11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/59


Streda 8. júna 2011
Možnosti politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky

P7_TA(2011)0262

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o možnostiach politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky (2011/2013(INI))

2012/C 380 E/09

Európsky parlament,

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 1. júla 2010 o možnostiach politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky (KOM(2010)0348),

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2010/233/EÚ z 26. apríla2010, ktorým sa zriaďuje skupina odborníkov pre spoločný referenčný rámec v oblasti európskeho zmluvného práva (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júla 2001 o európskom zmluvnom práve (KOM(2001)0398),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. februára 2003 s názvom Ucelenejšie európske zmluvné právo – akčný plán (KOM(2003)0068),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2004 s názvom Európske zmluvné právo a revízia acquis: ako ďalej (KOM(2004)0651),

so zreteľom na správu Komisie z 23. septembra 2005 s názvom Prvá výročná správa o napredovaní v oblasti európskeho zmluvného práva a preskúmania acquis (KOM(2005)0456) a na správu Komisie z 25. júla2007 s názvom Druhá správa o napredovaní v oblasti spoločného referenčného rámca (KOM(2007)0447),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. októbra 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o spoločnom referenčnom rámci pre európske zmluvné právo (2),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 12. decembra 2007 o európskom zmluvnom práve (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup (5),

so zreteľom na svoje uznesenia z 26. mája 1989 (6), 6. mája 1994 (7), 15. novembra 2001 (8) a 2. septembra 2003 (9) o tejto otázke,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0164/2011),

A.

keďže sa už dlhé roky diskutuje o iniciatíve v oblasti európskeho zmluvného práva, ktorej zámerom bude okrem iného riešiť vzniknuté problémy jednotného trhu, ktoré údajne vyplývajú z rozličných častí zmluvného práva,

B.

keďže po svetovej finančnej kríze sa zdá byť dôležitejšie než kedykoľvek predtým zabezpečiť ucelený európsky systém zmluvného práva s cieľom naplno využiť potenciál vnútorného trhu, a tým pomôcť splniť ciele stratégie Európa 2020,

C.

keďže jednotný trh je naďalej rozdrobený, a to v dôsledku mnohých faktorov vrátane nevykonávania existujúcich právnych predpisov v oblasti jednotného trhu,

D.

keďže je potrebná hlbšia analýza, aby sme pochopili, prečo je vnútorný trh stále roztrieštený, a aké by bolo najlepšie riešenie týchto problémov vrátane toho, ako zabezpečiť vykonávanie existujúcich právnych predpisov,

E.

keďže Komisia v uvedenej zelenej knihe predstavila početné možnosti podoby nástroja európskeho zmluvného práva, ktoré by mohli pomôcť pri rozvoji podnikania a posilňovaní dôvery občanov v jednotný trh,

F.

keďže skupina odborníkov, ktorá bola zriadená na pomoc Komisii pri príprave návrhu spoločného referenčného rámca, začala pracovať spolu so zúčastnenými stranami za okrúhlym stolom,

G.

keďže rozdielnosť zmluvného práva na vnútroštátnej úrovni nie je jedinou prekážkou pre cezhraničné činnosti malých a stredných podnikov a spotrebiteľov, pretože čelia aj iným problémom, ako sú jazykové bariéry, rozdielne daňové systémy, otázka spoľahlivosti elektronického obchodu, obmedzený prístup k širokopásmovému pripojeniu, digitálna gramotnosť, problémy bezpečnosti, demografické zloženie obyvateľstva jednotlivých členských štátov; obavy týkajúce sa ochrany súkromia; vybavovanie sťažností a práv duševného vlastníctva atď.,

H.

keďže podľa prieskumu Komisie z roku 2008 tri štvrtiny maloobchodníkov predávajú svoje výrobky len na domácom trhu a cezhraničný predaj sa uskutočňuje len v niekoľkých členských štátoch (10),

I.

keďže je potrebné rozlišovať medzi konvenčnými cezhraničnými transakciami a elektronickým obchodom, v rámci ktorého existujú osobitné problémy a pri ktorom sa líšia aj transakčné náklady; keďže na účely budúcich hodnotení vplyvu je tiež potrebné pozorne a presne vymedziť, čo tvorí transakčné náklady,

J.

keďže je jasné, že z uplatňovania zahraničného (spotrebiteľského) práva na cezhraničné transakcie v zmysle nariadenia Rím I (11) dokázateľne vyplývajú podnikom, najmä malým a stredným podnikom, značné náklady na transakcie, ktorých výška sa len vo Spojenom kráľovstve odhaduje na 15 000 EUR na podnik a členský štát (12),

K.

keďže sú potrebné ďalšie informácie týkajúce sa nákladov vyplývajúcich na uplatňovanie článku 6 ods. 2 a článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rím I, a to so zreteľom na to, že nariadenie Rím I sa uplatňuje len od decembra 2009,

L.

keďže tieto náklady na transakcie sa vnímajú ako významné prekážky cezhraničnému obchodu, ako potvrdilo 50 % európskych maloobchodníkov, ktorí už cez hranice obchodujú a v roku 2011 boli respondentmi prieskumu a uviedli, že harmonizácia právnych predpisov uplatňovaných pri cezhraničných transakciách v EÚ by zvýšilo objem ich cezhraničného obchodu, a 41 % uviedlo, že objem ich obchodu by sa nezvýšil; keďže pre porovnanie z maloobchodníkov, ktorí nepredávajú cez hranice, 60 % uviedlo, že objem ich cezhraničného obchodu by sa nezvýšil v harmonizovanejšom regulačnom prostredí a 25 % uviedlo, že by sa zvýšil (13),

M.

keďže medzi najviditeľnejšie prekážky, ktorým spotrebitelia a MSP čelia v súvislosti s jednotným trhom, patria komplikovanosť zmluvných vzťahov, nespravodlivé podmienky zmlúv, neprimerané a nedostatočné informácie a neúčinný a časovo náročný postup,

N.

keďže je mimoriadne dôležité, aby akákoľvek iniciatíva EÚ reagovala na skutočné potreby a obavy podnikov aj spotrebiteľov; keďže tieto obavy sa týkajú aj právnych/jazykových problémov (ustanovenia štandardných zmluvných podmienok pre malé podniky vo všetkých jazykoch EÚ) a ťažkostí s cezhraničným presadzovaním zmlúv (ustanovenia autonómnych opatrení EÚ v oblasti procesného práva),

O.

keďže podľa štúdie Komisie sa odhaduje, že elektronický trh je naďalej roztrieštený: v prieskume zlyhalo 61 % z 10 964 skúšobných cezhraničných príkazov a že sa zrejme cezhraničným nakupovaním spotrebiteľovi zvyšuje možnosť nájsť nižšiu cenovú ponuku (14) a nájsť on-line výrobky, ktoré na domácom trhu nie sú dostupné (15), pričom sa zdá, že hodnota 61 % je veľmi vysoká a vyžaduje si ďalšie preštudovanie, overenie a zhodnotenie

P.

keďže postupná harmonizácie neprekonáva účinne prekážky na vnútornom trhu, ktoré vyplývajú z rozdielov vnútroštátneho zmluvného práva, musia preto všetky opatrenia v tejto oblasti vychádzať z jasných dôkazov o tom, že príslušná iniciatíva by skutočne dosiahla niečo, čo nemožno dosiahnuť inými, menej rušivými prostriedkami,

Q.

keďže zo spoločného európskeho zmluvného práva by mali prospech spotrebitelia a predovšetkým by prispelo k zvýšeniu objemu cezhraničného obchodu v rámci vnútorného trhu a k zlepšeniu prístupu k nemu,

R.

keďže rokovania o smernici o právach spotrebiteľov preukázali (16), aké je zložité harmonizovať spotrebiteľské právo uplatňované na zmluvy bez toho, aby sa oslabilo spoločné úsilie o dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v Európe, a ako to obmedzuje tento proces,

S.

keďže všetky opatrenia prijaté v oblasti európskeho zmluvného práva musia zohľadňovať povinné vnútroštátne pravidlá a musí byť v súlade s očakávanou smernicou o právach spotrebiteľa, ktorá bude mať výrazný vplyv na obsah a úroveň harmonizácie možného budúceho nástroja v oblasti európskeho zmluvného práva; keďže by bolo nevyhnutné neustále a pozorne sledovať jej uplatňovanie v nasledujúcich mesiacoch, aby sa vymedzilo, aký by mal byť rozsah voliteľného nástroja,

T.

keďže akýkoľvek konečný výsledok v oblasti európskeho zmluvného práva musí byť realistický, uskutočniteľný, primeraný a dôkladne premyslený pred tým, ako ho v prípade potreby zmenia a doplnia a formálne schvália európski spoluzákonodarcovia,

1.

podporuje kroky na riešenie škály prekážok, ktorým čelia tí, ktorí chcú vstúpiť do cezhraničných transakcií na vnútornom trhu a domnieva sa, že projekt európskeho zmluvného práva by mohol byť spolu s ďalšími opatreniami užitočný na využitie plného potenciálu vnútorného trhu, čo by malo významný prínos pre hospodárstvo a zamestnanosť;

2.

víta otvorenú diskusiu o zelenej knihe a naliehavo žiada príslušné oddelenia Komisie, aby uskutočnili dôkladnú analýzu výsledku tejto konzultácie;

3.

poukazuje na hospodársky význam MSP a podnikov zaoberajúcich sa remeselnou výrobou pre európske hospodárstvo; preto trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť, aby sa riadne vykonávala zásada „najskôr myslieť na malých“, ktorá sa presadzuje v iniciatíve Small Business Act, a aby sa považovala za prioritu v diskusii o iniciatívach EÚ týkajúcich sa zmluvného práva;

Právna povaha nástroja európskeho zmluvného práva

4.

víta nedávne uverejnenie výsledkov štúdie uskutočniteľnosti, ktorú vypracovala skupina odborníkov pre európske zmluvné právo, a odhodlanie Komisie ďalej viesť konzultácie o rozsahu a obsahu voliteľného nástroja a v tomto zmysle nalieha na Komisiu, aby ako súčasť svojho rozhodovacieho procesu pokračovala v skutočne otvorenej a transparentnej diskusii so všetkými zainteresovanými subjektmi o tom, ako by sa mala využiť táto štúdia uskutočniteľnosti;

5.

uznáva potrebu dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti zmluvného práva a spomedzi ďalších možností sa prikláňa k možnosti 4 vytvoriť voliteľný nástroj prostredníctvom nariadenia, a to po posúdení vplyvu a vyjasnení právneho základu; nazdáva sa, že takýto voliteľný nástroj by mal dopĺňať súbor nástrojov, ktorý by sa mohol opierať o medziinštitucionálnu dohodu; žiada vytvorenie európskych štandardných vzorov zmlúv, ktoré by boli preložené do všetkých jazykov EÚ a napojené na on-line systém alternatívneho riešenia sporov, čo by bolo úspornejšie a jednoduchšie riešenie pre zmluvné strany aj Komisiu;

6.

domnieva sa, že požadovanú zreteľnosť a právnu istotu možno dosiahnuť len pomocou právnej formy nariadenia;

7.

zdôrazňuje, že nariadenie, ktorým sa vytvára voliteľný nástroj európskeho zmluvného práva, by prostredníctvom priameho účinku zlepšilo fungovanie vnútorného trhu, čo by prospelo podnikom (zníženie nákladov vďaka tomu, že nebudú potrebné pravidlá medzinárodného súkromného práva), spotrebiteľom (právna istota, dôvera, vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa) aj súdnym systémom členských štátov (už nebude nevyhnutné skúmať cudzie právne predpisy);

8.

víta skutočnosť, že zvolená možnosť vhodným spôsobom zohľadňuje zásadu subsidiarity a nemá vplyv na legislatívne právomoci členských štátov v oblasti zmluvného a občianskeho práva;

9.

nazdáva sa, že súbor nástrojov by sa mohol zaviesť postupne, pričom by v prvej fáze šlo o nástroj Komisie a po dohode medzi inštitúciami by sa z neho stal nástroj tvorcu právnych predpisov Únie; upozorňuje na to, že súbor nástrojov by poskytol potrebné právne východisko a základ, o ktorý by sa mohli voliteľný nástroj a štandardné podmienky opierať, a mal by sa zakladať na hodnotení povinných vnútroštátnych pravidiel na ochranu spotrebiteľov v rámci existujúceho acquis v oblasti spotrebiteľského práva, ale aj mimo neho;

10.

domnieva sa, že ak sa voliteľný nástroj doplní o súbor nástrojov, budú o tomto nástroji EÚ k dispozícii jasnejšie informácie, čo pomôže dotknutým stranám lepšie pochopiť svoje práva a pri uzatváraní zmlúv na základe tohto systému sa informovane rozhodnúť, a že právny rámec bude zrozumiteľnejší a nebude predstavovať nadmernú záťaž;

11.

domnieva sa, že všetky zúčastnené strany, či už v rámci transakcií medzi podnikmi, alebo v rámci transakcií medzi podnikmi a spotrebiteľmi, by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či použijú, alebo nepoužijú voliteľný nástroj ako alternatívu vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, a preto vyzýva Komisiu, aby ozrejmila zamýšľaný vzťah voliteľného nástroja k nariadeniu Rím I a medzinárodným dohovorom vrátane Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG); domnieva sa, že treba venovať viac pozornosti zabezpečeniu toho, aby voliteľný nástroj ponúkal ochranu spotrebiteľom a malým podnikom vzhľadom na ich postavenie slabšieho obchodného partnera, a aby sa zabránilo akýmkoľvek nejasnostiam pri voľbe práva; vyzýva preto Komisiu, aby doplnila voliteľný nástroj ďalšími informáciami, ktorými sa jasne, presne a zrozumiteľne vysvetlí, aké sú práva spotrebiteľov a že tieto práva nebudú ohrozené, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľov vo voliteľný nástroj a aby mohli vykonať informovanú voľbu toho, či chcú uzatvoriť zmluvu na tomto alternatívnom základe;

12.

nazdáva sa, že voliteľný nástroj by vytvoril európsku pridanú hodnotu najmä tým, že by sa ním prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora zabezpečila právna istota a naraz by vytvoril potenciál na prekonávanie právnych i jazykových prekážok, pretože voliteľný nástroj by bol prirodzene dostupný vo všetkých jazykoch EÚ; zdôrazňuje, že európski občania by mali mať možnosť preložiť rôzne informácie spojené s voliteľným nástrojom pomocou prístupných, ľahko použiteľných elektronických prekladateľských nástrojov, aby si hľadané informácie mohli prečítať vo vlastnom jazyku a aby lepšie chápali spôsob fungovania európskych inštitúcií;

13.

v pružnej a dobrovoľnej povahe voliteľného nástroja vidí možnú praktickú výhodu; vyzýva však Komisiu, aby objasnila výhody takéhoto nástroja pre spotrebiteľov aj podniky, a aby lepšie objasnila, ktorá zmluvná strana bude mať na výber medzi voliteľným nástrojom a bežne platným právom a ako chce Komisia znížiť náklady na transakcie; vyzýva Komisiu, aby do každého návrhu voliteľného nástroja zahrnula mechanizmus na pravidelné monitorovanie a preskúmanie, do ktorého budú úzko zapojené všetky príslušné zúčastnené strany, s cieľom zabezpečiť, aby voliteľný nástroj udržiaval krok s jestvujúcim acquis v oblasti zmuvného práva, najmä s nariadením Rím I, potrebami trhu a právnym a hospodárskym vývojom;

Rozsah uplatňovania nástroja

14.

je presvedčený, že by sa mal vzťahovať na zmluvy medzi podnikmi i zmluvy medzi podnikmi a spotrebiteľmi; zdôrazňuje, že voliteľný nástroj musí ponúkať veľmi vysokú úroveň ochrany, aby nahradil spotrebiteľom ochranu, ktorú by im normálne poskytovalo vnútroštátne právo; očakáva ďalšie vysvetlenia, akým spôsobom by sa to mohlo dosiahnuť; je preto presvedčený, že úroveň ochrany spotrebiteľa by mala byť vyššia než minimálna ochrana podľa spotrebiteľského acquis Spoločenstva a mala by pokrývať vnútroštátne povinné pravidlá, pretože sa musia nájsť uspokojivé riešenia problémov medzinárodného práva súkromného; domnieva sa, že táto vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa je tiež v záujme podnikov, keďže výhody voliteľného nástroja budú môcť využívať len vtedy, ak spotrebitelia zo všetkých členských štátov budú presvedčení, že ich voliteľný nástroj nepripraví o ochranu;

15.

pripomína, že ak má mať európske zmluvné právo politickú legitimitu a podporu, je nevyhnutné pozitívnym spôsobom občanov informovať o jeho výhodách;

16.

konštatuje, že ustanovenia zmluvného práva, ktorými sa riadia zmluvy medzi podnikmi a zmluvy medzi podnikmi a spotrebiteľmi, by sa mali formulovať odlišne, a to z úcty k spoločným tradíciám vnútroštátnych právnych systémov a s cieľom klásť osobitný dôraz na ochranu slabšej zmluvnej strany, teda spotrebiteľov;

17.

poukazuje na to, že základné prvky spotrebiteľského práva platné pre zmluvy sú už obsiahnuté v rozličných európskych právnych predpisoch a že dôležité časti spotrebiteľského acquis budú pravdepodobne zhrnuté v smernici o právach spotrebiteľov; upozorňuje na to, že spomenutá smernica by poskytla jednotnú právnu úpravu, ktorá by bola pre spotrebiteľov a podnikov ľahko rozpoznateľná; preto zdôrazňuje, že je dôležité počkať na výsledok rokovaní o smernici o právach spotrebiteľov, než sa príjme akékoľvek rozhodnutie;

18.

ďalej je presvedčený, že s ohľadom na osobitnú povahu rôznych zmlúv, najmä zmlúv medzi podnikmi a zmlúv medzi podnikmi a spotrebiteľmi, hlavných vnútroštátnych a medzinárodných zásad zmluvného práva a základnej zásady vysokej miery ochrany spotrebiteľa, sa existujúce postupy v odvetví a zásada zmluvnej slobody v súvislosti so zmluvami medzi podnikmi musia zachovať;

19.

zastáva názor, že voliteľné spoločné európske zmluvné právo by mohlo zlepšiť fungovanie vnútorného trhu bez toho, aby zasahovalo do vnútroštátnych systémov zmluvného práva jednotlivých členských štátov;

20.

domnieva sa, že voliteľný nástroj by mal mať na prvom stupni v cezhraničných situáciách fakultatívny charakter a že sú potrebné záruky, že členské štáty dokážu zabrániť akémukoľvek zneužitiu voliteľného nástroja v nepravých cezhraničných scenároch; ďalej sa domnieva, že osobitné preskúmanie si zaslúži aj to, aké vplyvy bude mať možnosť uplatňovania tohto nástroja pri domácom styku na vnútroštátne orgány zmluvného práva;

21.

uznáva, že zmluvy o elektronickom obchode alebo predaji na diaľku predstavujú významný podiel cezhraničných transakcií; domnieva sa, že aj keď by sa voliteľný nástroj nemal obmedzovať iba na tieto druhy transakcií, mohlo by byť prínosom zaviesť iné obmedzenia pri uplatňovaní voliteľného nástroja na prvom stupni a pokiaľ sa nezíska dostatok skúseností s jeho uplatňovaním;

22.

zdôrazňuje, že je obzvlášť dôležité uľahčiť elektronický obchod v EÚ, ktorý je nedostatočne rozvinutý, a považuje za nutné posúdiť, či by rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami zmluvného práva mohli predstavovať prekážku pre rozvoj tohto sektora, ktorý podniky a spotrebitelia opodstatnene vnímajú ako potenciálnu hnaciu silu budúceho rastu;

23.

domnieva sa, že rozsah pôsobnosti súboru nástrojov by mohol byť dosť široký, kým akýkoľvek voliteľný nástroj by sa mal obmedzovať na základné otázky zmluvného práva; domnieva sa, že súbor nástrojov by mal byť naďalej v súlade s voliteľným nástrojom a súčasťou jeho nástrojov by mali byť koncepcie z rozličných právnych tradícií v rámci EÚ vrátane pravidiel odvodených okrem iného z akademického návrhu spoločného referenčného rámca (Draft Common Frame of Reference, DCFR) (17) a z publikácií Principes contractuels communs (všeobecné zmluvné zásady) a Terminologie contractuelle commune (všeobecná zmluvná terminológia) (18); a že by sa jeho odporúčania týkajúce sa spotrebiteľského zmluvného práva mali zakladať na skutočne vysokej úrovni ochrany;

24.

vyzýva Komisiu a skupinu odborníkov, aby objasnili, čo sa má považovať za základné otázky zmluvného práva;

25.

vidí výhodu v tom, že voliteľný nástroj bude obsahovať osobitné ustanovenia pre najužívanejšie druhy zmlúv, najmä na predaj tovaru a poskytovanie služieb; opakuje svoju predošlú výzvu na to, aby do rozsahu pôsobnosti voliteľného nástroja boli zahrnuté aj poistné zmluvy, pretože sa nazdáva, že podobný nástroj by mohol byť obzvlášť užitočný pre zmluvy o poistení v malom rozsahu; zdôrazňuje, že v oblasti spotrebiteľského práva vzťahujúceho sa na poistné zmluvy sa už uskutočnili prípravné práce v súlade so Zásadami európskeho poistného zmluvného práva (PEICL), ktoré by sa mali začleniť do európskeho zmluvného práva a ktoré by sa mali zrevidovať a ďalej zlepšovať; naliehavo však vyzýva k opatrnosti, pokiaľ ide o začlenenie finančných služieb z akéhokoľvek nástroja zmluvného práva navrhnutého v tejto fáze a vyzýva Komisiu, aby v rámci útvaru zriadila špeciálnu odbornú skupinu pre akúkoľvek budúcu prípravnú prácu týkajúcu sa finančných služieb, aby zabezpečila, že prípadný budúci nástroj zohľadní možné osobitosti odvetvia finančných služieb a súvisiace iniciatívy vedené inými časťami Komisie, a aby sa už v počiatočnej fáze zapojil do tohto procesu Európsky parlament;

26.

poukazuje na to, že sa vyskytli niektoré osobitné otázky, v súvislosti s ktorými by voliteľný nástroj mohol byť užitočný, ako napríklad digitálne práva a úžitkové vlastníctvo; nazdáva sa, že na druhej strane by mohlo byť potrebné vylúčiť isté druhy komplexných verejnoprávnych zmlúv; žiada skupinu odborníkov, aby preskúmala možnosť začleniť do tohto nástroja aj zmluvy v oblasti autorských práv s cieľom zlepšiť pozíciu autorov, ktorí sú v zmluvnom vzťahu často slabšou stranou;

27.

domnieva sa, že voliteľný nástroj by mal byť v súlade s jestvujúcim acquis Spoločenstva v oblasti zmluvného práva;

28.

pripomína, že pokiaľ ide o európske zmluvné právo, existuje ešte veľa otázok, ktoré je nutné zodpovedať, a mnoho problémov, na ktoré je potrebné nájsť riešenie; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila judikatúru, medzinárodné dohovory o predaji tovaru, ako napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG) a vplyv smernice o právach spotrebiteľov; zdôrazňuje význam zladenia zmluvného práva v rámci EÚ pri zohľadnení príslušných vnútroštátnych predpisov, ktorými sa zabezpečuje vysoká miera ochrany v zmluvách medzi podnikmi a spotrebiteľmi;

Uplatňovanie nástroja európskeho zmluvného práva v praxi

29.

domnieva sa, že spotrebiteľom a malým a stredným podnikom sa musia zaistiť skutočné výhody z voliteľného nástroja, ktorý by mal byť zostavený jednoduchým, jasným a vyváženým spôsobom, aby bolo jeho využívanie pre všetky strany jednoduché a zaujímavé;

30.

nazdáva sa, že zatiaľ čo voliteľného nástroj poskytne jednotný súbor právnych noriem, bude aj naďalej potrebné snažiť sa o zaistenie štandardných podmienok obchodovania, ktoré sa dajú skoncipovať jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom a budú bežne dostupné podnikom, a najmä malým a stredným podnikom, s určitou formou podpory, aby sa zabezpečila dôvera spotrebiteľov; konštatuje, že štandardné zmluvné podmienky založené na voliteľnom nástroji by ponúkli väčšiu právnu istotu než štandardné podmienky pre celú EÚ založené na vnútroštátnom práve, ktoré by zvýšili možnosť rozdielnej vnútroštátnej interpretácie;

31.

pripomína, že prioritou zostáva práca na cezhraničnom alternatívnom riešení sporov, ktoré je rýchle a úsporné najmä pre malé a stredné podniky a spotrebiteľov, ale zdôrazňuje, že ak budú zúčastnené strany používať jeden súbor právnych noriem, ktorý poskytne voliteľný nástroj, alternatívne riešenie sporov sa tým ešte viac uľahčí; vyzýva Komisiu, aby pri predložení návrhu zvážila súčinnosť; konštatuje, že konštatuje, že pracovná skupina Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) pre riešenie on-line sporov tiež prejavila záujem o voliteľný nástroj ako prostriedok na uľahčenie alternatívneho riešenia sporov (19), a preto odporúča, aby Komisia sledovala vývoj v iných medzinárodných orgánoch;

32.

navrhuje, aby sa zlepšenie fungovania a účinnosti cezhraničných systémov uplatňovania nárokov na nápravu mohli zjednodušiť priamym prepojením medzi voliteľným nástrojom a európskym konaním o platobnom rozkaze a európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu; zastáva názor, že pred podaním žaloby by sa mal vytvoriť elektronický list na pomoc spoločnostiam pri ochrane ich práv, najmä v oblasti duševného vlastníctva a európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu;

33.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že spotrebitelia majú často pocit, že nemajú pri zmluvných podmienkach na výber, a ocitajú sa v situácii, v ktorej sú nútení buď súhlasiť alebo od zmluvy odstúpiť; vyjadruje pevné presvedčenie, že doplnenie voliteľného nástroja súborom nástrojov a súborom štandardných zmluvných podmienok, ktoré sa preložia do všetkých jazykov, pritiahne v celej Európskej únii na trh nové subjekty, čo posilní hospodársku súťaž a rozšíri celkový sortiment ponuky, ktorá bude dostupná spotrebiteľom;

34.

zdôrazňuje, že hoci konečným preverením účinnosti každého finálneho nástroja je samotný vnútorný trh, musí sa vopred preukázať, že iniciatíva je pre spotrebiteľov pridanou hodnotou a nebude komplikovať cezhraničné transakcie ani spotrebiteľom, ani podnikom; kladie dôraz na to, že je nevyhnutné stanoviť pravidlá o poskytovaní adekvátnych informácií o existencii a fungovaní tohto nástroja pre všetky prípadné zainteresované a zúčastnené strany (vrátane vnútroštátnych súdov);

35.

konštatuje, že v súvislosti s cieľom európskeho zmluvného práva nemožno prehliadať význam fungujúcej európskej jurisdikcie v občianskoprávnych veciach;

36.

naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi uskutočnila testovanie kvality a kontroly s cieľom zistiť, či sa navrhované nástroje európskeho zmluvného práva ľahko používajú, plne integrujú potreby občanov, zabezpečujú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov a podniky, posilňujú jednotný trh a uľahčujú cezhraničný obchod;

Zapojenie zúčastnených strán, posúdenie vplyvu

37.

zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité zapojiť všetky zúčastnené strany z celej Únie a z rozličných odvetví činnosti vrátane právnikov, a pripomína Komisii, aby pred prijatím rozhodnutia na základe výsledkov skupiny odborníkov uskutočnila rozsiahlu a transparentnú konzultáciu so všetkými zainteresovanými subjektmi;

38.

uznáva, že tak skupiny odborníkov, ako aj zúčastnených strán už aj tak pochádzajú z rozličných geografických oblastí a rozličných odvetví; nazdáva sa, že príspevok zúčastnených strán bude ešte významnejší po skončení konzultácií a ak bude otvorený legislatívny postup ako taký, ktorý by mal mať čo najširší možný záber a byť čo najtransparentnejší;

39.

pripomína, že v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie je potrebné komplexné a rozsiahle posúdenie vplyvu, ktoré zahrnie analýzu jednotlivých možností politiky vrátane možnosti, že Únia neprijme žiadne opatrenie, a ktoré sa zameria na praktické otázky, akými sú možné dôsledky pre malé a stredné podniky a spotrebiteľov, možné vplyvy na nespravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu a určenie vplyvu každého z týchto riešení tak na acquis Spoločenstva, ako aj na vnútroštátne právne systémy;

40.

domnieva sa, že kým sa ukončí takéto hodnotenie vplyvu, harmonizácia postupov zmluvného práva na úrovni EÚ by mohla byť z hľadiska dosiahnutia konvergencie a vyrovnanejších podmienok účinným nástrojom, ale vzhľadom na problémy súvisiace s harmonizáciou právnych systémov nielen členských štátov, ale aj regiónov s legislatívnymi právomocami v tejto oblasti, by mohol byť vhodnejším a prijateľnejším riešením voliteľný nástroj, pokiaľ sa zaručí, že prinesie pridanú hodnotu pre spotrebiteľov aj pre podniky;

41.

trvá na tom, aby sa s Parlamentom plnohodnotne konzultovalo a aby sa v rámci riadneho legislatívneho postupu Parlament plnohodnotne zapojil do schvaľovania akéhokoľvek budúceho voliteľného nástroja predloženého Európskou komisiou, aby akýkoľvek navrhnutý voliteľný nástroj podliehal kontrole a zmenám a doplneniam v rámci tohto postupu;

*

* *

42.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 105, 27.4.2010, s. 109.

(2)  Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 31.

(3)  Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 364.

(4)  Ú. v. EÚ C 305 E, 14. 12. 2006, s. 247.

(5)  Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 109.

(6)  Ú. v. ES C 158, 26.6.1989, s. 400.

(7)  Ú. v. ES C 205, 25.7.1994, s. 518.

(8)  Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 538.

(9)  Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 95.

(10)  Eurobarometer 224, 2008, s. 4.

(11)  Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(12)  UK Federation of Small Businesses, Position paper on Rome I (2007).

(13)  Flash Eurobarometer 300, 2011 http://ec.europa.eu/consumers/strategy/docs/retailers_eurobarometer_2011_en.pdf

(14)  KOM (2009)0557, s. 3.

(15)  Ibid, s. 5.

(16)  KOM(2008)0614.

(17)  Von Bar, Clive, Schulte-Nölke et al. (eds.), Principles, Definitions and Model Rules of European Private Law – Draft Common Frame of Reference (DCFR), 2008.

(18)  B. Fauvarque-Cosson, D. Mazeaud (dir.), collection 'Droit privé comparé et européen', Volumes 6 and 7, 2008.

(19)  Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo, Správa pracovnej skupiny III (riešenie sporov on-line) o práci počas jej 22. zasadnutia (Report of Working Group III (Online Dispute Resolution) on the work of its twenty-second session (Viedeň, 13. – 17. decembra 2010), s. 8, 10.