28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/9

—

so zreteľom na horizontálnu sociálnu doložku v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelená kniha – snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy zo 7. júla 2010 (KOM(2010)0365),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (1),

—

so zreteľom na správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o oznámení Komisie s názvom Zelená kniha – snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy zo 7. júla 2010 (2),

—

so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0193) a so zreteľom na svoju s tým súvisiacu pozíciu z 8. septembra 2010 (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2009 s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ (Správa o starnutí obyvateľstva 2009) (KOM(2009)0180) a na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o obnovenej sociálnej agende (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 o budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (8),

—

so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2005)0507 a na pozíciu Európskeho parlamentu z 20. júna 2007 (9),

—

so zreteľom na štokholmskú stratégiu Európskej rady z roku 2001 o reforme dôchodkových systémov v Európe,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z Laekenu z roku 2001 o spoločných cieľoch v oblasti dôchodkov, ktoré zdôrazňuje potrebu ich primeranosti, trvalej udržateľnosti a prispôsobivosti,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 23,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0025/2011),

A.

keďže z dôvodu miery nezamestnanosti, ktorá je vysoká najmä u mladých ľudí s nízkou úrovňou vzdelania, alebo z dôvodu dlhšieho a u niektorých vyššieho vzdelávania ľudia v súčasnosti vstupujú na trh práce vo vyššom veku a priemerne ho opúšťajú pred dosiahnutím zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku, keďže ich produktívny život je prerušovaný obdobiami nečinnosti a keďže priemerná dĺžka života sa zvyšuje,

B.

keďže finančná a hospodárska kríza výrazne zhoršila závažné demografické problémy v EÚ,

C.

keďže podľa aktuálnych údajov počet ľudí vstupujúcich na trh práce klesá (obyvateľstvo EÚ v produktívnom veku sa začne od roku 2012 zmenšovať) a počet dôchodcov stúpa (v roku 2008 pripadali na každého človeka vo veku 65 rokov a viac štyria občania EÚ v produktívnom veku, do roku 2020 bude tento pomer 5: 1 a do roku 2060 2: 1); keďže tento vývoj je odlišný v závislosti od demografických rozdielov medzi členskými štátmi,

D.

keďže poskytovanie primeraných, udržateľných a bezpečných dôchodkov je neoddeliteľne spojené s vyššou mierou zamestnanosti, vyššou produktivitou a hospodárskym rastom,

E.

keďže hospodárske riadenie v Európskej únii by malo zohľadňovať holistický prístup obsiahnutý v zelenej knihe,

F.

keďže finančná kríza viedla k rastu nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, zvýšeniu rozpočtového deficitu v mnohých členských štátoch a problémom vo financovaní dôchodkov (či už z daní alebo inak) a keďže odhalila slabosť niektorých systémov dôchodkových fondov,

G.

keďže cieľ dosiahnuť 75 % mieru zamestnanosti, stanovený v stratégii EÚ 2020, musí prispieť k trvalej udržateľnosti dôchodkových systémov,

H.

keďže v dôsledku zvyšujúceho sa počtu dočasných alebo neistých typov zamestnania sa znižujú príspevky do dôchodkových systémov a narúša sa stabilita týchto systémov, ako aj primeranosť budúcich dôchodkov,

I.

keďže pri vytváraní dôchodkových fondov treba zohľadniť zmierňovanie rizík a odolnosť voči otrasom,

J.

keďže ľuďom, ktorí venujú svoj čas a schopnosti výchove detí alebo starostlivosti o starších, by sa malo dostať uznania spoločnosti, a keďže tento cieľ by sa mohol dosiahnuť udelením individuálnych práv takýmto osobám, najmä pokiaľ ide o práva na dôchodok,

K.

keďže rovnosť žien a mužov je v Únii hodnotou, cieľom a základným právom a inštitúcie EÚ sú povinné začleniť otázku rodovej rovnosti do každej svojej činnosti,

L.

keďže ženy v Európskej únii čelia priamej i nepriamej forme diskriminácie v rôznych aspektoch súvisiacich s dôchodkami,

M.

keďže predpokladaný vplyv dôchodkových reforiem sa obyčajne zakladá na mužovi, ktorý pracuje na plný úväzok, nemá prerušenú kariéru a má profil osoby s priemerným zárobkom, a keďže poistno-matematické tabuľky očakávanej dĺžky života podľa pohlavia majú negatívny vplyv na výpočet dôchodkov žien a poskytujú ženám nižšiu mieru náhrady,

N.

keďže staršie ženy sú v mimoriadne neistej situácii, keď sa ich právo na dôchodok odvodzuje od ich rodinného stavu (dávky v manželstve alebo pozostalostné) a keď v dôsledku prerušenia pracovnej kariéry nemajú náležitý nárok na vlastný dôchodok,

1.

víta holistický prístup zo zelenej knihy, ktorý má napomôcť nový rozmach na úrovni jednotlivých štátov aj EÚ s cieľom stanoviť spoľahlivé, dlhodobo primerané, udržateľné a bezpečné dôchodkové systémy zaručujúce zásadu subsidiarity; poukazuje na to, že tradície, hospodárska a demografická situácia a osobitné črty pracovného trhu sa v jednotlivých členských štátoch líšia a že je nutné rešpektovať zásadu subsidiarity a zásadu solidarity, v rámci ktorých si členské štáty zachovávajú úplnú zodpovednosť za organizáciu svojich dôchodkových systémov;

2.

zdôrazňuje, že členské štáty stoja pred náročnými úlohami pri zabezpečovaní toho, aby dôchodky vyhovovali očakávaniam občanov a boli primerané a udržateľné, a to v čase, keď sociálna a hospodárska situácia je vo všeobecnosti zložitá a dokonca sa líši v jednotlivých členských štátoch a právnych systémoch;

3.

zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (MSP) sú jedným z hlavných zdrojov zamestnanosti a rastu v EÚ a môžu významne prispievať k trvalej udržateľnosti a primeranosti dôchodkových systémov v členských štátoch; preto si želá, aby boli vytvorené odvetvové, medziodvetvové a/alebo teritoriálne fondy, ktoré by zvýšili zapojenie pracovníkov MSP do dôchodkových systémov, čo by mohlo byť príkladom osvedčených postupov;

4.

konštatuje, že v záujme dokončenia vnútorného trhu zdravé hospodárske a sociálne politiky zohľadňujúce výzvy medzigeneračnej solidarity podstatne prispievajú k udržateľným politikám zamestnanosti, rastu a stabilite najmä zachovaním sociálnej súdržnosti; pripomína, že sociálni partneri zohrávajú v tejto súvislosti dôležitú úlohu;

5.

domnieva sa, že dlhodobé investície a úspory sú pre trvalú udržateľnosť dôchodkových systémov v budúcnosti veľmi dôležité a mali by byť zohľadnené v rámci makroekonomického dohľadu;

6.

konštatuje, že hlavné smery hospodárskych politík a Pakt o stabilite a raste sa týkajú aj verejných výdavkov súvisiacich s vekom obyvateľstva; domnieva sa, že presné začlenenie priamych záväzkov súvisiacich s dôchodkami vo verejnom sektore do výpočtov verejného deficitu sú jednou z mnohých podmienok trvalej udržateľnosti; žiada, aby reforma správy ekonomických záležitostí tento rozmer náležite zohľadnila zabezpečením toho, aby sa s jednotlivými piliermi dôchodkových systémov zaobchádzalo náležite a so zameraním na ich udržateľnosť;

7.

vzhľadom na to, že udržateľný a riadne fungujúci dôchodkový systém je mimoriadne dôležitý pre občanov a pre stabilitu verejných financií, vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby náklady na dôchodkovú reformu boli aj naďalej zohľadňované pri vyhodnocovaní toho, či by sa mal na členský štát uplatniť postup pri nadmernom deficite, a namiesto podporovania určitého typu dôchodkovej reformy odporúča zamerať sa na udržateľnosť systému financovania;

8.

zdôrazňuje, že pri hodnotení udržateľných verejných financií treba započítať aj celkový verejný a súkromný dlh; poukazuje na to, že dôchodkové úspory predstavujú niečo viac než len úsporu vyčlenenú ako dôchodok; v záujme dlhodobej udržateľnosti verejných financií žiada, aby sa nekryté priame záväzky súvisiace s dôchodkami vo verejnom sektore stali transparentnými a aby sa výslovne uvádzali v plnom rozsahu;

9.

zdôrazňuje, že za dôchodky a dôchodkové systémy sú zodpovedné členské štáty; uznáva, že hospodárstva členských štátov sú vzájomne prepojené, a preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby náležite koordinovali svoje rozdielne dôchodkové politiky a pomocou otvorenej metódy koordinácie zaručili primeranosť, bezpečnosť a trvalú udržateľnosť dôchodkových systémov;

10.

konštatuje, že prvý, druhý a tretí pilier dôchodkových systémov v jednotlivých členských štátoch sa navzájom výrazne odlišujú a že v EÚ chýba súbor spoločných kritérií, vymedzenia pojmov a hĺbkové analýzy, ktoré by dôkladne ozrejmili rôzne dôchodkové systémy a ich schopnosť uspokojiť potreby občanov, a že preto chýba transparentná kontrola, ktorá by sa dala uplatňovať vo všetkých systémoch; zdôrazňuje, že EÚ by mala v prvom rade zlepšiť porovnateľnosť dôchodkových systémov a podporovať výmenu osvedčených postupov; zastáva názor, že Komisia musí vyvinúť potrebné úsilie na to, aby navrhla typológiu dôchodkových systémov v členských štátoch a spoločný súbor vymedzení pojmov, aby bolo možné tieto systémy porovnávať;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že zelená kniha nevenuje dostatočnú pozornosť rodovým otázkam; domnieva sa, že súčasné nerovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o primeranosť dôchodkov, vyplývajú z pretrvávajúcich nerovností na trhu práce, ako sú obdobia nezamestnanosti, choroby, opatrovateľské povinnosti, rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, nepomerne vysoké zastúpenie žien na nestabilných pracovných miestach a na pracovných miestach s čiastočným pracovným úväzkom, a prekážky pri zlaďovaní pracovného a súkromného života; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o odstránenie týchto nerovností a zabezpečenie toho, aby sa s mužmi a ženami dlhodobo zaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o dôchodky, napríklad prostredníctvom zahrnutia materskej dovolenky a starostlivosti o starších členov rodiny ako skutočnej práce, na základe ktorej mužom i ženám vzniká nárok na dôchodok;

12.

vyzdvihuje význam individualizácie dôchodkových nárokov a žiada, aby sa kritériá uplatňovali pri výpočte dôchodkov žien takým spôsobom, aby sa zaručila ekonomická nezávislosť mužov aj žien; naliehavo žiada členské štáty, aby zvážili aj celoživotný postoj k dôchodkom, aby poskytli odpovede na výzvy moderného cyklu produktívneho života;

13.

konštatuje, že medzigeneračná spravodlivosť a záujmy mladšej generácie musia byť hlavnými aspektmi posilnenej metódy koordinácie ďalšieho rozvoja vnútroštátnych politík v oblasti dôchodkového zabezpečenia medzi členskými štátmi;

14.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby uložili poskytovateľom zamestnaneckého dôchodku a iných doplnkových dôchodkov povinnosť používať pri výpočte dôchodku rodovo neutrálne tabuľky úmrtnosti, a zabránili tak potrestaniu žien za dlhšiu očakávanú dĺžku života;

15.

nepovažuje za reálne, aby EÚ stanovila primerané dôchodkové úrovne, pretože požadované sumy v značnej miere závisia od konkrétnych okolností v členských štátoch; vyzýva však Komisiu, aby by vypracovala usmernenia, ktoré každému členskému štátu umožnia stanoviť súbor kritérií na minimálnu úroveň dôchodkov; domnieva sa, že členské štáty by mali definovať primeranosť ako potrebný predpoklad toho, aby starší ľudia žili dôstojný život v starobe;

16.

domnieva sa, že členské štáty sú v rámci vlastnej sociálnej a hospodárskej politiky sami zodpovedné za stanovenie primeraného dôchodkového zabezpečenia pre svojich občanov; nabáda ich, aby zaviedli systém, ktorý bude najvhodnejší na zaručenie dôstojnej životnej úrovne pre všetkých, s osobitným zreteľom na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti;

17.

zdôrazňuje, že v rámci škály dôchodkových systémov diverzifikácia dôchodkového príjmu kombináciou prostriedkov z verejných systémov (prvý pilier) a systémov súvisiacich s prácou (vo väčšine prípadov druhý pilier) môže poskytnúť záruku poskytovania primeraného dôchodkového zabezpečenia;

18.

konštatuje, že vo väčšine členských štátov je prvý pilier najdôležitejší a je založený na zásade solidarity a že financovanie prvého piliera bude pod menším tlakom, ak viac ľudí bude pracovať a ak sa bude riešiť problém nelegálnej práce a práce načierno, zatiaľ čo členské štáty by v rámci otvorenej metódy koordinácie mohli prediskutovať aj ostatné alternatívne formy financovania prvého piliera; zdôrazňuje, že štátne dôchodkové systémy priebežného financovania sa počas finančnej a hospodárskej krízy osvedčili ako stabilné a spoľahlivé; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby výška dôchodkov v rámci prvého piliera bola nad hranicou chudoby;

19.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o trvalú udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov, v niektorých členských štátoch zohráva úlohu tretí pilier dôchodkového zabezpečenia súvisiaci s úsporami; zdôrazňuje však, že táto možnosť je dostupná len osobám, ktoré majú primeraný príjem, ktorý by im umožnil prispievať do takýchto systémov, a preto môžu hrať len obmedzenú úlohu pri zabezpečovaní slušného príjmu;

20.

domnieva sa, že kvalitnejšie sprostredkovanie informácií o nákladoch a efektivite foriem daňových úľav na súkromné dôchodky medzi členskými štátmi by bolo veľmi užitočné;

21.

domnieva sa, že vzhľadom na rozpočtový tlak má efektivita sociálnych výdavkov rozhodujúci význam; domnieva sa, že vzhľadom na súčasný rozpočtový tlak zohrávali sociálne výdavky počas krízy dôležitú úlohu v hospodárskej a sociálnej oblasti tým, že zmierňovali dosah krízy; preto sa domnieva, že systémy priebežného financovania preukázali svoju zásadnú úlohu pri vytváraní medzigeneračnej solidarity; domnieva sa tiež, že druhý a tretí pilier zohrávajú pri znižovaní tlaku doplnkovú úlohu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili čo najlepšiu kombináciu foriem dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup občanov k systémom súkromného sporenia; poukazuje na to, že z dôvodu finančnej krízy plánuje viacero členských štátov zaviesť do svojich dôchodkových systémov zmeny; naliehavo ich však žiada, aby zabezpečili, aby dôchodkové systémy zostali stabilné, spoľahlivé a udržateľné, a aby sa všetky zmeny vykonali v nadväznosti na primeraný sociálny dialóg a na základe postačujúcich informácií; zastáva názor, že zamestnancom by sa malo poskytnúť dostatok času v prípade, že sa môžu sami rozhodnúť, aby urobili informované a premyslené rozhodnutie;

22.

zdôrazňuje, že hospodársky rast a vysoká miera zamestnanosti zvyšujú trvalú udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov;

23.

domnieva sa, že daňové úniky sú znepokojivý fenomén a musí sa proti nim čo najúčinnejšie bojovať, pretože oslabujú budúcu primeranosť a stabilitu dôchodkových systémov;

24.

domnieva sa, že vzhľadom na demografické tendencie a potrebu zabezpečiť financovanie dôchodkov je nutné, aby sa do trhu práce zapájalo viac ľudí a aby na ňom zotrvali dlhšie, no konštatuje, že priemerná dĺžka života sa zvyšuje a že lepšia ochrana zdravia pri práci je predpokladom dlhšieho produktívneho života; vyzýva členské štáty, aby ľudia mohli naďalej pracovať, ak chcú; vyzýva členské štáty, ktoré zvýšili zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku alebo ktoré tak urobia, aby podporovali prácu starších ľudí pomocou opatrení v oblasti oslobodenia od daní a sociálnych odvodov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali primerané a pružné pracovné zmluvy pre starších ľudí s cieľom podporiť a uľahčiť kombinovanie práce a dôchodku a aby prijali odradzujúce opatrenia, ktoré podnikom sťažia možnosť prepúšťať starších ľudí; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu analyzujúcu spôsob, ako rozdelenie bohatstva ovplyvňuje priemernú dĺžku života v členských štátoch;

25.

poznamenáva, že existujú značné nerovnosti medzi zákonom stanoveným vekom odchodu do dôchodku a skutočným vekom, v ktorom starší ľudia prestávajú byť zamestnaní, a odporúča, aby sa uprednostňovala potreba zabezpečiť, aby zamestnanci mohli pracovať do zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku; konštatuje, že tieto rozdiely sú osobitne markantné v prípade zamestnancov pracujúcich v najnáročnejších kategóriách povolaní; vyzýva preto členské štáty a sociálnych partnerov, aby si vymieňali informácie o osvedčených postupoch; takisto ich vyzýva, aby uzatvárali dohody, ktoré majú pozitívny dosah na udržateľné dôchodky a pružným spôsobom vedú k predĺženiu produktívneho života do zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku, napríklad vypracovaním komplexných stratégií riadenia zohľadňujúcich vek na vnútroštátnej a podnikovej úrovni, rozvojom nových foriem opatrení na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom prispôsobených špecifickým potrebám starších pracovníkov a odmeňovaním ľudí, ktorí pracujú dlhšie;

26.

zdôrazňuje, že staršia pracovná sila a dlhší produktívny život môžu prispieť k obnove a budúcemu rastu; domnieva sa, že čo sa týka (starších) zamestnancov vykonávajúcich fyzicky a/alebo duševne náročnú prácu, musí dynamický trh práce ponúkať kreatívne riešenia, ako sú väčšia flexibilita zákonom staveného veku odchodu do dôchodku, dôchodky z práce na čiastočný úväzok, úprava pracovných podmienok, podpora celoživotného vzdelávania, zlepšenie služieb zameraných na hľadanie zamestnania alebo jeho zmenu, s cieľom dosiahnuť trvalú rovnováhu medzi požiadavkami zamestnania a schopnosťami pracovníkov; domnieva sa, že je potrebná aktívna politika predchádzania diskriminácii na základe veku prostredníctvom monitorovania správneho vykonávania smerníc 2000/78/ES a 2006/54/ES a podporou európskej kultúry aktívneho starnutia, ktorá zabezpečuje, aby starší ľudia žili vitálny a dôstojný život; vyzýva členské štáty, aby spojili pokuty za diskrimináciu na pracovnom trhu so stimulmi pre zamestnancov s cieľom vytvoriť inkluzívny trh práce; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s reformami a predĺžením pracovného života a za pomoci Komisie účinnejšie vykonávali smernice o zdraví a bezpečnosti pri práci;

27.

víta odkaz v stratégii EÚ 2020 na začlenenie starších pracovníkov na trhu práce; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégia EÚ 2020 nevenuje výslovnú pozornosť dôstojným, udržateľným a primeraným dôchodkovým systémom, a to aj napriek skutočnosti, že od nich závisí dosiahnutie niektorých cieľov uvedených v stratégii EÚ 2020; navrhuje preto, aby ciele zelenej knihy boli zahrnuté do stratégie EÚ 2020;

28.

domnieva sa, že úspech stratégie EÚ 2020 bude znamenať, že bude vytvorených viac bezpečných kvalitných pracovných miest a že viac ľudí bude pracovať za primeranú odmenu a v primeraných pracovných podmienkach, čo bude zahŕňať zvýšenie príspevkov na sociálne zabezpečenie a bude v prospech hospodárskeho rastu, v dôsledku čoho sa zvýši aj trvalá udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov;

29.

v súlade so stratégiou EÚ 2020 podporuje cielenú a aktívnu politiku trhu práce, ktorá povedie k zvýšenej účasti na zamestnanosti ľudí, ktorí sú v súčasnosti na trhu práce málo zastúpení, najmä z radov najzraniteľnejších sociálnych skupín; domnieva sa, že EÚ by mala vypracovať nové ukazovatele na monitorovanie dosahu reforiem dôchodkových systémov na zraniteľné skupiny; zdôrazňuje, že nelegálna práca v rámci Európskej únie je stále veľmi rozšírená, a že to oslabuje možnosti sociálnej politiky; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby podporovali sociálne začleňovanie a bojovali proti nedeklarovanej práci s cieľom zlepšiť rovnováhu dôchodkových systémov;

30.

konštatuje, že vykonávanie smernice IORP (o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia) bolo v členských štátoch vo všeobecnosti odložené; žiada Komisiu, aby v prípade potreby prijala opatrenia voči členským štátom, aby tak zabezpečila správne a včasné vykonanie smernice IORP;

31.

súhlasí s tým, že cieľom by mal byť vysoký stupeň bezpečnosti budúcich dôchodcov za rozumnú cenu pre sponzorujúce podniky a v kontexte udržateľných dôchodkových systémov;

32.

konštatuje, že v článku 15 ods. 6 smernice IORP sa v súvislosti s výpočtom poistných rezerv uvádza, že „Komisia navrhne potrebné opatrenia na zabránenie možných deformácií spôsobených rôznymi úrovňami úrokových mier a na ochranu záujmov poberateľov a poistencov každého systému“; žiada Komisiu, aby pred revíziou smernice IORP uskutočnila posúdenie vplyvu a zohľadnila trend prechodu od systémov s definovanými dávkami k systémom s definovanými príspevkami;

33.

pripomína, že v smernici IORP sa uvádza, že „skutočný vnútorný trh pre finančné služby je kľúčom pre zvyšovanie hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných príležitostí v Spoločenstve“ a „táto smernica preto predstavuje prvý krok na ceste k vnútornému trhu pre zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, organizovanom v európskom rozsahu“;

34.

zdôrazňuje, že novovytvorený európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) musí v plnej miere využívať svoje právomoci a hrať dôležitú úlohu v rámci prípravy revízie smernice IORP a pri vytváraní právnych ustanovení, ako sú technické normy, usmernenia a odporúčania pre režim platobnej schopnosti; pripomína, že smernica IORP by sa nemala vzťahovať na žiadne záväzky súvisiace s dôchodkami vo verejnom sektore alebo dôchodkové systémy spojené s prácou v prvom pilieri;

35.

domnieva sa, že kvalitatívne prvky smernice Solventnosť II sú cennými východiskovými bodmi na zlepšenie dohľadu nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; poznamenáva, že sa to vzťahuje najmä na požiadavky v súvislosti s dobrým riadením rizík;

36.

zdôrazňuje, že mobilita na pracovnom trhu v EÚ bude mať v najbližších rokoch zásadný význam pre tvorbu pracovných miest a hospodársky rast; domnieva sa preto, že dôvera občanov sa posilní, keď budú odstránené prekážky vnútornej a cezhraničnej mobility; konštatuje, že otázky, ako sú nedostatočné možnosti prevodu dôchodkových práv, príliš dlhé obdobie na nadobudnutie dôchodkového nároku, zachovanie nevyužívaných práv, zachovanie úrovne ochrany, rozdiely v daňovej oblasti a poistno-matematické zásady, je nutné riešiť na úrovni EÚ; zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý by dynamickejší trh práce mohol mať na dôchodkový systém;

37.

konštatuje, že v prvom pilieri sa dôchodkové nároky spravujú príslušným koordinujúcim nariadením, ale že pre ostatné piliere je potrebné prijať zjednodušené opatrenia;

38.

uvedomuje si trend prechodu od systémov s definovanými dávkami k systémom s definovanými príspevkami; konštatuje, že poskytovatelia dôchodkov v dôsledku toho presúvajú riziká súvisiace s investíciami na sporiteľov na dôchodok; domnieva sa, že z dôvodu rôznorodosti a komplexnosti rôznych kapitálových zamestnaneckých dôchodkových systémov je potrebné určiť podmienky prevoditeľnosti nadobudnutých dôchodkových nárokov v tom zmysle, že prevoditeľnosť sa začína už pri podpise nových zmlúv, pričom žiadosť o prevod bude schválená len vtedy, ak prevedená poistnomatematická suma má byť vložená do fondu, ktorého účelom je výplata starobných dôchodkov; požaduje hĺbkové štúdie o daňových otázkach týkajúcich sa kapitálových zamestnaneckých dôchodkových systémov a systémov kapitálového životného poistenia; domnieva sa, že v súvislosti s cezhraničnými otázkami by sa činnosť EÚ mala jasne sústrediť na vytvorenie minimálnych noriem na získanie a zachovanie dôchodkových práv a na uľahčenie zavedenia vnútroštátnych systémov záznamov pre tieto práva;

39.

víta založenie vnútroštátnych systémov záznamov o dôchodkových právach z rôznych zdrojov v členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na európsky systém záznamov;

40.

konštatuje, že mnohé členské štáty už uznali význam zamestnaneckých dôchodkových systémov a že prínosom zo strany EÚ môže byť koordinácia rôznych systémov a nabádania členských štátov k tomu, aby zabezpečili, aby bol zavedený rámec – opodstatnený zo sociálneho, právneho a hospodárskeho hľadiska –, ktorým sa primerane chránia členovia dôchodkového plánu a ktorý zabezpečuje prístup k zrozumiteľným informáciám o dôchodku; zdôrazňuje, že v prípadoch, keď majú členské štáty povinné dôchodkové fondy, ktoré spravujú súkromné inštitúcie, by mali byť takéto systémy preskúmané aj z hľadiska súladu s európskymi podmienkami a kritériami, pokiaľ ide o bezpečnosť, investície a klasifikáciu aktív; zdôrazňuje zásadu, že v rámci všetkých návrhov na zamestnanecké dôchodkové systémy sa musí plne posúdiť vplyv, najmä s cieľom kvantifikovať dodatočné náklady a administratívnu záťaž;

41.

domnieva sa, že v tých členských štátoch, v ktorých sú povinné zamestnanecké dôchodkové systémy vytvorené, a nie iba zahrnuté do prvého piliera, zabezpečenie z druhého piliera by malo byť právom dostupné všetkým zamestnancom bez akejkoľvek diskriminácie na základe veku, pohlavia a/alebo pracovnej zmluvy;

42.

vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k tomu, aby preskúmali, ako možno zjednodušiť právo zamestnancov na účasť v druhom pilieri prostredníctvom posilneného sociálneho dialógu, a aby v štátoch, kde takýto pilier neexistuje, pripravila návrhy na jeho presadenie; takisto ich vyzýva, aby vypracovali spôsob správy s cieľom zabezpečiť, aby tento fond bol spravovaný spoločne, najmä v oblasti stratégie investovania a sporenia;

43.

vyzýva členské štáty, aby podporovali rozvoj sociálneho a občianskeho dialógu týkajúceho sa poskytovania starobných dôchodkov a aby v plnej miere zohľadňovali výsledky tohto dialógu;

44.

domnieva sa, že pravidlá EÚ o treťom pilieri a jeho hladkom cezhraničnom fungovaní sa musia opätovne preskúmať v súvislosti s riadnym fungovaním vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o finančné produkty, a že by sa mali vytvoriť rovnocenné podmienky; zdôrazňuje, že pri tomto opätovnom preskúmaní predpisov by sa mali zohľadňovať záujmy poistencov;

45.

domnieva sa, že na dosiahnutie vzájomného súladu režimov obozretnosti medzi rôznymi poskytovateľmi finančných služieb je nutné uplatňovať zásadu „rovnaké riziká – rovnaké pravidlá – rovnaký kapitál“ a zohľadňovať vlastnosti každého dôchodkového produktu alebo systému;

46.

berie na vedomie, že pretrvávajú prekážky spojené s individuálnym dôchodkovým poistením (tretí pilier) ponúkaným v zahraničí, ako je životné poistenie; žiada, aby Komisia navrhla spôsob, ako by sa dalo tieto prekážky prekonať, a rámec na reguláciu týchto činností;

47.

konštatuje, že európske právo je veľmi rozdrobené, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dôchodkov, za ktoré je zodpovedná Európska únia; žiada Komisiu, aby preskúmala, či by v rámci lepšej právnej regulácie nebolo vhodné racionalizovať tento regulačný rámec;

48.

pripomína vytvorenie Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), o ktorom sa už rozhodlo; zdôrazňuje potrebu vybaviť ho tak, aby mohol účinne plniť zverené úlohy a aby pritom tiež náležite zohľadňoval zvláštnosti a špecifiká zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

49.

konštatuje, že dôchodkové fondy vrátane inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú stále regulované a kontrolované ako samostatné finančné subjekty, hoci v praxi tieto činnosti vykonávajú konglomeráty;

50.

domnieva sa, že návrhy na režim platobnej schopnosti pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia musia uznávať špecifiká dôchodkov, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že riziká v sektore poisťovníctva sa líšia od rizík, ktorým čelia inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, predovšetkým pokiaľ ide o podmienenosť dôchodkových práv, trvanie dôchodkových portfólií a skutočnosť, že inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú špecializovaným účelovým nástrojom, ktorý spravuje homogénne portfólio produktov; zdôrazňuje, že kľúčovým cieľom takéhoto režimu by bolo poskytnúť súčasným a budúcim dôchodcom lepšiu ochranu; domnieva sa, že treba plne vyhodnotiť dosah takýchto návrhov, najmä s cieľom kvantifikovať dodatočné náklady a administratívnu záťaž; domnieva sa, že akákoľvek revízia pravidiel v oblasti platobnej schopnosti pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by sa mala realizovať v rámci jestvujúcej smernice IORP; zdôrazňuje, že otázky, ktoré sa týkajú režimu kapitálových požiadaviek pre dôchodkové fondy, sú úzko spojené s adekvátnym riešením otázok súvisiacich s článkom 8 smernice o platobnej neschopnosti;

51.

v súlade s vyhlásením Komisie uvedeným v zelenej knihe zdôrazňuje, že smernica IORP je založená na minimálnej harmonizácii podľa smernice Solventnosť I, pričom v blízkej budúcnosti budú poisťovacie spoločnosti uplatňovať rizikový prístup podľa smernice Solventnosť II, a to aj na svoje činnosti v oblasti dôchodkového poistenia zamestnancov;

52.

zdôrazňuje, že finančné trhy môžu fungovať efektívne len vtedy, ak existuje dôvera, a domnieva sa, že dôvera si vyžaduje pevné pravidlá obozretnosti pre finančné inštitúcie a inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by v tomto smere nemali byť výnimkou;

53.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na rozhodovanie v oblasti režimu platobnej schopnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a najmä – v súlade so zámerom deklarovaným v zelenej knihe – aby čo najskôr začala realizovať štúdiu o vplyve, ktorá sa bude týkať uplatňovania režimu platobnej schopnosti podobného smernici Solventnosť II;

54.

je si vedomý, že smernica o platobnej neschopnosti sa vykonáva a uplatňuje širokou škálou spôsobov; konštatuje, že hoci príslušné ustanovenia právnych predpisov sú možno pomerne primerané, výsledky môžu byť nedostatočné, a teda v rozpore s cieľom smernice; pripomína záver Komisie, že v určitých prípadoch pri vykonávaní povinností stanovených v smernici v článku 8 môžu vzniknúť otázky o tom, do akej miery sú niektoré opatrenia dostatočné na to, aby chránili záujmy zamestnancov a dôchodcov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, a že treba riešiť množstvo otázok;

55.

vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie tejto smernice, aby v odôvodnených prípadoch prijala opatrenia voči členským štátom a aby pri prípadnom preskúmaní tejto smernice brala do úvahy osobitnú situáciu, keď ide o finančné záväzky zamestnávateľa voči zamestnancom alebo jeho dôchodkovému fondu;

56.

domnieva sa, že je potrebné posilniť právne predpisy EÚ týkajúce sa platobnej neschopnosti zamestnávateľov s cieľom ponúknuť všetkým pracovníkom rovnakú ochranu úspor, bez ohľadu na povahu systému dôchodkového zabezpečenia jeho zamestnávateľa;

57.

žiada, aby sa preskúmalo, či penzijné poisťovacie združenia, ako tie, ktoré existujú v Luxembursku a v Nemecku na ochranu druhého piliera pre prípad bankrotu, možno odporučiť aj ďalším členským štátom na ochranu zaisťovacieho mechanismu;

58.

je znepokojený nedostatkom informácií, ktoré verejnoprávne orgány a úrady dôchodkovej správy poskytujú verejnosti, čo sa týka požiadaviek, alternatív, možností, naakumulovaných nárokov, pravdepodobnej návratnosti a skutočného stavu starobných dôchodkov; zdôrazňuje, že občanom treba poskytovať informácie o konkrétnych nákladoch a poplatkoch pri uzatváraní doplnkových dôchodkových zmlúv a optimálne informácie o stave ich dôchodkov; zdôrazňuje význam kvalitného vzdelávania v oblasti financií od raného štádia;

59.

konštatuje, že je potrebná vyššia miera transparentnosti a zverejnenie poplatkov, ktoré si za správu aktív a najmä všetky úrovne investícií účtujú súkromní poskytovatelia dôchodkového poistenia; domnieva sa, že informácie o naakumulovaných nárokoch, ktoré občanom poskytujú členské štáty a dôchodkové fondy, by mali byť začlenené do funkčného, transparentného a prístupného systému na celoeurópskej úrovni;

60.

domnieva sa, že občania musia byť urýchlene a v plnej miere informovaní o dlhodobých dôsledkoch reformy dôchodkového systému, najmä o výške ich vlastného dôchodku a celkovom počte rokov, počas ktorých musia prispievať do dôchodkového fondu; konštatuje, že reformy musia zabezpečiť efektívny a bezproblémový prechodný režim; vyzýva členské štáty, aby uskutočnili kampane, ktoré občanom umožnia a podnietia ich k tomu, aby sa informovali o dosahu svojich rozhodnutí týkajúcich sa dôchodku a a aby sa sami postarali o primerané dôchodkové zabezpečenie;

61.

nazdáva sa, že v ďalšej diskusii o primeranom, bezpečnom a udržateľnom dôchodkovom systéme by bolo užitočné vytvoriť európsku dôchodkovú platformu so zastúpením predstaviteľov inštitúcií EÚ, sociálnych partnerov a príslušných zúčastnených strán, ktoré by si vymieňali informácie o osvedčených postupoch a pomáhali by pripravovať politické iniciatívy, všetko v súlade so zásadou subsidiarity; domnieva sa, že aby sa v tejto súvislosti zamedzilo prekrývaniu činností, mal by sa zohľadňovať existujúci poradný výbor v oblasti doplnkových dôchodkov (fórum pre dôchodky);

62.

vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny zameranej na problematiku dôchodkov, do ktorej by boli zapojené všetky príslušné generálne riaditeľstvá, do ktorých právomocí patria otázky dôchodkových systémov;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.