11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/9

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na články týkajúce sa výskumu,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva (ktoré sa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stalo Európskou úniou) v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (1),

—

so zreteľom na článok 7 uvedeného rozhodnutia týkajúci sa monitorovania, hodnotenia a preskúmania siedmeho rámcového programu,

—

so zreteľom na článok 182 ods. 2 ZFEÚ týkajúci sa prispôsobovania rámcového programu podľa vývoja situácie;

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2011 s názvom Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o odpovedi na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení finančného nástroja s rozdelením rizika (KOM(2011)0052),

—

so zreteľom na závery priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu (RP7) vrátane finančného nástroja s rozdelením rizika, ktoré prijala Rada na 3074. zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a vesmír) z 9. marca 2011,

—

so zreteľom na záverečnú správu skupiny odborníkov s názvom Priebežné hodnotenie siedmeho rámcového programu z 12. novembra 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o zjednodušení vykonávania rámcových programov pre výskum (2),

—

so zreteľom na správu skupiny odborníkov z februára 2009 s názvom Hodnotenie šiesteho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj 2002 až 2006,

—

so zreteľom na správu výboru odborníkov z 23. júla 2009 s názvom Smerom k organizácii realizujúcej špičkový výskum na hraniciach súčasného poznania: preskúmanie štruktúr a mechanizmov Európskej rady pre výskum,

—

so zreteľom na správu skupiny nezávislých odborníkov z 31. júla 2010 s názvom Hodnotenie finančného nástroja na zdieľania rizík (RSFF) v polovici trvania,

—

so zreteľom na správu výboru odborníkov z 20. decembra 2010 s názvom Prvé priebežné hodnotenie spoločného podniku Iniciatívy pre inovačné lieky,

—

so zreteľom na správu výboru odborníkov z 30 júla 2010 s názvom Prvé priebežné hodnotenie spoločných technologických iniciatív ARTEMIS a ENIAC,

—

so zreteľom na správu výboru nezávislých odborníkov z decembra 2010 s názvom Priebežné hodnotenie spoločného programu pomoci starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov prijaté počas plenárneho zasadnutia 27. a 28. januára 2011 týkajúce sa zjednodušenia realizácie rámcových programov pre výskum,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii (3),

—

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 9/2007 z 22. novembra 2007 s názvom Hodnotenie rámcových programov EÚ v oblasti výskumu a technologického rozvoja – je možné zlepšiť prístup Komisie?,

—

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 8/2009 týkajúcu sa sietí dokonalosti a integrovaných projektov politiky Spoločenstva v oblasti výskumu,

—

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 2/2010 týkajúcu sa účinnosti podporných akcií, projektových štúdií a budovania nových infraštruktúr v rámci šiesteho rámcového programu pre výskum,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. septembra 2010 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0160/2011),

A.

keďže siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (RP7) je najrozsiahlejším nástrojom na podporu výskumu v celosvetovom meradle a predstavuje základný nástroj politiky v oblasti výskumu Európskej únie,

B.

keďže je nevyhnutné umožniť vývoj vyplývajúci z revízie RP7 v polovici trvania z dôvodu mnohých zmien, ktoré sa udiali od jeho prerokovania a prijatia v roku 2006 (nové inštitúcie, nové politické orgány, hospodárska kríza), ale aj z dôvodu značnej výšky finančných čiastok, ktoré sú k dispozícii do jeho ukončenia,

C.

keďže Lisabonská zmluva zavádza realizáciu európskeho priestoru výskumu ako osobitný prostriedok európskej politiky,

D.

keďže stratégia Európa 2020 vytvára z výskumu a inovácie kľúčový prvok inteligentného, trvalo udržateľného a solidárneho rastu,

E.

keďže výskum je proces premeny hospodárskej sily na vedomosti a inovácia je obrátený proces premeny vedomostí na hospodársku silu,

F.

keďže EÚ a jej členské štáty musia nájsť prostriedky na to, aby priniesli spoločnú odpoveď na veľké spoločenské, hospodárske, environmentálne, demografické a etické výzvy, ktorým sú vystavené európske národy, akými sú starnutie obyvateľstva, zdravotníctvo, dodávky potravín, trvalo udržateľný rozvoj, najzávažnejšie problémy životného prostredia atď., a keďže výsledné riešenia musia motivovať jednotlivca k tomu, aby niesol väčšiu zodpovednosť za svoje konanie,

G.

keďže investície do výskumu, vývoja a inovácií sú z dlhodobého hľadiska najlepšou možnou reakciou na súčasnú hospodársku a finančnú krízu, čo umožní EÚ, aby sa stala spoločnosťou so zručnosťami, ktorá je konkurencieschopná na celosvetovej úrovni,

H.

keďže Európa súťaží s hospodárskymi veľmocami ako sú Čína, India, Brazília, Austrália, Spojené štáty americké a Rusko a keďže naša schopnosť zjednotiť a skoordinovať úsilie, najmä v oblasti výskumu, medzi Európskou úniou a členskými štátmi vo veľkej miere podmieňuje našu hospodársku konkurencieschopnosť, a teda možnosť financovať naše sociálne ambície a dodržiavanie našich záväzkov v oblasti životného prostredia,

I.

keďže výdavky na výskum a vývoj sú v Európe nízke v porovnaní s inými svetovými mocnosťami, čo je spôsobené okrem iného nedostatočným súkromným financovaním a nedostatkom rámcových podmienok priaznivých k inováciám; keďže atraktivita RP7 pre priemyselné odvetvie a využívanie výskumu v prospech hospodárstva sa teda nepreukázali v plnej miere, keďže sa jednoznačne preukazuje, a to aj bez ohľadu na výšku financovania, potreba lepšej koordinácie medzi Úniou, členskými štátmi a regiónmi, pri plnom rešpektovaní osobitostí a etických alternatív členských štátov,

J.

keďže iba pomerne malá časť verejných investícií do VVI sa uskutočňuje v rámci európskej spolupráce,

K.

keďže lepšie vzťahy medzi akademickou sférou, výskumom a priemyselným odvetvím sú nevyhnutné v záujme umožnenia pretvoriť výsledky výskumu do výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú hospodársky rast,

L.

keďže RP7 by mal vychádzať z rovnakých všeobecných zásad ako Európsky výskumný priestor (EVP),

M.

keďže z 54,6 miliárd EUR, ktoré má program, 25,8 miliárd bolo zaviazaných v priebehu prvých štyroch rokov (2007 až 2010), čiže v priemere 6,5 miliárd ročne, a 28,8 miliárd sa ešte má zaviazať v priebehu posledných troch rokov (2011 až 2013), čiže v priemere 9,6 miliárd ročne,

N.

keďže roky 2011 až 2013 sú problematickými rokmi, ktoré si vyžadujú bezodkladnú osobitnú pozornosť z hľadiska faktorov konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, ktorých podstatnou súčasťou sú výskum a inovácie,

O.

keďže zložitosť administratívneho riadenia, značná byrokracia, nedostatok transparentnosti, neúčinnosť a neodôvodnené zdržania sú naďalej hlavnými prekážkami pre RP7, ktoré významne odrádzajú vedeckú obec, priemysel a MSP od účasti na programe, a preto by dosiahnutie veľkého pokroku, pokiaľ ide o zjednodušenie programu malo byť jednou z najvyšších priorít,

P.

keďže dosiahnutie 40 percentnej účasti žien v RP7 je ambiciózny a správny cieľ, keďže súčasná účasť výskumných pracovníčok na výskumných projektoch v rámci RP7 je znepokojivo len 25,5 %,

1.

víta kvalitu správ odborníkov o priebežnom hodnotení RP7 a finančného nástroja s rozdelením rizika, ktoré sa zaoberá kvalitou aktivít, realizáciou a dosiahnutými výsledkami, a to aj napriek všeobecnému mandátu, ktorý bol udelený skupinám odborníkov; upozorňuje však na skutočnosť, že sa nehodnotili akcie členských štátov a Únie z celkového pohľadu;

2.

nerozumie omeškaniu Komisie, ktorá uverejnila svoje oznámenie 9. februára 2011, zatiaľ čo mala povinnosť urobiť tak najneskôr do konca roku 2010, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa oznámenie Komisie nevenuje súčasným výzvam v dostatočnej miere, najmä situácii hospodárskej krízy, sumám, ktoré je potrebné zaviazať v rámci RP7 atď.;

3.

žiada Komisiu, aby sa riadila najmä desiatimi osobitnými odporúčaniami vypracovanými skupinou odborníkov;

4.

zdôrazňuje relatívny charakter záverov vyplývajúcich z priebežného hodnotenia, keďže väčšina finančných prostriedkov v rámci RP7 doteraz nebola pridelená, projekty, ktoré sa začali, stále prebiehajú a ďalšie projekty financované v rámci RP7 budú prebiehať po skončení jeho uplatňovania;

5.

domnieva sa, že výsledky, ktoré dosiahol RP7, vykazujú európsku pridanú hodnotu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (VVI), a to napriek tomu, že Európa aj naďalej zaostáva za USA a stráca náskok, ktorý mala pred rozvíjajúcimi sa ekonomikami; vyzýva však Komisiu, aby vystupňovala svoje úsilie, pokiaľ ide o odovzdávanie úspešných výsledkov členským štátom, vedeckej obci a európskym občanom;

6.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom metód pre hodnotenie toho, ako ďaleko projekty financované z prostriedkov RP7 posunuli vedecké poznatky;

7.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie, pokiaľ ide o komunikáciu týkajúcu sa RP7 (okrem iného využitím nových technológií, napr. inteligentných služieb informácií o výskume), a zároveň uľahčovali prístup k informáciám o účasti, oznamovali pripravované výzvy v oblasti výskumu a šírili výsledky výskumu; podporuje iniciatívy Komisie podporujúce voľný prístup k výsledkom verejne financovaného výskumu v tých prípadoch, keď sú tieto iniciatívy relevantné a uskutočniteľné, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva;

8.

víta úroveň zapojenia a výnimočnosti v rámci výberu projektov; vyjadruje však poľutovanie, že miera úspešnosti tohto programu zostáva vo všeobecnosti nízka a odrádza od jeho uplatnenia, a to najmä MSP, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri pretváraní výsledkov v oblasti výskumu na produkty a služby; je presvedčený, že zjednodušenie administratívnych a finančných pravidiel, ako i projekty a postupy, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám MSP, by mohli zlepšiť túto situáciu;

9.

konštatuje, že znásobovanie pokrývaných cieľov a tematík a diverzifikácia nástrojov rozšírili pôsobnosť RP7 a znížili schopnosť slúžiť v prospech určitého konkrétneho európskeho cieľa;

10.

schvaľuje posilnenie osobitného programu Spolupráca, ktorý je aj naďalej aktuálny vzhľadom na súčasné vedecké a technologické výzvy; zdôrazňuje jeho úlohu pri rozvoji kritickej kapacity VVI, ktorú by nebolo možné dosiahnuť v rovnakej miere na vnútroštátnej/regionálnej úrovni, čím sa preukazuje európska pridaná hodnota; je presvedčený, že medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu by mala zostať prioritou; odporúča uplatňovanie akcie Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie a rozšírenie používania „cestovných máp“ na všetky tematické oblasti; požaduje väčšiu pružnosť pri stanovovaní tematík výziev, hraničných hodnôt a stropov financovania, ktorá bude rozlišovať veľké projekty od malých; zdôrazňuje, že súčasný program Spolupráca je príliš úzky a jeho témy sú často príliš konkrétne na riešenie veľkých spoločenských výziev; odporúča, aby budúci rámcový program obsiahol širšie tematické zameranie;

11.

zdôrazňuje, že širšie interdisciplinárne perspektívy budú tiež potrebné na účinné riešenie rastúcich spoločenských problémov; zdôrazňuje, že sociálne a humanitné vedy zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení veľkých problémov, ktorým EÚ čelí; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku veľmi špecifických a úzko zameraných výziev v kapitole Spolupráca týkajúcich sa sociálno-ekonomických a humanitných vied je veľmi ťažké robiť nový a inovatívny výskum v tejto oblasti;

12.

navrhuje, aby v záujme splnenia cieľov stratégie EÚ 2020 bol výskum podporovaný RP7 zameraný na riešenie najnaliehavejších problémov EÚ v odvetviach určených v kapitole Spolupráca RP7: zdravie (vrátane klinického a preventívneho výskumu a medicínskych technológií), agropotravinárstvo a biotechnológie (vrátane bezpečnosti potravín), IKT, nanovedy a nanotechnológie, energia (vrátane energetickej efektívnosti, inteligentných sietí, energie z obnoviteľných zdrojov, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, iniciatívy Európskeho strategického plánu pre energetické technológie SET-PLAN a využitia bioplynu), životné prostredie (vrátanie zmeny klímy, vody, pôdy a lesov), udržateľná doprava, sociálne a humanitné vedy, vesmír a bezpečnosť;

13.

navrhuje posilnenie výskumu založeného na spolupráci, akým sú aktivity financované v rámci všeobecného programu Spolupráca; požaduje možnosť tvoriť menšie a stredne veľké projekty a partnerské konzorciá, ktoré umožňujú efektívnu koordináciu, ako doplnok k posilneniu vedeckej výnimočnosti; zdôrazňuje, že prístup spolupráce vo výskume musí zostať základným prvkom rámcového programu;

14.

víta, že v programe Myšlienky dosiahla Európska rada pre výskum (ERC) sľubné výsledky, ako aj jej úlohu, ktorej cieľom je väčšie zviditeľnenie a zvýšenie príťažlivosti európskeho výskumu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom účasti a zapojenia súkromného sektora do ERC; vyzýva Komisiu, aby zvýšila financovanie ERC (čím sa tiež zvýši miera úspešnosti) a aby posúdila možnosti ďalšieho zlepšenia jeho štruktúr a mechanizmov, vrátane ustanovenia ERC ako nezávislého právneho subjektu s rozhodovacími právomocami, ktorý bude priamo zodpovedný za svoje administratívne riadenie, a ktorý by mohol byť využitý ako riadiaci orgán pre väčšiu nezávislosť financovania agentúr pre výskum, vývoj a inovácie; podporuje väčšiu transparentnosť v procese vymenovania vedeckej rady a v zložení kontrolných výborov; odporúča, aby ERC zachovala silnú podporu pre jednotlivých vynikajúcich vedcov; vyzýva však ERC, aby poskytovala možnosti pre podporu tímovo založených projektov, a to vždy za predpokladu, že takéto projekty budú tvorené prostredníctvom postupu zdola nahor,

15.

podporuje akcie Marie Curie v rámci programu Ľudia, ktoré majú veľký význam z hľadiska kariéry vedcov a zabezpečujú individuálny vzostupný výskum v rámci veľmi širokého spektra tém, ukončujú odliv mozgov, robia vedecké kariéry atraktívnejšie pre veľmi nádejných mladých výskumných pracovníkov z EÚ i tretích krajín; so zreteľom na pomerne vysoké množstvo prihlášok, ktoré prevyšuje možnosti prijatia, odporúča, aby sa v programe mobility Marie Curie pokračovalo s rozšírenými zdrojmi v rámci RP7 s cieľom ďalej zvýšiť možnosti mobility výskumných pracovníkov a študentov doktorandského štúdia (okrem iného medzi akademickou oblasťou a súkromným sektorom alebo medzi členskými štátmi, napríklad zavedením systému kupónov na výskum s peniazmi na výskum pre výskumných pracovníkov); je však presvedčený, že v rámci akcií Marie Curie je tu tiež priestor pre zjednodušenie v rámci niektorých činností; vyjadruje poľutovanie, že väčšina vedeckej práce sa v rámci EÚ stále vykonáva za neistých pracovných podmienok;

16.

domnieva sa, že v záujme posilnenia ľudských zdrojov v oblasti výskumu v Európe je nevyhnutné, aby profesionálne pracovné miesta v tejto oblasti boli atraktívnejšie tým, že budú odstránené administratívne prekážky a budú sa uznávať zásluhy a dĺžka školenia a práca v ktoromkoľvek výskumnom centre; s týmto cieľom nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaviedli spoločný systém hodnotenia výnimočnosti a profesionálnej kariéry výskumných pracovníkov a posudzovania výkonnosti univerzít; opätovne potvrdzuje význam investovania do vzdelávania, odbornej prípravy a rozvoja zručností a doplnenia prepojení medzi vzdelávaním, výskumom a inováciami;

17.

vyjadruje pochybnosti v súvislosti s nesúrodosťou cieľov programu Kapacity a ťažkosťami, ktoré z toho vyplývajú, najmä v oblasti medzinárodnej spolupráce, a s pokrokom v rámci hlavných výskumných infraštruktúr (ESFRI); domnieva sa, že existuje jasná potreba akcií v prospech MSP a inovatívnych MSP, a vyzýva Komisiu, aby zachovala tieto činnosti a rozpočet s nimi spojený a súčasne podnikla kroky na zlepšenie ich vykonávania; domnieva sa však, že projekty ERA-NET, ERA-NET+ a iniciatívy, ktoré vychádzajú z článku 185 plnia svoju úlohu, ktorej cieľom je štruktúrovať Európsky výskumný priestor (EVP);

18.

uznáva, že spoločné technologické iniciatívy (STI) sú užitočné pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; vyjadruje poľutovanie nad právnymi a administratívnymi prekážkami (právna forma, finančné pravidlá a v niektorých prípadoch tiež duševné vlastníctvo), ktoré môžu odradiť viacero kľúčových hráčov v oblasti výskumu a MSP od účasti; vyjadruje tiež poľutovanie nad nesúrodou správou a právnymi štruktúrami a vysokými prevádzkovými nákladmi spojenými so zavádzaním STI; vyzýva členské štáty, aby splnili svoje povinnosti, ak sa dohodli na spolufinancovaní STI; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá a miery financovania pre podobné kategórie účastníkov vo všetkých STI v súlade s modelom RP7 aj s ohľadom na národné spolufinancovanie; žiada, aby bol vo väčšej miere zapojený do politického dohľadu týchto nástrojov, najmä na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi účasťou a činnosťami; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy by nemali viesť k outsourcingu verejných finančných prostriedkov a mali by zostať v rámci právne stanovených hraníc týkajúcich sa štátnej pomoci a predkonkurencie;

19.

žiada Komisiu, aby poskytla Parlamentu jasné a podrobné informácie o fungovaní JTI s uvedením ich právneho štatútu, ktorí ľudia tvoria riadiacu radu, a aké činnosti vykonávajú;

20.

uznáva čoraz systematickejšie využívanie výziev na predloženie ponúk, ktoré sú príliš otvorené (vzostupný prístup), s cieľom zabezpečiť dlhodobú schopnosť výskumu; zdôrazňuje však potrebu udržať rovnováhu medzi dvomi prístupmi (vzostupným a zostupným), z ktorých každý zodpovedá osobitným potrebám; zdôrazňuje potrebu konzultovať a spolupracovať s výskumnými pracovníkmi, subjektmi z oblasti priemyslu a občianskej spoločnosti, s cieľom stanoviť programy výskumu;

21.

je presvedčený, že najmä s ohľadom na stratégiu EÚ 2020 a cieľ inteligentného rastu, je potrebné určiť spoločné oblasti výskumu spomedzi tých, ktoré sa javia ako najsľubnejšie z hľadiska konkrétnych využití a ktoré umožňujú najvyššiu mieru spoločného vlastníctva v etických súvislostiach; poukazuje na to, že tieto oblasti by mohli byť súčasťou platformy spoločného výskumu financovaného EÚ a podporovaného spoločnou sieťou pre výmenu dát a mala by im byť prisudzovaná najvyššia dôležitosť a prioritný záujem;

22.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že financovanie výskumu je v Európe stále veľmi rozdrobené, pričom viaceré zdroje financovania z členských štátov a Spoločenstva uplatňujú rôzne priority, kritériá hodnotenia, vymedzenia a postupy, čo vedie k zbytočnému prekrývaniu, nejasnostiam, chybám a nedostatku kritickej kapacity; žiada Komisiu a Radu, aby otázky spolupráce a koordinácie medzi rôznymi programami EÚ a vnútroštátnymi programami zaradili na predné miesta vo svojich agendách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu s cieľom zlepšiť spojenie medzi európskymi a vnútroštátnymi činnosťami vrátane možnej koordinácie pri formulovaní výziev na predkladanie návrhov a pri hodnotení projektov, a pri zistení vnútroštátnych pravidiel alebo právnych predpisov, ktoré bránia finančnému riadeniu projektov medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu alebo ho komplikujú; žiada, aby výzvy na predloženie ponúk vrátane výziev v júli 2011 boli vydávané v koordinácii s členskými štátmi tak, aby nedochádzalo k duplicite vnútroštátnych iniciatív alebo k súťaži s nimi, ale aby sa tieto iniciatívy navzájom dopĺňali; v tejto súvislosti sa domnieva, že projekt ERA-NET by mal byť posilnený ako nástroj na podporu výnimočnosti a na vypracovanie kritérií pre ukazovatele kvality, ktorý by tvoril základ pre koordináciu medzi programami alebo spoločnými podnikmi; navrhuje, aby RP7 podporoval aktérov, ktorí riadia vnútroštátne programy a ktorí sú zapojení do spoločného programovania, s cieľom transformovať prístup RP založený na projektovom riadení na prístup založený na programovom riadení, ale bez zanedbávania riadenia malých projektov; je presvedčený, že ak má byť spoločné programovanie úspešné, projekty by mali byť vybrané na základe výnimočnosti, prispôsobené charakteru každého odvetvia, koordinačná úloha Komisie by mala byť posilnená a zúčastnené členské štáty by mali dodržiavať svoje finančné záväzky; žiada, aby bol sa RP7 počas posledných troch rokov zameriaval na prínos štruktúrovania Európskeho výskumného priestoru;

23.

je skeptický, pokiaľ ide o skutočnosť, že je často možné financovať iba jeden – a jediný - návrh v rámci výzvy, čo vedie k plytvaniu prostriedkov investovaných do prípravy a hodnotenia vynikajúcich návrhov a nefinancovaniu niektorých vynikajúcich nápadov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť financovania vynikajúcich, nevybraných výskumných návrhov, prostredníctvom zvýšenia rozpočtu na výskum (zodpovedajúceho finančným prostriedkom na výskum), do ktorého budú prispievať aj členské štáty, regionálne a štrukturálne fondy a súkromný sektor;

24.

zdôrazňuje význam priamych akcií Spoločného výskumného centra a ich prínos pre udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť a ochranu a bezpečnosť jadrovej energie;

25.

uznáva význam projektu BSI (prepojenie oblasti Čierneho mora), ktorého cieľom je vytvoriť regionálnu sieť pre výskum a vzdelávanie v širšej čiernomorskej oblasti a napojiť ju na sieť GEANT, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výskumné projekty v oblasti Čierneho mora, ako sú HP-SEE, SEE-GRID, SCENE, CAREN a BSRN;

26.

vyzýva Komisiu, aby v rámci RP7 a budúceho finančného rámca zabezpečila primeranú úroveň financovania výskumu a vývoja aplikácií a služieb Globálneho systému satelitnej navigácie (GNSS);

27.

zdôrazňuje, že každý výskum v rámci RP7 sa musí uskutočniť v súlade so základnými právami, ktoré sú uvedené v Európskej charte; preto dôrazne žiada Komisiu, aby okamžite sprístupnila všetky dokumenty týkajúce sa programu INDECT (výskumný program financovaný v rámci RP7 zameraný na rozvoj automatického pozorovacieho systému, ktorý nepretržite monitoruje webové stránky, pozorovacie kamery a individuálne počítačové systémy), a aby vymedzila jasný a precízny mandát pre výskumný cieľ, uplatňovanie a konečných používateľov programu INDECT; zdôrazňuje, že predtým, ako sa uskutoční dôkladné preskúmanie súvisiace s možným dosahom na základné práva, program INDECT by nemal dostať z RP7 žiadne finančné prostriedky;

28.

zdôrazňuje, že nie je zrejmé, že by bola miera zapojenia priemyslu vyššia v porovnaní s predchádzajúcimi RP, najmä v rámci programu Spolupráca; žiada preto Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu jeho schopnosti prilákať investície súkromného odvetvia;

29.

je presvedčený, že postupy konkurenčných výziev pre dodatočných partnerov by mali vychádzať zo základného predpokladu, že zainteresované spoločnosti a výskumníci majú najhlbšie vedomosti o projekte a o tom, ktorý partner ho potrebuje najviac, a namiesto toho, aby ich nútila pridŕžať sa zoznamov hodnotenia hodnotiacich odborníkov, Komisia by mala hodnotiť písomné odôvodnenie voľby združenia;

30.

víta výsledky RP7 v prospech MSP, pokiaľ ide o podporné opatrenia v prospech MSP v rámci programu Kapacity, program EUROSTARS a cieľ 15 % stanovený v programe Spolupráca; s cieľom ďalej uľahčiť účasť MSP žiada, aby sa vydalo väčšie množstvo netematických výziev pre MSP, aby sa častejšie uskutočňovali výzvy na predloženie ponúk, pokiaľ ide o osobitné činnosti MSP (alebo aby bola výzva na predkladanie ponúk otvorená permanentne), aby sa ďalej zjednodušili pravidlá (vrátane pravidiel pre program EUROSTARS) a skrátil sa čas potrebný na udelenie grantu; odporúča, aby MSP boli aktívnejšie zapojené do procesu využívania dosiahnutých výsledkov;

31.

domnieva sa, že účasť mladých vedcov v projektových tímoch v rámci spolupráce pri výskumných činnostiach v priemyselných a vedeckých organizáciách by mala ponúkať viac stimulov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia, ktoré majú zvýšiť účasť mladých výskumných pracovníkov v rámcových programoch; vyzýva Komisiu, aby využila priebežné preskúmanie siedmeho rámcového programu na podporu zamestnávania mladých vedcov tým, že určí pravidlá a spôsoby účasti takým spôsobom, že venuje podstatnú časť finančných prostriedkov na prijímanie mladých vedcov;

32.

so znepokojením berie na vedomie pomerne skromnú účasť niektorých členských štátov v RP7, čo neprispieva k územnej súdržnosti a vyváženému rozvoju v Európe; domnieva sa, že lepšia koordinácia, súdržnosť a súčinnosť RP7 so štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom, ako i lepšie využitie programu Ľudia by mohli uľahčiť zapojenie podpriemerne zastúpených štátov; je presvedčený, že využívaním štrukturálnych fondov s cieľom posilniť infraštruktúru výskumu a podporiť budovanie kapacít v oblasti výskumu a inovácií môžu všetky členské štáty dosiahnuť vyššiu úroveň výnimočnosti (cesty k výnimočnosti); víta preto vytvorenie Expertnej skupiny pre synergiu (SEG), ktorá má nájsť súčinnosť medzi RP7, štrukturálnymi fondmi a rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie; zdôrazňuje však, že je absolútne nevyhnutné rozlišovať medzi kritériami pre RP7 a štrukturálnymi fondmi, keďže pri udeľovaní finančných prostriedkov z RP7 by mala prevažovať zásada výnimočnosti (ktorá spadá do výlučného riadenia a koordinácie Komisie), s cieľom zabezpečiť oblasti výskumu a rozvoja maximálnu pridanú hodnotu v Európe; s uspokojením poznamenáva, že na obdobie 2007 – 2013 je v rámci Kohézneho fondu vyhradených na podporu inovácií 86 miliárd EUR (25 % z celkovej sumy), z čoho je na základný výskum a technologický rozvoj vyhradených 50 miliárd EUR, čo sa rovná celkovému rozpočtu RP7; zdôrazňuje význam územného rozmeru výskumu a vývoja, zohľadňujúc pri vypracúvaní politík („inteligentná špecializácia“) špecifické potreby a schopnosti území; preto pokladá zapojenie regionálnych a miestnych orgánov za rozhodujúce pri posilňovaní kapacít výskumu a inovácií v ich regióne; odporúča, aby sa súčasné nevyčerpané finančné prostriedky zostávajúce v rozpočte EÚ do konca roka 2013 a prostriedky naplánované na obdobie 2014 – 2020 ešte viac orientovali na inovácie, vedu a výskum, a to z hľadiska ľudských zdrojov, rozvoja a infraštruktúry;

33.

víta stabilný, ale nesmelý pokrok smerom k vyváženej účasti žien a mužov v rámci RP7, keďže rozmanitosť je dôležitá pre kreativitu a inovácie; poukazuje na skutočnosť, že výskumné pracovníčky inklinujú k práci nad menšími a menej vyhranenými výskumnými projektmi a úlohami a že výskumných pracovníčok sa zrejme dotýka veľmi problematický „sklený strop“, čo vedie k tomu, že s počtom odpracovaných rokov podiel výskumných pracovníčok klesá, ako o tom svedčí tiež nízky počet výskumných pracovníčok vybraných pre grant rady ERC pre pokročilých výskumníkov; súhlasí, že opatrenia na podporu účasti žien by mali byť posilnené v priebehu celého projektu (s osobitným dôrazom na pružný pracovný čas, zlepšenie zariadení pre starostlivosť o deti, ustanovenia o sociálnom zabezpečení a rodičovské dovolenky) a že Komisia by mala oživiť svoj prístup k podpore vedkýň a mala by sa zamerať na podnecovanie členských štátov k riešeniu rozdielov v prístupe k ženám a mužom; zdôrazňuje, že 40 % cieľ účasti žien na programe a v poradných výboroch by mal byť vykonávaný citlivo; vyzýva Komisiu, aby zriadila prierezový výbor, ktorý by monitoroval zastúpenie výskumných pracovníčok a poskytoval správy v tejto oblasti, a aby vypracovala akčný plán pre rodovú rovnosť v súlade s odporúčaniami ex-post hodnotenia RP6; vyzýva univerzity a inštitúcie EÚ, aby podporovali vedu ako zaujímavý odbor pre obe pohlavia, a to od raných fáz vzdelávania, a aby podporovali výskumné pracovníčky ako vzorové modely;

34.

žiada, aby sa na regionálnej úrovni uznala dôležitá úloha, ktorú zohrávajú sprostredkovateľské organizácie (ako sú obchodné komory, siete Enterprise Europe Network a regionálne inovačné agentúry), ktoré slúžia ako prepojenie medzi inovačnými MSP v každom regióne a Komisiou;

35.

domnieva sa, že programy by mali byť otvorené medzinárodným partnerom; zdôrazňuje, že základná zásada by mala byť tá, že všetky programy budú otvorené aj financovaniu zahraničných zoskupení (budú im udelené osobitné kompetencie); odmieta, aby bola Komisia v lepšej pozícii ako výskumní pracovníci pri voľbe partnerov na spoluprácu;

36.

domnieva sa, že RP7 by mal potvrdiť svoje priority v oblasti medzinárodnej spolupráce, domnieva sa, že výber cieľových krajín a tém pre akcie medzinárodnej spolupráce sa musí uskutočňovať po konzultácii s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto akcie vzájomne dopĺňali so všetkými zapojenými stranami; opätovne však zdôrazňuje, že pozornosť je potrebné venovať spolupráci s rozvojovými krajinami;

37.

domnieva sa, že úroveň financovania RP7, ktoré je spoľahlivé a potrebné, sa musí minimálne zachovať, aby sa splnili veľké spoločenské výzvy a pripomína, že investície v oblasti VVI sú dlhodobými investíciami a predstavujú rozhodujúci prvok umožňujúci dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

38.

je presvedčený, že výdavky na RP7, ako i celkové zameranie na výskum, by sa mali pokiaľ možno zosúladiť so základnými politickými cieľmi stanovenými v stratégii EÚ 202 verí, že vedecký pokrok založený na veľkých výzvach si vyžaduje strednodobé alebo až dlhodobé poskytovanie finančných prostriedkov, ktoré budú podporovať tak základný výskum, ako aj spoluprácu s priemyselnými odvetviami a inými externými partnermi;

39.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumných infraštruktúr a podčiarkuje, že ich rozvoj a financovanie (ktoré vychádza zo zoznamu ESFRI a zahŕňa poskytovanie laboratórneho vybavenia a nástrojov, ako aj ich údržbu) by mali byť lepšie koordinované a spolufinancované RP7, nástrojmi EIB, štrukturálnymi fondmi a vnútroštátnymi a regionálnymi politikami; je presvedčený, že je potrebné zabrániť zdvojeniu infraštruktúry pre výskum v rôznych členských štátoch a že by mal byť posilnený otvorený a na výnimočnosti založený prístup k výskumným infraštruktúram; žiada, aby sa vyvinulo úsilie na podporu financovania výskumných infraštruktúr v rámci RP7 najmä tam, kde sa nachádza najväčší potenciál týkajúci sa pridanej hodnoty EÚ;

40.

domnieva sa, že príjemcovia finančných prostriedkov infraštruktúry pre výskum by mali jasne odôvodniť svoju úlohu a využitie zariadenia, laboratórií a výskumných alebo technických pracovníkov; za týmto účelom sa domnieva, že je potrebné vytvoriť monitorovací a inšpekčný systém, ktorý by kontroloval dodržiavanie dohôd;

41.

vyzýva členské štáty a EÚ, aby dodržiavali svoje finančné záväzky, vrátane záväzkov, ktoré sa vzťahujú na akcie na základe článkov 185 a 187, v rámci medzinárodných dohôd v oblasti výskumu;

42.

žiada Komisiu, aby so zreteľom na cieľ vyčleniť 3 % HDP na výskum a technologický rozvoj do roku 2020 a uznať, že výskum a inovácie poskytujú jediný istý spôsob na ozdravenie hospodárstva EÚ, zvážila možnosť zavedenia záväznej dočasnej úrovne financovania pre výskum a technologický rozvoj do výšky približne 1 % HDP do roku 2015;

43.

konštatuje, že v budúcich pracovných programoch sa posilňuje „inovačný“ rozmer; domnieva sa, že v záujme toho, aby mali výskumné a inovačné programy jasný dosah na trh a spoločnosť, mali by byť navrhnuté činnosti, ktoré umožnia optimálne využitie a uvádzanie na trh výsledkov výskumu, napríklad zaoberať sa v špecifických výzvach alebo v kritériách hodnotenia v konkrétnych oblastiach potenciálom, ktorý majú výsledky výskumu, pokiaľ ide o ich uvedenie na trh; vyzýva Komisiu, aby začala financovanie demonštračných a pilotných projektov pred koncom RP7 a aby zvážila systém financovania s cieľom oceňovať úspešné projekty a podporiť ich uvedenie na trh, ktorý by dopĺňal súčasné otvorené financovanie; v súvislosti s tým sa tiež domnieva, že je potrebná úzka koordinácia medzi RP7, rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie a štrukturálnymi fondmi;

44.

konštatuje, že ak je RP7 rozdelený takým spôsobom, aby sa rozlišovalo medzi vedou pre vedu, vedou pre hospodársku súťaž a vedou pre spoločnosť, je tu riziko, že postupný prechod od základného výskumu po aplikovaný výskum a inovácie nebude možný; poukazuje na potrebu zabrániť tomu, aby úspešnú realizáciu integrovaných projektov brzdila štrukturálna nepružnosť;

45.

domnieva sa, že RP7, ako aj budúci program RP8, by mali viac prispievať k rozvoju priemyslu v Európe, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali aplikovaný výskum;

46.

uznáva, že RP7 je primárne zameraný na výskum a technologický vývoj a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vypracovali politiky a programy EÚ takým spôsobom, aby mohli byť v plnej miere využité súčinnosti v rámci celého hodnotového reťazca výskumu a rozvoja (od výskumu a vzdelávania, cez inovácie a po tvorbu pracovných miest); domnieva sa, že je to jediný spôsob ako dosiahnuť ciele stanovené v Únii inovácií a urýchliť premenu Európy na spoločnosť založenú na znalostiach; v tejto súvislosti víta aktuálny vývoj inovačných ukazovateľov a zároveň požaduje širšie vymedzenie inovácií (vrátane netechnologických inovácií a inovácií zameraných na zamestnancov) a vývoj účinnejších modelov, metodík a nástrojov na meranie a podporu inovácií, okrem iného prostredníctvom verejného obstarávania, stanovenia noriem a finančného inžinierstva;

47.

uznáva, že európske technologické platformy, JTI a PPP prispievajú k väčšiemu zapojeniu priemyselného odvetvia a požaduje ich konsolidáciu v budúcich programoch; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primerané pravidlá týkajúce sa účasti (vrátane pravidiel duševného vlastníctva) a mier financovania (vrátane mier financovania pri nepriamych nákladoch) a usilovať sa o ďalšie zjednodušenie s cieľom prilákať väčší počet MSP, verejných výskumných inštitúcií a menších výskumných organizácií, a zabezpečiť tak lepšiu rovnováhu, pokiaľ ide o prístup zúčastnených strán do JTI a PPP;

48.

vyjadruje znepokojenie nad nadmernou administratívnou záťažou RP7; zdôrazňuje, že opatrenia na zjednodušenie, ktoré si nevyžadujú zmenu nariadenia, by mali byť vykonané čím skôr, pričom je potrebné dodržiavať jednoduchosť, stabilitu, súdržnosť, právnu istotu, transparentnosť, výnimočnosť a dôveru, a nabáda Komisiu, aby preskúmala ďalšie opatrenia na zjednodušenie vrátane príspevku žiadateľov, ako i ďalšie zladenie metód výpočtu a metód účtovníctva používaných vo vnútroštátnych systémoch financovania; vyzýva Komisiu, aby prijala naliehavé opatrenia s cieľom významne skrátiť čas od podania žiadosti až po získanie grantu, znížiť byrokratické postupy pri príprave, podávaní a hodnotení projektov (okrem iného prostredníctvom využívania portálu EÚ na podávanie žiadostí, ktorý je založený na rovnakom americkom modeli), znížiť počet pravidelných finančných správ o stave a počet dokumentov z auditov za vykazované obdobie, a nájsť lepšiu rovnováhu medzi rizikami výskumu a kontroly; zdôrazňuje, že opatrný prístup, pokiaľ ide o riziko, ktorý prevláda v oblasti financovania výskumu v EÚ, môže brániť financovaniu vysokorizikových nápadov v oblasti výskumu, ktoré majú veľmi vysoký potenciál objavov, a preto navrhuje, aby sa ako protiklad prístupu založeného len na výsledkoch, ktorý by mohol brániť inovatívnemu výskumu, prijal prístup založený na dôvere, ktorý bude oveľa tolerantnejší k riziku a neúspechu; odporúča zjednodušený výklad a ďalšie vyjasnenie vymedzenia oprávnených nákladov; podporuje návrh na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom uľahčiť postupy a žiada o revíziu a/alebo rozširujúci výklad služobného poriadku EÚ o osobnej zodpovednosti; požaduje presnejšie, konzistentnejšie a transparentnejšie procedurálne pravidlá auditov vrátane menej častého využívania náhodného odberu vzoriek, ale naopak častejšieho využívania realistických kritérií, ako sú skúsenosti účastníkov a pozadie chýb a dodržiavanie;

49.

opätovne pripomína význam bezodkladného zavedenia opatrení na procedurálne, administratívne a finančné zjednodušenie riadenia súčasného RP7, ktoré boli uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 11. novembra2010; víta rozhodnutie Komisie z 24. januára 2011, ktorým zaviedla tri opatrenia na zjednodušenie, ako i vytvorenie jediného registračného nástroja (URF); vyzýva Komisiu, aby rýchlo a jednotne vykonala tieto opatrenia a aby preskúmala, či sú ešte potrebné dodatočné opatrenia na zjednodušenie; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi problémami súvisiacimi s výkladom a následnou právnou neistotou pre účastníkov RP7 a opätovne pripomína svoju vôľu, aby sa právne spory, ktoré v súčasnosti prebiehajú medzi Komisiou a príjemcami všetkých rámcových programov, rýchlo vyriešili a aby sa dodržala zásada seriózneho spravovania verejných peňazí; žiada Komisiu, aby umožnila príjemcom konzultovať zúčtovací výbor pre výskum počas alebo po projekte s cieľom objasniť otázky súvisiace s výpočtom nákladov, pravidiel účasti a auditov vrátane dodatočných auditov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať všetko to, čo funguje dobre a zmeniť iba tie predpisy, ktoré je potrebné prispôsobiť;

50.

žiada o prijatie opatrení, ktoré by skrátili čas potrebný na udelenie grantu a ktoré by boli zamerané na zlepšenie percentuálneho podielu grantov podpísaných za menej ako osem mesiacov v roku 2011 a menej ako šesť mesiacov počas zostávajúceho obdobia;

51.

pozitívne prijíma odporúčania skrátiť čas obstarávaní a pred tvorbou akýchkoľvek nových nástrojov v rámci RP7 žiada zhodnotenie existujúcich nástrojov;

52.

navrhuje, aby Komisia pomohla verejným orgánom zlepšiť riadenie systémov tým, že uskutoční hodnotenie bez finančných následkov, ktoré by podporilo, aby tieto orgány prijali mnohé opatrenia na zlepšenie riadenia projektov a ich vykonávania v rámci určeného termínu, ktorý by bol menej ako rok;

53.

domnieva sa, že FNRR zohral úlohu páky na zvýšenie investícií do VVI v čase krízy, kedy banky neboli schopné vykonávať túto úlohu, čo ho výsledkom bolo poskytnutie v prvých rokoch pôžičiek vo výške 8 mld. EUR, ktorými sa vytvorili investície vo výške viac ako 20 mld. EUR;

54.

vyjadruje však svoje znepokojenie v súvislosti so smiešnymi sumami, ktoré boli pridelené na infraštruktúru pre výskum, univerzitám, výskumným organizáciám a MSP, najmä inovatívnym MSP, ako aj vzhľadom na existenciu všeobecne známej zemepisnej a sektorovej nerovnováhy pri prideľovaní pôžičiek; podporuje preto konkrétne odporúčania skupiny odborníkov určené na zvýšenie zapojenia niektorých podpriemerne zastúpených cieľových skupín a súhlasí so závermi Európskej rady zo 4. februára 2011, najmä s jej výzvou, aby sa preskúmali všetky možnosti s cieľom zhodnotiť práva duševného vlastníctva na európskej úrovni, a najmä s cieľom uľahčiť prístup MSP na trh s vedomosťami;

55.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že projekty finančného nástroja s rozdelením rizika (FNRR) sa začali iba v 18 členských štátoch EÚ a dvoch pridružených krajinách, a že MSP, univerzity/výskumné orgány a výskumné zariadenia sú v súčasnosti podpriemerne zastúpené v rámci FNRR; žiada Komisiu, aby zhodnotila príčiny, prečo deväť zvyšných členských štátov EÚ nevyužilo tento nový nástroj, ktorý sa ukázal ako rozhodujúci prínos pri náraste financovania výskumu, rozvoja a inovácií, a aby zabezpečila účasť všetkých zainteresovaných krajín;

56.

žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali propagáciu týkajúcu sa dostupnosti pôžičiek v rámci FNRR na úrovni členských štátov a zabezpečili, aby potenciálni účastníci mali primerané informácie a podporu, aby mohli pristúpiť k pôžičkám v rámci FNRR, a to najmä v tých členských štátoch, ktorých menou nie je euro;

57.

odporúča, aby sa pokračovalo v uplatňovaní tohto inovatívneho finančného nástroja a aby došlo k jeho zintenzívneniu v rámci RP7 a v budúcnosti aj v rámci RP8 v súvislosti s prispievaním k zlepšovaniu prístupu k financovaniu a zabezpečovaním súkromných investícií; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto finančné nástroje boli vhodné pre MSP;

58.

žiada, aby využívanie RP7 zohľadňovalo rôzne dôsledky hospodárskej krízy v každom členskom štáte na roky konečnej fázy programu (2011 až 2013) vzhľadom na značné sumy (28,8 mld. EUR na tri roky), ktoré zostáva vyčleniť na programy, ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v súvislosti so stratégiou EÚ 2020, a prípravou Európskeho výskumného priestoru a Únie inovácií; žiada najmä o zladenie cieľov programu RP7 so stratégiou EÚ o efektívnosti využívania zdrojov, surovín a digitálnej agende;

59.

domnieva sa, že zostávajúce sumy by sa nemali odkloniť od výskumu a nemali by sa použiť na iné programy alebo nástroje, ktoré nepatria do oblasti výskumu a inovácií alebo cieľov a pôsobnosti RP7;

60.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšovať, podporovať a zabezpečiť financovanie výskumu a rozvoja v Únii prostredníctvom výrazného nárastu relevantných výdavkov od roku 2013; domnieva sa, že tento nárast financovania, v ideálnom prípade zdvojnásobenie rozpočtu, musí posilniť udržateľný rast a konkurencieschopnosť prostredníctvom výnimočnosti; týmto zdôrazňuje, že tento nárast financovania sa musí spojiť s výkonnejším prístupom, ktorý je viac orientovaný na výsledok a s radikálnym zjednodušením postupov financovania; podporuje ďalšiu spoluprácu medzi rôznymi programami EÚ v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, napríklad s názvom pod názvom Spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie; domnieva sa, že kontinuita budúceho programu, keď bude zriadený, je dôležitá pre všetkých zúčastnených aktérov;

61.

zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť zhodnotenie výsledkov dosiahnutých vo všetkých oblastiach, ktoré boli vymedzené ako politické priority na financovanie, a ich účinnosť s cieľom zlepšiť hodnotenie budúcich programov;

62.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj členským štátom.