenej 80 % zdrojov sa sústredí na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje, výskum a inováciu a podporu MSP v rozvinutejších regiónoch a regiónoch s prechodným financovaním, z toho 20 % na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje. Vzhľadom na neustále potreby reštrukturalizácie v tých regiónoch, v ktorých sa napĺňanie cieľa konvergencie blíži ku koncu, sa minimálny percentuálny podiel znižuje na 60 %.

– najmenej 50 % zdrojov sa sústredí na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje, výskum a inováciu a podporu MSP v menej rozvinutých regiónoch, z toho 6 % na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje.

Navrhované nariadenie poskytuje zvýšené zameranie na trvalo udržateľný mestský rozvoj. Zvýšené zameranie sa má dosiahnuť pomocou vyčlenenia najmenej 5 % zdrojov EFRR na trvalo udržateľný mestský rozvoj, vytvorenie platformy mestského rozvoja na podporu budovania kapacít a výmenu skúseností a prijatia zoznamu miest, v ktorých sa budú realizovať integrované akcie trvalo udržateľného mestského rozvoja.

Cieľom navrhovaného nariadenia je prispieť k zvýšenej orientácii na výsledky financovania definovaním spoločných ukazovateľov týkajúcich sa fyzických výstupov ako aj výsledkov týkajúcich sa konečného cieľa financovania.

V navrhovanom nariadení sa uvádza potreba venovať v operačných programoch osobitnú pozornosť špecifickým ťažkostiam regiónov s vážnym a trvalým prírodným alebo demografickým znevýhodnením.

Navrhované nariadenie obsahuje aj osobitné ustanovenia o použití osobitného dodatočného príspevku pre najvzdialenejšie regióny.

2011/0275 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006

EURÓPSKY PARLAMENT a RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 178 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) V článku 176 Zmluvy sa stanovuje, že Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) je určený na to, aby pomohol odstraňovať najväčšie regionálne rozdiely v Únii. EFRR preto prispieva k zmenšovaniu rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov a rozsahu, v akom zaostávajú najviac znevýhodnené regióny vrátane vidieckych a mestských oblastí, upadajúcich priemyselných regiónov, oblastí s vážnym a trvalým prírodným a demografickým znevýhodnením, napríklad ostrovov, horských oblastí, riedko osídlených oblastí a pohraničných regiónov.

(2) Ustanovenia spoločné pre EFRR, Európsky sociálny fond (ESF) (ďalej len „štrukturálne fondy“) a Kohézny fond sú stanovené v nariadení (EÚ) č. […]/2012 z […], ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde pre námorné a rybné hospodárstvo, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a zrušuje sa nariadenie (ES) č. 1083/2006[10] [nariadenie o spoločných ustanoveniach, ďalej len „NSU“].

(3) Mali by sa stanoviť konkrétne ustanovenia o druhu činností, ktoré sa môžu podporiť EFRR v rámci tematických cieľov vymedzených v nariadení (EÚ) č. […]/2012 [NSU] Zároveň by sa mali definovať a vysvetliť výdavky mimo rozsahu EFRR vrátane výdavkov na znižovanie emisií skleníkových plynov v inštaláciách, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES[11].

(4) S cieľom riešiť osobitné potreby EFRR a v súlade so stratégiou Európa 2020,[12] podľa ktorej by politika súdržnosti mala podporovať potrebu dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, je nevyhnutné v rámci každého tematického cieľa stanoveného v článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU] stanoviť akcie špecifické pre EFRR ako „investičné priority“.

(5) EFRR by mal prispieť k stratégii Európa 2020 a tak zabezpečiť väčšiu koncentráciu podpory EFRR na priority Únie. Podľa kategórií podporovaných regiónov by sa podpora z EFRR mala koncentrovať na výskum a inováciu, malé a stredné podniky a zmiernenie zmeny klímy. Stupeň koncentrácie by mal zohľadňovať úroveň rozvoja regiónu ako aj osobitné potreby regiónov, ktorých HDP na obyvateľa v období 2007 – 2013 bol nižší ako priemerný HDP EÚ-25 na príslušné obdobie.

(6) Mal by sa stanoviť spoločný súbor ukazovateľov na posúdenie pokroku vykonávania programov, skôr ako členské štáty navrhnú svoje operačné programy. Tieto ukazovatele by mali dopĺňať programovo špecifické ukazovatele.

(7) V rámci trvalo udržateľného mestského rozvoja sa považuje za nevyhnutné podporiť integrované akcie na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických a sociálnych výziev, ktoré ovplyvňujú mestské oblasti a definovať postup vytvorenia zoznamu miest, na ktoré sa budú takéto akcie vzťahovať a rozpočtové prostriedky vyčlenené na takéto akcie.

(8) Na základe skúseností a silných stránok integrácie opatrení v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja do operačných programov podporovaných z EFRR v období 2007 – 2013 by sa mal vykonať ďalší krok na úrovni Únie, v ktorom sa vytvorí platforma mestského rozvoja.

(9) S cieľom identifikovať alebo testovať nové riešenia problémov súvisiacich s trvalo udržateľným mestským rozvojom, ktoré majú význam na úrovni Únie, by mal EFRR podporovať inovačné akcie v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja.

(10) EFRR by mal riešiť problémy dostupnosti a odľahlosti od veľkých trhov, ktorým čelia oblasti s mimoriadne nízkou hustotou obyvateľstva, ako sa uvádza v Protokole č. 6 o osobitných ustanoveniach pre cieľ 6 v rámci štrukturálnych fondov vo Fínsku a Švédsku k Aktu o pristúpení z roku 1994. EFRR by mal tiež riešiť osobitné problémy určitých ostrovov, horských oblastí, pohraničných regiónov a riedko osídlených oblastí, ktorých geografická situácia spomaľuje ich rozvoj, s cieľom podporiť ich trvalo udržateľný rozvoj.

(11) Osobitnú pozornosť je potrebné venovať najvzdialenejším regiónom, a to mimoriadnym rozšírením rozsahu pôsobnosti EFRR na financovanie prevádzkovej pomoci súvisiacej s kompenzáciou dodatočných nákladov vyplývajúcich z ich osobitnej hospodárskej a sociálnej situácie, ktorá je dôsledkom ich znevýhodnenia vyplývajúceho z faktorov uvedených v článku 349 zmluvy, konkrétne odľahlosti, izolovanosti, malej rozlohy, náročného reliéfu a podnebia a ich hospodárskej závislosti na malom množstve produktov, pričom neustála prítomnosť a kombinácia týchto faktorov výrazne brzdí ich rozvoj. s cieľom podporiť vývoj existujúcich a nových hospodárskych činností by sa najmenej 50 % osobitného dodatočného príspevku malo vyčleniť na akcie prispievajúce k diverzifikácii a modernizácii hospodárstiev najvzdialenejších regiónov.

(12) S cieľom definovať postupy výberu a realizácie inovačných akcií by sa na Komisiu mala preniesť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy, pokiaľ ide o obsah a rozsah stanovený v článku 9. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(13) V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali preniesť na Komisiu vykonávacie právomoci týkajúce sa zoznamu miest, ktoré sa majú zúčastniť na platforme mestského rozvoja. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[13].

(14) Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999[14]. Preto by sa nariadenie (ES) č. 1080/2006 malo v záujme zrozumiteľnosti zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I Spoločné ustanovenia

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú úlohy Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), rozsah jeho pomoci, pokiaľ ide o cieľ Investície pre rast a zamestnanosť a Európska územná spolupráca a osobitné ustanovenia týkajúce sa podpory EFRR na cieľ Investície pre rast a zamestnanosť.

Článok 2 Úlohy EFRR

EFRR prispieva k financovaniu podpory, ktorej cieľom je posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov prostredníctvom podpory rozvoja a štrukturálneho prispôsobenia regionálnych hospodárstiev vrátane konverzie upadajúcich priemyselných regiónov a zaostávajúcich regiónov.

Článok 3 Rozsah podpory z EFRR

1. EFRR podporuje:

(a) produktívne investície, ktoré prispievajú k tvorbe a zabezpečeniu trvalo udržateľných pracovných miest, prostredníctvom priamej pomoci na podporu investícií do malých a stredných podnikov (MSP);

(b) investície do infraštruktúry, ktorá občanom poskytuje základné služby v oblastiach energie, životného prostredia, dopravy a informačných a komunikačných technológií (IKT);

(c) investície do sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej infraštruktúry;

(d) rozvoj vnútorného potenciálu prostredníctvom podpory regionálneho a miestneho rozvoja a výskumu a inovácií. Tieto opatrenia zahŕňajú:

i)        fixné investície do zariadenia a infraštruktúry malého rozsahu;

ii)       podporu podnikov, najmä MSP a služby pre ne;

iii)      podporu verejných výskumných a inovačných subjektov a investície do technológií a aplikovaného výskumu v podnikoch;

iv)      vytváranie sietí, spoluprácu a výmenu skúseností medzi regiónmi, mestami a príslušnými sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi aktérmi;

(e) technickú pomoc.

V rozvinutejších oblastiach sa z EFRR nepodporujú investície do infraštruktúry, ktorá občanom poskytuje základné služby v oblastiach životného prostredia, dopravy a IKT..

2. Z EFRR sa nepodporuje:

(a) odstavenie jadrových elektrární;

(b) zníženie emisií skleníkových plynov v inštaláciách, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES;

(c) výrobu, spracovanie a uvádzanie tabaku a tabakových výrobkov na trh;

(d) podniky v ťažkostiach vymedzené v právnych predpisoch Únie o štátnej pomoci.

Článok 4 Tematická koncentrácia

Tematické ciele stanovené v článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU] a zodpovedajúce investičné priority stanovené v článku 5 tohto nariadenia, ku ktorým sa môže prispievať z prostriedkov EFRR, sa koncentrujú takto:

(a) v rozvinutejších regiónoch a regiónoch s prechodným financovaním:

i)       najmenej 80 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni sa vyčlení na tematické ciele stanovené v bodoch 1, 3 a 4 článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU] a

ii)       najmenej 20 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni sa vyčlení na tematický cieľ stanovený v bode 4 článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU] ;

(b) v menej rozvinutých regiónoch:

i)       najmenej 50 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni sa vyčlení na tematické ciele stanovené v bodoch 1, 3 a 4 článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU].

ii)       najmenej 6 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni sa vyčlení na tematický cieľ stanovený v bode 4 článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU].

Odchylne od písm. a) bodu i), v tých v regiónoch, v ktorých HDP na obyvateľa v období 2007 – 13 bol nižší ako 75 % priemerného HDP v EÚ-25 v príslušnom období, ale ktoré sú oprávnené v rámci kategórie regiónov s prechodným financovaním a rozvinutejších regiónov vymedzených v článku 82 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU] v období 2014 – 2020, sa vyčlení najmenej 60 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni na každý tematický cieľ stanovený v bodoch 1, 3 a 4 článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU].

Článok 5 Investičné priority

EFRR podporuje tieto investičné priority v rámci tematických cieľov stanovených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU]:

(1) posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií:

(a) rozšírenie výskumnej a inovačnej infraštruktúry (výskum a inovácia) a kapacít na rozvoj excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie a podpora kompetenčných centier, najmä takýchto centier európskeho záujmu;

(b) propagácia investovania do výskumu a inovácií podnikov, vývoj produktov a služieb, prenosu technológií, sociálnej inovácie a aplikácie verejných služieb, stimulácia dopytu, vytváranie sietí, zoskupení a otvorenej inovácie prostredníctvom inteligentnej špecializácie;

(c) technologický a aplikovaný výskum, pilotné projekty, opatrenia skorého overovania výrobkov, rozšírené výrobné kapacity, prvá výroba v základných podporných technológiách a šírenie technológií na všeobecný účel;

(2) rozšírenie prístupnosti a použitia a kvality IKT:

(a) rozšírenie používania širokopásmového pripojenia a zavedenie vysokorýchlostných sietí;

(b) vývoj produktov a služieb IKT, elektronického obchodu a posilnenie dopytu po IKT;

(c) posilnenie aplikácií IKT v rámci elektronickej štátnej správy, elektronického vzdelávania, elektronickej inklúzie a elektronického zdravotníctva;

(3) posilnenie konkurencieschopnosti MSP:

(a) podpora podnikania, najmä prostredníctvom uľahčenia využívania nových nápadov v hospodárstve a podpory zakladania nových firiem;

(b) vývoj nových obchodných modelov MSP, najmä v rámci internacionalizácie;

(4) podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch:

(a) propagácia výroby a distribúcie obnoviteľných zdrojov energie;

(b) propagácia energetickej efektívnosti a využitia energie z obnoviteľných zdrojov v MSP;

(c) podpora energetickej efektívnosti a využitia energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach a v sektore bývania;

(d) vývoj inteligentných distribučných systémov s nízkymi úrovňami napätia;

(e) propagácia nízkouhlíkových stratégií pre mestské oblasti;

(5) propagácia prispôsobenia sa zmene klímy, prevencie a riadenia rizík:

(a) podpora vyhradených investícií na prispôsobenie sa zmene klímy;

(b) propagácia investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečenie odolnosti proti katastrofám a vývíjanie systémov zvládania katastrof;

(6) ochrana životného prostredia a propagácia účinného využívania zdrojov:

(a) riešenie významných potrieb investícií do sektora odpadu s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis;

(b) riešenie významných potrieb investícií do sektora vodného hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis;

(c) ochrana, propagácia a rozvoj kultúrneho dedičstva;

(d) ochrana biologickej diverzity, ochrana pôdy a propagácia ekosystémových služieb vrátane NATURA 2000 a zelených infraštruktúr[15];

(e) opatrenia na zlepšenie mestského prostredia vrátane regenerácie opustených priemyselných lokalít a zníženia miery znečistenia vzduchu;

(7) propagácia trvalo udržateľnej dopravy a odstránenie problematických miest v kľúčových sieťových infraštruktúrach:

(a) podpora multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T);

(b) posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T;

(c) vývoj ekologicky priaznivých a nízkouhlíkových dopravných systémov a propagácia trvalo udržateľnej mestskej mobility;

(d) vývoj komplexného, interoperabilného železničného systému vysokej kvality;

(8) propagácia zamestnanosti a podpora pracovnej mobility:

(a) vývoj podnikateľských inkubátorov a investičná podpora samostatnej zárobkovej činnosti a zakladania podnikov;

(b) miestne iniciatívy v oblasti rozvoja a pomoc štruktúram, ktoré poskytujú komunálne služby, zameraná na tvorbu nových pracovných miest, ak tieto činnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. […]/2012 [ESF];

(c) investície do infraštruktúry pre verejné služby zamestnanosti;

(9) sociálne začlenenie a boj proti chudobe:

(a) investície do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry, ktoré prispievajú k regionálnemu a miestnemu rozvoju, znižujú nerovnosť z hľadiska zdravotného postavenia a prechod z inštitucionálnych služieb na komunitné;

(b) podpora fyzickej a ekonomickej regenerácie zanedbaných mestských a vidieckych komunít;

(c) podpora sociálnych podnikov;

(10) investície do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania prostredníctvom vývoja vzdelávacej a výcvikovej infraštruktúry;

(11) rozšírenie inštitucionálnej kapacity a účinnej verejnej správy posilnením inštitucionálnej kapacity a účinnosti orgánov verejnej správy a verejných služieb súvisiacich s realizáciou EFRR a na podporu akcií týkajúcich sa inštitucionálnej kapacity a účinnosti verejnej správy, podporovaných ESF.

Kapitola II Ukazovatele pre podporu z EFRR, týkajúce sa cieľa Investície pre rast a zamestnanosť

Článok 6 Ukazovatele cieľa Investície pre rast a zamestnanosť

Spoločné ukazovatele, stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu, sa používajú, ak je to vhodné a v súlade s článkom 24 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU]. Pokiaľ ide o spoločné ukazovatele, východiská sa stanovujú na nulu a kumulatívne ciele sa viažu na rok 2022.

Pokiaľ ide o programovo špecifické ukazovatele výstupu, východiská sa stanovujú na nulu a kumulatívne ciele sa viažu na rok 2022.

Pokiaľ ide o programovo špecifické ukazovatele výsledkov, pri východiskách sa používajú najnovšie dostupné údaje a ciele sa viažu na rok 2022, ale môžu sa vyjadriť kvantitatívne alebo kvalitatívne.

Kapitola III

Osobitné ustanovenia o postupe pri špecifických územných charakteristikách

Článok 7

Trvalo udržateľný mestský rozvoj

1. EFRR podporuje v rámci operačných programov trvalo udržateľný mestský rozvoj prostredníctvom stratégií, v ktorých sa stanovujú integrované akcie na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických a sociálnych výziev, ktoré ovplyvňujú mestské oblasti.

2. Každý členský štát vo svojej zmluve o partnerstve vytvorí zoznam miest, v ktorých sa majú uskutočniť integrované akcie trvalo udržateľného mestského rozvoja a orientačný ročný príspevok na tieto akcie na vnútroštátnej úrovni.

Najmenej 5 % zdrojov EFRR vyčlenených na vnútroštátnej úrovni sa vyčlení na integrované akcie trvalo udržateľného mestského rozvoja, ktorých riadenie prostredníctvom integrovaných územných investícií uvedených v článku 99 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU] sa prenáša na mestá.

Článok 8

Platforma mestského rozvoja

1. Komisia v súlade s článkom 51 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU] vytvorí platformu mestského rozvoja na propagáciu budovania kapacít a vytvárania sietí medzi mestami a výmenu skúseností v oblasti mestskej politiky na úrovni Únie v oblastiach spojených s investičnými prioritami EFRR a trvalo udržateľným mestským rozvojom.

2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme zoznam miest, ktoré sa zúčastnia na platforme na základe zoznamov vytvorených v zmluvách o partnerstve. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Zoznam bude obsahovať maximálne 300 miest, s maximálnym počtom 20 miest na jeden členský štát. Mestá sa vyberú na základe týchto kritérií:

(a) populácia, so zreteľom na špecifiká vnútroštátnych mestských systémov;

(b) existencia stratégie integrovaných akcií na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických a sociálnych výziev, ktoré ovplyvňujú mestské oblasti.

3. Platforma bude podporovať aj vytváranie sietí medzi všetkými mestami, ktoré budú realizovať inovačné akcie na podnet Komisie.

Článok 9 Inovačné akcie v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja

1.           Na podnet Komisie sa môžu z EFRR podporovať inovačné akcie v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja, avšak v rámci stropu 0,2 % celkových ročných rozpočtových prostriedkov EFRR.. Tieto akcie musia zahŕňať štúdie a pilotné projekty s cieľom identifikovať alebo testovať nové riešenia problémov súvisiacich s trvalo udržateľným mestským rozvojom, ktoré majú význam na úrovni Únie.

2.           Odchylne od uvedeného článku 4 sa môžu inovačnými akciami podporovať všetky činnosti nevyhnutné na splnenie tematických cieľov stanovených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU] a príslušných investičných priorít.

3.           Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 13, pokiaľ ide o postupy výberu a realizácie inovačných akcií.

Článok 10 Oblasti s prírodným alebo demografickým znevýhodnením

Operačné programy spolufinancované z EFRR, ktoré sa vzťahujú na oblasti s vážnym a trvalým prírodným alebo demografickým znevýhodnením, uvedené v článku 111 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU], venujú osobitnú pozornosť riešeniu špecifických problémov týchto oblastí.

Článok 11 Najvzdialenejšie regióny

1. Osobitný dodatočný príspevok pre najvzdialenejšie regióny sa použije na vyrovnanie dodatočných nákladov, ktoré sa viažu na znevýhodnenia uvedené v článku 349 Zmluvy a ktoré vzniknú v najvzdialenejších regiónoch pri podpore:

(a) tematických cieľov stanovených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU];

(b) služieb nákladnej dopravy a počiatočnej pomoci pre dopravné služby;

(c) operácií súvisiacich s obmedzeniami skladovania, nadmernými rozmermi a údržbou výrobných nástrojov a nedostatkom ľudského kapitálu na miestnom trhu.

Aspoň 50 % osobitného dodatočného príspevku sa vyčlení na akcie prispievajúce k diverzifikácii a modernizácii hospodárstiev najvzdialenejších regiónov, s osobitným zameraním na tematické ciele stanovené v bodoch 1, 2 a 3 článku 9 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [NSU].

2. Osobitný dodatočný príspevok sa môže použiť aj na podporu financovania prevádzkovej pomoci a výdavkov pokrývajúcich záväzky služieb vo verejnom záujme a zmluvy o službách vo verejnom záujme v najvzdialenejších regiónoch.

3. Suma, na ktorú sa vzťahuje podiel spolufinancovania, je úmerná dodatočným nákladom, ktoré sa uvádzajú v odseku 1 a ktoré vznikli príjemcovi, v prípade prevádzkovej pomoci a výdavkov pokrývajúcich iba záväzky služieb vo verejnom záujme a zmluvy o službách vo verejnom záujme a môže pokrývať celkové oprávnené náklady v prípade výdavkov na investície.

4. Podľa tohto článku sa nefinancuje podpora:

(a) operácií, ktoré zahŕňajú produkty z prílohy I k Zmluve;

(b) pomoci pri prevoze osôb povolenej podľa článku 107 ods. 2 písm. a) Zmluvy;

(c) oslobodenia od dane a sociálnych odvodov.

Kapitola IV Záverečné ustanovenia

Článok 12 Prechodné ustanovenia

1.           Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu, vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia, pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1080/2006 alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu, ktorý sa uplatňuje na túto pomoc k 31. decembru 2013, pričom uvedené nariadenie alebo právne predpisy sa naďalej uplatňujú na takúto pomoc alebo na dotknuté projekty až do ich ukončenia.

2.           Žiadosti o pomoc predložené na základe nariadenia (ES) č. 1080/2006 ostávajú v platnosti.

Článok 13 Vykonávanie delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 3 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie počnúc 1. januárom 2014.

3. Európsky parlament alebo Rada môžu kedykoľvek odvolať delegovanie právomocí uvedených v článku 9 ods. 3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenom. To nemá vplyv na platnosť všetkých delegovaných aktov, ktoré sú už v platnosti.

4. Komisia hneď ako prijme delegovaný akt, túto skutočnosť súbežne oznámi Európskemu parlamentu aj Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 3 nadobudne účinnosť len vtedy, ak do 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade Európsky parlament ani Rada nevznesú voči nemu žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14 Komitologický postup

1. Komisii pomáha výbor pre koordináciu fondov. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Pri odkazoch na tento odsek sa uplatňuje článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 15 Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1080/2006 sa týmto zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 16 Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2022 v súlade s článkom 177 Zmluvy.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

Spoločné ukazovatele pre podporu z EFRR v rámci cieľa Investície pre rast a zamestnanosť (článok 6)

|| JEDNOTKA || NÁZOV

Výrobné investície || ||

|| podniky || Počet podnikov, ktoré dostávajú granty

|| podniky || Počet podnikov, ktoré dostávajú finančnú podporu inú ako granty

|| podniky || Počet podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu

|| podniky || Počet podporených nových podnikov

|| EUR || Súkromné investície spojené s verejnou podporou MSP (granty)

|| EUR || Súkromné investície spojené s verejnou podporou MSP (iné ako granty)

|| ekvivalenty plných pracovných úväzkov || Počet pracovných miest vytvorených v MSP, ktoré dostávajú pomoc

Cestovný ruch || návštevy || Počet návštev podporených atrakcií

Infraštruktúra IKT || osoby || Počet obyvateľov s prístupom k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou najmenej 30 Mbps

Doprava || ||

Železnica || km || Celková dĺžka novej železničnej trate

||  z toho: TEN-T

km || Celková dĺžka rekonštruovanej alebo zrenovovanej železničnej trate

||  z toho: TEN-T

Cesty || km || Celková dĺžka novo vybudovaných ciest

|| z toho: TEN-T

km || Celková dĺžka rekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest

|| z toho: TEN-T

Mestská doprava || cesty cestujúcich || Nárast ciest cestujúcich, ktorí využívajú podporenú službu mestskej dopravy

Vnútrozemské vodné cesty || tony-km || Zvýšenie nákladu prepravovaného na zlepšených vnútrozemských vodných cestách

Životné prostredie || ||

Tuhý odpad || tony || Dodatočná kapacita recyklácie odpadu

Dodávka vody || osoby || Dodatočná populácia so zlepšenou dodávkou vody

|| m3 || Odhadované zníženie presakovania v sieti na distribúciu vody

Čistenie odpadových vôd || populačný ekvivalent || Dodatočná populácia so zlepšeným čistením odpadových vôd

Prevencia a riadenie rizika || osoby || Populácia využívajúca opatrenia protipovodňovej ochrany

osoby || Populácia využívajúca opatrenia ochrany pred lesnými požiarmi a iné ochranné opatrenia

Rekultivácia pôdy || hektáre || Celkový povrch rekultivovanej pôdy

Zástavba pôdy || hektáre || Zmeny v zastavanej pôde ako výsledok stavebných prác

Príroda a biodiverzita || hektáre || Povrchová rozloha habitatov v lepšom stave ochrany

Výskum a inovácia || ||

|| osoby || Počet zamestnancov oddelenia pre výskum a vývoj/výskumných pracovníkov pracujúcich v novovybudovaných alebo novozariadených výskumných infraštruktúrach

|| podniky || Počet podnikov spolupracujúcich s podporovanými výskumnými inštitúciami

|| ekvivalenty plných pracovných úväzkov || Počet pracovných miest výskumných pracovníkov vytvorených v subjektoch, ktoré dostávajú pomoc

|| EUR || Súkromné investície spojené s verejnou podporou v inovačných projektoch alebo projektoch výskumu a vývoja

|| podniky || Počet podnikov, ktoré uviedli nové a značne vylepšené výrobky, nové na trhu, vďaka podporeným inovačným projektom alebo projektom výskumu a vývoja

|| podniky || Počet podnikov, ktoré uviedli nové alebo výrazne zlepšené výrobkov pre podnik vďaka podporeným inovačným projektom alebo projektom výskumu a vývoja

Energetika a zmena klímy || ||

Obnoviteľné zdroje || MW || Dodatočná kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov

Energetická efektívnosť || domácnosti || Počet domácností so zlepšenou klasifikáciou podľa spotreby energie

|| kWh/rok || Pokles spotreby primárnej energie verejných budov

|| používatelia || Počet dodatočných používateľov energie pripojených k inteligentným sieťam

Zníženie emisií skleníkových plynov || tony CO2eq || Odhadované zníženie emisií skleníkových plynov v ekvivalentoch CO2 

Sociálna infraštruktúra || ||

Starostlivosť o deti a vzdelávanie || osoby || Prevádzková kapacita podporenej infraštruktúry starostlivosti o deti alebo vzdelávania

Zdravotníctvo || osoby || Kapacita podporených zdravotníckych služieb

Bývanie || domácnosti || Počet domácností využívajúcich zlepšené podmienky bývania

Kultúrne dedičstvo || návštevy || Počet návštev podporených lokalít

Mestský rozvoj || ||

|| osoby || Populácia žijúca v oblastiach s integrovanými stratégiami mestského rozvoja

|| metre štvorcové || Nové otvorené priestranstvá v mestských oblastiach

|| metre štvorcové || Nové verejné alebo komerčné budovy v mestských oblastiach

|| metre štvorcové || Nové obydlia v mestských oblastiach

[1]               KOM(2011) 500 v konečnom znení.

[2]               Oznámenie Komisie: Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010.

[3]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a národným parlamentom: Preskúmanie rozpočtu EÚ, KOM(2010) 700 v konečnom znení, 19.10.2010.

[4]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rozpočet stratégie Európa 2020, KOM(2011) 500 v konečnom znení, 29.6.2011.

[5]               Piata správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, november 2010.

[6]               Pracovný dokument útvarov Komisie: Výsledky verejných konzultácií o záveroch z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, SEK(2011) 590 v konečnom znení, 13.5.2011.

[7]               KOM(2010) 700 v konečnom znení, 19.10.2010.

[8]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[9]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[10]             Ú. v. EÚ L , , s. .

[11]             Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

[12]             Oznámenie Komisie: Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010.

[13]             Ú. V. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[14]             Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.

[15]             Zriadená ako koherentná európska ekologická sieť osobitných oblastí ochrany podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Ú. v. ES L 206, 22.7. 1992, s. 7.