[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 22.2.2011

KOM(2011) 77 v konečnom znení

2008/0028 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU

podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa pozície Rady v prvom čítaní k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom

2008/0028 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU

podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa pozície Rady v prvom čítaní k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom

1. ZÁKLADNÉ SKUTOČNOSTI

Dátum zaslania návrhu EP a Rade [dokument KOM(2008) 40 v konečnom znení – 2008/0028(COD)]: | 1. február 2008 |

Dátum stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: | 18. september 2008 |

Dátum stanoviska Európskeho parlamentu, prvé čítanie: | 16. jún 2010 |

Dátum zaslania zmeneného a doplneného návrhu: | [*] |

Dátum politickej dohody: | 7. december 2010 |

Dátum prijatia pozície Rady: | 21. február 2011 |

* Vzhľadom na vývoj v Rade po prvom čítaní v Európskom parlamente Komisia nevypracovala zmenený a doplnený návrh, ale vyjadrila svoje stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu v dokumente „Oznámenie Komisie o opatrení prijatom k stanoviskám a uzneseniam prijatým Parlamentom na schôdzi v júni 2010“ (dokument SP(2010)6136 ), ktorý bol zaslaný Európskemu parlamentu 29. septembra 2010.

2. ÚČEL NÁVRHU KOMISIE

Návrhom sa konsolidujú a aktualizujú dve dôležité oblasti právnych predpisov o označovaní, všeobecné označovanie potravín, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/13/ES[1], a nutričné označovanie, na ktoré sa vzťahuje smernica 90/496/EHS[2]. Návrhom sa prepracúva aj šesť ďalších smerníc týkajúcich sa označovania určitých kategórií potravín. Cieľmi tohto návrhu sú:

- zjednodušiť právne predpisy týkajúce sa označovania potravín prostredníctvom vytvorenia jednotného nástroja zásad a požiadaviek na horizontálne označovanie, pokiaľ ide o všeobecné a nutričné označovanie potravín,

- zaviesť osobitné ustanovenia o povinnostiach pozdĺž potravinového reťazca, pokiaľ ide o prítomnosť a presnosť informácií o potravinách,

- stanoviť merateľné kritériá pre určitý aspekt čitateľnosti označenia potravín,

- objasniť pravidlá, ktoré sa uplatňujú, pokiaľ ide o označovanie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu,

- zaviesť povinné nutričné označovanie v hlavnom zornom poli v prípade väčšiny spracovaných potravín,

- zaviesť systém riadenia pre určité aspekty dobrovoľného označovania potravín prostredníctvom podpory zo strany členských štátov.

3. PRIPOMIENKY K POZÍCII RADY

3.1. Všeobecné pripomienky

Európsky parlament (EP) prijal svoju pozíciu v prvom čítaní 16. júna 2010. Komisia prijala úplne, čiastočne alebo v zásade 113 z 247 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých v prvom čítaní, pretože bola toho názoru, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy objasňujú alebo zlepšujú návrh Komisie a sú v súlade so všeobecným cieľom návrhu.

Hoci pozícia Rady v prvom čítaní prijatá 21. februára 2011 prevažne spĺňa ciele pôvodného návrhu Komisie, v niektorých bodoch sa od neho odchyľuje. Komisia sa nestavia proti politickej dohode o znení, aby umožnila pokračovanie legislatívneho procesu. Komisia však v pripojenom vyhlásení určenom Rade uviedla, že na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP, v prípade ktorých Komisia uviedla, že ich môže prijať, sa nevzťahuje znenie navrhované predsedníctvom, najmä požiadavka na určité informácie o výživovej hodnote na prednej časti obalov.

3.2. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu schválené Komisiou a zahrnuté úplne, čiastočne alebo v zásade do pozície Rady v prvom čítaní

Označovanie pôvodu – V pozícii EP v prvom čítaní sa navrhlo povinné označovanie pôvodu mäsa, hydiny, mliečnych výrobkov, čerstvého ovocia a zeleniny, ďalších výrobkov pozostávajúcich z jednej zložky a mäsa a rýb v prípade, že sa používajú ako zložka v spracovaných potravinách (PDN 101). Právne predpisy o povinnom označovaní už existujú, pokiaľ ide o ovocie a zeleninu, hovädzie mäso, víno, olivový olej a dovážanú hydinu, a Komisia nedávno predložila návrh[3], ktorého cieľom je vytvoriť právny základ na možné povinné označovanie miesta poľnohospodárskej výroby v prípade všetkých poľnohospodárskych sektorov, po vykonaní posúdení vplyvu. Komisia vo svojom oznámení o stanovisku EP čiastočne schválila, pod podmienkou preformulovania, pozmeňujúci a doplňujúci návrh EP na rozšírenie prípadov povinného označovania pôvodu, pokiaľ ide o základné hlavné potraviny, ktoré sa ešte nepodrobili podstatnému/značnému spracovaniu a sú vo všeobecnosti považované za výrobky pozostávajúce z jednej zložky, pod podmienkou nadobudnutia platnosti prenesených opatrení, na základe posúdení vplyvu. Komisia tiež uviedla, že na zohľadnenie očakávaní spotrebiteľov a praktických obmedzení týkajúcich sa osobitných potravín by uplatňovanie povinného označovania pôvodu malo byť podmienené nadobudnutím platnosti prenesených opatrení, na základe posúdení vplyvu, v ktorých by bol stanovený najmä spôsob vyjadrenia informácií o tom, odkiaľ pochádzajú všetky potraviny alebo osobitné kategórie potravín.

Podľa pozície Rady v prvom čítaní by sa povinné označovanie pôvodu vzťahovalo na nespracované mäso z ošípaných (bravčové mäso), oviec, kôz a hydiny, pod podmienkou prijatia vykonávacích pravidiel do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia. Rada tiež navrhuje, aby Komisia predložila EP a Rade do troch rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia správu o povinnom označovaní pôvodu: mlieka; mlieka používaného ako zložka v mliečnych výrobkoch; mäsa používaného ako zložky; nespracovaných potravín; výrobkov pozostávajúcich z jednej zložky; a zložiek, ktoré predstavujú viac ako 50 % potraviny. Komisia môže prijať prístup založený na povinnom označovaní bravčového, hydinového, ovčieho a kozieho mäsa. Komisia je však toho názoru, že vzhľadom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa uplatňovanie tejto požiadavky malo uskutočniť prostredníctvom delegovaných aktov, keďže sú dotknuté kvázi legislatívne prvky (napríklad stanovenie primeranej geografickej úrovne). Tieto delegované akty by sa mali prijať v rámci osobitných ustanovení Únie vzťahujúcich sa na sektory bravčového, ovčieho, kozieho a hydinového mäsa. Právny text by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť z hľadiska ZFEÚ. V opatreniach týkajúcich sa uplatňovania tejto požiadavky by sa mala zohľadniť najmä potreba zabrániť zbytočnej a nadmernej administratívnej záťaži prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a orgánov presadzovania práva. Tým by sa zase zabezpečila rovnováha medzi poskytovaním cenných informácií spotrebiteľom, pričom by sa zabránilo tomu, aby takéto opatrenia viedli k narušeniu konkurencieschopnosti, oslabeniu obchodu alebo vytvoreniu neprimeraných nákladov pre podniky a spotrebiteľov. Komisia je toho názoru, že navrhnutá správa Rady o rozšírení označovania pôvodu na ďalšie potraviny potvrdzuje záujem EP o povinné označovanie pôvodu ďalších potravín, ale umožňuje uplatňovanie prístupu, v ktorom sa môžu zohľadniť očakávania spotrebiteľov a praktické obmedzenia súvisiace s osobitnými potravinami, ako je uvedené v odpovedi Komisie určenej EP, a ktorý je zlučiteľný s prístupom prijatým v návrhu úpravy nariadenia (ES) 1234/2007, pokiaľ ide o označovanie pôvodu [KOM(2010)738]. V tejto otázke je Komisia toho názoru, že zásada je prijateľná, ale text si môže vyžiadať právne prepracovanie.

Imitácie/náhrady potravín: Komisia považovala pozmeňujúci a doplňujúci návrh EP, ktorým sa výslovne zakazovali zavádzajúce praktiky, pokiaľ ide o „imitácie potravín“ (PDN 78), za čiastočne prijateľný. Prístup Rady v prvom čítaní v tom zmysle, že je potrebné posilniť všeobecné ustanovenia týkajúce sa zavádzajúcej prezentácie, je v súlade s pozíciou Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom EP a môže sa prijať. Komisia môže v duchu kompromisu prijať pozíciu Rady, aby sa do prílohy začlenila požiadavka, aby zložky alebo prídavné látky, ktoré nahrádzajú zložky alebo prídavné látky, v prípade ktorých by spotrebiteľ očakával, že sa normálne používajú alebo že sú prirodzene prítomné, boli jasne uvedené v označení (nielen v zozname prídavných látok). Komisia však nesúhlasí s tým, aby názov potraviny alebo prídavnej látky bol opísaný, napríklad, ako „náhrada“ syra alebo šunky atď., ani ako „imitácia syra“ alebo „imitácia šunky“, ako je navrhnuté v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu EP 230.

Označovanie „nano“ prídavných látok: Komisia v zásade prijala pozíciu EP, v rámci ktorej by sa vyžadovalo, aby prídavné látky odvodené z natotechnológie boli ako také označované (PDN 130). Návrh Rady na začlenenie krížového odkazu na definíciu „umelých nanomateriálov“ a požiadavka uvádzať v zozname prídavných látok, že takéto prídavné látky sú prítomné, je pre Komisiu prijateľný. Pozícia Rady je v súlade s diskusiami o revízii nariadenia (ES) č. 258/97 o nových potravinách a nových prídavných látkach.

Požiadavky na povinné informácie v prípade nepredbalených potravín : Pozícia EP v prvom čítaní je taká, že nepredbalené potraviny by mali byť mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia (PDN 30). V pozícii EP týkajúcej sa vnútroštátnych opatrení vzťahujúcich sa na nepredbalené potraviny (PDN 184) sa však prijíma zásada poskytovania informácií o prítomnosti prídavných látok obsahujúcich látky, ktoré môžu spôsobovať alergie alebo neznášanlivosť (alergizujúce zložky). Rada prijala túto zásadu poskytovania informácií o alergizujúcich zložkách aj na nepredbalených potravinách.

Pozícia EP aj pozícia Rady v prvom čítaní sú za zmenu zásady, ktorá je základom na poskytovanie povinných informácií (iných informácií, ako sú informácie o alergénoch) v prípade nepredbalených potravín. Pôvodný návrh Komisie je v súlade s existujúcim právnym rámcom, v ktorom sa v podstate stanovuje, že povinné informácie o potravinách by mali byť k dispozícii v prípade všetkých potravín v rámci rozsahu pôsobnosti právnych predpisov. V prípade nepredbalených potravín však členské štáty môžu rozhodnúť, že určité informácie nemusia byť vždy k dispozícii, za predpokladu, že spotrebiteľ je dostatočne informovaný. Podľa pozície EP (PDN 184) aj pozície Rady by sa mal obrátiť prístup vyjadrený v návrhu Komisie a členským štátom by sa malo umožniť, aby okrem poskytovania informácií o alergénoch požadovali aj poskytovanie informácií o povinných podrobnostiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie. Táto navrhnutá zmena je prijateľná, pretože zmena vo forme právneho aktu k nariadeniu by znamenala, že pri neexistencii pravidiel členského štátu by prevádzkovateľ potravinárskeho podniku musel poskytovať všetky povinné podrobnosti, nielen informácie o alergénoch.

Povinnosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov : Pozícia Rady k povinnostiam prevádzkovateľov potravinárskych podnikov (článok 8 pôvodného návrhu Komisie) je v súlade so zásadami návrhu Komisie. Pozíciou EP v prvom čítaní (PDN 84, 86, 88, 89 a 326) sa upravil návrh Komisie, pokiaľ ide o prístup, ktorý sa prijal v nariadení (ES) č. 767/2009 o uvádzaní krmív na trh a ich označovaní. Komisia prijala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky a kontroverznú diskusiu v Rade však Komisia môže v duchu kompromisného riešenia prijať pozíciu Rady v prvom čítaní.

3.3. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu zamietnuté Komisiou a zahrnuté úplne, čiastočne alebo v zásade do pozície Rady v prvom čítaní

Vnútroštátne systémy : Na základe pozície EP v prvom čítaní sa vypustila kapitola VII o rozvoji vnútroštátnych systémov (PDN 301). Pozícia Rady zahŕňa ten istý návrh. Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že EP ani Rada nemali rovnakú víziu ako Komisia v súvislosti s poskytnutím rámca na výmenu osvedčených postupov v prípade systémov dobrovoľného označovania.

Komisia zamietla pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP (PDN 155, 156, 298, 299) v prvom čítaní, ktorými sa zmenili kritériá týkajúce sa ďalších foriem vyjadrenia informácií o výživovej hodnote a ich spojenia s kritériami na grafické formy prezentácie. Rada navrhla aj spojenie kritérií na ďalšie dobrovoľné formy a prezentáciu informácií o výživovej hodnote (AVS). Okrem toho je v pozícii Rady zahrnuté zavedenie ustanovení, ktoré povoľujú členským štátom podporovať osobitné AVS na svojom území, ktoré zaväzujú členské štáty, aby zabezpečili primerané monitorovanie AVS na svojom trhu; a v ktorých je uvedené, že Komisia môže podporiť výmenu informácií a osvedčených postupov o AVS. Pozícia Rady zaväzuje Komisiu, aby prijala vykonávacie pravidlá, pokiaľ ide o kritériá v článku 34, a aby do piatich rokov po uplatňovaní článku informovala EP a Radu o: využívaní AVS; ich vplyve a o vhodnosti ich harmonizácie. Komisia je toho názoru, že navrhnutý prístup Rady by mohol poskytnúť základ na preskúmanie AVS, pokiaľ ide o nutričné označovanie v budúcnosti, a Komisia môže prijať návrh Rady.

Informácie o výživovej hodnote : Vzhľadom na nutričné označovanie Komisia zamietla pozíciu EP, pokiaľ ide o rozšírenie zoznamu povinných živín (PDN 144). Pozícia Rady v prvom čítaní je taká, že povinné vyhlásenie by sa malo rozšíriť tak, aby obsahovalo bielkovinu. Komisia má obavy z ďalších nákladov, ktoré môžu vzniknúť hospodárskym subjektom, najmä malým a stredným podnikom, a uprednostnila by, keby existoval krátky zoznam povinných podrobností. Vzhľadom na to, že EP aj Rada navrhli zaradiť bielkovinu, ktorá je jedinou makroživinou nezahrnutou v návrhu Komisie, možno tento návrh prijať.

Informácie o výživovej hodnote v prepočte na jednu porciu: Návrhom Komisie sa zaviedla možnosť, aby sa za určitých podmienok mohli informácie o výživovej hodnote poskytovať iba v prepočte na jednu porciu. V pozícii EP (PDN 313) aj pozícii Rady sa táto možnosť vypustila. Rada vyžaduje, aby sa informácie o výživovej hodnote vyjadrovali vždy na 100 g alebo 100 ml a aby informácie v prepočte na porciu predstavovali doplňujúce dobrovoľné vyhlásenie. Na druhej strane EP navrhuje, aby informácie boli vždy vyjadrené na 100 g alebo 100 ml a v prepočte na porciu. Komisia je toho názoru, že návrh EP nie je prijateľný, pretože by znamenal ďalšiu záťaž pre priemyselné odvetvie. Pokiaľ ide o pozíciu Rady, Komisia môže súhlasiť s tým, že poskytovanie informácií výživovej hodnote na tom istom základe by umožnilo spotrebiteľom ľahšie porovnať nutričné zloženie rôznych potravín.

3.4. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu prijaté Komisiou ako také alebo pod podmienkou preformulovania, ale nezahrnuté do pozície Rady v prvom čítaní:

Komisia v zásade prijala niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v pozícii EP v prvom čítaní, pričom niektoré z nich mali redakčnú povahu. O otázkach, v ktorých sa pozície EP a Rady v prvom čítaní jasne odlišujú, sú podrobne opísané ďalej v texte. Uvádzajú sa aj niektoré zo zmien, ktoré sa týkali podstatných otázok a ktoré znamenali zaradenie nových ustanovení do pozície EP a boli v zásade prijaté Komisiou, ale neboli zahrnuté do pozície Rady v prvom čítaní.

Vyhlásenie o výživovej hodnote v hlavnom zornom poli (predná časť obalov) : Komisia vo svojom oznámení o pozícii EP uviedla svoj súhlas s povinným nutričným označovaním na prednej časti obalov (ďalej len „PČO“) v prípade piatich prvkov (energetická hodnota, tuk, nasýtené mastné kyseliny, cukry a soľ) (PDN 313) a v zásade súhlasila s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom EP 162, aby sa objasnilo uplatňovanie požiadavky PČO na potraviny, ktoré sa riadia rámcom smernice 2009/39/ES o potravinách na určité nutričné využitie. Vo vyhlásení Komisie (pripojené) sa osobitne uvádza, že Komisia vyjadruje ľútosť nad pozíciou Rady odstrániť požiadavku, aby sa na PČO poskytovali určité informácie o výživovej hodnote. V tejto veci sa Komisia naďalej domnieva, že označovanie na PČO by spotrebiteľom umožnilo ihneď zistiť informácie o výživovej hodnote pri nakupovaní potravín a Komisia si vyhradzuje právo na podporu pozície EP, podľa ktorej by malo byť na PČO zahrnutých päť výživových prvkov .

Názov prevádzkovateľa potravinárskeho podniku: Podľa pozície EP (PDN 100) by bolo povinné uvádzať nielen názov a adresu prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, pod ktorého názvom alebo obchodným názvom sa výrobok uvádza na trh, ale aj názov, obchodný názov alebo obchodnú značku výrobcu samotnej potraviny. Komisia prijala pozmeňujúci a doplňujúci návrh EP. Pozícia Rady je však taká, že názov prevádzkovateľa potravinárskeho podniku by mal byť zhodný s názvom prevádzkovateľa, ktorý je určený ako zodpovedný subjekt za označovanie, t. j. hospodárskeho subjektu, pod ktorého názvom alebo obchodným názvom sa potravina uvádza na trh, alebo ak nemá sídlo v Európskej únii, dovozcu na trh Európskej únie. Komisia naďalej podporuje zámer pozície EP, pretože by sa ním zabezpečila transparentnosť pre spotrebiteľa o výrobcovi výrobku.

Dátum minimálnej trvanlivosti: Komisia súhlasila s pozíciou EP (PDN 61) k potrebe objasniť rozlišovanie medzi dátumom „spotreby“ a dátumom „minimálnej trvanlivosti“. V nedávnej štúdii, ktorú viedla Európska komisia[4], sa uvádza, že potravinový odpad predstavuje obrovské množstvo odpadu, v priemerne približne 76 kg/osobu/rok na úrovni domácností, pričom vytvoreniu 60 % z tohto množstva by sa mohlo zabrániť. K tomuto zbytočnému plytvaniu dochádza sčasti kvôli tomu, že ľudia dostatočne nerozumejú systému označovania.

Rozsah pôsobnosti nariadenia : EP navrhol (PDN 39), aby sa nariadenie nevzťahovalo na stravovacie služby v doprave napríklad, v lietadlách a vlakoch, na trasách, ktoré nie sú úplne v rámci EÚ. Komisia sa domnieva, že má zmysel ďalej uvažovať nad tým, ako by sa nariadenie malo vzťahovať na stravovacie služby v doprave.

EP v tom istom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navrhuje aj to, aby sa do normatívnej časti nariadenia zahrnulo ustanovenie odrážajúce odôvodnenie 15 návrhu Komisie, podľa ktorého by určité činnosti boli mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia. V tomto prípade Komisia uvádza, že Rada dôkladne posúdila túto otázku a rozhodla sa nezahrnúť ustanovenie do normatívnej časti. V odôvodnení sa poskytuje usmernenie k zamýšľanému rozsahu uplatňovania nariadenia, takže Komisia nenamieta proti pozícii Rady v prvom čítaní k tomuto bodu.

Vymedzenie zložky: Pôvodný návrh Komisie v porovnaní s existujúcimi právnymi predpismi obsahoval zjednodušený prístup k vymedzeniu pojmu „zložka“. Odvtedy sa zistilo, že zjednodušený prístup navrhnutý Komisiou má vplyv na uplatňovanie ďalších legislatívnych textov, v ktorých sa uvádza odkaz na „zložku“, ako je vymedzená v smernici o všeobecnom označovaní 2000/13/ES. Preto sa Komisia domnieva, že vymedzenie pojmu „zložka“ v smernici 2000/13/ES, upravené tak, aby zohľadňovalo pozmeňujúci a doplňujúci návrh EP 49, by malo nahradiť pôvodný návrh Komisie. Zmena prístupu by mala vplyv na vypracovanie niektorých ďalších článkov.

Označovanie mäsa pozostávajúceho z kusov rôzneho mäsa : EP v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 276 a 293 navrhol, aby skutočnosť, že potravinou je mäso pozostávajúce z kusov rôzneho mäsa, bola uvedená na prednej časti obalu alebo spojená s názvom potraviny. Komisia sa domnieva, že tento návrh by zabezpečil, aby spotrebitelia boli informovaní o osobitných vlastnostiach potraviny, ktorú si kupujú. Komisia v zásade súhlasí so zámerom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, domnieva sa však, že vypracovanie ustanovenia si vyžaduje preskúmanie.

Označovanie mäsa s pridanou bielkovinou a/alebo vodou : Komisia v zásade súhlasí s pozíciou EP, aby sa na označení určitých výrobkov z mäsa a rýb, ktoré obsahujú pridanú bielkovinu a/alebo vodu, uvádzal zdroj pridanej bielkoviny a prítomnosť pridanej vody (PDN 207 a 226 až 228). Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP na označovanie pridanej bielkoviny sú v súlade s výkladom súčasných právnych predpisov Komisiou.

Komisia podporila ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: označovanie „dátumu výroby“ v prípade mrazených výrobkov : (PDN 62, 97, 140, 141), výnimka pre mikropodniky ( PDN 104), doplňujúce informácie k návodu na použitie a skladovanie ( PDN 142), zavedenie kritérií na dobrovoľné označovanie „vegetariánsky a vegánsky“ (PDN 175), črievka na klobásy (PDN 229). Ak by sa tieto návrhy posudzovali v druhom čítaní, Komisia by bola ochotná zvážiť zahrnutie príslušných ustanovení.

3.5. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu, ktoré boli zamietnuté Komisiou a Radou a ktoré neboli zahrnuté do pozície Rady v prvom čítaní:

Čitateľnosť: Komisia neprijala pozíciu EP týkajúcu sa čitateľnosti (PDN 53, 334, 111 až 113), ktorou sa vypúšťa požiadavka na minimálnu veľkosť písma a navrhuje, aby kritériá týkajúce sa čitateľnosti boli stanovené prostredníctvom usmernení. V pozícii Rady v prvom čítaní týkajúcej sa čitateľnosti sa zachováva merateľné kritérium v samotnom nariadení a pomáha objasniť toto ustanovenie prostredníctvom zahrnutia odkazu na meranie minimálnej veľkosti písma. Komisia je toho názoru, že pozícia Rady ku kritériám týkajúcim sa minimálnej veľkosti písma zlepšuje pôvodný návrh a je prijateľná.

Rozsah pôsobnosti nariadenia : Rada v pozícii v prvom čítaní podporuje návrh Komisie, aby sa rozsah pôsobnosti nariadenia vzťahoval na všetky potraviny pre konečného spotrebiteľa a celkový cieľ nariadenia by mal byť zameraný na spotrebiteľa. Komisia ani Rada neprijali pozíciu EP v prvom čítaní, aby sa obmedzil rozsah pôsobnosti nariadenia na predbalené potraviny (PDN 38 a 39) a aby sa zúžilo zameranie nariadenia na spotrebiteľa (PDN 66).

Informácie o výživovej hodnote : Komisia neprijala mnoho nových ustanovení v pozícii EP v prvom čítaní, ktoré sa týkajú určitého aspektu informácií o výživovej hodnote. Napríklad, rozšírenie povinného zoznamu živín tak, aby obsahoval bielkovinu, vlákninu a trans mastné kyseliny (PDN 144), a rozšírenie zoznamu ďalších dobrovoľných živín (PDN 145); opakovanie informácií o energetickej hodnote v osobitnej forme na PČO považovala Komisia za zdvojenie informácií (PDN 158); požiadavka na zahrnutie vyhlásenia, ktoré sa týka základu referenčného príjmu (PDN 151), sa nepovažovala za nevyhnutnú; mnohé z navrhnutých výnimiek z povinného nutričného označovania; a vypustenie odkazu na Medzinárodný systém jednotiek merania energetickej hodnoty (kJ) (PDN 246, 248, 319). Pozícia Rady v prvom čítaní nezahŕňa tieto zmeny navrhnuté EP.

Alkoholické nápoje : Pre Komisiu nebola prijateľná pozícia EP, aby sa všetky alkoholické nápoje oslobodili od požiadavky uvádzať zoznam zložiek a od požiadavky nutričného označovania až do predloženia správy Komisie (PDN 145 a 294). V pozícii Rady sa navrhuje, aby sa výnimky z požiadaviek na uvádzanie zoznamu zložiek a vyhlásenia o výživovej hodnote rozšírili tak, aby zahŕňali alkoholické nápoje, ktoré sa považujú za nápoje, ktoré môžu konkurovať nápojom, ktoré už boli oslobodené na základe návrhu Komisie. Komisia môže súhlasiť s prístupom, aby sa s konkurenčnými výrobkami zaobchádzalo rovnakým spôsobom. Komisia je však toho názoru, že je nevyhnutné, aby sa v prípade miešaných alkoholických nápojov určených na priamu spotrebu poskytovali informácie o zložkách a výživovom zložení.

Označovanie pôvodu : V návrhu Rady, ktorý sa týka označovania pôvodu, sa zachováva zásada uvedená v návrhu Komisie, že v prípade, že je uvedený pôvod potraviny a krajinou pôvodu primárnej zložky nie je miesto poslednej podstatnej zmeny výrobku ako celku, mal by sa uvádzať aj pôvod primárnej zložky. Pozícia EP bola taká, aby sa vypustilo toto ustanovenie (PDN 172), ktoré nie je prijateľné pre Komisiu, pretože zámerom je zabrániť potenciálne zavádzajúcim označeniam pôvodu.

3.6. Nové ustanovenia zavedené Radou

Čitateľnosť: Ako už bolo uvedené, v texte Rady sa zachováva návrh Komisie, aby sa minimálna veľkosť písma zahrnula do nariadenia, ale v texte je uvedené dôležité objasnenie, ako by sa mala stanoviť veľkosť písma. Komisia je toho názoru, že pozícia Rady týkajúca sa kritérií na minimálnu veľkosť písma prispieva k zlepšeniu pôvodného návrhu.

Označovanie látok spôsobujúcich alergie alebo neznášanlivosť : V článku, ktorý sa týka označovania určitých látok spôsobujúcich alergie alebo neznášanlivosť, sa v pozícii Rady navrhuje objasniť znenie, pokiaľ ide o prístup k označovaniu výrobkov, ktoré nezahŕňajú zoznam zložiek. Toto objasnenie je primerané a možno s ním v podstate súhlasiť, keďže návrh zodpovedá existujúcim pravidlám o označovaní týchto látok. Ako už však bolo uvedené, Komisia by chcela zmeniť prístup k vymedzeniu pojmu „zložka“.

Netto množstvo : V pozícii Rady v prvom čítaní sa opätovne zavádza možnosť, aby si členské štáty zachovali pravidlá o vyjadrení netto množstva stanovených potravín iným spôsobom, ako je stanovený v nariadení. Komisia môže prijať tento návrh, ktorý by pri neexistencii podrobných pravidiel EÚ umožnil zachovať existujúci prístup vo vyjadrovaní netto množstva v prípade osobitných kategórií potravín, najmä v prípadoch, keď sa povaha výrobku môže rôzniť od kvapalnej po tuhú.

Označovanie potravín obsahujúcich kofeín : Vykonávacie pravidlá v smernici Komisie 2002/67/ES z 18. júla 2002 o označovaní potravín, ktoré obsahujú chinín, a potravín, ktoré obsahujú kofeín (prijaté na základe smernice 2000/13/ES) zahŕňajú osobitné pravidlá na označovanie určitých nápojov obsahujúcich kofeín. V pozícii Rady v prvom čítaní sa navrhuje, aby vo vyhlásení uvedenom v označení bolo uvedené aj to, že výrobky nie sú vhodné pre tehotné ženy alebo malé deti. Pozícia Rady v prvom čítaní je taká, že povinnosť osobitného označovania by sa mala rozšíriť na potraviny s kofeínom pridaným na výživový alebo fyziologický účel. Komisia súhlasí so zásadou zahŕňať vyhlásenia v označeniach v prípade potravín s kofeínom pridaným na výživový alebo fyziologický účel, pokiaľ ide o spotrebu takýchto výrobkov osobitnými skupinami obyvateľov, ktoré sú v rozsahu dostupného vedeckého odporúčania[5].

Záverečné ustanovenia a prechodné obdobia (článok 45, odôvodnenie 54): V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu EP 194 sa navrhlo zmeniť návrh Komisie, aby sa ďalšie dvojročné prechodné obdobie pre mikropodniky (s menej ako 10 zamestnancami), počas ktorého sú oslobodené od požiadavky uvádzať povinné nutričné označovanie, rozšírilo na podniky s menej ako 100 zamestnancami. Komisia pozmeňujúci a doplňujúci návrh EP neprijala.

Pokiaľ ide o dátum uplatňovania, namiesto dvojstupňového uplatňovania pravidiel týkajúcich sa nutričného označovania, s úpravou o ďalšie dva roky, ktoré umožnia mikropodnikom, aby sa prispôsobili, sa v texte Rady navrhuje, že v prípade uvádzania informácií o výživovej hodnote by tieto informácie mali byť v súlade s novými požiadavkami od troch rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia. Povinnosť poskytovať informácie o výživovej hodnote však nadobudne platnosť až po piatich rokoch po nadobudnutí účinnosti.

Pozícia Rady zahŕňa nové ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že by malo existovať prechodné obdobie na uplatňovanie nových požiadaviek a že výrobky uvedené na trh pred skončením prechodného obdobia sa môžu naďalej predávať až do vyčerpania zásob. Rada navrhuje aj to, aby dátumom uplatňovania bol 1. apríl v akomkoľvek kalendárnom roku, s výnimkou naliehavých opatrení. Komisia môže prijať pozíciu Rady, ktorá sa týka uplatňovania nariadenia a prechodných opatrení.

Vykonávanie delegovania právomocí a delegovanie právomocí v celom texte: Zosúladenie delegovania právomocí v pozícii Rady je všeobecne v súlade s prístupom Komisie a je primerané pre navrhovaný rozsah delegovania právomocí. V porovnaní s prístupom Komisie sú v reakcii na stanovisko EP určité rozdiely, avšak v kontexte textu predsedníctva sú delegovania primerané a možno ich prijať, s výnimkou navrhnutých vykonávacích právomocí týkajúcich sa opatrení spojených s povinným označovaním pôvodu mäsa.

Pre Komisiu sú prijateľné aj tieto zmeny zavedené Radou:

( možnosť zahrnutia vyhlásenia, ktoré vysvetľuje, že vyhlásenie o výživovej hodnote týkajúce sa soli sa týka prirodzene prítomného sodíka/prítomnej soli. Toto dobrovoľné označovanie poskytuje objasnenie;

( kapitola o vnútroštátnych opatreniach – Rada zmenila a doplnila článok 37 pôvodného návrhu Komisie, v ktorom sa objasňuje rozsah pôsobnosti kapitoly;

( príloha V – nová požiadavka na označovanie „rozmrazený“;

( príloha VI B – povinnosť uvádzať, či je hydrogenizovaný olej alebo tuk úplne alebo čiastočne hydrogenizovaný;

( príloha IX – vypustenie výnimiek z „dátumu minimálnej trvanlivosti“ v prípade určitých výrobkov;

( príloha XI – zmena v referenčnom množstve v prípade významného množstva vitamínov a minerálov;

( zjednodušenie prílohy stanovujúcej poradie uvádzania vitamínov a minerálov (príloha XIII k pôvodnému návrhu Komisie), tak ako bolo navrhnuté, je prijateľné.

3.7. Hlavné problémy pri prijímaní pozície Rady v prvom čítaní

Pozícia prijatá Radou v prvom čítaní obsahuje prvky odchyľujúce sa od návrhu Komisie. Ako už bolo uvedené, tieto prvky sa týkajú určitých aspektov nutričného označovania, označovania pôvodu, zahrnutia názvu výrobcu a vymedzenia zložky.

4. ZÁVER

Komisia zastáva názor, že pozícia Rady v prvom čítaní obsahuje prvky odchyľujúce sa od návrhu Komisie. Hoci pretrvávajú obavy, Komisia sa v záujme napredovania legislatívneho procesu nestavia proti pozícii, ktorú prijala Rada kvalifikovanou väčšinou.

V pripojenom vyhlásení určenom Rade Komisia uviedla, že je jej osobitne ľúto, že sa Rada rozhodla vypustiť požiadavku na vyhlásenie o výživovej hodnote na prednej strane obalu.

PRÍLOHA

Vyhlásenie Komisie

V duchu kompromisu sa Komisia nepostaví proti hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou za znenie navrhované predsedníctvom, i keď pretrvávajú obavy, že text predsedníctva obsahuje určité prvky odchyľujúce sa od návrhu Komisie a niektoré právne prvky, ktoré je potrebné revidovať v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Rada okrem toho nezohľadnila stanovisko EP v prvom čítaní a v dôsledku toho nie sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP, v prípade ktorých Komisia uviedla, že by ich mohla prijať, zahrnuté do textu predsedníctva.

Komisia s poľutovaním konštatuje najmä to, že sa Rada rozhodla pre vypustenie vyhlásenia o výživovej hodnote na prednej strane obalu. Komisia je toho názoru, že ide o oslabenie prínosov, ktoré by mohli spotrebitelia získať z povinného vyhlásenia o výživovej hodnote, a je presvedčená o prínosoch, ktoré by označovanie na prednej strane obalu malo pre spotrebiteľov, pretože pri nakupovaní potravín by mohli ihneď zistiť informácie o výživovej hodnote.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29).

[2] Smernica Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín (Ú. v. ES L 276, 6.10.1990, s. 40).

[3] KOM(2010)738.

[4] http://ec.europa.eu/environment/eussd/reports.htm

[5] Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny z 21. januára 1999 ku kofeínu a ďalším látkam používaným ako prísady v „energetických nápojoch“.