22.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 182/6

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv v Tunisku, a najmä na svoje uznesenia z 29. septembra 2005 (1), 15. decembra 2005 (2) a 15. júna 2006 (3),

—

so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení podpísanú v marci 1998 Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Tuniskou republikou,

—

so zreteľom na politiku Únie v oblasti ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách, ktorú prijala Rada v decembri 2005,

—

so zreteľom na svoje uznesenie o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie, prijatú 14. februára 2006 (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2006 o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Hodnotenie európskej susedskej politiky v roku 2009, správa o pokroku Tuniska (KOM(2010)0207 – SEK(2010)0513),

—

so zreteľom na akčný plán Európska únia – Tunisko,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politike Európskej únie v prospech ochrancov ľudských práv (5),

—

so zreteľom na vyhlásenie Európskej únie v nadväznosti na 8. zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Tunisko, ktoré sa konalo 11. mája 2010,

—

so zreteľom na vyhlásenie pani Asthonovej, vysokej predstaviteľky Únie, a pána Štefana Füleho, európskeho komisára, o situácii v Tunisku z 13. a 17. januára 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu pána Buzeka o situácii v Tunisku zo 17. januára 2011,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže masové protesty obyvateľstva, ktoré sa konali v celej krajine v nadväznosti na samoupálenie Muhammada al-Buázízího 17. decembra 2010, viedli 14. januára 2011 k odchodu prezidenta bina Alího z krajiny, čo tuniskému ľudu umožnilo znovunadobudnúť slobodu a skoncovať s režimom, na ktorého čele stál zvrhnutý prezident bin Alí od roku 1987,

B.

keďže mierové protestné hnutie bolo násilne potlačené policajnými silami, čo malo za následok viac ako stovku obetí,

C.

zohľadňujúc neschopnosť EÚ vytvoriť skutočne koherentnú a účinnú vonkajšiu politiku voči svojim partnerom; pripomínajúc najmä slabosť mechanizmov spolupráce medzi EÚ a Tuniskom a opätovne zdôrazňujúc požiadavku Európskeho parlamentu, aby okrem doložiek o ľudských právach, ktoré sú súčasťou dohôd o pridružení, existoval aj mechanizmus umožňujúci ich efektívne vykonávanie; keďže z tohto dôvodu je potrebná revízia prebiehajúcej susedskej politiky,

D.

zohľadňujúc závery Asociačnej rady z 11. mája 2010, v ktorých sa Tunisku pripomína, že reforma súdnictva má zásadný význam pre skutočné priblíženie sa k EÚ, tak ako pluralizmus a demokratická účasť, sloboda prejavu, sloboda združovania a ochrana obhajcov ľudských práv; keďže tuniské orgány nedodržali žiaden z týchto záväzkov,

E.

keďže Tunisko a EÚ práve vypracovávali akčný plán na roky 2011 – 2016, keďže tento proces si bude vyžadovať zvýšené úsilie oboch strán vo všetkých oblastiach, najmä v súvislosti s ľudskými právami a so základnými slobodami,

F.

keďže nádej, ktorá vznikla v súvislosti so skončením autoritárskeho režimu v Tunisku, na vytvorenie stabilnej demokracie môže prispieť k potvrdeniu rovnakých túžob iných národov,

1.

vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Tuniska, ktorí vedení oprávnenou túžbou po demokracii a požiadavkou na zlepšenie sociálnych podmienok a prístupu k pracovnému trhu priviedli svoju krajinu k historickému politickému obratu; v tejto súvislosti víta ich odvahu a odhodlanie prejavené počas demonštrácií a vyjadruje sústrasť rodinám obetí a solidaritu so zranenými;

2.

odsudzuje represiu a neprimerané použitie násilia bezpečnostnými silami; víta naproti tomu správanie armády, ktorá odmietla strieľať do demonštrantov; požaduje otvorenie nezávislého vyšetrovania prípadov smrti a neprimeraného použitia násilia počas predchádzajúcich týždňov, ako aj korupcie, a postavenie zodpovedných osôb pred súd;

3.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť úplné zastúpenie všetkých politických, sociálnych, občianskych a demokratických síl v Tunisku, keďže iba takéto zastúpenie môže dočasnej vláde poskytnúť dôveru obyvateľstva a legitímnosť, ktorá je nevyhnutná na prípravu volieb a demokratickú premenu;

4.

v plnej miere podporuje demokratický proces; zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať podmienky potrebné na uskutočnenie volieb do parlamentného zhromaždenia, ktoré bude poverené vypracovaním demokratickej ústavy zabezpečujúcej rovnováhu medzi výkonnými a legislatívnymi právomocami a nezávislosť súdnictva, v dostatočnom čase, počas ktorého sa umožní všetkým opozičným silám a slobodnej tlači vytvoriť štruktúry na celoštátnej úrovni; želá si, aby sa všetky demokratické sily, ktoré sa zaviazali rešpektovať pluralizmus a slobodu svedomia a zasadzovať sa o demokratickú premenu, mohli zúčastniť na týchto voľbách; preto víta zrušenie ministerstva informácií a zaručenie slobody prejavu;

5.

víta návrh zákona o všeobecnej amnestii, ktorá musí umožniť prepustenie politických väzňov, návrat odporcov režimu, uznanie všetkých opozičných strán, ako aj možnosť registrácie mimovládnych organizácií;

6.

žiada, aby EÚ bezodkladne vykonala rozhodnutia o zablokovaní protiprávne nadobudnutého majetku bina Alího a jeho blízkych; víta oznámenie orgánov o navrátení hnuteľného a nehnuteľného majetku strany RCD štátu;

7.

podporuje vytvorenie troch výborov, z ktorých každému predsedá nezávislá osobnosť s dobrou reputáciou a ktoré sú poverené inštitucionálnou reformou a reformou ústavných zákonov, bojom proti korupcii a vyšetrovaním udalostí, ku ktorým došlo po 17. decembri 2010; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto výbory musia mať právo konať nezávisle a musia mať skutočnú vyšetrovaciu právomoc; považuje za potrebné, aby tieto výbory, v prípade, že si to želajú, mohli využívať odborné znalosti a podporu Vysokého komisariátu OSN pre ľudské práva a príslušných mechanizmov OSN;

8.

žiada vysokú predstaviteľku, aby podporila vytvorenie pracovnej skupiny so zapojením Európskeho parlamentu, ktorá by umožnila uspokojiť potreby spojené s procesom demokratickej premeny, tak ako ich vyjadrili nositelia demokratickej premeny, najmä v súvislosti s prípravou slobodných a demokratických volieb, s podporou vytvárania politických strán a nezávislých médií, ako aj s obnovou transparentného štátneho aparátu, ktorý by bol nezávislý od politickej moci, a spravodlivého a nezávislého súdnictva;

9.

vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ a podpredsedníčku Komisie, aby podporila nadchádzajúci volebný proces vyslaním volebnej pozorovateľskej misie do Tuniska;

10.

vyzýva Radu a Komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ, aby sa preto pripravili na preorientovanie – a v prípade potreby zvýšenie – finančných prostriedkov v rámci rôznych finančných nástrojov pre spoluprácu medzi EÚ a Tuniskom;

11.

žiada Komisiu a EIB, aby zvážili podporiť Tunisko prostredníctvom úverov so zvýhodnenými úrokovou sadzbou s cieľom umožniť diverzifikáciu tuniského hospodárstva a poskytnúť tuniskej mládeži vyhliadky na kvalifikované zamestnanie, a to v rámci skutočnej zmluvy o rozvoji, ktorá by podporovala miestne a zahraničné produktívne investície;

12.

žiada Komisiu, aby aj prostredníctvom finančných prostriedkov poskytovala podporu a pomoc, ktorú môže európska občianska spoločnosť poskytnúť tuniskej občianskej spoločnosti, najmä združeniam na obranu ľudských práv a sociálnym partnerom;

13.

naliehavo vyzýva EÚ, aby si z tuniského príkladu zobrala ponaučenie a preskúmala svoju politiku podpory demokracie a ľudských práv vytvorením mechanizmu, ktorý umožní uplatňovanie doložky o ľudských právach v rámci všetkých dohôd s tretími krajinami; trvá na tom, aby revidovaná susedská politika zaradila medzi priority kritériá zamerané na nezávislosť súdnictva, dodržiavanie základných slobôd, pluralizmus, slobodu tlače a boj proti korupcii; vyzýva k lepšej koordinácii s ostatnými politikami EÚ vo vzťahu k týmto krajinám;

14.

domnieva sa, že boj proti korupcii a posilnenie právneho štátu patria k základným kritériám, ktoré zodpovedajú očakávaniu obyvateľstva a priťahujú zahraničné investície;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Parlamentnému zhromaždeniu Únie pre Stredozemie, ako aj dočasnej vláde a parlamentu Tuniska.