7.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 377/35

—

so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2009, predloženú Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (1),

—

so zreteľom na uvedenú Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o výročnej správe o SZBP za rok 2007 z 19. februára 2009 (2) a o výročnej správe o SZBP za rok 2008 z 10. marca 2010 (3),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2010 (4) o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o posilnení OBSE – úlohe EÚ (5),

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o politickej zodpovednosti (6),

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu o základnej organizácií ústrednej správy ESVČ z 8. júla 2010 (6),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady zo 16. septembra 2010 týkajúce sa vonkajších vzťahov EÚ,

—

so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0168/2011),

A.

keďže EÚ by mala ďalej rozvíjať ciele svojej zahraničnej politiky a presadzovať svoje hodnoty a záujmy na celom svete, aby prispievala k mieru, bezpečnosti, solidarite, predchádzaniu konfliktom, podpore demokracie, ochrane ľudských práv, rodovej rovnosti, dodržiavaniu medzinárodného práva, podpore medzinárodných inštitúcií, účinnému multilateralizmu a vzájomnému rešpektovaniu národov, trvalo udržateľnému rozvoju, voľnému a spravodlivému obchodu a odstráneniu chudoby,

B.

keďže vykonávanie Lisabonskej zmluvy prináša do európskej vonkajšej činnosti nový rozmer a bude napomáhať pri posilňovaní súdržnosti, konzistentnosti a účinnosti zahraničnej politiky EÚ a vonkajších činností EÚ všeobecne,

C.

keďže Lisabonská zmluva vytvára v rámci zahraničnej politiky EÚ nový impulz, predovšetkým tým, že poskytuje inštitucionálne a funkčné nástroje, ktoré by Únii mohli umožniť prevziať na medzinárodnej úrovni úlohu, ktorá jej prináleží vzhľadom na jej významné hospodárske postavenie a jej ambície, a nadobudnúť takú štruktúru, aby bola skutočným globálnym aktérom, ktorý je schopný spoločne zodpovedať za svetovú bezpečnosť a prevziať vedúcu úlohu pri vymedzovaní spoločných reakcií na spoločné výzvy,

D.

keďže nový impulz v rámci európskej vonkajšej činnosti si rovnako vyžaduje, aby EÚ konala strategickejšie a uplatnila tak svoj vplyv na medzinárodnej úrovni; keďže schopnosť EÚ ovplyvňovať medzinárodný poriadok závisí nielen od súdržnosti jej politík, aktérov a inštitúcií, ale aj od reálnej strategickej koncepcie jej zahraničnej politiky, ktorá musí zjednocovať všetky členské štáty v rámci jedného súboru priorít a cieľov, aby v medzinárodnom priestore hovorili jednohlasne a dôrazne; keďže zahraničná politika EÚ musí mať k dispozícii potrebné prostriedky a nástroje na to, aby Únia mohla na svetovej scéne konať účinne a jednotne,

E.

keďže dochádza k podstatnej premene súčasného medzinárodného poriadku, pričom sa objavujú nové výzvy a tvoria sa nové mocenské štruktúry, ktoré vyžadujú, aby sa EÚ aktívnejšie zamerala na súčasné a vznikajúce mocnosti a neštátnych aktérov, ako aj na dvojstranné a viacstranné partnerstvá a inštitúcie s cieľom podporovať účinné riešenia problémov, ktoré sú spoločné európskym občanom a všeobecne celému svetu a ktoré by mohli mať vplyv na svetovú bezpečnosť,

F.

keďže je potrebné, aby výsledkom nového impulzu bolo stanovenie nového modelu pre staré i nové strategické partnerstvá EÚ, a keďže tento krok by sa mal zakladať na spoločných všeobecných hodnotách, ako sú úsilie o demokraciu, dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd, zásad právneho štátu a medzinárodného práva, ako aj na vzájomných výhodách a záujmoch a na spoločnom chápaní otázok svetovej bezpečnosti,

G.

keďže parlamentná kontrola zahraničnej politiky EÚ má zásadný význam pre to, aby občania EÚ chápali a podporovali európsku vonkajšiu činnosť; keďže táto kontrola zvyšuje opodstatnenie tejto činnosti; keďže o organizácii a podpore účinnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce v rámci EÚ musia spoločne rozhodovať Európsky parlament a národné parlamenty v súlade s článkami 9 a 10 protokolu č. 1 Lisabonskej zmluvy,

1.

víta výročnú správu Rady a vyzdvihuje jej transparentnú a tematicky orientovanú štruktúru, ktorá poskytuje zrozumiteľný prehľad politík a činností v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; víta aj ambíciu Rady naďalej klásť dôraz na regionálne súvislosti konfliktov a problémov a viac sa na ne zameriavať; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že správa neuvádza žiadne možné prístupy k riešeniu týchto konfliktov a problémov;

2.

vyzýva Radu, aby neobmedzovala rozsah výročnej správy o SZBP na jednoduchý opis činností SZBP, ale aby ju poňala ako nástroj zameraný na politiky a riešenia; zastáva názor, že správa by mala obsahovať viac než iba výpočet akcií a opis udalostí v daných krajinách a mala by sa venovať aj otázke účinnosti zahraničnej politiky EÚ, ako aj prostriedkom potrebným na plnenie cieľov európskej vonkajšej činnosti; vyzýva Radu, aby do správy zahrnula aj hodnotenie koordinácie a súdržnosti medzi SZBP a inými vonkajšími politikami Únie, ako aj strategické a organizačné odporúčania do budúcnosti na základe hodnotenia činností v rámci SZBP;

3.

vyjadruje presvedčenie, že výročná správa o SZBP by mala vychádzať z nového inštitucionálneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou a slúžiť ako nástroj na posilnenie medziinštitucionálneho dialógu, predovšetkým rokovaním o uskutočňovaní stratégie zahraničnej politiky EÚ, hodnotením jej účinnosti a navrhovaním jej budúceho smerovania;

4.

opakuje svoju pozíciu, že by sa mala vytvoriť ucelená stratégia zahraničnej politiky EÚ založená na cieľoch a zásadách stanovených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorá by mala jasne identifikovať záujmy EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby naplno využila svoju právomoc iniciatívy v oblasti SZBP, jej vykonávania a zabezpečovania jej dodržiavania a aby do tohto úsilia plne zapájala príslušné orgány Parlamentu;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť súhru medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Komisiou a členskými štátmi pod vedením podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky; žiada skvalitnenie účinného spolupôsobenia medzi EÚ a politikami na vnútroštátnej úrovni a posilnenie koordinácie medzi inštitucionálnymi aktérmi, aby sa lepšie integrovali všetky relevantné nástroje a politiky a aby sa v kľúčových politických otázkach dosiahlo jednotné stanovisko EÚ; domnieva sa, že spolupráca na všetkých úrovniach medzi ESVČ, príslušnými orgánmi a výbormi v Európskom parlamente a príslušnými útvarmi v Komisii má zásadný význam pre to, aby EÚ mohla zaujať strategický prístup k svojim susedom a ku kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám a iným partnerským krajinám, ako aj k ďalším politickým oblastiam, akými sú ľudské práva a podpora demokracie, obchod, rozvoj, energetická bezpečnosť, spravodlivosť a vnútorné veci;

6.

očakáva, že ESVČ presadzovaním užšej koordinácie medzi SZBP a inými vonkajšími politikami pomôže posilniť úlohu a vplyv EÚ na globálnej scéne a umožní jej efektívnejšie presadzovať vlastné záujmy a hodnoty, úmerne jej súčasnému postaveniu v rámci medzinárodného obchodu a hospodárskemu postaveniu; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby v rámci ESVČ vytvorila potrebné koordinačné štruktúry a mechanizmy;

7.

pripomína však, že súbežne s vytvorením ESVČ si dosiahnutie plne ucelenej a efektívnej spoločnej politiky EÚ bude vyžadovať predovšetkým politickú vôľu členských štátov EÚ prekonať odlišné názory na kľúčové otázky zahraničnej politiky; považuje v tejto súvislosti za veľmi dôležité, aby sa členské štáty EÚ nielen dohodli na spoločnej stratégii zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale aby tiež zabezpečili, aby ich vnútroštátne politiky podporovali pozície EÚ;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch zanechali vyhlásenia jednotlivých členských štátov EÚ alebo spoločné vyhlásenia niekoľkých členských štátov dojem nejednoty a prácu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky mimoriadne sťažili; preto vyzýva členské krajiny, aby sa zdržali takýchto individuálnych a nekoordinovaných krokov a vyhlásení a aby prispeli k účinnej a viditeľnej SZBP; na druhej strane žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že postoje EÚ bude zreteľne počuť, aby reagovala rýchlo a viditeľne a aby SZBP dala jasnú a konkrétnu podobu;

9.

zdôrazňuje, že úlohou osobitných zástupcov EÚ by mala byť vo všeobecnosti reprezentácia a koordinácia politiky EÚ voči regiónom s osobitnými strategickými a bezpečnostnými záujmami pre EÚ, čo si vyžaduje stálu prítomnosť a viditeľnosť EÚ; zastáva názor, že osobitní zástupcovia EÚ a príslušné oddelenia ESVČ musia úzko spolupracovať a že dôležité tematické otázky, ktoré predtým patrili do pôsobnosti osobných zástupcov, treba prehodnotiť a treba predložiť návrhy, aby túto úlohu prevzali buď vysokopostavení úradníci ESVČ, alebo osobitní zástupcovia EÚ; považuje za veľmi dôležité, aby vymedzenie úloh a mandátov osobitných zástupcov EÚ podliehalo vopred konzultáciám v Parlamente a aby sa predložili návrhy v súlade s článkom 36 ods. 1 ZEÚ týkajúce sa postupov a náplne informatívnych schôdzí a správ, ktoré by predkladali osobitní zástupcovia EÚ;

10.

pripomína svoju výsadu vyplývajúcu zo zmluvy, aby sa s ním v oblasti SZBP a SBOP konzultovalo a aby boli jeho názory náležite zohľadnené, ako aj svoju výsadu predkladať odporúčania; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby konsolidovala povinnosti týkajúce sa konzultácií a podávania správ, ktoré doteraz v oblasti vonkajšej činnosti plnili Komisia a Rada; žiada Radu, aby v rámci zmierovacieho výboru pre nástroje vonkajšej činnosti vrátane nástroja stability zaujala konštruktívny postoj a uznala právo Európskeho parlamentu na demokratickú kontrolu strategických dokumentov a viacročných akčných plánov, ako sa stanovuje v článku 290 ZFEÚ;

11.

zdôrazňuje, že revidovaná medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení z roku 2006 musí do rozpočtového postupu SZBP vniesť viac transparentnosti a náležite reagovať na požiadavky rozpočtového orgánu týkajúce sa informácií, aby bol tento orgán úplne a pravidelne informovaný o pozadí, súvislostiach a finančných dôsledkoch politických rozhodnutí v tejto politickej oblasti; zastáva názor, že Európsky parlament by mal dostávať primerané informácie pred schvaľovaním mandátov a stratégií v oblasti SZBP; víta podporu, ktorú vyjadrila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka návrhu, podľa ktorého by sa všetky významné misie SBOP mali uvádzať v rozpočte; v tejto súvislosti sa domnieva, že úplná transparentnosť a demokratická kontrola si vyžadujú, aby každá jednotlivá misia mala vlastnú rozpočtovú položku; opakuje svoju pozíciu, že v záujme posilnenia demokratickej legitímnosti SZBP by sa pred začiatkom misií SBOP malo konzultovať s príslušnými orgánmi Parlamentu a tieto orgány by mali mať predovšetkým možnosť riadne monitorovať misie SBOP; zdôrazňuje, že vzhľadom na splnenie kritérií dôveryhodnosti a na vlastné vymedzenie v Lisabonskej zmluve je na ciele SZBP potrebné vyčleniť primerané rozpočtové prostriedky;

12.

domnieva sa, že pravidelné spoločné konzultačné schôdze o SZBP by sa mali doplniť o ďalšie schôdze, ak vznikne potreba poskytnúť informácie ex ante; navrhuje v tejto súvislosti, aby sa schôdze orientovali aj na vzdelávanie o kľúčových strategických a politicko-vojenských otázkach s cieľom zlepšiť plánovanie a riadenie budúcich misií a pomôcť vytvárať prístup zameraný na potreby v budúcnosti; okrem toho pripomína právo EP, aby sa s ním v súlade s článkom 41 ods. 3 ZEÚ konzultovalo a aby bol náležite informovaný o naliehavých finančných opatreniach v súvislosti s určitými iniciatívami začatými v rámci SZBP;

13.

podporuje v zmysle dohody, ktorá sa dosiahla počas štvorstranného dialógu v Madride o zriadení a fungovaní ESVČ, a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, v znení zmien a doplnení uskutočnených so zreteľom na ESVČ, vytvorenie rozpočtových položiek v rozpočte na rok 2011, ktoré budú vyhradené pre tri hlavné misie realizované v rámci SZBP/SBOP; vyjadruje presvedčenie, že toto lepšie vymedzenie misií zvýši transparentnosť a zodpovednosť SZBP/SBOP a bude slúžiť záujmom EÚ; zdôrazňuje, že vymedzenie hlavných misií v rámci SZBP/SBOP nesmie ísť na úkor informovanosti a transparentnosti, pokiaľ ide o misie menšieho rozsahu, ktoré sú politicky menej viditeľné;

14.

považuje však túto novú nomenklatúru za minimálny predpoklad a iba prvý krok smerom k skutočne podrobnému rozpočtu SZBP, ktorý by umožňoval celkový prehľad a sledovanie misií vykonávaných v rámci tejto politiky; zastáva názor, že takáto nová nomenklatúra neohrozí ani nevyhnutnú pružnosť v rámci rozpočtu pre SZBP, ani kontinuitu misií, ktoré sa už začali;

15.

pripomína ducha ZFEÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby sa zo spolurozhodovania stal všeobecný postup, a teda analogicky vedie k zrušeniu špecifických doložiek alebo postupov, ktoré sa podľa predchádzajúcej zmluvy a medziinštitucionálnej dohody uplatňovali na niektoré nástroje alebo politiky; potvrdzuje, že ustanovenia obmedzujúce pružnosť vo financovaní SZBP sú teraz neopodstatnené; zdôrazňuje, že v súlade s uvedenými skutočnosťami a v záujme posilnenia efektívnosti a zodpovednosti SZBP by nová kultúra dialógu, vzájomná dôvera a výmena informácií mali konečne preniknúť do medziinštitucionálnych vzťahov pri navrhovaní tejto politiky, ako aj pri jej uskutočňovaní i následnom hodnotení;

16.

zdôrazňuje, že v súvislosti s budúcimi úvahami o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 treba vykonať podrobnú analýzu finančných požiadaviek SZBP z dlhodobého hľadiska;

17.

opakuje svoju pozíciu, že v súlade s článkom 218 ods. 6 ZFEÚ sa v prípade všetkých medzinárodných dohôd vrátane dohôd, ktoré sa týkajú najmä SZBP, vyžaduje stanovisko/súhlas Európskeho parlamentu, pričom jedinú výnimku tvoria dohody, ktoré sa týkajú výlučne SZBP, a že v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ musí byť Parlament v postupoch vedúcich k uzatvoreniu medzinárodných dohôd v plnom rozsahu informovaný v počiatočnej, rokovacej i konečnej etape konania; očakáva, že podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka poskytne všetky relevantné informácie o rokovaniach v priebehu celého postupu vrátane smerníc na rokovania a návrhov textov, o ktorých sa rokuje, a pripomína, že vo vyhlásení o politickej zodpovednosti sa podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka zaviazala, že bude dodržiavať ustanovenia rámcovej dohody o medzinárodných dohodách, pokiaľ ide o dôverné dokumenty SZBP; žiada stanovenie efektívneho pracovného postupu, ktorý zabezpečí rešpektovanie výsad Parlamentu spoločne s potrebným stupňom dôvernosti; vyjadruje presvedčenie, že je potrebná komplexná dohoda so zapojením všetkých inštitúcií, ktorá sa bude týkať všetkých orgánov EÚ, aby sa reguloval prístup poslancov EP k dôverným dokumentom;

18.

berie na vedomie svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, t. j. spolu s národnými parlamentmi vymedziť organizáciu a presadzovanie účinnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce, predovšetkým v oblasti spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky; považuje za poľutovaniahodné, že sa dosiaľ nedohodlo, ako v tom dosiahnuť pokrok; trvá na tom, že jeho zastúpenie pri akejkoľvek novej forme medziparlamentnej spolupráce by malo zodpovedať rozsahu a významu jeho úlohy vo vonkajších záležitostiach, a na základe toho pripomína svoju pripravenosť dosiahnuť dohodu s národnými parlamentmi, ktorá povedie ku skutočnému posilneniu parlamentného rozmeru Európskej únie ako globálneho aktéra;

19.

zdôrazňuje, že činnosti v rámci SBOP by mali byť pevne začlenené do komplexnej politiky zameranej na krajiny a regióny prechádzajúce krízou, kde sú ohrozené hodnoty a strategické záujmy EÚ a kde by operácie SBOP priniesli skutočnú pridanú hodnotu pri presadzovaní mieru, stability a zásad právneho štátu; ďalej zdôrazňuje potrebu zaviesť taký proces, ktorý bude vychádzať zo skúseností a bude presnejší pri hodnotení úspešnosti vykonávania každej operácie a jej trvalého vplyvu priamo na mieste;

20.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, Radu a členské štáty, aby prekonali nerovnováhu civilných a vojenských plánovacích kapacít ESVČ a aby zvýšili počet pracovníkov v oblasti justície, civilnej správy, colnej správy a mediácie, a to s cieľom zabezpečiť, aby misie EBOP mali k dispozícii primerané a dostatočné odborné znalosti;

21.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť optimálnu koordináciu medzi reakciou EÚ na katastrofy a inými nástrojmi EÚ – akými sú civilné a/alebo vojenské misie v rámci SBOP – ktoré už fungujú na mieste alebo ktoré by tam mohli byť zavedené po kríze; zastáva názor, že príliš prísne rozlišovanie medzi vojenskými a civilnými operáciami krízového riadenia v mnohých prípadoch odráža pomerne zastarané inštitucionálne modely a že spolupráca medzi civilnou a vojenskou sférou môže lepšie zodpovedať reálnej situácii v teréne; preto zdôrazňuje, že je potrebné systematicky, z prípadu na prípad vyhodnocovať potreby, aby bolo možné zabezpečiť najvhodnejšiu reakciu, keďže niektoré krízy si môžu vyžadovať kombináciu vojenských a civilných nástrojov, ktoré musia vychádzať z komplexného pochopenia väzieb medzi bezpečnosťou a rozvojom;

22.

považuje za strategickú prioritu EÚ posilňovať medzinárodné partnerstvá krízového riadenia a zintenzívniť dialóg s ďalšími významnými aktérmi krízového riadenia – ako sú OSN, NATO, Africká únia (AÚ), OBSE a tretie krajiny, napr. USA, Turecko, Nórsko a Kanada – a zosúladiť činnosti, vymieňať si navzájom informácie a spájať zdroje v oblasti udržiavania a budovania mieru vrátane spolupráce v rámci krízového riadenia a najmä námornej bezpečnosti a boja proti terorizmu podľa medzinárodného práva;

23.

zdôrazňuje, že zriadenie ESVČ poskytuje EÚ jedinečnú príležitosť plniť svoje záväzky v oblasti predchádzania konfliktom a budovania mieru, a to predovšetkým so zreteľom na göteborský program, a ďalej rozšíriť schopnosť EÚ predchádzať konfliktom ako alternatívu krízového riadenia; preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby riaditeľstvo pre predchádzanie konfliktom a bezpečnostnú politiku malo rovnaké postavenie ako iné riaditeľstvá prostredníctvom pridelenia primeraných prostriedkov na plánovanie politík a prostredníctvom posilnenia väzieb na oddelenia podľa jednotlivých zemepisných oblastí a nadviazania formálnych vzťahov s príslušnými pracovnými skupinami Rady; zastáva názor, že súčasné rozdelenie štruktúry na krízové riadenie a riaditeľstvo pre predchádzanie konfliktom a bezpečnostnú politiku by sa tiež malo prehodnotiť;

24.

varuje pred rizikom, že členské štáty EÚ sa stanú v dodávkach energií príliš závislé od tretích krajín, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť nezávislosť zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že pojem energetickej bezpečnosti je zásadným spôsobom spojený s bezpečnosťou dodávok; pripomína preto, že je naliehavo potrebné riešiť energetické problémy presadzovaním obnoviteľných a domácich zdrojov energie, dokončením budovania účinného vnútorného trhu s energiou a uskutočňovaním spoločnej európskej vonkajšej energetickej politiky na základe lepšej koordinácie politík členských štátov v tejto oblasti, diverzifikácie dodávateľov energie a podpory projektov zameraných na budovanie strategickej energetickej infraštruktúry, ako je Nabucco alebo iné realizovateľné alternatívy južného koridoru; podporuje integrovanú a interoperabilnú európsku energetickú sústavu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty sa aktívne angažujú v podpore iniciatív, ktoré v skutočnosti konkurujú úsiliu zameranému na zabezpečenie a diverzifikáciu zdrojov dodávok energie;

25.

víta rozhodnutie Európskej rady vyzvať Komisiu, aby do júna 2011 predložila oznámenie o bezpečnosti dodávok a medzinárodnej spolupráci zameranej na ďalšie zvýšenie ucelenosti a jednoty vonkajšej činnosti EÚ v oblasti energetiky; vyzýva v tejto súvislosti podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby rázne presadzovala odporúčania Európskeho parlamentu na vytvorenie ucelenej a koordinovanej politiky, predovšetkým podporou súdržnosti EÚ v konštruktívnom dialógu s dodávateľmi energie, a to najmä s Ruskom, ako aj s tranzitnými krajinami; zastáva názor, že energetická bezpečnosť by sa mala v plnej miere odrážať aj v politike EÚ v oblasti rozširovania a susedstva, a to aj prostredníctvom politického dialógu a praktickej spolupráce s partnermi;

26.

upozorňuje na novú generáciu bezpečnostných výziev a rizík, napr. na kybernetické útoky, sociálne nepokoje, politické vzbury, celosvetové zločinecké siete a hospodárske činnosti, ktoré ohrozujú právny štát a zásady demokracie, a zdôrazňuje význam sformulovania stratégií zodpovedajúcich tomuto vývoju;

27.

zdôrazňuje, že je potrebné koordinovať prípravu na boj proti nekonvenčným hrozbám, ako sú kybernetické hrozby; vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali dôkladnú analýzu hrozieb a potrieb v tejto oblasti, ktorej výsledkom by bola viacrozmerná a komplexná európska stratégia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá by mala zahŕňať núdzové plány pre prípad kybernetických útokov;

28.

zdôrazňuje, že európska zahraničná politika musí zohľadňovať vonkajší rozmer priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európe; opakuje dôležitosť náležitého riadenia migrácie; za rozhodujúce považuje zaistenie spolupráce medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami a podporu záujmu týchto krajín o stabilnú spoluprácu uplatňovaním politiky pozitívnej podmienenosti;

29.

opakuje svoju pozíciu, že EÚ musí posilňovať svoje vedúce postavenie v celosvetovom riešení otázky klímy a ďalej rozvíjať dialóg s ďalšími významnými aktérmi, ako sú vznikajúce mocnosti (Čína, Brazília, India), Rusko, Spojené štáty a rozvojové krajiny, vzhľadom na skutočnosť, že zmena klímy sa stala kľúčovým prvkom v medzinárodných vzťahoch;

30.

zastáva názor, že v záujme súladu so svojimi vlastnými hodnotami musí byť absolútnou prioritou zahraničnej politiky a vonkajšej činnosti EÚ podpora demokracie a zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a spravodlivých spoločností, pretože demokratická spoločnosť založená na pravidlách je základom pre dodržiavanie ľudských práv a posilnenie stability; opakuje preto svoju pozíciu, že ľudské práva musia byť pevne začlenené do zahraničnej politiky EÚ; domnieva sa, že nová inštitucionálna štruktúra EÚ, najmä ESVČ so svojím špecializovaným oddelením, je príležitosťou na posilnenie súdržnosti a účinnosti EÚ v tejto oblasti; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby sa prostredníctvom dvojstranných vzťahov s tretími krajinami a aktívnej účasti na medzinárodných fórach iniciatívne usilovala o dosiahnutie záväzku tretích krajín dodržiavať ľudské práva a aby vystupovala proti prípadom porušovania ľudských práv a neváhala v ich súvislosti prijať primerané opatrenia; vyzýva Komisiu so zreteľom na rastúci počet prípadov závažného porušovania slobody viery, aby uskutočnila dôkladné hodnotenie a aby slobodu viery začlenila do politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

31.

považuje otázku celosvetovej slobody náboženského vyznania a viery – predovšetkým pokiaľ ide o kresťanov, prenasledované alebo ohrozené menšiny a náboženských disidentov – a dialóg medzi jednotlivými náboženstvami za novú kľúčovú problematiku SZBP; zdôrazňuje, že sloboda náboženského vyznania a viery je základným ľudským právom a že dialóg medzi jednotlivými náboženstvami je nástrojom boja proti nábožensky motivovanej diskriminácii a nábožensky motivovanému násiliu, čím prispieva k politickej a spoločenskej stabilite; vyzýva preto podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby bezodkladne pripravila stratégiu EÚ v oblasti presadzovania ľudského práva na slobodu náboženského vyznania a viery; takisto ju vyzýva, aby v rámci riaditeľstva ESVČ pre ľudské práva vytvorila stály útvar na sledovanie situácie v oblasti obmedzovania slobody náboženského vyznania a viery a s tým spojených práv vládami a spoločnosťami;

32.

naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, aby politiky a činnosti v oblasti SZBP v plnej miere napĺňali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti, ktorá vyzýva na zapojenie žien do všetkých aspektov riešenia konfliktov na všetkých jeho úrovniach; žiada tiež, aby politiky v oblasti SZBP zohľadňovali rezolúciu BR OSN č. 1820 (2008) o sexuálnom násilí v konfliktoch a v situáciách po ich ukončení, ako aj ďalšie rezolúcie BR OSN č. 1888 (2009), č. 1889 (2009) a č. 1960 (2010), ktoré nadväzujú na uvedené rezolúcie; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, členské štáty EÚ a vedúcich misií SZBP, aby sa spolupráca a konzultácie s miestnymi organizáciami žien stali štandardným prvkom každej misie SZBP; s poľutovaním konštatuje, že na vyššiu pozíciu v rámci ESVČ bola doteraz nominovaná len jedna žena a že len jedna žena je aj medzi osobitnými zástupcami EÚ;

33.

zdôrazňuje, že účinný multilateralizmus by mal byť prvoradým strategickým záujmom Únie a že v tejto súvislosti by sa mala EÚ ujať vedúcej úlohy v medzinárodnej spolupráci, podporovať medzinárodné inštitúcie, sprostredkovať dosahovanie medzinárodného konsenzu a presadzovať globálne opatrenia; zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť globálne otázky, ktoré znepokojujú všetkých občanov EÚ, ako je boj proti terorizmu, organizovaný zločin, pandémie a zmena klímy, kybernetická bezpečnosť, zaistenie dosahovania rozvojových cieľov tisícročia a odstránenie chudoby, zaistenie energetickej bezpečnosti, nešírenie zbraní hromadného ničenia, mierové riešenie sporov a odzbrojenie, riadenie migrácie a podpora ľudských práv a občianskych slobôd; poukazuje na potrebu lepšieho monitorovania finančných prostriedkov EÚ v súlade s osobitnou správou Európskeho dvora audítorov č. 15/2009;

34.

víta prijatie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 3. mája 2011 o účasti EÚ na práci OSN, ktorá zohľadňuje inštitucionálne zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou a umožňuje zástupcom EÚ, aby boli prítomní a podporovali pozície EÚ v OSN včasným a účinným spôsobom; považuje za dôležité spolupracovať so strategickými partnermi EÚ s cieľom nájsť riešenia významných regionálnych a svetových problémov; odporúča ďalej priradiť strategickému partnerstvu mnohostranný rozmer začlenením globálnych otázok do programov dvojstranných a mnohostranných samitov EÚ; vyzýva Francúzsko a Spojené kráľovstvo ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a v súlade s článkom 34 ods. 2 ZEÚ, aby požadovali, aby podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka bola pozvaná zastupovať EÚ vždy, keď EÚ vymedzí svoju pozíciu k téme prerokúvanej v rámci programu Bezpečnostnej rady; domnieva sa, že EÚ ako celok by mala mať zastúpenie v multilaterálnych finančných inštitúciách, najmä v Medzinárodnom menovom fonde a v Svetovej banke, a to bez ohľadu na zastúpenie členských štátov;

35.

zastáva názor, že EÚ by sa mala chopiť príležitosti, ktorú ponúka prijatie novej strategickej koncepcie NATO, a významne posilniť svoje partnerstvo s touto organizáciou a súčasne rozvinúť svoju zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku; v tejto súvislosti víta konkrétny súbor návrhov, ktorý podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka predložila generálnemu tajomníkovi NATO, ako pozitívny krok smerujúci k vytvoreniu vzťahu medzi oboma organizáciami; zdôrazňuje, že väčšina bezpečnostných hrozieb, ktoré NATO označilo vo svojej novej strategickej koncepcii, sa dotýka aj EÚ; poukazuje na potrebu nájsť pragmatické riešenie pretrvávajúcich problémov; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby uplatnila svoj vplyv a úspešne uzatvorila prebiehajúci proces komplexného riešenia cyperského problému zameraný na odstránenie všetkých nezhôd medzi Cyprom a Tureckom, ktoré brzdia rozvoj užšej spolupráce medzi EÚ a NATO;

36.

považuje za dôležité zabezpečiť, aby sa existujúce sily a kapacity, ktoré sú do veľkej miery spoločné pre obe organizácie, používali čo najefektívnejšie a aby sa optimalizovali podmienky týkajúce sa bezpečnosti európskych jednotiek a civilných pracovníkov; vyzýva organizáciu NATO, aby nerozvíjala kapacity civilného krízového riadenia, ktoré by len zdvojovali štruktúry a kapacity EÚ; požaduje, aby v rámci spolupráce EÚ a NATO bola v súlade s akčným plánom uvedeným v deklarácii z hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní vypracovaná ucelená stratégia nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia; nabáda NATO aj Rusko, aby sa usilovali o stabilnejšie vzťahy zakladajúce sa na vzájomnej dôvere;

37.

uznáva, že OBSE treba posilniť a jej hodnoty znovu potvrdiť; vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ by sa mala účinne zapojiť do posilnenia OBSE, a to aj tak, že zabezpečí, aby výsledkom tohto procesu nebolo oslabenie žiadnej z troch dimenzií tejto organizácie (politicko-vojenskej, ekonomickej a environmentálnej ani ľudskej); zdôrazňuje, že EÚ by mala upozorniť aj na význam pokračovania tzv. korfského procesu a usporadúvania pravidelných stretnutí na vysokej úrovni s cieľom poskytnúť politickú podporu a zlepšiť viditeľnosť činnosti OBSE;

38.

uznáva narastajúce medzinárodné postavenie a význam Arktídy a žiada sociálne, environmentálne a hospodársky udržateľnú politiku EÚ pre Arktídu, v ktorej sa zohľadnia práva miestneho a pôvodného obyvateľstva; považuje Arktickú radu, politiku v rámci Severnej dimenzie a Barentsovu euro-arktickú radu za ústredné body spolupráce v Arktíde a podporuje ambíciu EÚ stať sa stálym pozorovateľom v Arktickej rade; zdôrazňuje, že je potrebné, aby v rámci ESVČ existoval útvar zodpovedný za oblasť Arktídy;

39.

opätovne zdôrazňuje svoj záväzok voči transatlantickému partnerstvu ako významný prvok a jeden z hlavných pilierov vonkajšej činnosti EÚ; okrem toho vyzýva EÚ, aby znovu potvrdila svoj záväzok voči transatlantickému partnerstvu s USA a cieľ vytvoriť transatlantický trh bez obchodných bariér, ktorý by mal byť základom rozšíreného transatlantického partnerstva; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby sa usilovala o lepšiu koordináciu a intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a jej najbližším spojencom – USA; vyzýva ju, aby zabezpečila, že EÚ bude konať ako jednotný, aktívny, rovnocenný a pritom autonómny partner USA napr. pri posilňovaní celosvetovej bezpečnosti a stability, presadzovaní mieru a dodržiavania ľudských práv; ďalej naliehavo vyzýva, aby sa prijal jednotný prístup k riešeniu celosvetových výziev, ako sú šírenie jadrových zbraní, terorizmus, zmena klímy a energetická bezpečnosť, ako aj spoločný prístup ku globálnemu riadeniu prostredníctvom podpory a reformovania medzinárodných inštitúcií a presadzovania dodržiavania medzinárodného práva a mierového riešenia konfliktov; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby dôkladne koordinovala činnosti a zabezpečila účinné spolupôsobenie s USA s cieľom zaistiť stabilitu a bezpečnosť na európskom kontinente i na celom svete, a to aj na základe žiaducej spolupráce s príslušnými aktérmi, ako sú Rusko, Čína, India, Turecko, a vzhľadom na stabilitu v širšom regióne Blízkeho východu, v stredomorskom regióne, Iráne, Afganistane a Pakistane;

40.

naliehavo vyzýva na vytvorenie komplexnej stratégie EÚ a USA na zlepšenie bezpečnostnej situácie v celom širšom regióne Blízkeho východu, v Iráne, Afganistane a Pakistane, ktorá by zahŕňala spoluprácu s Tureckom, Ruskom a Čínou;

41.

potvrdzuje perspektívu členstva všetkých krajín západného Balkánu v EÚ a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa obe strany – krajiny tohto regiónu i EÚ – nepretržite venovali procesu rozšírenia; pripomína, že perspektíva rozšírenia EÚ je významným stimulom na pokračovanie politických a hospodárskych reforiem v krajinách západného Balkánu, čo prispieva ku skutočnej stabilite a rozvoju regiónu;

42.

uznáva pokrok dosiahnutý všetkými krajinami regiónu na ich ceste k EÚ; konštatuje však, že politická nestabilita a inštitucionálne nedostatky spolu s nevyriešenými dvojstrannými problémami brzdia ďalší pokrok niektorých krajín pri integrácii do EÚ; zdôrazňuje, že Únia potrebuje vo vzťahu k regiónu jasnú a spoločnú víziu; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby sa aktívne zapojili do riešenia pretrvávajúcich problémov;

43.

berie na vedomie skutočnosť, že situácia v Kosove je naďalej stabilná a pokojná, ale krehká; vyjadruje znepokojenie z vážnych problémov a porušení volebného práva, ku ktorým došlo v mnohých obciach počas nedávnych volieb, a vyzýva EÚ, aby podrobne sledovala situáciu v oblasti demokracie v Kosove; naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa zasadili za zlepšenie demokratických práv a životných podmienok všetkých osôb žijúcich v Kosove, a zdôrazňuje význam volebnej reformy a spravodlivých volieb ako súčasti prebiehajúcej demokratizácie Kosova; vyzýva politikov v Kosove, aby rešpektovali ústavu; naliehavo vyzýva novú kosovskú vládu a parlament, aby zlepšili budúce volebné procesy s cieľom zabezpečiť demokratické práva všetkých občanov Kosova a zlepšiť vyhliadky Kosova v oblasti európskej integrácie; je si vedomý, že nie všetky členské štáty uznali nezávislosť Kosova;

44.

víta dialóg medzi Kosovom a Srbskom a zdôrazňuje, že môže prispieť k stabilite nielen v celom Kosove, ale aj v celom regióne a môže zlepšiť situáciu všetkých kosovských obyvateľov; vyjadruje úplnú podporu tomu, aby sa misia EULEX v Kosove zamerala na riešenie problému nezvestných osôb v súvislosti s konfliktom v Kosove a aby vyšetrila prípady organizovaného zločinu a trestne stíhala osoby, ktoré sú doňho zapojené, predovšetkým pokiaľ ide o obvinenia z neľudského zaobchádzania a obchodovania s orgánmi počas konfliktu a bezprostredne po ňom; požaduje dôkladné vyšetrenie týchto obvinení misiou EULEX a exemplárne súdne konanie so všetkými tými, ktorých zodpovednosť sa nakoniec preukáže; opakuje, že je nevyhnutné, aby misia EULEX podporovala miestne správne orgány a pomáhala im pri vykonávaní dobrej správy vecí verejných, a že je nevyhnutné zabezpečiť, aby misia mohla účinne pôsobiť na celom území Kosova, a to prostredníctvom zintenzívnenia jej činnosti na severe krajiny; vyzýva Komisiu, aby s orgánmi v Prištine ihneď začala dialóg o vízovom režime s cieľom vymedziť plán liberalizácie vízového styku;

45.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby po voľbách zintenzívnila dialóg s politickými predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny s cieľom pomôcť tejto krajine a jej obyvateľom zostať na ceste vedúcej k integrácii do EÚ; zastáva názor, že Bosna a Hercegovina dosiahla len obmedzený pokrok v reformách súvisiacich s procesom integrácie do EÚ a že programy, ktoré sú väčšinou zamerané na jednotlivé etniká a entity, môžu byť prekážkou plnenia podmienok členstva v EÚ a NATO;

46.

vyjadruje hlboké znepokojenie z prebiehajúceho vnútorného konfliktu v Albánsku a žiada vládu a opozíciu, aby nepoužívali silu a začali nový dialóg s cieľom ukončiť konflikt a nájsť udržateľný kompromis; víta v tomto smere iniciatívu zástupcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky v spolupráci s komisárom pre rozšírenie a susedskú politiku;

47.

nabáda podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby naďalej podporovali Východné partnerstvo s našimi východoeurópskymi susedmi s perspektívou ich politického pridruženia a hospodárskej integrácie, a to aj v oblasti energetiky, na základe spoločných európskych hodnôt a v rámci podmienok a stimulov zameraných na začatie reforiem; pripomína, že nevyriešené konflikty v regióne blokujú zúčastnené strany v situácii, v ktorej mier nie je udržateľný; vyzýva zúčastnené strany, aby sa usilovali o mierové riešenie s dlhodobou perspektívou; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci prebiehajúcich rokovaní o dohode o pridružení s krajinami Východného partnerstva zohľadňovali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv; požaduje iniciatívy a kroky, ktoré by podporili a rozšírili regionálnu spoluprácu v Zakaukazsku;

48.

dúfa, že proces reformovania európskej susedskej politiky, ktorý začala Komisia, povedie k novej strategickej vízii a diferencovanému prístupu v rámci tejto politiky, pokiaľ ide o oblasti záujmu, v súlade s rozmanitosťou záujmov, problémov a regionálnych hrozieb EÚ;

49.

opätovne potvrdzuje, že proces regionálnej spolupráce si vyžaduje jednotný prístup prostredníctvom realizácie iniciatív a nástrojov, ktoré EÚ navrhuje svojim východným susedom (európske partnerstvo, Čiernomorská synergia/stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora atď.); domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť, aby sa navrhované iniciatívy navzájom dopĺňali a líšili, a to najmä na úrovni projektov, aby bolo možné efektívnejšie využiť prostriedky a dosiahnuť konkrétne ciele;

50.

odsudzuje tvrdé zákroky režimu bieloruského prezidenta Lukašenka proti členom opozície, novinárom a zástupcom občianskej spoločnosti po prezidentských voľbách konaných 19. decembra 2010 a požaduje, aby boli všetky osoby, ktoré boli zadržané, okamžite prepustené a zbavené všetkých obvinení; víta rozhodnutie Rady z 31. januára 2011 zaviesť zákaz udeľovania víz a zmraziť aktíva 157 vybraných bieloruských predstaviteľov; zastáva názor, že sankcie proti predstaviteľom bieloruskej vlády by mali zostať v platnosti až do prepustenia všetkých politických väzňov z bieloruských väzníc; víta výsledok medzinárodnej konferencie darcov s názvom Solidarita s Bieloruskom z 2. februára 2011, v ktorom sa EÚ zaviazala poskytnúť sumu 17,3 milióna EUR na akcie zamerané na pomoc pre občiansku spoločnosť, najmä pre študentov a nezávislé médiá; domnieva sa, že Komisia by mala rozšíriť medziľudské kontakty medzi EÚ a Bieloruskom; nabáda tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby prijali jednostranné opatrenia na uľahčenie udeľovania krátkodobých víz, predovšetkým schengenských víz, a zníženie poplatkov za ich udelenie, keďže tieto víza sú najdôležitejšie pre širokú spoločnosť, študentov a iných mladých ľudí; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa Bielorusko nedostalo do izolácie, najmä z hľadiska existujúcich regionálnych štruktúr;

51.

požaduje urýchlené zriadenie Parlamentného zhromaždenia EÚ a východných susedných krajín (EURONEST), a to bez účasti bieloruského parlamentu, čím sa zdôrazní jeho úloha pri podporovaní demokracie a demokratických inštitúcií a jeho význam pre rozšírenie parlamentného rozmeru partnerstva;

52.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nenastal žiaden podstatný pokrok v otázke vyriešenia zmrazených konfliktov v Zakaukazsku; zdôrazňuje, že táto skutočnosť je prekážkou, ktorá bráni rozvoju skutočne mnohostranného a regionálneho rozmeru Východného partnerstva; očakáva výraznejšiu angažovanosť ESVČ v tomto regióne a požaduje iniciatívnejšiu úlohu zameranú na uľahčenie dialógu medzi zúčastnenými stranami, prijatie opatrení na budovanie dôvery a podporu medziľudských kontaktov, a teda na prípravu pôdy pre trvalé riešenie;

53.

zdôrazňuje význam aktívnejšej úlohy EÚ pri riešení zmrazených konfliktov v Podnestersku a Zakaukazsku;

54.

prejavuje uznanie odhodlaniu orgánov Moldavskej republiky posilniť jej vzťahy s Európskou úniou, pokiaľ ide o uzatvorenie dohody o pridružení, pokrok v dialógu o liberalizácii vízového režimu a začiatok rokovaní o dohode o voľnom obchode, a takéto odhodlanie podporuje;

55.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila realizáciu projektov v rámci Čiernomorskej synergie a aby túto oblasť ponechala v agende ESVČ;

56.

zdôrazňuje význam čiernomorského regiónu v rámci Východného partnerstva a domnieva sa, že v tomto smere je potrebná výraznejšia angažovanosť EÚ;

57.

uznáva veľký potenciál rozvoja strategickej spolupráce medzi EÚ a Strednou Áziou; so zreteľom na geopolitické umiestnene tohto regiónu žiada rozšírenú spoluprácu pri riešení spoločných bezpečnostných problémov a spoluprácu v politických, hospodárskych a energetických otázkach;

58.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila ucelený prístup EÚ k Rusku, a to aj v rokovaniach o novej dohode medzi EÚ a Ruskom; ďalej ju naliehavo vyzýva, aby zabezpečila, aby ťažiskom novej komplexnej dohody bolo posilňovanie právneho štátu vrátane medzinárodného práva, zásady reciprocity a transparentnosti, ako aj oddanosť hodnotám pluralitnej demokracie a rešpektovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že záväzok týkajúci sa zlepšovania situácie v oblasti ľudských práv v Rusku a boja proti korupcii, predovšetkým v oblasti súdnictva, musí byť neodlučiteľnou súčasťou novej dohody; očakáva plynulý pokrok v aktuálnych rokovaniach;

59.

zdôrazňuje, že posilnenie zásad právneho štátu vo všetkých oblastiach ruského verejného života vrátane hospodárstva by prospelo celej spoločnosti; žiada posilnenie dialógu medzi EÚ a Ruskom v oblasti ľudských práv s cieľom podporiť pozitívne zmeny v oblasti ľudských práv v Rusku; požaduje kroky a realizáciu iniciatív, ktoré zlepšia kontakty medzi európskou a ruskou občianskou spoločnosťou a ktoré ruskú občiansku spoločnosť posilnia; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam partnerstva pre modernizáciu; zároveň zdôrazňuje potrebu znovu oživiť partnerstvo s Ruskom založené na vzájomnom rešpektovaní a reciprocite v otázkach boja proti terorizmu, energetickej bezpečnosti a dodávok energie, zmeny klímy, odzbrojenia, predchádzania konfliktom, nešírenia jadrových zbraní, a to aj vo vzťahu k Iránu, Afganistanu a Blízkemu východu, a snažiť sa pritom o splnenie cieľov spočívajúcich v posilňovaní celosvetovej bezpečnosti a stability;

60.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila bezpodmienečné splnenie a vykonanie všetkých opatrení šesťbodovej dohody z roku 2008 medzi Ruskom, EÚ a Gruzínskom a aby sa zároveň zasadzovala za nájdenie konečného riešenia tohto konfliktu, ktoré bude rešpektovať územnú celistvosť Gruzínska; domnieva sa, že Rusko by malo predovšetkým zabezpečiť plnohodnotný neobmedzený prístup monitorovacej misie EÚ (EUMM) do Abcházska a Južného Osetska; zdôrazňuje, že je potrebné uvedeným gruzínskym regiónom poskytnúť stabilitu;

61.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby si EÚ i Turecko v záujme svojich budúcich vzťahov osvojili dlhodobý strategický prístup; víta vyhlásenie Rady zo 14. decembra 2010, ktoré požaduje intenzívnejšiu spoluprácu v bezpečnostných a zahraničnopolitických otázkach spoločného záujmu; domnieva sa, že stále aktívnejšia zahraničná politika Ankary predstavuje pre SZBP nové výzvy a nové príležitosti; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zapojila Turecko do inštitucionalizovaného dialógu o základných strategických otázkach – napríklad o energetickej politike, stabilite na západnom Balkáne a v kaukazských regiónoch, problematike iránskeho jadrového programu alebo demokratickom prebúdzaní, ktoré prebieha na Blízkom východe – čím by sa zabezpečilo väčšie zosúladenie cieľov a vniesla nová dynamika do dvojstranných vzťahov; zdôrazňuje však, že takýto dialóg by nemal prístupový proces Turecka do EÚ nahradiť, ale mal by ho dopĺňať a podporovať;

62.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístupový proces Turecka prakticky stagnuje; pripomína, že za prekonanie prekážok na ceste Turecka k členstvu v EÚ zodpovedajú spoločne všetky členské štáty aj Turecko; varuje pred vážnymi dlhodobými problémami, ktoré vzniknú, ak sa vzťahy medzi EÚ a Tureckom nestabilizujú a ak sa bude naďalej brániť tomu, aby EÚ a NATO dosiahli svoj cieľ užšej spolupráce; v každom prípade dúfa, že Turecko bude pokračovať vo svojej modernizácii podľa európskeho vzoru;

63.

podporuje obnovenie priamych mierových rokovaní medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou a zdôrazňuje, že je potrebné viesť zmysluplné rokovania v obmedzenom časovom rámci a v atmosfére vzájomnej dôvery, a že táto atmosféra môže existovať len v prípade, ak Izrael okamžite zastaví politiku pokračovania v budovaní osád; pripomína, že EÚ je najväčším darcom pre Palestínsku samosprávu a hlavným obchodným partnerom Izraela, takže má priamy záujem o presvedčenie oboch strán, aby sa čo najskôr začali venovať základným otázkam, ktoré je potrebné vyriešiť (konkrétne utečenci, hranice a štatút Jeruzalema), a o to, aby existoval životaschopný palestínsky štát, ktorý by existoval v mieri vedľa izraelského štátu; zdôrazňuje potrebu riešenia spočívajúceho v existencii dvoch štátov a uznáva právo oboch štátov žiť vedľa seba v bezpečí, prosperite a mieri; víta preto závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe z 13. decembra 2010 a deklarovanú vôľu EÚ pomôcť obom stranám dosiahnuť tento cieľ;

64.

vyzýva EÚ, aby v súlade so závermi Rady z 12. decembra 2009 prevzala výraznejšiu politickú úlohu, ktorá by zodpovedala výške jej finančnej podpory poskytovanej tomuto regiónu; vyjadruje presvedčenie, že je naliehavo potrebné komplexne zreformovať politiku EÚ voči Blízkemu východu, aby EÚ mohla pomocou účinných diplomatických nástrojov zohrávať rozhodujúcu a ucelenú politickú úlohu v záujme mieru a bezpečnosti v tomto susednom regióne, ktorý má pre EÚ veľký strategický význam; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby predložila novú európsku stratégiu pre tento región, ktorá načrtne záujmy a ciele EÚ a použiteľné prostriedky, ktorá bude v tomto regióne presadzovať demokraciu a zásady právneho štátu a ktorá nasmeruje prostriedky primárne do posilňovania občianskej spoločnosti;

65.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad použitím sily proti obyvateľom tábora Ašraf v Iraku, ktoré si vyžiadalo obete, a ľútosť nad stratami na životoch; vyzýva irackú vládu, aby upustila od používania násilia a aby dodržiavala ľudské práva obyvateľov tábora; žiada nezávislé medzinárodné vyšetrovanie vrátane zabezpečenia voľného prístupu do tábora Ašraf v záujme komplexného posúdenia danej situácie; vyzýva všetky zainteresované strany, aby preukázali zdržanlivosť a aby našli mierové a trvalé spôsoby riešenia situácie;

66.

vyjadruje solidaritu občanom krajín zapojených do programu južného susedstva, ktorí bojujú za demokraciu, slobodu a sociálnu spravodlivosť; vyzýva EÚ, aby jednoznačne a rýchlo podporila nové ašpirácie v oblasti demokracie, slobody a sociálnej spravodlivosti; naďalej vyjadruje znepokojenie nad tým, že v politike EÚ pre Stredozemie chýba jasná a dlhodobá strategická vízia pokroku a rozvoja regiónu; žiada objasnenie a lepšie vymedzenie dôvodov vzniku, cieľov a pracovných metód Únie pre Stredozemie; domnieva sa preto, že je mimoriadne dôležité a naliehavé, aby sa prehodnotila a prepracovala stratégia EÚ voči Stredozemiu, a v tejto súvislosti naliehavo vyzýva, aby bol v strategickom hodnotení európskej susedskej politiky v plnej miere zohľadnený najnovší vývoj v tomto regióne a aby sa ustanovil politický dialóg s južnými susedmi EÚ; žiada navyše, aby sa Únia pre Stredozemie pretvorila, aby mohla byť aktívnym a účinným prínosom pre demokratické, udržateľné a spravodlivé spoločnosti v celom regióne; zdôrazňuje význam zapojenia žien do procesu demokratickej zmeny a inštitucionálnych reforiem; znova zdôrazňuje, že základnými prvkami tohto dialógu sú posilnenie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii, dodržiavania ľudských práv a rešpektovania základných slobôd;

67.

pripomína svoju úlohu v rozpočtovom postupe EÚ a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť demokratickú legitímnosť Únie pre Stredozemie, transparentné prijímanie rozhodnutí a to, aby sa do rozhodovacieho procesu zapojili Európsky parlament, Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie a národné parlamenty;

68.

podrobne sleduje situáciu v Tunisku, Egypte a ostatných krajinách regiónu; podporuje legitímne ašpirácie obyvateľov týkajúce sa demokracie, slobody a sociálnej spravodlivosti; vyzýva EÚ, aby vybudovala partnerstvo založené na vzájomnom záujme a zamerané na zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom pomôcť týmto krajinám zvládnuť súčasnú sociálnu a hospodársku krízu a poskytnúť príslušnú pomoc, ktorá môže byť potrebná na podporu prebiehajúcich politických reforiem a sociálneho a hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje význam podpory budovania inštitucionálnych kapacít a nezávislého súdneho systému, posilňovania organizácií občianskej spoločnosti a budovania pluralistických politických strán v rámci sekulárneho systému; víta referendum o ústavných reformách v Egypte; povzbudzuje orgány Egypta, aby pokračovali v revízii ústavy a volebného zákona v záujme dosiahnutia slobodných a spravodlivých volieb;

69.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom súdržnosti medzi členskými štátmi EÚ, pokiaľ ide o riešenie situácie v Líbyi, čím sa obmedzujú možnosti podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky pri realizácii komplexných aktivít v oblasti SZBP; víta preto rozhodnutie Rady pripraviť vojenskú operáciu EÚ (EUFOR Líbya) na podporu operácií humanitárnej pomoci ako reakciu na krízovú situáciu v Líbyi;

70.

zdôrazňuje, že násilné zásahy voči pokojným demonštrantom v Sýrii, ktoré vyústili do zabitia a zatknutia stoviek ľudí, musia okamžite prestať; vyzýva sýrskeho prezidenta a sýrsku vládu, aby riešili oprávnené požiadavky sýrskych občanov tým, že sa zapoja do skutočného celonárodného dialógu zameraného na realizáciu nevyhnutných politických, hospodárskych a sociálnych reforiem, a aby ukončili politiku potláčania politickej opozície, občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv; víta rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva, ktorá odsudzuje násilie sýrskej vlády voči pokojným demonštrantom, ako aj skutočnosť, že vysoký komisár OSN pre ľudské práva vyslal do krajiny vyšetrovaciu misiu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci dvojstranných vzťahov so Sýriou v plnej miere zohľadňovali prebiehajúce udalosti v tejto krajine vrátane pozastavenia ďalších rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a Sýriou, preskúmania spolupráce so sýrskymi orgánmi v súlade s nástrojom európskeho susedstva a partnerstva a prijatia prísnych a cielených sankcií voči sýrskemu režimu v záujme dosiahnutia zmeny jeho politík;

71.

naliehavo vyzýva orgány Bahrajnu a Jemenu, aby upustili od používania násilia voči protestujúcim a aby rešpektovali ich slobodu zhromažďovania a prejavu; zdôrazňuje, že tí, ktorí nesú zodpovednosť za straty na životoch a zranenia sa budú čo najskôr za svoje skutky zodpovedať a budú postavení pred vnútroštátne súdy alebo pred Medzinárodný trestný súd v Haagu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali mierové demokratické ambície bahrajnského a jemenského ľudu, prehodnotili svoju politiku voči týmto krajinám, dodržiavali kódex správania EÚ pri vývoze zbraní a v prípade vážneho odhodlania vnútroštátnych orgánov boli pripravené poskytnúť pomoc pri realizácii konkrétnych programov politických, hospodárskych a sociálnych reforiem v týchto krajinách; vyjadruje vážne znepokojenie nad vývojom situácie v Bahrajne a najmä nad rozsudkom smrti nad štyrmi protestujúcimi z 28. apríla 2011; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby vyvinula tlak na bahrajnské orgány, aby prijali moratórium na vykonanie tohto rozsudku a aby zabezpečili spravodlivý proces s primeraným právnym zastúpením a právom na odvolanie;

72.

opakuje svoju úplnú podporu osobitnému tribunálu pre Libanon ako nezávislému súdu, ktorý bol zriadený na základe rezolúcie BR OSN č. 1757 a spĺňa najvyššie súdne normy; opätovne potvrdzuje svoju výraznú podporu zvrchovanosti, jednote a územnej celistvosti Libanonu a úplnému fungovaniu všetkých libanonských inštitúcií; zdôrazňuje, že vnútorná stabilita a dodržiavanie medzinárodného práva sú v plnej miere zlučiteľné; vyzýva všetky libanonské politické sily, aby sa ďalej zapájali do otvoreného a konštruktívneho dialógu s cieľom podporiť blahobyt, prosperitu a bezpečnosť všetkých libanonských občanov; vyjadruje uznanie zásadnej úlohe dočasných ozbrojených síl OSN v Libanone (UNIFIL) a požaduje vykonávanie všetkých ustanovení rezolúcie BR OSN č. 1701;

73.

zdôrazňuje, že východiskovým bodom každého dlhodobého riešenia krízy v Afganistane musia byť záujmy afganských občanov, pokiaľ ide o ich vnútornú bezpečnosť, civilnú ochranu a hospodársky a sociálny rozvoj, a že súčasťou každého takého riešenia by mali byť konkrétne opatrenia na odstránenie chudoby a diskriminácie žien a na zlepšenie dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, ako aj mechanizmy zmierenia, opatrenia na skoncovanie s výrobou ópia, veľmi aktívne budovanie štátu, začlenenie Afganistanu do medzinárodného spoločenstva a vyhnanie al-Káidy z krajiny; zdôrazňuje, že Afganistanu sa musí poskytnúť policajný zbor schopný zabezpečiť minimálne normy bezpečnosti, ktoré umožnia následné stiahnutie zahraničných vojsk z krajiny; opakuje svoje stanovisko, že EÚ a medzinárodné spoločenstvo v Afganistane by mali vyvíjať zmysluplnú činnosť zameranú na podporu Afgancov pri budovaní ich vlastného štátu so silnejšími demokratickými inštitúciami schopnými zastupovať obyvateľov, zabezpečiť právny štát, mier, územnú celistvosť a udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a zlepšiť životné podmienky všetkých svojich občanov, najmä žien a detí, pričom by zároveň mali rešpektovať historické, náboženské, duchovné a kultúrne tradície všetkých etnických a náboženských spoločenstiev krajiny; okrem toho pripomína význam podpory občianskej spoločnosti, budovania demokratických inštitúcií, napríklad výcviku bezpečnostných síl a odbornej prípravy pracovníkov súdnictva, a podporu nezávislých médií, MVO a parlamentnej kontroly;

74.

opakuje svoj názor, že Pakistan zohráva v regióne kľúčovú úlohu a že stabilný a sekulárny Pakistan dodržujúci zásady právneho štátu je pre stabilitu v Afganistane a širšom regióne veľmi dôležitý; okrem toho zdôrazňuje potenciálnu úlohu Pakistanu v afganskom mierovom procese; zdôrazňuje, že Pakistan nesmie byť útočiskom pre al-Káidu a Taliban; uznáva, že ničivé záplavy z augusta 2010 zabrzdili novú pakistanskú vládu, ktorá začala robiť pokroky pri riešení početných problémov; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby spolu so širším medzinárodným spoločenstvom reagovali dôraznými prejavmi solidarity a konkrétnej podpory na naliehavé potreby Pakistanu pri rekonštrukcii a obnove krajiny po záplavách a na jeho úsilie o vybudovanie silnej a prosperujúcej spoločnosti; víta a naďalej podporuje snahy EÚ o posilnenie politickej podpory na urýchlenie budovania inštitúcií a kapacít v Pakistane a poskytovanie pomoci pakistanským demokratickým inštitúciám v boji proti extrémizmu, predovšetkým snahou o zrušenie zákonov o rúhaní a podporou pakistanskej občianskej spoločnosti; vyzýva Pakistan, aby ihneď pristúpil k Zmluve o nešírení jadrových zbraní a aby v plnej miere spolupracoval s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pri informovaní o jadrovom arzenáli a jadrových zariadeniach Pakistanu;

75.

plne schvaľuje záväzok E3+3 hľadať rýchle riešenie iránskeho jadrového problému prostredníctvom rokovaní s cieľom obnoviť medzinárodnú dôveru v to, že iránsky jadrový program má výlučne mierový charakter, v súlade s hlavnou zásadou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní; podporuje dvojaký prístup Rady zameraný na nájdenie diplomatického riešenia, keďže je to jediná reálna možnosť, ako nájsť odpoveď na iránsku jadrovú otázku; s poľutovaním vníma nevyhnutnosť prijatia rezolúcie BR OSN č. 1929 (2010), ktorou sa Iránu ukladá štvrtá séria sankcií za jeho jadrový program, a ďalšie reštriktívne opatrenia, ktoré oznámili EÚ, USA, Japonsko, Kanada a Austrália, v dôsledku toho, že Irán nespolupracoval v úplnom rozsahu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, pokiaľ ide o ciele jeho jadrového programu; zdôrazňuje, že riešenie jadrovej otázky nemožno nájsť na úkor podpory EÚ poskytovanej iránskej občianskej spoločnosti a jej spravodlivých požiadaviek týkajúcich sa univerzálnych ľudských práv a skutočne demokratických volieb;

76.

dôrazne odsudzuje pretrvávajúcu provokatívnu, štvavú a antisemitskú rétoriku prezidenta Iránu, ktorý vyzval na „vymazanie Izraela z mapy“, a obzvlášť vyjadruje poľutovanie nad hrozbami, ktoré vyslovil proti samotnej existencii izraelského štátu; vyjadruje veľké znepokojenie nad exponenciálne rastúcim počtom popráv v Iráne, ktoré sú v skutočnosti mimosúdnymi štátnymi vraždami vzhľadom na neexistenciu spravodlivého procesu, a tiež nad pretrvávajúcimi systematickými represiami voči občanom, ktorí chcú získať viac slobody a demokracie; zdôrazňuje, že oficiálne vzájomné kontakty medzi delegáciami Európskeho parlamentu a Madžlísu by sa mali využiť aj na riešenie otázky ľudských práv, mali by byť podmienené slobodným prístupom k politickým väzňom a aktivistom v oblasti ľudských práv a poslancom by sa mala poskytnúť možnosť slobodnej a neobmedzenej výmeny politických názorov; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby prijala opatrenia na opätovné vytvorenie delegácie EÚ v Iráne, aby bolo možné sledovať situáciu priamo na mieste z perspektívy EÚ; naliehavo vyzýva iránsky režim, aby nezasahoval do vnútorných záležitostí Iraku;

77.

vyjadruje spokojnosť so zintenzívnením sektorových dialógov s Čínou a žiada zosúladenú spoločnú prácu v oblasti sporných otázok, ktoré boli zdôraznené na poslednom samite EÚ – Čína; víta dosiahnutý pokrok v oblasti zlepšovania riadenia hospodárstva a súdnictva; je hlboko znepokojený pretrvávajúcim vážnym a systematickým porušovaním ľudských práv v tejto krajine vrátane práv menšín, a to najmä Tibeťanov, Ujgurov a Mongolov, a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zintenzívnila dialóg v oblasti ľudských práv a aby zabezpečila trvalé začlenenie otázky ľudských práv do programu rokovaní;

78.

konštatuje, že vzťahy s Japonskom budú do veľkej miery ovplyvnené ničivým zemetrasením, cunami a následnou jadrovou katastrofou, ktorá postihla krajinu, a očakáva, že EÚ bude solidárna a poskytne japonským úradom podporu, aby im pomohla vyrovnať sa s týmto nešťastím; domnieva sa, že najmä po nedávnych dramatických udalostiach budú mať vzťahy EÚ a Japonska, ktoré je krajinou s rovnakými demokratickými hodnotami a úctou k ľudským právam, ako EÚ, naďalej veľmi dôležité miesto, a to z hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska spolupráce na multinárodných fórach; zdôrazňuje, že súčasné zameranie na Čínu nesmie zatieniť nevyhnutné úsilie na zvýšenie spolupráce s Japonskom a odstránenie prekážok brániacich prieniku na vzájomné trhy;

79.

víta kroky prijaté aktérmi na oboch stranách Taiwanského prielivu, ktoré v júni 2010 viedli k podpísaniu približne 15 dohôd vrátane rámcovej dohody o hospodárskej spolupráci a dohody o právach duševného vlastníctva; keďže rozšírenie hospodárskych vzťahov medzi oboma brehmi prielivu je v záujme oboch strán a EÚ, dôrazne podporuje rozšírenie hospodárskych väzieb medzi EÚ a Taiwanom a podpísanie dohody o hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Taiwanom; opakuje svoju podporu zmysluplného zapojenia Taiwanu ako pozorovateľa do relevantných medzinárodných organizácií a aktivít, napríklad rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO); vyzdvihuje rozhodnutie EÚ udeľovať občanom Taiwanu výnimky z vízovej povinnosti, čo prispeje k posilneniu obchodných a investičných vzťahov medzi EÚ a Taiwanom, ako aj medziľudských kontaktov;

80.

uznáva obrovský význam Indie ako novej regionálnej hospodárskej veľmoci a ako veľkého demokratického partnera Európy; vyjadruje Indii uznanie za jej spoluprácu s EÚ, predovšetkým v Afganistane a v rámci operácie ATALANTA; žiada užšiu spoluprácu v otázkach, ktoré súvisia s jadrovým odzbrojením, zmenou klímy, globálnym hospodárskym riadením a podporou demokracie, právneho štátu a ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad problémami v oblasti občianskych slobôd a ľudských práv v štáte Džammú a Kašmír a nad pretrvávajúcou kultúrnou diskrimináciou na základe príslušnosti ku kastám; očakáva, že strategické partnerstvo s Indiou sa bude vyvíjať v súlade so spoločným akčným plánom, aby sa dosiahli konkrétne výsledky; s potešením očakáva skoré uzatvorenie a podpísanie dohody o voľnom obchode, avšak zároveň upozorňuje na skutočnosť, že je dôležité, aby aktuálne rokovania o takejto dohode v žiadnom prípade neohrozili úsilie znížiť v Indii úroveň chudoby;

81.

pevne podporuje a povzbudzuje partnerstvá s Africkou úniou (AÚ) a ďalšími africkými regionálnymi organizáciami pri riešení otázok stability a bezpečnosti na africkom kontinente a pri zabezpečovaní pokroku v ďalších kľúčových otázkach, ako sú demokratické riadenie a ľudské práva, zmena klímy a dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia; domnieva sa, že proces rastúcej zodpovednosti a posilňovania moci AÚ v súvislosti s otázkami bezpečnosti a stability na africkom kontinente, najmä čo sa týka mierových misií, si vyžaduje posilnenie procesu budovania inštitúcií a prijímania rozhodnutí v rámci AÚ a že EÚ by mala v tomto smere AÚ pomáhať;

82.

vyjadruje podporu rozhodnutiu navrhnúť komplexný prístup EÚ k regiónu Afrického rohu, a to tým, že by sa pomohlo s opätovným budovaním štátnych inštitúcií v Somálsku a spojením bezpečnosti osôb s rozvojom, so zásadami právneho štátu a s dodržiavaním ľudských práv a práv žien, čím by sa zahrnuli všetky nástroje EÚ s cieľom dospieť k dlhodobým riešeniam;

83.

víta pripravenosť EÚ podporovať pokojné vykonávanie komplexnej mierovej dohody v Sudáne a vyvíjať úsilie zamerané na dosiahnutie dlhodobej stability regiónu; zdôrazňuje zároveň, že je potrebné obnoviť snahy o vyriešenie otázky chýbajúcej bezpečnosti a dosiahnuť trvalé mierové urovnanie konfliktu v Dárfúre; domnieva sa, že pripravovaná nezávislosť Južného Sudánu bude mať dôsledky pre stabilitu kultúrne rozdelených štátov a predstavuje problémy, na ktoré by podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka mala byť pripravená; blahoželá sudánskemu ľudu k hladkému priebehu referenda o Južnom Sudáne, ako ho potvrdila volebná monitorovacia misia EÚ; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala úsilie strán o dosiahnutie pokroku v nevyriešených otázkach v súvislosti s komplexnou mierovou dohodou s mimoriadnym dôrazom na situáciu utečencov a navrátilcov a aby pristúpila k opatreniam potrebným na zaručenie udržateľnosti vzťahov medzi severom a juhom po referende;

84.

pripomína, že Alassane Ouattara je jediným legitímnym víťazom prezidentských volieb, ktoré sa konali v Pobreží Slonoviny 28. novembra 2010, a že výsledky volieb nemožno spochybniť; berie na vedomie zatknutie doterajšieho prezidenta Lauranta Gbagba a verí, že to prispeje k ukončeniu násilia; naliehavo vyzýva všetky politické a ozbrojené sily v krajine, aby rešpektovali vôľu voličov v Pobreží Slonoviny a zabezpečili pokojné a bezodkladné odovzdanie moci, a vyzýva v tejto súvislosti na obnovenie vlády zákona a poriadku; vyzýva EÚ, aby plne podporila prezidenta Ouattaru v jeho úsilí o zmierenie, obnovu a rozvoj, ako aj pri podpore prosperity a stability pre obyvateľov Pobrežia Slonoviny;

85.

je presvedčený, že EÚ by mala prijať komplexný prístup k otázkam bezpečnosti a stability v oblasti Sahelu; trvá na tom, že terorizmus a organizovaný zločin (pašovanie drog, zbraní a cigariet a obchodovanie s ľuďmi), ktorý prekračuje hranice, je vážnou hrozbou nielen pre krajiny v tejto oblasti, ale aj priamo pre Európsku úniu; považuje za nevyhnutné, aby EÚ pomohla krajinám regiónu vyvíjať politiky a nástroje na riešenie týchto rastúcich bezpečnostných hrozieb zapojením všetkých vhodných nástrojov EÚ s cieľom vyriešiť pretrvávajúce konflikty, akým je napríklad konflikt v Západnej Sahare, a presadzovať demokratické reformy vo všetkých krajinách tejto oblasti, odstrániť chudobu, zaručiť udržateľný rozvoj, riešiť otázky zmeny klímy v tomto regióne, zvládnuť migračné toky juh – juh a juh – sever a zabezpečiť budovanie demokracie a právneho štátu, ľudské práva, vytváranie inštitúcií (najmä v oblasti bezpečnosti) a boj proti organizovanému zločinu; vyjadruje presvedčenie, že by sa mal začať aj proces na dosiahnutie zhody medzi krajinami regiónu v spolupráci s AÚ a v rámci jej rastúcej zodpovednosti;

86.

víta rozhodnutie Rady o obnovení reštriktívnych opatrení proti niektorým politikom, úradníkom a podnikom, ktoré v Zimbabwe udržujú pri moci Mugabeho režim; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa doteraz neuskutočnili dostatočné demokratické zmeny, a vyzýva predovšetkým krajiny SADC, aby pomohli zabezpečiť, aby situácia v Zimbabwe rýchle napredovala smerom k slobodným a spravodlivým voľbám s medzinárodnými pozorovateľmi a aby nastal rýchly vývoj smerom k hladkému odovzdaniu moci;

87.

vyjadruje znepokojenie nad ukončením misie SZBP v Guinei-Bissau v septembri 2010 a naliehavo vyzýva Radu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zvážili nové spôsoby boja proti organizovanému zločinu v Guinei-Bissau, ktoré by zabránili tomu, aby sa z tejto krajiny stal ďalší drogový štát;

88.

víta závery rokovaní o dohode o pridružení so Strednou Amerikou a o viacstrannej obchodnej dohode s Peru a Kolumbiou; zdôrazňuje však, že EÚ by mala naďalej uprednostňovať proces regionálnej integrácie v Latinskej Amerike; s uspokojením konštatuje, že rokovania o dohode o pridružení s Mercosurom pokračujú, a žiada ich rýchle uzavretie;

89.

uznáva pozitívne výsledky samitu EÚ – Latinská Amerika a Karibik v Madride a zdôrazňuje potrebu monitorovať plnenie madridského akčného plánu; pripomína, že treba prijať Euro-latinskoamerickú chartu pre mier a bezpečnosť a že je potrebné, aby táto charta zahŕňala – vychádzajúc z Charty OSN a príslušného medzinárodného práva – stratégie a usmernenia pre jednotné politické a bezpečnostné opatrenia na riešenie spoločných hrozieb a výziev;

90.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.