Utorok 15. novembra 2011
Konkurzné konanie v rámci práva obchodných spoločností EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2011 s odporúčaniami pre Komisiu o konkurznom konaní v rámci práva obchodných spoločností EÚ (2011/2006(INI))

Utorok 15. novembra 2011
PRÍLOHA K UZNESENIU

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Časť 1: Odporúčania týkajúce sa harmonizácie špecifických aspektov konkurzného práva a práva obchodných spoločností

1.1. Odporúčanie o harmonizácii niektorých aspektov začatia konkurzných konaní

Európsky parlament navrhuje harmonizáciu podmienok, za ktorých možno začať konkurzné konanie. Európsky parlament sa domnieva, že otázky začatia konaní by mali byť v smernici harmonizované tak, aby:

—	sa konkurzné konanie mohlo začať voči dlžníkom, ktorí sú fyzickými osobami, právnymi subjektmi alebo združeniami;

—	sa konkurzné konanie začalo včas, aby bolo možné zachrániť spoločnosti, ktoré majú problémy;

—	sa konkurzné konanie mohlo začať v súvislosti s majetkom uvedených dlžníkov, majetkom subjektov bez právnej subjektivity (napr. európske zoskupenie hospodárskych záujmov), pozostalosťou následníka a majetkom v spoločnom vlastníctve;

—	každá spoločnosť mohla v prípade dočasnej platobnej neschopnosti požiadať o začatie konkurzného konania, aby sa sama chránila;

—	sa mohlo začať konkurzné konanie aj po rozpustení právneho subjektu alebo subjektu bez právnej subjektivity, ak sa ešte neuskutočnilo rozdelenie majetku alebo ak je majetok ešte k dispozícii;

—	konanie mohol začať súd alebo iný príslušný orgán na základe písomnej žiadosti veriteľa alebo dlžníka; žiadosť o začatie konania bolo možné stiahnuť v prípade, ak sa konanie ešte nezačalo alebo žiadosť nezamietol súd;

—	veriteľ mohol požiadať o začatie konania, ak v ňom má právny záujem a vierohodne dokáže, že má pohľadávku;

—

sa konanie mohlo začať v prípade platobnej neschopnosti dlžníka, t. j. v prípade, ak nedokáže uspokojiť platobné záväzky; sa v prípade podania žiadosti dlžníkom konanie mohlo začať aj vtedy, ak hrozí okamžitá platobná neschopnosť dlžníka, t. j. ak dlžník pravdepodobne nedokáže uspokojiť platobné záväzky;

—

sa konanie v prípade povinného ohlásenia úpadku zo strany dlžníka muselo začať v období od jedného do dvoch mesiacov po skončení platieb, ak súd už nezačal predbežné konanie alebo neuplatnil iné vhodné opatrenia na ochranu majetku a za predpokladu, že je k dispozícii majetok v dostatočnej výške na pokrytie nákladov konkurzného konania;

—	členské štáty boli povinné stanoviť pravidlá o zodpovednosti dlžníka v prípade neohlásenia alebo nesprávneho ohlásenia a zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

1.2. Odporúčanie o harmonizácii niektorých aspektov prihlasovania pohľadávok

Európsky parlament navrhuje harmonizáciu podmienok, za ktorých možno prihlasovať pohľadávky v rámci konkurzného konania. Európsky parlament sa domnieva, že otázky prihlasovania pohľadávok by mali byť v smernici harmonizované tak, aby:

—	dátum stanovenia neuspokojených nárokov bol dátumom začatia platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t. j. dátumom vydania rozhodnutia o žiadosti o začatie konkurzného konania alebo dátumom odmietnutia začatia konania z dôvodu nezahrnutia nákladov;

—	veritelia prihlasovali pohľadávky likvidátorovi písomne počas stanoveného časového obdobia;

—	členské štáty museli stanoviť toto časové obdobie do jedného až troch mesiacov od dátumu uverejnenia rozhodnutia o úpadku;

—	veriteľ bol povinný predložiť dokumenty preukazujúce pohľadávku;

—	likvidátor vypracoval tabuľku všetkých predložených pohľadávok a aby bola tabuľka vystavená na príslušnom súde v zmysle písmena d) článku 2 nariadenia o konkurznom konaní;

—	sa neskoro prihlásené pohľadávky, t. j. pohľadávky predložené po stanovenom termíne na predkladanie pohľadávok, overovali, avšak pre príslušného veriteľa by mohli vyplynúť dodatočné náklady.

1.3. Odporúčanie o harmonizácii niektorých aspektov odporovacích žalôb

Európsky parlament navrhuje harmonizáciu aspektov odporovacích žalôb tak, aby:

—	právne predpisy členských štátov umožňovali podať odpor pred začatím konaní, ktoré by poškodili veriteľov;

—	predmetom odporovacej žaloby mohli byť transakcie v situácii hroziacej platobnej neschopnosti, použitie majetku na zaistenie záväzkov, transakcie s osobou blízkou dlžníkovi a transakcie na účel podvedenia veriteľov;

—

sa obdobia, počas ktorých možno úkon napadnúť odporovacou žalobou, rozlišovali podľa povahy úkonu; obdobia začínali dátumom podania návrhu na začatie konania; obdobia mohli predstavovať tri až deväť mesiacov pre transakcie uskutočnené v situácii hroziacej platobnej neschopnosti, šesť až dvanásť mesiacov pre použitie majetku na zaistenie záväzkov, jeden až dva roky v prípade transakcií s osobou blízkou dlžníkovi a tri až päť rokov v prípade transakcií realizovaných na účel podvedenia veriteľov;

—	dôkazné bremeno v otázke, či je právny úkon možné napadnúť alebo nie, niesla v zásade strana, ktorá tvrdí, že úkon možno napadnúť; v prípade transakcií s osobou blízkou dlžníkovi niesla dôkazné bremeno táto osoba.

1.4. Odporúčanie o harmonizácii všeobecných aspektov požiadaviek na kvalifikáciu a prácu likvidátorov

—	likvidátor musí byť schválený príslušným orgánom členského štátu alebo vymenovaný príslušným súdom členského štátu, musí mať dobrú povesť a vzdelanie potrebné na vykonávanie svojich úloh;

—	likvidátor musí byť odborne spôsobilý a kvalifikovaný na posúdenie situácie subjektu dlžníka a prevzatie riadiacich funkcií spoločnosti;

—	v prípade začatia hlavného konkurzného konania by mal byť likvidátor v lehote šiestich mesiacov oprávnený rozhodnúť so spätnou platnosťou o zaistení majetku, pokiaľ spoločnosť presunula svoj kapitál;

—	likvidátor musí mať možnosť využiť príslušné prioritné postupy a získať od spoločností dlhované sumy, a to pred uspokojením veriteľov a ako alternatívu k prevodu pohľadávok;

—	likvidátor musí byť nezávislý od veriteľov a ďalších zúčastnených strán v konkurznom konaní;

—	v prípade konfliktu záujmov musí likvidátor z funkcie odstúpiť.

1.5. Odporúčanie o harmonizácii aspektov reštrukturalizačných plánov

Európsky parlament navrhuje harmonizáciu otázok týkajúcich sa vypracovania, účinkov a obsahu reštrukturalizačných plánov tak, aby:

—	ako alternatívu dodržiavania štatutárnych pravidiel mohli veritelia alebo likvidátori predložiť reštrukturalizačný plán;

—	plán musel obsahovať pravidlá uspokojenia veriteľov a zodpovednosti dlžníka v prípade ukončenia konkurzného konania;

—	plán musel obsahovať všetky potrebné informácie, ktoré veriteľom umožnia rozhodnúť, či plán môžu prijať;

—	plán musel byť schválený alebo zamietnutý osobitným postupom pred príslušným súdom;

—	nepoškodení veritelia alebo strany, ktorých sa plán netýka, nemali mať pri hlasovaní o pláne hlasovacie právo, alebo by aspoň nemali mať možnosť zabrániť jeho prijatiu.

Časť 2: Odporúčania týkajúce sa revízie nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní

2.1. Odporúčanie o rozsahu pôsobnosti nariadenia o konkurznom konaní

Európsky parlament sa domnieva, že by sa mal rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia o konkurznom konaní na konania, v ktorých zostáva dlžník vlastníkom alebo sa vymenuje dočasný likvidátor. V tomto zmysle by sa mala revidovať aj príloha A nariadenia o konkurznom konaní.

2.2. Odporúčanie o vymedzení pojmu „centrum hlavných záujmov“

Európsky parlament sa domnieva, že v nariadení o konkurznom konaní by mal byť vymedzený pojem „centrum hlavných záujmov“, a to takým spôsobom, aby sa zabránilo podvodným špekuláciám pri voľbe jurisdikcie (tzv. forum shopping). Európsky parlament navrhuje začleniť formálne vymedzenie tohto pojmu, vychádzajúce zo znenia odôvodnenia 13, ktoré sa týka objektívnej možnosti tretích strán vymedziť tento pojem.

Európsky parlament sa domnieva, že pri vymedzení tohto pojmu treba zohľadniť kritériá, ako je hlavné vykonávanie podnikateľských aktivít, ktoré je viditeľné zvonku, umiestnenie majetku, centrum prevádzkových alebo výrobných aktivít, pracovisko zamestnancov atď.

2.3. Odporúčanie o vymedzení pojmu „podnik“ v kontexte vedľajšieho konania

Európsky parlament sa domnieva, že nariadenie o konkurznom konaní by malo zahŕňať vymedzenie pojmu „podnik“, ako akúkoľvek prevádzku, v ktorej dlžník vykonáva inú ako prechodnú hospodársku činnosť s použitím ľudských zdrojov a tovarov a služieb.

2.4. Odporúčanie o spolupráci medzi súdmi

Európsky parlament sa domnieva, že článok 32 nariadenia o konkurznom konaní by mal stanoviť jednoznačnú povinnosť komunikácie a spolupráce nielen medzi likvidátormi, ale aj medzi súdmi.

V prípade začatia hlavného a vedľajšieho konkurzného konania by sa časové rámce týchto postupov mal harmonizovať a skrátiť.

2.5. Odporúčania týkajúce sa niektorých aspektov odporovacích žalôb

Európsky parlament zastáva názor, že článok 13 nariadenia o konkurznom konaní je potrebné zmeniť v tom zmysle, aby nepodporoval cezhraničné odporovacie žaloby, ale pomohol zabrániť tomu, aby boli odporovacie žaloby úspešné prostredníctvom využitia doložky o voľbe práva.

V každom prípade je potrebné brať pri revízii predpisov týkajúcich sa odporovacích žalôb do úvahy, že zdravé dcérske spoločnosti nesolventnej holdingovej spoločnosti by sa nemali vohnať do platobnej neschopnosti na základe odporovacej žaloby namiesto toho, aby sa predali v záujme veriteľov ako fungujúce podniky.

Časť 3: Odporúčania o konkurze skupín spoločností

Vzhľadom na rozličnú mieru integrácie, ktorá môže existovať v rámci skupiny spoločností, sa Európsky parlament domnieva, že Komisia by mala predložiť flexibilný návrh nariadenia o konkurze skupín spoločností, pričom by mala vziať do úvahy tieto otázky:

Ak to umožňuje funkčná/vlastnícka štruktúra, mal by sa uplatňovať tento prístup:

A.	Konkurzné konanie by sa malo začať v členskom štáte, v ktorom má skupina svoje ústredie. Začatie konkurzného konania by sa malo uznávať automaticky.

B.	Začatie hlavného konania by malo mať za následok prerušenie konania v inom členskom štáte voči iným členom skupiny.

C.	Mal by byť vymenovaný jeden správca konkurznej podstaty.

D.	V každom členskom štáte, v ktorom sa začalo podporné konanie, by sa mal zriadiť výbor na ochranu a zastupovanie záujmov miestnych veriteľov a zamestnancov.

E.	Ak nie je možné zistiť, ktorý majetok patrí ktorému dlžníkovi, alebo ak nie je možné ohodnotiť pohľadávky v rámci skupiny, malo by byť výnimočne možné zlúčenie majetkov.

Pre konkurzné konanie týkajúce sa decentralizovaných skupín by mal nástroj stanoviť:

A.	pravidlá pre povinnú koordináciu a spoluprácu medzi súdmi, medzi súdmi a správcami podstaty a medzi správcami podstaty navzájom;

B.	pravidlá o okamžitom uznávaní rozsudkov o začatí, priebehu a uzavretí konkurzného konania a rozsudkov vydaných v súvislosti s takýmto konaním;

C.	pravidlá pre prístup likvidátorov a veriteľov k súdu;

pravidlá na uľahčenie a na podporu využívania rôznych foriem spolupráce medzi súdmi s cieľom koordinovať konkurzné konania a stanoviť podmienky a záruky, ktoré by sa na takúto formu spolupráce mali vzťahovať; pravidlá by sa týkali výmeny informácií, koordinovaného postupu a navrhovania spoločných riešení v týchto oblastiach:

—	oznamovanie informácií medzi súdmi s použitím všetkých dostupných prostriedkov;

—	koordinácia správy a dohľadu nad majetkom a záležitosťami dlžníka;

—	vyjednanie, schvaľovanie a vykonávanie dohôd o konkurznom konaní v súvislosti s koordináciou postupov;

—	koordinácia vypočutí;

E.	pravidlá umožňujúce a podporujúce vymenovanie spoločného likvidátora pre všetky konania, ktorého by vymenovali príslušné súdy a ktorý by pracoval za pomoci miestnych zástupcov združených v riadiacom výbore; a pravidlá ustanovujúce postup spolupráce medzi členmi tohto výboru;

pravidlá umožňujúce a podporujúce cezhraničné dohody o konkurznom konaní, ktorých predmetom by bolo stanovenie zodpovednosti za jednotlivé aspekty vykonávania a správy konania medzi jednotlivými súdmi a správcami podstaty, vrátane:

—	rozdelenia právomocí medzi stranami dohody;

—	dostupnosti a koordinácie pomoci;

—	koordinácie spätného získavania majetku v prospech všetkých veriteľov;

—	prihlasovania a spracúvania pohľadávok;

—	metód komunikácie vrátane jazyka, periodicity a prostriedkov;

—	využívania majetku a hospodárenia s ním;

—	koordinácie a harmonizácie plánov na reorganizáciu;

—	otázok, ktoré sa konkrétne týkajú dohody, vrátane jej úpravy, vypovedania, výkladu, účinnosti a urovnávania sporov;

—	vedenia konaní, najmä pokiaľ ide o pozastavenie konania alebo dohody medzi stranami, ktoré sa neopierajú o určité právne kroky;

—

záruk;

—	nákladov a poplatkov.

Časť 4: Odporúčanie o vytvorení registra insolventnosti EÚ

Európsky parlament navrhuje vytvorenie registra insolventnosti EÚ v rámci európskeho portálu elektronickej justície, ktorý by mal pre každé začaté cezhraničné konkurzné konanie uvádzať aspoň:

—	príslušné súdne rozkazy a rozsudky,

—	vymenovanie likvidátora a jeho kontaktné údaje,

—	termíny na prihlasovanie pohľadávok.

Postupovanie týchto údajov do registra EÚ zo strany súdov by malo byť povinné.

Informácie by mali byť uvedené v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa začalo konanie, ako aj v anglickom jazyku.