1. Úvod

Snaha o zreformovanie systému poskytovania pomoci má svoj pôvod v konsenze z Monterrey o financovaní pre rozvoj (2002), v rámci ktorého sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo na účinnejšej oficiálnej rozvojovej pomoci. V záujme posilnenie tohto reformného úsilia boli na následných fórach na vysokej úrovni v Ríme (2003), Paríži (2005) a Akkre (2008) stanovené konkrétne zásady a záväzky, ako aj rámec na ich monitorovanie.

Cieľom 4. fóra na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v Busane od 29. novembra do 1. decembra 2011, je posúdiť pokrok pri realizácii odsúhlasených záväzkov, zrevidovať agendu účinnosti pomoci a následne ju prepojiť s rozsiahlou agendou financovania rozvoja. Dôraz sa pritom kladie na dosahovanie lepších výsledkov v kontexte nových globálnych výziev a partnerstiev v oblasti rozvoja, pričom sa počíta aj s účasťou rozvíjajúcich sa ekonomík. Fórum nemá kopírovať medzinárodnú agendu financovania pre rozvoj, ale má sa zamerať na účinnosť pomoci a jej pridanú hodnotu pri znižovaní chudoby a dosiahnutí miléniových rozvojových cieľov do roku 2015.

Cieľom tohto oznámenia je navrhnúť spoločnú pozíciu EÚ pre Busan, z ktorej budú EÚ a jej členské štáty (ďalej len „EÚ“) na tomto fóre vychádzať. V oznámení sa posudzuje pokrok pri realizácii prijatých záväzkov a navrhuje, na čo je potrebné zacieliť agendu účinnosti pomoci a ako je možné rozšíriť jej zásady na ďalších aktérov a zdroje financovania rozvoja. Zároveň sa v tomto oznámení navrhuje zjednodušenie globálnych riadiacich štruktúr a orientácia na realizáciu pomoci na úrovni jednotlivých krajín.

2. Dosiahnutý pokrok

Po prvýkrát je k dispozícii množstvo údajov o reforme systému poskytovania pomoci a jej vplyve na dosahovanie konkrétnych výsledkov. Nezávislá druhá fáza hodnotenia Parížskej deklarácie a prieskum jej monitorovania prinášajú faktické informácie o realizácii záväzkov z Paríža a Akkry.

Z dostupných informácií vyplýva, že presadzovanie agendy účinnosti pomoci viedlo ku kvalitnejšiemu poskytovaniu pomoci, a to v dôsledku posilnenia zásad v rámci osvedčených postupov a v dôsledku lepších partnerstiev. Vďaka tomu bolo možné dosiahnuť konkrétne výsledky. Údaje poukazujú na skutočnosť, že spomedzi piatich zásad účinnosti pomoci sa najväčší pokrok dosiahol v oblasti zodpovednosti jednotlivých krajín. V oblasti zosúlaďovania a harmonizácie pomoci bol zaznamenaný nerovnomerný pokrok, zatiaľ čo miera využívania systémov partnerských krajín sa nezvýšila, a to i napriek zlepšeniu týchto systémov. Najmenší pokrok bolo možné pozorovať v oblasti orientácie na výsledky a v oblasti vzájomnej zodpovednosti. Pokiaľ ide o predvídateľnosť pomoci, v porovnaní s rokom 2005 došlo dokonca k opačnému vývoju. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tak partnerské krajiny, ako aj darcovia napredujú pomalým tempom, keďže v celosvetovom meradle boli dosiahnuté len dva z trinástich cieľov: koordinovaná technická spolupráca a neviazaná pomoc.

Výsledky Komisie a 14 členských štátov[1], ktoré boli zapojené do monitorovania, sú lepšie ako celkové globálne výsledky. V tejto súvislosti zohral pozitívnu úlohu operačný rámec EÚ o účinnosti pomoci. Komisia a 14 členských štátov vykazujú dobré výsledky v súvislosti s troma cieľmi: spoločná technická spolupráca a využívanie systémov jednotlivých krajín pri hospodárení s verejnými financiami a pri verejnom obstarávaní. Horšie výsledky dosiahla Komisia a 14 členských štátov v oblasti predvídateľnosti pomoci, pri činnostiach vychádzajúcich z konkrétnych programov a pri spoločných misiách. Za problematickú možno aj naďalej označiť fragmentáciu pomoci, ktorá sa v rokoch 2005 až 2009 prehĺbila, a otázku transparentnosti. Z predbežných výsledkov štúdie zadanej Komisiou[2] vyplýva, že ambicióznejšou realizáciou záväzkov z Paríža a Akkry by EÚ ročne ušetrila 4 mld. EUR.

Nasledujúca tabuľka uvádza globálne výsledky a výsledky Komisie a 14 členských štátov v 32 partnerských krajinách, ktoré boli zapojené do monitorovania v roku 2005 a 2010.

|| Globálne || Globálne || EÚ[3] || EÚ[4] || Cieľ

|| 2005 || 2010 || 2005 || 2010 || 2010

1 Operačné rozvojové stratégie || 19 % || 52 % || 1) || 1) || 75 %

2a Kvalita hospodárenia s verejnými financiami || - || 38 % || 1) || 1) || 50 %

2b Kvalita systémov verejného obstarávania || - || - || 1) || 1) || Žiadny cieľ

3 Pomoc uvedená v rozpočte || 44 % || 46 % || 42 % || 51 % || 85 %

4 Koordinovaná technická spolupráca || 49 % || 51 % || 40 % || 61 % || 50 %

5a Využívanie systémov verejných financií || 40 % || 48 % || 48 % || 55 % || 55 %

5b Využívanie systémov verejného obstarávania 2) || 40 % || 44 % || 51 % || 66 % || Žiadny cieľ

6 Zníženie počtu útvarov paralelne pracujúcich na projekte || - || 32 % || - || 49 % || 66 %

7 Väčšia predvídateľnosť pomoci: úhrada prostriedkov v súlade s plánom || 42 % || 43 % || 41 % || 49 % || 71 %

8 Neviazaná pomoc 3) || 80 % || 87 % || 81 % || 82 % || 87 %

9 Činnosti vychádzajúce z konkrétnych programov || 43 % || 48 % || 47 % || 51 % || 66 %

10a Spoločné misie || 20 % || 22 % || 27 % || 32 % || 40 %

10b Spoločné analýzy || 41 % || 44 % || 49 % || 59 % || 66 %

11 Rámce zamerané na výsledky || 7 % || 22 % || 1) || 1) || 38 %

12 Rámce vzájomnej zodpovednosti || 44 % || 50 % || 1) || 1) || 100 %

1) Ukazovateľ pre partnerské krajiny

2) Globálny výsledok všetkých 78 partnerských krajín za rok 2010

3) Ukazovateľ 8 predstavuje nevážený priemer

Na globálnej úrovni možno pomalé a nerovnomerné napredovanie čiastočne vysvetliť tým, že zmena zaužívaných postupov si vyžaduje určitý čas. Z dostupných informácií vyplýva, že pri väčšine prijatých záväzkov chýbala politická podpora a že k snahám o zvýšenie účinnosti pomoci sa pristupovalo príliš byrokratickým spôsobom. Zameranie agendy bolo navyše priveľmi obšírne a neumožňovalo tak upriamiť sa na priority.

Predložené informácie poukazujú na potrebu určiť kľúčové záväzky, aby bolo možné zintenzívniť reformu systému poskytovania pomoci a vytvoriť základ pre budúce zameranie, a to v súlade s prioritami stanovenými partnerskými krajinami.

Zodpovednosť: Zodpovednosť partnerských krajín je základným predpokladom na to, aby boli v oblasti rozvoja dosiahnuté vďaka pomoci konkrétne výsledky. Táto zodpovednosť musí byť posilnená na úroveň demokratickej zodpovednosti, aby bolo možné venovať patričnú pozornosť otvorenému dialógu a budovaniu kapacít miestnych zúčastnených strán a inštitúcií.

Transparentnosť a predvídateľnosť: Spoľahlivé a kvalitné informovanie o tokoch pomoci je dôležité z hľadiska zvýšenia schopnosti partnerských krajín realizovať rozvojové stratégie. Transparentnosť a predvídateľnosť zároveň posilňujú demokratickú zodpovednosť a zodpovednosť za výsledky. Umožňujú koordináciu medzi darcami a vykazovanie dosiahnutých výsledkoch. Zo štúdie vyplýva, že nedostatočná predvídateľnosť pomoci stojí EÚ každoročne 1 mld. EUR[5].

Zosúlaďovanie: Zosúladenie sa s prioritami partnerskej krajiny a využívanie jej systémov zohráva dôležitú úlohu pri podpore zodpovednosti a vedúcej úlohy partnerskej krajiny. Využívanie miestnych systémov prispieva k celkovému rozvoju schopnosti partnerských krajín poskytovať efektívne služby.

Zodpovednosť za výsledky: Podpora dosahovania konkrétnych výsledkov v oblasti rozvoja je hlavným zámerom agendy účinnosti pomoci. Zodpovednosť za výsledky by sa mala byť v praxi prejaviť posilnením kapacity na monitorovanie, meranie a vykazovanie výsledkov, ako aj využívaním týchto výsledkov pri následných rozhodnutiach.

Obmedzenie fragmentácie a množenia pomoci: Množenie a fragmentácia pomoci vedú k duplicite a nepotrebným transakčným nákladom. Obmedzením fragmentácie pomoci by EÚ mohla ročne ušetriť viac ako 700 mil. EUR[6].

Nestabilné krajiny: Z dostupných informácií vyplýva, že uplatňovanie zásad účinnosti pomoci je v nestabilných krajinách dôležité, potrebné je však intenzívnejšie uplatňovanie osvedčených postupov, prispôsobenie sa situácii a flexibilita.

3. Budúce záväzky v oblasti účinnosti pomoci

Okrem opätovného potvrdenia zásad z Paríža by malo fórum v Busane vyzdvihnúť a prehĺbiť kľúčové politické záväzky z Paríža a Akkry. Toto fórum by malo v prvom rade umožniť stanovenie ambicióznych cieľov pri podpore dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja. Dokument, ktorý bude obsahovať závery z Busanu, by mal predstavovať budúci rámec účinnosti pomoci, ktorý bude zohľadňovať Parížsku deklaráciu a akčný program z Akkry a ktorý zároveň nasmeruje budúce činnosti na prioritné oblasti a záväzky. Komisia navrhuje, aby spoločná pozícia EÚ zahrnovala nasledujúce témy a návrhy záväzkov pre partnerské krajiny a darcov vrátane multilaterálnych organizácií a vertikálnych fondov.

3.1. Zodpovednosť

Dokument obsahujúci závery z Busanu by mal zodpovednosť vnímať ako kombináciu záväzkov v oblasti demokratickej zodpovednosti, budovania kapacít, posilnenia systémov partnerských krajín a podmienenia pomoci dosiahnutými výsledkami.

Partnerské krajiny by sa za podpory darcov mali zaviazať k i) zvýšeniu demokratickej zodpovednosti, pričom dôraz by sa mal klásť na prístup, ktorý zúčastneným stranám umožní viesť rokovania o širokom konsenze o rozvojových stratégiách. Jednotlivé vlády by mali podporovať vytváranie priaznivých podmienok pre rôzne zúčastnené strany, vrátane parlamentov, organizácií občianskej spoločnosti a súkromného sektora, a využiť tak pridanú hodnotu, ktorú tieto subjekty prinášajú do procesu rozvoja. Tieto priaznivé podmienky si vyžadujú riadne fungujúce demokratické, právne a súdne systémy zaručujúce dodržiavanie ľudských práv a rodovej rovnosti. Demokratická zodpovednosť si zároveň vyžaduje transparentné informácie o zdrojoch financovania rozvoja vrátane uverejňovania národných rozpočtov. Partnerské krajiny by mali ii) nadviazať otvorený dialóg zameraný na výsledky, do ktorého by boli zapojené viaceré zúčastnené strany a iii) zaručiť aktívnu účasť tých skupín, ktoré sú často vylúčené z procesu rozhodovania, a to najmä žien.

Partnerské krajiny a darcovia by mali iv) opätovne potvrdiť svoje záväzky v oblasti budovania kapacít ako jedného z kľúčových aspektov zodpovednosti a v) dohodnúť sa na hľadaní takých riešení, ktoré zabezpečia rovnováhu medzi orientáciou na výsledky a dlhodobým budovaním kapacít. Partnerské krajiny by sa mali zaviazať, že vi) budú aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu v procese reforiem vlastných systémov a darcovia vii) by mali podporovať budovanie kapacít v súlade s prioritami, podmienkami a kapacitami v danej krajine a využívať pritom sektorovú úroveň ako východiskový bod spoločných stratégií. Partnerské krajiny a darcovia by mali viii) navzájom spolupracovať v záujme podmienenia pomoci výsledkami, ako aj v záujme harmonizácie zásad takéhoto podmieňovania.

3.2. Transparentné, harmonické a zosúladené partnerstvá

Transparentnosť a predvídateľnosť

Najdôležitejším úspechom v oblasti transparentnosti od prijatia záväzkov v Akkre bola iniciatíva za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI) odsúhlasená a implementovaná 20 signatárskymi krajinami vrátane deviatich členských štátov EÚ. V Busane by mali darcovia opätovne potvrdiť svoj záväzok pravidelne zverejňovať podrobné a aktuálne informácie o objeme pomoci, podmienkach jej poskytovania a výsledkoch dosiahnutých vďaka zdrojom určeným na financovanie rozvoja. K zverejňovaniu informácii o zámeroch na obdobie troch až piatich rokov by malo dochádzať každoročne, čo by partnerským krajinám umožnilo tieto údaje presne zahrnúť do rozpočtu a systému účtovníctva a následne vykonať audit.

V Busane by sa mali darcovia zaviazať, že i) vytvoria interné systémy, ktoré umožnia viacročné rozpočtovanie rozvojovej spolupráce, ii) upravia globálne štandardy výkazníctva na základe IATI a systému výkazníctva veriteľov Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC), iii) vytvoria a budú uplatňovať mechanizmy, ktoré zosúladia normy pre údaje o pomoci s rozpočtovou klasifikáciou partnerských krajín a iv) zverejnia všetky informácie, ktoré DAC zhromažďuje o plánovaných výdavkoch jednotlivých krajín vrátane podrobnejších informácií na úrovni sektorov. Záväzky partnerských krajín v oblasti transparentnosti sú neoddeliteľnou súčasťou demokratickej zodpovednosti a zodpovednosti za výsledky.

Počas fóra v Busane by mala EÚ vyslať jasný politický signál o svojej vedúce úlohe v oblasti transparentnosti pomoci, a to tým, že spustí iniciatívu „Záruka transparentnosti EÚ“, ktorá bude vychádzať zo záväzkov v oblasti transparentnosti prijatých v rámci operačného rámca EÚ o účinnosti pomoci.

Obmedzenie fragmentácie a množenia pomoci:

Napriek značným investíciám EÚ v oblasti rozdelenia úloha zostáva fragmentácia pomoci aj naďalej problematickým miestom. Výsledky priorít jednotlivých krajín a sektorov sa prejavia až po určitom čase, napriek tomu je však potrebné zintenzívniť globálne úsilie v tejto oblasti.

Záväzky z Paríža a Akkry v plnej miere nezohľadnili politický rozmer rozdelenia úloh. Z hodnotenia okrem toho vyplýva, že partnerské krajiny neboli schopné alebo pripravené prevziať na seba vedúcu úlohu pri určovaní optimálnej úlohy darcov.

V Busane by sa mali darcovia zaviazať, že i) budú aj naďalej pokračovať v stanovovaní priorít a rozdeľovaní úloh, pričom uznajú, že politické rozhodovanie je z hľadiska úspechu nevyhnutné, ii) namiesto stratégií pre jednotlivé krajiny sa zamerajú na spoločné stratégie pomoci tých darcov, ktorí prejavia politickú vôľu spolupracovať a že iii) zamedzia ďalšiemu množeniu vertikálnych fondov, pričom budú využívať a upevňovať už existujúce kanály. Darcovia a partnerské krajiny by mali iv) podporovať globálnu diskusiu na vysokej úrovni o rozdelení úloh medzi jednotlivými krajinami, ktorej východiskom bude analýza DAC o fragmentácii pomoci a inovatívnych plánoch, a ktorej predmetom budú aj nedostatočne financované krajiny.

Zosúlaďovanie

Z dostupných údajov vyplýva, že zosúladenie sa s prioritami partnerskej krajiny a využívanie jej systémov prispieva k zvýšeniu účinnosti pomoci. Využívanie systémov partnerských krajín nie je dôležité len z hľadiska podpory rozpočtu, ale aj z hľadiska podpory jednotlivých projektov. Zatiaľ čo vlády partnerských krajín zohrávajú vedúcu úlohu pri posilňovaní svojich systémov, identifikácia a zmierňovanie rizík by mali byť spoločným poslaním partnerských krajín a darcov.

Darcovia by mali v Busane i) opätovne potvrdiť záväzky prijaté v oblasti zosúlaďovania s národnými rozvojovými plánmi partnerských krajín a ii) v oblasti využívania a posilňovania systémov partnerských krajín pre všetky modality pomoci, a to na základe spolupráce s týmito krajinami a v záujme vytvorenia účinného inštitucionálneho a politického rámca.

3.3. Zodpovednosť za výsledky

Podpora dosahovania konkrétnych výsledkov v oblasti rozvoja je hlavným zámerom agendy účinnosti pomoci. Úspešnosť pri dosahovaní výsledkov je však neuspokojivá. To isté možno konštatovať aj v oblasti vzájomnej zodpovednosti medzi partnerskými krajinami a darcami, ako aj v oblasti ich zodpovednosti voči verejnosti.

Tak partnerské krajiny, ako aj darcovia sa v čoraz väčšej miere zodpovedajú verejnosti za využívanie finančnej pomoci a za dosahovanie konkrétnych výsledkov. Hoci niektoré krajiny zaviedli vlastné rámce vzájomnej zodpovednosti v súlade so záväzkami z Paríža a Akkry, tieto rámce je potrebné uplatňovať na globálnej úrovni, pričom ich súčasťou by mala byť aj zodpovednosť za výsledky.

Zatiaľ čo v Paríži a Akkre sa poukázalo na to, že pri dosahovaní konkrétnych výsledkov zohráva dôležitú úlohu aj samotné spravovanie pomoci, v Busane by sa pozornosť mala zamerať predovšetkým na schopnosť merať a vykazovať dosiahnuté výsledky. Dôraz na dosahovanie výsledkov by však nemal ohroziť dlhodobý proces budovania kapacít partnerských krajín v oblasti plánovania, dosahovania, merania a vykazovania výsledkov. Posudzovanie výsledkov by malo v maximálnej možnej miere vychádzať zo správ predkladaných partnerskými krajinami.

V Busane by sa partnerské krajiny a darcovia mali prihlásiť k väčšej zodpovednosti za dosahovanie výsledkov v oblasti rozvoja a zaviazať sa tak k i) zvýšeniu investícií na vybudovanie štatistických kapacít partnerských krajín, a to aj prostredníctvom iniciatívy Paríž 21[7] a k ii) posilneniu kapacít partnerských krajín v oblasti monitorovania a hodnotenia výsledkov. Partnerské krajiny a darcovia by sa mali zaviazať k iii) transparentnému vykazovaniu výsledkov v oblasti rozvoja, pričom by mali využívať hodnotiace rámce partnerských krajín, iv) všeobecnému využívaniu rámcov vzájomnej zodpovednosti prispôsobených podmienkam v jednotlivých krajinách a monitorovať tak pokrok pri realizácii odsúhlasených záväzkov a pri dosahovaní konkrétnych výsledkov a k v) väčšiemu zohľadňovaniu výsledkov v procese rozhodovania o investíciách vo forme pomoci.

3.4. Nestabilné krajiny

V Parížskej deklarácii a akčnom programe z Akkry sa uznáva, že uplatňovanie zásad účinnosti pomoci je v nestabilných krajinách dôležité. Tieto zásady je však potrebné prispôsobiť osobitným problémom, ktorým tieto krajiny čelia v dôsledku nedostatočnej zodpovednosti a kapacitám, ako aj naliehavej potrebe zabezpečiť základné služby. Z monitorovania desiatich zásad angažovania sa v nestabilných krajinách[8] vyplýva, že hoci zásady účinnosti pomoci zostávajú aj naďalej dôležité, ich uplatňovanie je potrebné lepšie prispôsobiť nestabilným podmienkam.

Dokument obsahujúci závery z Busanu by mal i) uznať a podporiť činnosť medzinárodného dialógu o budovaní mieru a štátu, ako aj čoraz dôležitejšiu vedúcu úlohu krajín g7+[9], a to schválením plánu z Monrovie pre budovanie mieru a štátu ako rámca pre definovanie a meranie výsledkov v nestabilných krajinách, ii) schváliť usmernenia DAC o budovaní štátu, financovaní transformačného procesu v týchto krajinách a riadení rizík v nestabilných podmienkach a iii) vyzvať darcov, aby svoj proces rozhodovania, financovania a realizácie pomoci prispôsobili osobitným problémom v nestabilných krajinách.

4. Rozšírenie zásad účinnosti pomoci na ďalších aktérov a zdroje financovania rozvoja

Z dostupných údajov vyplýva, že záväzky v oblasti účinnosti pomoci majú svoj význam aj pri tých aktéroch a zdrojoch financovania rozvoja, ktorí nimi v súčasnosti ešte nie sú viazaní. Narastajúci význam darcov, ktorí nie sú členmi DAC, si vyžaduje ich aktívnejšiu účasť na agende účinnosti pomoci a fóre v Busane. Nasledujúce časti venované účinnosti rozvojovej pomoci sa zameriavajú na tých aktérov a zdroje financovania, ktorí môžu do účinnej rozvojovej spolupráce vniesť pridanú hodnotu a na ktorých by sa malo fórum v Busane prioritne orientovať.

4.1. Úloha rozvíjajúcich s ekonomík a spolupráca juh – juh

Rozvíjajúce sa ekonomiky zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri podpore partnerských krajín, a to aj prostredníctvom spolupráce juh – juh. Je dôležité, aby fórum v Busane bolo príležitosťou na posilnenie globálneho partnerstva pre rozvoj, ktoré bude vychádzať z rozličných prístupov a skúseností z tejto oblasti.

Prispievanie k dosahovaniu konkrétnych cieľov je dôležité pre všetky zúčastnené strany poskytujúce rozvojovú pomoc. Z tohto dôvodu by mali partnerské krajiny, darcovia a rozvíjajúce sa ekonomiky využiť fórum v Busane aj na výmenu skúseností s dosahovaním výsledkov. Na základe toho by sa mohli v Busane sformulovať spoločné zásady a diferencované záväzky. Zásady účinnosti pomoci by mohli byť v tomto procese pridanou hodnotou.

Na tomto fóre mal byť zároveň potvrdený aj význam spolupráce juh – juh a trojstrannej spolupráce. V záujme posilnenia účinnosti týchto mechanizmov by sa mali závery z Busanu dotýkať aj otázky komplementarity medzi partnermi sever – juh a juh –juh, ktorá by mala byť založená na transparentnosti tokov rozvojovej pomoci. Závery z Busanu by mali rovnako zdôrazniť aj úlohu regionálnych platforiem pri výmene pozitívnych skúseností v oblasti rozvojovej pomoci, budovania kapacít a spravovania pomoci.

4.2. Organizácie občianskej spoločnosti, miestne orgány a súkromné nadácie

Vychádzajúc z akčného programu z Akkry a výsledkov štruktúrovaného dialógu EÚ by mali závery z Busanu opätovne uznať organizácie občianskej spoločnosti za samostatných a nezávislých aktérov, ktorí dopĺňajú úlohu vlád a ziskového súkromného sektora. Okrem toho by mali závery z Busanu uznať úlohu miestnych orgánov, ktoré majú autonómiu a právo iniciovať osobitné intervencie v reakcii na miestne rozvojové potreby.

V Busane by mali byť organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány z darcovských a partnerských krajín vyzvané k tomu, aby pokračovali vo svojom úsilí o zvýšenie zodpovednosti, transparentnosti a integrity svojich činností, a to na základe samoregulačných mechanizmov, akým sú napríklad zásady z Istanbulu o účinnosti rozvojovej pomoci organizácii občianskej spoločnosti[10].

Zásady z Paríža sa zároveň uplatňujú aj na súkromné nadácie, ktoré sa v úlohe darcov dostávajú čoraz viac do popredia. Tieto nadácie by mali byť vyzvané k tomu, aby svoje činnosti a partnerstvá prispôsobili zásadám z Istanbulu.

Medzinárodné organizácie občianskej spoločnosti a súkromné nadácie by mali pri svojej darcovskej činnosti podporovať miestnu zodpovednosť a uznať tak vedúcu úlohu miestnych občianskych spoločností pri definovaní miestnych rozvojových potrieb.

4.3. Spolupráca so ziskovým súkromným sektorom

Prítomnosť súkromných aktérov ponúka nový pohľad na problémy v oblasti rozvoja a prináša nové riešenia. Z tohto dôvodu sa vyžaduje aktívnejšie zapojenie súkromného sektora do rozvojovej spolupráce s cieľom posilniť katalytickú úlohu pomoci. Užšia spolupráca by mala byť založená na zásadách účinnosti pomoci.

Kombinácia úverov a grantov, ako aj ďalšie využívanie inovatívnych finančných nástrojov (rizikového kapitálu, záruk, rozdelenia rizika) v spolupráci s multilaterálnymi a bilaterálnymi organizáciami predstavuje dodatočné finančné prostriedky na financovanie rozvoja poskytnuté súkromným sektorom. V Busane by mali byť partneri v oblasti rozvojovej spolupráce vyzvaní, aby ďalej rozvíjali a intenzívnejšie využívali kombináciu úverov a grantov, ako aj inovatívne investičné nástroje. Súkromný sektor by mal byť okrem toho vyzvaný k tomu, aby prevzal aktívnu úlohu pri rozvíjaní spolupráce prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a sociálnej zodpovednosti podnikov.

4.4.      Medzinárodné financovanie boja proti zmene klímy ako súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci

V rámci procesu Kodaň-Kankún bol odsúhlasený podstatný finančný balík na riešenie problematiky zmeny klímy: tzv. financovanie urýchleného začatia činností vo výške 30 mld. USD v období rokov 2010 – 2012 a zvýšenie verejného a súkromného financovania na úroveň 100 mld. USD ročne do roku 2020.

Dokument obsahujúci závery z Busanu by mal i) odsúhlasiť uplatňovanie zásad účinnosti pomoci pri financovaní boja proti zmene klímy a zamerať sa na podobné schválenie aj v rámci procesu Kodaň-Kankún-Durban, ii) vyzvať dočasný výbor pre Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, aby do návrhu zeleného klimatického fondu zahrnul zásady účinnosti pomoci a iii) obsahovať záväzok pravidelne posudzovať uplatňovanie zásad účinnosti pomoci prostredníctvom mechanizmu na monitorovanie, vykazovanie a overovanie finančných prostriedkov určených na boj proti zmene klímy.

5. Budúce riadenie a monitorovanie účinnosti pomoci

V súčasnosti možno konštatovať, že hlavným aspektom efektívneho riadenia účinnosti pomoci sa nevenuje dostatočná pozornosť. Po prvé je to dôsledkom toho, že nepretržitá politická podpora sa v praxi v plnej miere ešte neprejavila a obmedzila sa predovšetkým na tri fóra na vysokej úrovni. Po druhé, realizácia pomoci na úrovni jednotlivých krajín nebola primeraným spôsobom podporená globálnymi štruktúrami a pracovná skupina DAC pre účinnosť pomoci (WP-EFF) sa zmenila na samostatný a ťažkopádny byrokratický aparát. Po tretie, monitorovanie realizácie záväzkov z Paríža sa síce uskutočnilo, nebolo však prispôsobené podmienkam v jednotlivých krajinách. Napokon je potrebné uviesť, že rámce vzájomnej zodpovednosti neboli vytvorené vo všetkých partnerských krajinách a dosiahnuté výsledky neboli ani systematicky prediskutované na globálnej úrovni.

V Busane by sa mali prijať dostatočne podrobné rozhodnutia o riadení, aby sa zamedzilo zdĺhavým diskusiám po tomto fóre. Riadiace štruktúry by mali mať v podstate široký rozsah, pričom by mali pokrývať rozličných partnerov v oblasti rozvojovej spolupráce. Súčasťou riadenia odsúhlaseného na fóre v Busane by mali byť nasledujúce prvky:

Po prvé, pri prijímaní politických záväzkov a rozhodnutí by sa dôraz mal klásť na prepojenie uplatňovania zásad účinnosti pomoci s jednotlivými globálnymi fórami v oblasti rozvojovej politiky. V tejto súvislosti môžu zohrať dôležitú úlohu pravidelné rozhovory o dosiahnutom pokroku organizované na vysokej a najvyššej úrovni v rámci Medzinárodného menového fondu/Svetovej banky a DAC.

Po druhé, realizácia pomoci na úrovni jednotlivých krajín by sa mala zintenzívniť vďaka tzv. „národným balíkom“, v rámci ktorých sa partnerské krajiny na základe konzultácie s viacerými zúčastnenými stranami dohodnú so svojimi partnermi v oblasti rozvojovej spolupráce na prioritách a cieľoch z Busanu prispôsobených miestnym podmienkam, pričom budú využívať existujúce miestne mechanizmy vzájomnej zodpovednosti.

Po tretie, mala by sa zjednodušiť štruktúra WP-EFF, čo by znamenalo ukončenie činnosti väčšiny z vytvorených podskupín. Úlohou tejto pracovnej skupiny by malo byť uľahčovanie realizácie pomoci na úrovni jednotlivých krajín (helpdesk, syntéza, osvedčené postupy) a monitorovanie na globálnej úrovni uskutočňované v spolupráci s DAC. DAC by sa mal stať medzinárodným centrom pre transparentnosť a hostiteľskou organizáciou pre IATI. Fórum OSN pre rozvojovú spoluprácu by sa malo zamerať na posilnenie globálnej vzájomnej zodpovednosti.

Na záver, pri monitorovaní na globálnej úrovni by sa mal zohľadniť rok 2015 ako konečný termín na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov. Ukazovatele z Paríža by sa mali obmedziť na priority agendy. Zamerať by sa teda mali na zodpovednosť jednotlivých krajín (ukazovateľ 1 a 2), zosúlaďovanie (ukazovatele 3 a 5), predvídateľnosť a transparentnosť (ukazovateľ 7) a na zodpovednosť za výsledky (ukazovateľ 12), čo by znamenalo rovnaký počet ukazovateľov pre partnerské krajiny a darcov. Základ pre tieto ukazovatele by mal ostať rovnaký, aby bolo možné merať pokrok z dlhodobého hľadiska. Monitorovanie na úrovni jednotlivých krajín by sa však malo opierať o existujúce miestne mechanizmy. Všeobecné poznatky by mali byť na globálnej úrovni spracovávané prostredníctvom WP-EFF a DAC.

6. Závery

Fórum v Busane bude jedinečnou príležitosťou na lepšie zacielenie agendy účinnosti pomoci, a to v snahe zvýšiť vplyv pomoci na dosahovanie konkrétnych výsledkov v oblasti rozvoja. Vďaka veľkému množstvu údajov o reforme systému poskytovania pomoci bude možné prijať kvalifikované rozhodnutia. Ich skutočná realizácia však bude závisieť od nepretržitej politickej podpory. V tejto súvislosti Komisia navrhuje, aby EÚ aj naďalej zohrávala vedúcu úlohu v oblasti účinnosti pomoci, a to prostredníctvom týchto cieľov:

1. Výsledkom fóra v Busane by mal byť rozsiahly dokument potvrdzujúci zásady z Paríža, ktorý bude vychádzať z Parížskej deklarácie a akčného programu z Akkry a ktorý sa zameria na prehĺbenie kľúčových záväzkov v záujme budúcej realizácie pomoci. Všetci darcovia v rámci DAC, vertikálne fondy a multilaterálne organizácie by mali konať v duchu týchto zásad a záväzkov.

2. Pokiaľ ide o zásady účinnosti pomoci, dokument z Busanu by sa mal zamerať na demokratickú zodpovednosť, transparentnosť a predvídateľnosť pomoci, obmedzenie fragmentácie a množenia pomoci, zosúlaďovanie a zodpovednosť za výsledky. Záväzky týkajúce sa nestabilných krajín by sa mali flexibilným spôsobom prehĺbiť.

3. Uplatňovanie zásad účinnosti pomoci by malo byť zakotvené na úrovni jednotlivých krajín prostredníctvom flexibilných „národných balíkov“ partnerských krajín, ktoré budú využívať existujúce miestne mechanizmy. Globálne štruktúry riadenia a monitorovania účinnosti pomoci by sa mali zjednodušiť.

4. Rozvíjajúce sa ekonomiky, organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány, ako aj ziskový a neziskový súkromný sektor by mali prezentovať svoje skúsenosti s dosahovaním konkrétnych výsledkov v oblasti rozvoja a s výkladom zásad účinnosti pomoci, aby bolo možné stanoviť diferencované zodpovednosti a záväzky.

5. Záväzky v oblasti účinnosti pomoci by sa mali rozšíriť aj na iné zdroje financovania rozvoja, najmä na finančné prostriedky určené na boj proti zmene klímy.

[1]               Okrem Komisie boli do prieskumu zapojené aj tieto členské štáty: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

[2]               Pozri: http://ec.europa.eu/europeaid/how/ensure-aid-effectiveness/documents/aid-effectiveness-benefits_en.pdf

[3]               Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

[4]               Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

[5]               Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

[6]               Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

[7]               Paríž 21 je konzorcium partnerských krajín a darcov, ktorého sekretariát má sídlo pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), pozri http://www.paris21.org/.

[8]               Zásady angažovania sa v nestabilných krajinách znamenajú Zásady pre dobrú medzinárodnú angažovanosť v nestabilných krajinách, ku ktorých uplatňovaniu sa krajiny OECD zaviazali v roku 2007.

[9]               G7+ je nezávislé a autonómne fórum nestabilných a konfliktom postihnutých krajín a regiónov, ktoré začalo svoju činnosť počas prvého medzinárodného dialógu o budovaní mieru a štátu zorganizovaného v Dilli, Východnom Timore v roku 2011.

[10]             http://www.cso-effectiveness.org/IMG/pdf/final_istanbul_cso_development_effectiveness_principles_footnote.pdf