OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Politika v oblasti letísk v Európskej únii - riešenie problémov kapacity a kvality na podporu rastu, prepojiteľnosti a udržateľnej mobility /* KOM/2011/0823 v konečnom znení */
1.
Úvod
1.
Letiská zohrávajú kľúčovú úlohu v
reťazci leteckej dopravy spájaním leteckých spoločností
s cestujúcimi a zákazníkmi využívajúcimi služby nákladnej dopravy.
Majú tiež čoraz väčší význam pre európske hospodárstvo, zabezpečujú
širokú škálu spojení v rámci EÚ a spojenie Európy so zvyškom sveta.
Zároveň sú rozhodujúce pre úspešné zabezpečovanie jednotného
európskeho neba. 2.
Tak, ako sa uznáva vo vyhlásení prijatom na
leteckom summite v Bruggách v októbri 2010[1],
je potrebné reformovať pravidlá EÚ na podporu konkurencieschopnosti
európskych letísk a odstránenie úzkych kapacitných miest s cieľom
zvýšiť efektívnosť každého článku reťazca leteckej dopravy
(napr. prevádzkovateľov letísk, dopravcov, iných poskytovateľov služieb)
a priniesť cestujúcim a spoločnostiam vyššiu hodnotu za
vynaložené peniaze. 3.
Túto potrebu uznáva aj pracovný program Komisie na
rok 2011, ktorý vyzýva k optimálnejšiemu využívaniu európskej siete letísk
s cieľom pomôcť využiť potenciál jednotného trhu na rast.
Tým sa zase pomôže EÚ v príprave na dosiahnutie cieľov stratégie Európa
2020 a udržateľného rastu prostredníctvom konkurencieschopnejšej ekonomiky
efektívnejšie využívajúcej zdroje. V rovnakom duchu sa aj v Bielej knihe:
Plán vytvorenia jednotného európskeho dopravného priestoru[2] určuje zlepšenie prístupu
na trh a poskytovanie kvalitných služieb na letiskách ako základ pre vytvorenie
jednotného európskeho dopravného priestoru. 4.
Tento dokument opisuje pokrok dosiahnutý pri
vykonávaní akčného plánu z roku 2007 pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť
letísk v Európe[3].
Tiež uvádza dve kľúčové úlohy pre európske letiská: kapacitu a
kvalitu. Takto opisuje kontext pre tri legislatívne návrhy, ktoré spolu
s týmto oznámením tvoria súdržný súbor konkrétnych opatrení, t. j. návrh na
lepšie využívanie existujúcej kapacity prostredníctvom revízie súčasného
systému prideľovania prevádzkových intervalov a návrh o službách pozemnej
obsluhy na letiskách EÚ, ako aj návrh o obmedzeniach týkajúcich sa hluku.
2.
Problém kapacity letísk
2.1.
Kapacitná kríza na najväčších letiskách EÚ
v rýchlo sa meniacom svete
5.
V akčnom pláne z roku 2007 sa určilo
narastanie priepasti medzi kapacitou a dopytom v niekoľkých rušných
uzloch EÚ. Preťaženie týchto letísk ostane problémom. Doprava bude v
budúcnosti naďalej rásť tak, ako tomu bolo v priebehu posledných 50
rokov aj napriek obdobiam hospodárskeho poklesu a iným narušeniam[4]. Hoci objem leteckej dopravy v
Európe porastie pomalšie ako v rozvíjajúcich sa ekonomikách, do roku 2030 sa
takmer zdvojnásobí[5]. 6.
Európa však nebude schopná uspokojiť
veľkú časť tohto dopytu z dôvodu nedostatočnej kapacity
letísk. Úrovne preťaženia predpovedané v štúdii Prekážky rastu
z roku 2008 sa v roku 2010 potvrdili. Aj napriek celosvetovej
hospodárskej kríze a predpovedanému 40-percentnému nárastu kapacity letísk
v rokoch 2007 až 2030 (vrátane nových letísk, nových pristávacích dráh a
novej vzdušnej a pozemnej infraštruktúry) sa z dôvodu nedostatočných
kapacít nezrealizujú približne 2 milióny letov, t. j. 10 % predpovedaného
dopytu[6]. 7.
Konkrétne, do roku 2030 najmenej 19 európskych
letísk[7]
bude fungovať na úrovni maximálnej kapacity osem hodín denne, každý
deň v roku (v porovnaní s rokom 2007, keď iba 5 letísk fungovalo
10 % času na úrovni alebo takmer na úrovni maximálnej kapacity). Toto
bude mať významný dosah na celú sieť leteckej dopravy, pretože do
roku 2030 preťaženie týchto letísk bude znamenať, že 50 %
všetkých letov bude ovplyvnených meškaním odletu alebo príletu, alebo oboch
(v porovnaní so 17 % v roku 2007). Aby sa situácia ešte zhoršila,
systém bude tiež náchylnejší na narušenia v dôsledku preťaženia
letísk a ťažšie sa bude zotavovať z krízových situácií.
Meškania v systéme budú trvať dlhšie a budú sa šíriť rýchlejšie
a vo väčšom rozsahu. Dochvíľnosť leteckej dopravy, ktorá bola v
roku 2010 na najhoršej zaznamenanej úrovni v Európe od roku 2001 aj
napriek tomu, že objem dopravy nedosiahol úroveň roka 2007[8], bude veľkým problémom. 8.
Údaje získané z veľkých letísk v rámci
nezávislej štúdie vypracovanej pre Komisiu naznačujú podobný priebeh v
roku 2025[9].
Hoci pokles globálnej leteckej dopravy od roku 2008 zmenšil priepasť medzi
dopytom a plánovanou kapacitou a aj napriek skutočnosti, že jeden z
najväčších uzlov Európy, Frankfurt, má novú pristávaciu a vzletovú
dráhu, do roku 2025 dopyt na londýnskych letiskách Heathrow a Gatwick,
parížskom Orly, milánskom Linate a v Düsseldorfe bude aj naďalej
prevyšovať kapacitu počas celého dňa. Ak nebude možné
zvýšiť kapacitu nad plánovaných 120 pohybov za hodinu, dopyt bude
prevyšovať kapacitu počas celého dňa aj na parížskom letisku
Charlesa de Gaulla. Okrem toho dopyt bude aj naďalej prevyšovať
kapacitu počas určitej časti dňa v Amsterdame, Madride,
Mníchove, na rímskom letisku Fiumicino a vo Viedni. Tieto letiská patria medzi
najdôležitejšie pre leteckú sieť a sú kľúčovými uzlami pre
sieť manažmentu letovej prevádzky. Problémy týchto letísk majú značný
dominový vplyv, a to najmä v prípade meškaní, na všetky prístupové
letiská, ktoré závisia od spojení s týmito preťaženými uzlami, a na
európske spojenia s ostatnými regiónmi sveta. 9.
Tento kapacitný problém sa rieši v kontexte
posilňovania hospodárskej súťaže a posunu na celosvetovom trhu
leteckej dopravy. Počas niekoľkých nadchádzajúcich rokov bude rast
leteckej dopravy ťahaný hlavne regiónmi, ako sú ázijsko-pacifický región, Stredný
východ a Latinská Amerika. To znamená, že zatiaľ čo v minulosti
bola Severná Amerika najväčším trhom leteckej dopravy na svete
s Európou na druhom mieste, očakáva sa, že do roku 2012 až 2013 tieto
dva regióny prekoná ázijsko-pacifický región. Rok 2010 ilustruje tento trend:
Peking sa stal druhým najrušnejším letiskom podľa počtu cestujúcich,
hneď za Atlantou. Londýnske letisko Heathrow sa prepadlo na štvrté miesto
potom, ako ho predbehol Peking a chicagské letisko O’Hare. Zoznam
najrýchlejšie rastúcich letísk v roku 2010 potvrdzuje tento trend, pričom
len jedno letisko EÚ patrí medzi prvých 25[10]. 10.
Toto sú dôvody, prečo Európa potrebuje čo
najlepšie využívať existujúcu kapacitu svojich letísk a podľa
potreby ju zvýšiť tak, aby uspokojila rastúci dopyt po cestovaní.
Zatiaľ čo členské štáty sú v tomto zmysle zodpovedné za
infraštruktúru letísk a z tohto dôvodu stoja v popredí riešenia
kapacitných problémov, EÚ dokáže prispieť k modernizácii európskej siete
letísk poukázaním na spoločné problémy a aktualizáciou súčasných
pravidiel pre letiská. Zároveň môže podporovať investície, najmä
prostredníctvom využívania inovačných finančných nástrojov
s cieľom riadiť rast, zabezpečiť súdržnosť v
rámci EÚ a posilniť svoje ekonomické, spoločenské a kultúrne
vzťahy so zvyškom sveta.
2.2.
Optimalizácia využívania existujúcej kapacity
a zvyšovanie kapacity letísk
2.2.1.
Zosúladenie kapacít na zemi a vo vzduchu
11.
Od roku 2007 proces vytvárania regulačného
rámca jednotného európskeho neba (ďalej len „SES“) napreduje rýchlym
tempom. Druhý balík právnych predpisov bol prijatý v roku 2009 s cieľom
zabezpečiť, aby jednotné európske nebo bolo v prevádzke od roku
2012. Dnes je tento rámec takmer kompletný. Letiská, ktoré spolu s manažmentom
letovej prevádzky tvoria infraštruktúru civilného letectva, sú jedným z
pilierov tejto architektúry[11].
V skutočnosti sú nevyhnutné pre sieť a zaostávajúca kapacita na
zemi by mala negatívny vplyv na celkový projekt jednotného neba. Inak povedané,
nárast kapacity vo vzduchu bude zbytočný, pokiaľ kapacita letísk
nebude naďalej prispôsobená kapacite ATM[12]. 12.
Kľúčový pre SES je systém výkonnosti[13], ktorý predstavuje
príležitosť na zlepšenie výkonnosti letových navigačných služieb na
úrovni EÚ v oblastiach bezpečnosti, životného prostredia, kapacity
a meškania a nákladovej efektívnosti. V roku 2010 bola
vymenovaná komisia organizácie EUROCONTROL pre preskúmanie výkonnosti ako orgán
pre preskúmanie výkonnosti a boli stanovené ciele výkonnosti na úrovni EÚ
pre prvé referenčné obdobie 2012 až 2014[14].
Súčasťou tohto prístupu je „letová časť“ letísk. Úloha
letísk je však v súčasnej dobe obmedzená. 13.
V rokoch 2012 až 2014 budú cieľom
výkonnosti podliehať len letové traťové navigačné služby,
zatiaľ čo výkonnosť letových terminálových navigačných
služieb (t.j. na letiskách a v ich okolí) bude sledovaná od roku 2012[15]. Kapacita letových
navigačných služieb navyše nie je jediným obmedzením. Údaje zhromaždené
centrálnou kanceláriou pre analýzu meškaní v Európe ukazujú, že 70 %
všetkých meškaní je spôsobených preletovým odbavením: primárne meškania
spôsobené leteckými spoločnosťami alebo ich službami pozemnej obsluhy
(technické služby, nastupovanie atď.), letiskami (zariadenie atď.)
či inými stranami, ktoré sa podieľajú na procese preletového
odbavenia. 14.
V zmysle týchto záverov sa Komisia domnieva,
že logika systému výkonnosti by sa mala rozšíriť na letiská ako celok v
súlade so skutočným prístupom „od odletu po pristátie (gate to gate)“ a s
cieľom optimalizovať a integrovať všetky etapy letu, od letiska
k letisku. Preto aj keby sa výkon terminálových letových navigačných
služieb mal od roku 2015 (začiatok druhého referenčného obdobia 2015
až 2019) riadiť cieľmi výkonnosti, otázka výkonnosti by nemala
končiť na riadiacej veži. Mala by sa posilniť aj na pozemnej
úrovni a zároveň zahŕňať všetkých pozemných
prevádzkovateľov (letecké spoločnosti, riadiace orgány letiska,
pozemnú obsluhu, bezpečnostnú ochranu a služby colného odbavenia).
Návrhy na revíziu súčasných pravidiel prideľovania prevádzkových
intervalov a prístupu k službám pozemnej obsluhy, ktoré Komisia predkladá
spolu s týmto oznámením, by mali pomôcť dosiahnuť tento cieľ. 15.
Letiská sa tiež podieľajú na technologickej
stránke SES, t. j. na programe SESAR. SESAR má potenciál rozšíriť kapacitu
letísk a tým uspokojiť ďalší dopyt, znížiť počet
meškajúcich či zrušených letov a zvýšiť úrovne činnosti a
mobility. Letiskové činnosti v súčasnej dobe tvoria približne
30 % všetkých činností programu SESAR[16]. Zabezpečenie tohto
nárastu kapacity si bude vyžadovať zodpovedajúce, včasné
a riadne synchronizované investície do zariadenia kompatibilného
s programom SESAR. 16.
Letiská patria medzi najzložitejšie vzájomne
závislé prevádzkové prostredia a rozhodovanie o letiskách na základe
spolupráce (A-CDM) predstavuje vynikajúce riešenie na zvýšenie celkovej efektívnosti
letiska využívaním spoločných informácií bez väčších kapitálových
výdavkov[17].
Takisto je kľúčovým faktorom, ktorý umožňuje dosiahnuť
mnohé technologické pokroky v rámci programu SESAR. Komisia sa preto
domnieva, že jeho vykonávanie na veľkých letiskách EÚ by sa malo
urýchliť na základe akčného plánu pre A-CDM z podnetu organizácie
EUROCONTROL[18].
Postupom času by sa mala venovať náležitá pozornosť rozšíreniu
A-CDM na všetky subjekty na zemi s cieľom zabezpečiť
„hladké zaobchádzanie“ s cestujúcimi, batožinou, leteckým nákladom
a lietadlami.
2.2.2.
Lepšie využitie existujúcej kapacity na
preťažených letiskách vytvorením systému prideľovania prevádzkových
intervalov s efektívnejším využívaním prostriedkov
17.
Z analýzy toho, ako sa uplatňuje súčasné
nariadenie o prideľovaní prevádzkových intervalov, vyplýva, že
súčasný systém prideľovania bráni optimálnemu využívaniu obmedzenej
kapacity na rušných letiskách[19].
Vzhľadom na predpokladanú nedostatočnú kapacitu niektorých kritických
letísk a jej vedľajšie účinky na celkovú výkonnosť siete
a s prihliadnutím na obmedzený rozvoj infraštruktúry nových letísk
v EÚ ide o niečo, čo si Európa nemôže dovoliť. 18.
Z tohto dôvodu Komisia navrhuje zmeny
súčasného nariadenia s cieľom umožniť zavedenie trhových
mechanizmov v rámci celej EÚ za predpokladu, že budú ustanovené záruky na
zabezpečenie transparentnosti a nenarušenej hospodárskej súťaže,
vrátane väčšej nezávislosti koordinátorov prevádzkových intervalov. Tak sa
pomôže zabezpečiť, aby sa prevádzkové intervaly prideľovali tým
dopravcom, ktorí ich dokážu využívať najlepšie. Niekoľko ďalších
opatrení zlepší využívanie prevádzkových intervalov a zároveň
zabezpečí správne využívanie tohto obmedzeného zdroja. 19.
Odhaduje sa, že revíziou súčasného systému
prideľovania sa umožní odbaviť každý rok až 24 miliónov ďalších
cestujúcich na európskych letiskách, čo predstavuje viac než
5 miliárd EUR z hľadiska ekonomického prínosu a až
62 000 pracovných miest do roku 2025 vďaka systému
prideľovania s efektívnejším využívaním prostriedkov[20].
2.2.3.
Vyváženie požadovanej úrovne protihlukovej
ochrany a potrieb v oblasti dopravy a mobility
20.
Hoci sa za posledných 30 rokov hlučnosť
lietadiel znížila o 75 %[21],
veľká časť občanov EÚ je stále vystavená vysokým hladinám
hluku, ktoré majú zásadný negatívny vplyv na zdravie. S cieľom
zabezpečiť udržateľnosť leteckej dopravy, opatrenia
zamerané na vplyv hluku budú aj naďalej potrebné na niekoľkých
dôležitých letiskách. Z tohto pohľadu protihlukové opatrenia
obmedzujú nielen kapacitu konkrétneho letiska, ale aj letecký systém ako celok
prostredníctvom sprievodných účinkov. Rozhodnutie o protihlukových
opatreniach a požadovaná úroveň protihlukovej ochrany musia preto
zabezpečiť celkové správne vyváženie s dopadom na kapacitu. 21.
Komisia preto navrhuje zmeny súčasných
pravidiel o protihlukových prevádzkových obmedzeniach s cieľom
postaviť orgány do lepšej pozície tak, aby mohli vyradiť
najhlučnejšie lietadlá z letísk. Posilnia tiež postup posúdenia úrovní
hluku v súlade so zásadami vyváženého prístupu organizácie ICAO o riadení
hluku tak, aby sa našla optimálna kombinácia nákladovo najefektívnejších
opatrení na vyváženie potrieb v oblasti dopravy a mobility
s úrovňami protihlukovej ochrany. A nakoniec umožnia Komisii
skúmať postup posúdenia úrovne hluku a podľa potreby ho
pozastaviť pred vykonaním protihlukových prevádzkových obmedzení.
2.2.4.
Zapájanie verejných a súkromných investícií do
financovania infraštruktúry letísk na úrovni EÚ
22.
Optimalizácia využívania existujúcich zariadení
sama o sebe nebude jednoznačne postačujúca. Letiská musia
neustále vylepšovať a rozvíjať svoje zariadenia z hľadiska
širokej škály dôvodov, od používania energeticky úsporných a ekologických
spotrebičov až po opatrenia v oblasti bezpečnosti
a bezpečnostnej ochrany, pričom tieto zariadenia súvisia
s dopytom na trhu. Najvyššie investície zvyčajne súvisia s rozšírením
kapacity a európske letiská predpovedajú, že hoci sa zaviazali investovať
spolu 120 miliárd euro do nových zariadení v období rokov 2000 až 2015,
ani zďaleka to nebude stačiť[22]. 23.
Nedávno prijatý návrh nových pravidiel pre
transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T)[23]
zavádza dvojvrstvovú sieť: komplexnú a základnú. Komplexná sieť
bude zabezpečovať dostupnosť na regionálnej úrovni prístup do
základnej siete. Základnú sieť budú tvoriť strategicky
najdôležitejšie časti komplexnej siete na základe koncepcie uzlov
s kombinovanou dopravou (okrem iného najmä mestá a veľké
aglomerácie). Plán by mal byť dokončený najneskôr v roku 2030 a
stať sa chrbticou európskeho integrovaného dopravného systému. 24.
Viac ako 340 letísk bude tvoriť sieť
letísk TEN-T a najmenej 82 z nich bude súčasťou základnej siete[24]. Letiskové projekty oprávnené
na financovanie sa budú týkať napojenia letísk na železnicu, optimalizácie
existujúcej infraštruktúry, zvyšovania kapacity letísk a podpory realizácie
jednotného európskeho neba, najmä nasadenia programu SESAR. Štrukturálne
a kohézne fondy sú kľúčovým prvkom politiky dopravnej
infraštruktúry EÚ a budú zosúladené s prioritami TEN-T pri rešpektovaní
pravidiel pre štátnu pomoc. 25.
V rámci TEN-T tieto finančné nástroje prispejú
k rozvoju letísk: Nový integrovaný „nástroj na prepojenie Európy“ (CEF)[25] bude podporovať projekty
spojenia železničnej a leteckej dopravy pre letiská základnej siete
a tiež programy SESAR a jednotné európske nebo; dotácie pre letiská komplexnej
siete budú riadené prostredníctvom kohézneho fondu a európskeho fondu
regionálneho rozvoja (EFRR). S cieľom pomôcť financovať
nástroj CEF Komisia ďalej prijala podmienky dlhopisovej iniciatívy pre
projekt Európa 2020, ktorá bude jedným z mnohých nástrojov na
zdieľanie rizika, z ktorých môže program čerpať
s cieľom prilákať súkromné financovanie pre prioritné projekty
vo všetkých sektoroch dopravy. 26.
Letiskové projekty môžu ďalej ťažiť
z iných nástrojov finančného inžinierstva financovaných EÚ. Letiskové
projekty môžu ťažiť „úverovej záruky pre projekty TEN-T“ (LGTT),
ktorá je produktom špeciálne navrhnutým a spravovaným Európskou
investičnou bankou pre agentúru TEN-T. Ďalší produkt s názvom
fond Marguerite je celoeurópsky kapitálový fond, ktorého cieľom je
pôsobiť ako katalyzátor pre investície do infraštruktúry vykonávania
kľúčových politík EÚ, vrátane sektora prevádzky letísk. Podpora EÚ celkovo uľahčí vstup na
kapitálový trh. 27.
Vzhľadom na konkurenčný charakter trhu
leteckej dopravy je ďalej potrebné venovať pozornosť riziku, že
verejné financovanie infraštruktúry letísk môže narušiť hospodársku
súťaž. V súčasnosti sa skúmajú usmernenia Spoločenstva
o financovaní letísk a štartovacej pomoci leteckým spoločnostiam,
ktorých lietadlá odlietajú z regionálnych letísk, ktoré boli prijaté
v rokoch 1994 a 2005[26].
V tomto zmysle je potrebné vziať do úvahy konzistenciu verejného
financovania letísk s pravidlami štátnej pomoci. Zatiaľ čo
niektoré kategórie pomoci môžu byť oprávnené, táto pomoc nesmie viesť
k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže.
3.
Kvalita letísk
28.
Letiská sú kľúčovým spojovacím
článkom medzi cestujúcimi a leteckými spoločnosťami a kvalita
služieb poskytovaných na letiskách je kľúčovým faktorom skúsenosti
cestujúcich a leteckých spoločností. Pre cestujúcich sú pravdepodobne
najviac cenenými stránkami skúsenosti s letiskom ako je napr. jednoduchý
prístup na letisko, rýchle získanie spoľahlivých informácií, jednoduché
postupy registrácie a odbavenia batožiny, krátke časy čakania
a dostupnosť personálu, ktorý poskytne pomoc v prípade, ak sa stane
niečo neočakávané. Pre väčšie letiská je to otázka vytvorenia
príjemného zážitku pre cestujúceho a zároveň odbavenia tisícov
cestujúcich za deň v prostredí preťaženej infraštruktúry. 29.
Pokiaľ ide o ich vzťah s klientmi ich
leteckých spoločností, významné zmeny v sektore leteckej dopravy za
posledných 15 rokov vďaka európskemu trhu leteckej dopravy a radu
dohôd o leteckých službách s kľúčovými globálnymi partnermi viedli
k tomu, že letiská sa rozvinuli z jednoduchých poskytovateľov
infraštruktúry na plnohodnotné a rozmanité obchodné modely, ktoré slúžia rôznym
potrebám trhu. Najmä nákladní dopravcovia majú špecifické potreby
v oblasti logistickej infraštruktúry na podporu vlastných činností na
základe dodávok dôležitých položiek systémom „just-in-time“ podnikom na celom
svete. 30.
Regulačné zásahy v tejto oblasti by samozrejme
prispeli k zlepšeniu kvality služieb poskytovaných na letiskách a zároveň
zabezpečili, že letiská ostanú prosperujúcim a konkurenčným
prostredím, akým sú dnes. Okrem toho cestujúci v Európe teraz považujú za
samozrejmé vysokú úroveň bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany
letectva a základné štandardy v tomto smere sú rozhodujúce.
3.1.
Podpora prístupu k letisku a efektívnosti
prostredníctvom železničných spojení
31.
Kľúčovou požiadavkou pre efektívnosť
letiska je ľahký prístup. Kým malé letiská dokážu racionalizovať
prístup k letisku cez dobre organizovanú sieť autobusovej dopravy,
železnica predstavuje ďalšiu, trvalo udržateľnú alternatívu pre
letiská určitej veľkosti, alebo také, ktoré už majú železničné
trate v blízkosti terminálu. V zásade existujú tri typy železničného
spojenia s letiskom. Tzv. služby „letiskový expres“ zabezpečujú
bezpečné a priame spojenie centra mesta a letiska a vyhýbajú sa
dopravným zápcham, čím uvoľňujú prístupové cesty a pomáhajú
znižovať emisie CO2. Stredne veľké letiská môžu tiež
poskytovať služby regionálnej železničnej dopravy. Týmto sa rozširuje
spádová oblasť (takže na obslúženie príslušnej oblasti je potrebných menej
letísk). Veľké letiská s významným počtom diaľkových leteckých
liniek môžu byť úspešne napojené na vysokorýchlostné železničné
trate, ktoré slúžia ako privádzacia služba, a dokážu nahradiť
niektoré drahé krátke letecké linky, čím sa uvoľnia cenné pozície,
ktoré je možné použiť pre trhy, ktoré nie sú v súčasnej dobe
obsluhované. Tento druh služby samozrejme prináša výhody cestujúcim, ale pri
správnej realizácii zároveň predstavuje výhodné riešenie pre všetky
zúčastnené strany sektora: leteckých dopravcov, prevádzkovateľov
železničných spojov a letiská. 32.
Trend v oblasti rozvoja kombinovanej leteckej
a železničnej dopravy je jednoznačne pozitívny, pretože sa uzatvára
stále viac a viac dohôd medzi leteckými a železničnými dopravcami a
cestujúci si zvykli na tieto služby. Odhaduje sa, že v roku 2011 približne
23 miliónov cestujúcich bude mať prístup k letiskám EÚ cez
železničné spojenia prichádzajúce z miest mimo svojej metropolitnej
oblasti. Ostáva však mnoho prekážok, od fragmentácie IT v rámci
železničnej dopravy, až po otázky týkajúce sa právnych a prevádzkových
povinností, koordinácie cestovných plánov, spoločného predaja cestovných
lístkov, rozdelenia príjmov atď. 33.
Komisia bude aj naďalej podporovať rozvoj
služieb železničnej a leteckej dopravy z rôznych pohľadov, od finančnej
pomoci pre kombinované infraštruktúry (napojenie hlavných letísk EÚ na
železnicu TEN-T a cestnú sieť do roku 2050) cez pracovné skupiny, ktorých
cieľom je priniesť všetky zúčastnené strany za jeden stôl, až po
vypracovanie štandardov vzájomnej spolupráce pre získavanie informácií a predaj
cestovných lístkov prostredníctvom pravidiel TAP-TSI[27], ktoré vypracováva Európska
železničná agentúra.
3.2.
Zlepšovanie služieb pozemnej obsluhy
34.
Hoci služby pozemnej obsluhy nie sú vždy
viditeľné, skúsenosť cestujúceho na letiskách aj vo vzduchu závisí od
ich kvality. Či už ide o správny príjem cestujúcich na letisku, správnu
prípravu lietadla (napríklad upratanie kabíny), alebo služby dôležité pre bezpečnosť
prevádzky letu (napríklad odnámrazovanie lietadla), pohodlné, spoľahlivé,
bezpečné lety hodné zaplatenej hodnoty sa bez nich nedajú
prevádzkovať. 35.
Pôvodná smernica o službách pozemnej obsluhy z
roku 1996 sa zameriavala predovšetkým na otvorenie prístupu na trh služieb
pozemnej obsluhy a viedla k vytváraniu čoraz dynamickejších trhov
služieb pozemnej obsluhy. Miera hospodárskej súťaže v oblasti služieb s
obmedzeným prístupom, ako aj v oblasti prístupového režimu je v členských
štátoch stále značne rozdielna. Čo si okrem toho v súčasnej dobe
vyžaduje pozornosť, je zabezpečenie toho, aby všetky časti
reťazca leteckej dopravy pracovali dostatočne v prospech systému
leteckej dopravy ako celku [prístup k leteckej doprave na princípe „gate-to-gate
(od odletu po pristátie“)]. 36.
Právny rámec z roku 1996 už nie je
postačujúci. Služby pozemnej obsluhy nie sú dostatočne efektívne
z dôvodu prekážok vstupu na trh a rozširovania. Celková kvalita služieb
pozemnej obsluhy navyše nedrží krok s meniacimi sa potrebami z hľadiska
spoľahlivosti, pružnosti, bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a
ochrany životného prostredia. V dôsledku toho nie sú výhody liberalizácie
dostatočne využívané a plne prenášané na koncových zákazníkov (t.j.
podniky a občanov). 37.
Hoci sú potrebné ďalšie kroky na
zabezpečenie rovnakého prístupu na trh, poskytovanie kvalitných služieb
závisí aj od iných faktorov. V odvetví náročnom na prácu, ako sú
služby pozemnej obsluhy, vyvstávajú významné sociálne otázky, ktoré je potrebné
vziať do úvahy. Systém verejných súťaží má vplyv na pracovné
podmienky a podporuje fluktuáciu zamestnancov. Právny rámec sektora služieb
pozemnej obsluhy však neumožňuje v súčasnej dobe prijať
zmierňujúce opatrenia týkajúce sa presunu zamestnancov predchádzajúceho
poskytovateľa služieb pozemnej obsluhy na nového, nad rámec opatrení už
ustanovených smernicou Rady 2001/23/ES[28].
Priebežný rozvoj a vzdelávanie zamestnancov majú silný vplyv na kvalitu
služieb, ale súčasný právny rámec nerieši otázku vzdelávania pracovníkov.
Súčasná ťažká ekonomická situácia navyše vedie k nákladovo
úsporným postupom, ktoré sa môžu premietnuť do nižších investícií do
ľudí, čo povedie k tomu, že zamestnanci budú nedostatočne
vyškolení. Použitie nedostatočne vyškoleného personálu zase zvyšuje riziko
nízkej kvality služieb a degraduje bezpečnosť
a bezpečnostná ochrana služieb pozemnej obsluhy. 38.
Významné udalosti, ktoré viedli ku kritickému
prerušeniu letov, ako je kríza so sopečným popolom a silné sneženie
ochromujúce kľúčové letecké uzly, ukázali potrebu zvýšenej
koordinácie pozemných operácií európskych letísk a siete ako celku (zaoberanie
sa sprievodnými účinkami) a efektívnej pomoci uviaznutým cestujúcich.
Na veľkých letiskách, ktoré sú obzvlášť dôležité pre sieť, musí
riadiaci orgán letiska zabezpečiť, že pozemné operácie budú koordinované
predovšetkým podľa krízových plánov a minimálnych štandardov kvality.
Okrem toho, aby si cestujúci mohli uplatniť svoje práva, skúsenosti
ukazujú, že dopravca musí byť prítomný, alebo musí mať zastúpenie na
letisku. Neplatí to vždy a letiská preto čelia náročným
situáciám. Komisia to vezme do úvahy v súvislosti s úpravou nariadenia
č. 261/2004[29],
ktorá zároveň poskytne príležitosť na posúdenie toho, či
finančnú záťaž spojenú s poskytovaním starostlivosti a pomoci by mal
znášať samotný letecký dopravca, keď ostatné strany sú zodpovedné za
meškanie alebo zrušenie letu.
3.3.
Letiskové poplatky: zvýšenie
transparentnosti a rozloženie nákladov spojených s letiskovými a
bezpečnostnými poplatkami na letecké spoločnosti a cestujúcich
39.
Spravodlivý prístup k infraštruktúre letiska za
primeranú cenu pre letecké spoločnosti významne prispieva
k efektívnosti celého leteckého systému. Európska únia urobila v roku 2009
dôležitý krok prijatím smernice o letiskových poplatkoch, ktorá upravuje
spoločné minimálne štandardy pre stanovenie poplatkov uvalených na letecké
spoločnosti v súvislosti s využívaním nevyhnutnej leteckej
infraštruktúry na prevádzku letov. 40.
Ostávajú dva ciele. Jedným je vykonávanie smernice
z roku 2009, ktorú majú členské štáty transponovať do 15. marca
2011. Komisia začala skúmať vnútroštátne opatrenia a v roku
2013 bude informovať Radu a Európsky parlament. 41.
Druhý cieľ súvisí s bezpečnostnými
poplatkami. Od roku 2002 právne predpisy EÚ zaviedli prísnejšie
bezpečnostné požiadavky na členské štáty a letiská. V súčasnej
dobe je preplatenie nákladov na bezpečnosť leteckej dopravy
regulované na úrovni štátov. Informovanie cestujúcich o týchto nákladoch však
môže byť nedostatočné a konzultácie s leteckými
spoločnosťami nie sú systematické na všetkých letiskách EÚ.
Informácie a konzultácie sú nevyhnutné na zaručenie toho, že ceny, ktoré
platia cestujúci a občania, sú stanovené transparentným a
spravodlivým spôsobom. Táto situácia navyše znemožňuje existenciu
skutočného vyjednávacieho priestoru pre letiská a leteckých dopravcov.
Nediskriminačné bezpečnostné poplatky, ktoré sú prísne odvodené od
nákladov, sú preto nevyhnutné na vytváranie spravodlivej a nenarušenej
hospodárskej súťaže medzi leteckými spoločnosťami a medzi
letiskami. V roku 2009 bol predložený návrh týkajúci sa bezpečnostných
poplatkov na základne prístupu zvoleného pre smernicu o letiskových poplatkoch
s cieľom zabezpečiť, že bezpečnostné poplatky budú
vychádzať z nákladov.
3.4.
Analýza súčasných bezpečnostných
kontrol na európskych letiskách a rozvoj programu pre budúcnosť
42.
Súčasný právny rámec EÚ v oblasti
bezpečnosti leteckej dopravy[30]
vytvára pre EÚ robustný bezpečnostný systém. Cestujúci, letecký priemysel
a letiská však často vnímajú bezpečnostné kontroly ako
zaťažujúce. Je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi posilňovaním
bezpečnosti a uľahčením cestovania. 43.
S ohľadom na túto skutočnosť,
súčasný zákaz tekutín a gélov v príručnej batožine má byť
zrušený v apríli 2013: cestujúci si budú môcť vziať tekutiny na
palubu lietadla za predpokladu, že boli skontrolované na letiskách EÚ[31]. Nedávno boli v súlade s
minimálnymi podmienkami ako spôsob kontroly cestujúcich povolené
bezpečnostné skenery, ktoré nepoužívajú ionizačné žiarenie[32]. Snímacie technológie sa
rýchlo vyvíjajú a majú potenciál uľahčiť bezpečnostné úkony
pre cestujúcich aj letiská – napríklad znížením ručného
prehľadávania. 44.
Komisia pracuje na širšej úvahe o tom, ako
zlepšiť bezpečnosť leteckej dopravy v dlhodobom horizonte v
prospech cestujúcich a ostatných zainteresovaných strán. Prístupom
k ustanoveniu zmierňujúcich opatrení EÚ, ktorý je viac „založený na
rizikách“, je koncepcia, ktorú je možné ďalej rozvíjať s cieľom
zamerať sa na bezpečnostné kontroly v oblastiach
s najväčším rizikom na základe spravodajských informácií. Budúci
bezpečnostný systém by mal byť systém kvality, ktorý zaistí vysokú
úroveň bezpečnosti a zachová dôveru
a prijateľnosť u cestujúcich.
3.5.
Zvyšovanie bezpečnosti letiskovej
prevádzky
45.
Tak, ako je to zdôraznené v akčnom pláne z
roku 2007, intenzívne využívanie letísk a vyššie objemy dopravy si vyžadujú
zlepšenie úrovne bezpečnosti. 46.
EÚ rozhodne konala v tejto oblasti prijatím
nariadenia 1108/2009[33]
v roku 2009, ktorým sa rozširujú činnosti v oblasti vytvárania
pravidiel, štandardizácie a bezpečnostnej analýzy Európskej agentúry
pre bezpečnosť leteckej dopravy (EASA) o bezpečnosť letísk.
To znamená, že letiská budú čoskoro podliehať spoločným
bezpečnostným požiadavkám. Prebiehajú práce na podrobných
bezpečnostných pravidlách pre letiská, ktorých návrhy agentúra EASA
zverejní do konca roka 2012 pred konečným prijatím Komisiou. Lepšia
koordinácia letiskovej prevádzky bude zároveň efektívne prispievať
k zvyšovaniu bezpečnosti.
4.
Stredisko Spoločenstva pre sledovanie kapacity letísk: čas
na zaradenie vyššej rýchlosti
47.
Ako prvý krok k vykonávaniu akčného plánu
z roku 2007 Komisia zriadila v roku 2008 stredisko spoločenstva pre
sledovanie kapacity letísk ako poradné fórum na zvýšenie povedomia a výmenu
údajov a poskytovanie poradenstva pri realizácii akčného plánu.
Prednosť dostali otázky, ako je vypracovanie metodiky posúdenia kapacity
letísk, súpis infraštruktúry európskych letísk, letiská v systéme
s prístupom „gate-to-gate (od odletu po pristátie)“ a systéme
kombinovanej leteckej a železničnej dopravy. Zároveň sa prijalo niekoľko
opatrení v rámci iných politických rámcov. V prílohe k tejto správe
je prehľad pokroku, ktorý sa doposiaľ urobil v súvislosti
s piatimi kľúčovými akciami, ktoré boli identifikované v
akčnom pláne. 48.
V nadchádzajúcich mesiacoch Komisia upraví mandát
monitorovacieho strediska tak, aby sa mohlo zaoberať aj otázkami kvality a
výkonov. Keďže Komisia má v úmysle podrobnejšie sledovať aj
vývoj kapacity letísk na úrovni EÚ, do roku 2012 poverí monitorovacie stredisko
úlohou aktualizovať štúdiu Prekážky rastu z roku 2008 využitím technických
kapacít a odborných znalostí organizácie EUROCONTROL. Táto aktualizácia by mala tiež prispieť k
naplneniu operatívnej a strategickej úlohy novo vytvoreného správcu siete. Na základe výsledkov Komisia môže požiadať
členské štáty, aby vypracovali a predložili stratégie v oblasti
kapacity letísk, ktoré berú do úvahy všetky vplyvy na sieť a najmä potrebu
zabezpečiť úspech SES.
5.
Závery
49.
Európsky sektor leteckej dopravy je dnes jednou z
najvýkonnejších a najdynamickejších častí európskeho hospodárstva a
európske letiská zohrávajú ústrednú rolu v reťazci leteckej dopravy. S
takmer 800 miliónmi cestujúcimi, ktorí každoročne cestujú lietadlom z
a do EÚ (tretina celosvetového trhu, takmer trojnásobok v porovnaní
s tým, čo bolo v čase liberalizácie leteckej dopravy na
začiatku deväťdesiatych rokov), európsky sektor leteckej dopravy je
popredné svetové odvetvie. 50.
Je preto nesmierne dôležité podľa potreby
aktualizovať tento model a zabezpečiť jeho trvalý úspech.
Letecké spoločnosti, letiská, manažment letovej prevádzky, služby pozemnej
obsluhu a iné dopravné služby sú neoddeliteľne prepojené a musia
spolupracovať najoptimalizovanejším spôsobom tak, aby aj naďalej
dosahovali dobrý výkon z hľadiska mobility, kvality a pružnosti.
Samotné letiská sú silne vzájomne závislé z prevádzkového hľadiska
a nemali by byť posúdené oddelene, ale skôr ako súčasť
európskej siete letísk. Modernizovaná európska sieť letísk je rozhodujúca
pre stratégiu EÚ z hľadiska rastu a zabezpečovania spojenia
v rámci EÚ i mimo nej, a tiež pre trvalú udržateľnosť
mobility. Komisia preto navrhuje: –
revidovať nariadenie 95/93 o spoločných
pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách EÚ; –
zrušiť smernicu 96/67/ES a nahradiť ju
nariadením o službách pozemnej obsluhy na letiskách EÚ; –
zrušiť smernicu 2002/30/ES a nahradiť ju
nariadením o protihlukových prevádzkových obmedzeniach na letiskách EÚ v rámci
vyváženého prístupu. PRÍLOHA O VYKONÁVANÍ AKČNÉHO PLÁNU AKČNÝ PLÁN Z ROKU 2007 || ČASOVÝ HORIZONT || AKCIA Založenie monitorovacieho strediska || || Založenie strediska Spoločenstva pre sledovanie kapacity letísk v novembri 2008. 1) LEPŠIE VYUŽÍVANIE EXISTUJÚCEJ KAPACITY LETÍSK Poveriť organizáciu EUROCONTROL vypracovaním harmonizovaných metodických nástrojov na určenie kapacity letísk || Začiatkom roka 2007 || Pracovná skupina č. 1 pre „kapacitu“ vypracovala kontrolný zoznam „funkčných požiadaviek“, ktorý môže byť vzatý do úvahy pre akúkoľvek metodiku určovania kapacity. Celoeurópsky balík na určenie kapacity s cieľom zlepšiť informovanosť a informácie o regionálnych kapacitných potrebách || 2007 || Pracovná skupina č. 1 pre „kapacitu“ vypracovala návrh dotazníka na zistenie kapacity letísk, ktorý bol potom porovnaný s vzorkou letísk. Odpovede poskytlo 24 členských štátov a týkali sa 62 letísk. Konzistencia medzi prevádzkovými intervalmi na letiskách a letovými plánmi || 2007 – 2008 || Nariadenie Komisie 255/2010 o ATFM. Potenciálny vplyv vykonávania správy o jednotnom európskom nebi z roku 2007 na prevádzku letísk || So začiatkom od polovice roka 2007 || Pracovná skupina č. 1 pre „prístup gate-to-gate“ prispela k návrhu Komisie ohľadne nariadenia o spoločných pravidlách prideľovania voľných pozícií na letiskách Spoločenstva (prepracované znenie nariadenia 95/93). Poveriť organizáciu EUROCONTROL vypracovaním vykonávacích predpisov o zavedení SRoL na európskych letiskách || 2008 || Spoločný akčný plán SRoL – ACI-EUROPE/ EUROCONTROL/CANSO: úplne vykonaný na štyroch letiskách, prebieha na ďalších 25 letiskách. 2) KONZISTENTNÝ PRÍSTUP K BEZPEČNOSTI LETECKEJ PREVÁDZKY Rozšírenie kompetencií EASA o prevádzku letísk || Začiatkom roka 2008 || Bolo prijaté nariadenie 1108/2009, ktorým sa rozširujú činnosti v oblasti vytvárania pravidiel, štandardizácie a bezpečnostnej analýzy (EASA) o oblasť bezpečnosti letísk. Práce na jeho vykonávaní sa začali v roku 2010. EASA v súčasnosti vypracováva návrh a radí ohľadne bezpečnostných pravidiel pre letiská. Certifikácia signálu EGNOS/Galileo vo vesmíre a zaradenie využitia GNSS do európskeho rádionavigačného plánu || Od roku 2008 || Poskytovateľ služieb EGNOS (ESSP) získal v júli 2010 licenciu poskytovateľa služieb letovej navigácie (podľa predpisov SES) od francúzskej agentúry NSA. Od roku 2012 EASA prevezme dohľad nad bezpečnosťou od ESSP. Služba Bezpečnosť života (BŽ) v rámci služby EGNOS je dostupná od januára 2011 a vo Francúzsku už bolo zverejnených niekoľko pristávacích postupov používajúcich službu EGNOS. Od programu SESAR sa očakáva, že úplne začlení GNSS do prevádzkových postupov ATM || 2007 || Služba EGNOS je uvádzaná v európskom hlavnom pláne ATM ako technologická pomôcka pre SESAR, ktorá umožňuje prevádzkové zlepšenia (PZ) vo vzťahu k lepšej navigácii a pristávaniu. 3) PODPORA SPÁJANIA SPÔSOBOV DOPRAVY Podpora a financovanie združených infraštruktúr z fondu TEN-T, programov európskej politiky súdržnosti || So začiatkom od roku 2007 || Pracovná skupina č. 1 pre „kombinovanú leteckú a železničnú dopravu“ pracuje na návrhu skupiny odporúčaní na základe praktickej skúsenosti a najlepších postupov. Integrovaný predaj leteniek a železničných lístkov || Začiatkom roka 2007 || Verejné konzultácie o integrovanom predaji leteniek a železničných lístkov sa konali od 4. júla do 30. septembra 2008. Práce na predaji lístkov vykonáva Európska železničná agentúra prostredníctvom iniciatívy TAP-TSI. 4) NOVÁ INFRAŠTRUKTÚRA POTREBUJE NÁLEŽITÚ POZORNOSŤ Vykonávanie smernice o hluku || 2007 – 2008 || 15. februára 2008 Komisia prijala správu o vykonávaní smernice 2002/30/ES. 5) VÝVOJ A ZAVÁDZANIE NOVÝCH TECHNOLÓGIÍ Včasné zavedenie vyspelých technológií, ako sú prostriedky A-SMGCS na sledovanie a kontrolu || So začiatkom od roku 2007 || Pozri vyššie o SRoL. Nástroje a systémy programu SESAR, ktoré výrazne zvýšia kapacitu letísk || 2007 – 2013 || Letiskové činnosti v súčasnej dobe tvoria približne 30 % všetkých činností programu SESAR s viac ako 50 projektmi predstavenými v rámci dvoch pracovných balíkov pre konkrétne letiská. [1] Na leteckom summite v Bruggách sa zišli najvyšší
zástupcovia európskeho letectva, aby diskutovali o výzvach, ktorým čelí
sektor. Výsledkom bola „Bruggská deklarácia“. [2] KOM(2011) 144. [3] KOM(2006) 819. Pozri aj závery Rady z 2. októbra
2007 a uznesenie Európskeho parlamentu z 11. októbra 2007. [4] Medzinárodné združenie pre leteckú dopravu (IATA)
predpovedá celosvetovo 16 miliárd cestujúcich a 400 miliónov ton
nákladu v roku 2050 (v porovnaní s 2,4 miliardami
resp. 40 miliónmi v roku 2010). Airbus predpovedá priemerný
ročný nárast objemu dopravy o 4,8 % v rokoch 2010 až 2030. [5] Podľa organizácie EUROCONTROL sa v Európe v roku
2030 uskutoční 16,9 milióna letových pohybov, čo je 1,8-krát
viac ako v roku 2009 (EUROCONTROL, „Dlhodobá predpoveď letových pohybov na
roky 2010 až 2030“). Objem dopravy v Európe sa zvýši o 4,0 % od roku 2010
do roku 2030, za čím bude stáť najmä doprava do/z ázijsko-pacifického
regiónu (Airbus, „Global Market Forecast 2011-2030“). [6] EUROCONTROL, „Prekážky rastu z roku 2008“ a
„Dlhodobá predpoveď letových pohybov na roky 2010 až 2030“. [7] Z týchto 19 letísk sa 13 nachádza v EÚ. [8] EUROCONTROL, „Správa o preskúmaní výkonnosti na rok
2010“ od komisie pre preskúmanie výkonnosti. [9] Posúdenie vplyvu revízií nariadenia 95/93, Steer Davies
Gleave, marec 2011. [10] ACI „Výročná správa o objeme dopravy vo svete“
na rok 2010. [11] Konferencia na vysokej úrovni o zriadení jednotného
európskeho neba, ktorá sa konala v Budapešti v marci 2011, určila
konkrétne a účinné opatrenia na vykonávanie jednotného európskeho neba,
ktoré majú prijať príslušné zainteresované strany vrátane letísk. Letiská
sú zohľadnené v nariadení Komisie o sieťových funkciách [nariadenie
Komisie (EÚ) č. 677/2011, Ú. v. EÚ L 185,
15.7.2011, s. 1]. Najmä hlavné európske letiská sú zohľadnené v pláne
sieťových operácií a každé letisko uvedené v pláne sieťových operácií
je povinné spolupracovať s manažérom siete. . [12] Madridská deklarácia – Závery konferencie na vysokej
úrovni o pláne realizácie jednotného európskeho neba, Madrid 25.– 26. februára
2010, bod 4. [13] Nariadenie Komisie (ES) č. 691/2010, Ú. v. EÚ L
201, 3.8.2010, s. 1. [14] Rozhodnutie Komisie 2011/121/EÚ, Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011,
s. 16. Mali by sa dosiahnuť tieto zlepšenia: v oblasti životného
prostredia 0,75 % pre priemerný ukazovateľ efektívnosti
horizontálneho letu na trati v roku 2014; v oblasti kapacity priemerné
meškanie 0,5 min na jeden let v roku 2014; v oblasti nákladovej
efektívnosti zlepšenie o 10 % za dané obdobie. [15] Prevádzkovatelia letísk s viac než 150 000
komerčnými pohybmi za rok a všetky koordinované letiská a letiská so
zjednodušenými formalitami s viac než 50 000 komerčnými pohybmi
za rok navyše už poskytujú údaje požadované podľa nariadenia
o systéme výkonnosti SES. [16] Projekty sa týkajú predovšetkým tém, ako je skrátenie
času obsadenia dráhy, vzdialenosti lietadiel (vrátane vyvolanej
turbulencie), systémy pre pozemné navádzanie pre letiskové aj „palubné“ systémy
a bezpečnosť pristávacích dráh (najmä rozvoj integrovaných
systémov zahŕňajúci riadenie letovej prevádzky, lietadlá
a vozidlá). [17] Na letiskách využívajúcich CDM sú „obchodné necitlivé“
údaje dostupné všetkým partnerom: centrálnemu oddeleniu EUROCONTROL-u pre
správu toku, ATCO, prevádzkovateľom letiska, prevádzkovateľom
lietadiel, pilotom a pozemnej obsluhe. A-CDM je osvedčený nástroj,
ktorý dokáže pomôcť letiskám najmä zvyšovaním celkovej efektívnosti
preletového odbavenia lietadiel a zlepšovaním postupu radenia pred
odletom. Má potenciál skrátiť sekundárne meškania na úrovni siete a
uľahčiť obnovenie stavu po zlých poveternostných podmienkach
či iných rušivých udalostiach, ktoré vedú k strate kapacity letiska. [18] Pozri spoločný akčný plán organizácií
ACI-EUROPE/ EUROCONTROL/CANSO pre zavedenie A-CDM na európskych letiskách. [19] Správa Komisie o posúdení vplyvu, ktorá sprevádza návrh
nariadenia o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových
intervalov na letiskách EÚ (prepracované znenie). [20] Tamže. [21] EÚ stojí v čele vývoja čistejších a
tichších lietadiel. Najmä projekt Čistá obloha je jednou z najväčších
výskumných iniciatív EÚ s odhadovaným rozpočtom 1,6 miliardy
euro v priebehu siedmich rokov. Toto partnerstvo verejného a súkromného
sektora urýchli technologický prielom, ktorý sa uplatní v leteckej flotile
budúcnosti. [22] ACI-EUROPE „Vyhliadky pre európske letiská“, 2010. [23] KOM(2011) 665. [24] Prahová hodnota pre financovanie prác sa zdvojnásobí
z 10 % na 20 % celkových nákladov, zatiaľ čo štúdie
bude aj naďalej podporované až do výšky 50 % celkových nákladov. [25] V období rokov 2014 až 2020 sa v rámci tohto nástroja
pridelí 31,7 miliardy euro na dopravu, z čoho 10 miliárd bude
vyhradených pre investície do dopravnej infraštruktúry členských štátov
oprávnených v rámci kohézneho fondu. [26] Komisia začala verejné konzultácie so
zainteresovanými stranami, ktorá prebiehali od apríla do júna 2011 ako prvý
krok procesu úpravy. Odpovede boli uverejnené 18. októbra 2011 a sú
dostupné na webových stránkach Europa. [27] Technická špecifikácia vzájomnej súčinnosti
telematických aplikácií pre cestujúcich. [28] Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2011 o
aproximácii práva členských štátov týkajúcich sa zachovania práv
zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo
závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001). [29] Nariadenie (ES) č. 261/2004 Európskeho parlamentu
a Rady z 11. Februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné
pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla,
v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje
nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004). [30] Najmä nariadenie Rady (ES) č. 300/2008
Európskeho parlamentu a Rady z 11. marca 2008 o spoločných
pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o
zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra a 2002
a jeho vykonávacích aktov. [31] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 720/2011 z 22. júla 2011,
Ú. v. EÚ L 193, 23.7.2011, s. 19-21. [32] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1141/2011 z 10. novembra
2011 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1147/2011 z 11. novembra
2011. [33] Nariadenie (ES) č. 1108/2009, Ú. v. EÚ L 309,
24.11.2009, s. 51.