ÚVOD

Smernica Rady 2005/71/ES o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu na viac ako tri mesiace (ďalej len „smernica“)[1] bola štvrtým legislatívnym nástrojom v oblasti legálnej migrácie po tom, ako sa Amsterdamskou zmluvou zaviedla právomoc vydávať právne predpisy v tejto oblasti. Po konzultácii s Európskym parlamentom bola jednohlasne prijatá Radou 12. októbra 2005. Dánsko a Spojené kráľovstvo nie sú viazané touto smernicou.

Celkovým cieľom smernice je obmedziť prekážky brániace vstupu výskumných pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín (ďalej len „výskumní pracovníci“) do EÚ a ich pobytu v EÚ a poskytnúť im práva na mobilitu v rámci EÚ. Smernicou sa zaviedol mechanizmus, ktorý bol nový pre vtedy existujúce acquis EÚ v oblasti migrácie. Osobitne schválené výskumné organizácie mohli uzatvárať s výskumnými pracovníkmi dohody o hosťovaní, na základe ktorých by sa už od výskumných pracovníkov nevyžadovalo okrem povolenia na pobyt aj pracovné povolenie.

V tejto správe sa posudzuje uplatňovanie smernice[2]. Správa je založená na štúdii vypracovanej Komisiou[3], ako aj ďalších zdrojoch, vrátane prieskumov ad hoc uskutočnených v rámci Európskej migračnej siete[4] a diskusií s členskými štátmi. Členské štáty mali možnosť preskúmať faktické informácie o svojich príslušných krajinách a aktualizovať ich.

MONITOROVANIE A TRANSPOZÍCIA

Členské štáty museli transponovať smernicu do 12. októbra 2007 (článok 17) a oznámiť tieto informácie Komisii. V období od roku 2007 do roku 2011 Komisia uskutočnila stretnutia s členskými štátmi, aby prerokovala otázky týkajúce sa vykonávania a výkladu smernice.

V roku 2007 Komisia začala konanie vo veci porušenia podľa článku 258 (bývalý článok 226) Zmluvy o fungovaní Európskej únie proti 17 členským štátom za to, že nevykonávali smernicu včas alebo za to, že riadne neinformovali Komisiu o prijatí vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica. Odvtedy všetky členské štáty postupne prijali transpozičné opatrenia a konanie vo veci porušenia v súvislosti s neinformovaním Komisie bolo ukončené.

DODRžIAVANIE TRANSPOZIčNÝCH OPATRENÍ

Vymedzenie pojmov (článok 2)

V článku 2 smernice sú ustanovené vymedzenia pojmov „výskum“, „výskumná organizácia“ a „výskumný pracovník“. Hoci väčšina členských štátov vymedzila pojmy „výskum“ a „výskumná organizácia“ v súlade so smernicou, v prípade vymedzenia pojmu „výskumný pracovník“ to urobila menej ako polovica členských štátov. Aby sa dokončilo vytvorenie Európskeho výskumného priestoru a zvýšila príťažlivosť Európy ako cieľa cesty výskumných pracovníkov, je dôležité, aby všetky členské štáty vykladali a uplatňovali vymedzenia jednotným spôsobom.

Rozsah pôsobnosti (článok 3)

Smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požiadajú o prijatie na územie členského štátu na účely uskutočnenia výskumného projektu. 12 členských štátov vymedzilo rozsah pôsobnosti rovnako ako smernica[5]. BE, EE, IE, FR, IT, AT, PT a RO nezačlenili všetky prvky týkajúce sa rozsahu pôsobnosti, pričom v ES, LV, LT, NL a SI neboli zistené žiadne jednoznačné transpozičné opatrenia. Zdá sa, že v praxi to nebráni tomu, aby výskumní pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, využívali prínosy smernice.

Výhodnejšie ustanovenia (článok 4)

Niektoré členské štáty podpísali dvojstranné a/alebo viacstranné dohody poskytujúce výhodnejšie podmienky konkrétnym štátnym príslušníkom tretích krajín, ako sú podmienky stanovené v smernici. Hlavným účelom týchto dohôd je stanoviť uplatniteľné právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia a zabezpečiť prenosnosť sociálneho zabezpečenia.

Výskumné organizácie (články 5 a 6)

Udeľovanie súhlasu výskumným organizáciám (článok 5)

V článku 5 ods. 1 sa stanovuje požiadavka, aby výskumným organizáciám bol osobitne udelený súhlas, pokiaľ ide o zamestnávanie výskumných pracovníkov. Členské štáty rozhodujú o osobitnom vnútroštátnom postupe udeľovania súhlasu[6]. Doba trvania súhlasu nie je kratšia ako päť rokov a môže sa skrátiť iba vo výnimočných prípadoch (článok 5 ods. 2). Tieto ustanovenia sú dodržané vo väčšine členských štátov[7].

LV, LT a PT majú zavedený iba všeobecný postup, t. j. postup nešpecifický pre smernicu, akreditovať vzdelávacie/výskumné inštitúcie. Tento postup vo všeobecnosti poskytuje priaznivejšie ustanovenia, pretože vnútroštátne výskumné organizácie sa nemusia podrobovať ďalšiemu schvaľovaciemu postupu, aby prijali výskumných pracovníkov na základe smernice. Ďalšie členské štáty (EL, FR a AT) považujú za schválené všetky domáce štátne univerzity a vyžadujú súhlas iba v prípade iných kategórií organizácií. V SI neexistujú žiadne ustanovenia o dobe trvania udeleného súhlasu a schvaľovací orgán má kedykoľvek právo preskúmať, či výskumná organizácia stále spĺňa počiatočné podmienky. To nie je v súlade so smernicou.

Článok 5 ods. 3 a 4 poskytuje členským štátom možnosť voľne rozhodnúť o tom, či budú od výskumných organizácií vyžadovať „písomný záväzok“, že budú znášať náklady na akýkoľvek nelegálny pobyt a návrat výskumného pracovníka, ako aj potvrdenie, že výskumná práca bola vykonaná[8]. DE, CY, LU, MT, AT, PL, RO, SI a SK využili tieto dve možnosti. BE, CZ, EL, IT, LT HU a NL transponovali iba ustanovenie o nelegálnom pobyte a návrate, zatiaľ čo IE a FI transponovali iba požiadavku potvrdiť, že práca bola vykonaná. ES, FR, PT a SE netransponovali žiadne z týchto ustanovení. BG, EE a LV využívajú všeobecné znenie príslušných právnych predpisov o prisťahovalectve a výskumné organizácie považujú za sponzorov, ktorí sa zaviazali zaplatiť všetky náklady v prípade nelegálneho pobytu.

Povinnosť členských štátov uverejniť a pravidelne aktualizovať zoznam výskumných organizácií, ktorým bol udelený súhlas (článok 5 ods. 5), bola transponovaná v 19 krajinách[9]. Hoci v EE, IE, IT, LT a PT neexistuje žiadna povinnosť uverejniť zoznam, takýto zoznam je v praxi k dispozícii na webovej stránke vnútroštátneho schvaľovacieho orgánu. Niektoré členské štáty uverejňujú zoznam iba v úradných dokumentoch, ku ktorým môže byť ťažký prístup. „Pravidelná aktualizácia“ sa vykladá rôznymi spôsobmi, pričom niektoré aktualizácie sa vykonávajú iba raz za rok.

Podľa článku 5 ods. 6 a 7 členské štáty môžu stanoviť osobitné podmienky na zamietnutie obnovenia súhlasu alebo jeho odobratie výskumným organizáciám, ako aj dôsledky pre dohody o hosťovaní a povolenia na pobyt výskumných pracovníkov[10]. 14 členských štátov transponovalo obe ustanovenia[11], zatiaľ čo v BE, BG, IE, HU, IT, MT, AT, SI a SE nie sú upravené žiadne osobitné dôsledky zamietnutia obnovenia alebo zrušenia udelenia súhlasu výskumným organizáciám. Toto ustanovenie nebolo transponované v LT a PT.

Dohoda o hosťovaní medzi výskumnou organizáciou a výskumným pracovníkom (článok 6)

V dohode o hosťovaní sa výskumný pracovník zaväzuje dokončiť výskumný projekt a výskumná organizácia sa zaväzuje, že bude hostiteľom výskumného pracovníka na tento účel (článok 6 ods. 1). Členské štáty riešia toto ustanovenie rôznymi spôsobmi, pričom väčšina krajín uplatňuje iba dohodu o hosťovaní[12], zatiaľ čo iné namiesto dohody o hosťovaní vyžadujú pracovnú zmluvu alebo okrem takejto dohody vyžadujú ešte aj pracovnú zmluvu (BE, EE, IE, ES, IT, AT, PL[13]), zatiaľ čo LT a PT vyžadujú iba pracovnú zmluvu.

Článok 6 ods. 2 zaväzuje výskumnú organizáciu, aby pred podpísaním dohody o hosťovaní skontrolovala účel a trvanie projektu výskumného pracovníka a finančné zdroje na jeho uskutočnenie, jeho kvalifikáciu, dostatočné mesačné finančné zdroje bez toho, aby sa musel obrátiť na systém sociálnej pomoci členského štátu, a zdravotné poistenie. V dohode o hosťovaní musí byť uvedený aj právny vzťah a pracovné podmienky výskumného pracovníka. Toto ustanovenie bolo správne transponované vo väčšine členských štátov[14]. AT neupravuje v dohode o hosťovaní potrebu právneho vzťahu a pracovných podmienok výskumných pracovníkov vzhľadom na to, že využíva pracovné zmluvy, zatiaľ čo LT, PT a SI nestanovujú povinnosť výskumnej organizácie preskúmať účel a trvanie výskumu, dostupnosť finančných zdrojov a kvalifikáciu výskumného pracovníka.

Článok 6 ods. 3 poskytuje členským štátom možnosť voľne rozhodnúť o regulovaní potreby, aby výskumné organizácie poskytovali výskumnému pracovníkovi individuálne vyhlásenie o finančnej zodpovednosti za náklady, ktoré by vznikli v rámci verejných finančných prostriedkov v dôsledku nelegálneho pobytu a návratu. 10 členských štátov transponovalo toto nepovinné ustanovenie[15].

V článku 6 ods. 4 sa stanovuje, že dohoda o hosťovaní zaniká, ak výskumný pracovník nie je prijatý do krajiny alebo ak sa ukončí právny vzťah medzi výskumným pracovníkom a výskumnou organizáciou. Táto podmienka sa dodržiava vo väčšine členských štátov[16]. IT priamo stanovuje zánik dohody o hosťovaní v dôsledku neudelenia povolenia na pobyt výskumnému pracovníkovi. Transpozícia je neúplná v EE a FR, kde sa skôr reguluje zánik povolenia výskumných pracovníkov na pobyt, ako zánik dohôd o hosťovaní. DE a PL regulujú zánik dohody o hosťovaní v prípadoch neprijatia výskumných pracovníkov do krajiny, bez regulovania ukončenia právneho vzťahu medzi výskumnými pracovníkmi a výskumnými organizáciami. V LT, AT a PT nie sú stanovené žiadne transpozičné ustanovenia.

Článok 6 ods. 5 zaväzuje výskumné organizácie, aby bezodkladne informovali príslušné vnútroštátne orgány o každej udalosti, ktorá by mohla zabrániť vykonávaniu dohody o hosťovaní. Toto ustanovenie je transponované a dodržiava sa vo väčšine členských štátov[17]. V EE, LV a NL sa všeobecná oznamovacia povinnosť sponzora na základe právnych predpisov o prisťahovalectve uplatňuje vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny už nespĺňa podmienky, za ktorých bolo udelené povolenie. Toto ustanovenie nebolo transponované vo FR, IT[18], LT a PT.

Prijímanie, pobyt a zlúčenie rodiny (články 7, 8, 9 a 10)

Podmienky prijímania (článok 7)

V článku 7 sú stanovené podmienky prijímania výskumných pracovníkov. Transpozícia bola dodržaná takmer vo všetkých členských štátoch. Buď vytvorili osobitnú kategóriu „výskumný pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny“ alebo takýchto pracovníkov posudzovali na základe všeobecných právnych predpisov o prisťahovalectve. Členské štáty vo všeobecnosti považujú výskumných pracovníkov za žiadateľov v dobrom úmysle a poskytujú im priaznivejšie podmienky ako iným kategóriám prisťahovalcov.

Odsek 2 umožňuje členským štátom skontrolovať podmienky, na ktorých bola založená a uzavretá dohoda o hosťovaní; túto možnosť využili iba BE, BG, EL, CY, LU a NL. Vo všeobecnosti sa zdá, že ak existujú pochybnosti o žiadateľovi, väčšina prisťahovaleckých orgánov skontroluje platnosť a podmienky dohody o hosťovaní.

Odsek 3 zaväzuje členské štáty prijať výskumných pracovníkov hneď po vykonaní potrebných kontrol a po pozitívnom overení všetkých požiadaviek. Väčšina členských štátov[19] jasne transponovala toto ustanovenie. Neexistencia podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch iných členských štátov v zmysle prijímania výskumných pracovníkov na ich území s cieľom uskutočniť výskumnú činnosť na základe dohody o hosťovaní by mohla potenciálne zabrániť prístupu výskumných pracovníkov, pretože orgány môžu voľne rozhodnúť, či prijmú alebo neprijmú výskumného pracovníka, a zdá sa, že táto skutočnosť nie je úplne v súlade so smernicou.

Doba platnosti povolenia na pobyt (článok 8)

Článok 8 zaväzuje členské štáty udeliť povolenie na pobyt na dobu minimálne jedného roka a obnoviť ho, ak sú stále splnené podmienky. Ak je trvanie výskumného projektu naplánované na menej ako jeden rok, povolenie sa vydáva na dobu trvania projektu. BG, DE, CY, LT, LU, MT, PL, FI a SE transponovali smernicu doslovne. V CZ, EE, AT, PT a SK sa povolenie na pobyt udeľuje na obdobie do dvoch rokov, v EL a IT na obdobie trvania výskumného projektu, rovnako ako v BE, ES, LV, HU NL a RO, (s maximálnym obdobím päť rokov v prípade ES a HU). Vo FR sa predlžuje o jeden rok a predĺženie sa obmedzuje na maximálne štyri roky a v SI na obdobie trvania dohody o hosťovaní, ale nie na dlhšie ako jeden rok. Doba platnosti povolenia na pobyt nie je stanovená v IE.

Rodinní príslušníci (článok 9)

Článok 9 uľahčuje zlúčenie rodiny prostredníctvom vydania povolení na pobyt rodinným príslušníkom výskumných pracovníkov na rovnaké obdobie ako samotným výskumným pracovníkom, s priaznivejšími podmienkami ako na základe smernice o zlúčení rodiny[20]. Členské štáty nesmú uložiť podmienku minimálnej dĺžky pobytu výskumného pracovníka v uvedenom členskom štáte predtým, ako sa rodinní príslušníci budú môcť k nemu pripojiť, čo umožňuje okamžité zlúčenie rodiny, ako aj to, aby výskumní pracovníci prijímali krátkodobé projekty a/alebo aby boli mobilní.

Väčšina členských štátov nemá v právnych predpisoch žiadne osobitné ustanovenia v tom zmysle, že zlúčenie rodiny závisí od požiadavky minimálnej dĺžky pobytu výskumného pracovníka. ES, CY a SI využili presné znenie smernice, zatiaľ čo ostatné krajiny transponovali toto ustanovenie tak, že nezahrnuli povinnosť minimálnej dĺžky pobytu do zoznamu požiadaviek na zlúčenie rodiny.

Takmer všetky členské štáty[21] stanovili rovnaké trvanie platnosti povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov ako pre výskumného pracovníka. Väčšina krajín poskytuje povolenie na pobyt s právom na prácu. LU neupravilo trvanie povolenia na pobyt udeľovaného rodinným príslušníkom výskumných pracovníkov, v praxi sa však zdá, že trvanie povolenia udelené rodinnému príslušníkovi je rovnaké ako v prípade výskumného pracovníka. Vo FI je zlúčenie rodiny možné iba vtedy, ak sponzorovi (výskumnému pracovníkovi) bolo vydané nepretržité alebo trvalé povolenie na pobyt[22].

Zrušenie alebo neobnovenie povolenia na pobyt (článok 10)

Článok 10 umožňuje členským štátom zrušiť alebo neobnoviť povolenie na pobyt udelené výskumným pracovníkom a vymedziť konkrétne podmienky, za ktorých sa môže povolenie zrušiť alebo neobnoviť, vrátane podvodného získania povolenia, z dôvodov verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Všetky členské štáty upravili tieto podmienky vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch[23].

Práva výskumných pracovníkov (články 11, 12 a 13)

Vyučovanie (článok 11)

Článok 11 dáva výskumným pracovníkom právo vyučovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, hoci členské štáty môžu stanoviť maximálny počet hodín alebo dní strávených touto činnosťou. Vnútroštátne transpozičné ustanovenia sú vo väčšine krajín dodržané[24].

Niektoré členské štáty (BE, EE, IE, LU FI a SE) nemajú žiadne jasné ustanovenia, ktorými sa upravuje právo na vyučovanie; keďže výskumní pracovníci sú však podľa smernice oslobodení od povinnosti mať pracovné povolenie, možno predpokladať, že vyučovanie je povolené. V IT je vyučovanie povolené iba pokiaľ ide o výskumný projekt uvedený v dohode o hosťovaní. V LV je vyučovanie povolené vtedy, ak je to výslovne stanovené v dohode o hosťovaní.

Rovnosť zaobchádzania (článok 12)

Výskumní pracovníci prijatí na základe smernice majú právo, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi v niekoľkých oblastiach: uznanie diplomov a odborných kvalifikácií, pracovné podmienky, dávky sociálneho zabezpečenia, daňové úľavy a prístup k tovarom a službám. EL, CY, MT, PT a RO využili znenie uvedené v smernici. Niekoľko krajín[25] využilo všeobecné antidiskriminačné zákony, ktoré zakazujú diskrimináciu z dôvodu pohlavia a rasového alebo etnického pôvodu. SI uplatňuje kombináciu osobitných ustanovení o rovnakom zaobchádzaní, ktoré sa vzťahujú najmä na výskumných pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, a všeobecného antidiskriminačného zákona. Nie je úplne jasné, či uplatňovanie všeobecného zákazu diskriminácie úplne spĺňa požiadavky rovnakého zaobchádzania na základe smernice.

V BE neboli v transpozícii riešené všetky aspekty rovnakého zaobchádzania[26]. Ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní nie sú transponované v AT.

Zdá sa, že v praxi, minimálne pokiaľ ide o výsledky prieskumu medzi výskumnými pracovníkmi prijatými na základe smernice, výskumní pracovníci nepocítili diskrimináciu ani znevýhodnenie.

Mobilita medzi členskými štátmi (článok 13)

Výskumní pracovníci prijatí na základe smernice môžu vykonávať svoju časť výskumu v inom členskom štáte. Ak sa výskumný pracovník zdržiava v inom členskom štáte do troch mesiacov, výskum sa môže uskutočniť na základe dohody o hosťovaní uzatvorenej v prvom členskom štáte[27]. Ak sa výskumný pracovník zdržiava v druhom členskom štáte viac ako tri mesiace, tento členský štát môže na účely uskutočnenia výskumu na svojom území vyžadovať novú dohodu o hosťovaní. V prípade, že v právnych predpisoch sa stanovuje požiadavka na vízum alebo povolenie na pobyt pred mobilitou, tieto dokumenty sa udeľujú včas.

Mobilitu výskumných pracovníkov začlenilo do vnútroštátnych právnych predpisov 17 členských štátov[28]. V ostatných členských štátoch nie je vo vnútroštátnych právnych predpisoch výslovne stanovené, že výskumní pracovníci, ktorým bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, môžu pracovať na ich území bez ďalšieho povolenia na pobyt. To môže viesť k právnej neistote, ktorá bude brániť právu na mobilitu v rámci EÚ, a možno to označiť za nesúlad.

P ostup a transparentnosť (články 14 a 15)

Žiadosti o prijatie (článok 14)

Článok 14 zaväzuje členské štáty stanoviť, či žiadosť o povolenie na pobyt má podať výskumný pracovník alebo príslušná výskumná organizácia (odsek 1). Okrem toho sa v ňom stanovuje, (odsek 2) že hoci žiadosť sa posúdi a preskúma, keď výskumný pracovník má pobyt mimo členského štátu, do ktorého chce byť prijatý, členské štáty môžu prijať žiadosť predloženú z ich územia (odsek 3). Odsek 4 vyžaduje, aby členské štáty poskytli žiadateľovi, ktorý spĺňa podmienky, všetky možnosti na získanie potrebných víz.

Väčšina krajín vyžaduje, aby žiadosť podali výskumní pracovníci[29], s výnimkou ES, kde ju podáva výskumná organizácia. Obe možnosti sú možné v IT, CY, LT a SI.

Počiatočné žiadosti o prijatie sa posudzujú a skúmajú, kým sa žiadateľ stále zdržiava mimo územia príslušného členského štátu, v BG, EE, ES, CY, LU, SI, FI a SE. Tieto žiadosti sa skúmajú, kým sa výskumný pracovník nachádza na území príslušného členského štátu, v DE, IE, EL, FR, IT a PT. Obe možnosti sú možné v BE, CZ, LV, LT, HU[30], MT, NL, AT, PL, RO[31], SK a FI.

Kým v niekoľkých členských štátoch[32] sú poskytované nástroje pomáhajúce získať potrebné víza, ďalšie ich neposkytli.

Procedurálne záruky (článok 15)

Od členských štátov sa vyžaduje, aby čo najskôr prijali rozhodnutie o prijatí výskumného pracovníka a v prípade potreby zabezpečili zrýchlené postupy (odsek 1). Transpozícia je úplne splnená vo väčšine krajín[33], pričom niektoré z nich využívajú znenie smernice, zatiaľ čo iné stanovujú presné lehoty (napríklad sedem pracovných dní v BG alebo do dvoch týždňov v NL). V DE, IE, LT, LU a PL neexistuje žiadny osobitný uľahčujúci ani zrýchlený postup[34].

V odseku 2 sa stanovuje, že posudzovanie žiadosti sa môže odložiť v prípade, že poskytnuté informácie sú nedostatočné, a zaväzuje príslušné orgány, aby informovali žiadateľa o akýchkoľvek ďalších informáciách, ktoré potrebujú. CZ, DE, EL, CY, LU, HU, MT, AT, SI, SK a SE osobitne upravili toto ustanovenie.

Keď sa žiadosť o povolenie na pobyt zamietne, výskumní pracovníci sú informovaní o rozhodnutí, ako aj o možných postupoch nápravy a lehote, v ktorej možno konať (odsek 3). Tieto postupy sú dodržané vo väčšine členských štátov[35].

Ak žiadosť o povolenie na pobyt bola zamietnutá alebo povolenie na pobyt bolo zrušené, príslušný výskumný pracovník má právo podať opravný prostriedok príslušným vnútroštátnym orgánom (odsek 4). Doposiaľ nebolo zistené žiadne hmotné precedenčné právo týkajúce sa vykonávania tohto článku.

ZÁVERY A OPATRENIA, KTORÉ SA MAJÚ PRIJAť

Právna analýza ukazuje, že členské štáty transponovali väčšinu z kľúčových prvkov smernice, či už ide o udelenie súhlasu výskumným organizáciám, dohody o hosťovaní alebo postupy podávania žiadostí. Je však jasné, že je stále potrebné zlepšenie – prostredníctvom posilnenej transpozície, možných zmien a doplnení smernice a poskytovania lepšieho usmernenia a informácií.

Posilnený globálny prístup k migrácii a mobilite (Global Approach to Migration and Mobility, GAMM)[36] poskytuje primeraný kontext na posilnenie uplatňovania smernice. Rámce partnerstiev v rámci GAMM, najmä partnerstvá v oblasti mobility, poskytnú možnosti na prilákanie výskumných pracovníkov z kľúčových partnerských regiónov, medzi ktoré patrí južné a východné susedstvo [37]. Potrebu zlepšiť a podporiť smernicu potvrdzuje aj malý počet výskumných pracovníkov prijatých na základe smernice (6 945 v roku 2010, pričom mnohí z nich pochádzajú z Indie, Číny, Spojených štátov amerických, Ruskej federácie a Japonska[38]). To je v úplnom kontraste s danými výzvami – aby sa dosiahol cieľ stratégie Európa 2020 zvýšiť investície do výskumu a vývoja na 3 % HDP, bude potrebný jeden milión ďalších výskumných pracovníkov[39]. Rada vyzýva k tomu, že je potrebné prilákať väčší počet talentovaných ľudí a podporovať ich, aby zostali v rámci Európskeho výskumného priestoru[40].

Pozornosť by sa mala venovať aj cieľu stanovenému v stratégii pre rovnosť žien a mužov na roky 2010 – 2015[41], keďže medzi výskumnými pracovníkmi stále existuje veľká rodová nerovnováha.

Zlepšenie možno dosiahnuť v niekoľkých oblastiach. Najdôležitejšie je účinné vykonávanie smernice členskými štátmi, najmä prostredníctvom jasných a jednoznačných vymedzení práv výskumných pracovníkov, ich ochrany v prípade zrušenia súhlasu udelenému výskumnej organizácii a jasného rozlišovania medzi povoleniami pre výskumných pracovníkov a ďalšími druhmi povolení. Základné vymedzenia pojmov, napríklad „výskumný pracovník“ a „výskumná organizácia“ sa musia chápať jednotne vo všetkých členských štátoch viazaných smernicou. V správe sa takisto zdôrazňuje niekoľko oblastí, v ktorých sa smernica bude pravdepodobne musieť zmeniť a doplniť. Medzi ne patria jasné vymedzenia týkajúce sa právnej kvality a formy dohôd o hosťovaní, jednotnejší spôsob aktualizácie a uverejňovania zoznamu výskumných organizácií a možno aj stanovenie lehôt na prijatie rozhodnutia o žiadosti.

Poskytovanie informácií a zvyšovanie informovanosti o možnostiach, ktoré poskytuje smernica, sú dôležité a Komisia zohráva významnú úlohu, najmä prostredníctvom portálu EURAXESS a siete centier služieb EURAXESS, ako aj portálu venovanému prisťahovalectvu. Na ďalšie zlepšovanie poskytovania informácií a zvyšovanie informovanosti v prioritných partnerských krajinách sa okrem toho budú využívať partnerstvá v oblasti mobility a ďalšie nástroje spolupráce a rámce partnerstva v rámci GAMM.

[1] Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, str.15.

[2] Ako to vyžaduje článok 16 smernice.

[3] Medzinárodným centrom pre rozvoj migračnej politiky (International Centre for Migration Policy Development, ICMPD).

[4] K dispozícii na webovej stránke http://www.emn.europa.eu v časti „Ad-hoc prieskumy“.

[5] BG, CY, CZ, DE, EL, FI, HU, LU, MT, PL, SE a SK.

[6] Vo väčšine členských štátov udeľujú súhlas ministerstvá školstva alebo výskumu alebo ich podriadené inštitúcie, ministerstvá vnútra sú do tejto činnosti zapojené iba zriedkavo.

[7] BE, BG, CZ, DE, EE, IE (netransponované do právnych predpisov, ale ako administratívny postup), ES, FR, IT, CY, LU, HU, MT, NL, AT, PL, RO, SK, FI a SE.

[8] Do dvoch mesiacov odo dňa skončenia platnosti dohody o hosťovaní.

[9] BE, BG, CZ, DE, EL, ES, CY, LV, LU, MT, NL, AT, PL, RO, SI, SK, FI a SE.

[10] Počas základného prieskumu, ktorý sa uskutočnil na účely tejto správy, neboli zistené žiadne prípady zrušenia súhlasu.

[11] CZ, DE, EE, EL, ES, FR, CY, LV, LU, NL, PL, RO a SK.

[12] BG, CZ, DE, EL, FR, CY, LV, LU, HU, MT, NL, RO, SI, SK, FI a SE.

[13] PL vyžaduje mix dohody o hosťovaní a pracovnej zmluvy vo forme dohody o hosťovaní, ktorá je podpísaná medzi výskumnou organizáciou a výskumným pracovníkom ako pracovná zmluva, mandátna zmluva alebo zmluva o vykonaní osobitnej úlohy.

[14] BE, BG, CZ, DE, EE, IE, EL, ES, FR, IT, CY, LV, LU, HU, MT, NL, PL, RO, SK a SE.

[15] CZ, DE, EL, CY, LT, LU, HU, MT, NL a PL.

[16] BE, BG (transponované do úradného vzoru pre dohodu o vysielaní), CZ, IE, EL, ES, CY, LV, LU, HU, MT, NL (uplatňujú sa všeobecné právne predpisy v oblasti práce), RO, SI, SK, FI a SE.

[17] BE, BG, CZ, DE, IE, EL, ES, CY, LU, MT, AT, PL, RO, SI, SK, FI a SE.

[18] Výskumné organizácie v IT sú však v praxi povinné informovať príslušné prisťahovalecké orgány, ak nie je možné vykonávať dohodu o hosťovaní.

[19] CZ, DE, EE, IE, EL, ES, FR, CY, LT, LU, HU, MT, PL, RO, FI and SE.

[20] Podľa smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny môžu členské štáty vyžadovať, aby sponzor predtým, ako sa k nemu pridajú jeho rodinní príslušníci, zostal legálne na ich území počas obdobia nepresahujúceho dva roky.

[21] BE, BG, CZ, DE, EE, IE, EL, ES, FR, IT, CY, LV, LT, HU, MT, NL, AT, PL, PT, RO, SI, SK a SE.

[22] Keďže počas výskumnej práce na účely tejto správy žiadni výskumní pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, nevykonávali výskumné činnosti vo FI, nebolo podľa dohody o hosťovaní možné zhromaždiť informácie o fungovaní fínskych postupov, pokiaľ ide o zlúčenie rodiny.

[23] Nebol zistený žiadny prípad zrušenia povolenia výskumného pracovníka na pobyt. Boli však zistené prípady neobnovenia. Napríklad 3 % všetkých žiadostí v BE a 22 % všetkých žiadostí v NL.

[24] BG, CZ, DE, EL, ES, FR, LT, MT, NL, AT, PL a PT; s časovými obmedzeniami v CY, HU, RO, SI a SK.

[25] BG, CZ, DE, EE, IE, ES, FR, IT, LV, LT, LU, HU, NL, PL, SK, FI a SE.

[26] Požiadavka na uznávanie kvalifikácií nebola transponovaná.

[27] Jedinými stanovenými podmienkami sú tie, že má dostatočné zdroje v druhom členskom štáte a že sa nepovažuje za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie v druhom členskom štáte.

[28] BG (návrh právneho predpisu), CZ, DE, EL, ES, FR, IT, CY, LT, LU, HU, MT, PL, RO, SI, SK a FI.

[29] BE, BG, CZ, DE, EE, IE, EL, FR, LV, LU, HU, MT, NL, AT, PL, PT, RO, SK, FI a SE.

[30] Žiadosť možno podať na území iba za osobitných okolností.

[31] Žiadosť môžu podať na území iba určité kategórie výskumných pracovníkov.

[32] BE, BG, CZ, DE, EE, IE, ES, FR, IT, CY, LT, HU, MT, AT, SI a SE.

[33] BE, BG, CZ, EE, EL, ES, FR, IT, CY, LV, HU, MT, NL, PT, RO, SI, SK a FI.

[34] Niektoré vnútroštátne orgány tvrdia, že pokiaľ sú všeobecné postupy v oblasti prisťahovalectva účinné a efektívne, nie je pre výskumných pracovníkov potrebné zavádzať zrýchlený postup.

[35] BE, CZ, DE, EE, EL, FR, IT, CY, LV, LT, LU, HU, MT, NL, AT, PL, PT, RO, SI, SK a SE.

[36] KOM (2011) 743 v konečnom znení.

[37] KOM (2011) 248 v konečnom znení.

[38] Súhrnné údaje EÚ od Eurostatu za členské štáty, o ktorých sú tieto údaje k dispozícii.

[39] Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií. KOM(2010) 546 v konečnom znení.

[40] Závery Rady o Únii inovácií pre Európu, 3049. zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť v Bruseli, 26. november 2010.

[41] KOM(2010) 491, SEK(2010) 1079 a SEK(2010) 1080.