23.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/23

—

poznamenáva, že doklady o osobnom stave, ako je rodný, sobášny alebo úmrtný list, zápis o rozvode, zmena mena a pod., sú kľúčové z hľadiska identity osoby a jej schopnosti v plnej miere sa zúčastňovať na spoločenskom, hospodárskom a politickom živote;

—

poukazuje na skutočnosť, že verejné listiny plnia základnú funkciu pri zabezpečovaní toho, aby mohli adresáti práv EÚ tieto práva účinne vykonávať;

—

podčiarkuje skutočnosť, že legislatíva týkajúca sa osobného stavu je výlučne v pôsobnosti členských štátov a ich miestnych a regionálnych orgánov; výbor zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality;

—

súhlasí so všeobecným cieľom Komisie, ktorým je identifikovanie a odstraňovanie prekážok súvisiacich s vykonávaním práv EÚ, najmä v cezhraničných situáciách, a umožnenie občanom využívanie ďalších praktických a hmatateľných prínosov pokračujúcej integrácie EÚ; výbor nástojí na tom, aby primárnym cieľom rozvoja politiky v tejto oblasti bolo riešenie potrieb občanov;

—

súhlasí s názorom, že legalizácia verejných listín medzi členskými štátmi by nemala byť nutná, avšak vzhľadom na to, že výmena informácií nie je spoľahlivá a úplná, sa domnieva, že pred zavedením právnych predpisov bude možno potrebné vytvoriť zariadenia na administratívnu spoluprácu medzi evidenčnými úradníkmi, aby sa títo úradníci mohli v prípade potreby usilovať o overenie listín; domnieva sa, že členské štáty by medzičasom a s cieľom uľahčiť konanie s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, mali s perspektívou jeho prijatia preskúmať program e-APP na vydávanie a používanie elektronických apostíl;

—

domnieva sa, že by sa nemala obchádzať myšlienka vytvoriť Európsky úrad pre osobný stav, ak by sa preukázalo, že takýto úrad by bol výkonnejší a účinnejší než vytvorenie veľkého množstva nových úradov alebo zachovanie podobných úradov v členských štátoch;

—

navrhoval by, aby sa zvážilo zavedenie poradenstva v oblasti osvedčených postupov pre členské štáty, a tak sa uľahčilo poskytovanie listín súvisiacich s osobným stavom na cezhraničnom základe.

Spravodajca

Patrick McGOWAN (IE/ALDE), člen rady grófstva Donegal a zastupiteľstva regiónu Border

Referenčný dokument

Zelená kniha: Menej byrokracie pre občanov: Podpora voľného pohybu verejných listín a uznávanie účinkov dokladov o osobnom stave

KOM(2010) 747 v konečnom znení

1.

víta iniciatívu Európskej komisie zameranú na dosiahnutie Únie občanov tým, že na základe zelenej knihy otvorí celoeurópsku diskusiu o možnostiach legislatívnych návrhov v dvoch rôznych, no súvisiacich oblastiach, ktorými sú:

2.

konštatuje, že verejné listiny zahŕňajú rôzne správne, notárske i súdne akty a dokumenty, ako aj doklady o osobnom stave, ktoré vymedzujú a predstavujú dôležité životné míľniky. Ďalej poznamenáva, že doklady o osobnom stave, ako je rodný, sobášny alebo úmrtný list, zápis o rozvode, zmena mena a pod., sú kľúčové z hľadiska identity osoby a jej schopnosti v plnej miere sa zúčastňovať na spoločenskom, hospodárskom a politickom živote;

3.

poukazuje na skutočnosť, že verejné listiny plnia základnú funkciu pri zabezpečovaní toho, aby mohli adresáti práv EÚ tieto práva účinne vykonávať. Medzi uvedené práva patrí voľný pohyb občanov a ich rodinných príslušníkov, voľný pohyb pracovníkov, sloboda usadiť sa, sociálne zabezpečenie, voľný pohyb tovaru a služieb a účinné vykonávanie spravodlivosti v občianskych a obchodných veciach – v súvislosti s priznaním práv EÚ je relevantná naozaj celá škála verejných listín;

4.

súhlasí so všeobecným cieľom Komisie, ktorým je identifikovanie a odstraňovanie prekážok súvisiacich s vykonávaním práv EÚ, najmä v cezhraničných situáciách, a vo všeobecnosti zníženie byrokracie v záujme uľahčenia cezhraničnej spolupráce a umožnenie občanom využívanie ďalších praktických a hmatateľných prínosov pokračujúcej integrácie EÚ. Výbor nástojí na tom, aby primárnym cieľom rozvoja politiky v tejto oblasti bolo riešenie potrieb občanov;

5.

zdôrazňuje, že zásadná rôznorodosť systémov týkajúcich sa osobného stavu (založené na udalostiach, súvisiace s osobou a register obyvateľstva) a líšiace sa postupy, ktoré sú platné po celej EÚ, odrážajú ústavnú a legislatívnu úpravu príslušných orgánov verejnej moci a reprezentujú rôzne spoločenské hodnoty. Túto rôznorodosť ilustruje skutočnosť, že doklady o osobnom stave majú v jednotlivých členských štátoch rôzne právne účinky;

6.

zastáva názor, že zaznamenávanie osobného stavu je v členských štátoch vo všeobecnosti účinné, no problémy vznikajú z veľkej časti pri riešení cezhraničných prípadov. Poznamenáva však, že asi jedna tretina všetkých záznamov o osobnom stave v EÚ má cezhraničný prvok a s rastúcou mobilitou budú úmerne rásť aj administratívne problémy. Ďalším komplikujúcim faktorom, ktorému občania pri riešení cezhraničných otázok čelia, je rôznorodosť uplatniteľných právnych predpisov, keďže každá krajina má svoje vlastné pravidlá týkajúce sa kolíznych noriem;

7.

podčiarkuje skutočnosť, že niektoré verejné listiny (napr. odborná kvalifikácia) síce môžu podliehať právu EÚ, no legislatíva týkajúca sa osobného stavu je výlučne v pôsobnosti členských štátov a ich miestnych a regionálnych orgánov. Výbor zdôrazňuje, že pri tvorbe politiky a právnych predpisov EÚ v tejto oblasti je potrebné dodržiavať zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality;

8.

upriamuje pozornosť na to, že príslušné orgány na legalizáciu listín sa medzi členskými štátmi aj v rámci nich značne líšia, pričom za doklady o osobnom stave zodpovedá ešte širšia škála orgánov, ktorých zodpovednosť na rôznych úrovniach správy siaha od súdnej cez cirkevnú až po administratívnu. Poukazuje však na to, že občania sa najčastejšie dostávajú do kontaktu s týmito orgánmi na miestnej a regionálnej úrovni, pričom podľa odhadov existuje v rámci EÚ asi 80 000 miestnych evidenčných úradov;

9.

domnieva sa, že na problematiku nemožno nazerať čisto izolovane, ale musí sa o nej uvažovať v kontexte politiky Únie vo viacerých oblastiach, ako napr. hospodárska politika, digitálna agenda, sociálna politika a politika vonkajších vzťahov, aby sa zvýšila súdržnosť, účinnosť a konzistentnosť opatrení Únie;

10.

poznamenáva, že legalizácia sa bežne používa na potvrdenie predpokladu pravosti zahraničnej verejnej listiny vzhľadom na to, že orgány jedného štátu nemusia byť oboznámené s pečaťami, pečiatkami a podpismi orgánu, ktorý vydal túto verejnú listinu. Uznáva však, že niektoré verejné listiny, ako napr. cestovné pasy, vodičské preukazy a rozsudky, sa uznávajú bez ďalších legalizačných opatrení;

11.

zastáva názor, že legalizácia stojí čas, peniaze a úsilie a ako taká nie je vhodným prostriedkom na predchádzanie podvodom v cezhraničnom používaní verejných listín. Výbor súhlasí so znením štokholmského programu v tom, že EÚ by mala aktívne využívať svoje členstvo v rámci Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného na presadzovanie príslušných dohovorov (týka sa to tiež Medzinárodnej komisie pre osobný stav), keďže členské štáty pri riešení otázok súvisiacich s dohovormi o legalizácii dokumentov doteraz neprijali prístup založený na spolupráci;

12.

je si vedomý roztrieštenosti, pokiaľ ide o uplatňovanie existujúcich dohovorov o legalizácii listín a rôznorodú zmes bilaterálnych dohôd, napr. bruselský dohovor z roku 1987 o zrušení legalizácie listín v členských štátoch podpísala menej ako polovica členských štátov EÚ a ešte menej štátov ho ratifikovalo a predbežne implementovalo;

13.

súhlasí s názorom, že legalizácia verejných listín medzi členskými štátmi by v EÚ budovanej na vzájomnej dôvere nemala byť nutná, a rovnako sa domnieva, že iné administratívne formality, ktoré pôsobia ako prekážky z hľadiska občianstva Únie a práva voľného pohybu, ako je „osvedčenie o tom, že neexistuje žiadna prekážka uzatvorenia manželstva“ a „osvedčenie o práve“, by už tiež nemuseli byť medzi členskými štátmi potrebné;

14.

avšak vzhľadom na to, že výmena informácií medzi evidenčnými úradmi členských štátov nie je spoľahlivá a úplná (v skutočnosti niektoré členské štáty ani neposkytujú, ani nedostávajú informácie o „zahraničných“ udalostiach týkajúcich sa osobného stavu), sa domnieva, že pred zavedením právnych predpisov bude možno potrebné vytvoriť zariadenia na administratívnu spoluprácu medzi evidenčnými úradníkmi v členských štátoch, aby sa títo úradníci mohli v prípade potreby usilovať o overenie listín. Rovnako bude možno nutné vytvoriť možnosti spolupráce, ktoré by uľahčili overovanie iných oficiálnych listín, napr. dokladov o dosiahnutom vzdelaní a notárskych listín. Takéto zariadenia na spoluprácu by mimochodom mohli úradníkom pomáhať tiež pri potvrdzovaní správnosti obsahu listiny, ako aj jej pravosti;

15.

okrem toho zastáva názor, že treba preskúmať dôvody vedúce k neochote ratifikovať existujúce príslušné dohovory (napr. bruselský dohovor z roku 1987), ako aj skúsenosti tých členských štátov, ktoré predbežne implementovali dohovor;

16.

domnieva sa, že členské štáty by medzičasom a s cieľom uľahčiť konanie s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, mali s perspektívou jeho prijatia preskúmať program e-APP (1) na vydávanie a používanie elektronických apostíl spolu s elektronickým registrom prístupným on-line, ktorý nedávno spustilo Španielsko v rámci projektu e-APP pre Európu podporovaného Európskou komisiou;

17.

poukazuje na to, že výrazným problémom je pre mnohých občanov cezhraničný prenos listín týkajúcich sa osobného stavu. Niektoré členské štáty od jednotlivca vyžadujú osobnú prítomnosť, pokiaľ ide o jeho prístup k svojim dokladom o osobnom stave alebo získanie apostíl. Takáto prehnaná byrokracia môže viesť k značným nákladom dotknutých osôb, ktoré už môžu mať bydlisko mimo príslušného členského štátu. Výbor by pri dodržaní zásady subsidiarity navrhoval, aby sa zvážilo zavedenie poradenstva v oblasti osvedčených postupov pre členské štáty, a tak sa uľahčilo poskytovanie listín súvisiacich s osobným stavom na cezhraničnom základe s primeranými zárukami na zníženie rizika podvodu;

18.

zdôrazňuje, že každý členský štát si vytvoril vlastné acquis v oblasti občianstva a osobného stavu, ktoré vychádza z jeho histórie, kultúry, politického a právneho systému, a že pristúpenie k veľkej zmene by mohlo mať výrazné ústavné, legislatívne a hospodárske dôsledky pre orgány členských štátov a mohlo by si vyžadovať početné právne a administratívne zmeny štruktúr a postupov. Rovnako by mohlo znamenať veľkú spoločenskú a kultúrnu zmenu pre občanov a spoločnosť;

19.

napriek tomu si je vedomý, že občania Únie, najmä tí, ktorí žijú a pracujú v „inom“ členskom štáte, budú očakávať, že ich život nebude zbytočne komplikovať nadmerná byrokracia pri riešení cezhraničných otázok ich osobného stavu;

20.

uznáva, že priebežná odborná príprava pre asi 125 000 evidenčných úradníkov v EÚ na tému systémov a postupov iných členských štátov je z hľadiska logistiky a nákladov nereálna. Výbor preto zdôrazňuje, že sú potrebné iné, uskutočniteľnejšie riešenia súčasných problémov, ktorým občania čelia;

21.

berie na vedomie, že súčasné neúplné a ad hoc kontakty medzi evidenčnými úradníkmi členských štátov môžu vyplývať z právnych, procesných, logistických a predovšetkým jazykových problémov, a preto by navrhoval, aby Európska komisia pristúpila k vytvoreniu expertnej skupiny zloženej z odborníkov v oblasti registrácie z každého členského štátu, aby návrhy na riešenie cezhraničných záležitostí mohli ťažiť z veľkého množstva poznatkov a aby sa uľahčila väčšia spolupráca EÚ na medzinárodných fórach;

22.

domnieva sa, že finančne a časovo náročná potreba prekladov a overených prekladov verejných listín by sa mala znížiť pomocou väčšieho využívania štandardizovaných foriem a elektronických systémov kódovania a čítania, pričom takýto vývoj by mohol pokročiť v rámci širších medzinárodných fór;

23.

uznáva, že vládne všeobecná chuť zjednodušiť byrokraciu, nielen jednoducho presunúť papierové postupy na internet, čo v spojení s možnosťami, ktoré ponúka uchovávanie a prenos elektronických dát, dáva príležitosť a podnet na modernizáciu a centralizáciu informačných systémov;

24.

domnieva sa, že registrovanie všetkých udalostí týkajúcich sa osobného stavu občana na jednom mieste je prínosným cieľom pre všetky členské štáty, ktoré tak nerobia, a okrem toho by to malo uľahčiť zaznamenávanie „nadnárodných“ udalostí súvisiacich s osobným stavom. Je si však vedomý toho, že to môže u príslušných orgánov viesť k značným finančným dôsledkom a vyvolať obavy o subsidiaritu a nemusí to byť vo všetkých prípadoch politicky uskutočniteľné;

25.

uznáva však, že centralizovaná registrácia už v mnohých členských štátoch existuje a jednotný kontaktný bod by mohol pomôcť minimalizovať praktické problémy, s ktorými sa úradníci z registračných úradov a občania stretávajú, no v závislosti od otázok, ako je elektronická dostupnosť záznamov, veľkosť krajiny, rozdelenie legislatívnych povinností, jazyková otázka a pod., v rámci členských štátov sa domnieva, že takéto ústredné informačné body by mohli byť vytvorené na regionálnej úrovni;

26.

zastáva názor, že je potrebné ukázať, že pilotné schémy vypracované v oblasti elektronickej výmeny listín súvisiacich s osobným stavom môžu fungovať účinne a efektívne a možno ich prispôsobiť na širšie využívanie. Výbor by uvítal, keby sa zhodnotili existujúce elektronické nástroje, ktoré uľahčujú spoluprácu medzi orgánmi verejnej moci v EÚ, a za prioritu považuje vytvorenie záruk na predchádzanie podvodom a ochranu súkromia a osobných údajov občanov;

27.

zastáva názor, že by sa mohli posilniť väzby medzi informačnými zdrojmi EÚ a príslušnými poskytovateľmi informácií v členských štátoch v súvislosti s poskytovaním informácií občanom o ich právach v EÚ všeobecne, a verí, že miestne a regionálne orgány majú dobré predpoklady na to, aby boli v tomto smere nápomocné;

28.

je si vedomý toho, že myšlienka harmonizovaného európskeho osvedčenia o osobnom stave je veľmi ambiciózna, pretože členské štáty majú veľmi rozdielne koncepcie, pokiaľ ide o charakter, formu a obsah osvedčení o osobnom stave – napríklad okrem rozdielov v dôkaznej hodnote a spôsobe, akým ich možno meniť a dopĺňať, môžu rodné listy v EÚ obsahovať informácie o legitímnosti a náboženskom vyznaní dieťaťa a o manželskom a sociálno-ekonomickom postavení rodičov;

29.

zdá sa, že európske osvedčenia o osobnom stave by si na začiatku vyžadovali, aby vnútroštátne schémy a schémy na úrovni EÚ fungovali súčasne, čo by mohlo viesť k problémom právneho výkladu konzistentnosti a vzájomného vzťahu rôznych systémov vzhľadom na to, že už teraz existuje mnoho kombinácií a obmien občianskych, náboženských a cudzích právnych predpisov, o ktorých budú možno musieť rozhodnúť súdy v členských štátoch;

30.

vzhľadom na odlišné právne a administratívne štruktúry a procesy týkajúce sa registrácie občanov v EÚ je rovnako problematický aj návrh na automatické uznávanie osvedčení o osobnom stave vydaných v inom členskom štáte, ktorý by nemohol fungovať bez toho, aby ho sprevádzala výrazná zmena vnútroštátnych právnych predpisov v členských štátoch zameraná na odstránenie nezrovnalostí v prístupe k občanom;

31.

domnieva sa, že vzhľadom na rozdiely medzi členskými štátmi v týchto otázkach by sa Európska komisia – dokonca aj na základe posilnenej spolupráce – mohla začať usilovať o štandardizáciu kolíznych noriem a jurisdikčných problémov, aby sa otázky týkajúce sa osobného stavu stali pre občanov zrozumiteľnejšie;

32.

zastáva však názor, že ak sa občanom vo vzťahu k udalostiam týkajúcim sa osobného stavu dovolí uprednostniť uplatniteľné právo jedného členského štátu pred iným, môže to priniesť ťažkosti, napr. pár sa nemusí zhodnúť v otázke jurisdikcie, čo môže viesť k praxi, že jednotlivci budú vyhľadávať také postupy, ktoré budú najlepšie vyhovovať ich situácii;

33.

domnieva sa, že by sa nemala obchádzať myšlienka vytvoriť Európsky úrad pre osobný stav, ak by sa preukázalo, že takýto úrad by bol výkonnejší a účinnejší než vytvorenie veľkého množstva nových úradov alebo zachovanie podobných úradov v členských štátoch. Ďalej zastáva názor, že tento úrad by mohol: a) pomáhať pri rozvoji akademickejšieho prístupu EÚ k medzinárodným dohovorom; b) zlepšiť administratívnu spoluprácu zhromažďovaním a výmenou osvedčených postupov a skúseností, napr. súvisiacich s kompatibilitou v IT oblasti, ako aj poskytnúť vnútroštátnym orgánom usmernenia k otázkach medzinárodného charakteru; c) vykonávať funkciu ústredného kontaktného bodu pre otázky týkajúce sa osobného stavu s cezhraničným rozmerom, ktoré môžu byť prínosné pre evidenčných úradníkov a samozrejme môžu pomôcť pri riešení pretrvávajúcich problémov, s ktorými sa občania stretávajú v rámci svojich legitímnych očakávaní vo vzťahu k vykonávaniu svojich práv v EÚ; a d) prípadne pôsobiť ako centralizovaný podporný alebo referenčný register listín súvisiacich s osobným stavom;

34.

zasadzuje sa za včasnejšiu transpozíciu a uplatňovanie existujúcich právnych predpisov, ktoré majú vplyv na požívanie práv spojených s občianstvom EÚ, a podporuje ďalšiu spoluprácu členských štátov formou ich zapojenia sa do súčasných medzivládnych organizácií s cieľom uľahčiť medzinárodnú spoluprácu v otázkach osobného stavu a širšiu ratifikáciu existujúcich dohovorov;

35.

podnecuje evidenčné orgány v členských štátoch k tomu, aby na internete sprístupnili vzory (aj s prekladom) svojich listín týkajúcich sa osobného stavu, čo by umožnilo úradníkom zahraničných evidenčných úradov aspoň čiastočne sa s nimi oboznámiť, pričom Európska komisia by prípadne mohla pomôcť s koordináciou alebo uľahčením tejto iniciatívy;

36.

podporuje myšlienku, aby Európska komisia vytvorila sieť evidenčných úradníkov / konzulárnych odborníkov zo všetkých členských štátov s cieľom preskúmať, či sa dá zaviesť dostatočná administratívna spolupráca na to, aby sa začalo s odstraňovaním legalizačných formalít, a podporuje kroky k vypracovaniu návrhov týkajúcich sa harmonizácie kolíznych noriem. Domnieva sa však, že v súvislosti s otázkami vzájomného uznávania a európskymi osvedčeniami o osobnom stave by mohli byť potrebné hlbšie úvahy;

37.

zastáva názor, že kým zelená kniha nevyhnutne rieši otázky z hľadiska EÚ 27 a z dlhodobej perspektívy, Výbor regiónov zdôrazňuje, že do úvahy by sa mohli brať aj lokálnejšie riešenia, pokiaľ ide o riešenie problémov, ktorým občania čelia pravidelne, a to predovšetkým so zreteľom na občanov žijúcich v pohraničných oblastiach, ktorí môžu žiť a pracovať pod rôznymi jurisdikciami. V tomto zmysle výbor podporuje ďalšie bilaterálne a multilaterálne dohody medzi členskými štátmi a s inými krajinami, ako aj iniciatívy na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré sú podobné projektom EZÚS v oblasti územnej spolupráce;

38.

zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu akejkoľvek navrhovanej legislatívy sa musia vykonať najmä s ohľadom na sociálne, hospodárske a legislatívne dôsledky v členských štátoch;

39.

vzhľadom na príslušné povinnosti miestnych a regionálnych orgánov vyjadruje Výbor regiónov želanie plne sa zúčastňovať na vyvíjajúcej sa diskusii a v tomto zmysle by chcel Európskej komisii sprístupniť svoje konzultačné siete (2).