5.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 33/198

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike,

—

so zreteľom na dohodu o partnerstve z Cotonou podpísanú v júni 2000,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie o násilí voči ženám a dievčatám a ich diskriminácii,

—

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý v roku 1998, a najmä jeho článok 7 a článok 8, v ktorých sa vymedzuje znásilnenie, sexuálne otroctvo, vynútená prostitúcia, násilné tehotenstvo, vynútená sterilizácia alebo iné formy sexuálneho násilia ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a v ktorých sa označujú za formu mučenia a závažný vojnový zločin, či už sa počas medzinárodných alebo vnútorných konfliktov diali systematicky alebo nie,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti a na rezolúciu č. 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1925 (2010), v ktorej sa upresňuje mandát misie OSN v KDR (MONUSCO),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1991 z 28. júna 2011, ktorou sa predlžuje mandát misie MONUSCO,

—

so zreteľom na vyhlásenie osobitnej predstaviteľky OSN pre boj proti sexuálnemu násiliu v ozbrojených konfliktoch Margot Wallströmovej z 23. júna 2011,

—

so zreteľom na záverečné komuniké zo šiesteho regionálneho zasadnutia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, ktoré sa konalo 28. – 29. apríla 2011 v Yaoundé (Kamerun),

—

so zreteľom na zákon o sexuálnom násilí, ktorý prijal parlament KDR v roku 2006 a ktorého cieľom bolo urýchlenie trestného stíhania za prípady znásilnenia a ukladanie prísnejších trestov,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže medzi 10. a 12. júnom 2011 sa v dedinách Nakiele a Abala v provincii Južné Kivu stalo 170 osôb obeťou znásilnenia alebo fyzického násilia; keďže členovia rovnakej ozbrojenej skupiny zodpovednej za tieto násilné činy sa už v januári 2011 zúčastnili v rovnakej oblasti masívneho znásilňovania, zatýkania a plienenia,

B.

keďže bezpečnostná situácia v Južnom Kivu je naďalej mimoriadne nestála a nepokoje, ktoré sa odohrávajú na východe KDR, viedli k znásobeniu prípadov porušenia ľudských práv a vojnových zločinov vrátane sexuálneho násilia voči ženám, masívneho znásilňovania a ďalších foriem mučenia, zabíjania civilného obyvateľstva a masívneho verbovania detí za vojakov, ktorých sa dopúšťajú ozbrojené skupiny povstalcov, ako aj vládne ozbrojené a policajné zložky,

C.

keďže od začatia vojnových operácií v roku 2009 sa na východe KDR hrozivo rozšírilo znásilňovanie, skutočná vojnová zbraň využívaná bojovníkmi na zastrašovanie, trestanie a ovládanie svojich obetí; keďže krutosti páchané na ženách majú formu znásilnenia, skupinového znásilnenia, sexuálneho otroctva a vraždy a zanechávajú ďalekosiahle následky v podobe fyzickej a psychickej deštrukcie žien,

D.

keďže 29. júna 2011 rozhodla Bezpečnostná rada OSN o predĺžení misie OSN v KDR (MONUSCO) na ďalší rok a keďže táto misia má mandát, ktorý ju oprávňuje použiť všetky nevyhnutné prostriedky na ochranu civilného obyvateľstva pred porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv,

E.

keďže obete znásilnenia čelia výraznému nedostatku infraštruktúry a nemôžu využívať pomoc alebo primeranú zdravotnú starostlivosť; keďže ženy sú zámerne napádané na verejnosti, pričom v dôsledku týchto útokov často strácajú svoje miesto v spoločnosti a schopnosť starať sa o svoje deti, a keďže existuje veľké riziko nákazy vírusom AIDS; keďže rýchlu zdravotnú pomoc poskytujú iba mnohé mimovládne organizácie, ktoré pôsobia na mieste a ktorých koordinácia a prístup k obetiam už nie sú zaručené,

F.

keďže neschopnosť KDR postaviť pred súd členov vlastnej armády a ozbrojených skupín za zločiny podľa medzinárodného práva prispela ku kultúre beztrestnosti; keďže konžská armáda nedisponuje dostatočnými ľudskými, technickými a finančnými zdrojmi, aby mohla plniť svoje povinnosti vo východných provinciách KDR a zabezpečiť ochranu obyvateľstva,

G.

keďže uplatňovanie zákona o sexuálnom násilí, ktorý prijal parlament KDR v roku 2006, je veľmi obmedzené,

H.

keďže média by mali zohrávať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní silnej mobilizácie a burcovaní verejnej mienky,

1.

dôrazne odsudzuje masívne znásilňovanie, sexuálne násilie a ďalšie formy porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo medzi 10. a 12. júnom 2011 v regióne Južné Kivu; pripája sa k utrpeniu a bolesti všetkých obetí sexuálneho násilia, predovšetkým masívneho znásilňovania, ku ktorému došlo v priebehu posledných štyroch rokov opakovane vo východnej časti KDR;

2.

žiada vládu KDR, aby považovala boj proti masívnemu znásilňovaniu a sexuálnemu násiliu voči ženám za svoju národnú prioritu;

3.

víta rozhodnutie OSN uskutočniť vyšetrovanie týchto udalostí; žiada o bezodkladné, nezávislé a nestranné vyšetrovanie týchto zločinov v súlade s medzinárodnými štandardmi; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vojnoví zločinci stále zastávajú vysoké veliteľské pozície; žiada o účinné a bezodkladné opatrenia na zaručenie ochrany obetí a svedkov počas tohto vyšetrovania a po jeho skončení;

4.

žiada Komisiu a Konžskú demokratickú republiku, aby opätovne preskúmali dokument o stratégii krajiny KDR a jej národný indikatívny program v rámci 10. ERF (2008 – 2013) s cieľom stanoviť problematiku masívneho znásilňovania a sexuálneho násilia voči ženám za národnú prioritu zameranú na boj proti beztrestnosti;

5.

vyjadruje znepokojenie nad možným banalizovaním sexuálneho násilia; zdôrazňuje, že vláda KDR zodpovedá za zaručenie bezpečnosti na svojom území a ochranu civilného obyvateľstva; pripomína prezidentovi Kabilovi, že sa osobne zaviazal uskutočňovať politiku nulovej tolerancie v otázke sexuálneho násilia a stíhať páchateľov vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré sa odohrali v krajine, ako aj spolupracovať s Medzinárodným súdnym dvorom a krajinami regiónu;

6.

víta činnosť mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú pomoc obetiam znásilnenia a vojnových zločinov, najmä zdravotnú starostlivosť poskytovanú niektorými nemocnicami, napríklad nemocnicou Panzi v meste Bukavu; zdôrazňuje, že väčšina obetí sexuálneho násilia nevyužíva nevyhnutnú zdravotnú, sociálnu alebo právnu pomoc; navrhuje, aby vláda KDR vypracovala komplexný program zameraný na pomoc obetiam a ich opätovné začlenenie do konžskej spoločnosti a na trh práce; žiada Komisiu, aby uvoľnila dodatočné finančné prostriedky na boj proti sexuálnemu násiliu a aby sa v citlivých oblastiach usilovala o vytvorenie domov pre obete sexuálneho násilia; navrhuje uskutočnenie pilotného projektu na zlepšenie zdravotnej starostlivosti poskytovanej obetiam sexuálneho násilia v KDR,

7.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že podskupina pre rodovo motivované násilie, ktorá mala za úlohu zabezpečiť koordináciu humanitárnej reakcie na sexuálne násilie, bola pred rokom a pol zrušená z dôvodu nedostatku vedenia zo strany Populačného fondu OSN (UNFPA); žiada preto prepracovanie systému humanitárnej koordinácie na mieste;

8.

vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že misia MONUSCO nemohla aktívnejšie využiť svoj mandát a pravidlá nasadenia, aby zabezpečila ochranu proti tomuto masívnemu znásilňovaniu vrátane násilných činov spáchaných jej vlastnými zložkami; uznáva však, že jej prítomnosť je naďalej nevyhnutnou pre zabezpečenie prístupu k humanitárnej pomoci; naliehavo žiada, aby sa dôsledne vykonával mandát a pravidlá nasadenia misie MONUSCO s cieľom účinnejšie zaistiť bezpečnosť obyvateľstva; víta rozhodnutie o predĺžení mandátu misie do 30. júna 2012;

9.

žiada Európsku úniu a členské štáty, aby podporovali činnosť misií EUSEC RD a EUPOL RD; žiada, aby sa problematika boja proti sexuálnemu násiliu plne začlenila do operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

10.

je naďalej veľmi znepokojený súčasnou humanitárnou situáciou v KDR a nedostatkom finančných prostriedkov v tomto regióne v dôsledku zníženia objemu finančných prostriedkov poskytovaných určitými dvojstrannými darcami; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že do dnešného dňa sa vyčlenené finančné prostriedky dostávali len k malému počtu obetí; žiada Komisiu, aby zachovala finančné prostriedky vyčlenené na humanitárnu pomoc na východe KDR;

11.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy o konfliktných mineráloch, ktoré prispievajú k vojne a masívnemu znásilňovaniu v KDR, v záujme boja proti beztrestnosti, a to podľa vzoru amerického zákona Dodda Francka (najmä oddielu 1502), v ktorom sa stanovujú nové požiadavky v oblasti informovania o produktoch, na ktorých výrobu sa používajú tieto konfliktné minerály;

12.

konštatuje, že plán na riešenie konfliktu v Južnom Kivu, spočívajúci v uprednostnení vojenského riešenia, sa skončil neúspechom; domnieva sa, že riešenie tohto konfliktu musí mať politickú povahu, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom odvahy zo strany medzinárodného spoločenstva; domnieva sa, že prišiel čas, kedy treba ísť nad rámec jednoduchého odsúdenia a kedy konžská vláda, Európska únia a OSN musia prevziať zodpovednosť a prijať konkrétne opatrenia na zastavenie týchto krutých činov; zdôrazňuje, že ak sa nič nezmení, humanitárni aktéri budú prítomní v oblasti ešte dlho;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, vládam krajín z regiónu Veľkých jazier, prezidentovi, premiérovi a parlamentu KDR, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnej predstaviteľke OSN pre sexuálne násilie v ozbrojených konfliktoch, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.