Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Finančné vzdelávanie a zodpovedná spotreba finančných prostriedkov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 318/04

Spravodajca: Carlos TRIAS PINTÓ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol podľa článku 29, odsek 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Finančné vzdelávanie a zodpovedná spotreba finančných prostriedkov“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, ktorá má na starosti prípravu práce výboru v danej veci prijala svoje stanovisko dňa 24. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 142 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Vzrastajúca komplexnosť a netransparentnosť finančného systému za posledné roky spôsobili, že je čoraz ťažšie porozumieť finančným produktom.

1.1.1   V tejto situácii EHSV oceňuje rôzne iniciatívy Európskej komisie a OECD na zmiernenie nedostatkov finančného systému; taktiež vyzýva finančný sektor, aby riadne uplatňoval nové predpisy a uplatnil sebareguláciu na podporu primeraných a čestných postupov, napravil predchádzajúce správanie niektorých inštitúcií a uľahčil prístup k transparentným finančným produktom, pri ktorých budú spotrebitelia vedieť, k čomu sa zaväzujú, a porovnať rôzne ponuky na trhu.

1.2   Nevyhnutné zlepšenie riadenia, dozoru a transparentnosti finančného systému na zvýšenie ochrany spotrebiteľa a investora finančných prostriedkov nezbavuje občana povinnosti zlepšovať svoje finančné povedomie počas celého svojho života v záujme zodpovedného využívania finančných produktov na základe informovaných a uvážených rozhodnutí. V konečnom dôsledku ide o vytvorenie účinného trojuholníka medzi finančným vzdelávaním, riadením trhov a ochranou spotrebiteľa.

1.3   Finančné vzdelávanie musí byť ponímané ako holistická politika založená na spolupráci všetkých zainteresovaných činiteľov: verejnej správy, finančného sektora, spotrebiteľských združení, vzdelávacieho systému a napokon aj občanov, ktorí sú spotrebiteľmi finančných produktov. Vzdelávanie a odbornú prípravu by však mali poskytovať orgány, ktoré nepodliehajú žiadnemu konfliktu záujmov.

1.4   Finančné vzdelávanie musí byť prítomné počas celého života občanov v rámci takého vzdelávacieho systému, ktorý u európskych občanov podnieti rozvoj kritického myslenia. EHSV požaduje, aby bolo začlenené ako povinný predmet do učebných osnov ako aj do plánov rekvalifikácie pracovníkov. Tento predmet by mal za cieľ okrem iného podporovať uvedomelé riadenie finančných záležitostí (sporenie, používanie kreditných kariet, pôžičky atď.) s dôrazom na sociálne zodpovedné finančné produkty. EHSV podporuje regulačné opatrenia Európskej komisie zamerané na finančné trhy so základnými produktmi, ktorých cieľom je zvýšiť ich transparentnosť, zlepšiť kvalitu informácií a efektívnosť kontrolných mechanizmov.

1.5   Plne dostupné finančné vzdelávanie prospieva celej spoločnosti. Projekty rozvoja finančných schopností musia byť prioritne zamerané na tie segmenty populácie, ktoré sú ohrozené finančným vylúčením. Finančný sektor sa musí aktívne zapájať do mikrofinancovania a vzdelávania a uľahčiť prístup k základným finančným službám.

1.6   EHSV poukazuje na obmedzený vplyv aktuálnych programov finančného vzdelávania a fakt, že vyhodnotiť vhodnosť rôznych vzdelávacích programov a účinnosť prístupu je rovnako dôležité, ako identifikovať potreby vzdelávania spotrebiteľov finančných produktov a zostaviť príslušné návrhy. Na to je potrebná účasť všetkých zainteresovaných strán.

1.7   Finančné vzdelávanie je kľúčovým prvkom na udržanie dôvery k finančnému systému a zodpovednej spotreby finančných produktov. Preto je do budúcna nevyhnutné, aby najvhodnejšie inštitúcie (verejné aj súkromné) a zainteresované strany zjednotili sily a pomohli finančnému vzdelávaniu potrebnými zdrojmi a stratégiami a napravili nedostatok koordinácie a spolupráce medzi mnohými existujúcimi iniciatívami (na medzinárodnej a európskej úrovni a na úrovni členských štátov).

1.8   EHSV chápe, že kompetencie Komisie v oblasti vzdelávania sú obmedzené, ale preto je potrebné, aby finančné vzdelávanie presiahlo rámec vzdelávania ako takého, keďže sa týka aj posilnenia schopnosti konať, rieši problém sociálneho vylúčenia a podporuje zodpovednú spotrebu.

1.9   Nakoniec EHSV zdôrazňuje, že je nutné, aby sa potreby spotrebiteľov finančných produktov dostali medzi hlavné témy medzinárodných stretnutí na najvyššej úrovni, najmä samitu G20. Preto požaduje vytvorenie skupiny expertov pre finančnú ochranu spotrebiteľov.

2.   Finančná kultúra a úloha spotrebiteľov

2.1   Kultúra finančnej deregulácie a sebaregulácie, finančná kreatívnosť, vylepšovania nových finančných nástrojov a netransparentnosť systému predstavujú nielen hlavný dôvod súčasnej finančnej krízy, ale tiež znemožňujú občanom porozumieť fungovaniu tohto zložitého a globalizovaného trhu, ktorý je zaplavený najrôznejšími finančnými produktmi.

2.2   V „znalostnej spoločnosti“, ktorá potrebuje vzdelávací systém schopný podnietiť kritické myslenie u svojich občanov, predstavuje finančné vzdelávanie strategický nástroj, ktorý musí sprevádzať nové riadenie finančného systému. V skutočnosti nie je možné zostrojiť silnejší, bezpečnejší a transparentnejší finančný systém bez podpory zodpovedných spotrebiteľov, ktorí sú ochotní rozvíjať svoje finančné schopnosti.

2.3   Myšlienka „zodpovednej spotreby finančných produktov“, ktorá má pomôcť odlíšiť želanie od potreby, získava na dôležitosti. Stále viac priaznivcov má aj „zodpovedné sporenie“. Ide o myšlienku, ktorá dlhodobo propaguje sociálne zodpovedné produkty (1), teda produkty, ktoré odmeňujú dobré správanie v sociálnej a environmentálnej oblasti a v oblasti riadenia podnikov (kritériá ESG).

2.4   Cieľom nemá byť iba predávanie poznatkov a postojov (finančné vzdelávanie), ale aj získanie schopnosti dobre informovaného úsudku (finančná gramotnosť), aby občania mohli v reálnom živote robiť vhodné rozhodnutia pri spravovaní svojich úspor (posilnenie finančných schopností).

2.5   Veľká časť rozhodnutí, ktoré musí človek počas svojho života urobiť, od financovania štúdia až po plánovanie dôchodku, súvisí s finančným správaním, ktoré má priamy vplyv na okolie a rodinu občana (2).

2.6   Vzhľadom na medzinárodnú hospodársku krízu a zvýšený záujem občanov o udržateľný rozvoj a na správanie sa podnikateľskej sféry vo vzťahu k sociálnym a environmentálnym otázkam a otázkam riadenia podnikov (etické, sociálne a správne kritéria), je potrebné lepšie informovať o tom, ako tieto kritéria začleniť do procesu finančného rozhodovania jednotlivých spotrebiteľov.

2.7   Výbor sa teda nazdáva, že je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú finančnú kultúru všetkým vrstvám obyvateľstva počas celého ich života v záujme zachovania ich dôvery k dobre regulovanému finančnému systému a zabezpečenia jeho rozvoja a stability podporou inteligentnej spotreby finančných produktov, založenej na dobre informovaných a zrelých rozhodnutiach. Táto otázka sa v súčasnosti stáva spoločným cieľom vlád a riadiacich a dozorných orgánov.

2.8   Veľmi dôležitú úlohu majú tiež finančné inštitúcie. Spoločnosť preto musí mať možnosť spoľahnúť sa na zainteresovanosť finančného sektora, ktorý bude garantovať čestné a transparentné postupy poskytovania služieb klientom a bude jasne slúžiť záujmom občanov.

3.   Činnosť v oblasti finančného vzdelávania

3.1   „Finančným vzdelávaním“, rozumieme postup, ktorý spotrebiteľom umožňuje lepšie rozumieť finančným produktom a získať poznatky o finančných rizikách a možnostiach, ktoré trh poskytuje, čím sa stávajú schopnými robiť finančné rozhodnutia na základe príslušných informácií. Dostupné finančné vzdelávanie prospieva celej spoločnosti, pretože znižuje riziká finančného vylúčenia a učí spotrebiteľov plánovať a sporiť, čo pomáha znižovať zadlženie.

3.2   Na podporu finančnej kultúry spotrebiteľov riadiace orgány a ďalší činitelia občianskej spoločnosti začali rôzne iniciatívy s názvom „Plány finančného vzdelávania“.

3.3   Táto téma nie je nová: v minulosti sa ňou už zaoberala OECD (3), Európska komisia (4) a Rada ECOFIN (5).

3.4   Najdôležitejšími iniciatívami inštitúcií na európskej úrovni v tejto oblasti boli implementácia širokej škály programov o finančnom vzdelávaní v rámci projektu vzdelávania o spotrebe s názvom DOLCETA (Development of On Line Consumer Education Tools for Adults – Vývoj on-line nástrojov vzdelávania spotrebiteľov pre dospelých) a vytvorenie skupiny expertov na finančné vzdelávanie Komisiou v októbri 2008 (GEEF), ktorá sa odvtedy pravidelne stretáva, aby analyzovala rôzne stratégie rozvoja programov finančného vzdelávania a podporila spoluprácu verejného a súkromného sektora s cieľom ich lepšieho uplatnenia v praxi.

3.5   Medzi dôvody, pre ktoré je potrebné zlepšiť finančné vzdelávanie, patria činitele ako zložitosť nových finančných produktov, demografické zmeny (6) a nový európsky regulačný rámec (7).

3.6   K tomu sa pripája fakt, že finančná kultúra obyvateľstva je vo všeobecnosti nedostatočná. Na jej zlepšenie je potrebné, aby si občania uvedomili potrebu zlepšovať svoju finančnú gramotnosť. Preto EHSV požaduje, aby sa na národnej úrovni realizovalo viac informačných kampaní na tému financií.

3.7   Cieľom EHSV je, aby mali všetci občania (deti, mládež, starí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím alebo iné skupiny) účinný prístup k programom zameraným na zlepšenie finančných schopností, ktoré sú tematicky vhodné pre príslušné obdobie života a ktoré zohľadňujú ciele a záujmy každej skupiny. Zároveň so základnou náplňou vzdelávania (finančné plánovanie, sporenie, zadlženie, poistenie a dôchodky atď.) a špecifickou metodológiou jeho realizácie sú potrebné aj účinné kanály, ktoré umožnia osloviť rôzne segmenty obyvateľstva: školské zariadenia, pracoviská, spotrebiteľské organizácie, internetové stránky, špecializované publikácie, komunikačné prostriedky atď.

3.8   Tieto programy sa zameriavajú najmä na deti a mládež. Finančné vzdelávanie však nie je súčasťou vyučovania, to znamená, že do školského programu je zapracované iba v niektorých krajinách (8). EHSV zdôrazňuje, že kým sa to nezmení, nebude možné dosiahnuť žiaduce ciele pri získavaní finančných zručností.

3.9   EHSV tiež nabáda Európsku komisiu a iné inštitúcie k zlepšeniu informovanosti a zvýšeniu povedomia o sociálne zodpovedných investíciách (ISR) v rôznych členských štátoch v rámci aktuálnych iniciatív v oblasti finančného vzdelávania.

3.10   Programy finančného vzdelávania, ktoré v súčasnosti prebiehajú v krajinách ako Spojené kráľovstvo (program všeobecného poradenstva), Francúzsko (Inštitút pre finančné vzdelávanie), Španielsko (plán finančného vzdelávania 2008 – 2012), Rakúsko („Initiative Finanz Wissen“ [iniciatíva týkajúca sa finančného vzdelávania]) atď., sú správne navrhnuté, ale ich vykonávacie stratégie nemajú dostatočný dosah a občania nie sú dostatočne informovaní o zdrojoch v oblasti vzdelávania, ktoré tieto inštitúcie poskytujú.

3.11   EHSV odhaduje, že je potrebné zintenzívniť štúdie, ktorých cieľom je vyhodnotiť vhodnosť vzdelávacieho materiálu, jeho dostupnosť a spôsob dlhodobého sledovania zlepšovania finančných zručností, najmä pokiaľ ide o dosah tejto disciplíny na vzdelávanie detí a mládeže.

4.   Nové finančné správanie spotrebiteľov

4.1   Demografické, sociálno-kultúrne a technologické faktory, pod vplyvom ktorých spotrebitelia žijú, u nich vyvolávajú nové finančné správanie. Konkrétne v súčasnej dobre vyhľadávajú produkty na mieru, profesionálnejšie zaobchádzanie, požadujú viac informácií, zaujímajú sa o to, kam sú ich prostriedky investované (9), a ich postoj je kritický.

4.2   V tomto kontexte sa úzky vzťah, ktorý spájal klientov s ich finančnými subjektmi pomaly oslabuje. Tí využívajú rôzne inštitúcie, želajú si, aby mali svoju banku blízko, alebo využívajú elektronické bankovníctvo, a vyhľadávajú účinné služby a rentabilitu svojich aktív.

4.3   Kľúčom k udržaniu si klientov je správne spracovanie informácií s cieľom analyzovať modely ich správania a poskytnúť im adekvátne informácie podľa ich profilu. Spotrebiteľ si zase musí porovnať tieto informácie a dôsledne analyzovať služby, ktoré si kupuje.

4.4   Z pohľadu spotrebiteľských organizácií sa odporúča osvojiť si istý počet pravidiel pre vzťahy s finančnými subjektmi (personalizované služby, kvalita služieb, stupeň špecializácie niektorých produktov) a až potom sa pustiť do hľadania tej najlepšej rentability. Finančné vzdelávanie tak umožní spotrebiteľovi rozpoznať riziká „finančných pseudo-služieb“.

5.   Podpora transparentnosti, posilnenie ochrany a obnovenie dôvery spotrebiteľov

5.1   Činnosť v rámci finančného vzdelávania musí dopĺňať celkové pravidlá finančných trhov a efektívne posilnenie ochrany spotrebiteľa finančných produktov. To znamená, že finančná regulácia nezbavuje občana potreby celý život rozvíjať svoje finančné zručnosti.

5.2   Transparentnosť je nevyhnutným kritériom vo vzťahu k používateľom a základným predpokladom na získanie dôvery spotrebiteľa v odvetví finančných služieb.

5.3   Transparentnosť informácií možno dosiahnuť pomocou nástrojov ako sú správy a publikácie, zodpovedné poradenstvo, informačné prospekty, brožúrky a návody, nové poradné kanály, prezentácie produktov a finančných služieb atď. Je potrebné znemožniť poznámky malými písmenami, klamné články zmlúv a podvodnú reklamu.

5.4   Vo všeobecnosti sú banky pre klienta zdrojom znepokojenia; je to spôsobené nedostatkom komunikácie, niekedy náročnou komunikáciou klientov so zamestnancami pri priehradkách a samotnými dokumentmi, ktoré sú pre laikov často nezrozumiteľné. Aby sa táto situácia vyriešila, banky musia zamestnávať kvalifikovaný personál, ktorý je schopný riadne informovať klientov, iniciovať dialóg s klientmi a používať ich jazyk.

5.5   Čo sa týka marketingu finančných produktov a služieb, potreba informovanosti je ešte naliehavejšia, pretože klient musí byť reálne oboznámený so zmluvnými podmienkami a dôsledkami, ktoré z nich vyplývajú, a pred prijatím ponuky mať k dispozícii dostatok času na rozmyslenie.

5.6   Nevyhnutné je najmä spresniť riziko spojené s každou operáciou a pokúsiť sa vyvážiť podstúpenie rizika, keďže v poslednej dobe konštatujeme presúvanie rizika spojeného s finančným produktom na spotrebiteľa. V prípade elektronického bankovníctva je potrebné zaručiť plný prístup k základným informáciám týkajúcim sa tejto oblasti.

5.7   Konkrétne, európska smernica 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu, nariaďuje lepší prístup k informáciám. Smernica MIFID (10) uvádza informácie, ktoré je potrebné uviesť pri investičných službách a ktoré platia pre všetky etapy prípravy zmluvy, teda informácie, ktoré je potrebné poskytnúť pred, pri a po uzatvorení zmluvy. Od bánk tiež požaduje, aby posilnili ochranu investorov a klientom poskytli produkty lepšie prispôsobené ich rizikovému a sociálno-kultúrnemu profilu.

5.8   Ďalším nástrojom na ochranu práv spotrebiteľov je smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stanovuje zásadu „zodpovedného poskytovania pôžičiek“, pričom poskytovateľ úveru má povinnosť poskytnúť poradenstvo a vyhodnotiť aktuálnu a budúcu solventnosť spotrebiteľa podľa informácií, ktoré mu spotrebiteľ poskytne a podľa informácií, ktoré vyplynú z preskúmania príslušnej databázy.

5.9   V budúcnosti bude dôležitým nástrojom Európskej únie na upevnenie dôvery spotrebiteľov Akt o jednotnom trhu (11), ktorý obsahuje kapitolu o prostriedkoch na ochranu spotrebiteľa finančných produktov a zameriava sa najmä na transparentnosť bankových poplatkov a aktuálny nedostatok ochrany spotrebiteľov hypotekárnych úverov.

6.   Podpora najlepších bankových postupov

6.1   Finančná deregulácia posledných desaťročí prispela k prepojeniu bankového a kapitálového trhu, čím sa oslabila ochrana práv klientov komerčných bánk.

6.2   Spotrebitelia poukazujú na nedostatok informácií o komercializácii finančných produktov, najmä preto, že ide o novovytvorené a zložité produkty.

6.3   Konkrétne Európska komisia (12) poukazuje na tieto základné problémy spotrebiteľa vo vzťahu k bankám: nedostatočné predzmluvné informácie, nespoľahlivé poradenstvo, nedostatok transparentnosti na úrovni bankových poplatkov a ťažkosti so zmenou banky.

6.4   Na odstránenie týchto nedostatkov Európska komisia spustila pre bankový sektor iniciatívu sebaregulácie, ktorej cieľom je zlepšiť prístup k informáciám o bankových poplatkoch a garantovať ich lepšiu porovnateľnosť. EHSV naštartoval dôležitý projekt harmonizácie, ktorý bude viesť k štandardizovanejšiemu systému, čo zjednoduší porovnanie jednotlivých ponúk. Zdôrazňuje tiež, že ak má byť proces úspešný, je potrebná účasť spotrebiteľských organizácií.

6.5   Finančné inštitúcie sa zdráhajú poskytnúť svojim klientom prístup k produktom iných subjektov, ak to je pre ne menej výnosné. Jednou z chýb, ktoré sa objavujú v kolektívnom investovaní, je uvedenie nových produktov na trh nezávisle od dopytu po nich.

6.6   Čiže existuje nesúlad medzi dopytom klientov a predávanými produktmi, čo je spôsobené modelom riadenia, v ktorom ponuka zvyšuje dopyt a zisk vyplýva z rastúcej nevedomosti, čo je spôsobené nerovnomerným rozložením informácií medzi predajcami a spotrebiteľmi finančných produktov. Preto EHSV navrhuje zriadenie prísnych a záväzných „kódexov správania“ pre zamestnancov finančných inštitúcií, ktoré umožnia znížiť konflikt záujmov medzi poradenstvom a marketingom. Finančné inštitúcie by mali niesť dôkazné bremeno v súvislosti s dodržiavaním kódexu správania.

6.7   Finanční sprostredkovatelia (nielen pracovníci bánk, ale aj poisťovací agenti, burzoví makléri atď.) musia okrem dodržiavania platných predpisov preberať „osvedčené postupy“ zamerané na ochranu spotrebiteľa finančných produktov, ktoré umožnia zlepšiť kvalitu informácií (jasné, presné, zodpovedajúce potrebám klienta, zrozumiteľné a umožňujúce porovnanie s inými ponukami), politiku, ktorá podporuje finančné vzdelávanie sporiteľov a investorov, profesionálneho poradenstva (dôveryhodné a čestné), ktoré by spotrebiteľovi uľahčilo výber, a nezávislého subjektu, ktorý by zastával a chránil práva a záujmy klientov finančných produktov (ombudsmana).

6.8   EHSV zdôrazňuje, že na posilnenie tohto nového scenára je potrebné zlepšiť kvalifikáciu finančných sprostredkovateľov tak, aby mohli vykonávať túto základnú školiacu funkciu. Výzva pre finančných sprostredkovateľov je dvojaká: na jednej strane lepšie poznať produkty, ktoré predávajú, a na druhej strane vedieť efektívne informovať spotrebiteľa.

7.   Podpora finančného začleňovania

7.1   EHSV si uvedomuje, že finančné začleňovanie musí byť súčasťou kontextu plného sociálneho začleňovania občanov. Preto je jasné, že záruky v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany atď. len uľahčia realizáciu iniciatív zameraných na finančné vzdelávanie.

7.2   Rôzne štúdie (13) konštatujú, že úroveň finančného vzdelávania a prepojenie s kultúrnou úrovňou a sociálno-ekonomickým statusom osôb sú nedostatočné. Preto má veľa osôb problémy zvládať svoju finančnú situáciu a rozpoznať riziká, ktoré ich investície prinášajú. Tiež sme mohli pozorovať, že tieto osoby majú len zriedkakedy záložný plán na zvládnutie nepredvídaných okolností (nezamestnanosť, nehoda, rozvod, smrť partnera atď.).

7.3   V mnohých krajinách dokáže menej ako 30 % obyvateľstva vypočítať jednoduchý úrok a menej ako 44 % má základné vedomosti o fungovaní dôchodkového systému (14).

7.4   Približne 80 miliónov európskych občanov, čo predstavuje 16 % celkovej populácie, je ohrozených chudobou. Medzi ciele určené Európskou úniou na „Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“ 2010, patrí sociálna podpora politiky začleňovania, pričom zdôrazňuje spoločnú a individuálnu zodpovednosť.

7.5   Finančná integrácia podporuje proces sociálnej integrácie. Preto je dôležité vyzdvihnúť iniciatívy, ktoré podporujú finančnú integráciu skupín, ktorým hrozí vylúčenie (ženy, nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, starí ľudia, ľudia bez prostriedkov atď.), z hľadiska všeobecného prístupu, a vyvinúť finančné služby a produkty prispôsobené týmto skupinám.

7.6   V aktuálnom ekonomickom a sociálnom kontexte je nevyhnutné zdôrazniť finančné vzdelávanie zamerané na plánovanie dôchodku, keďže sa čoraz viac orientujeme na príspevkové dôchodkové verejné systémy, kde sa príspevky odvíjajú od príjmov („earnings-related benefits“). Na podporu emancipácie pracujúcich žien je tiež potrebné pri ich vstupe na pracovný trh im ponúknuť špecifické programy na zlepšenie ich finančných zručností.

7.7   Opatrenia na zlepšenie finančnej kultúry spotrebiteľov sa musia v prvom rade zamerať na najmenej chránené segmenty obyvateľstva, ktorým hrozí finančné vylúčenie alebo ktorým hrozí, že sa zapletú do špekulatívnych a pochybných operácií.

7.8   EHSV zdôrazňuje, že banky musia okrem iného uľahčiť prístup osôb bez prostriedkov k bankovým službám, aby sa zamedzilo ich finančnému vylúčeniu. Preto musia byť programy prideľovania mikroúveru (15) súčasťou ponúk úverov bánk. Nezamestnané osoby, absolventi, ktorí potrebujú pôžičku, podnikatelia, imigranti, osoby so zdravotným postihnutím atď. (16), sú osoby, na ktoré sa mikroúver zameriava a je dôležité, aby k nemu mali prístup.

7.9   Programy, ktoré sa zameriavajú na mikrofinancovanie a vzdelávanie vykazujú vynikajúce výsledky v porovnaní s inými iniciatívami, ktoré sa zameriavajú iba na mikrofinancovanie, pretože vzdelanie prináša konkurenčné výhody.

8.   Perspektíva finančného vzdelávania

8.1   EHSV si plne uvedomuje, že kompetencie Komisie v oblasti vzdelávania sú obmedzené (17), no je potrebné podotknúť, že finančné vzdelávanie presahuje rámec vzdelávania ako takého a že sa týka aj posilnenia schopnosti konania osôb, rieši problém sociálneho vylúčenia a podporuje zodpovednú spotrebu.

8.2   EHSV vyzýva Komisiu, aby sa začala venovať vypracovaniu právnych opatrení, ktorý by členské štáty zaväzovali aktívne podporovať finančné vzdelávanie.

8.3   Do budúcna existuje rozsiahly konsenzus medzi organizáciami a inštitúciami (pričom najdôležitejšie pre finančné vzdelávanie sú pravdepodobne Medzinárodná sieť pre finančné vzdelávanie (INFE) OECD a skupina expertov pre finančné vzdelávanie (GEEF) Európskej komisie), pokiaľ ide o najdôležitejší obsah a najvhodnejšie postupy pre oblasť finančného vzdelávania. V tomto ohľade sa EHSV vracia ku svojim usmerneniam a vyzýva vlády a finančné inštitúcie, aby poskytli prostriedky potrebné na podporu ich iniciatív:

8.4   EHSV chce doplniť tieto návrhy, ktoré spájajú iniciatívy pre zlepšenie finančných schopností občanov a rôzne opatrenia pre posilnenie úrovne ochrany spotrebiteľa finančných produktov:

8.5   Nakoniec EHSV zdôrazňuje, že potreby spotrebiteľov finančných produktov musia mať popredné postavenie v harmonograme medzinárodných stretnutí, najmä samitov G-20. Preto Consumers International (19) vyzýva k vytvoreniu skupiny expertov na finančnú ochranu spotrebiteľa, ktorá by sa zodpovedala G-20, s cieľom zaručiť prístup k stabilným, spravodlivým a konkurencieschopným finančným službám.

(1)  Stanovisko EHSV na tému „Sociálne zodpovedné finančné produkty“, Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 33.

(2)  Pozri dokument Komisie: Zelená kniha – Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy, KOM(2010) 365 v konečnom znení.

(3)  V júli 2005, je potrebné zdôrazniť tiež projekt OECD z roku 2009 o finančnom vzdelávaní.

(4)  Európska komisia vydala „Osem základných zásad poskytovania veľmi kvalitných programov finančného vzdelávania“, KOM(2007) 808 v konečnom znení.

(5)  Vo svojich záveroch z mája 2008.

(6)  Zvyšovanie dĺžky života je v tejto oblasti najurčujúcejším faktorom, ktorý spôsobuje, že starí ľudia sa musia oboznamovať s novými finančnými produktmi a dospelí lepšie si plánovať budúcnosť.

(7)  Vytvorené podľa Akčného plánu pre finančné služby, ktorý spustila Európska komisia na konci 90. rokov.

(8)  V roku 2012 po prvýkrát vyhodnotí správa Pisa finančné schopnosti 15-ročných žiakov v 19 krajinách.

(9)  Za posledné roky sa zvýšil dopyt po sociálne zodpovedných finančných produktoch, ktoré pri výbere investícií dodržiavajú zásady sociálnej zodpovednosti.

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1 – 44.

(11)  KOM(2011) 206 v konečnom znení.

(12)  Európska komisia „Data Collection for prices of current accounts provided to consumers“, Brusel 2009.

(13)  Pozri: Braunstein & Welch, 2002, Mandell, 2008, FINRA Investor Education Foundation, 2009.

(14)  Podľa článku José Gómez Yubero „Financial education: from information to knowledge and informed financial decision-making“.

(15)  Valné zhromaždenie Spojených národov vyhlásilo rok 2005 za „Medzinárodný rok mikroúveru“.

(16)  Tak ako vo Francúzsku, mikroúver musí byť nástrojom napĺňania potrieb osôb, ktoré majú málo prostriedkov, nie iba na podporu podnikania.

(17)  Podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môžu zákony v oblasti vzdelávania stanovovať iba členské štáty.

(18)  Neovplyvňuje školiace funkcie, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho systému.

(19)  Predstavuje 220 spotrebiteľských organizácií v 115 krajinách.