DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Vývoj návrhu

V Európskej únii možno dnes ochranu patentov získať buď prostredníctvom národných patentových úradov členských štátov, ktoré udeľujú národné patenty, alebo prostredníctvom Európskeho patentového úradu (ďalej len „EPÚ“) v rámci Európskeho patentového dohovoru (ďalej len „EPD“)[1]. Európsky patent musí byť hneď po udelení EPÚ validovaný v každom členskom štáte, kde sa žiada ochrana. Na validáciu európskeho patentu na území členského štátu sa môže podľa vnútroštátnych právnych predpisov okrem iného požadovať, aby majiteľ patentových práv predložil preklad európskeho patentu do úradného jazyka tohto členského štátu[2]. Súčasný patentový systém v EÚ preto vyžaduje najmä z hľadiska požiadaviek na preklad veľmi vysoké náklady a je zložitý. Celkové náklady na validáciu priemerného európskeho patentu dosahujú pri validácii v 13 členských štátoch 12 500 EUR a viac než 32 000 EUR, ak je validovaný v celej EÚ. Odhaduje sa, že skutočné náklady na validáciu predstavujú v EÚ okolo 193 miliónov EUR ročne.

V stratégii Európa 2020[3] ako aj v Akte o jednotnom trhu[4] bolo vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii označené za prioritu. Obe iniciatívy predstavujú úsilie zlepšiť rámcové podmienky na inovácie pre podniky vytvorením jednotnej ochrany patentov v členských štátoch EÚ spolu s jednotným európskym systémom riešenia patentových sporov.

Napriek všeobecnému uznaniu, že európske podniky vzhľadom na neexistenciu jednotnej ochrany patentov trpia konkurenčnou nevýhodou, Únia nedokázala zriadiť jednotnú ochranu patentov. V auguste roku 2000 Komisia najprv navrhla nariadenie Rady o patente Spoločenstva[5]. V roku 2002 prijal Európsky parlament legislatívne uznesenie[6]. V roku 2003 Rada prijala spoločný politický prístup[7], ale konečnú dohodu nebolo možné dosiahnuť. Diskusie o návrhu sa v Rade opäť rozprúdili po tom, čo Komisia prijala v apríli 2007 oznámenie „Zlepšenie patentového systému v Európe“[8]. V oznámení sa potvrdil záväzok vytvoriť jednotný patent Spoločenstva.

Lisabonskou zmluvou sa zaviedol konkrétnejší právny základ na vytvorenie európskych práv duševného vlastníctva. Podľa článku 118 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia vzťahujúce sa na vytvorenie európskych práv duševného vlastníctva. V článku 118 ods. 2 ZFEÚ sa však ustanovuje osobitný právny základ pre jazykové režimy európskych práv duševného vlastníctva, ktoré Rada jednomyseľne zriadi po porade s Európskym parlamentom v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom. Preto musí byť režim prekladov pre akýkoľvek jednotný patentový systém v EÚ zriadený osobitným právnym predpisom.

V decembri 2009 Rada prijala závery o „Posilnenom patentovom systéme v Európe“[9] a všeobecný prístup k návrhu nariadenia o patente EÚ[10]. V dôsledku uvedenej zmeny v právnom základe však režimy prekladov neboli zahrnuté.

Dňa 30. júna 2010 Komisia prijala návrh nariadenia Rady o režime prekladov pre patent EÚ[11]. Tento návrh sprevádzala správa o posúdení vplyvu[12], v ktorej sa posudzovali rôzne možnosti prípadných režimov prekladov. Napriek značnému úsiliu, ktoré vyvinulo predsedníctvo Rady, sa na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť 10. novembra 2010 zaznamenalo, že sa nepodarilo dospieť k jednomyseľnej dohode o režime prekladov[13]. Na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť 10. decembra 2010[14] sa potvrdilo, že existujú neprekonateľné ťažkosti, ktoré znemožňujú v súčasnosti i v blízkej budúcnosti prijať rozhodnutie vyžadujúce si jednomyseľnosť. Z toho vyplýva, že ciele navrhovaného nariadenia – vytvoriť jednotnú ochranu patentov v celej Európskej únii – nie je možné dosiahnuť v primeranej lehote uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

Komisia predložila na základe žiadosti dvanástich členských štátov (Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) Rade návrh[15] na povolenie posilnenej spolupráce na účely jednotnej ochrany patentov. Všetky členské štáty uviedli v svojej žiadosti, že legislatívne návrhy Komisie v rámci posilnenej spolupráce by mali vychádzať z nedávnych rokovaní v Rade. Po prijatí tohto návrhu požiadali o pristúpenie k spolupráci aj Belgicko, Rakúsko, Írsko, Portugalsko, Malta, Bulharsko, Rumunsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Lotyšsko, Grécko a Cyprus. Rada prijala návrh na rozhodnutie o povolení 10. marca 2011 po tom, ako získala súhlas Európskeho parlamentu. Týmto nariadením sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov v zmysle schváleného rozhodnutia Rady 2011/167/EÚ[16].

Právny prístup

V porovnaní s návrhom Komisie z roku 2000 sa v tomto návrhu rozvíja existujúci systém európskych patentov ustanovením jednotného účinku európskych patentov udelených pre územie zúčastnených členských štátov. Jednotná patentová ochrana bude voliteľná a bude existovať súčasne s vnútroštátnymi a európskymi patentmi. Majitelia európskych patentov udelených EPÚ môžu do jedného mesiaca od uverejnenia oznámenia o udelení európskeho patentu podať na EPÚ žiadosť o zaregistrovanie jednotného účinku. Hneď ako sa jednotný účinok zaregistruje, poskytne jednotnú ochranu a bude mať rovnakú účinnosť na území všetkých zúčastnených členských štátov. Európske patenty s jednotným účinkom možno udeliť, previesť, zrušiť alebo môžu zaniknúť len s ohľadom na toto územie ako celok. Zúčastnené členské štáty zveria správu európskych patentov s jednotným účinkom Európskemu patentovému úradu.

2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

V januári 2006 Komisia začala rozsiahle konzultácie o budúcnosti patentovej politiky v Európe[17]. Od rôznych zainteresovaných strán, vrátane podnikov zo všetkých odvetví hospodárstva, podnikateľských združení a združení MSP, odborníkov z praxe v oblasti patentov, verejnej správy a akademickej obce prišlo viac ako 2 500 odpovedí. Respondenti sa vyslovili za európsky patentový systém, ktorý poskytuje stimuly pre inovácie, zabezpečuje šírenie vedeckých poznatkov, uľahčuje transfer technológií, je dostupný všetkým aktérom na trhu a zaručuje právnu istotu. Odpovede jednoznačne svedčili o sklamaní zainteresovaných strán z nedostatku pokroku v projekte patentu Spoločenstva. Takmer všetci respondenti (používatelia patentového systému) odmietali predovšetkým režim prekladov uvedený v spoločnom politickom prístupe Rady z roku 2003, ktorým sa ustanovilo, že majiteľ patentových práv bude musieť predložiť preklad nárokov (s právnym účinkom) do všetkých úradných jazykov Spoločenstva.

Zainteresované strany vyjadrili celkovú podporu „jednotnému, cenovo dostupnému a konkurencieschopnému“ patentu Spoločenstva. Toto posolstvo opakovane zaznelo na verejnom vypočutí 12. júla 2006, kde veľké množstvo zainteresovaných strán vyjadrilo svoju podporu vytvoreniu skutočného jednotného vysokokvalitného patentu. Zdôraznili však, že politické kompromisy by nemali oslabiť užitočnosť projektu. Predovšetkým zástupcovia malých a stredných podnikov (MSP) zdôraznili význam miernych nákladov patentovania.

Problematika jednotnej ochrany patentov sa tiež zoširoka prerokovávala v rámci konzultácií o iniciatíve „Small Business Act“ pre Európu, ktoré pozostávali z mnohých iniciatív zameraných na pomoc európskym MSP[18]. Malé a stredné podniky označili za hlavné prekážky vysokú úroveň patentových poplatkov a právnu náročnosť patentového systému[19]. Vo svojich vyjadreniach počas konzultácie podniky vo všeobecnosti a predovšetkým zástupcovia malých a stredných podnikov požadovali pre budúci jednotný patent významné zníženie nákladov na patentovanie[20].

Rôzne zainteresované strany sa v nedávnych stanoviskách vyslovili za jednotnú ochranu patentov. Európske združenia podnikateľov ako BusinessEurope[21], UEAPME[22] a Eurochambres[23] potvrdzujú, že podniky, veľké i malé, si želajú zjednodušenú, nákladovo efektívnu a dostupnú ochranu patentov. Národné organizácie podnikateľov v mnohých členských štátoch a naprieč priemyselnými odvetviami upozorňujú na rovnaké problémy[24]. Zainteresované strany zdôraznili, že akékoľvek riešenie jednotnej ochrany patentov by malo vychádzať z existujúcich mechanizmov udeľovania patentov v Európe a nemalo by vyžadovať žiadnu revíziu Európskeho patentového dohovoru.

3. POSÚDENIE VPLYVU

Sprievodným dokumentom k tomuto návrhu je posúdenie vplyvu, v ktorom sa označujú hlavné problémy súčasného európskeho patentového systému: i) vysoké náklady spojené s prekladmi a uverejňovaním európskych patentov, ii) rozdiely v udržiavaní patentov v jednotlivých členských štátoch (ročné udržiavacie poplatky, ktoré sa musia platiť každý rok v každej krajine, kde je patent validovaný) a iii) administratívna náročnosť registrácie prevodov, licencií a iných práv súvisiacich s patentmi. Dôsledkom je, že komplexná ochrana patentov v Európe je natoľko nákladná a zložitá, až je pre mnohých vynálezcov a podniky nedostupná.

Posúdenie vplyvu analyzuje vplyvy týchto možností:

Možnosť 1 (základný scenár) – Komisia nepodnikne žiadne kroky,

Možnosť 2 – Komisia naďalej spolupracuje s ostatnými inštitúciami na patente EÚ pokrývajúcom 27 členských štátov,

Možnosť 3 – Komisia predloží návrhy nariadení na vykonávanie rozšírenej spolupráce:

Čiastková možnosť 3.1– Komisia navrhne režimy prekladov platné v oblasti jednotnej ochrany patentov, ktoré zodpovedajú jej návrhu z 30. júna 2010 alebo

Čiastková možnosť 3.2 – Komisia navrhne režimy prekladov platné v oblasti jednotnej ochrany patentov na základe svojho návrhu z 30. júna 2010 so zapracovaním prvkov kompromisného návrhu prerokovaného Radou.

Analýzou, ktorá sa vykonala v rámci posúdenia vplyvu, sa preukázalo, že sa uprednostňuje možnosť 3 s čiastkovou možnosťou 3.2.

Tieto problémy možno riešiť len na úrovni EÚ, pretože bez právneho nástroja EÚ by členské štáty neboli dostatočne schopné zakotviť právne účinky vo vzťahu k patentom, ktoré sú jednotné vo viacerých členských štátoch.

4. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ sa povolilo členským štátom uvedeným v článku 1 zriadiť posilnenú spoluprácu na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov.

V článku 118 ods. 2 ZFEÚ sa ustanovuje osobitný právny základ na zriadenie jazykových režimov platných pre európske práva duševného vlastníctva, ktoré zabezpečujú jednotnú ochranu v celej Európskej únii prostredníctvom nariadení prijatých jednomyseľne Radou v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom.

5. VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie.

6. PODROBNÝ OPIS

Článok 1 – Predmet úpravy

V tomto článku sa vymedzuje predmet nariadenia.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

V tomto článku sa ustanovujú vymedzenia hlavných pojmov používaných v nariadení.

Článok 3 – Režimy prekladov pre európsky patent s jednotným účinkom

V tomto článku sa ustanovuje, že v prípade uverejnenia špecifikácie európskeho patentu s jednotným účinkom v súlade s článkom 14 ods. 6 EPD sa nepožadujú žiadne ďalšie preklady. V článku 14 ods. 6 EPD sa ustanovuje, že špecifikácia európskeho patentu je uverejnená v jazyku konania pred EPÚ a zahŕňa preklad nárokov do ostatných dvoch úradných jazykov EPÚ. Ďalšie preklady sa požadujú iba v prípade sporu v súlade s článkom 4 a počas prechodného obdobia podľa článku 6. Žiadosť o jednotný účinok sa má predložiť v jazyku konania.

Článok 4 – Preklad v prípade sporu

V tomto článku sa vyžaduje, aby v prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom poskytol majiteľ patentových práv úplný preklad patentu do úradného jazyka zúčastneného členského štátu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu alebo v ktorom má údajný porušovateľ bydlisko. Majiteľ patentových práv by tiež mal povinnosť poskytovať na požiadanie súdu príslušného na územiach zúčastnených členských štátov pre spory týkajúce sa európskeho patentu s jednotným účinkom úplný preklad patentu do jazyka konania tohto súdu. Tieto preklady by sa zabezpečovali na náklady majiteľa patentových práv. V prípade sporu o nárok na náhradu škody by súd, na ktorom sa spor prejednáva zohľadnil, že údajný porušovateľ mohol predtým, než dostal preklad do svojho vlastného jazyka, konať v dobrej viere a nemusel vedieť alebo mať dostatočné dôvody vedieť, že porušuje patent.

Článok 5 – Správa kompenzačného systému

V tomto článku sa ustanovuje, že zúčastnené členské štáty zverujú Európskemu patentovému úradu správu kompenzačného systému pre prihlasovateľov podávajúcich patentové prihlášky v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom Európskeho patentového úradu, v súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia].

Článok 6 – Prechodné opatrenia

V tomto článku sa ustanovujú prechodné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať počas určitého obdobia, kým nie je k dispozícii systém vysokokvalitných strojových prekladov do všetkých úradných jazykov Európskej únie.

Počas prechodného obdobia sa preto musí k žiadosti o jednotný účinok uvedenej v článku 12 nariadenia xx/xx, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, pripojiť: i) úplný preklad špecifikácie takéhoto patentu do angličtiny, keď jazykom konania pred EPÚ je v súlade s článkom 14 ods. 3 EPD francúzština alebo nemčina; alebo ii) úplný preklad špecifikácie takéhoto patentu do akéhokoľvek úradného jazyka zúčastnených členských štátov, ktorý je úradným jazykom Únie, keď je jazykom konania pred EPÚ angličtina.

Tieto preklady vyžadované počas prechodného obdobia by uverejňoval Európsky patentový úrad čo najskôr po dni podania žiadosti o jednotný účinok uvedenej v článku 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia]. Ďalej sa spresňuje, že texty týchto prekladov nemajú žiadny právny účinok a poskytujú sa len na informačné účely.

Prechodné obdobie by malo skončiť hneď, ako sú k dispozícii vysokokvalitné strojové preklady do všetkých úradných jazykov Európskej únie. Kvalitu strojových prekladov by mala pravidelne a objektívne hodnotiť nezávislá odborná komisia zriadená zúčastnenými členskými štátmi v rámci Európskej patentovej organizácie, ako sa uvádza v článku 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia], a zložená zo zástupcov Európskeho patentového úradu a používateľov európskeho patentového systému. Táto skupina expertov by súčasne predkladala objektívne hodnotenie dostupnosti vysokokvalitných strojových prekladov každé dva roky, počnúc šiestym rokom po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Na tomto základe by Komisia predložila Rade správu a navrhla ukončenie prechodného obdobia, ak by to bolo primerané.

Usudzuje sa, že strojové preklady do všetkých úradných jazykov Európskej únie by mali byť vyvinuté v priebehu nie viac ako 12 rokov. Preto ak Rada neukončí prechodné obdobie na základe návrhu Komisie, malo by automaticky zaniknúť 12 rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Článok 7 – Nadobudnutie účinnosti

V tomto článku sa ustanovuje, že nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Keďže však hmotnoprávne ustanovenia platné pre európsky patent s jednotným účinkom podliehajú ustanoveniam nariadenia xx/xx, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, a sú doplnené o režim prekladov ustanovený v tomto nariadení, uplatňujú sa tieto nariadenia spoločne. Preto bude dátum uplatňovania tohto nariadenia konkrétny dátum, ktorý sa bude zhodovať s dátumom uplatňovania nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia].

2011/0094 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 118 ods. 2,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/167/EÚ z 10. marca 2011, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvárania jednotnej patentovej ochrany[25],

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[26],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Rozhodnutím 2011/167/EÚ, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, dostali Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Francúzsko, Írsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo (ďalej len „zúčastnené členské štáty“) povolenie vytvoriť vzájomnú posilnenú spoluprácu na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov.

(2) Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady xx/xx, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov[27], niektoré európske patenty udelené Európskym patentovým úradom podľa pravidiel a postupov Dohovoru o udeľovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 v znení zmien a doplnení (ďalej len „EPD“) môžu nadobudnúť jednotný účinok na územiach zúčastnených členských štátov po žiadosti majiteľa patentových práv.

(3) Režimy prekladov pre európske patenty s jednotným účinkom na územiach zúčastnených členských štátov (ďalej len „európsky patent s jednotným účinkom“) by sa mali zriadiť osobitným nariadením v súlade s článkom 118 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(4) V súlade s rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvárania jednotnej ochrany patentov, by mali režimy prekladov pre európske patenty s jednotným účinkom byť jednoduché a nákladovo efektívne a zodpovedať tým, ktoré sú ustanovené v návrhu nariadenia Rady o režimoch prekladov pre patent Európskej únie[28] predloženom Komisiou 30. júna 2010 spolu s prvkami kompromisu, navrhnutom predsedníctvom v novembri 2010, ktorý získal širokú podporu v Rade[29].

(5) Režimy prekladov platné pre európske patenty s jednotným účinkom, ktoré sú nákladovo efektívne, zjednodušené a zaručujú právnu istotu, by mali stimulovať inovácie a najmä by mali byť na prospech malým a stredným podnikom. Takýmito režimami prekladov by sa mal zabezpečiť jednoduchší, menej nákladný a menej riskantný prístup k európskemu patentu s jednotným účinkom a k patentovému systému ako celku.

(6) Keďže Európsky patentový úrad je zodpovedný za udeľovanie európskych patentov, režimy prekladov pre európsky patent s jednotným účinkom by mali vychádzať zo súčasného postupu v Európskom patentovom úrade. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na dosiahnutie potrebnej rovnováhy medzi záujmami hospodárskych subjektov a verejným záujmom pokiaľ ide o náklady na konanie a dostupnosť technických informácií.

(7) Bez toho, aby boli dotknuté určité prechodné režimy, v prípade uverejnenia špecifikácie európskeho patentu s jednotným účinkom v súlade s článkom 14 ods. 6 EPD sa nepožadujú žiadne ďalšie preklady. V článku 14 ods. 6 EPD sa ustanovuje, že špecifikácia európskeho patentu je uverejnená v jazyku konania pred Európskym patentovým úradom a zahŕňa preklad nárokov do ostatných dvoch úradných jazykov Európskeho patentového úradu.

(8) V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom je legitímna požiadavka, že majiteľ patentových práv by mal poskytnúť úplný preklad patentu do úradného jazyka zúčastneného členského štátu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu alebo v ktorom má údajný porušovateľ bydlisko. Od majiteľa patentových práv by sa tiež malo žiadať, aby poskytol na požiadanie súdu príslušného na území zúčastnených členských štátov pre spory týkajúce sa európskeho patentu s jednotným účinkom úplný preklad patentu do jazyka konania tohto súdu. Tieto preklady by sa automatickým spôsobom zabezpečovali na náklady majiteľa patentových práv. V prípade sporu o nárok na náhradu škody by mal súd, na ktorom sa spor prejednáva, zohľadniť, že údajný porušovateľ mohol predtým, než dostal preklad do svojho vlastného jazyka, konať v dobrej viere a nemusel vedieť alebo mať dostatočné dôvody vedieť, že porušuje patent. Príslušný súd by mal posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu a okrem iného by mal zohľadniť, či údajný porušovateľ je malý a stredný podnik pôsobiaci len na miestnej úrovni, jazyk konania pred Európskym patentovým úradom a počas prechodného obdobia preklad predložený spolu so žiadosťou o jednotný účinok.

(9) S cieľom uľahčiť prístup k európskym patentom s jednotným účinkom najmä pre malé a stredné podniky prihlasovatelia, ktorých jazyk nie je jedným z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mali mať možnosť podávať patentové prihlášky Európskemu patentovému úradu v akomkoľvek inom úradnom jazyku Únie. Ako doplňujúce opatrenie pre prihlasovateľov, ktorí nadobudli európske patenty s jednotným účinkom a ktorí majú svoje bydlisko alebo hlavné sídlo ekonomickej činnosti v členskom štáte Európskej únie, ktorého úradný jazyk je iný ako niektorý z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mal Európsky patentový úrad spravovať v súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia] systém dodatočnej refundácie nákladov spojených s prekladom z tohto jazyka do jazyka konania Európskeho patentového úradu nad rámec toho, čo už v Európskom patentovom úrade existuje.

(10) Na podporu dostupnosti patentových informácií a šírenia technologických poznatkov by mali byť čo najskôr k dispozícii strojové preklady patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Únie. Európsky patentový úrad vyvíja strojové preklady a tie sú veľmi dôležitým nástrojom usilujúcim o zlepšenie prístupu k patentovým informáciám a šírenie technologických znalostí. Včasná dostupnosť vysokokvalitných strojových prekladov prihlášok a špecifikácií európskych patentov do všetkých úradných jazykov Únie by bola na osoh všetkým používateľom európskeho patentového systému. Strojové preklady sú jedným z kľúčových prvkov politiky Európskej únie. Takéto strojové preklady by mali slúžiť len na informačné účely a nemali by mať žiadne právne účinky.

(11) Počas prechodného obdobia, skôr než bude k dispozícii systém vysokokvalitného strojového prekladu do všetkých úradných jazykov, k žiadosti o jednotný účinok uvedenej v článku 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia] sa prikladá úplný preklad špecifikácie patentu do angličtiny, keď jazyk konania pred Európskym patentovým úradom je francúzština alebo nemčina, alebo do akéhokoľvek úradného jazyka zúčastnených členských štátov, ktorý je úradným jazykom Únie, keď jazykom konania pred Európskym patentovým úradom je angličtina. Tieto režimy by zaručili, že počas prechodného obdobia sú všetky európske patenty s jednotným účinkom k dispozícii v angličtine, ktorá je zvyčajným jazykom v oblasti medzinárodného technologického výskumu a publikovania. Okrem toho by sa tak zabezpečilo, že v súvislosti s európskymi patentmi s jednotným účinkom by sa preklady uverejňovali v ostatných úradných jazykoch zúčastnených členských štátov. Takéto preklady by sa nemali vykonávať automatizovanými prostriedkami a ich vysoká kvalita by mala prispievať k zdokonaľovaniu strojových prekladov Európskym patentovým úradom. Tiež by posilnili šírenie patentových informácií. Prechodné obdobie by malo skončiť hneď, ako budú po objektívnom hodnotení kvality k dispozícii vysokokvalitné strojové preklady do všetkých úradných jazykov Európskej únie. Kvalitu strojových prekladov by mala pravidelne a objektívne hodnotiť nezávislá odborná komisia zriadená zúčastnenými členskými štátmi v rámci Európskej patentovej organizácie a zložená zo zástupcov Európskeho patentového úradu a používateľov európskeho patentového systému. Vzhľadom na technologický rozvoj nie je možné uvažovať o maximálnej lehote vývoja vysokokvalitného strojového prekladu dlhšej ako 12 rokov. V dôsledku toho by prechodné obdobie malo zaniknúť 12 rokov odo dňa uplatňovania tohto nariadenia, ak nebolo rozhodnuté o skoršom ukončení tohto obdobia.

(12) Keďže hmotnoprávne ustanovenia platné pre európsky patent s jednotným účinkom podliehajú nariadeniu xx/xx, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, a sú doplnené o režimy prekladov ustanovené v tomto nariadení, toto nariadenie by malo platiť v ten istý deň ako nariadenie xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia][termín sa určí].

(13) Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá používania jazykov inštitúcií Európskej únie vytvorené v súlade s článkom 342 ZFEÚ a nariadením Rady č. 1/1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve[30]. Toto nariadenie vychádza z jazykového režimu Európskeho patentového úradu a nemalo by sa chápať ako vytváranie osobitného jazykového režimu pre Úniu či precedensu pre obmedzený jazykový režim v akomkoľvek budúcom právnom nástroji Európskej únie.

(14) V súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii cieľ opatrenia, a to vytvorenie jednotného a zjednodušeného režimu prekladov pre európske patenty s jednotným účinkom, ktoré sa má prijať, možno dosiahnuť len na európskej úrovni. V súlade so zásadou proporcionality podľa toho istého článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov povolenej rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, pokiaľ ide o platné režimy prekladov.

Článok 2Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(a) „Európsky patent s jednotným účinkom“ znamená európsky patent, ktorý využíva jednotný účinok na území zúčastnených členských štátov podľa nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia].

(b) „Špecifikácia európskeho patentu“ znamená špecifikáciu patentu podľa definície uvedenej v pravidle 73 vykonávacích nariadení Dohovoru o udeľovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 v znení zmien a doplnení (ďalej len „EPD“).

(c) „Jazyk konania“ znamená jazyk konania pred Európskym patentovým úradom podľa definície uvedenej v článku 14 ods. 3 EPD.

Článok 3Režimy prekladov pre európsky patent s jednotným účinkom

1. Bez toho, aby boli dotknuté články 4 a 6 tohto nariadenia, v prípade uverejnenia špecifikácie európskeho patentu s jednotným účinkom v súlade s článkom 14 ods. 6 EPD sa nepožadujú žiadne ďalšie preklady.

2. Žiadosť o jednotný účinok uvedená v článku 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia] sa predkladá v jazyku konania.

Článok 4Preklad v prípade sporu

1. V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom majiteľ patentových práv poskytne na žiadosť a podľa výberu údajného porušovateľa úplný preklad patentu do úradného jazyka zúčastneného členského štátu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu alebo v ktorom má údajný porušovateľ bydlisko/sídlo.

2. V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom poskytne majiteľ patentových práv v priebehu súdneho konania na žiadosť súdu príslušného na územiach zúčastnených členských štátov pre spory týkajúce sa európskych patentov s jednotným účinkom úplný preklad patentu do jazyka konania tohto súdu.

3. Náklady na preklady uvedené v odsekoch 1 a 2 znáša majiteľ patentových práv.

4. V prípade sporu týkajúceho sa nároku na náhradu škody súd, na ktorom sa spor prejednáva, zohľadní, že údajný porušovateľ mohol predtým, než dostal preklad uvedený v odseku 1, konať bez znalosti alebo bez dostatočných dôvodov vedieť, že porušuje patent.

Článok 5Správa kompenzačného systému

Vzhľadom na skutočnosť, že prihlášky európskych patentov možno podať v ktoromkoľvek jazyku podľa článku 14 ods. 2 EPD, v súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia], zúčastnené členské štáty v zmysle článku 143 EPD poverujú Európsky patentový úrad úlohou spravovať kompenzačný systém na preplácanie všetkých nákladov na preklad do maximálne stanovenej výšky z poplatkov uvedených v článku 13 tohto nariadenia pre prihlasovateľov podávajúcich prihlášky patentov na Európsky patentový úrad v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom Európskeho patentového úradu.

Článok 6Prechodné opatrenia

1. Počas prechodného obdobia, ktoré sa začína dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia v súlade s článkom 7 ods. 2 tohto nariadenia, musí byť žiadosť o jednotný účinok uvedená v článku 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia] predložená spolu s:

(a) úplným prekladom špecifikácie európskeho patentu do angličtiny, ak je jazykom konania francúzština alebo nemčina, alebo

(b) úplným prekladom špecifikácie európskeho patentu do akéhokoľvek úradného jazyka zúčastnených členských štátov, ktorý je úradným jazykom Európskej únie, ak je jazykom konania angličtina.

2. V súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia] zúčastnené členské štáty v zmysle článku 143 EPD poverujú Európsky patentový úrad úlohou uverejniť preklady uvedené v odseku 1 čo najskôr po dátume podania žiadosti o jednotný účinok uvedenej v článku 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia]. Text týchto prekladov nemá právnu hodnotu a slúži len na informačné účely.

3. Nezávislá odborná komisia vykonáva každé dva roky, počnúc šiestym rokom odo dňa účinnosti tohto nariadenia, objektívne hodnotenie dostupnosti vysokokvalitných strojových prekladov patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Európskej únie, vypracovaných Európskym patentovým úradom. Táto odborná komisia je zriadená zúčastnenými členskými štátmi v rámci Európskej patentovej organizácie a pozostáva zo zástupcov Európskeho patentového úradu a mimovládnych organizácií zastupujúcich používateľov európskeho patentového systému pozvaných ako pozorovateľov správnou radou Európskej patentovej organizácie v súlade s článkom 30 ods. 3 EPD.

4. Na základe hodnotenia uvedeného v odseku 3 Komisia predkladá Rade každé dva roky správu a v prípade potreby návrhy na ukončenie prechodného obdobia.

5. Ak prechodné obdobie neskončí na základe návrhu Komisie, zanikne 12 rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Článok 7Nadobudnutie účinnosti

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Uplatňuje sa od [konkrétny dátum bude určený a bude zhodný s dátumom uplatňovania nariadenia xx/xx, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v zúčastnených členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] http://www.epo.org

[2] Zmluvné štáty EPD prijali v roku 2000 na zníženie nákladov spôsobených validačnými požiadavkami takzvanú „Londýnsku dohodu“ (Dohoda o uplatňovaní článku 65 EPD, Ú. v. EPÚ 2001, 550), ktorá je v súčasnosti v platnosti v jedenástich členských štátoch EÚ a ktorou sa znižujú požiadavky na preklad.

[3] KOM(2010) 2020.

[4] KOM(2010) 608 v konečnom znení/2.

[5] KOM(2000) 412.

[6] Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady o patente Spoločenstva (KOM(2000) 412 – C5-0461/2000 – 2000/0177(CNS)), (Ú. v. EÚ C 127E, 29.5.2003, s. 519 – 526).

[7] Dokument Rady 7159/03.

[8] KOM(2007) 165.

[9] Dokument Rady 17229/09.

[10] Dokument Rady 16113/09 dodatok 1. Terminológia sa zmenila (pojem „patent Spoločenstva“ sa nahradil pojmom „patent EÚ“) v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

[11] KOM(2010) 350.

[12] SEK(2010) 796.

[13] Tlačová správa z mimoriadneho zasadnutia Rady „Konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a vesmír)“, 16041/10, 10.11.2010.

[14] Pozri tlačovú správu 17668/10.

[15] KOM(2010) 790.

[16] Rozhodnutie Rady 2011/167/EÚ z 10. marca 2011, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 53).

[17] Konzultačný dokument, odpovede zainteresovaných strán a správa o predbežných zisteniach konzultácií sú k dispozícii na http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/patent/consultation_en.htm.

[18] KOM(2008) 394.

[19] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/small-business-act/

[20] UEAPME Očakávania k návrhu aktu o malých podnikoch pre Európu k dispozícii na www.ueapme.com. Reakcie na konzultáciu o iniciatíve „Small Business Act“ pre Európu sú k dispozícii na http://www.eurochambres.eu

[21] Pohľady na kľúčové otázky diskusie patentovej reformy v Európe sú k dispozícii na http://www.businesseurope.eu

[22] Stanovisko k nedávnemu vývoju politiky týkajúcej sa európskeho patentu Spoločenstva k dispozícii na http://www.ueapme.com

[23] Stanovisko k európskemu patentovému systému k dispozícii na http://www.eurochambres.eu

[24] Stanoviská BDI (Bundesverband der Deutschen Industrie), DIHK (Deutscher Industrie- und Handelskammertag), CBI (Confederation of British Industries), CCIP (Chambre de commerce et d'industrie de Paris), CGPME (Confédération générale des petites et moyennes entreprises), Unioncamere, DigitalEurope, Orgalime, ACT (Association for Competitive Technology), Cefic a ďalších.

[25] Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011 s. 53.

[26] Ú. v. EÚ C, , s. .

[27] Ú. v. EÚ C, , s. .

[28] KOM(2010) 350.

[29] Dokumenty Rady 15385/10 a 15385/10 ADD 1.

[30] Nariadenie Rady č. 1/1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385 – 386).