8.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 131/80

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2005 (1),

—

so zreteľom na Kódex správania Európskej únie v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o silnejšej a lepšej spolupráci: balík opatrení pre účinnú pomoc Európskej únie, 2006 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o následných opatreniach Parížskeho vyhlásenia z roku 2005 o účinnosti pomoci (4),

—

so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zo 17. novembra 2009 o operačnom rámci pre účinnosť pomoci (5),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci (ministrov rozvoja) zo 14. júna 2010 o rozdelení práce medzi krajinami, v ktorých doplnila alebo nahradila niekoľko bodov (6),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci/ministrov rozvoja z 9. decembra 2010 o vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti: štvrtá kapitola operačného rámca EÚ pre účinnosť pomoci (7),

—

so zreteľom na konsolidovaný text Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie z 11. januára 2011 o operačnom rámci pre účinnosť pomoci (8),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Budapešti o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Busane, Južná Kórea (2011), prijaté počas 21. Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ v Budapešti,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Dillí z 10. apríla 2010 o budovaní mieru a posilnení štátu,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Bogoty z 26. marca 2010 o uplatňovaní zásad akčného programu z Akkry v spolupráci medzi južnými krajinami,

—

so zreteľom na Tuniský konsenzus zo 4. a 5. novembra 2010 o africkom programe pre účinnosť rozvoja s názvom Zameranie na účinný rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvojovú pomoc OECD (DAC) s názvom Účinnosť pomoci: správa o pokroku v oblasti uplatňovania Parížskej deklarácie z júna 2009,

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Program efektívnosti pomoci: výhody európskeho prístupu z októbra 2009 (9),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o akčnom pláne EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien na obdobie 2010 – 2015 (SEK(2010)0265) a na závery Rady zo 14. júna 2010 o rozvojových cieľoch tisícročia, v ktorých bol tento akčný plán EÚ schválený,

—

so zreteľom na záverečnú správu Komisie s názvom Spoločné viacročné programovanie z marca 2011 (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z apríla 2011 (KOM(2011)0218) o rozšírení zodpovednosti EÚ za financovanie rozvoja vzhľadom na partnerské preskúmanie oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ,

—

so zreteľom na iniciatívu s názvom Štruktúrovaný dialóg – Pre efektívne partnerstvo v rámci rozvoja, ktorú Európska komisia začala v marci 2010 s cieľom nájsť praktické spôsoby zvýšenia účinnosti účasti organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov zapojených do európskej spolupráce,

—

so zreteľom na záverečnú hodnotiacu správu Parížskej deklarácie: 2. fáza, zverejnenú v máji 2011,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o miestnych samosprávach a rozvojovej spolupráci (11),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0313/2011),

A.

keďže štvrté fórum na najvyššej úrovni o účinnosti pomoci by malo vymedziť budúce záväzky pre účinnejšiu rozvojovú pomoc a prispieť k zavedeniu novej štruktúry medzinárodnej pomoci, aby sa splnili miléniové rozvojové ciele (ďalej len „MRC“) do roku 2015 a neskôr;

B.

keďže zásady Parížskej deklarácie (PD) sa prioritne oveľa viac sústreďujú na mechanizmy poskytovania pomoci, ako na vypracúvanie účinných rozvojových politík; keďže akčný program z Akkry o účinnosti pomoci narúšalo viacero faktorov, ako finančná kríza, znížená miera platieb oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), zmena politiky niektorých darcov, ktorí vyžadujú viac výsledkov v krátkodobom horizonte, ako aj príchod nových verejných a súkromných darcov, ktorí nepatria do Výboru pre rozvojovú pomoc a ktorých prístup sa neriadi dohodnutými normami spolupráce;

C.

keďže čoraz väčšia časť celkovej ODA pochádza z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré nie sú členmi OECD;

D.

keďže najnovšie monitorovacie a hodnotiace štúdie preukázali, že prijímajúce krajiny vykonali viac ako darcovské krajiny, pokiaľ ide o vykonávanie záväzkov stanovených v PD a v akčnom programe z Akkry;

E.

keďže predchádzajúce konferencie na vysokej úrovni neviedli k vytvoreniu potrebného politického tlaku alebo právne záväzného rámca a keďže uplatňovanie Parížskej deklarácie nevyvolalo očakávané zmiernenie rozdrobenia pomoci a ešte príliš veľa operáciám chýba transparentnosť, napríklad pokiaľ ide o kladenie podmienok;

F.

keďže transparentnosť a zodpovednosť sú základné podmienky účinnosti pomoci nielen medzi vládami krajín, ktoré sú darcami, a vládami prijímajúcich krajín, ale aj medzi štátom a spoločnosťou; keďže sa v rámci akčného programu z Akkry darcovia a partnerské krajiny dohodli včas rozšíriť podrobné informácie o súčasnom a budúcom poskytovaní pomoci, aby mohli rozvojové krajiny presnejšie vypracúvať svoje rozpočty a overovať svoje účty; keďže rovnako má pre darcovské krajiny aj naďalej prvoradý význam podporovať posilnenie parlamentnej inštitúcie a zapojenie miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti v súvislosti so zakotvením rozvojovej politiky v demokratickom procese;

G.

keďže príspevok Únie a jej členských štátov predstavuje viac ako polovicu ODA na svetovej úrovni a keďže v dôsledku toho zohrávajú dôležitú úlohu v programe o účinnosti pomoci;

H.

keďže v rámci štvrtého fóra je dôležité pripomenúť darcovským krajinám ich záväzok venovať 0,7 % svojho HNP/HND na rozvojovú pomoc do roku 2015, do všetkých politík a ich vykonávania v rámci ich vzťahov s rozvojovými krajinami začleniť významný prvok týkajúci sa rodovej rovnosti, prísnejšie vymedziť ODA a dodržiavať stále platné zásady akčného programu z Akkry, a keďže je potrebné presiahnuť oficiálnu rozvojovú pomoc so zámerom vybudovania rozvojových partnerstiev s cieľom podporiť víziu rozvoja, ktorá pochádza zo samotných krajín a ktorá im je vlastná;

I.

keďže podmienky rozvojovej pomoci sa neustále menia a skutočnosť, že sa objavujú noví darcovia, by sa mala lepšie zohľadniť v mechanizmoch na zabezpečenie účinnosti pomoci;

J.

keďže všetky finančné prostriedky určené na rozvoj vrátane inovačných finančných mechanizmov, ako je daň z finančných transakcií alebo globálne fondy na financovanie zdravotníctva a vzdelávania, by mali zahŕňať a uplatňovať zásady Parížskej deklarácie;

K.

keďže Tuniský konsenzus o africkom programe pre rozvoj vyzýva, aby sa pozornosť preniesla od účinnosti pomoci na širší program účinnosti rozvoja; keďže k šestim prvkom, ktoré boli určené za nevyhnutné pre Afriku s cieľom zabezpečiť účinnosť rozvoja, patrí posilnenie vnútroštátnych kapacít, posilnenie demokratickej zodpovednosti, podpora spolupráce medzi krajinami južného regiónu, myslenie a konanie na regionálnej úrovni, zriadenie nových partnerstiev na podporu rozvoja a zvládnutie problému závislosti od pomoci;

1.

zdôrazňuje potrebu ambicióznejšieho postoja Únie na štvrtom fóre na najvyššej úrovni, na ktorom by sa mohlo značne prispieť k prehĺbeniu a úplnému zavedeniu záväzkov v oblasti účinnosti pomoci; vzhľadom na dôležitosť účinnosti pomoci pri zlepšovaní kvality života a odstraňovaní chudoby v krajinách poberajúcich pomoc, ako aj pri realizácii rozvojových cieľov tisícročia verí, že Únia bude v Busane zastúpená na najvyššej úrovni;

2.

pripomína, že jednou zo základných podmienok na splnenie programu o účinnosti pomoci je plné prijatie zásady demokratickej zodpovednosti, čo znamená, že rozvojové stratégie budú riadiť jednotlivé krajiny a budú odrážať záväzky všetkých zúčastnených strán na vnútroštátnej úrovni;

3.

poznamenáva, že vlády rozvojových krajín neposkytli svojim parlamentom a občianskej spoločnosti priestor potrebný na prípravu; vyzýva Úniu, aby posilnila záväzky z Parížskej deklarácie a z akčného programu z Akkry tým, že podporí demokratickú zodpovednosť za rozvojové politiky, plány a činnosti, do ktorých sa v plnej miere a zodpovedne zapoja všetky zúčastnené strany v oblasti rozvoja;

4.

domnieva sa, že štvrté fórum bude úspešné, ak sa na ňom dosiahne silný záväzok v prospech účinnosti pomoci, ktorý sa prejaví prostredníctvom jasných a merateľných cieľov, ktorých realizácia sa zostaví podľa presného kalendára; majúc na pamäti nedostatky v uplatňovaní Parížskej deklarácie a akčného programu z Akkry, zdôrazňuje význam rozvíjania zodpovednosti na základe prístupu zdola nahor, nerozdrobovania pomoci, ako aj vytvorenia silných, účinných a nezávislých následných donucovacích mechanizmov za účasti parlamentov, občianskej spoločnosti na národnej aj medzinárodnej úrovni; zastáva názor, že ak má byť pomoc účinná, malo by sa k nej pristupovať a hodnotiť ju v súvislosti s jej konkrétnym prínosom pri dosahovaní rozvojových cieľov, a nielen v súvislosti s vkladmi;

5.

pripomína, že účinná pomoc znamená umožniť chudobným krajinám, aby zmobilizovali domáce príjmy; preto naliehavo vyzýva Úniu, aby sa boj proti daňovým rajom a daňovým únikom stal jej najvyššou prioritou a aby zároveň podporovala alternatívne zdroje financovania rozvoja, napríklad zavedením dane z finančných transakcií; rovnako vyzýva Úniu, aby vo väčšej miere podporovala pomoc rozvojovým krajinám pri vykonávaní daňových reforiem s cieľom podporiť efektívne, účinné, spravodlivé a udržateľné daňové systémy, ktoré by mali viesť k zníženiu chudoby a závislosti od pomoci;

6.

žiada darcovské krajiny a prijímajúce krajiny, aby prijali bezodkladné opatrenia na dodržiavanie záväzkov Parížskej deklarácie a akčného programu z Akkry, ktoré narážajú na prekážky politickej vôle a byrokracie a na zvýšené náklady na transakcie, napríklad v oblasti odstránenia viazania pomoci, predvídateľnosti pomoci, podmienenosti a transparentnosti; zdôrazňuje najmä potrebu zaviesť do praxe záväzok z akčného programu z Akkry, aby darcovia v rámci medzivládnej bilaterálnej spolupráce využívali systémy jednotlivých krajín ako prvú možnosť a aby riešili nepredvídateľnosť toku pomoci; vyzýva aj darcovské krajiny, aby uprednostňovali miestne a regionálne verejné obstarávanie;

7.

pripomína úlohu pomoci ako stimulu na podporu inkluzívneho a udržateľného rastu, ktorý zohľadňuje osobitosti každej krajiny pri zabezpečení posilnenia účinnosti pomoci v tých krajinách, ktoré to najviac potrebujú, s cieľom znížiť mieru chudoby a závislosť od pomoci a podporiť vytváranie pracovných miest; takisto konštatuje, že pomoc by sa mala považovať za prechodné opatrenie na posilnenie vlastného udržateľného rastu v rozvojových krajinách, a nie za dlhodobé riešenie;

8.

zdôrazňuje, že takémuto rastu bránia postupy verejného obstarávania darcov, ktoré nezohľadňujú miestne hospodárstvo; vyzýva preto darcov, aby uprednostnili miestne a regionálne verejné obstarávanie, čím by sa podporili miestne hospodárske kapacity;

9.

pripomína, že samotná rozvojová pomoc nedokáže odstrániť chudobu a že by sa mala zameriavať skôr na príčiny než na symptómy chudoby; zdôrazňuje potrebu účinnejšej pomoci, ktorá by bola začlenená do rozvojového procesu, ktorý by dokázal v cieľových krajinách vytvoriť silné hospodárstva chrániace životné prostredie, kde by bol prístup k základným sociálnym službám zaručený pre všetkých občanov a v konečnom dôsledku mohol by znížiť závislosť od pomoci; v tomto kontexte zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia atmosféry, ktorá podporí vytváranie vhodných pracovných miest, podnikanie a inovácie v krajinách poberajúcich pomoc; povzbudzuje darcov, aby prednostne využívali možnosti miestnych hospodárstiev a aby sa aktívne usilovali o ich posilňovanie;

10.

vyzýva na lepšiu medzinárodnú koordináciu rozdelenia pomoci medzi krajiny, aby sa vyriešil problém súvisiaci s „uprednostňovanými krajinami“ a „sirotami rozvojovej pomoci“; zdôrazňuje, že úsilie o zvýšenie vplyvu pomoci a dosiahnutie lepších výsledkov/lepšieho pomeru kvality a ceny by nemalo viesť k príliš opatrnej rozvojovej politike, ktorá sa sústreďuje iba na „bezproblémové krajiny“; trvá na tom, že rozhodujúcim kritériom pri prideľovaní rozvojovej pomoci EÚ musí byť aj naďalej odstránenie chudoby;

11.

zdôrazňuje význam diferencovaného prístupu k účinnosti pomoci, pričom sa zohľadní úroveň rozvoja prijímajúcich krajín (najmenej rozvinuté, nestabilné krajiny a krajiny so stredným príjmom) a ich osobité potreby; zdôrazňuje, že vzhľadom na veľký počet nestabilných štátov a na skutočnosť, že sú veľmi vzdialené od splnenia MRS, čo predstavuje deficit 75 %, je dôležité, aby sa tejto problematike venovala osobitná pozornosť;

12.

zdôrazňuje, že zapojenie miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti do rozvojových politík je nevyhnutné pre dosiahnutie MRC a pre zabezpečenie dobrej správy vecí verejných; konštatuje, že mnohé organizácie občianskej spoločnosti aj napriek tomu, že v Akkre boli uznané za „samostatných rozvojových aktérov“, čelia politikám a postupom, ktoré oslabujú ich úlohu rozvojových aktérov; všeobecnejšie povedané, žiada darcov a partnerské krajiny, aby kládli dôraz na väčšie uznávanie účasti parlamentov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti a na transparentnejšie využívanie vnútroštátnych systémov;

13.

upozorňuje na to, že finančná pomoc nestačí na zabezpečenie trvalého rozvoja a že miestne vlády a domáci súkromný sektor musia zohrávať významnú úlohu pri realizácii projektov týkajúcich miléniových rozvojových cieľov; zdôrazňuje úlohu súkromných podnikov, ako sú malé a stredné podniky, pri vytváraní bohatstva a zodpovednosť štátov pri zabezpečení stability a právneho štátu; v tomto smere zdôrazňuje význam dobrej správy vecí verejných v krajinách poberajúcich pomoc;

14.

zdôrazňuje, že ukazovatele dobrého riadenia, medzi ktorými je ešte stále niekoľko veľmi kontroverzných, musia byť takisto predmetom diskusie so zreteľom na ich užitočnosť pri určovaní kvality účastníckych prístupov potrebných na demokratickú zodpovednosť;

15.

vyzýva partnerské vlády, aby dodržiavali a zdôrazňovali snahy o decentralizáciu (politickú, administratívnu a daňovú) a posilňovali koordináciu medzi miestnymi a vnútroštátnymi postupmi plánovania rozvoja, čím prispejú k vzájomnému dopĺňaniu a špecializácii pri rešpektovaní miestnej autonómie;

16.

žiada darcovské krajiny, aby lepšie koordinovali a harmonizovali svoje kroky, zjednodušovali svoje postupy a posilnili užšiu spoluprácu so súkromnými darcami;

17.

vyzýva na podporu a spoluprácu medzi krajinami južného regiónu a na trojstrannú spoluprácu ako spôsob pomoci, ktorá prispeje k zlepšeniu kvality a účinnosti, k výmene poznatkov a k rozvoju kapacít;

18.

pripomína, že všetky vlády – darcovských aj prijímajúcich krajín – sú viazané dodržiavaním ľudských práv; zdôrazňuje, že tieto záväzky a zodpovednosť voči medzinárodným zákonom v oblasti ľudských práv sú kľúčové na dosiahnutie účinnosti v oblasti rozvoja; naliehavo preto Úniu žiada, aby v Busane obhajovala zavedenie záväzných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní pomoci dodržiavali dohody o ľudských právach;

19.

zdôrazňuje význam nájdenia rovnováhy medzi dosiahnutím niektorých politických a daňových podmienok a prístupmi zameranými na ukazovatele výkonnosti s cieľom vyhnúť sa tomu, aby prísne politické požiadavky a požiadavky na výkonnosť neodradili vlády partnerských krajín od zavádzania vlastných politík alebo dokonca experimentovania s novými riskantnejšími prístupmi, ale naopak ich motivovali k postupu v súlade s pokynmi darcov;

20.

víta prijatie kódexu správania Európskej únie v oblasti rozdelenia práce v rozvojovej politike a zdôrazňuje, že až doteraz neboli jeho zásady dostatočne uplatňované pre nedostatočnú politickú vôľu, čo zabraňuje optimálnemu využívaniu európskej pomoci, ako aj možnosti Únie zohrávať vedúcu úlohu v oblasti rozdelenia práce v kontexte štvrtého fóra;

21.

vyzýva Európsku úniu na urýchlenie iniciatívy skrátených konaní týkajúcej sa rozdelenia práce, konkrétne pri zavádzaní odvetvovej koncentrácie, prostredníctvom reorganizácie a spoločného programovania, ako aj na podporovanie využívania vnútroštátnych systémov s cieľom dodržať záväzok vo väčšej miere využívať metódy poskytovania pomoci založené na zodpovednosti, najmä prostredníctvom rozpočtovej podpory, ktorý bol prijatý v rámci Parížskej deklarácie;

22.

víta iniciatívu Komisie definovanú v Zelenej knihe o rozpočtovej podpore, ktorej cieľom je v prvom rade podporiť vnútorný rozvoj partnerských krajín, a žiada, aby sa sprísnili kritériá pre zaradenie do rozpočtovej podpory, tak aby sa predišlo riziku jej možného zneužitia alebo neprimeraného použitia tejto pomoci, pričom treba zohľadniť aspekty, ako sú napríklad indexy korupcie krajín;

23.

zdôrazňuje vedúcu úlohu národných parlamentov v rámci novej štruktúry pomoci a pripomína nevyhnutnosť poskytovať im podporu na posilnenie ich legislatívnych možností a podporovať nevyhnutné zmeny, aby mohli preskúmať všetky výdavky, ktoré sa týkajú rozvoja;

24.

žiada, aby národné parlamenty prijali dokumenty o stratégii jednotlivých krajín a ročný rozpočet a aby zároveň konzultovali s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi pred politickým dialógom s darcami s cieľom maximálne posilniť demokratickú kontrolu;

25.

pripomína preto záväzok obsiahnutý v operačnom rámci Rady Európskej únie pre účinnosť pomoci (12), ktorý má za cieľ umožniť, aby bola finančná pomoc poskytovaná darcami z Európskej únie predmetom demokratickej kontroly v rámci procesov partnerských krajín;

26.

upozorňuje na dôležitú úlohu najvyšších inštitúcií verejnej finančnej kontroly pri pomoci národným parlamentom v ich funkcii dohľadu nad výdavkami súvisiacimi s rozvojom a pri podpore účinnosti pomoci;

27.

pripomína riziko urobiť z účinnosti pomoci príliš technickú problematiku; zdôrazňuje potrebu klásť väčší dôraz na ukazovatele týkajúce sa vplyvu pomoci na rozvoj a na spôsob, ktorým účinne prispieva k odstráneniu chudoby, podpore rodovej rovnosti a k znižovaniu nerovností a k vytváraniu bohatstva; zastáva názor, že užšie zapojenie verejných a súkromných aktérov fungujúcich v oblasti rozvoja a integrácia poučení o uplatňovaní záväzkov Parížskej deklarácie a akčného programu z Akkry prispejú k zlepšeniu programu o účinnosti pomoci;

28.

vyzýva Úniu, aby zrevidovala svoje politiky v oblasti rozdelenia práce s cieľom zabezpečiť, aby sa neprehliadali horizontálne otázky, ako sú ľudské práva, sociálne začleňovanie, rodová rovnosť, občianstvo alebo zmena klímy;

29.

zdôrazňuje, že transparentnosť pomoci je na zabezpečenie zodpovednosti za pomoc a jej účinnosti zásadná; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zaujali cieľavedomé stanovisko vo vzťahu k transparentnosti pomoci a na medzinárodnej úrovni podporovali mechanizmy, ktorých cieľom je zavedenie globálnych noriem, ako je napríklad Iniciatíva za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI); vyzýva členské štáty, aby podpísali a uplatňovali IATI, ak tak ešte neurobili;

30.

zdôrazňuje, že je dôležité jasne vyhodnotiť možné riziká, ktoré vznikajú pri čoraz väčšom zapojení súkromného sektora, a že by sa preto mali definovať jasné kritériá na podporu projektov súkromného sektora, spolu s mechanizmami dôkladného hodnotenia vplyvu, ktoré by mali byť stanovené tak, aby investície súkromného sektora boli udržateľné v súlade s dohodnutými medzinárodnými cieľmi v oblasti rozvoja a aby neviedli späť k viazanej pomoci;

31.

domnieva sa, že rodová rovnosť je prioritou rozvojovej politiky, a preto žiada jej úplné začlenenie do programu o účinnosti pomoci, ako aj účasť organizácií žien na všetkých procesoch rozvoja;

32.

zdôrazňuje, že štvrté fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci by malo takisto položiť základy inkluzívnejšieho globálneho rozvojového partnerstva tým, že budú vo väčšej miere spolupracovať s novými darcami, najmä s krajinami, ktorých prístup sa neriadi globálnymi normami v oblasti účinnosti pomoci; vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti prevzala vedúcu úlohu s cieľom zabezpečiť, aby pomoc z takýchto krajín bola v súlade s dohodnutými medzinárodnými zásadami, pokiaľ ide o oficiálnu rozvojovú pomoc; domnieva sa, že by to nemalo viesť k oslabeniu účinnosti pomoci ani jej základných zásad;

33.

zastáva názor, že Európsky parlament by mal byť vzhľadom na svoju úlohu demokratickej kontroly naďalej zahrnutý do prebiehajúceho nového vymedzenia programu o účinnosti pomoci, a to vrátane účasti na stretnutí v Busane;

34.

vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby aj naďalej venovali pozornosť kvalite pomoci a podporovali medzinárodný program zameraný na rozvoj;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.