1. Úvod

Európska komisia vo svojej stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v EÚ[1] zdôrazňuje, že jedným z prvkov ako dosiahnuť, aby sa hospodárstvo EÚ vrátilo späť na správnu cestu, je posilnenie právomocí občanov EÚ zúčastňovať sa v plnej miere na jednotnom trhu a posilňovanie ich dôvery, aby tak robili.

V EÚ môžu všetci občania slobodne prekračovať hranice a v iných členských štátoch EÚ môžu žiť, pracovať, študovať alebo tráviť dôchodok, kúpiť si nehnuteľnosť či investovať. V Akte o jednotnom trhu[2] a v správe o občianstve EÚ[3] sa určili mnohé právne a praktické prekážky, ktoré ľuďom bránia tieto práva za hranicami v EÚ skutočne vykonávať, ako aj opatrenia, ktoré treba prijať v celom rade oblastí, aby boli práva občanov EÚ plne účinné. Jednou z týchto oblastí je zdaňovanie. V oznámení Európskej komisie z 20. decembra 2010 o odstránení cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ[4] sa skúmali najnaliehavejšie daňové problémy, ktorým občania čelia pri vykonávaní činností za hranicami v rámci EÚ, a načrtli sa riešenia týchto problémov.

Jednou z problémových oblastí, ktoré boli určené v oznámení z 20. decembra 2010, sú dedičstvá nadobudnuté v zahraničí. Problémy predstavuje najmä dvojité zdanenie a diskriminačné daňové zaobchádzanie. Aktuálnym prehľadom obáv občanov a podnikov na vnútornom trhu, ktorý bol uverejnený v auguste tohto roku, sa potvrdilo, že dane z dedičstva sú medzi prvými 20 problémami, s ktorými sa občania a podniky stretávajú pri výkone činností za hranicami[5].

V oznámení o dvojitom zdanení na jednotnom trhu[6] sa uznalo, že existujúcimi a plánovanými nástrojmi na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmu a kapitálu sa otázky spojené s daňou z dedičstva v cezhraničnej situácii nedajú riešiť efektívne a že v tejto daňovej oblasti by sa vyžadovali samostatné riešenia.

V predkladanom oznámení, ktoré sa prijíma spoločne s odporúčaním[7] a ktoré sprevádzajú pracovné dokumenty útvarov Komisie[8], sú zhrnuté riešenia problémov spojených s daňou z dedičstva v cezhraničných situáciách.

V koncepcii dnes prijatého balíka sa odráža názor Komisie, že niektoré problémy spojené s daňou v cezhraničnej situácii možno riešiť účinne prostredníctvom koordinácie vnútroštátnych právnych predpisov (ako aj prostredníctvom spolupráce v oblasti ich presadzovania). Komisia pred niekoľkými rokmi zdôraznila[9], že v mnohých prípadoch môže byť dostačujúce, keď členské štáty budú dodržiavať pravidlá stanovené v zmluvách a jednostranne vykonávať určité jasne vymedzené riešenia s cieľom odstrániť diskrimináciu a dvojité zdanenie a znížiť náklady podnikov a občanov na dodržiavanie predpisov spojených s tým, že sa na nich vzťahuje viac než jeden daňový systém. Koordináciou tohto druhu by sa rovnako posilnila schopnosť členských štátov chrániť svoje daňové príjmy a vyhnúť sa súdnym sporom týkajúcim sa jednotlivých ustanovení.

Účelom súčasnej iniciatívy je taktiež doplniť návrh nariadenia Komisie o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v oblasti dedenia a o zavedení európskeho dedičského osvedčenia, ktorý bo prijatý v októbri 2009[10]. Navrhovaným nariadením by sa poskytol mechanizmus na určenie členského štátu, ktorého dedičské právo by sa uplatňovalo v prípade dedičstva s cezhraničným prvkom, na ktoré by sa ináč mohlo uplatňovať niekoľko, potenciálne konfliktných, súborov vnútroštátnych predpisov. V návrhu nariadenia sa nehovorí o otázkach zdanenia, ktoré nastávajú v prípade dedičstva v cezhraničnej situácii.

2. Súčasné pravidlá zdaňovania dedičstva

Keďže neexistuje právny predpis v oblasti zdanenia dedičstva[11] platný v celej EÚ, členským štátom je ponechaná voľnosť pri tvorbe vlastných predpisov v tejto oblasti za predpokladu, že nie sú diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti a že sa prostredníctvom nich neuplatňujú neodôvodnené obmedzenia výkonu slobôd, ktoré sú zaručené v Zmluve o fungovaní EÚ.

Predpisy členských štátov týkajúce sa zdaňovania dedičstva sa v súčasnosti značne líšia. Osemnásť členských štátov vyberá po smrti osoby osobitné dane, zatiaľ čo deväť členských štátov (Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko) tak nerobí, ale niektoré z týchto deviatich štátov zdaňujú dedičstvo v rámci iných daní, ako je napríklad daň z príjmu. Členské štáty uplatňujúce dane z dedičstva sa líšia v tom, či zdaňujú dedičstvo alebo dediča, t.j. či zdaňujú na základe osobného vzťahu dediča či zosnulého alebo oboch k daným členským štátom. Za osobný vzťah môžu považovať miesto pobytu, trvalý pobyt alebo štátnu príslušnosť zosnulého alebo dediča[12], pričom niektoré členské štáty používajú viac než jeden z týchto faktorov. Význam týchto pojmov sa v jednotlivých členských štátoch môže taktiež odlišovať. Okrem toho väčšina členských štátov uplatňuje daň z dedičstva na majetok nachádzajúci sa v ich jurisdikciách dokonca aj vtedy, ak zosnulá osoba ani dedič nemajú osobný vzťah k dotknutej jurisdikcii. Kým skutočná sadzba dane z dedičstva môže byť v prípade dedičstva prejdeného na dedičov, ktorí sú blízki príbuzní zosnulej osoby, nízka, tieto sadzby však môžu v niektorých členských štátoch dosiahnuť 60 – 80 % v prípadoch, keď zosnulá osoba a príjemca nie sú príbuzní. Niektoré z uvedených deviatich členských štátov, ktoré neuplatňujú dane z dedičstva, ich zrušili v posledných rokoch. Dôvodom môžu byť určité nevýhody takýchto daní. Jednou z nich je, že bohatí sa im často vyhýbajú pomocou daňového plánovania, takže sa záťaž prenáša na menej bohatých. Ďalšou nevýhodou je to, že verejnosť vníma zdanenie v prípade smrti ako nespravodlivé v tom, že je zdaňovaný majetok, ktorý už bol zdanený. Touto iniciatívou sa však nespochybňuje existencia dane z dedičstva, ale sa sústreďuje na ťažkosti, ktorým môžu občania EÚ čeliť, ak niečo zdedia v zahraničí.

3. Problémy a ich rozsah

Štúdiami sa ukazuje, že čoraz viac občanov EÚ sa počas svojho života sťahuje z jednej krajiny do druhej v rámci Európskej únie, aby tam žili, študovali, pracovali alebo strávili dôchodok; počet občanov krajín EÚ 27, ktorí bývajú v inom členskom štáte, než je ich krajina pôvodu, dosiahol v roku 2010 približne 12,3 milióna, čo je v porovnaní s rokom 2005 nárast o 3 milióny[13]. Zo štúdií taktiež vyplýva, že vlastnenie nehnuteľnosti v zahraničí v EÚ sa medzi rokmi 2002[14] a 2010 zvýšilo až o 50 % a že taktiež existuje výrazne rastúci trend cezhraničných portfóliových investícií[15].

Vzhľadom na tieto štatistické údaje je pravdepodobné, že v budúcnosti sa vyskytne viac prípadov dedenia majetku za hranicami, a preto vznikne viac otázok v súvislosti s daňou z dedičstva. V súčasnosti sa počet možných prípadov dedičstva s cezhraničným prvkom odhaduje s opatrnosťou na 290 000 až 360 000 ročne[16]. Organizácie malých a stredných podnikov často poukazujú na zvlášť škodlivé účinky daní z dedičstva na malé podniky a hovoria, že uplatňovaním dvojitého zdanenia by sa tieto problémy ešte zhoršili[17]. V súčasnosti už existujú určité dôkazy o náraste problémov spojených s daňou z dedičstva v cezhraničnej situácii v posledných rokoch. Komisia dostala v poslednom desaťročí od občanov EÚ v rámci tejto oblasti omnoho viac sťažností a otázok ako kedykoľvek predtým. Okrem toho Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), ktorý sa pred rokom 2003 nikdy nezaoberal prípadmi dane z dedičstva, musel odvtedy rozhodnúť v desiatich takýchto prípadoch. V cezhraničných situáciách sa môžu vyskytnúť tieto ťažkosti:

(1) Členské štáty môžu znevýhodňovať dedičstvo s cezhraničným prvkom oproti dedičstvu bez cezhraničného prvku. Inými slovami môžu uplatňovať vyššiu sadzbu dane z dedičstva, keď majetok, zosnulé osoby a/alebo dediči sa nachádzajú/nachádzali v iných krajinách, než by uplatňovali v čisto vnútroštátnych situáciách (t.j. v prípade zdedenia majetku umiestneného na území zdaňujúceho členského štátu, ktorý odkázala zosnulá osoba, ktorá predtým bývala v danej krajine, dedičom, ktorí bývajú v danej krajine).

(2) Pokiaľ majú dve alebo viac krajín právo zdaniť to isté dedičstvo, môžu nastať situácie dvojitého alebo viacnásobného zdanenia bez úľavy a na rozdiel od zdanenia príjmu a kapitálu existuje len niekoľko vnútroštátnych alebo medzinárodných dohôd na účinné poskytnutie úľavy pri takomto dvojitom/viacnásobnom zdanení.

Diskriminácia je zakázaná podľa zásad Zmluvy o Európskej únii a Súdny dvor už v ôsmych z desiatich preskúmaných prípadov od roku 2003 považoval aspekty právnych predpisov členských štátov o dani z dedičstva za diskriminačné. Môže však existovať mnoho prípadov diskriminácie, ktoré sa pred Súdny dvor nedostali, predovšetkým preto, že súdne konania môžu pre daňovníkov predstavovať vysoké náklady. Súdny dvor však rozhodol, že dvojité zdanenie spôsobené súbežným vykonávaním daňových práv v dvoch alebo viacerých členských štátoch nie je porušením zmluvy[18].

Za týchto okolností sa môžu osoby, ktoré nadobudli dedičstvo za hranicami, potenciálne stretnúť s daňovými problémami, ktoré vedú k mimoriadne vysokej sadzbe dane z dedičstva. Celkový daňový výmer by mohol byť v prípade niektorých dedičstiev nadobudnutých za hranicami potenciálne taký vysoký, že by si dedič musel vziať úver alebo predať zdedený majetok, aby daň uhradil. V tejto súvislosti možno pozorovať, že kumulácia daní, ktoré ukladá viac ako jeden štát, môže viesť k výsledkom, ktoré by sa aspoň v niektorých členských štátoch považovali za konfiškačné, a tak za nezákonné, keby tieto výsledky boli spôsobené na základe ustanovení jediného štátu. Tento príklad dvojitého zdanenia dedičstva s cezhraničným prvkom vychádza z prípadu, ktorý bol oznámený prostredníctvom služby Komisie Vaša Európa – Poradenstvo[19]:

Príklad: Holandský občan, ktorý pracuje vo Francúzsku, zdedil vo Francúzsku majetok po svojom životnom partnerovi, ktorý bol takisto holandským občanom a ktorý žil vo Francúzsku posledných šesť rokov. Ich partnerstvo nebolo registrované. Holandský občan musel vzhľadom na svoj pobyt vo Francúzsku a skutočnosť, že dotknutý majetok bol umiestnený vo Francúzsku, zaplatiť francúzsku daň z dedičstva. Rovnako však musel zaplatiť daň z dedičstva aj v Holandsku, pretože jeho životný partner bol považovaný za osobu s pobytom v uvedenom štáte. Na účely dane z dedičstva sa holandskí občania považujú za osoby s pobytom na holandskom území 10 rokov po dátume ich odchodu z Holandska do zahraničia. Daň uplatnená vo Francúzsku dosiahla takmer 60 % čistej hodnoty majetku. Daň uplatnená v Holandsku predstavovala ďalších 12,5 %. Podľa právnych predpisov uplatňovaných v Holandsku sú dane zaplatené v zahraničí odpočítateľné ako finančné záväzky z nadobudnutého dedičstva, a preto daň uplatňovaná vo Francúzsku viedla k zníženiu daňového základu v Holandsku. Dvojité zdanenie sa aj tak úplne neodstránilo a celková výška splatnej dane z dotknutého majetku bola vyššia, než by bola v prípade, keby dedičstvo bolo obmedzené na jeden alebo druhý dotknutý členský štát.

Kým na jednotlivej úrovni môžu byť občania dvojitým zdanením dotknutí výrazne, príjmy z vnútroštátnych a cezhraničných daní z dedičstva predstavujú veľmi malý podiel na celkových daňových príjmoch v členských štátoch EÚ, a to menej než 0,5 %. Samotné cezhraničné prípady musia predstavovať oveľa menšie číslo než uvedený údaj.

Poznámka: Osem nových členských štátov vo vzorke: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Maďarsko, Malta, Slovensko a Slovinsko. Údaje pre ďalšie štyri nové členské štáty neboli k dispozícii.

Zdroj: Štúdia spoločnosti Copenhagen Economics založená na zozname vnútroštátnych daní: http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/article_5985_en.htm.

4. Navrhované riešenia

Komisia je presvedčená, že problémy spojené s daňou z dedičstva v cezhraničnej situácii možno vyriešiť bez harmonizácie predpisov členských štátov o dani z dedičstva, ktoré by tak zostali záležitosťou politickej voľby každého členského štátu. Môže postačovať jednoducho zabezpečiť, aby predpisy členských štátov boli navzájom vo väčšom súlade, aby sa znížila možnosť dvojitého či dokonca viacnásobného zdanenia dedičstva. Okrem toho na základe základných slobôd zakotvených v zmluvách členské štáty musia v každom prípade upustiť od zdanenia dedičstva, ktoré by diskriminovalo cezhraničné prípady. K dodržiavaniu týchto slobôd by ďalej prispeli lepšie znalosti všetkých zainteresovaných strán o uplatňovaných predpisoch.

Čo sa týka dvojitého zdanenia, v sprievodnom odporúčaní Komisie sa navrhuje spôsob, akým by členské štáty mohli spolupracovať na zabezpečenie úplnej úľavy pri dvojitom zdanení dedičstiev s cezhraničným prvkom v rámci EÚ. Vzhľadom na to, že členské štáty uzavreli len niekoľko dvojstranných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia dedičstva[20] a nič nenasvedčuje tomu, že by vyvíjali iniciatívu rokovať o ďalších takýchto zmluvách, v odporúčaní sa miesto toho kladie dôraz na zlepšenie existujúcich vnútroštátnych opatrení členských štátov na poskytnutie úľavy pri dvojitom zdanení dedičstva. Bez toho, aby bolo dotknuté uzatváranie dvojstranných alebo viacstranných zmlúv o dvojitom zdanení v budúcnosti, Komisia chce v krátkej dobe podnietiť širšie a pružnejšie uplatňovanie existujúcich vnútroštátnych riešení dvojitého zdanenia.

V odporúčaní sú určené riešenia prípadov, v rámci ktorých má daňové právomoci niekoľko členských štátov z dôvodu umiestnenia majetku, ktorý je súčasťou dedičstva, a z dôvodu osobných vzťahov zosnulej osoby a/alebo dediča k týmto štátom. Okrem toho je odporúčanie zamerané na prípad viacnásobných osobných vzťahov, ktoré nastali v dôsledku rozdielnych situácií zosnulej osoby a dediča alebo skutočnosti, že jedna osoba má osobné vzťahy k viac než jednému členskému štátu (napr. má pobyt v jednom štáte a trvalý pobyt v druhom štáte).

Členské štáty sa vyzývajú, aby preniesli navrhované riešenia buď do právnych predpisov, alebo ich zaviedli prostredníctvom administratívnych opatrení, čo môže zahŕňať prijatie pružnejšieho výkladu existujúcich ustanovení. Konečným cieľom takýchto opatrení je zabezpečiť, aby celkové daňové zaťaženie v prípade dedičstva s cezhraničným prvkom nebolo vyššie, než by bolo vo vnútroštátnej situácii v jednom alebo druhom dotknutom členskom štáte. Kým tieto riešenia pravdepodobne nebudú mať výrazný rozpočtový vplyv na príjmy členských štátov vzhľadom na nízky podiel, ktorý dane z dedičstva predstavujú pre celkové príjmy členských štátov, pozitívne účinky na dotknutých jednotlivcov by mohli byť značné.

Pokiaľ ide o daňovú diskrimináciu, v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie[21] sú určené zásady judikatúry EÚ pre nediskriminačné zdanenie dedičstva a jeho cieľom je poskytnúť vysvetlenie a ilustráciu vykonávania základných slobôd. Občania EÚ by tak boli viacej informovaní o pravidlách, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri zdaňovaní dedičstva s cezhraničným prvkom. Tento dokument by mohol byť pre členské štáty taktiež pomôckou pri dosahovaní súladu medzi ich ustanoveniami o dani z dedičstva a právnymi predpismi EÚ[22], a tak by sa ním podporili a doplnili súčasné opatrenia Komisie vo veci porušenia právnych predpisov v súvislosti s diskriminačnými ustanoveniami o dani z dedičstva. Za týchto okolností by bolo menej pravdepodobné, že občania EÚ sa v budúcnosti stretnú s diskriminačným zdaňovaním.

Navrhované riešenia by boli taktiež uplatniteľné a prínosné pre tých, ktorí za hranicami zdedia malý alebo stredný podnik.

Hoci Komisia v súvislosti s dvojitým zdanením v tomto čase nenavrhuje žiadne legislatívne opatrenie, môže tak urobiť neskôr, ak to bude nevyhnutné. Komisia bude preto dôkladne sledovať právne predpisy a postupy členských štátov v oblasti zdaňovania dedičstva aby posúdila, či sa na základe navrhovaných riešení vykonali nejaké zmeny, ak áno, aké, a či sa týmito zmenami riešia uvedené problémy účinne.

5. Záver a ďalšie kroky

Predpisy o dani z dedičstva neboli navrhnuté tak, aby sa v nich zohľadnila skutočnosť, že občania teraz menia krajinu svojho pobytu častejšie a v zahraničí nakupujú a investujú. Je potrebné nájsť primerané riešenia problémov súvisiacich s daňou z dedičstva v cezhraničnej situácii, ktorých počet v budúcnosti pravdepodobne porastie, ak sa neprijmú žiadne opatrenia. Komisia preto:

· prijala odporúčanie komplexného systému poskytnutia úľavy pri dvojitom zdanení dedičstva s cezhraničným prvkom v rámci EÚ a s členskými štátmi začne diskusie, aby zabezpečila primerané ďalšie kroky vyplývajúce z tohto odporúčania;

· je pripravená pomôcť členským štátom pri dosahovaní súladu medzi ich daňovými právnymi predpismi o dedičstve a Zmluvou o EÚ, ale rovnako ako strážca zmlúv prijme opatrenia, ktoré považuje za potrebné na konanie proti diskriminačným prvkom predpisov členských štátov o zdaňovaní dedičstva;

· do troch rokov pripraví hodnotiacu správu na základe sledovania postupov členských štátov a prípadných vykonaných zmien v dôsledku dnes predstavených iniciatív.

· ak sa správou preukáže, že problémy spojené s daňou z dedičstva v cezhraničnej situácii pretrvávajú, a na základe výsledkov posúdenia vplyvu môže vypracovať primeraný návrh na odstránenie týchto prekážok.

Komisia vyzýva Radu, Európsky parlament, národné parlamenty a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby preskúmali toto oznámenie a súvisiace dokumenty a plne podporili túto iniciatívu.

PRÍLOHA I. ZOZNAM DANÍ UPLATŇOVANÝCH NA DEDIČSTVO V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Krajina || Dane / iné poplatky

Belgicko || Droits de succession et de mutation par décès / Rechten van successie en van overgang bij overlijden, (daň z dedičstva a daň z prevodu po smrti)

Bulharsko || Данък върху наследствата (daň z dedičstva)

Česká republika || Daň dědická (daň z dedičstva)

Dánsko || Afgift af dødsboer og gaver (daň z majetku zosnulých osôb a daň z darovania)

Nemecko || Erbschaftsteuer (daň z dedičstva)

Estónsko || Daň z dedičstva neexistuje || Rôzne poplatky vrátane dane z príjmu a kapitálových výnosov v určitých prípadoch.

Írsko || Inheritance and gift tax (daň z dedičstva a darovania)

Grécko || Φόρος κληρονομιάς, δωρεών και γονικών παροχών (daň z dedičstva, darovania a bezodplatného darovania od rodičov)

Španielsko || Impuesto sobre sucesiones y donaciones (daň z dedičstva a darovania)

Francúzsko || Droits de mutation entre vifs (dary) et par décès (dedičstvo), (daň z dedičstva – daň z prevodu)

Taliansko || Imposta sulle successioni e donazioni (daň z dedičstva a darovania)

Cyprus || Daň z dedičstva neexistuje || Αποθανόντων Προσώπων – (daň z prevodu pozemku)

Lotyšsko || Daň z dedičstva neexistuje ||

Litva || Paveldimo turto mokesčio (daň z dedičstva)

Luxembursko || Droits de succession (daň z dedičstva)

Maďarsko || Öröklési illeték (daň z dedičstva)

Malta || Daň z dedičstva neexistuje || Daň z prevodu v určitých prípadoch.

Holandsko || Schenk- en erfbelasting (daň z dedičstva a darovania)

Rakúsko || Daň z dedičstva neexistuje || Stiftungseingangssteuer, Grundwerbsteuer (daň z prevodu pozemku a z príspevkov súkromným nadáciám)

Poľsko || Podatek od spadków i darowizn (daň z dedičstva a darovania)

Portugalsko || Daň z dedičstva neexistuje || Imposto do selo (kolkový poplatok)

Rumunsko || Daň z dedičstva neexistuje ||

Slovinsko || Davek na dediščine in darila (daň z dedičstva a darovania)

Slovensko || Daň z dedičstva neexistuje ||

Fínsko || Perintövero/Arvsskatt (daň z dedičstva)

Švédsko || Daň z dedičstva neexistuje || Rôzne poplatky vrátane dane z príjmu a kapitálových výnosov v určitých prípadoch.

Spojené kráľovstvo || Inheritance tax (daň z dedičstva)

Zdroj: Databáza daní v Európe (2011) a IBFD (2011)

PRÍLOHA II. DOHOVORY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ O DVOJITOM ZDANENÍ DEDIČSTVA

Poznámka: √ znamená v účinnosti už pred 1. januárom 2000; √* znamená nové od 1. januára 2000. Zmluvy medzi severskými krajinami sú súčasťou viacstrannej dohody podpísanej severskými krajinami v roku 1983: Nordiska skatteavtalet (severský dohovor), podpísaný v Helsinkách 22. marca 1983. V tabuľke je každá zmluva uvedená dvakrát, napr. zmluva medzi Spojeným kráľovstvom a Švédskom je označená pri SE-UK aj UK-SE.

Zdroj: Copenhagen Economics na základe IBF, databáza zmlúv o zdanení.

[1]               KOM(2010) 2020.

[2]               KOM(2011) 206.

[3]               KOM(2010) 603.

[4]               KOM(2010) 769 a pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2010) 1576.

[5]               The Single Market through the eyes of the people: a snapshot of citizens' and businesses' views and concerns (Jednotný trh očami ľudí: aktuálny prehľad názorov a obáv občanov a podnikov) – pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2011) 1003.

[6]               KOM(2011) 712.

[7]               KOM(2011) 8819.

[8]               SEK(2011) 1488, SEK(2011) 1489 a SEK(2011) 1490.

[9]               Oznámenie Komisie o koordinácii daňových systémov členských štátov na vnútornom trhu KOM(2006) 823 z 19. decembra 2006.

[10]             KOM(2009) 154.

[11]             Pod daňou z dedičstva sa bežne rozumejú dane vyberané po smrti osoby, bez ohľadu na názov dane, spôsob jej vyberania, či bola uplatňovaná na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a či bola uložená na majetok alebo na dediča. Rovnako sú v nej zahrnuté dane z darovania v prípadoch, keď nastane v očakávaní neskoršieho dedičstva a keď je zdanené podľa rovnakých alebo podobných ustanovení ako dedičstvo. V prílohe 1 je uvedený nevyčerpávajúci zoznam príslušných daní v členských štátoch.

[12]             Osoba by mohla mať „trvalý pobyt“ (t.j. mohla by sa považovať za osobu s trvalým pobytom z dôvodu silných väzieb) v jednej krajine a zároveň by mohla mať „obvyklý pobyt“ v inej krajine a byť štátnym príslušníkom tretej krajiny.

[13]             Údaje Eurostatu a štúdia Study on Inheritance Taxes in EU Member States and Possible Mechanisms to Resolve problems of Double Inheritance Taxation in the EU (štúdia o daniach z dedičstva v členských štátoch EÚ a možné mechanizmy na vyriešenie problémov dvojitého zdanenia dedičstva v EÚ), ktorú vypracovala spoločnosť Copenhagen Economics, august 2010.

[14]             Bližšie informácie o týchto ďalších štúdiách sa nachádzajú v štúdii spoločnosti Copenhagen Economics, s. 63 – 64.

[15]             Pozri Impact Assessment on solutions to cross-border inheritance tax problems (Posúdenie vplyvu riešení problémov spojených s daňou z dedičstva v cezhraničnej situácii) – SEK(2011) 1489.

[16]             Impact Assessment on solutions to cross-border inheritance tax problems (Posúdenie vplyvu riešení problémov spojených s daňou z dedičstva v cezhraničnej situácii) – SEK(2011) 1489. Treba poznamenať, že na základe použitej metodológie môžu byť skutočné údaje odhadnuté príliš nízko, pretože v uvedených údajoch sa mohli vziať do úvahy len cezhraničné prípady vlastnenia nehnuteľnosti a nie ďalší majetok, ako napr. bankové úspory.

[17]             Pozri European Family Businesses (Európske rodinné podniky) – príspevok GEEF do konzultácie Komisie o možných prístupoch k odstraňovaniu prekážok dane z dedičstva v cezhraničnej situácii v rámci EÚ - http://www.efb-geef.eu/documents/EFB-EEF%20contribution%20to%20EU%20consultation%20on%20inheritance%20tax.pdf

[18]             Vec Block (C-67/08).

[19]             Ďalšie príklady zo skutočného života sú uvedené v posúdení vplyvu riešení problémov spojených s daňou z dedičstva v cezhraničnej situácii, strany 21 – 22.

[20]             V prílohe II k tomuto oznámeniu je uvedený prehľad existujúcich zmlúv o dvojitom zdanení dedičstva.

[21]             SEK(2011) 1488

[22]             Treba poznamenať, že ak sa dedičstvo vzťahuje na obchodný majetok a je poskytnutá selektívna výhoda formou rozdielnych úprav zdaňovania dedičstva, takéto opatrenie by malo byť taktiež v súlade s pravidlami štátnej podpory EÚ, ktoré sa v pracovnom dokumente útvarov nepreberajú podrobne.