28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/40

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o Fonde globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (2),

—

so zreteľom na klimaticko-energetický balík, ktorý prijal 17. decembra 2008,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. apríla 2004 o dokumente vypracovanom na požiadanie Svetovej banky s názvom Prehľad ťažobného priemyslu (3),

—

so zreteľom na správu o vývoji vo svete za rok 2010: Vývoj a zmena klímy,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prístup k moderným energetickým službám je predpokladom odstránenia chudoby a hospodárskeho rozvoja a keďže právo na energiu znamená, že energetické služby musia byť spoľahlivé, cenovo dostupné – najmä pre chudobných ľudí – a rovnomerne poskytované, aby sa odstránili rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami,

B.

keďže približne 1,5 miliardy osôb nemá v súčasnosti prístup k elektrine, pričom štyri z piatich týchto osôb žijú najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a keďže takmer 2,4 miliardy ľudí stále využíva na varenie a kúrenie tradičné palivá z biomasy, čo spôsobuje vážne zdravotné problémy a smrť 1,9 milióna ľudí ročne v dôsledku znečistenia ovzdušia v domácnostiach, ako aj environmentálne škody následkom neudržateľného využívania prírodných zdrojov (4),

C.

keďže tradičné programy elektrifikácie vidieckych oblastí financované Svetovou bankou nemali vo všeobecnosti dosah na chudobné vidiecke obyvateľstvo a keďže udržateľné mimosieťové technológie môžu byť vzhľadom na svoju decentralizovanú povahu obzvlášť vhodné na zabezpečovanie dodávok elektriny vo vidieckych oblastiach,

D.

keďže podľa referenčného scenára z dokumentu Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) World Energy Outlook 2008 celosvetový dopyt po primárnej energii vzrastie o 45 % do roku 2030 a krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, sa budú v dôsledku rýchleho hospodárskeho rozvoja podieľať na tomto vzraste 87 percentami; keďže podľa tohto scenára sa očakáva, že rýchly nárast dopytu po energii v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, prinesie 97 % dodatočných emisií CO2,

E.

keďže Svetová banka v súčasnosti pripravuje novú energetickú stratégiu, ktorá by mala byť dokončená v polovici roku 2011, v rámci ktorej prebieha úsilie o diverzifikáciu zdrojov a ktorej hlavným prvkom je zabezpečenie efektívneho, cenovo prístupného a ekologického zásobovania energiou v záujme znižovania chudoby a podpory hospodárskeho rastu,

F.

keďže v roku 2008 sa Svetová banka zaviazala k tomu, že do roku 2011 bude mať polovica jej investícií do energetiky nízkouhlíkový charakter (5),

G.

keďže objem finančných prostriedkov, ktoré súkromnému sektoru poskytujú multilaterálne rozvojové banky (MDB), sa od roku 1990 zvýšil 10-násobne; keďže tento nárast je najbadateľnejší u inštitúcie Svetovej banky zameranej na súkromný sektor – Medzinárodnej finančnej korporácie (IFR), ktorej celkový objem prostriedkov určených na pôžičky a investície sa v období rokov 2003 až 2008 viac ako zdvojnásobil,

1.

víta energetickú stratégiu a pripomína, že by mala byť osobitne zameraná na to, ako môže prístup k energetickým službám pomôcť ľudom vymaniť sa z chudoby a zároveň uľahčiť prechod k výrobe energie, ktorá bude udržateľná z hľadiska životného prostredia; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby pri rozvoji súkromného sektora uplatňovala prístup, ktorý prinesie čo najviac prospechu chudobným a zároveň bude riešiť otázku zmeny klímy; zdôrazňuje, že environmentálne a sociálne faktory na vnútroštátnej i miestnej úrovni sa musia zohľadňovať v rámci komplexnej analýzy nákladov a prínosov rôznych energetických možností;

2.

konštatuje, že pôžičky poskytované na projekty v oblasti fosílnych palív prevládajú v celkovom portfóliu energetiky Svetovej banky aj napriek tomu, že v poslednom čase vzrástol objem pôžičiek na iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti; poukazuje na to, že investície v oblasti fosílnych palív sa uskutočňujú aj prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a že túto skutočnosť banka nezahŕňa do svojich výročných štatistík z oblasti odvetvia energetiky; so znepokojením tiež konštatuje, že banka aj naďalej výrazne investuje do uhoľných elektrární, čím predurčuje rozvojové krajiny k uhoľnej energetike aj v nadchádzajúcich desaťročiach;

3.

v súlade so záväzkami vedúcich predstaviteľov skupiny G20 prijatými v Pittsburghu v septembri 2009, ktoré boli obnovené v júni 2010 v Toronte, víta strategický cieľ Svetovej banky postupne do roku 2015 zrušiť pôžičky na programy v oblasti fosílnych palív;

4.

nabáda Svetovú banku, aby predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách Afriky a Ázie uprednostňovala malé projekty podporujúce prístup k energii na miestnej úrovni;

5.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že Svetová banka považuje energiu z veľkých hydrocentrál a z biopalív za čistú energiu; zdôrazňuje predovšetkým varovania Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo pred hrozbou, ktorú pre dodávky potravín predstavujú biopalivá;

6.

vyzýva Svetovú banku, aby riadila vývoj a uplatňovanie inovatívnych predpisov a noriem s cieľom chrániť práva spoločenstiev a zabezpečiť, aby mali prístup k výdobytkom rozvoja energetického odvetvia v oblasti energetickej efektívnosti a zdrojov obnoviteľnej energie a aby z toho mali úžitok;

7.

so znepokojením konštatuje, že značný objem finančných prostriedkov poskytovaných finančným sprostredkovateľom z viacerých strán je nedostatočne monitorovaný; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť jasné požiadavky, ktoré musia finanční sprostredkovatelia spĺňať, aby boli oprávnení získať mnohostranné financovanie; domnieva sa, že by medzi ne mali patriť jasné rozvojové ciele (nad rámec finančných výsledkov), ako aj dôsledné ochranné opatrenia v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v medzinárodných protokoloch a zmluvách;

8.

zdôrazňuje, že je dôležitá internalizácia nákladov spojených so zmenou klímy; požaduje, aby sa v účtovníctve využíval prístup kalkulácie nákladov počas životného cyklu z hľadiska životného prostredia (Environmental Life Cycle Costing) s cieľom účinne vyhodnocovať dostupné energetické alternatívy;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať energetické portfólio vzhľadom na problémy, ktoré vyplývajú z nadmerného spoliehania sa pri výrobe energie na jeden zdroj, napríklad na dovážané fosílne palivá alebo vodnú energiu, v prípade ktorej pretrvávajúce obdobia sucha znamenajú prázdne vodné nádrže, čo výrazne znižuje výrobnú kapacitu; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby zvýšila objem investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a aby neinvestovala do rozsiahlych projektov vodných elektrární, ktorých negatívny sociálny a environmentálny vplyv, vyplývajúci okrem iného z emisií skleníkových plynov z vodných nádrží, je nutné riadne vyhodnotiť ešte pred ich financovaním; zdôrazňuje, že malé priehrady na výrobu vodnej energie sú udržateľnejšie a ekonomicky realizovateľnejšie než veľké vodné elektrárne;

10.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Svetová banka podporuje najmä veľkoplošný energetický model orientovaný na vývoz namiesto toho, aby podporovala malé decentralizované energetické projekty, ktoré sú často vhodnejšie a účinnejšie pri zabezpečovaní základných potrieb vo vidieckych oblastiach; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby podporovala malé decentralizované energetické projekty, ktoré zohľadňujú potreby miestnych komunít a odlišné hospodárske podmienky jednotlivých krajín, a aby stanovila konkrétne ciele a usmernenia na monitorovanie a zabezpečila tým, aby poskytovanie úverov na projekty v oblasti energetiky bolo prospešné pre chudobných;

11.

domnieva sa, že najlepším spôsobom, ako vyriešiť potenciálne kompromisy, je posúdiť bezpečnosť dodávok, zdravotné, environmentálne a hospodárske vplyvy na miestnych obyvateľov a vývoj a transfer technológií potrebných na vnútroštátnej i miestnej úrovni na zaručenie prístupu k udržateľným technológiám a zdrojom obnoviteľnej energie;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať pravidlá podávania správ a zverejňovania informácií, ktoré umožnia čo najväčšiu transparentnosť; trvá na tom, aby Svetová banka predtým, ako sa zaviaže k poskytnutiu finančných prostriedkov, jasne identifikovala a zverejnila konkrétne prínosy príslušnej operácie pre rozvoj; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zásada slobodného, vopred vyjadreného a informovaného súhlasu zakotvená v Deklarácii OSN o právach domorodého obyvateľstva nie je uznávaná v rámci výkonnostných noriem IFC;

13.

nabáda Svetovú banku, aby svoju energetickú stratégiu sústredila na komercializáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti projektov zameraných na udržateľné technológie prostredníctvom inovatívneho financovania a programov inštitucionálneho rozvoja a podporila tým prepojenie energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie ako reálnu a atraktívnu alternatívu;

14.

poukazuje na to, že rozvoj čistých technológií v chudobných krajinách súvisí s transferom technológií, čo si vyžaduje zistenie hlavných prekážok šírenia zelených technológií v rozvojových krajinách, s cieľom riešiť problém zmeny klímy a zvážiť nové možnosti z hľadiska práv duševného vlastníctva;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Svetovej banke, Rade a Komisii.