31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/15

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o vytvorení európskeho profesijného preukazu poskytovateľov služieb (2),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 19. januára 2006 vo veci C-330/03, Colegio de Ingenieros de Caminos, Canales y Puertos (Zb. 2006),

—

so zreteľom na Správu o občianstve Únie za rok 2010 – odstránenie prekážok vykonávania práv občanov Únie (KOM(2010)0603),

—

so zreteľom na verejné konzultácie o smernici 2005/36/ES, ktoré Európska komisia začala v marci 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na správu Maria Montiho pre Komisiu z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,

—

so zreteľom na vypočutie, ktoré usporiadal spolu s národnými parlamentmi 26. októbra 2010 na tému transpozícia a uplatňovanie smernice 2005/36/ES,

—

so zreteľom na štúdiu o uznávaní odborných kvalifikácii (PE 447.514), ktorú nechal vypracovať,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo (KOM(2010)0608),

—

so zreteľom na výročnú správu siete SOLVIT z roku 2010 o rozvoji a fungovaní siete SOLVIT v roku 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre Európanov (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (KOM(2011)0206),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 22. júna 2011 o modernizácii smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (KOM(2011)0367),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 5. júla 2011 o zhrnutí odpovedí na verejnú konzultáciu o modernizácii smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (4),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 5. júla 2011 o hodnotení smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (5),

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0373/2011),

A.

keďže demografické zmeny budú zvyšovať význam mobility odborných pracovníkov v Európskej únii;

B.

keďže meniace sa pracovné trhy žiadajú transparentnejšie, jednoduchšie a flexibilnejšie pravidlá uznávania odborných kvalifikácií;

C.

keďže mobilita odborníkov je kľúčovým faktorom hospodárskeho rozvoja a udržateľného oživenia hospodárstva;

D.

keďže podľa zistení Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) sa očakáva, že dopyt po pracovníkoch s vysokou odbornosťou v Európskej únii do roku 2020 stúpne o viac ako 16 miliónov pracovných miest;

E.

keďže právo na zamestnanie alebo poskytovanie služieb v inom členskom štáte je základným právom podľa zmlúv a je konkrétnym príkladom prínosu, ktorý prináša občanom jednotný trh;

F.

keďže voľný pohyb osôb v rámci EÚ a právo na uznávanie zásluh a odborných zručností je bude existovať len vtedy, ak sa existujúce neviditeľné prekážky znížia na minimum a odstránia sa niektoré vnútroštátne predpisy, ktoré v súčasnosti neúmerne bránia uplatňovaniu práva na kvalifikovanú prácu;

G.

keďže zabezpečenie optimálnosti systému uznávania odborných kvalifikácií je základným predpokladom na to, aby každý jednotlivec mohol v plnej miere využívať výhody spojené s možnosťou voľného pohybu;

H.

keďže Akt o jednotnom trhu zdôraznil, že modernizácia systému uznávania odborných kvalifikácií je kľúčom k podnieteniu hospodárskeho rastu a posilneniu dôvery odborníkov a občanov;

I.

keďže jedným z hlavných dôvodov ťažkostí pri uznávaní akademických titulov a odborných kvalifikácií je nedostatok dôvery v kritériá akreditácie a udeľovania akademických osvedčení v krajine pôvodu, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné zaviesť opatrenia zamerané na automatické uznávanie tým, že sa odstránia predsudky a formálne vnútroštátne prekážky uznávania;

J.

keďže na základe smernice bolo od roku 2007 prijatých približne 100 000 rozhodnutí, ktoré umožnili mobilitu 85 000 odborníkov (6);

K.

keďže spomedzi regulovaných povolaní v EÚ sú najmobilnejší zdravotnícki pracovníci, pričom v rokoch 2007 až 2010 bola uznaná kvalifikácia približne 57 200 lekárom, zdravotným sestrám, zubným lekárom, farmaceutom, pôrodným asistentkám a veterinárnym lekárom;

L.

keďže naďalej existuje rozpor medzi očakávaniami občanov a realitou, pričom vyše 16 % prípadov, ktorými sa zaoberal SOLVIT v roku 2010, sa týkalo uznávania odborných kvalifikácií (7);

M.

keďže je ťažké určiť orgán zodpovedný za uznávanie odborných kvalifikácií, a to aj vzhľadom na zložitosť príslušných postupov;

N.

keďže smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vyžaduje, aby členské štáty, v ktorých sa poskytuje ošetrenie, zabezpečili, že informácie o práve na vykonávanie činnosti zdravotníckych pracovníkov registrovaných v celoštátnych alebo miestnych registroch zriadených na ich území budú sprístupnené orgánom iných členských štátov, pričom výmena informácií sa uskutoční prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu;

O.

keďže v roku 2010 sa sieť SOLVIT zaoberala 220 prípadmi týkajúcimi sa odborných kvalifikácií, pričom viac ako dve tretiny týchto prípadov pochádzali iba zo štyroch členských štátov;

P.

keďže smernicou 2005/36/ES sa skonsolidovali pravidlá stanovené v 15 predchádzajúcich smerniciach, ktoré boli prijímané od šesťdesiatych rokov 20. storočia;

Q.

keďže smernica 2005/36/ES nebola transponovaná načas vo všetkých členských štátoch, a v plnom rozsahu bola implementovaná až tri roky po pôvodne stanovenom termíne;

R.

vyjadruje presvedčenie, že riadne uplatňovanie tejto smernice posilňuje ľudský rozmer jednotného trhu;

S.

keďže zavedenie európskeho profesijného preukazu by mohlo viesť k uľahčeniu a urýchleniu postupu uznávania odborných kvalifikácií;

1.

domnieva sa, že voľný pohyb stále väčšieho množstva vysokokvalifikovaných osôb a pracovníkov je jedným z kľúčových prínosov európskej spolupráce a konkurencieschopného vnútorného trhu, dôležitým faktorom rozvoja ekonomík v rámci EÚ a právom, ktoré patrí každému občanovi EÚ; je pevne presvedčený, že mobilita pracovníkov by sa mala pre občanov EÚ posilniť, a že by sa mali odstrániť nepriame prekážky za predpokladu, že sa nastolí rovnováha medzi mobilitou a kvalitou odborných kvalifikácií;

2.

podporuje všetky iniciatívy zamerané na uľahčenie cezhraničnej mobility ako prostriedku na dosiahnutie účinného fungovania trhov práce a ako prostriedku na zvýšenie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v rámci EÚ; uznáva potrebu modernizácie smernice 2005/36/ES s cieľom zaručiť jasný a silný právny rámec;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podnecovali mobilitu medzi odborníkmi; zastáva názor, že pomerne nízky počet mobilných odborníkov je dôvodom na znepokojenie, a navrhuje, aby sa vypracovali stratégie na riešenie tohto problému; zdôrazňuje výsledky nedávneho prieskumu Eurobarometer, podľa ktorých viac ako 50 % mladých ľudí v Európe prejavuje ochotu alebo veľký záujem pracovať v zahraničí (8);

4.

vyzýva členské štáty, aby šírili informácie o výhodách tejto smernice medzi svojimi občanmi a odborníkmi;

5.

domnieva sa, že v záujme harmonizácie odbornej prípravy musí zohrávať zásadnú úlohu dialóg zúčastnených strán, ktorého cieľom je pravidelne aktualizovať požiadavky na počiatočnú odbornú prípravu, uznávanie praxe a nepretržitý profesionálny rozvoj; okrem toho sa nazdáva, že vytvorenie tzv. 28. režimu, ktorý by bol nadradený vnútroštátnym systémom, by neviedlo k jasnému a uspokojivému vyriešeniu problematiky rozdielností v odbornej príprave;

6.

konštatuje, že zásadu čiastočného prístupu vníma väčšina respondentov vo verejnej konzultácii s Komisiou ako nežiaducu a jej monitorovanie v praxi za zložité a je ho nutné objasniť; domnieva sa, že čiastočný prístup by mohol priniesť výhody, ale len tým povolaniam, kde sa dajú úlohy jasne vymedziť; žiada o prehodnotenie tejto zásady a o to, aby sa uplatňovala od prípadu k prípadu, ale nie na regulované povolania s dosahom na zdravie a bezpečnosť;

7.

víta celkový úspech postupu automatického uznávania; zdôrazňuje však, že tento proces uznávania podľa všeobecného systému založeného na odbornej praxi je príliš ťažkopádny a časovo náročný tak pre príslušné orgány, ako aj pre tých, ktorí vykonávajú určité povolania;

8.

zdôrazňujúc význam systému podávania predchádzajúceho vyhlásenia konštatuje, že verejná konzultácia Komisie v roku 2011 poukázala na mnohé obavy, a že opatrenia na zlepšenie dočasnej mobility odborníkov by mali byť zásadným prvkom nadchádzajúcej revízie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií; vyzýva na ďalšie objasnenie pojmu dočasného a príležitostného poskytovania služieb vzhľadom na to, že je nemožné vymedziť univerzálny model pre všetkých a že by sa tým narušila subsidiarita;

9.

konštatuje, že príslušné orgány čelia ťažkostiam pri uplatňovaní režimu predchádzajúcich vyhlásení, pretože neexistuje konzistentný prístup pri posudzovaní dočasného a príležitostného charakteru služby a je nesmierne zložité monitorovať činnosť poskytovateľov služieb priamo na mieste; vyzýva Komisiu, aby posúdila súčasné ustanovenia stanovené v článku 7 smernice a ďalej objasnila existujúcu judikatúru, predovšetkým tú, ktorá sa týka povolaní s dosahom na verejné zdravie a bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila svoje závery Parlamentu;

10.

zdôrazňuje, že článok 7 ods. 4 smernice, ktorý členským štátom umožňuje vykonávať predchádzajúce kontroly kvalifikácií v prípade tých povolaní, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti a na ktoré sa nevzťahuje režim automatického uznávania, považuje za zásadný prevažná väčšina zainteresovaných strán; zastáva však názor, že členské štáty by v záujme posilnenia transparentnosti mali objasniť, ktoré povolania majú dosah na zdravie a bezpečnosť;

11.

vyjadruje súhlas s názorom Komisie, že pojmem regulované vzdelávanie a odborná príprava je vymedzený príliš úzko a môže nepriaznivo vplývať na dočasnú mobilitu odborníkov; domnieva sa, že vymedzenie pojmu by malo zahŕňať každú odbornú prípravu, ktorá umožňuje vykonávať príslušné povolanie v členskom štáte pôvodu;

12.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila, že vyhlásenie na účely dočasnej mobility by malo byť v zásade platné na celom území členského štátu, a aby posúdila, či je potrebné ročné vyhlásenie;

13.

žiada, aby poskytovatelia služieb, ktorí poskytujú svoje služby výlučne spotrebiteľom, ktorých sprevádzajú v inom členskom štáte, a ktorí teda v hostiteľskom členskom štáte neprichádzajú do kontaktu s miestnymi spotrebiteľmi (napr. turistickí sprievodcovia, tréneri, zdravotní pracovníci sprevádzajúci športovcov) boli vyňatí z povinnosti predloženia predchádzajúceho vyhlásenia podľa článku 7; toto podporuje pri všetkých službách, ktoré sa netýkajú verejného zdravia a bezpečnosti;

14.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala a konsolidovala rozličné zdroje informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa uznávania odborných kvalifikácií vrátane národných kontaktných miest (NKM ) a profesijných organizácií, s portálom Vaša Európa, ktorý uvádza všetky jednotné kontaktné miesta podľa smernice o poskytovaní služieb; domnieva sa, že odborníkom by sa tak poskytol verejný nástroj v ich vlastnom jazyku, kam by mohli odoslať dokumenty, kde by mohli pristupovať k svojmu odbornému preukazu a vytlačiť ho, získavať aktuálne informácie o procese uznávania a administratívne informácie o príslušných orgánoch, profesijných organizáciách a dokumentoch, ktoré treba predložiť;

15.

domnieva sa, že sa musí podporovať dialóg a výmena informácií v rámci jednotlivých povolaní a že sa musí zlepšiť spolupráca medzi príslušnými orgánmi a NKM na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni medzi členskými štátmi; žiada Komisiu, aby v prípade najmobilnejších povolaní podporovala rozvoj sietí príslušných orgánov a profesijných organizácií, zabezpečila výmenu všeobecných informácií o vnútroštátnych postupoch a požiadavkách na vzdelanie, šírenie najlepších postupov a preskúmanie možnosti užšej spolupráce, napr. v rámci spoločných platforiem; domnieva sa, že verejné orgány musia viesť štruktúrovaný dialóg o spôsoboch, ako lepšie zaručiť profesnú integráciu mladých ľudí;

16.

vyzýva členské štáty, aby v rámci opatrení na zvýšenie mobility zefektívnili poskytovanie informácií verejných orgánov týkajúcich sa práv pracovníkov a postupov uznávania odborných kvalifikácií a obmedzili tým odrádzajúci účinok byrokracie;

17.

vyzýva preto členské štáty, aby využívali moderné komunikačné technológie vrátane databáz a online registračných postupov s cieľom zabezpečiť splnenie stanovených termínov vo všeobecnom systéme uznávania a dosiahnuť podstatné zlepšenie v oblasti prístupu k informáciám a znalosti postupov;

18.

žiada, aby sa pre príslušné orgány zaviedla záväzná povinnosť poskytovať aktuálne kontaktné informácie všetkým ostatným príslušným orgánom v danej odbornej oblasti;

19.

vyzýva Komisiu, aby stanovila usmernenia, pokiaľ ide o lehotu, do ktorej by mala osoba, ktorá predložila kompletnú dokumentáciu, dostať rozhodnutie príslušného orgánu; skrátenie tejto lehoty vďaka intenzívnejšiemu využívaniu IMI a optimalizácii postupov by takisto prispelo k uľahčeniu mobility; vyzýva členské štáty, aby poskytli dostatočné zdroje na zabezpečenie uznania odbornej kvalifikácie v primeranom čase;

20.

vyzýva členské štáty, príslušné orgány a Komisiu na poskytnutie väčšej transparentnosti, aby sa žiadateľom alebo dotknutým osobám mohlo poskytnúť kompletné zdôvodnenie zamietnutia uznania ich diplomu alebo odbornej kvalifikácie;

21.

domnieva sa, že súčasný postup oznamovania nových diplomov je príliš zložitý; vyzýva Komisiu, aby uľahčila oznamovanie nových diplomov a včasnejšie aktualizovala prílohu V smernice;

22.

naliehavo vyzýva členské štáty, príslušné orgány a Komisiu, aby zabezpečili, že uznávanie diplomov a osvedčení bude postavené na rovnakú úroveň s uznávaním odbornej kvalifikácie, s cieľom vybudovať skutočne jednotný trh na európskej i medzinárodnej úrovni, a tým predísť regulácii toho, čo už je regulované;

23.

zdôrazňuje, že kompenzačné opatrenia, ktoré umožňujú príslušným orgánom zaviesť skúšku spôsobilosti alebo adaptačné obdobie až do troch rokov a hrajú významnú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti spotrebiteľov a pacientov, sa musia preskúmať s cieľom posúdiť ich primeranosť a riešiť existujúce problémy; žiada lepšie vysvetlenie a hodnotenie kódexu správania s cieľom pomôcť príslušným orgánom;

24.

žiada, aby sa na základe konzultácie s príslušnými orgánmi, profesijnými organizáciami, členskými štátmi a Európskym parlamentom vypracovali nezáväzné usmernenia EÚ o uplatňovaní kompenzačných opatrení;

25.

zdôrazňuje, že preverovanie úrovne kvalifikácie podľa článku 11 je pre orgány obzvlášť komplikované a nákladné a pre občanov len ťažko pochopiteľné; poukazuje na to, že päť úrovní kvalifikácie podľa článku 11 často vedie k nedorozumeniam vzhľadom na osem úrovní európskeho kvalifikačného rámca; súhlasí s názorom Komisie, že vypustenie článku 11 a príloh II a III by znamenalo, že od príslušných orgánov by sa už nevyžadovalo, aby podľa vopred stanovených úrovní kvalifikácie rozhodovali o spôsobilosti žiadateľa, ale mohli by sa sústrediť na určenie toho, či v odbornej príprave existujú zásadné rozdiely a či je žiaduce prijať kompenzačné opatrenia; poznamenáva preto, že vypustenie úrovní kvalifikácie vrátane príloh II a III by proces uznávania zásadne zjednodušilo;

26.

upozorňuje na to, že naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov; preto sa nazdáva, že obvyklá dĺžka prípravy v odborných školách v rámci systémov striedavej odbornej prípravy v škole a praxe v podniku (sandwich training) by sa mala započítavať do minimálnej dĺžky školskej dochádzky vyžadovanej pre niektoré povolania;

27.

vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby s podporou Komisie iniciovali štúdie týkajúce sa európskej klasifikácie kompetencií, kvalifikácií a povolaní s cieľom preskúmať, či tituly a povolania zodpovedajú v jednotlivých členských štátoch rovnakým kompetenciám a kvalifikáciám, a vytvoriť európsky nástroj analýz;

28.

domnieva sa, že kódex správania by mal byť distribuovaný vo väčšej miere, aby sa zabezpečilo účinnejšie vykonávanie smernice prostredníctvom podpory jednotného výkladu ustanovení;

29.

vyzýva Komisiu, aby znovu zaviedla štruktúry dialógu medzi členskými štátmi, príslušnými orgánmi a profesijnými organizáciami s cieľom čo najpravidelnejšie a v súlade s vedecko-technickým vývojom aktualizovať súčasnú klasifikáciu hospodárskych činností pre systémy automatického uznávania založené na odborných skúsenostiach a minimálne požiadavky na odbornú prípravu v oblasti sektorových povolaní, ako aj súčasnú klasifikáciu hospodárskych činností na základe odborných skúseností a vytvorila jednoduchý mechanizmus nepretržitej aktualizácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu; pri zohľadnení budúceho vývoja bolonského a kodanského procesu naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila zavedenie prístupu založeného na kompetenciách, a to vymedzením minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu nielen z hľadiska jej trvania, ale aj z hľadiska výsledkov vzdelávania;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby postup modernizácie automatického uznávania nefragmentovala, ako sa navrhuje v zelenej knihe, a aby zabezpečila, že Parlament bude mať pri vykonávaní zásadných úprav smernice náležitý dohľad;

31.

víta nedávne reformy, ktoré boli vykonané v rámci bolonského procesu, ako aj výhody, ktoré tento proces prináša európskym študentom z hľadiska mobility a schopnosti zamestnať sa; nabáda Európsku komisiu, aby členským štátom poskytovala pomoc pri zabezpečovaní väčšej transparentnosti a porovnateľnosti v rámci Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS), aby sa ECTS mohol stať zásadným nástrojom na uľahčenie vzájomného uznávania kvalifikácií a v konečnom dôsledku aj mobility;

32.

vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu posúdila dôležitosť štandardizovaných vzdelávacích výstupov a klinických kompetencií;

33.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť ďalšieho rozšírenia rámca automatického uznávania v budúcnosti;

34.

žiada hlbšie objasnenie navrhovaného predĺženia všeobecného vzdelania ako podmienky na prijatie záujemcov o odbornú prípravu zdravotných sestier a pôrodných asistentiek;

35.

žiada hlbšie objasnenie navrhovaného vypustenia článku 21 ods. 4 smernice o uznávaní odborných kvalifikácií;

36.

vyzýva členské štáty, aby uskutočnili porovnanie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu a pravidelnejšie si medzi sebou, ako aj s príslušnými orgánmi, vymieňali informácie v záujme zosúladenia týchto minimálnych požiadaviek;

37.

upozorňuje, že na účely posúdenia vykonávania smernice 2005/36/ES je potrebné vytvorenie zoznamu osvedčení alebo akýchkoľvek iných dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré sú uznávané v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, v ostatných členských štátoch však uznávané nie sú; zoznam by mal zahŕňať aj prípady, keď občanom členského štátu, ktorí získali diplom v inom členskom štáte než v štáte ich pôvodu, odmietajú uznať diplom v ich vlastnom členskom štáte po tom, ako sa vrátia;

38.

zdôrazňuje veľký počet regulovaných povolaní v Európskej únii a vyzýva členské štáty, aby opätovne zvážili opodstatnenosť klasifikácie určitých povolaní s cieľom preskúmať, či tituly a povolania zodpovedajú vo všetkých členských štátoch rovnakým kompetenciám a kvalifikáciám; domnieva sa, že zníženie celkového počtu regulovaných povolaní v EÚ by uľahčilo mobilitu; konštatuje však, že kvalifikáciu možno odôvodniť problematikou ochrany spotrebiteľa najmä v prípade zdravotníckych, právnych a technických povolaní;

39.

zastáva názor, že najúčinnejším spôsobom umožnenia voľného pohybu odborníkov by bolo zníženie počtu regulovaných povolaní v EÚ; vyzýva Komisiu, aby do revidovanej smernice zahrnula mechanizmus, pomocou ktorého budú môcť členské štáty preveriť svoje regulačné ustanovenia, okrem tých, ktoré sa týkajú zdravotníckych povolaní, a zrušiť ich, ak nie sú primerané;

40.

domnieva sa, že ochrana spotrebiteľa a bezpečnosť pacientov sú kľúčovými cieľmi v kontexte revízie smernice, a že úspech tejto smernice podstatne závisí od zabezpečenia mobility a zároveň zaručenia bezpečnosti; upozorňuje na osobitný štatút personálu v zdravotníctve;

41.

zdôrazňuje, že sa vyskytli vážne problémy v súvislosti s odborníkmi, ktorí pokračujú vo vykonávaní činnosti v EÚ napriek tomu, že majú pozastavenú činnosť alebo boli vylúčení z registra;

42.

žiada o zriadenie proaktívneho mechanizmu varovania v rámci informačného systému o vnútornom trhu pre tie profesie, na ktoré sa zatiaľ nevzťahuje smernica o službách, podľa ktorého by bolo povinné vydať varovanie všetkým členským štátom v prípade regulačných krokov proti registrácii alebo právu poskytovania služieb niektorého odborníka, pod podmienkou, že systém varovania nebude obsahovať žiadne iné informácie, bude rešpektovať prezumpciu neviny a dodržiavať existujúce pravidlá ochrany údajov;

43.

poukazuje na to, že verejnosti a pacientom sa musí lepšie zaručiť, že zdravotnícki pracovníci, ktorým boli uznané kvalifikácie, si aktualizujú svoje zručnosti a znalosti;

44.

zdôrazňuje výzvu zainteresovaných strán na silnejšie zdôrazňovanie nepretržitého odborného vzdelávania (NOV) vrátane formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania a potreby jeho hodnotenia; poukazuje na to, že celosvetová konkurencia a orientácia na znalostné ekonomiky vytvára nové výzvy pre rozvoj zručností a vzdelania; žiada preto Komisiu, aby preskúmala metódy dokumentovania všetkého vzdelania prostredníctvom európskeho pasu zručností a európskeho kvalifikačného rámca, ako aj IMI, a aby vypracovala tabuľku na porovnávanie rozličných systémov NOV existujúcich v členských štátoch; ďalej vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by v prípade zdravotníckych pracovníkov boli kompenzačné opatrenia primeraným riešením líšiacich sa úrovní NOV v členských štátoch; podnecuje príslušné orgány k tomu, aby poskytli informácie o NOV počas procesu uznávania a aby si vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti, pričom ich nabáda, aby si medzi sebou vymieňali aj informácie o NOV v tých odvetviach a členských štátoch, kde je NOV povinné;

45.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby nepretržitá odborná príprava bola prispôsobená konkrétnym potrebám trhu zamestnanosti v každom členskom štáte s cieľom zabezpečiť, aby zamestnané osoby mohli lepšie využívať zdroje súvisiace s odbornou prípravou;

46.

zdôrazňuje, že rozšírenie postupu uznávania na kvalifikácie z tretích krajín môže podnietiť zneužívanie systému v podobe špekulácií s výberom miesta jej získania a predstavovalo by pre príslušné orgány hostiteľského členského štátu značné ohrozenie;

47.

trvá na tom, že v prípade zdravotníckych pracovníkov má zásadný význam schopnosť komunikovať s kolegami a pacientmi s cieľom vyhnúť sa nebezpečným situáciám alebo situáciám, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu života;

48.

domnieva sa, že sa musí objasniť článok 53 smernice 2005/36/ES o jazykových požiadavkách, keďže medzi Komisiou, Súdnym dvorom EÚ a členskými štátmi prebieha polemika o výklade tohto ustanovenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby revidovali režim jazykových požiadaviek pre pracovníkov v zdravotníctve tak, aby poskytli príslušným orgánom dostatok pružnosti na posudzovanie a výlučne v prípade potreby aj testovanie technických a konverzačných jazykových schopností odborníkov v rámci procesu uznávania; domnieva sa, že pri obsadzovaní určitého miesta nesmie byť dotknutá možnosť zamestnávateľov presvedčiť sa o jazykových znalostiach odborníkov, ale mala by sa dôkladne uplatňovať zásada proporcionality, aby takéto testy neboli dodatočným zaťažením;

49.

domnieva sa, že jazykové schopnosti sú kľúčovými pri uľahčovaní integrácie odborníkov v iných krajinách, zabezpečovaní kvality služieb a ochrane bezpečnosti spotrebiteľov a pacientov;

50.

zdôrazňuje, že v záujme ochrany pacientov by mali lekári poskytujúci služby elektronického zdravotníctva zabezpečiť dodržiavanie tých istých noriem kvality a bezpečnosti ako pri tradičnom poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti; preto by sa malo objasniť, že požiadavky tejto smernice a v prípade potreby aj dodatočné požiadavky by sa mali vzťahovať aj na poskytovateľov služieb elektronického zdravotníctva;

51.

poukazuje na to, že rozvoj elektronického zdravotníctva a systému poskytovania zdravotnej starostlivosti na diaľku si vyžaduje, aby boli zdravotnícki odborníci po absolvovaní odbornej prípravy schopní starať sa o pacientov rôznych národností, a bude preto potrebné podporovať spoluprácu medzi strediskami odbornej prípravy, nemocnicami a univerzitami v rôznych krajinách v prípade odborníkov a absolventov, ktorí musia pacientom poskytovať starostlivosť prostredníctvom týchto nástrojov;

52.

víta výsledky pilotných projektov týkajúcich sa profesijného preukazu, ktoré boli oznámené na fóre jednotného trhu v Krakove; trvá na tom, že profesijný preukaz musí byť dobrovoľný, mal by potvrdzovať získanú akademickú a odbornú prax a musí byť spojený so systémom IMI; domnieva sa, že dobrovoľný profesijný preukaz by mohol byť v prípade niektorých profesií užitočným nástrojom na zjednodušenie administratívnych postupov a zlepšenie bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby pred zavedením akéhokoľvek preukazu poskytla dôkazy o možnej pridanej hodnote dobrovoľného preukazu pre proces uznávania; zdôrazňuje, že zavedenie akékoľvek preukazu musí spĺňať konkrétne podmienky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany údajov, a trvá na tom, že je nutné zriadiť potrebné záruky proti zneužívaniu a podvodu;

53.

opätovne zdôrazňuje, že ak má EÚ znížiť rozdiely vo vykonávaní a presadzovaní smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií v rámci celej EÚ – 27, všetky členské štáty musia mať väčšiu vzájomnú dôveru v systémy druhých štátov;

54.

podporuje rozšírenie IMI na tie povolania, na ktoré sa tento informačný systém zatiaľ nevzťahuje, ako je uvedené v návrhu nariadenia o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (9) („nariadenie o IMI“), a na povolania, na ktoré sa nevzťahuje smernica č. 2005/36/ES;

55.

žiada o povinné zavedenie IMI pre príslušné orgány na uľahčenie proaktívnej administratívnej spolupráce a zjednodušenie postupov uznávania; domnieva sa, že systém IMI by sa mohol ešte zlepšiť, a to napr. rozšírením existujúcich funkcií s cieľom uľahčiť činnosť vnútroštátnych orgánov; žiada Komisiu, aby zaviedla sprievodné opatrenia v oblasti odbornej prípravy a technickej podpory s cieľom zabezpečiť využitie všetkých možností efektívneho používania tohto systému;

56.

žiada zvýšenú mobilitu absolventov a dodržiavanie rozsudku vo veci Morgenbesser (10); domnieva sa, že členské štáty by mali povzbudzovať absolventov z iných členských štátov vo vykonávaní platenej praxe pod dohľadom, ak takúto možnosť ponúkajú aj vlastným štátnym príslušníkom; okrem toho zdôrazňuje, že odborná prax získaná pod dohľadom by mala byť uznaná v domovskom členskom štáte;

57.

zdôrazňuje, že koncepcia spoločných platforiem načrtnutá v článku 15 smernice nebola úspešná a v súčasnosti takéto platformy neexistujú; zastáva názor, že môžu byť účinnými nástrojmi pri uľahčovaní mobility a že by ich mali vymedziť a monitorovať samotní odborníci; víta želanie Komisie zlepšiť túto koncepciu v revidovanom článku; vyzýva Komisiu, aby umožnila členským štátom potrebnú pružnosť pri voľbe, či sa zúčastnia spoločnej platformy, a aby znížila prah účasti členských štátov;

58.

domnieva sa, že zavedenie akejkoľvek spoločnej platformy by malo byť podmienené testom vnútorného trhu a podliehať parlamentnému dohľadu;

59.

zdôrazňuje, že táto smernica by mala zahŕňať ochranu údajov v súlade so smernicou 95/46/ES a že v rámci revízií tejto smernice by sa v ustanoveniach o ochrane údajov mal zohľadniť vývoj v tejto oblasti; konštatuje, že by sa mali aktualizovať kontaktné informácie o príslušnom orgáne zodpovednom za správu údajov a že by sa mali uplatňovať jasné politiky v oblasti ukladania a používania údajov o odborníkoch, ako aj usmernenia týkajúce sa opravy chybných informácií;

60.

konštatuje, že rokovania medzi EÚ a Švajčiarskom viedli k dohode o úprave prílohy III Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb v zmysle zahrnutia smernice 2005/36/ES; konštatuje, že dohoda predpokladá dočasné uplatňovanie väčšiny ustanovení smernice s výnimkou hlavy II, ktorá vyžaduje vykonanie zmien v Švajčiarsku, a že rozhodnutie Rady o uvedenej dohode sa stane bezpredmetným, ak Švajčiarsko neoznámi dokončenie interných postupov týkajúcich sa vykonania rozhodnutia do 24 mesiacov od prijatia rozhodnutia; je odhodlaný dôsledne sledovať vývoj v tejto otázke;

61.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že prípadná revidovaná smernica bude riadne transponovaná do stanoveného termínu; vyzýva členské štáty, aby tomu udelili náležitú prioritu;

62.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.