DÔVODOVÁ SPRÁVA

Kontext návrhu

- Dôvody a ciele návrhu

Vo vedeckom odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) sa uvádza, že niektoré z 30 riečnych populácií voľne žijúceho lososa, ku ktorým patrí losos obyčajný, sú mimo bezpečných biologických limitov a hrozí im genetické vyčerpanie. V roku 2010 skončil nezáväzný plán hospodárenia, ktorý vytvorila Medzinárodná komisia pre rybolov v Baltskom mori v roku 1997, a bez nového plánu bude budúce riadenie populácie rýb bez cieľov a bez predvídateľnosti pre rybárov a podniky v oblasti cestovného ruchu. Členské štáty, rada BSRAC a zainteresované strany preto opakovane žiadali Európsku komisiu, aby predložila návrh nového systému hospodárenia.

Cieľ návrhu je stanoviť viacročný plán pre riadenie rybolovu lososa v Baltskom mori a na základe toho zabezpečiť, aby bola situácia v oblasti ochrany celej populácie lososa obyčajného, t.j. vrátane celej populácie lososa v riekach, priaznivá, a určiť jej udržateľné využívanie. Osobitnými cieľmi iniciatívy by sa malo zaistiť, aby sa:

a) populácia lososa obyčajného využívala trvalo udržateľným spôsobom podľa zásady maximálneho udržateľného výnosu;

b) ochránila genetická integrita a rozmanitosť populácie lososa obyčajného.

- Všeobecný kontext

- Súčasné riadenie populácie lososa obyčajného zahŕňa každoročné stanovenie celkového povoleného výlovu (TAC) a technických ochranných opatrení, ako napríklad obdobie zákazu rybolovu a minimálnu veľkosť rýb pri vykládke. Zákaz používania unášaných sietí, ktorý je stanovený na ochranu sviňuchy okuliarnatej v Baltskom mori, takisto znížil rybolovné úsilie zamerané na lososa v hlavnom povodí. Losos je druh s významom pre EÚ, ako stanovuje smernica o ochrane prirodzených biotopov[1] a ochrana jeho vnútrozemského biotopu sa riadi rámcovou smernicou o vode[2]. Okrem toho Komisia pre ochranu prostredia Baltského mora (HELCOM)[3] vymedzila niektoré ciele pre druhy, ktorých sa týka Akčný plán HELCOM pre Baltské more[4].

- V súlade s celkovým cieľom spoločnej rybárskej politiky týkajúceho sa ochrany zdrojov rybného hospodárstva a s osobitným zreteľom na články 5 a 6 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (ďalej len „základné nariadenie“), v ktorých sa požaduje vytvorenie viacročných plánov, sú hlavné prvky týchto plánov takéto:

- celkové a čiastkové ciele (dosiahnuť do desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia 75 % možnej produkcie mladých lososov v každej rieke, v ktorej losos žije voľne);

- celkový povolený výlov na základe konštantnej miery úhynu rýb pri rybolove na úrovni 0,1; celkový povolený výlov sa bude týkať iba námorného rybolovu, bude však zahŕňať kapitánov nerybárskych plavidiel poskytujúcich služby v oblasti rekreačného rybolovu;

- povinnosť členských štátov najneskôr 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti plánu určiť a vykonávať technické ochranné opatrenia, ako napríklad uzatvorené oblasti a obdobia zákazu rybolovu s cieľom chrániť migrujúce ryby, kladúce ikry v ich pobrežných vodách;

- postupné ukončenie vypúšťania lososa do riek s umelými prekážkami a bez potenciálu opätovnej obnovy samoudržateľnej populácie voľne žijúceho lososa s cieľom chrániť genetickú rozmanitosť voľne žijúcich rýb;

- finančná pomoc z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na priame zarybnenie riek s potenciálom samoudržateľnej populácie voľne žijúceho lososa ako opatrenie na ochranu populácie voľne žijúceho lososa.

- Existujúce ustanovenia EÚ v oblasti návrhu

Základným nariadením sa stanovuje všeobecný rámec pre spoločnú rybársku politiku a určujú sa okolnosti, za ktorých Rada prijme viacročné plány.

- Je potrebné uviesť, že v súvislosti s nadchádzajúcou reformou spoločnej rybárskej politiky budú niektoré ustanovenia tohto návrhu zmenené.

V nariadení Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 sa uvádzajú technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, t.j. minimálna veľkosť rýb pri vykládke a obdobia zákazu lovu lososa.

Každoročné nariadenie Rady, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a príslušné podmienky týkajúce sa určitých populácií rýb a skupín populácií rýb v Baltskom mori, stanovuje úrovne celkového povoleného výlovu lososa (napríklad nariadenie Rady (EÚ) č. 1124/2010 z 29. novembra 2010, ktorým sa na rok 2011 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb v Baltskom mori).

V nariadení Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly EÚ v oblasti rybného hospodárstva, sa stanovujú všeobecné podmienky kontroly rybolovu, takisto však osobitné podmienky pre viacročné plány.

- Súlad s inými politikami a cieľmi únie

Ciele návrhu sú v súlade s politikou Európskej únie v oblasti životného prostredia, najmä s cieľmi smernice o ochrane prirodzených biotopov, rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o námornej stratégii.

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Konzultačné metódy, hlavné cieľové oblasti a všeobecný profil respondentov

Keďže losos je druh rýb všeobecného významu nielen pre komerčných rybárov, ale aj pre rekreačných rybárov, cestovné spoločnosti a riečne záujmové skupiny, konzultačný postup sa zameral na všetky záujmové skupiny. Vo formáte online je uverejnený dokument o verejnej konzultácii, preložený do všetkých jazykov pobaltských štátov. Na konzultačnom stretnutí, ktoré sa konalo 28. apríla 2009 v Bruseli, sa takisto zúčastnili správy rybného hospodárstva a životného prostredia z členských štátov EÚ z oblasti Baltského mora a hlavné zainteresované strany. Vytvorila sa riadiaca skupina pre posúdenie vplyvu (IASG), zložená zo zástupcov 6 generálnych riaditeľstiev, konkrétne GR ENV, GR EMPL, GR REGIO, GR ECFIN, GR TRADE a Generálneho sekretariátu.

Príslušné vedecké/odborné oblasti

Návrh sa zakladá na vedeckých odporúčaniach medzinárodnej rady ICES o environmentálnych parametroch[5], fínskeho inštitútu Finnish Game and Fisheries Research Institute o sociálnom a hospodárskom hodnotení[6] a na hodnotení a odporúčaniach Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF)[7].

Zhrnutie odpovedí a ako sa zohľadnili

Zhrnutie vedeckých odporúčaní a konzultácií sa uvádza v správe o posúdení vplyvu, ktorá je priložená k tomuto návrhu.

Prostriedky použité na zverejnenie odborných odporúčaní

Všetky odporúčania a príspevky v rámci konzultačného postupu sú uvedené na webovej stránke GR MARE: http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/governance/consultations_en.htm

- Posúdenie vplyvu

Správne vykonanými navrhovanými opatreniami, spolu s vykonanými právnymi záväzkami v oblasti životného prostredia týkajúcimi sa vnútrozemských vôd, sa dosiahne tento cieľ:

a) v súvislosti s populáciou lososa obyčajného

- Obnovenie celej populácie voľne žijúceho lososa obyčajného v riekach na bezpečnú biologickú úroveň a priaznivý stav ochrany prostredníctvom zníženia tlaku rybolovu na nízku populáciu lososa v riekach.

- Obnovenie samoudržateľnej populácie lososa v riekach s vyhubenou alebo veľmi nízkou populáciou, na základe čoho sa zvýši celková produkcia voľne žijúceho lososa.

- Zabezpečenie genetickej rozmanitosti voľne žijúceho lososa, keďže sa podstatne zníži zarybnenie chovným lososom s prípadnými negatívnymi genetickými vplyvmi.

b) v súvislosti s odvetvím komerčného rybolovu

- Predvídateľnosť rybolovných možností vyplývajúca z jasných pravidiel kontroly úlovkov.

- Vyššia produkcia voľne žijúceho lososa a obnova všetkých zásob voľne žijúceho lososa v riekach, a na základe toho zvýšenie rybolovných možností z dlhodobého hľadiska.

c) v súvislosti s odvetvím rekreačného rybolovu

- Vyššia produkcia voľne žijúceho lososa a obnova všetkých zásob voľne žijúceho lososa v riekach, a na základe toho zvýšenie rybolovných možností z dlhodobého hľadiska.

d) pre odvetvie cestovného ruchu

- Potenciál rásť na základe vyšších rybolovných možností voľne žijúceho lososa na mori aj v riekach.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

- Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie[8].

- Zásada subsidiarity

V súlade s článkom 3 ods. 1 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) návrh patrí do výlučnej právomoci Európskej únie. Aj keď je losos obyčajný anadrómny druh, je potrebné zaradiť ho medzi „morské biologické zdroje“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) ZFEÚ. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné zabezpečiť účinnú ochranu morských druhov počas ich celého migračného cyklu. Preto sa neuplatňuje zásada subsidiarity.

- Zásada proporcionality

Navrhované opatrenia sú v súlade so zásadou proporcionality, keďže neprekračujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľa zameraného na ochranu populácie lososa obyčajného v rámci spoločnej rybárskej politiky a sú vhodné na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti tohto rybného hospodárstva.

VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá nový vplyv na rozpočet.

DODATOčNÉ INFORMÁCIE

- Doložka o preskúmaní/revízii/platnosti

Návrh zahŕňa doložku o preskúmaní a revízii.

2011/0206 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populáciu lososa obyčajného v Baltskom mori a pre rybolov zameraný na túto populáciu rýb

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[9],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[10],

po predložení návrhu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. V roku 2010 sa skončil akčný plán pre lososa, ktorý v roku 1997 prijala Medzinárodná komisia pre rybolov v Baltskom mori. Zmluvné strany Komisie pre ochranu prostredia Baltského mora (HELCOM) naliehajú na EÚ, aby vytvorila dlhodobý plán riadenia chovu lososa obyčajného.

2. V nedávnom vedeckom odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) sa uvádza, že niektoré zdroje lososa obyčajného sú mimo bezpečných biologických limitov a že je potrebné vytvoriť viacročný plán na európskej úrovni.

3. V súlade s článkom 3 ods. 1 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Únia výlučnú právomoc na ochranu morských biologických zdrojov. Keďže losos je anadrómny druh, ochrana populácie lososa obyčajného nie je možná bez opatrení na ochranu populácie týchto rýb počas ich života v riekach. Uvedené opatrenia preto patria takisto do výlučnej právomoci Únie na zabezpečenie účinnej ochrany morských druhov počas ich celého migračného cyklu a mali by byť predmetom viacročného plánu.

4. V smernici 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[11] sa uvádza losos ako druh Európskej únie a je potrebné, aby opatrenia prijaté podľa tejto smernice zabezpečovali súlad jeho využívania s priaznivým stavom jeho ochrany. Preto je potrebné zabezpečiť, aby opatrenia na ochranu lososa prijaté v súlade s týmto nariadením boli zlučiteľné a koordinované s opatreniami prijatými podľa uvedenej smernice.

5. Cieľom smernice 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[12], je ochrana, zachovanie a zlepšenie vodného prostredia, v ktorom losos prežíva časť svojho životného cyklu. Viacročným plánom pre populáciu lososa obyčajného v Baltskom mori by sa malo prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice 2000/60/ES. Opatrenia, ktoré sú podľa tejto smernice nevyhnutné, ako napríklad plány vodohospodárskeho manažmentu povodia, by sa v tomto nariadení nemali zdvojiť, ale je potrebné zabezpečiť koordináciu a jednotnosť opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a opatrení podľa uvedenej smernice na ochranu a zlepšenie biotopu lososa vo vnútrozemských vodách.

6. V pláne vykonávania prijatom na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa uvádza, že je potrebné obnoviť všetky populácie komerčne využívaných rýb na takú úroveň, ktorá môže do roku 2015 poskytnúť maximálny udržateľný výnos. Medzinárodná rada ICES sa domnieva, že táto úroveň populácie lososa obyčajného v riekach sa zhoduje s úrovňou produkcie mladých lososov v rozsahu 60 % až 75 % možnej kapacity produkcie mladých lososov v rôznych riekach, v ktorých losos žije voľne. Uvedené vedecké odporúčania by mali byť základom stanovenia cieľov viacročného plánu.

7. Na základe vedeckých odporúčaní je možné domnievať sa, že genetické znečistenie populácie lososa obyčajného môže spôsobiť zníženie miery prežitia a výskytu pôvodnej populácie a narušenie genetickej schopnosti prekonávať choroby a zmeny miestnych a environmentálnych podmienok. Preto ochrana genetickej integrity a rozmanitosti populácie lososa obyčajného zohráva rozhodujúcu úlohu pri jej zachovaní a mala by byť súčasťou viacročného plánu ako jeden z jeho cieľov.

8. Výsledkom miery úhynu rýb pri rybolove na mori a v riekach by mala byť veľkosť populácie voľne žijúceho lososa, ktorá poskytuje maximálny udržateľný výnos v súlade so stanovenými cieľmi a časovými rámcami. Miera úhynu rýb pri rybolove na mori by sa mala stanoviť na základe odporúčania výboru STECF.

9. Na účinnejšiu realizáciu plánu a s cieľom umožniť presnejšiu reakciu na osobitosti každej populácie lososa v riekach by príslušné členské štáty mali mať právomoc určovať mieru úhynu lososa pri rybolove, celkový povolený výlov a niektoré technické opatrenia na zachovanie stavov rýb vo svojich riekach v súlade s článkom 2 ods. 1 ZFEÚ.

10. Členské štáty by pri prijímaní opatrení v rámci tohto nariadenia mali úplne zohľadniť svoje medzinárodné záväzky, najmä tie, ktoré vyplývajú z článku 66 Dohovoru OSN z 10. decembra 1982 o morskom práve[13], ktorý stanovuje, že štát pôvodu anadrómnych druhov bude spolupracovať s ostatnými príslušnými štátmi s cieľom zachovania týchto druhov a hospodárenia s nimi.

11. Malo by sa zabezpečiť pravidelné posúdenie primeranosti a účinnosti opatrení členských štátov Komisiou na základe cieľov stanovených vo viacročnom pláne.

12. Vo vedeckých odporúčaniach sa uvádza, že zarybnenie môže mať významný vplyv na genetickú rozmanitosť populácie lososa obyčajného a že existuje riziko, že veľký počet chovných rýb, ktoré sa každoročne vypúšťajú do Baltského mora, má vplyv na genetickú integritu voľne žijúceho lososa a to by sa malo postupne ukončiť. V tomto viacročnom pláne by sa preto mali stanoviť podmienky pre vypúšťanie rýb.

13. Priame zarybňovanie lososom v riekach s možným výskytom lososa sa za osobitných podmienok považuje za ochranné opatrenie, keďže má pozitívny vplyv na celkový počet jedincov lososa a rybné hospodárstvo, pretože môže obnoviť samoudržateľnú populáciu lososa. Malo by sa zabezpečiť, že sa výslovne umožní, aby priame zarybnenie, ktoré bude spĺňať tieto podmienky, bolo oprávnené na poskytnutie finančnej podpory v súlade s článkom 38 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo[14].

14. Keďže však vypustenie lososa môže byť v súčasnosti v niektorých členských štátoch povinné a s cieľom poskytnúť členským štátom čas na prispôsobenie sa týmto požiadavkám, vypustenie lososa iné ako zarybnenie a priame zarybnenie by malo byť naďalej dovolené v prechodnej lehote siedmich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

15. Okrem opatrení stanovených v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva[15], by sa mali prijať osobitné kontrolné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie opatrení stanovených v tomto nariadení.

16. Podstatná časť pobrežných plavidiel používaných na lov lososa má dĺžku menej ako 10 m. Preto by sa povinnosť viesť rybársky denník podľa článku 14 a predkladať predchádzajúce oznámenie podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1224/2009 mala rozšíriť na všetky plavidlá.

17. Je nevyhnutné rozšíriť povinnosť predkladať predchádzajúce oznámenie v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1224/2009 takisto na všetky plavidlá, ktoré na svojej palube ponechávajú pstruha morského, s cieľom zabezpečiť, aby sa úlovky lososa neoznamovali nesprávne ako úlovky pstruha morského, čím by sa vyhli riadnej kontrole.

18. Mal by sa povoliť lov rýb elektrickým prúdom s cieľom poskytnúť viac lepších vedeckých údajov o populácii lososa.

19. Na základe nedávnych vedeckých odporúčaní je možné domnievať sa, že rekreačný lov lososa na mori má významný vplyv na populáciu lososa, aj keď presnosť údajov v tejto súvislosti nie je na vysokej úrovni. Konkrétne rekreačný rybolov vykonávaný z plavidiel, ktoré prevádzkujú podniky poskytujúce svoje služby na účely zisku, môže prípadne vysvetľovať významnú časť úlovkov lososa obyčajného. Na zabezpečenie funkčnosti viacročného plánu je preto vhodné zaviesť niektoré špecifické riadiace opatrenia na kontrolu týchto činností.

20. V súlade s článkom 290 zmluvy je potrebné delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty vzhľadom na určité nepodstatné prvky tohto nariadenia, ako stanovujú jeho články 6, 7, 11 a 25, v záujme účinného dosiahnutia cieľov stanovených v tomto nariadení a zabezpečenia schopnosti rýchlo reagovať na zmeny stavu populácie rýb. Tieto právomoci by mali zahŕňať možnosť upraviť mieru úhynu rýb pri rybolove na mori, upraviť zoznam riek, v ktorých losos žije voľne, a niektoré technické informácie uvedené v prílohách k tomuto nariadeniu a prijať opatrenia týkajúce sa populácie lososa obyčajného v riekach, pokiaľ členské štáty neprijali opatrenia v rámci právomoci uvedenej v odôvodnení 9, alebo ak sa tieto opatrenia považujú za neúčinné.

21. Komisia by mala pri príprave a tvorbe delegovaných aktov zabezpečiť súbežné, včasné a primerané predloženie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

22. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení o zarybňovaní lososom stanovených v článku 12 tohto nariadenia by sa na Komisiu mali previesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[16],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje viacročný plán na zachovanie a riadenie populácie lososa obyčajného (ďalej len „plán“).

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Plán sa uplatňuje na:

a) komerčný rybolov v Baltskom mori a na riekach spojených s Baltským morom na území členských štátov (ďalej len „príslušné členské štáty“);

b) rekreačný rybolov lososa v Baltskom mori, kde uvedený rybolov vykonávajú služobné plavidlá.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002, článku 2 smernice 2000/60/ES a článku 4 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

2. Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

23. „Baltské more“ sú subdivízie ICES 22 – 32;

24. „baltské rieky“ sú rieky, ktoré sú na území členských štátov spojené s Baltským morom;

25. „populácia lososa obyčajného“ je celá populácia voľne žijúceho aj chovného lososa v Baltskom mori a baltských riekach;

26. „rieky, v ktorých losos žije voľne“ sú rieky so samoudržateľnými populáciami voľne žijúceho lososa, do ktorých sa chovný losos nevypúšťa, alebo sa vypúšťa v obmedzenom rozsahu, ako sa uvádza v prílohe I;

27. „rieka s možným výskytom lososa“ je rieka s historickou populáciou voľne žijúceho lososa, v ktorej sa však v súčasnosti prirodzená reprodukcia neuskutočňuje, alebo sa uskutočňuje v malej miere a ktorá má potenciál na obnovu samoudržateľnej populácie voľne žijúceho lososa;

28. „možná kapacita produkcie mladých lososov“ je kapacita produkcie vypočítaná pre každú rieku na základe príslušných parametrov, ktoré sú špecifické pre jednotlivé rieky;

29. „technické ochranné opatrenia“ sú opatrenia, ktoré upravujú zloženie druhov, veľkostné zloženie úlovkov a vplyv na zložky ekosystému vyplývajúci z rybolovu podmienením používania a štruktúry rybárskeho výstroja a obmedzením prístupu k oblastiam rybolovu;

30. „zarybnenie“ je zámerné vypustenie mladých lososov alebo jedincov v skorších vývojových fázach chovných lososov do riek, v ktorých žije losos voľne;

31. „priame zarybnenie“ je vypustenie mladých lososov alebo skorších vývojových fáz chovného lososa do riek s možným výskytom lososa;

32. „služobné plavidlo“ je plavidlo, ktoré prevádzkuje podnik ponúkajúci služby vrátane poskytovania rybárskeho vybavenia, dopravy a/alebo poradenstva na účely rekreačného rybolovu zameraného na lososa v Baltskom mori;

33. „celkový povolený výlov“ (TAC) je množstvo lososa obyčajného, ktoré je možné z danej populácie rýb každý rok vyloviť a vyložiť.

KAPITOLA II CIELE

Článok 4

Ciele

Cieľ plánu je zabezpečiť, aby:

a) sa zdroje lososa obyčajného využívali trvalo udržateľným spôsobom podľa zásady maximálneho udržateľného výnosu;

b) sa zaistila genetická integrita a rozmanitosť populácie lososa obyčajného.

KAPITOLA III ČIASTKOVÉ CIELE

Článok 5

Čiastkové ciele týkajúce sa populácie voľne žijúceho lososa v riekach

34. V riekach, v ktorých losos žije voľne a ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia dosiahli 50 % možnej kapacity produkcie mladých lososov, produkcia mladých lososov dosiahne 75 % možnej kapacity produkcie mladých lososov v každej rieke v období piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

35. V riekach, v ktorých losos žije voľne a ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nedosiahli 50 % možnej kapacity produkcie mladých lososov, dosiahne produkcia mladých voľne žijúcich lososov v každej rieke 50 % možnej kapacity produkcie mladých lososov v období piatich rokov a 75 % v období desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

36. Po desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa produkcia voľne žijúcich mladých lososov zachová na úrovni minimálne 75 % možnej kapacity produkcie mladých lososov v každej rieke, v ktorej losos žije voľne.

37. Príslušné členské štáty môžu pre každú rieku, v ktorej losos žije voľne, stanoviť ďalšie, prísnejšie čiastkové ciele.

KAPITOLA IVPRAVIDLÁ VÝLOVU

Článok 6

Určenie celkového povoleného výlovu v riekach

38. Ročný celkový povolený výlov lososa v riekach, v ktorých losos žije voľne, neprekročí úroveň, ktorá je rovnaká ako miera úhynu rýb pri rybolove uvedená v odseku 2.

39. Mieru úhynu rýb pri rybolove, týkajúcu sa populácie lososa v riekach, v ktorých losos žije voľne, určí každý členský štát v súlade s čiastkovými cieľmi stanovenými v článku 5 a odbornými stanoviskami STECF a ICES a tieto orgány ju pravidelne znovu posúdia vzhľadom na nové dostupné informácie alebo vzhľadom na zmenu vlastností rieky. Členské štáty preto zohľadnia možnú kapacitu produkcie mladých lososov, ktorú vypočíta ICES na základe príslušných parametrov špecifických pre každú rieku a ktorú bude tento orgán pravidelne posudzovať vzhľadom na nové dostupné informácie alebo vzhľadom na zmenu vlastností rieky.

40. Najneskôr jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia príslušné členské štáty uverejnia vo verejne dostupnej časti svojej oficiálnej webovej stránky, vytvorenej v súlade s článkom 114 nariadenia 1224/2009, mieru úhynu rýb pri rybolove v riekach, v ktorých losos žije voľne, a príslušný celkový povolený výlov lososa a tieto údaje každý rok revidujú.

41. Komisia každé tri roky posúdi zlučiteľnosť a účinnosť opatrení, ktoré prijali členské štáty podľa tohto článku, na základe celkových a čiastkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5.

42. Ak príslušné členské štáty neuverejnia takéto opatrenia v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 v stanovenej lehote po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom určiť mieru úhynu rýb pri rybolove a/alebo príslušný celkový povolený výlov v riekach, v ktorých losos žije voľne, a/alebo uzavretie príslušnej rybolovnej oblasti.

43. Ak sa na základe posúdenia vykonaného v súlade s odsekom 4 opatrenia členského štátu považujú za nezlučiteľné s celkovými a čiastkovými cieľmi stanovenými v článkoch 4 a 5, alebo sa považujú za neumožňujúce dosiahnuť tieto celkové a čiastkové ciele, Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom určiť mieru úhynu rýb pri rybolove a/alebo príslušný celkový povolený výlov v riekach, v ktorých losos žije voľne, a/alebo uzavretie príslušnej rybolovnej oblasti.

44. Tieto opatrenia, ktoré Komisia prijala, sú zamerané na zabezpečenie dosiahnutia celkových a čiastkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5. Účinnosť opatrení členského štátu sa končí po prijatí delegovaného aktu Komisiou.

Článok 7

Určenie celkového povoleného výlovu na mori

45. Ročný celkový povolený výlov lososa na mori neprekročí úroveň, ktorá sa rovná miere úhynu rýb pri rybolove 0,1.

46. Ak existujú jasné náznaky, že sa zmenil stav populácie a/alebo že existujúca miera úhynu rýb pri rybolove nie je primeraná na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 4, Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 26 upraviť hodnotu miery úhynu rýb pri rybolove na mori uvedenú v odseku 1.

47. V prípade náhleho vypuknutia choroby, kriticky nízkej miery prežitia mladých rýb alebo iných nepredvídaných okolností Rada rozhodne o celkovom povolenom výlove nižšom ako celkový povolený výlov, ktorý by bol výsledkom miery úhynu rýb pri rybolove uvedenej v odseku 1.

Článok 8

Využitie národných kvót služobnými plavidlami

Losos ulovený na mori zo služobného plavidla sa pripočíta k národnej kvóte.

KAPITOLA VTECHNICKÉ OCHRANNÉ OPATRENIA

Článok 9

Opatrenia členských štátov na ochranu slabej populácie lososa v rieke

48. Najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia príslušné členské štáty stanovia vnútroštátne technické ochranné opatrenia pre rieky, v ktorých losos žije voľne a ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nedosiahli 50 % možnej kapacity produkcie mladých lososov.

49. Technické ochranné opatrenia uvedené v odseku 1 sa zakladajú na osobitných požiadavkách špecifických pre jednotlivé rieky s cieľom primerane prispieť k celkovým a čiastkovým cieľom stanoveným v článkoch 4 a 5. Umiestnenie uvedených opatrení sa zakladá na najlepších dostupných informáciách o migračných trasách lososa na mori.

Článok 10

Opatrenia na ochranu ostatných populácií lososa v riekach

Členské štáty môžu prijať vnútroštátne technické opatrenia na ochranu populácií lososa vo svojich baltských riekach, ktoré nie sú zahrnuté v článku 9 tohto nariadenia. Uvedené opatrenia prispejú k dosiahnutiu celkových a čiastkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5.

Článok 11

Opatrenia Komisie

50. Komisia na základe čiastkových a celkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 každé tri roky posúdi zlučiteľnosť a účinnosť opatrení prijatých v členských štátoch podľa článkov 9 a 10, najmä ak rieky, v ktorých losos žije voľne, pretekajú viacerými členskými štátmi.

51. Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom určiť v prípade potreby technické ochranné opatrenia, ak príslušné členské štáty neprijmú takéto opatrenia v súlade s článkom 9 v stanovenej lehote po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

52. Ak sa na základe posúdenia vykonaného v súlade s odsekom 1 opatrenia členského štátu považujú za nezlučiteľné s celkovými a čiastkovými cieľmi stanovenými v článkoch 4 a 5, alebo sa považujú za neumožňujúce dosiahnuť tieto celkové a čiastkové ciele, Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom určiť v prípade potreby takéto technické ochranné opatrenia.

53. Tieto opatrenia, ktoré Komisia prijala, sú zamerané na zabezpečenie dosiahnutia celkových a čiastkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5. Účinnosť opatrení členského štátu sa končí po prijatí delegovaného aktu Komisiou.

KAPITOLA VIVYPÚŠŤANIE

Článok 12

Zarybňovanie

54. Zarybnenie lososom sa môže vykonať iba v riekach, v ktorých losos žije voľne. Počet mladých lososov vypustených do každej rieky neprekročí odhadovanú možnú kapacitu produkcie mladých lososov v rieke.

55. Zarybnenie sa vykoná tak, aby sa zabezpečila genetická rozmanitosť rôznych populácií lososa v riekach so zreteľom na existujúce spoločenstvá rýb v zarybnenej rieke a susediacich riekach, pričom sa dosiahne maximálny účinok zarybnenia.

56. Komisia môže stanoviť podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

Článok 13

Priame zarybnenie

Priame zarybnenie riek s možným výskytom lososa sa vykoná iba pod podmienkou, že:

a) v rieke sú voľné migračné trasy, primeraná kvalita vody a biotop vhodný na reprodukciu a rast lososa;

b) účel priameho zarybnenia je vytvoriť alebo zlepšiť životaschopnú samoudržateľnú populáciu voľne žijúceho lososa;

c) je zavedený monitorovací program s hodnotením pred vypustením rýb a po ňom;

d) sú zavedené vhodné a primerané ochranné a riadiace opatrenia na uľahčenie obnovy samoudržateľnej populácie lososa v riekach.

Priame zarybnenie v súlade s odsekom 1 sa považuje za ochranné opatrenie na účely článku 38 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo.

Článok 14

Prechodné obdobie

Vypustenie lososa iné ako vypustenie v súlade s článkami 12 a 13 sa môže vykonávať až do 7 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

KAPITOLA VIIKONTROLA A PRESADZOVANIE

Článok 15

Súvislosť s nariadením (ES) č. 1224/2009

Okrem opatrení stanovených v nariadení (ES) č. 1224/2009 sa uplatňujú kontrolné opatrenia stanovené v tejto kapitole, pokiaľ ustanovenia článkov tejto kapitoly nestanovujú inak.

Článok 16

Denníky

Odchylne od článku 14 nariadenia 1224/2009 kapitáni rybárskych plavidiel Európskej únie s oprávnením loviť lososa bez ohľadu na dĺžku plavidla vedú rybársky denník o svojich operáciách v súlade s ustanoveniami článku 14 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

Článok 17

Predchádzajúce oznámenie

Odchylne od úvodnej vety článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 kapitáni rybárskych plavidiel Európskej únie, ktoré majú akúkoľvek dĺžku a ktoré majú na palube lososa a/alebo pstruha morského, oznámia príslušným orgánom svojho vlajkového členského štátu ihneď po dokončení rybolovnej operácie informácie uvedené v článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

Článok 18

Oprávnenie na vykonávanie osobitnej činnosti

57. Služobné plavidlá majú oprávnenie na vykonávanie osobitnej činnosti na lov lososa vydané v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

58. Príslušné členské štáty zaradia oprávnenie na osobitnú činnosť do zoznamu oprávnení na rybolov, ktorý je súčasťou elektronickej databázy vytvorenej v súlade s článkom 116 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 1224/2009. Okrem toho zaevidujú údaje týkajúce sa oprávnení na vykonávanie osobitnej činnosti do počítačového systému potvrdzovania údajov uvedeného v článku 109 nariadenia (ES) č.1224/2009.

Článok 19

Vyhlásenie o úlovku

59. Kapitán služobného plavidla vyplní vyhlásenie o úlovku v súlade s prílohou III a predloží ho príslušnému orgánu vlajkového členského štátu služobného plavidla do posledného dňa každého mesiaca.

60. Do 15. dňa každého mesiaca príslušné členské štáty zaevidujú informácie uvedené vo vyhláseniach o úlovku za predchádzajúci mesiac do svojej elektronickej databázy vytvorenej v súlade s článkom 116 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 1224/2009 a do svojho počítačového systému potvrdzovania údajov uvedeného v článku 109 nariadenia (ES) č. 1224/2009. Elektronické údaje a vyhlásenia o úlovku sa uchovávajú 3 roky.

Článok 20

Inšpekcia vykládky

Príslušné členské štáty prostredníctvom inšpekcie vykládky overia správnosť informácií uvedených vo vyhlásení o úlovku. Uvedené inšpekcie vykládok tvoria minimálne 10 % inšpekcií celkového počtu vykládok.

Článok 21

Akčný program vnútroštátnej kontroly

Akčné programy vnútroštátnej kontroly stanovené v článku 46 nariadenia (ES) č. 1224/2009, obsahujú ako minimum aj:

a) uplatňovanie technických ochranných opatrení stanovených v súlade s kapitolou V tohto nariadenia;

b) dodržiavanie pravidiel využívania kvót, oprávnenie na vykonávanie činnosti a vyhlásenie o úlovku zo strany služobných plavidiel;

c) kontrolu pravidiel o zarybňovaní a priamom zarybňovaní.

KAPITOLA VIIIZHROMAŽĎOVANIE ÚDAJOV

Článok 22

Na účely zhromažďovania údajov je možné skúmať každú skupinu nedospelých lososov vo všetkých riekach, v ktorých losos žije voľne, prostredníctvom rybolovu pomocou elektrického prúdu pred smoltifikačným procesom.

KAPITOLA IX NADVÄZNÉ OPATRENIA

Článok 23

Podávanie správ členskými štátmi

61. V treťom roku od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a potom každý tretí rok príslušné členské štáty podajú Komisii správu o technických ochranných opatreniach prijatých v súlade s kapitolou V a o plnení cieľov stanovených v článku 5.

62. V šiestom roku od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a potom každý šiesty rok príslušné členské štáty podajú Komisii správu o vykonávaní tohto nariadenia a plnení cieľov stanovených v článku 5. Členské štáty v správe uvedú najmä informácie o:

a) rozvoji vnútroštátneho rybného hospodárstva vrátane podielu úlovkov v morských, pobrežných a riečnych vodách a podielu úlovkov komerčných rybárov, podnikov poskytujúcich služobné plavidlá a ostatných rekreačných rybárov;

b) produkcii mladých lososov do jedného roku veku a mladých lososov a najlepší dostupný odhad možnej kapacity produkcie mladých lososov v súvislosti s každou riekou, v ktorej losos žije voľne;

c) dostupných genetických informáciách týkajúcich sa každej populácie lososa v riekach, v ktorých losos žije voľne;

d) činnostiach zameraných na zarybňovanie a priame zarybňovanie lososom;

e) vykonávaní akčného programu vnútroštátnej kontroly uvedeného v článku 46 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

Článok 24

Hodnotenie plánu

V roku nasledujúcom po roku, v ktorom členské štáty doručia Komisii svoje správy, Komisia na základe týchto správ stanovených v článku 23 tohto nariadenia a na základe vedeckého odporúčania vykoná hodnotenie vplyvu riadiacich opatrení na populáciu lososa obyčajného a na rybné hospodárstvo, ktoré využíva túto populáciu lososa.

KAPITOLA XZMENY A DOPLNENIA PRÍLOH

Článok 25 Zmeny a doplnenia príloh

63. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 26 zmeniť a doplniť zoznam riek, v ktorých losos žije voľne a ktoré sú uvedené v prílohe I, s cieľom zabezpečiť jeho aktualizáciu na základe najnovších vedeckých informácií.

64. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 26 zmeniť a doplniť prílohy II a III s cieľom zabezpečiť účinnú kontrolu.

KAPITOLA XIPROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 26

Vykonávanie delegovaných právomocí

65. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok uvedených v tomto článku.

66. Právomoc prijímať delegované akty, ako sa uvádza v článkoch 6, 7, 11 a 25, sa Komisii udeľuje na neurčitý čas.

67. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedenej v článkoch 6, 7, 11 a 25 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončí delegovanie právomoci uvedenej v tomto rozhodnutí. Nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenom. Rozhodnutie nemá vplyv na platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

68. Komisia ihneď po prijatí delegovaného aktu oznámi túto skutočnosť súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

69. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 6, 7, 11 a 25 nadobúda účinnosť, iba ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietky v lehote 2 mesiacov od oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament a Rada oznámia Komisii, že nevznesú námietky. Na základe iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace.

Článok 27

Odvolanie delegovaných právomocí

Ak príslušné členské štáty v určenej lehote nestanovili alebo neuverejnili opatrenia ustanovené v článkoch 6 alebo 11, alebo ak sa uvedené opatrenia na základe posúdenia vykonaného v súlade s odsekom 4 článku 6 alebo odsekom 1 článku 11 považujú za neprimerané a/alebo neúčinné, Komisia odvolá delegované právomoci príslušného členského štátu uvedené v článkoch 6 alebo 11. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončí delegovanie právomoci uvedenej v tomto rozhodnutí. Nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenom.

Článok 28

Postup výboru

70. Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený článkom 30 nariadenia (ES) č. 2371/2002. Tento výbor sa považuje za výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

71. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA XIIZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od XXX.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Rieky, ktoré ústia do Baltského mora a v ktorých losos žije voľne

Fínsko

- Simojoki

Fínsko/Švédsko

- Tornionjoki/Torneälven

Švédsko

- Kalixälven, Råneälven, Piteälven, Åbyälven, Byskeälven, Rickleån, Sävarån, Ume/Vindelälven, Öreälven, Lögdeälven, Emån, Mörrumsån, Ljungan

Estónsko

- Pärnu, Kunda, Keila, Vasalemma

Lotyšsko

- Salaca, Vitrupe, Peterupe, Irbe, Uzava, Saka

Lotyšsko/Litva

- Barta/Bartuva

Litva

- Nemunas river basin (Zeimena)

PRÍLOHA II

MINIMÁLNY ROZSAH ÚDAJOV NA ZÍSKANIE OPRÁVNENIA NA VYKONÁVANIE OSOBITNEJ ČINNOSTI

1. ÚDAJE O PLAVIDLE

Názov plavidla[17]

Vlajkový štát

Registračný prístav (názov a štátny kód)

Vonkajšie označenie

Medzinárodný rádiový volací znak (IRCS)[18]

2. DRŽITEĽ OPRÁVNENIA, VLASTNÍK A KAPITÁN PLAVIDLA[19]

Meno a adresa fyzickej osoby alebo názov a adresa právnickej osoby

3. VLASTNOSTI PLAVIDLA

Výkon motora (kW)[20]

Tonáž (GT)

Celková dĺžka

4. PODMIENKY RYBOLOVU

1. Dátum vydania:

2. Lehota platnosti:

3. Podmienky oprávnenia vrátane, ak je to vhodné, druhov rýb, zóny a rybárskeho výstroja:

PRÍLOHA III

VYHLÁSENIE O ÚLOVKU

Každý príslušný členský štát vydá pre svoje služobné plavidlá oficiálny formulár, ktorý sa vyplní ako vyhlásenie o úlovku. Tento formulár obsahuje minimálne tieto údaje:

a) referenčné číslo oprávnenia na vykonávanie osobitnej činnosti udeleného v súlade s článkom 18 tohto nariadenia;

b) meno fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby, ktorá je držiteľom oprávnenia na vykonávanie osobitnej činnosti vydaného v súlade s článkom 18 tohto nariadenia;

c) meno a podpis kapitána služobného plavidla;

d) dátum a čas odchodu a príchodu do prístavu a trvanie rybárskeho výjazdu;

e) miesto a čas vykládky podľa rybárskych výjazdov;

f) výstroj používaný na rybolovné činnosti;

g) množstvo vyložených rýb podľa druhov a rybárskych výjazdov;

h) množstvo rýb v odvrhnutých úlovkoch podľa druhov a rybárskych výjazdov;

i) oblasť úlovkov podľa rybárskych výjazdov vyjadrená ako štatistický obdĺžnik ICES.

[1] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).

[2] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

[3] Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora, 1992 (nadobudol platnosť 17. januára 2000).

[4] Prijatý 15. novembra 2007 v Krakove, Poľsko, na mimoriadnom zasadnutí HELCOM na úrovni ministrov.

[5] Osobitné odporúčanie ICES z roku 2008, 8.3.3.3: Žiadosť o poradenstvo v oblasti riadenia zdrojov lososa v Baltskom mori, predložená rade ICES.

[6] Fínsky výskumný ústav pre voľne žijúcu zver a rybolov, 2008. Analýza údajov na podporu vypracovania akčného plánu pre populácie lososa v Baltskom mori, SI2.491891, FISH/2007/03 – Položka 6.

[7] Správa o 31. plenárnom zasadnutí Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo: (PLEN-09-02), 13. – 17. júl 2009, Kodaň.

[8] Ú. v. EÚ C 115, 9.5.2008, s. 1-

[9] Ú. v. EÚ C , , s. .

[10] Ú. v. EÚ C , , s. .

[11] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).

[12] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

[13] Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1 – 2.

[14] Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1 – 44.

[15] Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1 – 50.

[16] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[17] Pre plavidlá, ktoré majú názov.

[18] Pre plavidlá, ktoré sú povinné mať IRCS.

[19] Uvádza sa pre každú príslušnú osobu.

[20] V súlade s nariadením (ES) č. 2930/86.