2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/126


Štvrtok 7. apríla 2011
Používanie sexuálneho násilia v konfliktoch v severnej Afrike a na Blízkom východe

P7_TA(2011)0155

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o používaní sexuálneho násilia v konfliktoch v Severnej Afrike a na Blízkom východe

2012/C 296 E/18

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o situácii v Konžskej demokratickej republike a znásilnení ako vojnovom zločine (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o situácii v Egypte (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o južnom susedstve a najmä o Líbyi (5),

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie k Medzinárodnému dňu boja za odstránenie násilia voči ženám (25. novembra 2010),

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie k Medzinárodnému dňu žien (8. marca 2011),

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch,

so zreteľom na vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie v konflikte v marci 2010 a na nový orgán OSN pre rodovú rovnosť (OSN Ženy),

so zreteľom na usmernenia EÚ pre oblasť násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám a na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch,

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a na Deklaráciu Valného zhromaždenia OSN č. 3318 o ochrane žien a detí za mimoriadnych udalostí a počas ozbrojených konfliktov zo 14. decembra 1974, najmä na jej odsek 4, v ktorom sa vyzýva na prijatie účinných opatrení proti prenasledovaniu, mučeniu, násiliu a ponižujúcemu zaobchádzaniu so ženami,

so zreteľom na ustanovenia nachádzajúce sa v právnych nástrojoch OSN v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951,

so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993, prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF. 157/23) a Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (A/RES/48/104),

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 12. decembra 1997 s názvom Prevencia trestnej činnosti a opatrenia trestného súdnictva na odstránenie násilia páchaného na ženách (A/RES/52/86), na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2002 s názvom Smerom k odstráneniu trestnej činnosti zameranej proti ženám, páchanej v mene cti (A/RES/57/179) a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 22. decembra 2003 s názvom Odstránenie domáceho násilia páchaného na ženách (A/RES/58/147),

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou (6), z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10) (7) a z 25. februára 2010 o pekinskej akčnej platforme Peking + 15 – akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti (8),

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2006 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (A/RES/61/143) a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý v roku 1998 a najmä na jeho články 7 a 8, ktoré definujú znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútenú prostitúciu, nútené tehotenstvo a nútenú sterilizáciu alebo akúkoľvek inú formu sexuálneho násilia ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a považujú ich za formu mučenia a závažný vojnový zločin, či už sa počas medzinárodných alebo vnútorných konfliktov dejú systematicky alebo nie,

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže ženy sa aktívne podieľajú na vzburách, ktorých cieľom je posilnenie demokracie a dosiahnutie väčších práv a slobôd v severnej Afrike a na Blízkom východe,

B.

keďže úradujúce režimy v Líbyi a Egypte sa v rámci konfliktu, ktorým sa vyznačujú tieto revolúcie, uchyľujú k sexuálnym útokom zameraným na ženy, čím ich robia zraniteľnými,

C.

keďže sexuálne násilie sa zdá byť používané ako spôsob zastrašovania a ponižovania žien, a to aj v utečeneckých táboroch, a keďže mocenské vákuum, ktoré vzniklo, môže viesť k zhoršeniu práv žien a dievčat,

D.

keďže Líbyjčanka Imán al-Ubajdí, ktorá povedala reportérom v hoteli v Tripolise, že ju hromadne znásilnili a zneužili vojaci, bola 26. marca 2011 zadržiavaná na neznámom mieste a v súčasnosti je obžalovaná z poškodzovania dobrého mena mužov, ktorých obviňuje zo znásilnenia,

E.

keďže egyptské demonštrantky tvrdia, že po tom, ako ich zatkli 9. marca 2011 na námestí Tahrír, ich vojaci podrobili testu panenstva a neskôr mučili a znásilňovali počas vykonávania testov panenstva a fotografovania za prítomnosti vojakov, keďže niektoré Egypťanky budú postavené pred vojenský súd, pretože výsledok ich testov panenstva bol negatívny, a niektoré boli obvinené z prostitúcie,

F.

keďže Ženevský dohovor považuje rozšírené a systematické používanie znásilňovania a sexuálneho otroctva za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, vo veci ktorých by sa mal viesť súdny proces na Medzinárodnom trestnom súde; keďže znásilňovanie sa v súčasnosti považuje aj za jeden z prvkov zločinu genocídy v prípade, ak je spáchané s cieľom úplne alebo čiastočne zničiť cielenú skupinu ľudí; keďže EÚ by mala podporovať úsilie zamerané na skoncovanie s beztrestnosťou páchateľov sexuálneho násilia voči ženám a deťom,

G.

keďže je dokázané, že ozbrojené konflikty majú neprimeraný a jedinečný dosah na ženy; keďže by sa mali posilniť úlohy žien pri budovaní mieru a pri predchádzaní konfliktom a ženám a deťom vo vojnových a konfliktných oblastiach by sa mala poskytnúť lepšia ochrana prostredníctvom účasti, prevencie a ochrany,

H.

keďže vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z rezolúcií BR OSN č. 1820, 1888, 1889 a 1325 je spoločným záujmom a zodpovednosťou každého členského štátu OSN, či už ide o štát ovplyvnený konfliktom, darcu alebo iný štát; keďže v tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že v decembri 2008 boli prijaté usmernenia EÚ o násilí voči ženám a dievčatám a usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie, ktoré predstavujú silný politický signál, že ide o priority Únie,

1.

vyzýva Komisiu a vlády členských štátov, aby dôrazne protestovali proti používaniu sexuálnych útokov voči ženám, ich zastrašovaniu a útočeniu na ne v Líbyi a Egypte;

2.

dôrazne odsudzuje nútené testy panenstva, ktoré egyptskí vojaci vykonávajú na demonštrantkách zatknutých na námestí Tahrír, a považuje túto praktiku za neprijateľnú, pretože predstavuje formu mučenia; vyzýva egyptskú najvyššiu vojenskú radu, aby prijala okamžité opatrenia, ktorými zastaví toto ponižujúce zaobchádzanie, a aby zabezpečila, aby všetky bezpečnostné a vojenské zložky boli jasne poučené o tom, že mučenie a iné nevhodné zaobchádzanie vrátane nútených testov panenstva nemožno tolerovať a že bude riadne vyšetrené;

3.

vyzýva egyptské úrady, aby prijali naliehavé opatrenia na ukončenie mučenia, aby prešetrili všetky prípady zneužitia mierových demonštrantov a prestali súdiť civilistov na vojenských súdoch; je obzvlášť znepokojený správami organizácií na ochranu ľudských práv, ktoré uvádzajú, že vojenské súdy zatkli a odsúdili aj maloletých;

4.

odporúča, aby sa vykonalo nezávislé vyšetrovanie s cieľom postaviť páchateľov pred spravodlivosť, najmä pokiaľ ide o zločiny v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktoré spáchal Muammar Kaddáfí; domnieva sa, že osoby zodpovedné za takéto činy musia byť postavené pred súd a že ženy, ktoré oznámili takéto zneužitie, musia byť chránené pred odvetou;

5.

zdôrazňuje, že každý by mal byť schopný vyjadriť svoje stanovisko k demokratickej budúcnosti svojej krajiny bez toho, aby bol zadržaný, mučený alebo aby sa s ním zaobchádzalo ponižujúcim a diskriminačným spôsobom;

6.

je pevne presvedčený, že zmeny odohrávajúce sa v severnej Afrike a na Blízkom východe musia prispieť k ukončeniu diskriminácie žien a ich úplnému zapojeniu do spoločnosti za rovnakých podmienok, ako majú muži, a to v súlade s Dohovorom OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

7.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť práva žien vo všeobecnosti v nových demokratických a právnych štruktúrach týchto spoločností;

8.

zdôrazňuje, že treba uznať úlohu žien v revolúciách a demokratizačných procesoch a zároveň zdôrazniť osobitné hrozby, ktorým čelia, a potrebu podporovať a hájiť ich práva;

9.

vyzýva členské štáty EÚ, aby aktívne a dlhodobo podporovali – politicky aj finančne – úplné vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a zriadenie kontrolných inštitúcií a mechanizmov, ktoré sú v nej ustanovené, na úrovni EÚ, a vyzýva OSN, aby zabezpečila vykonávanie tejto rezolúcie na všetkých medzinárodných úrovniach;

10.

zdôrazňuje, že ako neoddeliteľnú súčasť demokratizačného procesu treba presadzovať ľudské práva a opatrenia európskej susedskej politiky, a vyzdvihuje potrebu podeliť sa o skúsenosti EÚ v oblasti politiky rodovej rovnosti a násilia páchaného na základe rodovej príslušnosti;

11.

zdôrazňuje potrebu uplatňovať zásadu rovnosti mužov a žien a podporovať osobitné opatrenia na dosiahnutie účinného a systematického prístupu založeného na rovnosti v krajinách európskej susedskej politiky; nalieha na vlády a občiansku spoločnosť, aby zvyšovali sociálne začlenenie žien, a to aj bojom proti negramotnosti a podporou zamestnanosti, a ich finančnú nezávislosť s cieľom zabezpečiť zmysluplné zastúpenie žien na všetkých úrovniach; zdôrazňuje, že rovnosť sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou demokratizačného procesu, a že okrem toho by vzdelávanie žien a dievčat malo byť prioritou a malo by zahŕňať zvyšovanie informovanosti o ich právach;

12.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby sa v rozhovoroch s južnými krajinami európskej susedskej politiky sústredili na politické priority EÚ, ako sú zrušenie trestu smrti, dodržiavanie ľudských práv vrátane ľudských práv žien, rešpektovanie základných slobôd a ratifikácia niekoľkých medzinárodných právnych nástrojov vrátane Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a dohovoru o postavení utečencov z roku 1951;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.


(1)  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 83.

(2)  Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0439.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0064.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0095.

(6)  Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258.

(7)  Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.

(8)  Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 11.